Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa rád vyjadril k pár veciam v rámci novely a najmä k tomu, že sa navrhuje znovu zaviesť numerus clausus. Koniec koncov v minulosti sa častokrát sprísňovali aj kompetencie ministerstva, podľa mňa správne, voči exekútorom, lebo sú nositeľmi verejnej moci. Nie vždy realizácia týchto oprávnení ministerstva bola akceptovaná aj súdmi. Koniec koncov práve pán minister ministrovi financií o jednej kauze hovoril, čo mala byť jeho obhajoba voči mne, aj keď ja som v tej veci nerozhodoval, bol to môj predchodca, ale prosím, už každý volí spôsoby a možnosti, aké vie a považuje za slušné.
Ale numerus clausus je problém preto, že znovu podľa mojej mienky to bude vytvárať systém výberových konaní, ktoré budú podliehať podľa mňa ovplyvňovaniu a potenciálne aj korupcii. Numerus clausus zaviedla Mečiarova vláda pri vzniku súkromných exekútorov v roku 1995 alebo 1996, v roku 1999 bol zrušený. To znamená na jednej strane, ísť ďalej cestou sprísňovania povinností exekútorov, je správne, ale zavádzať, že štát bude kontrolovať počet exekútorov, bude v princípe tým pádom komora a štát mať možnosť ich výberu priamo, že nebude určovať trh, to považujem za nesprávne. Kto je zlý, nech z toho stavu vypadne. Ale tak ako pri notároch sa to nepodarilo prelomiť, vracať sa späť pri exekútoroch znamená podľa mojej mienky výrazný krok späť a výraznú možnosť ovplyvňovať, a sme na Slovensku, aj na základe známostí, aj na základe kontaktov, nielen transparentne, to, kto bude a nebude exekútor. A potom budú exekučné úrady, ako boli kedysi do roku 1999, s monopolom pre nejaké územie, so sto zamestnancami, pomaly malá justičná inštitúcia, ktorú mali vplyvní ľudia v regióne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, mám pár návrhov. Jeden sa týka toho, aby vláda bola naďalej zaviazaná v polročných intervaloch predložiť do Národnej rady správu o vyšetrovaní prípadu známeho pod názvom Gorila, to znamená v tomto prípade do 31. 12.
Druhá vec je tá správa, ktorú predložila vláda a o ktorej rokoval výbor, nie je zaradená ako bod rokovania pléna. Pretože to bola správa, ktorá má byť na pléne, samozrejme, prerokovaná. Čiže ak to nie je tak, tak moja otázka je, že prečo najskôr. A ak nie, tak ja to navrhujem, samozrejme, že doplniť, lebo to plénum schválilo, že o tom budeme rokovať.
A posledný bod sa týka, alebo návrh, zaradiť do programu schôdze správu o činnosti verejnej ochrankyne práv. Je naozaj absurdná situácia, že sme o tom doposiaľ meritórne nemohli rokovať.

Pán poslanec, po prvé, ja som prekvapený tým, že tá novela je dnes v parlamente. V situácii, keď sa zatvárajú brány fabrík po celom Slovensku každý týždeň, my ideme riešiť malých dílerov drog. Koho tá téma zaujíma? To je otázka na smerákov, ministra spravodlivosti, Roberta Fica. Koho dnes zaujíma téma znižovania sadzby pre drogových dílerov v situácii rastúcej nezamestnanosti, obrovskej miery korupcie? Koho to zaujíma?
A druhá poznámka. Vyzýval som vás aj pána ministra spravodlivosti niekoľko mesiacov, aby ste sem priniesli ten príbeh konkrétneho človeka, prvotrestaného, čistého užívateľa, ktorý mal len tú dávku 12-razovú, niečo nad desať dávok, a išiel do väzenia. Aj vy ste mi priznali, že taký príbeh ste proste nenašli, lebo on proste neexistuje. Aj minister spravodlivosti priznal, že tento paragraf sa týka v 90 % prípadov dílerov. A keď tam spadnú nejakí užívatelia, idú na podmienku aj tak cez buď dohodovacie konanie, alebo mimoriadne zníženie trestu.
Tak čo riešite? Čo riešime? Skončime rozpravu, odmietnime novelu Trestného zákona a riešme reálne problémy tejto krajiny.

Skúsim tak stručne na tie faktické odpovedať.
Pán poslanec Jarjabek, viete, čo som považoval za prejav malosti? Keď zvolený prezident tejto krajiny na verejnom zhromaždení povedal, že on je v skutočnosti akoby člen strany SMER. Už nebol kandidát, už bol zvolený prezident. To som ja považoval za prejav malosti. Povedal to presne tak.
K pánovi poslancovi Sulíkovi. No ale vy ste hlasovali za novelu Trestného zákona, kde boli tieto drakonické tresty pre zdravotníkov. A to je pre mňa teraz smutné. No musím to povedať teda ako môj názor. Vy ste o tom hlasovali (Trestný zákon ako taký) A budete hlasovať možno poobede znovu za to.
Čo sa týka toho, aby sme sa pozerali na to z pohľadu rozšírenia slobody, teda čo sa týka mäkkých drog, tak ten argument ale potom sa musí ťahať logicky ďalej. Potom platí to, že aj tvrdé drogy sú vec slobody v zásade, je to rozšírenie slobody. Mnohé veci sú rozšírenie slobody, ale to neznamená, že rozšírenie slobody ako takej vždy automaticky je ako téza vždy lepšie a lepšie a lepšie. To si nemyslím. Potom by sme nemohli ani fungovať ako štát. To je téza, ktorá dokazuje strašne veľa.
K pánovi poslancovi Valockému. No napadlo ma jedno slovenské porekadlo, keď ste sa ozvali, pán poslanec, ale je to v poriadku. Viete čo, bol pred pár rokmi taký dobrý rozhovor. Mal ho bývalý šéf fakultnej nemocnice, myslím, detskej v Banskej Bystrici. A sa ho pýtali, ako je možné, že ako jedna z mála veľkých nemocníc nie sú v strate, majú rovnaké platby od poisťovní. A on povedal: „Viete čo, u nás sa nekradne.“ A si to kliknite na SME-čku. Je to rozhovor, ktorý bol vtedy najčítanejší. O pár týždňov na to bol za vašej vlády odvolaný, lebo už len povedať takú vec a nehoráznu, že sa nekradne v štátnej nemocnici, asi bolo niečo, čo bolo nad rámec vašich predstáv.

Pani predsedajúca, milé panie kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, ja by som sa možno najskôr vyjadril k téme, ktorá tu bola načatá, že prečo ak chceme zakazovať drogy akékoľvek, čo pán poslanec Sulík tu načal, tak prečo potom aj alkohol nechceme zakazovať. Samozrejme, ten argument dokazuje strašne veľa, lebo v zásade hovorí, že by sme potom mali mať legálne všetky druhy drog, teda aj tvrdé drogy, keď ich človek slobodne dospelý používa. Ja si celkom nemyslím, že je to len vec, ktorá má súkromnoprávnu povahu, najmä pokiaľ ide o tvrdé drogy, pretože spôsobujú pomerne závažné následky zdravotné, sociálne, ale medzi nami aj kriminálne. Priemerný užívateľ tvrdej drogy spácha ročne dvesto majetkových deliktov, aby si takto zabezpečil financie na nákup drogy. Čiže to nie je celkom taká súkromnoprávna aktivita v niekoho spálni.
A teraz, áno, aj alkohol spôsobuje vážne sociálne a spoločenské problémy, ale vidím tam jeden podľa mňa zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je v tom, že, či sa nám to páči alebo nie, ale taký je fakt, alkohol je stáročia akceptovaná droga v tomto civilizačnom prostredí. To je proste fakt. Iné druhy drog, syntetické, heroín, kokaín, ale aj marihuana zatiaľ spoločensky akceptované nie sú. Ak máme jednu legálnu drogu, ktorá spoločensky akceptovaná je, ale tiež je zlom, samozrejme, aký je racionálny dôvod to zlo ešte zväčšovať aj na drogy, ktoré spoločensky akceptované nie sú? Nedáva to podľa mojej mienky žiadnu logiku, absolútne žiadnu logiku. Ak by alkohol nebol na Slovensku alebo v Európe, alebo v západnej civilizácii spoločensky akceptovaný, diskutujme o tom. Ale je stáročia spoločensky akceptovaný, to je proste fakt. A len kvôli tomuto zlu to zväčšovať aj o iné drogy, ktoré nie sú akceptované, mi podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku, žiadne rácio, poviem veľmi otvorene.
A teraz sa vyjadrím k tej samotnej novele, ktorá bola vrátená prezidentom republiky, a teda zostanem najskôr pri tých drogách.
Keď sme argumentovali pred niekoľkými týždňami v tomto parlamente, že tieto zmeny sa nijako netýkajú dekriminalizácie užívateľov marihuany, ale týkajú sa v 90 % prípadov malých dílerov drog, mäkkých alebo tvrdých, tak nám mnohí poslanci vlády hovorili, že to zle čítame, že to vôbec nie je tak, ide o tých, ktorých prichytia s nejakým množstvom marihuany tesne prevyšujúcim 10-dňovú dávku, a tí by nemali chodiť do väzenia. Vyzýval som niekoľko mesiacov už pri prvom čítaní aj pána ministra spravodlivosti, ale ja pána poslanca Poliačika, ak chcú byť dôveryhodní, aby sem priniesli príbeh, konkrétny príbeh človeka, mladého užívateľa, ktorý išiel do väzenia len preto, že mal pri sebe balíček o niečo prevyšujúci 10-dennú dávku. A poviem vám jednu vec, žiaden taký príbeh nenašli. Pán poslanec Poliačik priznal, že on nevie nájsť taký príbeh. Pán minister ho nevedel nájsť tiež. A poviem vám, prečo ho nevedeli nájsť. Neexistuje. A preto tie argumenty, že nechceme, aby bežní užívatelia marihuany išli do väzenia a preto ideme novelizovať Trestný zákon, proste neplatia. Sú úplne vymyslené, úplne vymyslené. V 90 % obvinení, ktorí sú stíhaní podľa tohto ustanovenia Trestného zákona, sú díleri, sú to malí díleri drog, ktorí, ako už bolo povedané, ponúkajú drogy či mäkké alebo tvrdé, alebo syntetické, ponúkajú ich na sídliskách, pred školami, na kúpaliskách, kdekoľvek. Pán poslanec Hlina hovoril o primátoroch a starostoch. Prečo hovoril len o nich? Veď nikto predsa z nás nemôže chcieť, aby našim deťom pred školou stáli malí díleri a ponúkali im pervitín a aby z toho mohli nakoniec skončiť s nejakou smiešnou podmienkou, aby tam nebol naozaj reálny trest. Pán prezident, nebudem to čítať, v princípe hovoril to isté, čo sme hovorili pred pár týždňami my tu, ako trestný právnik to hovoril. Ak boli prípady čistých užívateľov, ktorí pod toto ustanovenie spadli kvôli tomu, že mali pri sebe vyššiu dávku ako 10-dňovú, tak boli riešení cez mimoriadne zníženie trestu alebo cez dohodovacie konanie a nikto z nich nedostal nepodmienečný trest. Naviac, áno, malo to tú výhodu, nový Trestný zákon výrazne zvýšil celkovo minimálne hranice trestných sadzieb pri všetkých trestných činoch, aby sa motivovalo dohodovacie konanie, kde môže ísť pod jednu tretinu dolnej sadzby prokurátor, aby sa odbremenili súdy. A to zvýšenie dolných hraníc bolo tým pádom úmyselné a bolo naprieč celým Trestným zákonom. Teraz sa vymedzuje jedna vec, ktorá sa vyníma a kde sa znižuje trestná sadzba akoby naspäť smerom dole.
Čiže trvám na tom, a trvám na tom aj s tým, že som mesiace žiadal aj pána ministra, aj pána spravodajcu, aby predložili konkrétny príbeh a uznali, že taký nie je, a preto vás chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, tí, ktorí budete hlasovať za tento návrh zákona, aby ste neargumentovali, že zlepšujete mladým, ktorí si zapália sem-tam jointa, výhľady, že nepôjdu do väzenia. Oni nechodia do väzenia, tento návrh novely Trestného zákona znižuje trestné sadzby malým dílerom drog mäkkých, tvrdých, všetkých, ktorí sú pred školami, na sídliskách, na kúpaliskách, všade. Toto urobíte. A ste na to upozornení nie mnou, ale vaším prezidentom.
Teraz prejdem ešte k dvom ďalším návrhom, lebo priznám sa vám, celkom k zdravotníctvu poviem, ma celkom prekvapilo hlasovanie časti opozície, aj keď možno pár poslancov, za návrh, ktorý kriminalizuje zdravotníkov. A hlasujeme o celom návrhu spolu, ktorý neúmerne kriminalizuje zdravotníkov v situácii, keď sa zdravotníctvo na Slovensku veselo rozkráda, tak ideme sa vyhrážať lekárom a zdravotným sestrám, ktoré pracujú za minimálne peniaze, že pokiaľ bude nejaký krízový stav, budeme ich stíhať a dáme im pomaly doživotný zákaz výkonu zdravotníckeho povolania. To je absurdné podľa mojej mienky. Ak by naše zdravotníctvo fungovalo ako švajčiarske hodinky, ak by tam neboli žiadne nákupy operačných stolov pre 500-kilogramových pacientov, fajn, diskutujme o tom, akým spôsobom zaviesť zvýšenú mieru zodpovednosti aj lekárov, aj zdravotného personálu. Ale ak umožníme manažmentom nemocníc veselo šafáriť, robiť si, čo chcú, rozkrádať a v tejto situácii, ktorú poznajú lekári a zdravotné sestry, sa im budeme vyhrážať, že ich budeme trestne stíhať, ak nebudú poslúchať, to považujem za vec, ktorá je ťažko priechodná a spravodlivá. To je proste naozaj nespravodlivosť. A preto by som aj išiel ďalej, ako je pripomienka prezidenta, nielen znižovať čas zákazu činnosti. Ale ten paragraf by bolo treba buď úplne preformulovať, alebo vypustiť, lebo v dnešnej situácii v zdravotníctve neurobiť nič iné pre zastavenie rozkrádania, ktoré postihne nakoniec pacientov, len to, že sa budeme vyhrážať zdravotným sestrám, to považujem za naozaj pomerne silnú kávu.
Tretia pripomienka, to už bolo spomenuté, je k osobitnému motívu. Ja som to už spomínal, že proste aj právne je to jedno arbitrárne nezmyselné riešenie. Na jednej strane máme v Trestnom zákone verbálne delikty, ktoré napríklad som spomenul v druhom a treťom čítaní, keď ten zákon tu bol prvýkrát, napríklad trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Ja nie som prívržencom verbálnych deliktov a bodaj by sa možnože niektorí liberálnejšie zmýšľajúci poslanci k tomu pridali, zatiaľ sa tak nestalo, ale my môžeme stíhať pre verbálne delikty niekoho, kto hanobí niekoho pre jeho národ, pre jeho presvedčenie, pre jeho vierovyznanie. To nemusí byť násilný zločin. To môže byť čisto verbálny delikt. Na strane druhej máme osobitný motív, kde je okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, ak niekto spácha trestný čin (väčšinou násilný trestný čin) z nenávisti k národu, teraz je tam v princípe národ alebo rasa. A to ideme ešte dopĺňať. Čiže verbálne nebude možné hanobiť alebo nie je možné hanobiť niekoho, pretože je katolík, luterán, Žid, neveriaci. Tu bude trestným len verbálny delikt. Ak z tohto motívu niekto bude napadnutý násilným trestným činom, to nebude dôvod na vyššiu trestnú sadzbu. Na druhej strane pri homosexuálovi to nebude verbálne hanobenie, tam nebude to trestné, ale násilné napadnutie bude podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby. To žiadnu logiku nedáva, to je absolútne právne aj systematicky proste úplne blbé riešenie. Ja som sa pýtal ešte ministra spravodlivosti na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako to sedí právne aj systematicky s usporiadaním verbálnych deliktov a s tým, ako máme kvalifikovaný osobitný motív. Bez odpovede to bolo. Proste ak si potrebujete odfajknúť pre socialistov v Bruseli nejakú kolónku, fajn, tak si ju odfajknite, ale nelezte do Trestného zákona s tým. Urobte proste neviem niečo, ale nie v Trestnom zákone.
Takže som rád, že prezident tento návrh novely Trestného zákona vrátil. Je zlý, je právne zlý, je vecne zlý.
A nerozumiem jednej veci. Ak minister spravodlivosti hovorí, že ide do tohto parlamentu koncom roka s veľkou novelou Trestného zákona, kde chce riešiť drogové delikty, kde chce riešiť iný spôsob ich definície podľa kombinácie množstva a účinnej látky, tak na čo na pol roka alebo trištvrte roka ideme do novely, ktorá nezmierňuje postih, ešte raz, užívateľov. Otázka dekriminalizácie marihuany, okej diskutujme o tom, to je legitímna téma, ale to nie je téma v tomto Trestnom zákone. Tu je téma úplne iná. Tu sa neznižujú tresty pre obete drogových trestných činov, pre užívateľov drog, ale pre malých dílerov drog. Váš prezident to presne píše. A bolo by dobré sa podľa toho aj zariadiť, lebo nielen primátori a starostovia, ale my všetci máme deti, ktoré môžu byť vystavené v nejakom okamihu drogovým dílerom. A ja by som veľmi chcel, ak budú tejto hrozbe vystavení, ak tých drogových dílerov chytíme, aby išli tam, kde patria, lebo pre zisk, pre peniaze ohrozujú životy nevinných ľudí, a nie aby vyviazli len tak s podmienkou alebo s nejakým symbolickým trestom. O tom budeme možno už dnes poobede hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

No, som naozaj veľmi prekvapený, ako je tu polemika o konkrétnom dôkaze, to nie je fabulácia, ktorý som v origináli predložil. Na Slovensku aj vo svete sú znalecké skúmania, ak hovoríte, že ide o podvrh, pán poslanec Podmanický, ktoré vedia potvrdiť, či podpisy, sú na obidvoch stranách pri každom článku, sú pravé alebo falošné. Ja si pamätám pred pár rokmi, keď ma tuná obviňovali poslanci, možno aj vy, pán poslanec Podmanický, že prepis rozhovoru Harabin - Sadiki je podvrh, až kým ho nepotvrdila prokuratúra. Ja nezvyknem fabulovať. A predložil som ešte raz, žiadnu kópiu, žiadnu fotku, originál, originálne podpisy, ktoré znalecké dokazovanie môže potvrdiť alebo vyvrátiť, či to je pamflet, alebo to je realita. Ale poviem vám jednu vec. Prokuratúra to stopla. A poviem vám jednu vec, pán poslanec Jarjabek, aj preto dnes máte väčšinu v tomto parlamente, lebo prokuratúra takéto kauzy viaceré stopla a nič sa s nimi neudialo, aj preto máte väčšinu dnes v parlamente.
A ešte k voľbe pána Čentéša vám poviem druhú vec. Áno, voľba bola zmanipulovaná, ale v prospech pána Čentéša? Nie. V prospech pána Trnku. Šesť poslancov vtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnku v tajnom hlasovaní, aj keď hrozil pád vlády. Prečo? Lebo sa im viac páčil pán Trnka, že mal dobré záhorácke vtipy, tak položíme vládu? Nie. V tom mohli byť len peniaze alebo vydieranie. Ak sa k tomuto kandidátovi, pán poslanec Podmanický, hlásite ešte verejne dnes, že aké to bolo, stálo by to za to, máte ďalších sedem rokov pre Slovensko, tak mi je to veľmi, veľmi ľúto.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr mal predsa len pár predbežných poznámok a potom by som rád vo svojom vystúpení sa zamyslel nad otázkou, prečo potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.
Je zaujímavé, že pri tak vážnej téme nevystupujú v princípe žiadni poslanci zo strany SMER. Možno na záver príde ešte nejaké také polodivadelné predstavenie od niekoho z vlády. Možno príde aj pán Fico, uvidíme. Ale to, že sa poslanci SMER-u nezapájajú do rozpravy, tiež o niečom svedčí. Tých pár predbežných poznámok je k tomuto:
Kandidát na generálneho prokurátora pán Čižnár povedal, že kvôli tomu, teda aj kvôli tomu ide teraz voľba, zmenil svoj názor, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu, že to rozhodnutie trvá príliš dlho. Ale prečo ono trvá príliš dlho? Keď všetci už dnes vieme, že osem sudcov Ústavného súdu z trinástich bolo ochotných hlasovať za riešenie, ktoré by spriechodnilo rozhodovanie o ústavnej sťažnosti pána Čentéša, len o ňom nedala pani Macejková ako šéfka Ústavného súdu hlasovať? Čiže vaša šéfka Ústavného súdu zablokuje riešenie na Ústavnom súde a pán Fico potom príde a povie: Vidíte je to zablokované, musíme s tým niečo robiť. A pán Čižnár povie: Je to zablokované, musím preto zmeniť svoj názor. To je absurdná fraška, podľa mojej mienky. Tí, čo, tá partia, ktorá spôsobí problém, tvrdí, že teraz kvôli tomuto problému musíme zlomiť ústavu cez koleno.
Druhá poznámka. Často teraz v médiách rezonujú, a to sú aj názory kolegov zo SMER-u, ale veď pán Čižnár má podporu šiestich zo siedmich krajských prokurátorov. No je to takto. Krajskí prokurátori sú menovaní a kedykoľvek odvolateľní, hádajte kým? Generálnym prokurátorom. Napriek tomu, že mnohí právnici nemajú radi matematiku, väčšina vie, že 83 zo 150 je väčšina, ktorá zvolí pána Čižnára dnes za generálneho prokurátora, a pán Gašparovič ho zajtra zrejme vymenuje. Čiže nedivím sa až tak veľmi, že krajskí prokurátori tvrdia, že súhlasia s tým, aby pán Čižnár sa stal generálnym prokurátorom.
Poznámka tretia. Už to spomínala aj pani poslankyňa Žitňanská, že na vypočutí na ústavnoprávnom výbore povedal pán Čižnár, že systém prokuratúry je v princípe fajn. A tvrdím to už dlhé roky, tvrdím to minimálne jedenásť rokov, ten systém fajn nie je. Slovensko má sovietsky model prokuratúry, ktorý sem prišiel v roku 1950 po sovietskom vzore. Áno, boli nejaké zmeny urobené, ale skôr minimálne. Poviem to na takom klasickom prípade. Nejde až tak o to, či bude prokuratúra pod ministerstvom spravodlivosti, ale o to, aké je postavenie, procesné postavenie prokurátora. Je úplne paradoxné a trošku absurdné, že vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý má menšiu právnu kvalifikáciu, menej dobré vzdelanie väčšinou, nie tak kvalifikovanú prax, je procesne výrazne nezávislejší ako ktorýkoľvek prokurátor v tejto krajine, ktorému môže jeho nadriadený kedykoľvek spis odňať, dať pokyn. A deje sa to. A deje sa to nielen v tých mediálne známych kauzách, deje sa to dennodenne, na okresoch, na krajoch sa stíhania zastavujú, zametajú sa veci pod koberec, sú v šuflíkoch. To je, žiaľ, dnešný stav prokuratúry, a to je systém prokuratúry, ktorý, ako sa vyjadril pán Čižnár, on meniť nechce. Aj keď tie odbory na Generálnej prokuratúre, to nie je také podstatné, ide o systém, a ten na Slovensku je systém sovietskej prokuratúry. Aj to podľa mojej mienky niečo hovorí o tom, ktorým smerom, ktorým smerom sa prokuratúra bude uberať.
A teraz k tej otázke avizovanej. Prečo potrebuje Fico svojho generálneho prokurátora? Pretože potrebuje istotu. Istotu, že v prípade núdze sa bude mať na koho spoľahnúť a ľudia, ako to boli avizované v kampani, si predsa zaslúžia istoty, najmä politici. Napr. istotu, že podozrivé financovanie SMER-u nikto nikdy nebude vyšetrovať, že tzv. Blaškovu zmluvu nebude skúmať grafológ, že zvukový záznam s hlasom, v úvodzovkách, podobným Ficovi, nikto nebude skúmať.
Je tu taký citát z dnešných HN-iek pána premiéra. "Jaromír Čižnár je dobrá voľba aj v svetle ostatných udalostí v Českej republike." (Smiech v pléne.) Ako to pán premiér myslel? Preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.
Tak si pripomeňme, o čom je tzv. Blaškova zmluva, ktorej originál s originálnymi podpismi som odovzdal pred dva a pol rokmi vyšetrovateľovi Úradu boja proti korupcii. Ide o dohodu medzi nebohým podnikateľom Ľubomírom Blaškom a niekdajším mediálnym mágom SMER-u Fedorom Flašíkom.
V roku 2002 sa podľa tejto zmluvy dohodli, že za 32 mil. korún dostane podnikateľ Blaško tri miesta na kandidátke strany SMER, post štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov a tri miesta v riadiacich orgánoch štátnych podnikov. Pre úplnosť by som rád túto zmluvu prečítal.
"Zmluva o spolupráci. Zmluvné strany Ľubomír Blaško (ďalej ako sponzor) a Fedor Flašík, koordinátor financovania volebnej kampane politickej strany SMER (ďalej ako koordinátor).
Čl. 1. Zmluvné strany spoločne prehlasujú, že ich spolupráca, ktorá bola zahájená v lete v roku 2000, pokračuje úspešne naďalej a obe strany majú záujem na jej trvaní aj v budúcnosti. V rámci spolupráce sponzor podporuje rozvoj aktivity strany najmä pravidelnými finančnými príspevkami, ktoré ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú 16 mil. slovenských korún, ako aj prostredníctvom svojich odborníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe stanovísk a dokumentov strany najmä v hospodárskej oblasti.
Koordinátor pravidelne informuje sponzora o relevantných politických a hospodárskych postojoch strany a poskytuje mu priestor na ich spoluvytváranie.
Čl. 2. Pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb 2002 a nastolenie nového poriadku na Slovensku, na ktorom obom stranám záleží, koordinátor vypracoval rozpočet na pokrytie aktivít volebnej kampane, v rámci ktorého sa so sponzorom dohodli na mimoriadnom príspevku, okrem pravidelných mesačných príspevkov vo výške pol milióna korún, vo výške 16 mil. korún, ktorý sponzor poskytne koordinátorovi v nasledovných splátkach. 7 miliónov do 30. apríla, 4 milióny do 30. mája, 3 milióny do 30. júna, milión do 30. júla, 9 miliónov do 31. augusta.
Čl. 3. Vzhľadom k vyššieuvedenému sa obe strany dohodli, že táto zmluva predstavuje jednoznačné pristúpenie sponzora k predchádzajúcim zmluvným vzťahom koordinátora s inými sponzormi a jeho finančné príspevky za prinajmenšom rovnocenné s príspevkami iných sponzorov.
Čl. 4. Obe strany sa súčasne dohodli, že ako protihodnotu koordinátor poskytne sponzorovi možnosť určiť spomedzi členov strany - prednostne členov predsedníctva, resp. tieňovej vlády - troch kandidátov do prvej dvadsiatky kandidátnej listiny strany pre voľby do Národnej rady a v prípade účasti strany vo vláde po parlamentných voľbách minimálne tri posty v najvyšších riadiacich orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu v oblasti energetiky a železníc." Rukou pripísané a podpísané "a jednu pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov".
"Čl. 5. V prípade prevzatia finančného záväzku (ktorý koordinátor voči strane eviduje) sponzorom a jeho úhradu spoločne a rovnomerne so svojím príspevkom, vzniká sponzorovi nárok na určenie kandidátov podľa čl. 4, alikvotne výške úhrady záväzku koordinátora.
A čl. 6. Obe strany uzatvorili túto zmluvu v dobrom úmysle, nie v akejkoľvek tiesni, alebo súc akýmkoľvek spôsobom obmedzení, či pod nátlakom. Jej platnosť končí splnením záväzkov oboch zmluvných strán. V Bratislave 26. apríla 2002."
Sponzor podpísaný pán Blaško, koordinátor podpísaný pán Flašík. Porovnanie podpisov s verejne dostupnými podpismi bolo tiež publikované.
Tých 32 miliónov korún, samozrejme, v účtovníctve SMER-u nikde nenájdete, nikde nie sú vykázané, nikde neboli zdanené. Inými slovami, ide o čierne peniaze. Prípad zrelý na trestné stíhanie a čo si myslíte, dámy a páni, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu? Potom, ako začala polícia trestné stíhanie, na druhý deň prokuratúra uznesenie zrušila. Čo by na to asi povedal vrchný štátny zástupca v Olomouci? Ale takého na Slovensku, samozrejme, nechcete. Prokuratúra sa uspokojila s tvrdením Fedora Flašíka, že podpis nie je jeho, a trestné stíhanie tým pádom skončilo. Pritom stačilo osloviť grafológa a SMER by mal vážny problém. Minimálne v podobe krátenia dane a korupcie. Ak niekedy bol krištáľovo čistý dôkaz o politickej korupcii, tak tu je. Originál zmluvy som osobne odovzdal pred dva a pol rokmi Úradu boja proti korupcii.
Podobne ako v prípade hlasu Roberta Fica. Áno, Roberta Fica. Prestaňme sa už tváriť, že ide o hlas podobný Robertovi Ficovi. Nie je podobný Robertovi Ficovi, je to jeho vlastný hlas. A nech ma pán Fico zažaluje na súde a môžeme sa tam stretnúť aj so znalcom, ktorý potvrdí alebo vyvráti moje tvrdenie. Robert Fico na tejto nahrávke, ktorá je zrejme len časťou súvislejšieho cyklu, hovorí, že zabezpečil vlastnou hlavou, citujem: "na tento rok 35, na budúci rok 40 plus teda ďalšie veci", koniec citátu. Aké sú tie ďalšie veci? O aké veci mohlo ísť a kde sú tie veci vykázané a kedy boli zdanené? Nikdy.
Dámy a páni, preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Generálnej prokuratúry bol doteraz priateľ podnikateľa z mafiánskych zoznamov. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Najvyššieho súdu je priateľ bosa albánskej drogovej mafie. Robert Fico jednoducho potrebuje mať v kľúčových pozíciách našej justície svojich ľudí.
Keď tu spomínal pán poslanec Blanár rozhovory pána Sulíka a pána Kočnera o 300-tisíc, ktoré mali dostať šiesti poslanci, že budú hlasovať za pána Trnku. Pán poslanec, vy ste hlasovali za koho v tom čase? Až 62 poslancov SMER-u hlasovalo za koho znovu a znovu a znovu? Ústava Slovenskej republiky prestáva platiť. Generálneho prokurátora na Slovensku nevyberá parlament, generálneho prokurátora na Slovensku dnes vyberajú oligarchovia, miliardári, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť. A preto potrebujú na čele prokuratúry svojho človeka.
Títo istí ľudia sa za vlády Ivety Radičovej pokúsili ovplyvniť voľby v prospech Dobroslava Trnku. Nevyšlo im to o jeden hlas. Asi mali väčšie problémy s matematikou. Parlament zvolil Jozefa Čentéša, ale títo ľudia sú, boli a sú dostatočne silní na to, aby zabránili vymenovaniu riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Ak dnes ktorýkoľvek prokurátor na Slovensku súhlasí s kandidatúrou na tento post, stáva sa bábkou v rukách oligarchov, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť.
Generálna prokuratúra pod vedením nominanta slovenských oligarchov nebude Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Bude generálnou prokuratúrou Roberta Fica a oligarchov, ktorí ho ovládajú. Hovorím veľmi otvorene, už som to avizoval. Ak dôjde o dva a pol roka k zmene vlády, tak som presvedčený o tom, že jednou z prvých priorít bude nielen systémové zmeny v postavení prokuratúry, ale aj výmena najvyššieho prokurátora tejto krajiny.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som sa, keď ste ma spomínali, rýchlo radšej vrátil do sály, lebo však nemal som nahlásený iný pobyt.
Ale ja sa vyjadrím len veľmi skôr k tej forme. Samozrejme, že v poslaneckom zbore a v parlamente sú také niekedy živé diskusie medzi poslancami koalície, opozície, každý má nejakú tú svoju obsesiu, ale myslím si, že nie je dobré, keď sa na tú úroveň takých poslaneckých prekáračiek zvezie aj člen vlády. Ja keď si pamätám na svoje vystúpenia alebo možno kolegov, v obidvoch vládach v zásade, tak vždy som reagoval alebo som sa snažil reagovať na vystúpenia poslancov vecne, aj keď útočili, proste vecne. Žiadne ani osobné, ani, vecne. Znovu hovorím, je to možnože taká nejaká, taký nejaký, taká hranica slušnosti zo strany vlády, ktorá je parlamentu zodpovedná celému v zásade.
Čiže myslím si, že tie akoby požiadavky na formu vystúpenia člena vlády sú alebo mali byť, si myslím, iné ako u poslanca, pretože zodpovedá celému poslaneckému zboru. Čiže v princípe, že také viac herecké vystúpenie si poslanci môžu dovoliť, však dneska sme toho tu mali požehnane, ale nemyslím si, že automaticky by to malo platiť aj pre ministra vnútra.

Ja len na pána poslanca Číža. Pán poslanec, vy ste si ma predvolali na ústavnoprávny výbor a rád som tam prišiel po tom, čo trestne stíhaný bývalý minister Ficovej vlády Štefanov za nástenkový tender povedal, že má informácie, že s mojím vedomím sa odpočúva 40 poslancov. To je, proste to porozprával. Potom sa toho všelikto chytil, aj váš predseda, dnešný minister vnútra: "Máme také informácie z Krajského súdu v Nitre." No ja som rád prišiel, lebo to bol úplný nezmysel, samozrejme.
Generálna prokuratúra začala preverovať tie veci. O pár mesiacov na to Generálna prokuratúra, nie ministerstvo vnútra, trestné oznámenie odložilo bez začatia trestného stíhania, aj keď to nezverejnili, samozrejme. Ale na to potom noviny prišli asi o rok neskôr, lebo nebol absolútne žiaden dôkaz na to. Bol to proste blud poslanca, ktorého sme žiadali vydať na trestné stíhanie za nástenkový tender. A vy ste sa na tom zúčastnili a doteraz nemáte tú odvahu povedať "prepáčte", ani ju nikdy nebudete mať. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Ja som hovoril o dodatkom k zmluvám z roku 2012. Zo 16. 11. 2012 a z 28. 12. 2012. V čase, keď ja som už nebol ministrom vnútra. A sú to dodatky, ktoré sú verejné v Centrálnom registri zmlúv, pretože vytínanie pňov nie je utajovaná skutočnosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som mal len dve také predbežné poznámky. Považujem za pomerne smutné, že minister obrany pán Glváč, pod ktorého spadá Vojenské spravodajstvo, nemal ani toľko odvahy, aby zostal počas rokovania, mohol sa vyjadriť na konci rozpravy k diskusii, možno niekde v zákulisí to pozoruje. Musím povedať, že nie je to znak veľkej odvahy najmä od ministra obrany. Už sme mali dvoch ministrov obrany, ktorí plakali pri podávaní demisie, tento tretí z nich tiež asi veľa odvahy nepobral. Čo je, hovorím, zvlášť pri ministrovi obrany trochu poľutovaniahodné.
Druhá moja predbežná poznámka je, že dávam si otázku, či pri veľkosti našich ozbrojených síl, tak v úrovni jeden a pol divízie, potrebujeme vôbec aj Vojenskú spravodajskú službu. Ale to len ako predbežná poznámka, berúc do úvahy veľkosť našej armády, ktorá by síce mala byť väčšia podľa mojej mienky, ale na to asi máme iné zatiaľ, žiaľ, priority.
Pán minister tu, keď tu ešte chvíľku bol, rozprával o inkriminovanej fotke, kde boli vysokí spravodajskí dôstojníci s osobou, ktorá je podozrivá z legalizácie majetku získaného z trestnej činnosti. Verejne podozrivá. Spomínal tu, že oni sa možno poznali z vysokej školy a asi má pravdu. Otázka je, že či, každý z nás má nejakých spolužiakov, ale pokiaľ to sú osoby, ktoré sú podozrivé minimálne z prania špinavých peňazí, či je v poriadku, ak sa s nimi naďalej verejne činné osoby, o to viac spravodajskí dôstojníci, o to viac šéfovia spravodajských služieb, stýkajú. Podľa mňa to v poriadku nie je.
Pán minister nám sľúbil na výbore pre obranu a bezpečnosť, že nám dá informáciu, z akých dôvodov sa stretli v Benine, pretože uvedení páni naozaj tvorili špičku Vojenského spravodajstva, ale slovenského Vojenského spravodajstva. To znamená, boli sme opatrní, oni neboli admirálmi "Canarismi" za 2. svetovej vojny, ktorý chodil po celom svete a získaval informácie. Asi nie.
Ale myslím si, že pre pána ministra Glváča to až taký problém, samozrejme, nie je, pretože ani on nemal problém sa stretávať s ľuďmi z kriminálneho prostredia. Napríklad s významným predstaviteľom z bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom, ktorý bol v roku 2004 zavraždený a na ktorého pán minister vtedy povedal, citujem: "Poznali sme sa, niekoľkokrát som ho stretol v Alžbetke a nehanbím sa za to." Super. Pán minister má, samozrejme, dokonca ešte v minulosti žaloval za to, že som tieto jeho kontakty označil za neprípustné. Zatiaľ svoj spor prehral, ale ktovie, možno teraz prídeme na Najvyšší súd a ten nám povie niečo iné a zaujímavé.
Ešte k pánovi poslancovi Čížovi, lebo som mu tu chvíľku chýbal, som to registroval, on vedel, kedy mám vystúpiť, takže mohol kedykoľvek prísť. Porozprával o tom pán poslanec Číž, že ja som zľahčoval údajnú kauzu odpočúvania 40 poslancov, s ktorou prišiel trestne stíhaný bývalý minister Štefanov pred dvomi rokmi. No, ja som kedykoľvek prišiel na výbor aj ústavnoprávny, aj branno-bezpečnostný, kde ma zavolali poslanci toto podozrenie vysvetliť, a stále čakám - a budem čakať ďalej, aj keď sa toho asi nedočkám -, že nájdu ľudia ako pán Číž a jeho kolegovia a pán Fico a pán Kaliňák a ďalší odvahu sa ospravedlniť za to, čo vtedy narozprávali. Generálna prokuratúra v tichosti o niekoľko mesiacov na to trestne oznámenie odmietla, žiaden dôkaz nebol, nič, to si Štefanov vymyslel. Ale ešte to, že pán Číž má tú drzosť, drzosť rozprávať o tej kauze teraz, tak to je už naozaj, musím povedať, že sila. Pán Štefanov, ktorému hrozilo trestné stíhanie za nástenkový tender, si niečo vymyslí, ja na to prídem odpovedať, konečne, že to bol úplný výmysel, úplná haluz, úplný výmysel. A ešte pán Číž teraz o tom rozpráva. Vítam vás v pléne, pán Číž. Si prečítajte, čo povedala Generálna prokuratúra, a čakám, čo k tomu poviete. Považujem to za mimoriadne drzé z vašej strany, že ešte teraz ten prípad vyťahujete, lebo o tomto prípade by ste mali byť ticho. (Reakcia poslanca Číža.) Áno. Si faktickú poznámku zapnite a nevykrikujte tu. Hovorím k veci, lebo vy ste ten prípad znovu spomenuli. Nie ja.
Posledná poznámka sa týka polygrafu. Pán minister Glváč nám tu porozprával o tom, že ľudia, ktorí sú podozriví z tunelovania Vojenského spravodajstva, boli na polygrafe. A tým je to vlastne vyriešené. A boli na polygrafe aj ku fotke a tým je to vyriešené. Ja som sa opýtal pána ministra na výbore pre obranu a bezpečnosť, ktoré bolo neverejné, či bude súhlasiť s tým, aby neabsolvovali polygrafické vyšetrenie na polygrafe Vojenského spravodajstva na otázky, ktoré im zadajú podriadení, ich vlastní podriadení a vyhodnocujú ich vlastní podriadení, ale aby súhlasil s tým, aby otázky vybral výbor pre obranu a bezpečnosť a aby polygraf bol absolvovaný na Národnom bezpečnostnom úrade. Pán minister vtedy povedal, boli tam viacerí poslanci, že to zváži; že to zváži. Lebo inak si musím povedať, že absolvovať polygrafické vyšetrenie na polygrafe, ktorý majú na starosti podriadení toho, kto na polygraf ide, je v princípe taká veľká fraška. To nie je nič, čo je relevantné.
No, takže to asi pán minister zvažoval a zvážil, že radšej nie. Ale potom mu odporúčam, aby neargumentoval tým, kto a kedy a kde bol na polygrafe, lebo to je absolútne nedôveryhodné, keď polygrafické vyšetrenie realizujú podriadení osôb, ktoré na polygraf idú.
Bývalí riaditelia vojenských spravodajských služieb sú podozriví podľa materiálu, ktorý bol už aj zverejnený, že nakladali s majetkom spravodajských služieb tak, že z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby. Mali nakúpiť nehnuteľnosti, zrekonštruovať a pre nepotrebnosť alebo dekonšpiráciu predať tieto nehnuteľnosti za výrazne nižšiu cenu.
Mal by som pre ministra obrany štyri otázky.
- Či už preveril po prvé, že majetok opísaný v správe, ktorá bola utajovaná, patril Vojenskému spravodajstvu?
- Po druhé. Ak áno, kedy a za akú cenu bol nakúpený?
- Po tretie. Kedy a za akú cenu bol rekonštruovaný?
- A po štvrté. Kedy a za akú cenu a z akého dôvodu bol predaný?
Od vypuknutia kauzy uplynul mesiac. Ak to znamená, že za mesiac minister nič nezistil, tak nemal elementárnu snahu zistiť pravdu. Minister, ktorý v niekoľko miliónovej kauze nemá elementárnu snahu zistiť pravdu, nezastupuje verejný záujem. A minister, ktorý nezastupuje verejný záujem, nemá čo robiť vo svojej funkcii.
Keď pred rokom aj štvrť bol minister Glváč na rokovaní výboru pri rokovaní o vládnom programe, vtedy mal také vyjadrenia, že jeho rezort chce byť ten najtransparentnejší zo všetkých. A vtedy som mu povedal, že v tomto zámere mu držím palce, ale on nie je nepopísaný list papiera. On má za sebou minulosť podnikateľskú aj politickú na to, aby mohol rozprávať o transparentnosti, a že teda vnímam s veľkou mierou skepsy, poznajúc jeho skutky z minulosti, jeho odhodlanie pri prevzatí rezortu. Myslím si, že to, čo som povedal vtedy, že tá skepsa bola oprávnená. A spomeniem, čo tým myslím v rámci transparentnosti ministerstva obrany.
Ministerstvo obrany uzavrelo koncom roku 2008 za éry pána Bašku rámcovú zmluvu na štyri roky so spoločnosťou Pegas Top, s. r. o., za sumu 52 mil. korún na upratovanie a údržbu vonkajších priestorov vojenských objektoch. Táto rámcová zmluva teda mala vypršať koncom roku 2012. Tu je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Čo si myslíte, kolegyne a kolegovia, vypršala upratovacia zmluva za takmer 2 mil. eur po štyroch rokoch tak, ako mala? No nevypršala. Pretože 16. novembra 2012 ministerstvo obrany už za pána Glváča podpísalo dodatok č. 1, ktorý túto zmluvu predĺžil do 31. 3. 2013. A potom ešte 28. 12. podpísal ďalší dodatok č. 2, ktorý pôvodnú zmluvu predĺžil do 31. 5. 2013. Toľko k predĺženiu pôvodnej zmluvy cez dodatky, ktoré sa však v Centrálnom registri zmlúv neobjavili v deň ich podpísania, teda 16. 11. 2012 a 28. 12. 2012, tak, aby ich každý, kto priebežne sleduje centrálny register, videl, ale ministerstvo obrany ich prezieravo schovalo pod čiastkovú zmluvu z 27. októbra 2011, teda rok dozadu. Teda tak, aby rezort síce formálne dodržal zákon, a teda dodatky zverejnil v centrálnom registri, ale zároveň tak, aby to nebilo do očí, aby ich málokto mohol nájsť. Šikovné.
A teraz k tým zmluvám. Na základe pôvodnej rámcovej zmluvy podpísalo ministerstvo obrany 26. 10. 2011 čiastkovú zmluvu na výkon upratovacích a údržbárskych prác v roku 2012, a to na sumu 89-tisíc eur. A viete, aká suma vyskočila v dodatku o rok neskôr 16. novembra 2012, ktorý zmluvu predĺžil o necelé tri mesiace? Takmer päťnásobná suma, 421-tisíc eur. Podľa tohto dodatku č. 1 niečo päťnásobne predražilo pôvodnú čiastkovú zmluvu. Čo to tak asi mohlo byť? Odpoveď nájdeme v tabuľke na poslednej strane dodatku č. 1. Podľa údajov z tejto tabuľky sa za 421-tisíc eur urobilo v troch vojenských objektoch, Zemianske Kostoľany, Nováky a Čereňany, toto:
- odstránenie krovín a stromov, teraz príde najdrahšia položka,
- odstránenie pňov v rovine v počte 4 055,22 kusov a
- odstránenie pňov vo svahu v počte 623,88 kusov.
Plošná úprava terénu a ostatné položky. V tejto tabuľke, ktorá vyjadruje výdavky za 421-tisíc eur z pôvodných 89-tisíc, ma zaujali najmä teda, samozrejme, dva údaje: 4 055,22 kusov pňa v rovine a 623,88 kusov pňa vo svahu.
Pán minister, ak by tu bol, by som na neho mal rád otázky tri a budem mať následne. Očakávam na ne tri jasné odpovede.
- Prvá. Čo predražilo pôvodnú zmluvu z 89-tisíc na päťnásobok?
- Druhá. Ako je možné odstrániť 0,22 kusa a 0,88 kusa pňa?
- A tretia otázka. Kto na ministerstve obrany vymyslel skrývanie dodatkov do rok starých záznamov v Centrálnom registri zmlúv, kde si ich takto nikto nevšimne? Koľko dodatkov ste takto, pán minister Glváč, poschovávali?
Nebolo to náhodou tak, pán minister Glváč, že pri tomto dodatku ministerstvo nezrátalo stromy, ktoré treba vyťať, ale zobralo si sumu, ktorú chce minúť a pomerne primitívnou matematikou túto sumu vydelilo cenou za jednotkový meter a tak mu vyšlo 4 055,22 kusov v rovine a 623,88 kusov vo svahu? Lebo ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo súkromný záujem pred verejným záujmom. Ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo podnikateľa, ktorému dalo zarobiť na úkor daňových poplatníkov. Ak to bolo takto, tak tých 421-tisíc eur sa má vrátiť do štátneho rozpočtu a minister obrany do poslaneckých lavíc.
Ďakujem veľmi pekne.