Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež pár poznámok k návrhu rozpočtu. Keď sa robí v rodine rozpočet, tak to, ako hlava rodiny, dajme tomu otec rodiny, čomu dáva priority, na čo sa rodinný rozpočet rozdeľuje, tak to do veľkej miery determinuje, akou tá rodina je. Pokiaľ rodina myslí na budúcnosť, myslí na deti, tak investuje do ich vzdelania. Pokiaľ myslí na staršiu generáciu, na rodičov, starých rodičov, tak investuje aj do oblasti sociálnych vecí, investuje do zdravotníctva. Koniec koncov každý z nás má buď osobnú skúsenosť, alebo niekoho blízkeho, ktorý má zdravotné problémy, ktoré stoja obrovské sumy peňazí, a preto je predmetom takej bazálnej solidarity, ak chcete, aj spravodlivosti, aby rodina myslela aj na zdravotníctvo. To je zodpovedná rodina a zodpovedný otec rodiny.
Potom je iný typ rodiny, rodina, v ktorej čele, ktorej hlavou je asociál. Ten nedáva peniaze na vzdelávanie svojich detí, ani na zdravotnú starostlivosť svojich rodičov, ani na sociálne zabezpečenie tých, ktorí bez vlastnej viny sú v núdzi, ale na spotrebu, vlastnú, plytvá.
Keď sa pozrieme na rozpočet pre budúci rok a porovnáme ho s dvomi parametrami, jednak s priemerom Európskej únie a jednak s rokom 2013, tak vidíme, aké sú priority, rozpočtové, tejto vlády. A sú to skôr priority toho asociála. Poviem konkrétne prečo.
Z celkových výdavkov v roku 2013 išlo na zdravotníctvo 15,47 % a budúci rok to bude už len 14,34. Na vzdelávanie išlo 10,58 %, priemer EÚ je 10,81 percenta. Na budúci rok už pôjde len 9,93 percenta. Vláda hovorí, že je vláda sociálna, ale podľa mojej mienky je to len deklarácia pre vybraných ľudí, najmä tých, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej situácii, a potom pre tých, ktorí sú akoby vlastným úspechom na vrchole oligarchie. Pre sociálne zabezpečenie percentuálne výdavky z celkových výdavkov štátneho rozpočtu boli v minulom roku 38,9, priemer EÚ je skoro 40 %, na budúci rok vláda počíta s 37,3 percenta.
No a kde to stúpa? Lebo hovoríme samozrejme, že o percentuálnom vyjadrení z koláča, ktorý sa rozdeľuje v štátnom rozpočte. No stúpa spotreba. V roku 2013 všeobecné verejné služby mali 14,10 % z rozpočtu, priemer EÚ je 13,46, pre budúci rok je návrh 16,86 percenta. Ubezpečujem vás, že pre pár úradníkov na krajských školských úradoch to nie je. Zvyšujú sa položky pri verejnom poriadku a bezpečnosti, k tomu sa ešte potom vrátim, aj čo zrejme znamenajú, a znižujú sa práve tam, kde ide o budúcnosť a solidaritu.
Podľa mojej mienky je rozpočet, ktorý predložila vláda Roberta Fica, akýmsi placeborozpočtom. Slovensko je akoby podľa tohto rozpočtu placebokrajinou. Všetko sa tu deje akože. Akože tu budujeme sociálny štát, a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia, a v skutočnosti funguje iba pre vybraných. Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo, a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny, a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok, verejné zdroje. A tak je to aj so štátnym rozpočtom na budúci rok.
Minister financií sa tvári, že akože konsoliduje, ale v skutočnosti vôbec nie. Najširšou definíciou pojmu konsolidácia je usporiadanie vzťahov. V prípade verejných financií štátneho rozpočtu ide o usporiadanie príjmových a výdavkových vzťahov štátu. Ak sa konsolidácia neodohráva na obidvoch stranách štátneho rozpočtu, teda aj na tej výdavkovej a príjmovej, ide buď o zvyšovanie príjmov, predovšetkým daní a teda zaťaženie obyvateľov a podnikov na Slovensku, alebo v prípade výdavkov o šetrenie znižovania výdavkov. Nazývajme veci pravými menami. SMER verejné financie nekonsoliduje, iba zvyšuje zaťaženie občanov a podnikateľov. Úsporu na strane výdavkov ani rozpočet na tento rok, ani rozpočet na budúci rok, o ktorom rokujeme, nevykazuje. Po očistení o tri špecifické položky sú totiž výdavky v porovnaní s rokom 2011 stále vyššie. Týmito tromi položkami sú: 1) eurofondy, ktoré len pretekajú cez štátny rozpočet, a ich spolufinancovanie, 2) druhý dôchodkový pilier a 3) výdavky na obsluhu štátneho dlhu, o ktorých v skutočnosti z krátkodobého hľadiska rozhodujú podmienky na finančných trhoch.
V najbližších týždňoch schváli, možno dňoch, Národná rada rozpočet, ktorý premiér označil za, citujem, "pokrízový a sociálny". Realita je taká, že nie je ani pokrízový, ani sociálny. Pokrízový nie je preto, že naďalej ráta so 14-percentnou nezamestnanosťou, teda vláda vlastne priznáva, že proti súčasného krízovému stavu sa v tejto oblasti nič nezmení. A rovnako je to aj s deklarovanou sociálnosťou. Aby sme ju mohli preskúmať, stačí urobiť jednoduché porovnanie. Ako som už v úvode uviedol, porovnať jednak štruktúru rozpočtu 2014 a 2013 a štruktúru rozpočtu 2014 s priemerom EÚ. Na takéto porovnanie existuje jednoduchá metodika OECD a Organizácie spojených národov Classification of the Functions of Government – klasifikácia výdavkov verejnej správy. Táto metodika je objektívna v tom, že porovnáva porovnateľné, koľko a na akú oblasť míňa štát z peňazí, ktoré mu odvádzajú daňoví poplatníci. Inými slovami, čo má v danom štáte prioritu. Či je sociálnejší, alebo menej sociálny. Či je štíhlejší, efektívnejší, alebo tučnejší, neefektívny vo vlastnostnej spotrebe, prezamestnaný. Pričom nie je podstatné, či je krajina bohatšia alebo chudobnejšia, väčšia alebo menšia. Ide o percentuálne vyjadrenie. Výsledné porovnanie prináša, ako som už v úvode zmienil, nasledovný obraz: podstatne sa zníži podiel výdavkov na tri nosné sociálne oblasti – sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a vzdelávanie. A to ešte pri zdravotníctve sa nepočíta s oddlžovaním platobne neschopným nemocníc.
Rovnako podiel ďalších výdavkov súvisiacich so sociálnou oblasťou v rozpočte sa významne znižuje: kultúra, bývanie, životné prostredie. Naopak, to, čo sa tu podstatne zvyšuje a prehlbuje, je neefektivita spotreby štátu, všeobecné verejné služby, ale aj verejný poriadok a bezpečnosť. Tento dôkaz pochádza priamo z ministerstva financií na strane 21 návrhu rozpočtového plánu, to percentuálne vyjadrenie je jednoznačné.
Na záver by som sa ešte chcel opýtať aj pána ministra financií, aký je dôvod na to, aby minimálne čo do tabuľkových počtov sa zvyšovali na Slovensku počty represívnych a justičných orgánov? Návrh počíta s tým, že by sa o viac ako tisíc mal zvýšiť počet vojakov, o viac ako tisíc počet policajtov, asi o sto počet sudcov a asi o šesťdesiat počet prokurátorov. Aby sme si boli vedomí, ja som za to, aby Slovensko malo funkčné orgány vymožiteľnosti práva, ktoré nemá, nie kvôli počtu, musím povedať, kvôli situácii, ktorú táto vláda toleruje a prehlbuje. Ale Slovensko má na počet obyvateľov jeden z najvyšších počtov policajtov v Európe a jeden z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov vo svete, vo svete. Aký je dôvod, okrem možno nejakého zapáčenia sa elite justície, ktorá kolaboruje s vládnou mocou, a vládna moc s ňou, aký je dôvod, aby sa tabuľkové počty týchto pozícií zvyšovali v situácii, keď všetky porovnania, medzinárodné, potvrdzujú, že máme na počet obyvateľov jedny z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov a v Európe aj policajtov. Riešenie bezpečnosti, riešenie spravodlivosti nie je v navyšovaní počtu policajtov a sudcov, ale v tom, aby niesli zodpovednosť, aby fungovali efektívne. A obávam sa, že tento návrh, s ktorým prichádza vláda Roberta Fica, bude mať úplne opačné účinky, úplne opačné účinky a ide práve v tej línii antisociálneho rozpočtu. Štát zvyšuje svoju spotrebu, navyšuje počty svojich predstaviteľov, svojich úradníkov, a ľuďom na vzdelanie ich detí, na zdravotnú starostlivosť rodičov berie. Ak by tento rozpočet bol rozpočtom rodinným, asociál by ho nepripravil lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, ja by som sa rád vyjadril k tej časti, kde ste spomínali boj proti daňovým podvodom, čo je, samozrejme, že vec chvályhodná. Len k tomu pár poznámok. Po prvé, ste nespomenuli jednu vec. Slovensko malo do roku 2006 priemernú úroveň úniku na DPH z krajín Európskej únie. Od roku 2006 do roku 2010 sa Slovensko dostalo na druhú najhoršiu úroveň, hneď za Gréckom. Percentuálny podiel únikov na DPH sa zvýšil za vašej prvej vlády dvojnásobne. Dvojnásobne! A teraz mi to pripadá, ako keby lekár, ktorý chorobu spôsobil, ide poučovať o tom, ako by sa choroba mala liečiť. Vy ste ju spôsobili.
Druhá poznámka je, tešíme sa, že robíte aj nejaké konkrétne opatrenia. Robila ich aj predchádzajúca vláda. Koniec koncov, keby tu bol minister vnútra, vie, že našiel na ministerstve materiál, ktorý sa týkal práve súboru opatrení, aj trestnoprávnych, ale aj iných, v boji proti daňovým únikom. Išlo to tak ďaleko za vašej prvej vlády, že napríklad aj ľudia, ktorí robili prvoplánové daňové úniky, napríklad obchodom s lykožrútom, im to dlhodobo a roky prechádzalo. Nič sa im za vašej vlády nestalo, až kým sme ich následne nezatkli po výmene vlády v roku 2010. Ten príbeh je smutný aj na tom, že môžte vyšetrovať mnohé veci aj veľkých daňových únikov, ale pokiaľ budete tolerovať a podporovať dnešnú situáciu, aká je v justícii, tak sa vám boj proti daňovým problémom nepodarí. Dôkazom toho je rozhodnutie spred dvoch týždňov Najvyššieho súdu zrušujúce rozsudok o vine a treste pre istého pána obvineného Varehu. Je to alarmujúce, akým spôsobom betónujete v justícii situáciu, keď sú chránení podvodníci. A sú to vaši ľudia, vaše senáty, vaši sudcovia, váš predseda Najvyššieho súdu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si na úvod odcitovať z rozhovoru, ktorý 15. 7. 2013, to znamená v lete tohto roku, v časopise Trend mal jeden zo spoluvlastníkov Penty a jeden z aktérov spisu Gorila pán Haščák.
Otázka znela: Ako ovplyvnila biznis Penty i vás osobne Gorila? Odpoveď: "Pre Pentu to bola reputačná katastrofa. Na Slovensku nás to zasiahlo zásadne, v Česku výrazne menej, v Poľsku ešte menej a na ostatných trhoch, ako Nemecko, to bolo úplne okrajové. Striasť sa toho, tak na to neexistuje žiadne rýchle riešenie. Dali sme si spraviť štúdie, ako sa s niečím podobným vyrovnávali iné veľké firmy. Záver je taký, že žiadna zázračná formulka neexistuje. Vyhrabať sa z toho trvá roky. Môj odhad je 5 až 10 rokov. A my musíme byť len konzistentní v tom, čo tvrdíme od začiatku kauzy. My sme štátny rozpočet nepripravili ani o jedno euro či korunu, nie sme a nikdy sme neboli nejako závislí od štátu, od žiadnych jeho zákaziek a ani od eurofondov. Budeme sa ďalej starať o naše firmy a tie zamestnávajú tridsaťtisíc ľudí. To je asi to najlepšie, čo môžeme a chceme urobiť."
Takže ešte raz: "Vyhrabať sa z toho trvá roky. Môj odhad je 5 až 10 rokov." Čiže ak sa bude Gorila vyšetrovať takýmto tempom ako dnes, Pente možno postačí aj menej rokov, až kým sa na to nezabudne. Možno bude stačiť volebné obdobie druhej vlády Roberta Fica. O to podľa mojej mienky ide. Z informovania o vyšetrovaní Gorily sa stala byrokratická formalita. Štatistika. Počet vyšetrovacích úkonov, plánovaných a vykonaných. Žiaden verejný tlak ani len predstieraný záujem. Verejnosť zabudla. Penta je spokojná.
Keď som spomínal zmeny vo vyšetrovacom tíme pri minulom rokovaní o správe z kauzy Gorila, spomínal som, že jedni z našich najskúsenejších vyšetrovateľov, a to nie je moje hodnotenie, to je hodnotenie najmä prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, z tohto tímu odišli, najmä garant tohto tímu podplukovník Cadra, ktorý bol vo funkcií zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Po voľbách bol hneď preradený na extrémizmus, chodil na futbalové štadióny riešiť divácke násilie. Niežeby divácke násilie nebol problém, ale bolo to podľa mňa veľmi jednoznačné posolstvo, kam má ísť. A aj išiel, do civilu. Aj vďaka tomuto vyšetrovateľovi ešte stále na Slovensku sú vo väzbe, aspoň z väčšej miery, predstavitelia najzávažnejších zločineckých skupín, najmä alebo z veľkej časti vďaka nemu. Tento človek, tento vyšetrovateľ dnes v Policajnom zbore nepôsobí, odišiel z neho približne pred jedným rokom.
Keď v januári 2012 som zriaďoval vyšetrovací tím svojím rozkazom. Vznikol vtedy obrovský tlak, ak si spomínate, Generálnej prokuratúry, aby vyšetrovateľský tím bol zrušený a Generálna prokuratúra v tom čase, ešte za vtedajšieho vedenia, začala robiť všelijaké manévre, aby vyhlásila tím za protizákonný, aby vyšetrovanie mohli viesť, takpovediac, oni. Spochybňovali dokonca aj skutočnosť, či minister vnútra má právomoc vytvárať vyšetrovacie tímy, čo dovtedy nebol nikdy problém pre Generálnu prokuratúru. Ani pri kauze Hedvigy Malinovej, ani pri x ďalších kauzách, kedy boli vyšetrovacie tímy ministrom vnútra vytvárané. Zrazu pri Gorile to bol problém. V tom čase nebyť zásadného postoja špeciálnej prokuratúry by ten tím de facto ani nevznikol. Od jeho samotného začiatku boli obrovské tlaky, aby neexistoval, aby nemohol vyšetrovať, dnes sa mení iba personálne zloženie, odchádzajú mnohí ľudia. Nedivím sa tomu aj preto, že už pred voľbami nastupujúca vláda, vtedy opozícia, a jej predstavitelia avizovali, že to nie je nejaká vážna kauza. Minister vnútra spomínal, súčasný, že on tomu spisu až tak veľmi neverí, ak si spomínam na to vyjadrenie. Predseda vlády ten tím zosmiešňoval spôsobom, že ide o Cataniho tím, tak však uvidíme. To bolo pár dní pred voľbami. Ak vysielajú politické špičky takéto posolstvá prokurátorom a vyšetrovateľom, áno, ono to zaberá. Nemalo by, ale zaberá to.
Kauza Gorila je prípad pomerne sofistikovanej trestnej činnosti, korupčnej, ekonomickej, finančnej. To nie je nijaká dedinská bitka. Inými slovami, tam častokrát vyšetrovatelia aj prokurátori, ak chcú niečo vyšetriť, musia ísť na hranu, musia ísť na hranu zákona. Ak necítia podporu vlády, tak na hranu zákona nepôjdu, lebo vedia, že ak pôjdu, nikto sa ich nezastane. To je najväčší problém, prečo kauza Gorily sa nevyšetruje adekvátnym tempom podľa mojej mienky, lebo nemá žiadne zatiaľ výsledky. A zo správy, ktorá je v parlamente prednášaná, je naozaj skôr štatistická formalita a nič iné. Čo mi je ľúto. Nemyslím si, že kauza Gorila je jediný príbeh veľkej politickej korupcie na Slovensku. Ja som to už spomínal dávnejšie, že pokiaľ by spravodajská služba fungovala v ideálnom variante, tak by sme tých zvierat v zoologickej záhrade mali viac ako len Gorilu. Veď sem do parlamentu chodia zákony, priamo zákony, pred rokom to bolo, o takomto čase, keď sem prišiel lex Penta, zákon, aby bratislavské PPC dostávalo ročne 30 mil. eur, 15 rokov, od tých, čo platia účty za elektrinu, od každého jedného z nás, od každej slovenskej rodiny. A prišlo to sem v skrátenom konaní, aby to nikto vlastne si nevšimol. My sme si to, našťastie, našťastie, všimli. Potom to musel minister hospodárstva, túto časť zákona, vziať späť. Lebo to nevedel obhájiť, nevedel to nikto obhájiť, aby prešiel zákon, ktorý je našitý na jednu spoločnosť, na nikoho iného, a náhodou ju vlastnila finančná skupina Penta.
V septembri tohoto roku sme riešili SPP. A nebudem sa k tomu vracať. Ale skutočnosť, že ďalšia finančná skupina reálne ovplyvňovala prijímanie a vypracovanie vládneho materiálu, tiež o niečom svedčí. To je ten problém, že Slovensko sa stáva akoby krajinou, ktorú občanom ukradli, áno, finančné skupiny, áno, oligarchovia. O tom som, žiaľ, presvedčený. A preto pokiaľ nebudú vyšetrovatelia a prokurátori cítiť podporu, samozrejme, verejnosti určite áno, ale aj politických špičiek, že môžu ísť po komkoľvek a nič sa im nestane, nebudú preraďovaní, nebudú šikanovaní, nebudú nijakým spôsobom diskriminovaní, tak sa obávam, že vážne podozrenia z vážnych káuz nebudú adekvátne a razantne prešetrované. A to posolstvo, ktoré prišlo v marci minulého roku so zmenou vlády, s voľbami, že v princípe o nič vážne nejde, je posolstvo, s ktorým sa trápime dodnes, kedy každého polroka príde správa, ktorá je formálna, informatívna, ale v princípe nemá reálne žiadne zuby. Nemá absolútne žiadnu razanciu. A myslím si a obávam sa toho, že keď skončí toto volebné obdobie, tak sa naplnia slová jedného z aktérov Gorily, pána Haščáka, že ten odhad 5 rokov môže byť nakoniec reálny. A myslím si, že je úlohou nás ostatných, nielen opozície, aj verejnosti, samozrejme, aby sme preukázali minimálne to, že aj keď možno božie mlyny melú pomaly, pán Haščák sa nakoniec bude mýliť.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný, pretože to, že takýto návrh zákona do parlamentu musel prísť a, žiaľ, v skrátenom konaní, je zodpovednosť vlády, ktorá nezareagovala včas a nepredložila ho v riadnom legislatívnom konaní, čím vlastne spôsobila sama časovú tieseň. My sme podali tento návrh novely zákona pred šiestimi týždňami do parlamentu, vtedy pán minister financií povedal novinárom 17. októbra, že návrh na zmrazenie platov je zapracovaný v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a že to je tam riešené a to sa v parlamente vyrieši.
Problém je ten, že v zákone o štátnom rozpočte podľa rokovacieho poriadku nie je možné dávať žiadne ďalšie novely zákonov ako články 2 alebo 3. To znamená, bolo zrejmé, že tento návrh musel byť podaný osobitne, a preto sme ho aj podali. Ja som si myslel, že pán minister financií po problémoch, ktoré sem-tam mal aj s grafmi, bude viacej premýšľať v budúcnosti o tom, čo povie, že sa naozaj bude riadiť tým slovenským, dvakrát meraj a raz rež. Predseda parlamentu ten návrh novely zákona predložil pred šiestimi týždňami, tak vtedy pán minister povedal, citujem: "Je to príklad, ako neuveriteľná snaha zaujať za každú cenu pomúti rozum, odporúčam Lipšicovi, aby sa vyhol trápnostiam."
Pán minister, vy ste sa nevyhli trápnosti, lebo ste nevedeli ani to, že podľa rokovacieho poriadku nemôžte dávať ďalšie zákony do štátneho rozpočtu a že musí tento návrh zákona byť podaný len osobitným zákonom, ktorý vláda podala niekoľko týždňov po nás, v princípe taký istý, aký tu už poslanecký je. Toľko len na margo vašich vyjadrení, pán minister, a verím, že nabudúce si dáte pozor na to, čo hovoríte, a skonzultujete to aj s odborníkmi.

Ďakujem. Pán predseda, ja navrhujem, aby parlament odporučil, alebo teda požiadal ministerku zdravotníctva o správu o situácii v nitrianskej nemocnici. Vieme, že tam bol problém s bielením zdravotnej dokumentácie, ale čo je ešte o to závažnejšie, je, že lekári, ktorí na to upozornili, bývalá primárka na oddelení, sú dnes perzekvovaní, sú im zobrané osobné príplatky, robí v ambulancii ako služobne a odborne najkvalifikovanejšia v Nitre. Tým je podľa mňa ohrozovaná aj zdravotná starostlivosť o deti na detskom oddelení. A myslím si, že odvážnych ľudí, ktorí poukážu na problém, a ukáže sa, že mali pravdu - napriek klamstvám ich nadriadených -, by tento štát mal chrániť, nie ešte šikanovať a perzekvovať. Ide o obyčajných lekárov na detskom oddelení, kam chodia deti voličov všetkých strán. Takže by som poprosil, keby pani ministerka predložila správu o tom, aká je situácia, ako sa zaobchádza s lekármi, ktorí našli odvahu o tom informovať.

Ďakujem pekne, pán predseda, ja mám, ja mám návrh, aby sme dnes rokovali do devätnástej hodiny. Ja si myslím, že v takom prípade by sa stihol prerokovať celý program schôdze. Nevidím dôvod na to, aby sa končilo o pätnástej hodine. Zajtra ešte je deň pred Všechsvätých, je dosť času dôjsť domov aj kolegom, ktorí sú z východného Slovenska, nie je to podľa mojej mienky fér takto skoro ukončovať schôdzu, pôvodný návrh bol do devätnástej. Naviac ďalšia schôdza už bude schôdza, ktorá bude končiť Vianocami, máme rozpočet, máme volebné kódexy, to znamená, obávam sa, že ani na tej schôdzi nebude možné prerokovať presunuté body programu. Takže odporúčam a dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že by schôdza skončila v normálnom čase do devätnástej, ešte raz, zajtra nie je štátny sviatok, je až pozajtra.

Ďakujem za reakcie kolegom. Ja si myslím, ale ministerka na to neodpovie v rozprave, lebo ani nemá čo na to povedať. Ja som to hovoril aj kvôli tomu, že tuná viacerí poslanci toho nejakého dajme tomu ideologického krídla SMER-u, mladší či tí skôr narodení, rozprávali o tom, ako proste máme rozdielne predstavy, ľavica, pravica, vy biznis a my zdravie človeka. Nie. Nie. Ja si myslím, a to aj ukazujú prieskumy, že dokonca aj voliči SMER-u vedia, že vláda Roberta Fica je vládou finančných skupín. A to vychádza v prieskumoch. Väčšina voličov SMER-u vie, že vládu Roberta Fica ovládajú finančné skupiny a oligarchovia a že sa kradne. Ale majú aj pocit zatiaľ, že však to asi každý, ale aspoň oni tak trošku sociálnejšie, tak súcitnejšie fungujú. Však jasné, oligarchovia ich ovládajú, to prieskumy ukazujú pri voličoch SMER-u.
Lenže mne sa zdá, že začína táto fasáda padať. Proste čo je viac sociálne, viac súcitné, ako za každú cenu bojovať za každý ľudský život? Aj ten neznámy, aj ten neprivilegovaný, aj ten bežný. Každý z nás je bežný. A ak neviete zabezpečiť alebo svojím, svojou vinou zdravotnú starostlivosť alebo ju ohrozíte v nejakom čase na nejakom mieste, čo je na tom sociálne? Čo je na tom súcitné? Čo je na tom solidárne?
Ľudia podľa mňa na Slovensku potrebujú konečne mať nejaký pocit nielenže sociálneho štátu a fráz, ale aj sociálnej spravodlivosti. Spravodlivosti. Takej normálnej ľudskej spravodlivosti. A ja som presvedčený, že teda za vašej vlády sa pocitu ľudskej spravodlivosti, žiaľ, nemajú šancu domôcť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovoríme o pomerne vážnej téme, kde bolo podľa mojej mienky mimo rozumnú pochybnosť preukázané, nejde o konkrétny prípad, ale o to, že počas piatich dní bola výrazne znížená možnosť zdravotnej starostlivosti na západnom Slovensku. To je proste fakt. Boli ohrozené ľudské životy. A som prekvapený aj argumentáciou, ktorú poskytol za vládu pán minister Kaliňák, že niekedy nestačí ani 20 vrtuľníkov, ako bolo v Polomke, a preto keď niekoľko z nich, aj keď ich máme k dispozícii, nelieta, tak to vlastne sa nič nestane.
Nerozumiem tomu ani logicky, pretože si predstavte, že počas tých piatich dní by bola vážna nehoda, kde by bolo desať ľudí veľmi ťažko zranených. Na Slovensku na to máme osem vrtuľníkov, tak pán minister povie, keďže nie je desať, tak nevadí, že nie je ani osem, stačí päť. Čo to je za hlúpy argument? To znamená, že už keď nevieme zachrániť všetkých, tak už sa netreba usilovať o záchranu ďalších ľudských životov? Ten argument, kde, kde sa dá nejako pochopiť? V akom systéme rozmýšľania? V akej logike?
A faktom je, a to tu bolo preukázané a ja si nemyslím, že to najpodstatnejšie je konkrétny prípad, ktorý nevieme, že akým spôsobom by dopadol, ale vieme bezpochyby, že vinou ministerstva zdravotníctva počas piatich dní nebola zabezpečená v maximálnej miere urgentná zdravotná starostlivosť a boli ohrozené ľudské životy na západnom Slovensku. Nie kvôli počasiu, nie kvôli výpadku techniky, nie kvôli nejakej vis major, kvôli nekonaniu a kvôli zavineniu ministerstva zdravotníctva. A to nehovorím s nejakým, s nejakou ľahkosťou, lebo ide o ľudské životy. A to je fakt.
Ja nemám takú rodinnú anamnézu, ako má pán kolega Kvasnička, ale ja mám tiež anamnézu rodinnú lekárov, aj moji rodičia sú lekári a priznám sa, že jedným pre mňa z naj, možno aj emotívnejších zážitkov pri stretávaniach sa s ľuďmi je, keď za mnou príde niekto úplne neznámy, a takých ľudí je pomerne dosť, a príde za mnou a povie mi, že aby som pozdravoval buď otca, alebo mamu, pretože im zachránili život.
Hovoríme o záchrane ľudských životov a o tom, že v tejto najkľúčovejšej zodpovednosti každého civilizovaného štátu ministerstvo zdravotníctva v nejakom priestore a v nejakom čase zlyhalo. A to tu bolo preukázané úplne jasne. Aj keby ten prípad sa nestal na Záhorí, aj keby sa nestal, tak bolo evidentné a je evidentné, že počas piatich dní vinou ministerstva zdravotníctva boli ohrozené na západnom Slovensku ľudské životy, ktoré potrebovali čo najrýchlejšiu urgentnú starostlivosť. To nikto nespochybnil. Nikto. A to, si myslím, že je vážny dôvod na to, aby sme hovorili, akým spôsobom rezort a ministerstvo funguje.
Ale pôjdem ďalej, pretože si myslím, že v slovenskom zdravotníctve sa občas dejú naozaj veľmi zvláštne veci. Niektoré z nich spomenula moja, moja kolegyňa Janka Žitňanská a rád by som pridal ďalšiu kocku do mozaiky, pretože viacerí, viaceré mladé nádeje SMER-u tu rozprávali o tom, ako to zdravotníctvo fungovalo ako biznis, a teraz to je krištáľovo čisté. No nie je to krištáľovo čisté.
Myslím si, že pre niektorých z tejto vlády ide v zdravotníctve v prvom rade o biznis a až potom o pacienta.
Na úvod mi dovoľte jeden citát zo spisu Gorila. Záznam je z 22. marca 2006, stretnutie pána Haščáka a pána Fica. Citujem: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Dokonca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Haščák ide budúci týždeň do Londýna", (kýchnutie v sále) na zdravie, na dva dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.
Už som tu, v tomto parlamente, spomínal pred pár mesiacmi, ako dobre sa za tejto vlády darí zdravotníckej firme, v ktorej roky pôsobil pán predseda parlamentu Paška. Ide o spoločnosť Medical Group.
Pre oživenie pamäte zopakujem niektoré informácie, ktoré som už tu spomínal, a potom prejdem k podstate, aby sme to mali v kontexte. Tou podstatou je, že sa tej firme bude vďaka ďalšiemu veľkému biznisu, o ktorom chcem hovoriť, dariť ešte viac. Medical Group je akciová spoločnosť obchodujúca s liekmi, ktorej prvoradým cieľom je, samozrejme, čo najviac zarábať. Ide o jedného z najväčších dodávateľov v rezorte zdravotníctva. V roku 2012, teda v minulom roku, všetkým štátnym nemocniciam dodala táto firma lieky a tovary za vyše 30 mil. eur, takmer miliardu bývalých slovenských korún. Pán predseda Paška bol sedem rokov v predstavenstve tejto firmy. Akcie Medical Group vlastní iná firma, ktorá sa volá RK2. Ešte raz, ide o jedného z najväčších dodávateľov, súkromných dodávateľov v rezorte zdravotníctva.
Jedným z najväčších obstarávateľov, na tej druhej strane tej rovnice, v rezorte zdravotníctva je zase štátny Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) na Kramároch.
Problém č. 1 je, že v Dozornej rade súkromnej firmy vlastniacej Medical Group a v Dozornej rade štátneho Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb sedí jeden a ten istý človek, Ing. Róbert Rigo. Pán Rigo teda v jednej veľkej súkromnej firme dozerá na to, aby predávali čo najdrahšie, a ten istý človek v druhej štátnej spoločnosti na to, aby nakupovali čo najlacnejšie. Ktorú možnosť z týchto dvoch si asi tak vyberie? Ukážkový konflikt záujmov.
Problém č. 2, a to už som tiež tu spomínal, je, že v auguste minulého roku získala zákazku Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodanie liekov spoločnosť Medical Group. Celková suma bola 121-tisíc eur, čiže cez skoro 4 mil. slovenských korún. Spoločnosti Medical Group, ktorá vznikla v 90. rokoch a v ktorej v predstavenstve sedem rokov sedel pán Paška, sa začalo mimoriadne dariť za prvej vlády Roberta Fica. V rokoch 2006 až 2010 sa jej podarilo zdesaťnásobiť - zdesaťnásobiť - jej biznis so slovenskými nemocnicami. Zo 4,4 mil. eur za prvej vlády pána Fica na 46 mil. eur.
By ma zaujímalo, koľko iných firiem vie za štyri roky zdesaťnásobiť svoje zisky v brandži, v ktorej podnikajú. Asi ich veľa nebude.
Ale iste sa firma Medical Group nebude sťažovať ani na roky počas druhej vlády Roberta Fica, počas terajšej vlády. A teraz sa dostaneme k avizovanej novej informácii. Ak si zadáte do Centrálneho registra zmlúv názov spoločnosti Medical Group, zistíte, že pred dvomi týždňami s ňou uzavrel znovu Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb ďalšiu rámcovú zmluvu, tentokrát na takmer pol milióna eur. Ide o nákup kardiostimulátorov, elektródov atď.
Očakával by som, možno naivne, že od môjho posledného vystúpenia zo začiatku tohto roku sa niečo zmenilo, že niekomu, kto pána Riga nominoval do Dozornej rady štátneho Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, napadne, že pri každej jednej zákazke ústavu bude podozrivý, že niečo vybavil pre Medical Group, keďže zároveň sedí v Dozornej rade vlastniacej túto spoločnosť. Ale nie. Všetko je podľa Obchodného registra po starom.
A ešte jedna čerešnička. Celé toto obstarávanie za takmer pol milióna eur na stredoslovenskom ústave organizovala pre Stredoslovenský ústav kardiovaskulárnych chorôb firma Pro-Tender, teda spoločnosť, ktorej konateľa a spoločníka v lete tohto roka polícia obvinila pre pochybnú zákazku v Košickej univerzitnej nemocnici. Išlo o známy prípad, kde je podozrenie, že firma Pro-Tender ušila zákazku za 26 mil. eur na mieru vybranej firme a tento človek je trestne stíhaný. Táto firma organizuje výberové konania ďalej v štátnom ústave a zákazku získavajú firmy, v ktorých pôsobil pán Paška a kde človek, ktorý v nich pôsobí, je aj v Dozornej rade Stredoslovenského ústavu kardiovaskulárnych chorôb.
Takže na záver, pani ministerka, mám na vás len jednu otázku a bol by som rád, keby ste ju zodpovedali aj v rozprave. Kto nominoval po vlaňajších voľbách pána Riga z Dozornej rady firmy vlastniacej Medical Group do Dozornej rady Stredoslovenského ústavu kardiovaskulárnych chorôb?
Ďakujem veľmi pekne.

Áno. Pán predseda. Ja som mal návrh urobiť prestávku, aj pani ministerka má právo mať prestávku, to je úplne v poriadku, my sme boli ochotní počkať, tam nebol žiaden problém.
A, pán predseda, len jedna, jedna poznámka. Prosím vás, keby ste nás nepoučovali o rokovacom poriadku, vy sám ste ho niekoľkonásobne porušili pri hlasovaní o dôvere vášmu premiérovi. Veľmi dobre to viete, tak vás poprosím, aby ste nás nepoučoval o rokovacom poriadku.

Pán predseda, chcem požiadať návrhom procedurálnym, aby parlament vyzval pani ministerku, aby sa vrátila do sály. Urobme prestávku na polhodinu, ak potrebuje si vybaviť nejaké veci, telefóny, večeru. V poriadku.
Pán predseda, je pravdou, že zákon to nevyžaduje. Bolo tu dobrým zvykom vždy a patrilo k nejakým tradíciám parlamentu, že odvolávaný člen vlády tu vždy sedel. Pani premiérka tu sedela celú dobu, celú dobu, keď ste ju odvolávali a boli ste vulgárni, sedela tu. Dokedy? Celú noc?
Považujem to za prejav cynizmu voči parlamentu. Ešte raz, ak treba urobiť prestávku kvôli večeri, nie je problém.