Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán námestník, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som teraz pred chvíľkou len čítal stenografické záznamy zo schôdze, keď sme odvolávali ministra spravodlivosti pána Boreca. Ak si pamätáte, tak vtedy hlavný argument vládnej strany v kauze Olejník bol, že veď rozhodne Najvyšší súd, ak zamietne dovolanie, tak naozaj to môže byť škandál. No Najvyšší súd zamietol dovolanie a dokonca zhodil ministrove dovolanie pod čiernu zem, keďže dovolací senát konštatoval, že nie je tam uvedený žiaden, žiaden, žiaden relevantný dôkaz o tom, že by predchádzajúce rozsudky boli nezákonné a že by nebol vykonaný dôkaz v prospech pána Olejníka. Obávam sa, že práve takéto kauzy sú jednou z príčin, a potom budem hovoriť o ďalších kauzách, ktoré sa týkajú doktora Kováčika, pre ktoré z tejto krajiny ročne odchádza 40 tisíc mladých ľudí, pretože majú pocit, a obávam sa, že je oprávnený, že pokiaľ chcú normálne fungovať a slušne žiť a nekorumpovať a mať dobrú prácu, tak v tejto krajine sa im to len veľmi ťažko podarí, vďaka tomu, akým spôsobom tu funguje princíp oligarchickej demokracie, skorumpovanej demokracie, ako vykonáva táto vláda a jej nominanti svoje právomoci. A tých 40 tisíc mladých ľudí, to sú väčšinou tí vzdelanejší, šikovnejší, z ktorých sa, žiaľ, mnohí na Slovensko už nikdy nevrátia. Keby nič iné, toto by nás malo sakramentsky mrzieť.
Chcem vystúpiť k nominácii na špeciálneho prokurátora a predošlem na úvod, že nevystupujem zvlášť rád. Bol som pri zrode Úradu špeciálnej prokuratúry ešte ako minister spravodlivosti a JUDr. Kováčika dlhé roky poznám. A nehovorím to ani s radosťou. Skôr to hovorím s ľútosťou, že nebudem môcť jeho kandidatúru podporiť. A poviem aj prečo. Na jednej strane je pravdou, že pod jeho vedením Úrad špeciálnej prokuratúry mal a má pomerne veľké úspechy v boji proti zločineckým skupinám, proti tomu klasickému organizovanému zločinu. Koniec koncov včerajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Bališ a spol. je toho dôkazom, aj keď faktom je, že ide o kauzy, kde trestné stíhanie začalo a boli vznášané obvinenia najmä v rokoch 2010 až 2012. Kauza Bališ a spol. je toho jedným z dôkazov. Kauza Ondrejčák a spol., kde má byť vyhlásené rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, je toho dôkazom tiež. Ale to, že možno polícia teraz v týchto veciach nekoná, nie je tak problém špeciálnej prokuratúry, to je problém, ako funguje národná kriminálna agentúra a či vôbec dnes je vôľa odhaľovať aj zločinecké skupiny. Ale to nie je témou dnešného rokovania.
V tej druhej agende, ktorú má v kompetencii špeciálna prokuratúra, a teda stíhanie korupcie a najmä závažnej korupcie, sa však obávam, že špeciálna prokuratúra zďaleka nenaplnila očakávania, ktoré do nej boli pred desiatimi rokmi vkladané. A chcem to demonštrovať na dvoch prípadoch, pomerne jednoznačných prípadoch politickej korupcie, kde práve pôsobenie špeciálneho prokurátora zablokovalo alebo blokuje relevantné vyšetrovanie. Už to spomínal pán poslanec Galko, ale ja by som tieto dva príbehy chcel predsa len posunúť o niečo ďalej, lebo ich považujem za kľúčové. V čase, keď sme rokovali v parlamente, pred možno rokom to bolo, o novom generálnom prokurátorovi, tak sa premiér Fico vyjadril, že je to podľa jeho názoru správny nominant, lebo sa nebudú diať také veci aké sa dejú v Českej republike. To len parafrázujem, ale to bol tento citát. Vieme, že v Českej republike, a držím im palce, došlo podľa mojej mienky k jednej výraznej zmene, aj vďaka prístupu štátneho zastupiteľstva. Začínajú sa stíhať, so striedavým úspechom, aj prípady veľkej politickej korupcie. Na Slovensku je ich tiež pomerne veľa. A dokonca boli aj zdokumentované, ale ich vyšetrovanie buď bolo zastavené alebo nikam nevedie.
Budem najskôr hovoriť o prípade financovania strany SMER, lebo tento prípad a tento príbeh, a budem aj z rozhodnutí citovať, je úplne učebnicový prípad, akým spôsobom si oligarchické skupiny vyberú talentovaného politika, financujú ho a keď je úspešný, tak si následne ako korisť zoberú naspäť z verejných obstarávaní, tendrov a dotácií oveľa viac, ako do neho investovali. Je tragédia tejto krajiny, ak by tento systém mal pokračovať ďalej. Ten systém vznikol v časoch Mečiarovej privatizácie, keď mnohí slovenskí oligarchovia nadobudli obrovské majetky. V nejakom čase zistili, že Mečiar tu nemusí byť navždy a je potrebné diverzifikovať svoj vplyv. A začali podporovať aj ďalšie politické strany. Koniec koncov tak vznikol v roku 2000 SMER, keď sa konkrétni slovenskí oligarchovia rozhodli založiť v princípe akciovú spoločnosť a podporiť vtedy talentovaného mladého politika Roberta Fica. Ak by mal ten trend pokračovať, že by oligarchovia urobili to isté aj v súčasnosti, bolo by to na dlhé roky tragédiou pre Slovensko. A pevne verím alebo rád by som veril, že úspešné takéto ťahy v budúcnosti nebudú.
Keď som hovoril o založení strany SMER konkrétnymi oligarchami, tak dôkazom tohto tvrdenia bola zmluva o spolupráci, ktorú popísal v roku 2002 Fedor Flašík a Ľubomír Blaško. Bola to zmluva, ktorou sa zaviazala strana SMER za konkrétnu sumu, za 32 mil. korún, predať miesta na kandidátnej listine strany SMER, post štátneho tajomníka v niektorom z ekonomických rezortov a tri miesta v riadiacich orgánoch štátnych podnikov. Pre úplnosť by som tú zmluva, ktorej originál, originál je vo vyšetrovacom spise, rád prečítal.
Zmluva o spolupráci, zmluvné strany Ľubomír Blaško, ďalej ako sponzor, a Fedor Flašík, koordinátor financovania volebnej kampane politickej strany SMER, ďalej ako koordinátor.
Článok I. Zmluvné strany spoločne prehlasujú, že ich spolupráca, ktorá bola zahájená v lete v roku 2000, teda vtedy, keď strana SMER vznikala, pokračuje úspešne naďalej a obe strany majú záujem na jej trvaní aj v budúcnosti, v rámci spolupráce sponzor podporuje rozvoj aktivity strany, najmä pravidelnými finančnými príspevkami, ktoré ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú 16 miliónov slovenských korún, ako aj prostredníctvom svojich odborníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe stanovísk a dokumentov strany, najmä v hospodárskej oblasti, koordinátor pravidelne informuje sponzora o relevantných politických a hospodárskych postojoch strany a poskytuje mu priestor na ich spoluvytvárania.
Článok II. Pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb 2002 a nastolenie nového poriadku na Slovensku, na ktorom obom stranám záleží, koordinátor vypracoval rozpočet na pokrytie aktivít volebnej kampane, v rámci ktorého sa so sponzorom dohodli na mimoriadnom príspevku, okrem pravidelných mesačných príspevkov vo výške pol milióna korún, vo výške 16 miliónov korún, ktorý sponzor poskytne koordinátorovi v nasledovných splátkach: 7 miliónov do 30. apríla, 4 milióny do 30. mája, 3 milióny do 30. júna, milión do 30. júla, 9 miliónov do 31. augusta.
Článok III. Vzhľadom na uvedené sa obe strany dohodli, že táto zmluva predstavuje jednoznačné pristúpenie sponzora k predchádzajúcim zmluvným vzťahom koordinátora s inými sponzormi a jeho finančné príspevky za prinajmenšom rovnocenné s príspevkami iných sponzorov, to je moja vsuvka, teda iných akcionárov politickej strany SMER.
Článok IV. Obe strany sa súčasne dohodli, že ako protihodnotu koordinátor poskytne sponzorovi možnosť určiť spomedzi členov strany prednostne členov predsedníctva, resp. tieňovej vlády, troch kandidátov do prvej dvadsiatky kandidátnej listiny strany pre voľby do Národnej rady a v prípade účasti vo vláde po parlamentných voľbách minimálne tri posty v najvyšších riadiacich orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v oblasti energetiky a železníc, rukou je tam pripísané, v origináli zmluvy, je to jasné, a jednu pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov, a tam sú potom ešte zvlášť podpisy, aby bolo zrejmé, že s tým pripísaním súhlasí koordinátor aj sponzor.
Článok V. V prípade prevzatia finančného záväzku, ktorý eviduje koordinátor voči strane sponzorom a jeho úhradu spoločne a rovnomerne so svojím príspevkom, vzniká sponzorovi nárok na určenie kandidátov podľa článku IV alikvotne výške úhrady záväzku koordinátora.
Článok VI a to je posledný článok. Obe strany uzatvorili túto zmluvu v dobrom úmysle, nie v akejkoľvek tiesni alebo súc akýmkoľvek spôsobom obmedzení či pod nátlakom. Jej platnosť končí splnením záväzkov oboch zmluvných strán.
V Bratislave 26. apríla 2002, sponzor podpísaný pán Blaško, koordinátor podpísaný pán Flašík.
Teda, samozrejme, tých 32 miliónov v účtovníctve strany SMER nie je nikde vykázaných a nebolo nikdy zdanených. Inými slovami, ide o čierne peniaze, prípad zrelý na trestné stíhanie.
A čo si myslíte, dámy a páni, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu? Tak ja vám to poviem. Po tom, ako som doručil originál tejto zmluvy orgánom činným v trestnom konaní, začal Úrad boja proti korupcii dňa 26. novembra 2010 trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v súbehu s trestným činom prijímania úplatku a nenáležitej výhody. Prečítam, pre aký skutok sa trestné stíhanie viedlo, aj keď, žiaľ, len niekoľko dní. Tento skutok bol vymedzený nasledovne.
Doposiaľ neznáme osoby vystupujúce ako predstavitelia politickej strany SMER – sociálna demokracia v období rokov 2002 až 2006 prijali od Ľubomíra Blaška na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 26. 4. 2002 a iných doposiaľ neustálených subjektov finančný obnos v objeme najmenej 32 miliónov slovenských korún za to, že neodôvodnene umožnia Ľubomírovi Blaškovi a zástupcom iných doposiaľ neustálených subjektov uprednostniť spomedzi členov tejto strany osoby, ktoré budú zastávať popredné miesta na kandidátnej listine strany pri voľbách do Národnej rady a pri účasti strany vo vláde zastávať funkcie členov vlády a štatutárnych orgánov v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, prijaté finančné prostriedky nezahrnuli do prehľadu prijatých darov a iných bezodplatných plnení v súlade so zákonom o združovaní v politických a v politických hnutiach, v dôsledku čoho údaje o prijatom prospechu veľkého rozsahu neboli obsiahnuté v ročných účtovných závierkach overených audítorom a predkladaných do Národnej rady ako súčasť výročných finančných správ strany a napriek tomu prijaté finančné prostriedky použili pre účely financovania činnosti strany, čím takto zatajili povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkazoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia a porušili osobitnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve. Čiže začalo sa na základe tohto dokumentu štandardne viesť trestné stíhanie vo veci.
O niekoľko dní na to už 6. decembra 2010 však bolo vydané uznesenie zrušujúce uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A prečítam vám z neho, na základe akých dôvodov bolo toto uznesenie zrušené. Jedným z nich bola skutočnosť, že dňa 22. septembra 2010 bol vypočutý JUDr. Fedor Flašík. K obom článkom z denníka SME, ktoré predtým publikovali tieto zmluvy, sa vyjadril, že údaje v nich sa nezakladajú na pravde, on nikdy nemal na starosti financovanie strany SMER. Zmluvu medzi pánom Blaškom a ním označil za falzifikát. Taktiež poprel, že by takáto zmluva mala existovať. K podpisu na tejto zmluve sa vyjadril, že tento nie je jeho. Teda poprel svoj podpis.
Zároveň bol vypočutý 11. októbra 2010 Ing. Igor Federič. Vo výpovedi uviedol, že o existencii zmluvy nemá vedomosť. Podľa jeho tvrdenia v zmysle stanov strany SMER z obdobia, keď malo dôjsť k podpísaniu údajnej zmluvy, túto mohol v mene strany SMER podpísať iba predseda strany alebo súčasne dvaja podpredsedovia strany, alebo generálny manažér strany. Pán Flašík nikdy nebol členom predsedníctva strany SMER a nemal oprávnenie vystupovať v mene strany. Ako keby tu išlo o oficiálny dar. Ku skutočnostiam uvedeným v článku denníka SME sa nevedel vyjadriť. Považuje ich však za nezmyselné. Následne na to by ste možno očakávali, že bol vykonaný nejaký znalecký posudok, ktorý by vedel odhaliť veľmi jednoducho grafológom, či podpisy uvedené v tej zmluve sú alebo nie sú pravé. Nič také sa však neudialo.
Úrad špeciálnej prokuratúry uzavrel takto vykonané dokazovanie nasledovne. Z vykonaných úkonov, ktoré navrhovali oznamovatelia a ktoré boli všetky vykonané, je však zrejmé, že tieto nepotvrdili skutočnosti uvedené v článku denníka SME, ale práve, naopak, tieto vyvrátili. V prípade, že by tieto úkony aj čiastočne potvrdili podozrenie z protiprávneho konania uvedených osôb, vyšetrovateľka Policajného zboru by sa musela v prvom rade vysporiadať s otázkou zániku trestnosti činu vzhľadom na premlčanie trestného stíhania. Samozrejme, aj tento záver je právne pomerne nezmyselný, pretože premlčacia doba sa odvíja od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorý ešte kvalifikáciou nebol ustálený. To znamená, prísť k záveru o premlčaní trestnosti činu je možné až vtedy, keď prebehne vyšetrovanie a je zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, nad rozumnú pochybnosť, aká je právna kvalifikácia činu a či je alebo nie je čin podľa Trestného zákona premlčaný. K tomu však nikdy neprišlo. Pod týmto uznesením je podpísaný JUDr. Dušan Kováčik.
A by sme si to teraz zosumarizovali. Išlo o prípad, keď mali orgány činné v trestnom konaní originál zmluvy o nezákonnom financovaní v tom čase opozičnej, predtým vládnej strany SMER. Úrad špeciálnej prokuratúry a JUDr. Kováčik zrušil trestné stíhanie vo veci len preto, že jedna z osôb, ktoré v tej zmluve sú podpísané, pán Flašík poprel svoj podpis, a len preto, že generálny manažér strany povedal, že pán Flašík nebol štatutárny orgán strany a nemohol takéto veci podpisovať, lebo legálne dary podpisoval predseda strany, lebo všetci vieme, že keď strana má nelegálne zdroje a berie čierne peniaze, tak sa to deje presne takým istým spôsobom, cez presne také isté zmluvy ako legálne dary. To je geniálny argument. Čiže ak bol niekto určený ako človek, ktorý mal na starosti v tom čase financovanie kampane, a podpíše takúto zmluvu, ale stanovy to neupravujú, tak to je argument vyvracajúci pravosť toho dokumentu. To považujem za argument, ktorý je úplne v rozpore, nieže s nejakou veľkou právnou logikou, so sedliackym rozumom. Je predsa veľmi jednoduché overiť pravosť alebo nepravosť toho dokumentu v situácii, keď, ešte raz, polícia, prokuratúra dodnes disponuje originálom zmluvy. A to je znalecký posudok grafológa. Vykonáva sa často, vykonáva sa opakovane a jeho vierohodnosť sa dá veľmi ťažko spochybniť. Tento grafologický posudok nebol nikdy vykonaný.
Druhá kauza, ktorá časovo nasleduje, je kauza, ktorú pozná celé Slovensko. A to je kauza Gorila. Aj tento prípad priamo dozoruje špeciálny prokurátor JUDr. Kováčik. A, ako viete, dostávali sme doteraz určité správy ministra vnútra a špeciálneho prokurátora k tejto kauze, ktoré v princípe len sumarizovali počet vykonaných procesných úkonov. Obávam sa, že vyšetrovanie kauzy Gorila pokračuje presne spôsobom, ako skončilo vyšetrovanie kauzy financovania strany SMER. To znamená, že pokiaľ hlavní podozriví poprú dokumenty vychádzajúce zo spisu Gorila, je vec v zásade skončená. Nepreverujú sa konkrétne finančné toky, ktoré môžu potvrdzovať alebo vyvrátiť skutočnosti uvádzané v spise Gorila. A následne môžu byť s týmito informáciami konfrontované podozrivé osoby. Koniec koncov za prvej vlády Roberta Fica v januári 2010 Úrad boja proti korupcii vedený terajším prezidentom Policajného zboru gen. Gašparom odmietol trestné oznámenie a v kauze Gorila nezačalo ani trestné stíhanie len kvôli tomu, že podozrivé osoby pán Haščák, pani Bubeníková a pán Malchárek odmietli informácie uvádzané v spise Gorila.
Ak budú v týchto kauzách prokuratúra a polícia postupovať takýmto spôsobom, že hlavní podozriví keď odmietnu podozrenie, vec sa skončila, ďaleko sa podľa mojej mienky nedopracujeme.
Chcem pritom povedať, že na rozdiel od kauzy financovania SMER-u, ktorá bola zmetená zo stola v priebehu niekoľkých dní, lebo ak by kauza pokračovala, boli konkrétni ľudia obvinení, mohlo by to spustiť výpovede, ktoré by smerovali ďalej, a to už bolo nebezpečné, tak národná kriminálna agentúra dodnes vedie úplne v pohode trestné stíhania vo veci, napríklad kde dáva trestné oznámenie finančná spoločnosť, finančná skupina PENTA. Tam nie je problém trestné stíhanie viesť a tam sa žiadne zrušujúce uznesenia nedejú. Dokonca sa trestné stíhanie vedie vo veci vo vzťahu k údajnému zneužívaniu právomoci verejného činiteľa pri vyšetrovaní kauzy Gorila voči osobe, ktorá mala v tom čase, teda pred tromi rokmi vystupovať ako minister vnútra. Len tá osoba, samozrejme, je známa. To znamená, ak majú vyšetrovatelia a prokurátori pocit, že bol spáchaný trestný čin pri vyšetrovaní Gorily, lebo to sa domnievajú právnici skupiny PENTA, tak do toho smelo treba ísť vznesením obvinenia. Myslím si, že trestné stíhanie vo veci sa vedie vtedy, keď je neznámy páchateľ, nie vtedy, keď páchateľ známy je.
Na záver by som sa vrátil k tomu úvodu.
Keď do takej významnej funkcie prichádza v nejakom inom parlamente nominácia, tak to by mala byť nominácia alebo býva nominácia, ktorá je všeobecne akceptovaná, osoby, ktorá má nespochybniteľné úspechy v boji proti organizovanému zločinu, respektíve v boji proti korupcii, ktorá mala na starosti vážne kauzy, ktoré boli dotiahnuté do úspešného konca. A úspešný koniec podľa mňa nie je zastavenie trestného stíhania. Mne je veľmi ľúto, že dnes prichádza nominácia osoby, ktorá má skôr renomé, že trestné stíhania v citlivých kauzách zastavuje. To podľa mojej mienky vytvára a vydáva ďalší signál, už ste tých signálov vydali niekoľko, že pomery v tejto krajine, korupciu vo vysokej politike v nej meniť nechcete, že vám vyhovuje stav, keď na kľúčových pozíciách v tejto krajine a v jej justícii, žiaľ, až na malé výnimky, sú osoby tak prepletené s politikou a tak prepletené s oligarchami, ktorí politikov ovládajú, že všetky vážne podozrenia, dokonca rukolapné podozrenia podložené konkrétnymi dôkazmi budú zametať pod koberec. Je to zničujúce pre krajinu, ktorá chce byť úspešná. Je to zničujúce pre krajinu, z ktorej toľko mladých ľudí odchádza práve preto, aký je stav spravodlivosti v tom širokom slova zmysle v nej. Ja by som bol najradšej, a to hovorím veľmi otvorene, keby som dnes z tohto pódia mohol návrh generálneho prokurátora podporiť a keby získal podporu naprieč politickým spektrom. Bolo by to skvelé. JUDr. Kováčika poznám.
A je mi ľúto, aj osobne mi je ľúto, že musím takto vystúpiť. Budú mlčať možno mnohí, možno aj mnohí z opozície starí alebo noví budú mlčať a možno na to budú mať nejaký svoj dôvod, prečo mlčia, lebo im výslovne alebo implicitne dnešný stav vyhovuje, dnešný stav, keď je krajina v zajatí. Je v zajatí finančných skupín, ktoré ju ovládajú, ktoré ovládajú politické špičky, ktoré ovládajú justíciu, ktoré ovládajú mnohé médiá, aby sme sa nemýlili. Ale pokiaľ ten stav taký bude a tá krajina sa nevráti ľuďom a im sa nevráti elementárna dôvera v spravodlivosť, tak Slovensko nebude úspešné a naše deti a naši vnuci budú zo Slovenska utekať. Preto nerobím si ilúzie o hlasovaní poslancov strany SMER, pretože ak som citoval z konkrétnych dôkazov, ktoré sa týkali strany SMER, tak to možnože skôr bude mať za následok, že podporia tento návrh ešte možno vehementnejšie, a je mi to ľúto, ale myslím si, že sú situácie, keď aj za cenu, aj za nejakú cenu nie je správne mlčať.
A ja som presvedčený, že príde čas, možno skôr, možno neskôr, ale príde čas, keď si ľudia v tejto krajine, ktorých väčšina je slušných a spravodlivých, vezmú moc, ktorú im takíto oligarchovia vzali, naspäť do svojich rúk, a keď táto krajina bude znovu krajinou, kde štát a jeho orgány budú chrániť tých slušných a poctivých, a nie tých silných a nepoctivých. Ďakujem veľmi pekne.