Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán zástupca navrhovateľov, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, neviem, či je tu pán poslanec Viskupič, lebo k nemu som chcel osobne prehovoriť vzhľadom na to, že on zastupoval navrhovateľov v tom svojom úvodnom vystúpení, chcel by som povedať snáď na úvod len toľko, že vnímam túto debatu ako politicky akceptovateľnú, dokonca v demokratickej...
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán zástupca navrhovateľov, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, neviem, či je tu pán poslanec Viskupič, lebo k nemu som chcel osobne prehovoriť vzhľadom na to, že on zastupoval navrhovateľov v tom svojom úvodnom vystúpení, chcel by som povedať snáď na úvod len toľko, že vnímam túto debatu ako politicky akceptovateľnú, dokonca v demokratickej spoločnosti veľmi potrebnú, ale odborne podpriemernú z hľadiska porovnania odbornej úrovne vystúpení jednotlivých poslancov. Ale o to tu momentálne nejde.
Pokúsim sa zhrnúť celý tento problém aj po tej politickej stránke alebo v tej politickej rovine a, samozrejme, aj v tej rovine odbornej. A sľubujem vám, že nebudem hovoriť o tom, či lesná cesta má mať šírku jeden a pol metra alebo či niekto tu zastupuje loby poľovnícku, lesnícku alebo trebárs cyklistickú, v rámci bežných slušných cyklistov, ktorí medzi vami sú, alebo istú skupinu, v ktorej sa hrdo nazývajú mountain bikeri, ktorí na základe toho, že si niektoré praktiky všimli v rôznych televíznych reláciách, sa snažia tie isté praktiky preniesť do našich lesov a sa v poslednom čase aktivizujú, budem sa snažiť byť maximálne pragmatický. Samozrejme, neprichodí mi, aby som reagoval na niektoré vystúpenia. To snáď skôr pán spravodajca urobí.
Pánovi Viskupičovi som chcel povedať len toľko, škoda, že tu nie je, ale zrejme ma niekde počúva alebo na mňa pozerá v priestoroch Národnej rady, že ja sa mu v podstate chcem poďakovať za tú niekoľkokrát zopakovanú personifikáciu, keď celý problém voľného vstupu ľudí alebo teda občanov do lesa a vôbec cyklistov a vôbec jazdcov na koni sa snažil nejakým spôsobom postaviť do takej pozície, že práve ja som ten, ktorý sa postaral o to, že sa tu zabraňuje na tých 40 000 kilometroch ciest v slovenských lesoch niekomu vykonávať akúsi zmysluplnú činnosť. Som za to veľmi vďačný, pretože pôvodne som si myslel, že túto, tak ako to aj pán poslanec Mičovský nazval, bradatú tému (Nebudem používať pojmy ako populizmus a podobné, tomu sa určite vyhnem.), zvládneme nejakými tými zásadnými vystúpeniami v rámci faktických poznámok a pôjdeme ďalej. Čiže som vám, pán poslanec Viskupič, vďačný. Možno ste si mysleli, že ma tým zastrašíte alebo nejakým spôsobom znemožníte. Keď si vypočujete kompletne moje vystúpenie, zistíte, že opak bude pravdou.
Takisto som vďačný za to, že v rámci úvodného slova pán poslanec Viskupič naozaj veľmi presne citoval odôvodnenie toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, čím v podstate mi teda uľahčil moje vystúpenie v tom zmysle, že to, čo bolo napísané v dôvodovej správe skupiny poslancov, je v podstate len nejaký ten, nechcem to nazvať inak, niečo, nejaký slabý výcuc. V podstate tam boli veci, ktoré vyslovene zavádzali a ktoré teda nemali nič spoločného zo skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odôvodnení toho poslaneckého alebo toho pozmeňujúceho návrhu.
Poďme teraz ale k faktom.
Pán poslanec Viskupič spomenul aj niečo také, že je to Lebockého agenda. Som presvedčený, že si myslí, že práve Lebocký bol v roku 2007 ten, ktorý v podstate na objednávku akýchsi lobistických skupín vystúpil v druhom čítaní a požadoval, aby došlo k takémuto obmedzeniu v rámci využívania lesov verejnosťou. Nie je to pravda. Nebola to agenda, bolo to legitímne právo poslanca vystúpiť k problému, ktorý bol dostatočne analyzovaný. A že bol dostatočne analyzovaný, to tiež v nasledujúcich svojich disponibilných minútach vysvetlím. V každom prípade tak ako majú v SaS-ke právo na svoju agendu, ja im to neberiem, však v konečnom dôsledku si tak plnia záväzky, ktoré uviedli vo svojom volebnom programe. Čiže nemám s tým absolútny problém, ale mám problém s tým, ak tu sa niekto snaží mňa ako poslanca Národnej rady onálepkovať tým, že teda ja tu zastávam nejaké tie kruhy a je to moja osobná agenda.
Vážený pán Viskupič, zrejme ste asi počuli niektoré moje vystúpenia, resp. niektoré reakcie, rád by som na ne nadviazal.
Ak si niekto myslí, že formulácia toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu spočívala na poslednú chvíľu v akomsi rozpoložení chvíľkovom a nebol celý tento problém dostatočne analyzovaný, tak mi dovoľte, aby som vás informoval o krokoch, ktoré sme pred formuláciou tohto „obmedzujúceho“ ani nie obmedzujúceho, ale upravujúceho ustanovenia vykonali. My sme si objednali informáciu o legislatívnych úpravách vstupu verejnosti do lesov vo vybraných krajinách Európy. Objednali sme si to v nezávislej inštitúcii u nezávislého odborníka priamo vo Fínsku. Tento človek sa začal touto problematikou zaoberať veľmi podrobne a predložil nám, aj keď trošku s oneskorením, a preto toto je to vysvetlenie, pán Frešo, že prečo to prišlo až v druhom čítaní ako pozmeňujúci návrh, spracoval informáciu na podklade štúdie, ktorú publikovali Európska hospodárska komisia OSN a Organizácia OSN pre poľnohospodárstvo a výživu, kde v podstate v rámci lesníckej legislatívy v Európe kontrolovali, resp. posudzovali, ako 23 krajín pristupuje k záväzku obnovy lesov, prístupu verejnosti k využitiu lesných nedrevných produktov a podobne. Z tohto bola vypracovaná jedna komplexná štúdia, ktorá podáva jednoznačný prehľad o situácii vstupu do lesov v 23 krajinách Európskeho spoločenstva Európskej únie. (Ruch v sále.) Určite by som vás veľmi zdržiaval a vzhľadom na to, že už sme mali v podstate hlasovať, ja neviem, či neprerušíme...
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte v rozprave.
Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Určite by som vás veľmi zaťažoval, pokiaľ by som tu odprezentoval, ako je v jednotlivých lesných zákonoch tento problém v rámci Európy riešený. Dovoľte mi preto spomenúť niektoré krajiny, ktoré s nami bezprostredne susedia.
Rakúsko. Každý má právo vstupu do lesa. To isté platí aj u nás. Vlastník lesa má však oprávnenie vylúčiť dočasne alebo trvalo svoje lesy z rekreačného využívania verejnosťou. Toto u nás nie je. To znamená, sme v tom lepší. Hovoríme ďalej o Rakúsku. Zákon tiež stanovuje, že štátna správa môže zakázať vstup verejnosti do lesov s novou výsadbou do mladín, pokiaľ nedosiahnu výšku troch metrov, na lesné sklady, do škôlok, do lesov, kde sa vykonáva ťažba, a v ďalších zákonom stanovených prípadoch. Jazda na všetkých druhoch vozidiel a jazda na koni vyžadujú povolenie majiteľa lesov a využívanie lesných ciest vyžaduje povolenie organizácie, ktorá je zodpovedná za údržbu lesných ciest. Zjazdové lyžovanie je povolené na vyznačených trasách, v terénoch s dostupnou prvou pomocou. Bežecké lyžovanie v lesoch vyžaduje súhlas vlastníka.
Česká republika. Podľa lesného zákona verejnosť má právo vstupu do lesov, avšak musí dodržiavať pokyny vlastníka alebo správcu lesov a ich zamestnancov. Skrátim to, aby som nehovoril o ďalších a ďalších oprávneniach, ktoré vlastníci, správcovia, užívatelia lesov v tejto oblasti alebo v tejto súvislosti majú. V lesoch je jazda a parkovanie motorových vozidiel, bicyklovanie, jazda na koni, lyžovanie a sánkovanie mimo lesných ciest a vyznačených trás zakázané, kompatibilita s naším zákonom je zaručená.
Nemecko. Na federálnej úrovni... No, dobre, Nemecko nie je susedná krajina. To vynechám.
Maďarsko. Lesný hospodár má oprávnenie obmedziť alebo stanoviť podmienky návštevy určitých častí lesov v prípade, že zdržiavanie sa tam môže ohroziť život alebo bezpečnosť, majetok iných, alebo na miestach, kde sa vykonávajú lesné práce. Bicyklovanie, jazda na koni, jazda na motocykli a v aute je povolená iba na vyznačených cestách.
Čiže, vážení páni, musím vám povedať, že ten hlavný cieľ, hlavná agenda nespočívala v tom, aby sa tu presadzovali nejaké či už oprávnené alebo neoprávnené záujmy nejakých lobistických skupín, ale išlo o to, aby sa pri príležitosti otvorenia zákona o lesoch harmonizoval tento náš vnútroštátny právny predpis, špecifický, s porovnateľnými predpismi v Európskej únii.
Ten záver, ktorý vyplýva z tohto materiálu, a ja ho predkladateľom naozaj poskytnem, aby si mohli preveriť a overiť veci, aby si nemysleli, že tu zavádzam, ktorý tu bol naformulovaný, ma presvedčil o tom, že podať taký pozmeňujúci návrh, aký som podal, je oprávnené. To, že na to máte vy legitímne iný svoj či už právny, odborný alebo teda logický alebo iný politický názor, to ja vám v žiadnom prípade neberiem.
Samozrejme, nechcem tu reagovať na niektorých pánov, ktorí tu spomínali, prečo je zákaz vjazdu tam a prečo nie je inde. Je to niečo mimo. Vy ste sa spojili v podstate štyria poslanci a „napadli“ ste jeden paragraf, resp. v rámci jedného odseku jedno písmeno. Čiže nejdem sa zmieňovať o tom, že kto každý za akých podmienok má právo vstupu do lesa. Nejdem sa vyjadrovať k tomu, čo tu požadoval alebo čoho sa tu dožaduje pán poslanec Mičovský, pretože dobre vieme, že novelou Trestného zákona v IV. volebnom období bolo dosiahnuté aj to, že neoprávnená jazda na motorových trojkolkách a štvorkolkách, teraz sa smeje pán poslanec Lipšič, je v podstate podľa tej novely už momentálne trestným činom. Takže neviem, čoho sa pán Mičovský dožaduje. (Reakcia z pléna.) To je zadržanie majetku, to je iná vec. Dobre, ale vzhľadom na ten čas, ktorý tu je, vám veľmi pekne poďakujem za vašu pozornosť. Verím, že asi sčasti som sa dostal do tej pozície. Nechcem tu spomínať listy. Aj tie vám dám. Na Slovensku je len 40 % lesov vo vlastníctve alebo obhospodarovaní štátneho podniku alebo štátu. Všetko ostatné pritom patrí súkromným vlastníkom, urbariátom, spoločenstvovým vlastníkom a podobne.
Včera som dostal e-mailom, nejdem to tu čítať, stanoviská jednotlivých organizácií, ktoré zastupujú vlastníkov lesov. Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky obhospodaruje 854 000 hektárov lesov z celkovej výmery necelých 2 mil. na Slovensku. Viete, aké sú stanoviská členov tejto rady? Prečítam aspoň jedno z nich: „Vážený pán poslanec, v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na novelizáciu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorá sa má dotýkať umožnenia jazdy na bicykloch po lesných porastoch aj mimo lesných ciest, ti oznamujeme, že s takouto novelou zásadne nesúhlasíme. Dôvody pre náš nesúhlas sú nasledovné. Absolútnej väčšine horských cyklistov vyhovuje súčasný stav, keď môžu v lese jazdiť po lesných cestách. Iba nepodstatná časť nezodpovedných a sebeckých jedincov sa snaží presadiť takú úpravu zákona, ktorá bude mať za následok škody na lesných porastoch, poškodzovanie lesných biotopov a ohrozovanie peších návštevníkov lesov. Takáto novela lesného zákona by bola vážnym narušením práv vlastníkov lesov, pretože títo by boli nútení strpieť poškodzovanie svojho majetku nad mieru, ktorá je nevyhnutá bez toho, aby im niekto zaručil primeranú kompenzáciu. Prosíme, aby ste s týmto stanoviskom oboznámili svojich kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby takúto novelu nebolo možné prijať.“ Hovorím o vlastníkoch lesov, ktorí hospodária na Slovensku na 854 000 hektároch. To znamená, v porovnaní s celkovou lesnatosťou je to asi jasné z hľadiska podielu a nehovorím o, povedzme, tých, ktorí aj v rámci horských cyklistov sú slušní ľudia.
To, že tu niekto naznačil, že meradlom teda vhodnosti ustanovenia zákona by malo byť to, ako často je porušované a ako často je sankcionované, no tak to sme trošku asi úplne inde. Však zákon by mal mať predovšetkým teda skôr preventívny ako represívny charakter. Ale, áno, každý máme právo na svoj názor. Snažil som sa vám vysvetliť, že pohnútkou a hlavným cieľom prednesenia tohto pozmeňujúceho návrhu v roku 2007 bolo vyhodnotenie legislatívnej situácie, ako sa v rámci ostatných krajín Európskej únie tento problém posudzuje. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
