Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, štvorhodinová rozprava v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona. Ja osobne za seba môžem povedať, aj keď teda nechcem, aby moje vystúpenie v rozprave vyzeralo ako záverečná reč spravodajcu, pretože spravodajca je tu vedľa mňa a zrejme ešte záverečnú reč bude mať, ja som s tou rozpravou veľmi spokojný. Prečo? Jednoducho preto, lebo očakávali sme, že samotný návrh zákona o psoch je aj politicky veľmi citlivá téma, a očakávali sme, že tie vystúpenia teda skutočne budú a budú predovšetkým politické. Zo začiatku to tak aj bolo, ak si spomeniete na vystúpenia niektorých, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy, tak sa tam spomínalo, že zákon je nebezpečný, zákon je totálna katastrofa, ale už v tejto podobe je menšia katastrofa, ako bol predtým. Ideme šikanovať ľudí, návrh je zlý, chorý a podobne.
Ja osobne som teda veľmi príjemne prekvapený, že po všetkých týchto vstupoch sa to dostalo, našťastie, v tej záverečnej fáze vďaka mojim predrečníkom, teda ostatným dvom, či už pánovi Kuffovi, ale predovšetkým Martinovi Feckovi (Tu je? Tu je.), a to aj napriek tomu, že na záver povedal, že žiada zákon nepodporiť a vrátiť na prepracovanie, ale dostalo sa to nakoniec do takej racionálnej podoby, ktorú si veľmi vážim.
A vážim si ju preto, lebo aj Martin Fecko pracoval s faktami, skutočne s faktami. A dobre to povedal aj Jánoš, teda poslanec Jánoš, že teda to odpolitizovanie tu nastalo. A s tým faktami, keď som posudzoval tento vládny návrh zákona, som pracoval aj ja so svojimi kolegami z gestorského výboru k tomuto zákonu. Ale veľmi ma mrzí jedna vec, že v podstate v rámci rozpravy ako keby sme sa boli bývali chceli my navzájom tu poslanci presvedčiť o tom, respektíve vyslať signál, či už prostredníctvom médií alebo prostredníctvom hostí, ako keby sme sa chceli presvedčiť o tom, že my tu na Slovensku teraz zavádzame niečo, čo je absolútne nové, čo je neznáme v ostatnej časti Európy, čo je diskriminujúce, čo je nevhodné, napriek tomu, že pán minister v úvodnom slove vystúpil veľmi zrozumiteľne a každý, kto vnímal jeho slová, a každý, kto to má v hlave usporiadané, vie, že o čom to je, tak jednoducho odôvodnil potrebu, úplne, jednoznačne a zrozumiteľne.
Prečo? No z politického hľadiska minimálne preto, poznáme posledné prípady, poznáme prípady, ktoré vyvolali vlastne potrebu tohto zákona. Ak by nič nebol býval pán minister urobil, tak tu nie je dnes štvorhodinová rozprava v prvom čítaní, ale je tu obrovská kritika za to, že nekoná, nič nespravil. Možno, že by sme sa dostali až do takej pozície alebo do takého extrému, že by tu niekto požiadal, že či tu náhodou nie je dôvod na odvolanie pána ministra, že on nič nespravil, pretože zaútočili pitbully a zabili človeka. Čiže tieto záležitosti majú v podstate veľmi zrozumiteľný aj politický kontext. Tomu, samozrejme, rozumieme všetci.
Ale, čo je veľmi dôležité, je to, máme na stole zákon, ktorý nie je žiadnou novinkou v Európe. Martina Fecka som spomínal. Uviedol tu niekoľko príkladov z legislatívy krajín Európskej únie. My sme si tiež dali trošku roboty a posúdili sme 14 náhodne vybraných krajín, respektíve ich legislatívy, ktoré túto problematiku upravujú. Nebudem sa zaoberať tými vecmi, ktoré tu už boli spomenuté, ako si niekto myslí, Fecko to nazval tak, že kolektívna vina plemena, vyhodnocoval vlastne tie trendy, analýzy cez pojem kolektívna vina plemena. Ale najviac čo tu rezonovalo dnes v tejto sále, bola otázka potreby alebo nepotreby nejakej regulácie, potreby alebo nepotreby nejakých zákonov,zákazov alebo obmedzení. No a my sme to vyhodnotili práve podľa týchto kritérií, kde sú obmedzenia, či vôbec sú regulácie, a keď sú, tak do akej miery sú prísne. A na podporu toho, že skutočne je treba tento zákon posunúť do druhého čítania a v každom prípade ho v zmysle tých možno pripomienok, ktoré odzneli, či už z pravej alebo ľavej strany tohto auditória, upraviť, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko príkladov. Lebo ja som mal z tej rozpravy taký dojem, ako keby tu niekto skutočne obviňoval nepriamo pána ministra, že on tu zavádza nejaké zoznamy alebo chce regulovať z toho dôvodu, že chce nejakým spôsobom ľudí šikanovať a podobne. Je to absolútny nezmysel.
Príklady. Nebudem spomínať Dánsko, Nemecko, Rakúsko, to už kolega Fecko spomenul. Ale zoberme si napríklad Švajčiarsko. Regulácia. Vo Švajčiarsku je zoznam rás, ktoré je možné chovať len s povolením. Celkovo sa jedná o 36 plemien a ich krížencov. A teraz si všímajte, že vždy budem hovoriť plemien a ich krížencov. Alebo ak zoberiem Francúzsko, regulácie, sú regulované dve plemená alebo dve kategórie bojových plemien. V tej prvej kategórii je zákaz chovu, psy bez preukazu pôvodu typu pitbull, boerboel a tosa. Čiže aj v legislatíve týchto krajín je naznačené, že v každom prípade je treba hovoriť aj o krížencoch, pokiaľ chceme, aby ten zákon naozaj nebol bezzubý a aby neperzekvoval len tých, ktorí sa venujú chovu psov na úrovni chovateľských klubov, samozrejme, pri dodržaní všetkých štandardov a všetkých vecí týkajúcich sa evidencie v plemennej knihe a podobne.
Spomeniem ešte jednu krajinu. Ak už hovoríme o tom, či zákazy, nezákazy a do akej miery by mal byť alebo nemal byť niekto "šikanovaný". Portugalsko, milé dámy, vážení páni, v Portugalsku regulácia piatich plemien, pri ktorých sa majiteľ musí preukázať čistým registrom trestov dokonca. Psy musia byť vykastrované. Čiže až do takýchto extrémov legislatíva v rámci Európskeho spoločenstva, Únie alebo v rámci Európy sa môže, respektíve sa k dnešnému dňu v iných krajinách dostala.
Som preto presvedčený a nebudem uvádzať ďalšie a ďalšie príklady, pretože sú tu naozaj úplne jednoznačné, by som povedal, legislatívne podmienky, ktoré sú nastavené v krajinách, o ktorých hovorím. Ale čo je to najdôležitejšie, je to, že ak si urobíme takého spoločného menovateľa zo všetkých týchto zákonov, ono skutočne tie plemená označované ako nebezpečné, alebo ten zoznam plemien, ktoré sú označované ako nebezpečné, existuje. Aj ten je ilustrovaný a je prílohou tohto materiálu, o ktorom teraz hovorím. Čiže otázka je, či tie veci, respektíve tá príloha, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, či bola vygooglovaná alebo nebola vygooglovaná. Otázkou je, či je nevyhnutné, aby v tom zákone zostal ten zoznam. A otázkou je aj to a zostáva aj to, či v tom zozname majú byť 4 plemená, tak ako v niektorých krajinách, o ktorých teraz momentálne hovorím, alebo až 38 plemien ako v iných krajinách, ktoré nám nie sú až tak vzdialené. Čiže môj názor je taký, že vždy, a to je veľmi dôležité, keď sa hovorí o nebezpečných plemenách, tak sa u legislatívne porovnateľných krajín Európskej únie pripúšťa a na záver uvádza, kríženci uvedených plemien. Každá jedna legislatíva uvažuje aj o regulácii krížencov, nielen čistokrvných tzv. plemien označovaných ako nebezpečné.
Čiže na záver len veľmi krátko toľko. Som skutočne zástanca toho, aby sa tento zákon posunul do druhého čítania. Padlo tu veľmi veľa podnetných návrhov na zmenu a doplnenie. Skutočne niektoré sú úplne jednoznačné, je nevyhnutné, aby boli posúdené ešte predkladateľom. Môj osobný názor je taký, posuňme do druhého čítania, urobme z tohto zákona taký, aby bol zárukou nielen ochrany zdravia, života a zdravia našich obyvateľov, ale aby bol prejavom alebo aby s ním bola spokojná nielen komunita kynológov, ale samozrejme aj ostatní občania Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
