Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

30.5.2014 o 13:21 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.5.2014 13:21 - 13:22 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Áno, pani predsedajúca, ja by som navrhoval prerušiť schôdzu. Máme tu rokovanie o novele ústavy, o ktorom vyhlasuje ústavná väčšina v parlamente, že je kľúčové pre túto krajinu, pre rodinu, aj pre justíciu. Zo strán, ktoré návrh predkladajú, sú tu, myslím, štyria poslanci SMER-u, á pardon, áno, štyria s pánom poslancom Čížom, z KDH, myslím, rovnako štyria poslanci KDH. Je piatok poobede, päť poslancov SMER-u, mea culpa, považujem to za smiešne, za dehonestujúce, absolútne dehonestujúce.
Takže môj procedurálny návrh je, keď tieto strany tvrdia, že to je najdôležitejšia vec od Vestfálskeho mieru, aby sa prerušilo rokovanie a pokračovali sme v utorok v dôstojnom, v dôstojnej proste atmosfére.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2014 12:21 - 12:23 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja len jednu poznámku a budem dlhšie vystupovať potom v rozprave. Ono, ono nie je, nie je jedno, ako sa tie previerky vykonávajú. A keďže je tu aj pán poslanec Kaník, ktorý sa teraz venuje aj justícii, tak by som chcel upozorniť na jednu vec, že v princípe tie previerky, tam dôkazné bremeno je trošku obrátené. To znamená z dôvodov, ktoré sú racionálne, a znáša ho v zásade, a preto je tam aj teda ten polygraf, ten, kto je preverovaný. Lebo neviem si predstaviť, aký orgán v situácii, keď sú zistené nejaké operatívne informácie a preverovaná osoba ich poprie, ako to bude rozhodovať. Či Súdna rada, alebo prezident, alebo pre ten účel disciplinárny senát, ktorý koná podľa Trestného poriadku. To je úplný nezmysel!
A naviac ešte, všetci vieme, aký je problém so Súdnou radou aj s disciplinárnymi senátmi tvorenými Súdnou radou. Problém je v personálnej, nie v kapacite, proste v zložení, ktoré sa nemení, Súdnej rady a disciplinárnych senátov. To zloženie je zlé. A my teraz ideme kompetencie týchto orgánov posilňovať. Bez akýchkoľvek kritérií. A to považujem proste za, za, za pomerne dosť veľkú právnu hlúposť. A ja si myslím naozaj, že účel nesvätí prostriedky, že jedna dobrá vec, definícia manželstva, sa dá vyvážiť zlými zmenami v justícii. Účel nesvätí prostriedky a o tom potom v rozprave budem hovoriť.
A, áno, ja navrhnem alternatívne riešenie, pán poslanec Kaník, a viete, že ho navrhnem, ktoré je, ktoré je racionálne, konzistentné, transparentné a k niečomu aj reálnemu môže viesť. Táto zmena podľa mňa je zmenou k horšiemu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2014 11:41 - 11:43 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
No, pár poznámok, ktoré nasvedčujú, že vlastne mnohí kolegovia nepoznajú systém previerok a tak to potom trošku vyzerá.
Prokurátori. Len u časti prokurátorov, nie všetkých vedúcich prokurátorov, robí previerku NBÚ a robí ju NBÚ, klasickú previerku, iné sú plošné previerky prokurátorov. Ja som trošku fascinovaný, že naozaj teraz prídeme s návrhom, o ktorom, obávam sa, že mnohí kolegovia nemajú šajn vlastne, čo znamená.
V druhom čítaní sa novela ústavy, vlastne text bude väčší jak pôvodná novela, to je naozaj skvelý, skvelý, proste skvelá vec, ktorá sa darí tomuto parlamentu.
Ten návrh, ktorý dal pán poslanec Kaník, podľa mňa je ešte rozporuplný. Ja si ho ešte radšej prečítam, ale len na ilustráciu. Navrhoval, aby v čl. 141a ods. 10 rozhodoval o strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti disciplinárny senát a potom Súdna rada a potom prezident. Neviem, kto vám to písal, teda tam sú také rozpory vnútorné, že blahoželám vám a určite ešte dáte ďalší pozmeňovací návrh, potom ešte v utorok, v stredu a sa to bude ešte čistiť.
Druhá vec je ale, však sú štandardné previerky, ešte raz hovorím, ktoré majú v sebe bezpečnostný pohovor, polygraf. Ja som fascinovaný, že vy hovoríte, veď to vykonávací zákon môže vyriešiť. A ten prijme kto, ten vykonávací zákon? Vy? Keď hovoria kolegovia z KDH, že však tajnú voľbu oni nechcú, oni chcú verejnú - a tomu zabránite vy, že bude verejná? Veď to si schváli SMER o dva dni nato! A to už im nevadí. Vy to viete a s týmto idete odhlasovať rozšírené kompetencie Súdnej rady, s vedomím, že hlasovanie bude tajné, aj bez vášho vplyvu. To je, to je čo za logiku? To je čo za logiku?! To je proste absolútne prejav absolútnej naivity alebo, alebo neviem, niečo horšieho potom už.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2014 10:52 - 10:54 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Mne je ľúto, že takto rokujeme o tak závažnej novele, že zo dňa na deň budeme hlasovať asi o pozmeňovacích návrhoch, ktoré formálne ešte nikto z nás nemá. Zo dňa na deň v novele ústavy o akejsi sudcovskej spoľahlivosti. To považujem trošku za hanebné. Za hanebné. A budem hovoriť o tom trošku dlhšie v rozprave. Podľa mňa psychologicky, žiaľ, nehovorím to rád, moji kolegovia z KDH do toho idú preto, že už dosť tým si vytrpeli, kandidát na prezidenta aj tým mal proste negatívum v kampani, tak už je zrejme zámer už to schváliť za každú cenu. Nech to stojí, čo to stojí. To podľa mňa nie je ale správny, správny postoj.
K tým previerkam. Ten problém je ten, že veď vieme, teda niektorí, možno, v tejto sále, ako previerky prebiehajú. Zhromažďujú sa informácie alebo aj tie, ktoré existujú, operatívne spravodajské. V štandardnom procese previerky, ak poprie preverovaná osoba, že sú pravdivé, za tieto informácie môže ísť na polygraf. A ten to ukáže, lebo operatívne informácie a spravodajské môžu byť dôveryhodné a môžu to byť aj výmysly. Teraz tam polygraf, samozrejme, nie je.
Čiže ako bude Súdna rada rozhodovať? Budú informácie zistené, že sa stýka tá osoba, sudca, s nejakými závadovými osobami. Sudca to poprie. Podľa čoho bude Súdna rada hlasovať? Hlasujme, kto verí sudcovi? Osem. Kto neverí? Deväť. Proste to je tak hlúpo navrhnutý alebo neexistujúci proces, ktorý je tak ľahko zneužiteľný, že mi je veľmi ľúto, že ho idete predostrieť a predložiť v novele ústavy. Ja navrhnem alternatívu, samozrejme, lebo situácia v justícii je zlá.
Ale za každú cenu schvaľovať novelu, ktorá je nebezpečná a zlá, v takomto procese za jeden, dva dni, považujem za, za, pre mňa je to veľké sklamanie, musím povedať. Aj ľudské sklamanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2014 16:48 - 16:50 hod.

Daniel Lipšic
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 10:43 - 10:45 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja nadviažem na pána poslanca Mičovského len dvomi poznámkami.
Po prvé, už to bolo spomenuté, je mne trochu ľúto, že do výberového konania sa neprihlásili aj iní prokurátori špeciálnej prokuratúry. Mnohí z nich sú dobrí prokurátori a odvážni prokurátori, vďaka ktorým dnes v prípadoch zločineckých skupín stoja pred súdom mnohí vysokí predstavitelia slovenského podsvetia. Čiže je mi to ľúto, že do výberového konania nešli, možnože aj keby bolo zrejmé, dopredu jasné, kto v ňom zvíťazí. Ale ak by mala byť nejaká vlastnosť u prokurátora dominantná, tak by to mala byť okrem zmyslu pre spravodlivosť a čestnosť aj odvaha.
Druhý argument sa týka kolegov možno v pléne. Vystúpili sme traja po desiatich rokoch vykonávania funkcie špeciálneho prokurátora JUDr. Kováčikom a mnohí z nás a možno všetci z nás vedia, v akých aj závažných prípadoch bolo zastavované trestné stíhanie v prípadoch politickej korupcie. Ak nikto iný z poslancov, a teraz je to úplne jedno, z akých strán, vládnych či opozičných, starých alebo nových, nevystúpi, tak mi to je ľúto. A pevne verím, že to nie je kvôli tomu, že špeciálna prokuratúra má na starosti akúkoľvek politickú korupciu, ktorá sa môže dotknúť kohokoľvek z nás. Pevne verím, že to nie je ten dôvod, pre ktorý sme vystúpili len niekoľkí v tejto tak závažnej téme, ktorá Slovensko môže výrazne ovplyvniť na najbližších sedem rokov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2014 9:52 - 10:21 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán námestník, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som teraz pred chvíľkou len čítal stenografické záznamy zo schôdze, keď sme odvolávali ministra spravodlivosti pána Boreca. Ak si pamätáte, tak vtedy hlavný argument vládnej strany v kauze Olejník bol, že veď rozhodne Najvyšší súd, ak zamietne dovolanie, tak naozaj to môže byť škandál. No Najvyšší súd zamietol dovolanie a dokonca zhodil ministrove dovolanie pod čiernu zem, keďže dovolací senát konštatoval, že nie je tam uvedený žiaden, žiaden, žiaden relevantný dôkaz o tom, že by predchádzajúce rozsudky boli nezákonné a že by nebol vykonaný dôkaz v prospech pána Olejníka. Obávam sa, že práve takéto kauzy sú jednou z príčin, a potom budem hovoriť o ďalších kauzách, ktoré sa týkajú doktora Kováčika, pre ktoré z tejto krajiny ročne odchádza 40 tisíc mladých ľudí, pretože majú pocit, a obávam sa, že je oprávnený, že pokiaľ chcú normálne fungovať a slušne žiť a nekorumpovať a mať dobrú prácu, tak v tejto krajine sa im to len veľmi ťažko podarí, vďaka tomu, akým spôsobom tu funguje princíp oligarchickej demokracie, skorumpovanej demokracie, ako vykonáva táto vláda a jej nominanti svoje právomoci. A tých 40 tisíc mladých ľudí, to sú väčšinou tí vzdelanejší, šikovnejší, z ktorých sa, žiaľ, mnohí na Slovensko už nikdy nevrátia. Keby nič iné, toto by nás malo sakramentsky mrzieť.
Chcem vystúpiť k nominácii na špeciálneho prokurátora a predošlem na úvod, že nevystupujem zvlášť rád. Bol som pri zrode Úradu špeciálnej prokuratúry ešte ako minister spravodlivosti a JUDr. Kováčika dlhé roky poznám. A nehovorím to ani s radosťou. Skôr to hovorím s ľútosťou, že nebudem môcť jeho kandidatúru podporiť. A poviem aj prečo. Na jednej strane je pravdou, že pod jeho vedením Úrad špeciálnej prokuratúry mal a má pomerne veľké úspechy v boji proti zločineckým skupinám, proti tomu klasickému organizovanému zločinu. Koniec koncov včerajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Bališ a spol. je toho dôkazom, aj keď faktom je, že ide o kauzy, kde trestné stíhanie začalo a boli vznášané obvinenia najmä v rokoch 2010 až 2012. Kauza Bališ a spol. je toho jedným z dôkazov. Kauza Ondrejčák a spol., kde má byť vyhlásené rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, je toho dôkazom tiež. Ale to, že možno polícia teraz v týchto veciach nekoná, nie je tak problém špeciálnej prokuratúry, to je problém, ako funguje národná kriminálna agentúra a či vôbec dnes je vôľa odhaľovať aj zločinecké skupiny. Ale to nie je témou dnešného rokovania.
V tej druhej agende, ktorú má v kompetencii špeciálna prokuratúra, a teda stíhanie korupcie a najmä závažnej korupcie, sa však obávam, že špeciálna prokuratúra zďaleka nenaplnila očakávania, ktoré do nej boli pred desiatimi rokmi vkladané. A chcem to demonštrovať na dvoch prípadoch, pomerne jednoznačných prípadoch politickej korupcie, kde práve pôsobenie špeciálneho prokurátora zablokovalo alebo blokuje relevantné vyšetrovanie. Už to spomínal pán poslanec Galko, ale ja by som tieto dva príbehy chcel predsa len posunúť o niečo ďalej, lebo ich považujem za kľúčové. V čase, keď sme rokovali v parlamente, pred možno rokom to bolo, o novom generálnom prokurátorovi, tak sa premiér Fico vyjadril, že je to podľa jeho názoru správny nominant, lebo sa nebudú diať také veci aké sa dejú v Českej republike. To len parafrázujem, ale to bol tento citát. Vieme, že v Českej republike, a držím im palce, došlo podľa mojej mienky k jednej výraznej zmene, aj vďaka prístupu štátneho zastupiteľstva. Začínajú sa stíhať, so striedavým úspechom, aj prípady veľkej politickej korupcie. Na Slovensku je ich tiež pomerne veľa. A dokonca boli aj zdokumentované, ale ich vyšetrovanie buď bolo zastavené alebo nikam nevedie.
Budem najskôr hovoriť o prípade financovania strany SMER, lebo tento prípad a tento príbeh, a budem aj z rozhodnutí citovať, je úplne učebnicový prípad, akým spôsobom si oligarchické skupiny vyberú talentovaného politika, financujú ho a keď je úspešný, tak si následne ako korisť zoberú naspäť z verejných obstarávaní, tendrov a dotácií oveľa viac, ako do neho investovali. Je tragédia tejto krajiny, ak by tento systém mal pokračovať ďalej. Ten systém vznikol v časoch Mečiarovej privatizácie, keď mnohí slovenskí oligarchovia nadobudli obrovské majetky. V nejakom čase zistili, že Mečiar tu nemusí byť navždy a je potrebné diverzifikovať svoj vplyv. A začali podporovať aj ďalšie politické strany. Koniec koncov tak vznikol v roku 2000 SMER, keď sa konkrétni slovenskí oligarchovia rozhodli založiť v princípe akciovú spoločnosť a podporiť vtedy talentovaného mladého politika Roberta Fica. Ak by mal ten trend pokračovať, že by oligarchovia urobili to isté aj v súčasnosti, bolo by to na dlhé roky tragédiou pre Slovensko. A pevne verím alebo rád by som veril, že úspešné takéto ťahy v budúcnosti nebudú.
Keď som hovoril o založení strany SMER konkrétnymi oligarchami, tak dôkazom tohto tvrdenia bola zmluva o spolupráci, ktorú popísal v roku 2002 Fedor Flašík a Ľubomír Blaško. Bola to zmluva, ktorou sa zaviazala strana SMER za konkrétnu sumu, za 32 mil. korún, predať miesta na kandidátnej listine strany SMER, post štátneho tajomníka v niektorom z ekonomických rezortov a tri miesta v riadiacich orgánoch štátnych podnikov. Pre úplnosť by som tú zmluva, ktorej originál, originál je vo vyšetrovacom spise, rád prečítal.
Zmluva o spolupráci, zmluvné strany Ľubomír Blaško, ďalej ako sponzor, a Fedor Flašík, koordinátor financovania volebnej kampane politickej strany SMER, ďalej ako koordinátor.
Článok I. Zmluvné strany spoločne prehlasujú, že ich spolupráca, ktorá bola zahájená v lete v roku 2000, teda vtedy, keď strana SMER vznikala, pokračuje úspešne naďalej a obe strany majú záujem na jej trvaní aj v budúcnosti, v rámci spolupráce sponzor podporuje rozvoj aktivity strany, najmä pravidelnými finančnými príspevkami, ktoré ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú 16 miliónov slovenských korún, ako aj prostredníctvom svojich odborníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe stanovísk a dokumentov strany, najmä v hospodárskej oblasti, koordinátor pravidelne informuje sponzora o relevantných politických a hospodárskych postojoch strany a poskytuje mu priestor na ich spoluvytvárania.
Článok II. Pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb 2002 a nastolenie nového poriadku na Slovensku, na ktorom obom stranám záleží, koordinátor vypracoval rozpočet na pokrytie aktivít volebnej kampane, v rámci ktorého sa so sponzorom dohodli na mimoriadnom príspevku, okrem pravidelných mesačných príspevkov vo výške pol milióna korún, vo výške 16 miliónov korún, ktorý sponzor poskytne koordinátorovi v nasledovných splátkach: 7 miliónov do 30. apríla, 4 milióny do 30. mája, 3 milióny do 30. júna, milión do 30. júla, 9 miliónov do 31. augusta.
Článok III. Vzhľadom na uvedené sa obe strany dohodli, že táto zmluva predstavuje jednoznačné pristúpenie sponzora k predchádzajúcim zmluvným vzťahom koordinátora s inými sponzormi a jeho finančné príspevky za prinajmenšom rovnocenné s príspevkami iných sponzorov, to je moja vsuvka, teda iných akcionárov politickej strany SMER.
Článok IV. Obe strany sa súčasne dohodli, že ako protihodnotu koordinátor poskytne sponzorovi možnosť určiť spomedzi členov strany prednostne členov predsedníctva, resp. tieňovej vlády, troch kandidátov do prvej dvadsiatky kandidátnej listiny strany pre voľby do Národnej rady a v prípade účasti vo vláde po parlamentných voľbách minimálne tri posty v najvyšších riadiacich orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v oblasti energetiky a železníc, rukou je tam pripísané, v origináli zmluvy, je to jasné, a jednu pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov, a tam sú potom ešte zvlášť podpisy, aby bolo zrejmé, že s tým pripísaním súhlasí koordinátor aj sponzor.
Článok V. V prípade prevzatia finančného záväzku, ktorý eviduje koordinátor voči strane sponzorom a jeho úhradu spoločne a rovnomerne so svojím príspevkom, vzniká sponzorovi nárok na určenie kandidátov podľa článku IV alikvotne výške úhrady záväzku koordinátora.
Článok VI a to je posledný článok. Obe strany uzatvorili túto zmluvu v dobrom úmysle, nie v akejkoľvek tiesni alebo súc akýmkoľvek spôsobom obmedzení či pod nátlakom. Jej platnosť končí splnením záväzkov oboch zmluvných strán.
V Bratislave 26. apríla 2002, sponzor podpísaný pán Blaško, koordinátor podpísaný pán Flašík.
Teda, samozrejme, tých 32 miliónov v účtovníctve strany SMER nie je nikde vykázaných a nebolo nikdy zdanených. Inými slovami, ide o čierne peniaze, prípad zrelý na trestné stíhanie.
A čo si myslíte, dámy a páni, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu? Tak ja vám to poviem. Po tom, ako som doručil originál tejto zmluvy orgánom činným v trestnom konaní, začal Úrad boja proti korupcii dňa 26. novembra 2010 trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v súbehu s trestným činom prijímania úplatku a nenáležitej výhody. Prečítam, pre aký skutok sa trestné stíhanie viedlo, aj keď, žiaľ, len niekoľko dní. Tento skutok bol vymedzený nasledovne.
Doposiaľ neznáme osoby vystupujúce ako predstavitelia politickej strany SMER – sociálna demokracia v období rokov 2002 až 2006 prijali od Ľubomíra Blaška na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 26. 4. 2002 a iných doposiaľ neustálených subjektov finančný obnos v objeme najmenej 32 miliónov slovenských korún za to, že neodôvodnene umožnia Ľubomírovi Blaškovi a zástupcom iných doposiaľ neustálených subjektov uprednostniť spomedzi členov tejto strany osoby, ktoré budú zastávať popredné miesta na kandidátnej listine strany pri voľbách do Národnej rady a pri účasti strany vo vláde zastávať funkcie členov vlády a štatutárnych orgánov v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, prijaté finančné prostriedky nezahrnuli do prehľadu prijatých darov a iných bezodplatných plnení v súlade so zákonom o združovaní v politických a v politických hnutiach, v dôsledku čoho údaje o prijatom prospechu veľkého rozsahu neboli obsiahnuté v ročných účtovných závierkach overených audítorom a predkladaných do Národnej rady ako súčasť výročných finančných správ strany a napriek tomu prijaté finančné prostriedky použili pre účely financovania činnosti strany, čím takto zatajili povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkazoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia a porušili osobitnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve. Čiže začalo sa na základe tohto dokumentu štandardne viesť trestné stíhanie vo veci.
O niekoľko dní na to už 6. decembra 2010 však bolo vydané uznesenie zrušujúce uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A prečítam vám z neho, na základe akých dôvodov bolo toto uznesenie zrušené. Jedným z nich bola skutočnosť, že dňa 22. septembra 2010 bol vypočutý JUDr. Fedor Flašík. K obom článkom z denníka SME, ktoré predtým publikovali tieto zmluvy, sa vyjadril, že údaje v nich sa nezakladajú na pravde, on nikdy nemal na starosti financovanie strany SMER. Zmluvu medzi pánom Blaškom a ním označil za falzifikát. Taktiež poprel, že by takáto zmluva mala existovať. K podpisu na tejto zmluve sa vyjadril, že tento nie je jeho. Teda poprel svoj podpis.
Zároveň bol vypočutý 11. októbra 2010 Ing. Igor Federič. Vo výpovedi uviedol, že o existencii zmluvy nemá vedomosť. Podľa jeho tvrdenia v zmysle stanov strany SMER z obdobia, keď malo dôjsť k podpísaniu údajnej zmluvy, túto mohol v mene strany SMER podpísať iba predseda strany alebo súčasne dvaja podpredsedovia strany, alebo generálny manažér strany. Pán Flašík nikdy nebol členom predsedníctva strany SMER a nemal oprávnenie vystupovať v mene strany. Ako keby tu išlo o oficiálny dar. Ku skutočnostiam uvedeným v článku denníka SME sa nevedel vyjadriť. Považuje ich však za nezmyselné. Následne na to by ste možno očakávali, že bol vykonaný nejaký znalecký posudok, ktorý by vedel odhaliť veľmi jednoducho grafológom, či podpisy uvedené v tej zmluve sú alebo nie sú pravé. Nič také sa však neudialo.
Úrad špeciálnej prokuratúry uzavrel takto vykonané dokazovanie nasledovne. Z vykonaných úkonov, ktoré navrhovali oznamovatelia a ktoré boli všetky vykonané, je však zrejmé, že tieto nepotvrdili skutočnosti uvedené v článku denníka SME, ale práve, naopak, tieto vyvrátili. V prípade, že by tieto úkony aj čiastočne potvrdili podozrenie z protiprávneho konania uvedených osôb, vyšetrovateľka Policajného zboru by sa musela v prvom rade vysporiadať s otázkou zániku trestnosti činu vzhľadom na premlčanie trestného stíhania. Samozrejme, aj tento záver je právne pomerne nezmyselný, pretože premlčacia doba sa odvíja od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorý ešte kvalifikáciou nebol ustálený. To znamená, prísť k záveru o premlčaní trestnosti činu je možné až vtedy, keď prebehne vyšetrovanie a je zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, nad rozumnú pochybnosť, aká je právna kvalifikácia činu a či je alebo nie je čin podľa Trestného zákona premlčaný. K tomu však nikdy neprišlo. Pod týmto uznesením je podpísaný JUDr. Dušan Kováčik.
A by sme si to teraz zosumarizovali. Išlo o prípad, keď mali orgány činné v trestnom konaní originál zmluvy o nezákonnom financovaní v tom čase opozičnej, predtým vládnej strany SMER. Úrad špeciálnej prokuratúry a JUDr. Kováčik zrušil trestné stíhanie vo veci len preto, že jedna z osôb, ktoré v tej zmluve sú podpísané, pán Flašík poprel svoj podpis, a len preto, že generálny manažér strany povedal, že pán Flašík nebol štatutárny orgán strany a nemohol takéto veci podpisovať, lebo legálne dary podpisoval predseda strany, lebo všetci vieme, že keď strana má nelegálne zdroje a berie čierne peniaze, tak sa to deje presne takým istým spôsobom, cez presne také isté zmluvy ako legálne dary. To je geniálny argument. Čiže ak bol niekto určený ako človek, ktorý mal na starosti v tom čase financovanie kampane, a podpíše takúto zmluvu, ale stanovy to neupravujú, tak to je argument vyvracajúci pravosť toho dokumentu. To považujem za argument, ktorý je úplne v rozpore, nieže s nejakou veľkou právnou logikou, so sedliackym rozumom. Je predsa veľmi jednoduché overiť pravosť alebo nepravosť toho dokumentu v situácii, keď, ešte raz, polícia, prokuratúra dodnes disponuje originálom zmluvy. A to je znalecký posudok grafológa. Vykonáva sa často, vykonáva sa opakovane a jeho vierohodnosť sa dá veľmi ťažko spochybniť. Tento grafologický posudok nebol nikdy vykonaný.
Druhá kauza, ktorá časovo nasleduje, je kauza, ktorú pozná celé Slovensko. A to je kauza Gorila. Aj tento prípad priamo dozoruje špeciálny prokurátor JUDr. Kováčik. A, ako viete, dostávali sme doteraz určité správy ministra vnútra a špeciálneho prokurátora k tejto kauze, ktoré v princípe len sumarizovali počet vykonaných procesných úkonov. Obávam sa, že vyšetrovanie kauzy Gorila pokračuje presne spôsobom, ako skončilo vyšetrovanie kauzy financovania strany SMER. To znamená, že pokiaľ hlavní podozriví poprú dokumenty vychádzajúce zo spisu Gorila, je vec v zásade skončená. Nepreverujú sa konkrétne finančné toky, ktoré môžu potvrdzovať alebo vyvrátiť skutočnosti uvádzané v spise Gorila. A následne môžu byť s týmito informáciami konfrontované podozrivé osoby. Koniec koncov za prvej vlády Roberta Fica v januári 2010 Úrad boja proti korupcii vedený terajším prezidentom Policajného zboru gen. Gašparom odmietol trestné oznámenie a v kauze Gorila nezačalo ani trestné stíhanie len kvôli tomu, že podozrivé osoby pán Haščák, pani Bubeníková a pán Malchárek odmietli informácie uvádzané v spise Gorila.
Ak budú v týchto kauzách prokuratúra a polícia postupovať takýmto spôsobom, že hlavní podozriví keď odmietnu podozrenie, vec sa skončila, ďaleko sa podľa mojej mienky nedopracujeme.
Chcem pritom povedať, že na rozdiel od kauzy financovania SMER-u, ktorá bola zmetená zo stola v priebehu niekoľkých dní, lebo ak by kauza pokračovala, boli konkrétni ľudia obvinení, mohlo by to spustiť výpovede, ktoré by smerovali ďalej, a to už bolo nebezpečné, tak národná kriminálna agentúra dodnes vedie úplne v pohode trestné stíhania vo veci, napríklad kde dáva trestné oznámenie finančná spoločnosť, finančná skupina PENTA. Tam nie je problém trestné stíhanie viesť a tam sa žiadne zrušujúce uznesenia nedejú. Dokonca sa trestné stíhanie vedie vo veci vo vzťahu k údajnému zneužívaniu právomoci verejného činiteľa pri vyšetrovaní kauzy Gorila voči osobe, ktorá mala v tom čase, teda pred tromi rokmi vystupovať ako minister vnútra. Len tá osoba, samozrejme, je známa. To znamená, ak majú vyšetrovatelia a prokurátori pocit, že bol spáchaný trestný čin pri vyšetrovaní Gorily, lebo to sa domnievajú právnici skupiny PENTA, tak do toho smelo treba ísť vznesením obvinenia. Myslím si, že trestné stíhanie vo veci sa vedie vtedy, keď je neznámy páchateľ, nie vtedy, keď páchateľ známy je.
Na záver by som sa vrátil k tomu úvodu.
Keď do takej významnej funkcie prichádza v nejakom inom parlamente nominácia, tak to by mala byť nominácia alebo býva nominácia, ktorá je všeobecne akceptovaná, osoby, ktorá má nespochybniteľné úspechy v boji proti organizovanému zločinu, respektíve v boji proti korupcii, ktorá mala na starosti vážne kauzy, ktoré boli dotiahnuté do úspešného konca. A úspešný koniec podľa mňa nie je zastavenie trestného stíhania. Mne je veľmi ľúto, že dnes prichádza nominácia osoby, ktorá má skôr renomé, že trestné stíhania v citlivých kauzách zastavuje. To podľa mojej mienky vytvára a vydáva ďalší signál, už ste tých signálov vydali niekoľko, že pomery v tejto krajine, korupciu vo vysokej politike v nej meniť nechcete, že vám vyhovuje stav, keď na kľúčových pozíciách v tejto krajine a v jej justícii, žiaľ, až na malé výnimky, sú osoby tak prepletené s politikou a tak prepletené s oligarchami, ktorí politikov ovládajú, že všetky vážne podozrenia, dokonca rukolapné podozrenia podložené konkrétnymi dôkazmi budú zametať pod koberec. Je to zničujúce pre krajinu, ktorá chce byť úspešná. Je to zničujúce pre krajinu, z ktorej toľko mladých ľudí odchádza práve preto, aký je stav spravodlivosti v tom širokom slova zmysle v nej. Ja by som bol najradšej, a to hovorím veľmi otvorene, keby som dnes z tohto pódia mohol návrh generálneho prokurátora podporiť a keby získal podporu naprieč politickým spektrom. Bolo by to skvelé. JUDr. Kováčika poznám.
A je mi ľúto, aj osobne mi je ľúto, že musím takto vystúpiť. Budú mlčať možno mnohí, možno aj mnohí z opozície starí alebo noví budú mlčať a možno na to budú mať nejaký svoj dôvod, prečo mlčia, lebo im výslovne alebo implicitne dnešný stav vyhovuje, dnešný stav, keď je krajina v zajatí. Je v zajatí finančných skupín, ktoré ju ovládajú, ktoré ovládajú politické špičky, ktoré ovládajú justíciu, ktoré ovládajú mnohé médiá, aby sme sa nemýlili. Ale pokiaľ ten stav taký bude a tá krajina sa nevráti ľuďom a im sa nevráti elementárna dôvera v spravodlivosť, tak Slovensko nebude úspešné a naše deti a naši vnuci budú zo Slovenska utekať. Preto nerobím si ilúzie o hlasovaní poslancov strany SMER, pretože ak som citoval z konkrétnych dôkazov, ktoré sa týkali strany SMER, tak to možnože skôr bude mať za následok, že podporia tento návrh ešte možno vehementnejšie, a je mi to ľúto, ale myslím si, že sú situácie, keď aj za cenu, aj za nejakú cenu nie je správne mlčať.
A ja som presvedčený, že príde čas, možno skôr, možno neskôr, ale príde čas, keď si ľudia v tejto krajine, ktorých väčšina je slušných a spravodlivých, vezmú moc, ktorú im takíto oligarchovia vzali, naspäť do svojich rúk, a keď táto krajina bude znovu krajinou, kde štát a jeho orgány budú chrániť tých slušných a poctivých, a nie tých silných a nepoctivých. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2014 9:41 - 9:42 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja by som len zareagoval. Ja som zatiaľ nikomu z parlamentu nevyčítal podporu doktora Filipa, lebo je to návrh, ktorý predložila Slovenská advokátska komora, čo je mi ľúto aj ako členovi Slovenskej advokátskej komory, že takýto návrh predložila. Ale, samozrejme, je to jej oprávnenie. Ale napĺňa ma trochu obavou tento návrh a jeho potenciálna podpora v parlamente, počúvajúc aj v kuloároch parlamentu, aký lobing sa v prospech dr. Filipa vykonáva, kto všetko telefonuje a presviedča poslancov, aký by bol skvelý sudca Ústavného súdu. Keď počúvam o tom, ako pán prezident Gašparovič chce svoje menovacie oprávnenia využiť ešte predtým, ako bude inaugurovaný nový prezident, s právnymi účinkami po inaugurácii, a to považujem za veľmi závažné. A samozrejme, že po voľbe a menovaní môže povedať vládna koalícia, teda vládni poslanci, čo my s tým máme, s Ústavným súdom, to je Ústavný súd nezávislý, čo máme so Súdnou radou? Veď tam, pokiaľ tam nominujete, menujete, volíte takýchto ľudí, je to vaša zodpovednosť. A po vystúpeniach viacerých faktických sa už nebudete môcť ani vyhovárať na to, že ste nevedeli, koho tam volíte, alebo koho budú vaši nominanti následne menovať. Ja by som vás chcel naozaj požiadať, viacerých nominantov, aby ste zvážili svoje preferencie, lebo ešte raz. Nepoznám krajinu na celom svete, kde by najprestížnejší obhajca, legitímny obhajca zločineckých skupín išiel na Ústavný súd.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2014 9:05 - 9:22 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes poobede bude parlament vykonávať pomerne zodpovednú funkciu, lebo budeme voliť kandidátov, z ktorých budú vymenovaní traja sudcovia na 12-ročné funkčné obdobie. Vieme, akým spôsobom Ústavný súd rozhoduje mnohé kauzy, kedy rozhoduje pomerom hlasov sedem ku šesť, čiže rovnováha na Ústavnom súde touto voľbou môže byť výrazne posunutá k lepšiemu, ale, samozrejme, aj k horšiemu.
Ja sa na úvod vyjadrím k jednej otázke, ktorá sa možno týka menej parlamentu, ale určite menovacieho aktu ústavných sudcov veľmi priamo, a to je otázka, kto by mal menovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých parlament možno dnes, možno v priebehu ďalšej schôdze zvolí.
Počúvame od ľudí blízkych vláde a pánovi prezidentovi Gašparovičovi, že by mal pán prezident Gašparovič konať v plnom výkone svojich právomoci do dňa, kedy mu skončí výkon funkcie prezidenta. A ja s tým súhlasím, do 15. júna, kedy bude inaugurovaný nový prezident Andrej Kiska. Ale rozhodovať o menovaní ústavných sudcov s právnymi účinkami po inaugurácii nového prezidenta, lebo ústavným sudcom končí funkčné obdobie 4. júla, to znamená, vymenovať dopredu sudcov Ústavného súdu, ktorým neskončí funkčné obdobie dovtedy, kým bude vo funkcii prezident Gašparovič, to nepovažujem len za nelegitímne, považujem za protiústavné, za protiústavné. Inak by bolo možné, keby sme aj tri roky dopredu niekoho zvolili a možno by pán prezident mohol tri roky dopredu niekoho vymenovať s účinnosťou od roku 2018, alebo to urobia tak, že teraz zvoľme ďalších deväť kandidátov alebo osemnásť a pán prezident vymenuje s účinnosťou od roku 2020 niekoľko, 2030 niekoľko, 2040 niekoľko. Čo to je za hlúposť, čo to je za hlúposť? A to isté sa týka, samozrejme, že menovania na základe voľby Súdnej rady, ktorá hneď po druhom kole začala byť aktívna, pán Harabin sa našiel, aj menovanie predsedu Najvyššieho súdu.
Ešte raz, ak by im končilo funkčné obdobie do 15. júna, je pravdou, že pán prezident Gašparovič je plne legitímny prezident, stále je, ale do konca funkčného obdobia, a zaväzovať svojimi aktami budúceho prezidenta, teda robiť menovacie rozhodnutia, ktoré budú, ktoré nadobudnú právne účinky potom, keď už nebude vo funkcii, to považujem za, Fero Mikloško hovoril, že právnu tupinu, ale teda nielen to, je to podľa mňa nelegitímne a je to protiústavné. Ak by k tomu došlo, ak by prezident Gašparovič to chcel urobiť, tak si myslím, že by sme mali ako skupina poslancov konať, dať návrh na výklad ústavy na Ústavný súd a ak by vedenie Ústavného súdu zdržiavalo rozhodnutie v tejto veci, tak by som len naozaj veľmi neformálne odporučil pánovi prezidentovi vymeniť vedenie Ústavného súdu; novému prezidentovi. A hovorím to preto, že vznikne absolútne nebezpečný precedens, ktorý bude znamenať, že prezident, ktorému končí funkčné obdobie, môže vydávať menovacie akty s právnymi účinkami ďaleko presahujúcimi jeho volebné obdobie, a to je nezmysel, to je nezmysel. Ak dnes ústavní právnici tvrdia, že by mal rozhodovať ten prezident, ktorému príde na stôl návrh, tak tento argument zase hovorí príliš veľa, pretože by akýmsi spôsobom úplne pokryl prípady, kedy by menovacie akty boli vykonávané roky dopredu len preto, že návrh proste prišiel pomerne včas. Nedáva to logiku ani podľa sedliackeho rozumu, je to nelegitímne a protiústavné a chcem len možno avizovať, že ak pán prezident Gašparovič bude chcieť takýmto nelegitímnym spôsobom postupovať a zaväzovať svojho nástupcu v úrade menovacími dekrétmi s účinnosťou, ktorá presahuje jeho funkčné obdobie, tak určite budeme konať. A len na margo poznamenávam, že jednou z legitímnych právomocí prezidenta republiky je, najmä v prípade vážneho dôvodu a tou je aj nečinnosť Ústavného súdu, vymeniť jeho vedenie, teda jeho predsedníčku a podpredsedu.
To len na úvod tejto diskusie. Môžme povedať, že pán predseda parlamentu tak predradil, predradil hlasovanie o kandidatúre na sudcov Ústavného súdu preto, aby sme mali dosť času na ďalších schôdzach ich vybrať, aj keď obávam sa, že budú vybratí už dnes. Ale prosím. Ale ešte raz. Menovať je možné do funkcie, ktorá je uvoľnená, v čase, keď je uvoľnená. Nie mesiac alebo tri týždne predtým, ako sa stane uvoľnená. To je, to je obchádzanie ústavy, to je podľa mojej mienky úmyselné porušovanie ústavy a úmyselné porušovanie ústavy má aj nejaké dopady vo vzťahu k prezidentovi republiky podľa našej ústavy, aj k tomu, čo vo funkcii končí.
Dovoľte mi ale teraz sa zamerať na dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí boli predložení. Jeden bol predložený generálnym prokurátorom a druhý bol predložený Slovenskou advokátskou komorou. Nebudem kritizovať vládny SMER, lebo zatiaľ, zatiaľ nerozhodli o kandidátoch, ale ak budú rozhodovať a ak ich posunú prezidentovi na menovanie, týchto dvoch pánov, tak chcem, aby sa nemohli vyhovárať na to, že nevedeli, o koho ide. Tak im chcem povedať, o koho ide, aby rozhodovali s plnou vedomosťou o týchto dvoch kandidátoch.
Doktor Bernát bol za bývalého režimu okresný prokurátor v Nových Zámkoch. Bol to nomenklatúrny komunistický káder, ktorý následne po revolúcii pôsobil na Generálnej prokuratúre a v čase pred tým, ako zo zákona vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, viedol odbor, ktorý mal taký interný názov Úrad špeciálneho prokurátora, ktorý sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Možno sa aj zameriaval, ale faktom je, že počas jeho pôsobenia v tomto odbore bolo podaných nula obžalôb. Ani jedna, ani dve, ale nula. Proste žiadna obžaloba. To bol výsledok jeho práce na tomto špeciálnom odbore, ktorý, samozrejme, zanikol vtedy, keď parlament prijal zákon o Špeciálnom súde, o Úrade špeciálnej prokuratúry.
V čase, keď bol volený v roku 2003 nový generálny prokurátor, tak jeden z kandidátov v tom čase bol poslanec HZDS Miroslav Ábelovský, to si možno ešte pamätáte. Pamätáte? Čo sa udialo na Generálnej prokuratúre? Keďže doktor Ábelovský nebol prokurátor, bol advokát, tak najskôr musel byť vymenovaný generálnym prokurátorom za prokurátora Generálnej prokuratúry. To si však vyžadovalo odporúčanie alebo vyjadrenie celoslovenskej Rady prokurátorov, ktorá koná na základe vyjadrení prokurátorských rád. Predsedom Rady prokurátorov, ale aj prokurátorskej rady na Generálnej prokuratúre bol v tom čase istý doktor Bernát, ktorý však ani neprerokoval na prokurátorskej rade to, či doktor Ábelovský má alebo nemá byť menovaný za prokurátora Generálnej prokuratúry. Následne sa stal doktor Bernát kandidátom na generálneho prokurátora, ktorého nominovalo HZDS, ktorého nominovalo - doktora Bernáta - HZDS.
Keď tvrdíte dnes, že my s tým Harabinom nič nemáme, vlastne ho ani nepoznáme, to je zodpovednosť úplne iných ľudí, tak faktom je, že toto sú ľudia, ktorí sú nominanti a boli nominanti HZDS. Doktor Bernát bol, roku 2006 sa stal na ministerstve spravodlivosti vedenom Štefanom Harabinom generálnym riaditeľom sekcie legislatívy. Aby sa kruh uzavrel, že aby sme len vedeli, o kom ideme hlasovať. V zásade je to úplne jednoznačné. No stal, že? (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Vy ste tam boli, pani kolegyňa.
Čiže to je k doktorovi Bernátovi, aby sme, aby, aby aj kolegovia mali predstavu, keď budú hlasovať, a aby nevzniklo po hlasovaní nejaké také, taká situácia, že veď my sme nevedeli, o kom to je, a proste mali sme celkom dobré odporúčania. Budete vedieť, o kom to je.
Ďalší kandidát je doktor Peter Filip, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora. Doktor Peter Filip bol za Mečiarovej vlády pomerne v mladom veku, ale to nie je problém, riaditeľom najkľúčovejšieho odboru Generálnej prokuratúry, riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry. Bolo to v čase, kedy prebiehali vyšetrovania vo veci únosu syna bývalého prezidenta Kováča, vo veci zmareného referenda, v tom čase zastával doktor Filip najkľúčovejšiu pozíciu na Generálnej prokuratúre, pozíciu riaditeľa trestného odboru. Následne po zmene vlády, po páde Mečiarovho režimu bol z funkcie odvolaný generálnym prokurátorom Hanzelom práve z dôvodu toho, čo vykonával v čase Mečiarovej vlády, a odišiel do advokácie. Samozrejme, že každý obvinený - a ja to úplne rešpektujem - má právo mať svojho obhajcu a advokáta. Faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je advokátom doktor Peter Filip. Robí takmer výlučne veci spojené s organizovaným zločinom a korupciou. Myslím, obhajuje klientov, ktorí sú stíhaní pre tieto trestné činy. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Ondrejčák, teda v kauze piťovcov, v každej jednej veci je zástupcom, teda obhajcom obvinených.
Ešte raz. Každý obvinený - aj z najťažšieho zločinu - má právo na svojho obhajcu, len to dávam do pozornosti aj preto, že niektoré spoločenské podujatia, na ktorých sa s obvinenými zúčastňuje doktor Filip, prekračujú podľa mojej mienky čisto rámec obhajoby, čo je jeho vec, nie je to nič trestné. Ale aby takýto človek bol na Ústavnom súde, to by som považoval za pomerne veľký škandál. Sa priznám, že neviem, či najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín sa niekde vo svete - a teraz myslím nielen v Európskej únii - dostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál krajiny, ktorým na Slovensku určite je Ústavný súd. Naviac doktor Filip je trestný obhajca a pokiaľ viem, okrem podaní v trestných veciach, ktoré sa týkajú väčšinou otázok väzobných, nemá s ústavným právom veľkú skúsenosť. A chcem povedať, že práve mnohé rozhodnutia v trestných veciach na Ústavnom súde vo veciach väzobných, ale nielen, idú ďaleko, ďaleko v niektorých senátoch nad rámec judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak by tam ešte bol doktor Filip, tak sa táto nešťastná a zlá judikatúra len bude potvrdzovať, a to má následky veľmi konkrétne.
Žiaľ, kvôli nešťastným rozhodnutiam Ústavného súdu, jednotlivých senátov, ktoré boli veľmi kritizované a išli nad rámec judikatúry štrasburského súdu, boli z väzieb poprepúšťané mnohé nebezpečné osoby. Róbert Okoličány napríklad. Čiže ak chceme takýchto sudcov na Ústavnom súde, je to problém.
Doktor Filip bol a zrejme stále je pomerne veľkým odporcom existencie Špeciálneho súdu, dnes Špecializovaného trestného súdu. Iste, ako obhajca obvinených, ktorí pred ním stoja, má na to plné právo. To ja mu nevyčítam. Otázka je, či chceme, aby takýto človek s takýmito názormi s takouto minulosťou bol sudcom Ústavného súdu. Nech pokračuje ďalej v advokácii, nech obhajuje v princípe, koho uzná za vhodného, kto ho osloví, lebo to je jeho povinnosť ako advokáta, dajme tomu, ale nemal by sedieť na Ústavnom súde.
Rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu v roku 2009 bolo rozhodnutím 7 ku 6. Preto spomínam, že každý hlas na Ústavnom súde je strašne dôležitý. To rozhodnutie Ústavného súdu prišlo po tom, ako štrasburský súd rozhodol, že Špeciálny súd je nezávislý a nestranný tribunál podľa čl. 6, že nie je problém. Náš Ústavný súd napriek tomu rozhodol na základe nie znenia ústavy, ale osobných ideologických preferencií alebo ešte niečoho horšieho väčšiny sudcov, že Špeciálny súd je protiústavný a potom sme tú situáciu zachraňovali v skrátenom legislatívnom konaní tu v parlamente.
Tým chcem povedať, že dnešné rozhodnutie bude pre budúcnosť ústavného práva na Slovensku veľmi dôležité, pretože môže výrazne, výrazne zmeniť balans a rovnováhu na Ústavnom súde na niekoľko rokov dopredu, minimálne dovtedy, kým skončí funkčné obdobie ďalším sudcom Ústavného súdu, čo bude, predpokladám, niekedy o päť rokov zrejme. Päť rokov je dlhá doba a dovtedy môže Ústavný súd vydať mnohé zlé rozhodnutia, ktoré nebudú mať oporu v texte ústavy, ako by mal Ústavný súd rozhodovať, ale budú mať oporu v preferenciách osobných jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čo sú rozhodnutia nelegitímne, aktivistické a podľa mojej mienky podkopávajú demokratickú podstatu nášho štátu.
Preto vás chcem požiadať, aby ste volili v tomto prípade veľmi zodpovedne, a spomenul som dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu preto, aby keď budete voliť - a je to slobodné rozhodnutie každého poslanca -, aby ste, aby nikto z nás, nikto z nás a z našich kolegov po voľbe nemohol povedať, nevedel som. Keby som to vedel skôr, tak sa rozhodnem inak. Máme ešte na diskusiu a na premyslenie tých kandidátov niekoľko hodín, takže ak to rozhodnutie príde, dobré alebo zlé bude a určite bude, musí byť rozhodnutím uváženým.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2014 14:36 - 14:38 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne aj na reakciu na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Kuffu, ale možnože aj na niektorých, apel na niektorých vládnych poslancov. Elektronické mýto asi je, je ako systém, ktorý funguje vo väčšine krajín v zásade správny. Problém je, že u nás, ako mnohé veci, sa naozaj vybral v tom tendri najdrahší. Najdrahšia ponuka previazaná na finančnú skupinu konkrétnu, ktorá je blízka tejto vláde, je blízka konkrétnym ministrom, tá to vyhrala. Veď to bol jeden z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády.
Robert Fico hovorí, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. Ale všetky veľké biznisy idú finančným skupinám. Z toho niekedy je človeku zle. Robert Fico zahájil boj proti monopolom, ale zabudol, že prevádzkovať elektronické mýto je tiež monopol. Ten tam zrazu chýba. Tam ako monopoly sú iné, ale tuná. Čiže je to naozaj absurdná situácia, kedy, kedy štát z toho má absolútne minimálny prínos a najväčší prínos má z toho súkromná spoločnosť.
Štát vybral, len na porovnanie, na diaľničných známkach pred zavedením elektronického mýta rovnakú sumu, ako dnes po odpočítaní toho, čo dáme SkyTollu, štát má a ryžuje na tom v obrovských množstvách len súkromná spoločnosť. Približne to poviem z hlavy, že v minulosti mal štát z diaľničných známok, lebo však aj tam bola nejaká, nejaká, nejaká časť, keď sa predávali, nejaká marža, ale dajme tomu, že 90 % z toho, čo predal na diaľničných známkach, bol príjem štátu. Teraz z toho mýta má tretinu štát? Tretinu? To je biznis, to je biznis, ale nie v prospech štátu a ľudí, ale v prospech konkrétnej finančnej skupiny. To je úplne choré.
Skryt prepis