Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež pár poznámok k návrhu rozpočtu. Keď sa robí v rodine rozpočet, tak to, ako hlava rodiny, dajme tomu otec rodiny, čomu dáva priority, na čo sa rodinný rozpočet rozdeľuje, tak to do veľkej miery determinuje, akou tá rodina je. Pokiaľ rodina myslí na budúcnosť, myslí na deti, tak investuje do ich vzdelania. Pokiaľ myslí na staršiu generáciu, na rodičov, starých rodičov, tak investuje aj do oblasti sociálnych vecí, investuje do zdravotníctva. Koniec koncov každý z nás má buď osobnú skúsenosť, alebo niekoho blízkeho, ktorý má zdravotné problémy, ktoré stoja obrovské sumy peňazí, a preto je predmetom takej bazálnej solidarity, ak chcete, aj spravodlivosti, aby rodina myslela aj na zdravotníctvo. To je zodpovedná rodina a zodpovedný otec rodiny.
Potom je iný typ rodiny, rodina, v ktorej čele, ktorej hlavou je asociál. Ten nedáva peniaze na vzdelávanie svojich detí, ani na zdravotnú starostlivosť svojich rodičov, ani na sociálne zabezpečenie tých, ktorí bez vlastnej viny sú v núdzi, ale na spotrebu, vlastnú, plytvá.
Keď sa pozrieme na rozpočet pre budúci rok a porovnáme ho s dvomi parametrami, jednak s priemerom Európskej únie a jednak s rokom 2013, tak vidíme, aké sú priority, rozpočtové, tejto vlády. A sú to skôr priority toho asociála. Poviem konkrétne prečo.
Z celkových výdavkov v roku 2013 išlo na zdravotníctvo 15,47 % a budúci rok to bude už len 14,34. Na vzdelávanie išlo 10,58 %, priemer EÚ je 10,81 percenta. Na budúci rok už pôjde len 9,93 percenta. Vláda hovorí, že je vláda sociálna, ale podľa mojej mienky je to len deklarácia pre vybraných ľudí, najmä tých, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej situácii, a potom pre tých, ktorí sú akoby vlastným úspechom na vrchole oligarchie. Pre sociálne zabezpečenie percentuálne výdavky z celkových výdavkov štátneho rozpočtu boli v minulom roku 38,9, priemer EÚ je skoro 40 %, na budúci rok vláda počíta s 37,3 percenta.
No a kde to stúpa? Lebo hovoríme samozrejme, že o percentuálnom vyjadrení z koláča, ktorý sa rozdeľuje v štátnom rozpočte. No stúpa spotreba. V roku 2013 všeobecné verejné služby mali 14,10 % z rozpočtu, priemer EÚ je 13,46, pre budúci rok je návrh 16,86 percenta. Ubezpečujem vás, že pre pár úradníkov na krajských školských úradoch to nie je. Zvyšujú sa položky pri verejnom poriadku a bezpečnosti, k tomu sa ešte potom vrátim, aj čo zrejme znamenajú, a znižujú sa práve tam, kde ide o budúcnosť a solidaritu.
Podľa mojej mienky je rozpočet, ktorý predložila vláda Roberta Fica, akýmsi placeborozpočtom. Slovensko je akoby podľa tohto rozpočtu placebokrajinou. Všetko sa tu deje akože. Akože tu budujeme sociálny štát, a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia, a v skutočnosti funguje iba pre vybraných. Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo, a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny, a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok, verejné zdroje. A tak je to aj so štátnym rozpočtom na budúci rok.
Minister financií sa tvári, že akože konsoliduje, ale v skutočnosti vôbec nie. Najširšou definíciou pojmu konsolidácia je usporiadanie vzťahov. V prípade verejných financií štátneho rozpočtu ide o usporiadanie príjmových a výdavkových vzťahov štátu. Ak sa konsolidácia neodohráva na obidvoch stranách štátneho rozpočtu, teda aj na tej výdavkovej a príjmovej, ide buď o zvyšovanie príjmov, predovšetkým daní a teda zaťaženie obyvateľov a podnikov na Slovensku, alebo v prípade výdavkov o šetrenie znižovania výdavkov. Nazývajme veci pravými menami. SMER verejné financie nekonsoliduje, iba zvyšuje zaťaženie občanov a podnikateľov. Úsporu na strane výdavkov ani rozpočet na tento rok, ani rozpočet na budúci rok, o ktorom rokujeme, nevykazuje. Po očistení o tri špecifické položky sú totiž výdavky v porovnaní s rokom 2011 stále vyššie. Týmito tromi položkami sú: 1) eurofondy, ktoré len pretekajú cez štátny rozpočet, a ich spolufinancovanie, 2) druhý dôchodkový pilier a 3) výdavky na obsluhu štátneho dlhu, o ktorých v skutočnosti z krátkodobého hľadiska rozhodujú podmienky na finančných trhoch.
V najbližších týždňoch schváli, možno dňoch, Národná rada rozpočet, ktorý premiér označil za, citujem, "pokrízový a sociálny". Realita je taká, že nie je ani pokrízový, ani sociálny. Pokrízový nie je preto, že naďalej ráta so 14-percentnou nezamestnanosťou, teda vláda vlastne priznáva, že proti súčasného krízovému stavu sa v tejto oblasti nič nezmení. A rovnako je to aj s deklarovanou sociálnosťou. Aby sme ju mohli preskúmať, stačí urobiť jednoduché porovnanie. Ako som už v úvode uviedol, porovnať jednak štruktúru rozpočtu 2014 a 2013 a štruktúru rozpočtu 2014 s priemerom EÚ. Na takéto porovnanie existuje jednoduchá metodika OECD a Organizácie spojených národov Classification of the Functions of Government – klasifikácia výdavkov verejnej správy. Táto metodika je objektívna v tom, že porovnáva porovnateľné, koľko a na akú oblasť míňa štát z peňazí, ktoré mu odvádzajú daňoví poplatníci. Inými slovami, čo má v danom štáte prioritu. Či je sociálnejší, alebo menej sociálny. Či je štíhlejší, efektívnejší, alebo tučnejší, neefektívny vo vlastnostnej spotrebe, prezamestnaný. Pričom nie je podstatné, či je krajina bohatšia alebo chudobnejšia, väčšia alebo menšia. Ide o percentuálne vyjadrenie. Výsledné porovnanie prináša, ako som už v úvode zmienil, nasledovný obraz: podstatne sa zníži podiel výdavkov na tri nosné sociálne oblasti – sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a vzdelávanie. A to ešte pri zdravotníctve sa nepočíta s oddlžovaním platobne neschopným nemocníc.
Rovnako podiel ďalších výdavkov súvisiacich so sociálnou oblasťou v rozpočte sa významne znižuje: kultúra, bývanie, životné prostredie. Naopak, to, čo sa tu podstatne zvyšuje a prehlbuje, je neefektivita spotreby štátu, všeobecné verejné služby, ale aj verejný poriadok a bezpečnosť. Tento dôkaz pochádza priamo z ministerstva financií na strane 21 návrhu rozpočtového plánu, to percentuálne vyjadrenie je jednoznačné.
Na záver by som sa ešte chcel opýtať aj pána ministra financií, aký je dôvod na to, aby minimálne čo do tabuľkových počtov sa zvyšovali na Slovensku počty represívnych a justičných orgánov? Návrh počíta s tým, že by sa o viac ako tisíc mal zvýšiť počet vojakov, o viac ako tisíc počet policajtov, asi o sto počet sudcov a asi o šesťdesiat počet prokurátorov. Aby sme si boli vedomí, ja som za to, aby Slovensko malo funkčné orgány vymožiteľnosti práva, ktoré nemá, nie kvôli počtu, musím povedať, kvôli situácii, ktorú táto vláda toleruje a prehlbuje. Ale Slovensko má na počet obyvateľov jeden z najvyšších počtov policajtov v Európe a jeden z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov vo svete, vo svete. Aký je dôvod, okrem možno nejakého zapáčenia sa elite justície, ktorá kolaboruje s vládnou mocou, a vládna moc s ňou, aký je dôvod, aby sa tabuľkové počty týchto pozícií zvyšovali v situácii, keď všetky porovnania, medzinárodné, potvrdzujú, že máme na počet obyvateľov jedny z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov a v Európe aj policajtov. Riešenie bezpečnosti, riešenie spravodlivosti nie je v navyšovaní počtu policajtov a sudcov, ale v tom, aby niesli zodpovednosť, aby fungovali efektívne. A obávam sa, že tento návrh, s ktorým prichádza vláda Roberta Fica, bude mať úplne opačné účinky, úplne opačné účinky a ide práve v tej línii antisociálneho rozpočtu. Štát zvyšuje svoju spotrebu, navyšuje počty svojich predstaviteľov, svojich úradníkov, a ľuďom na vzdelanie ich detí, na zdravotnú starostlivosť rodičov berie. Ak by tento rozpočet bol rozpočtom rodinným, asociál by ho nepripravil lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.