Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zareagujem najskôr na pána poslanca Suska. Ja vám poviem, o čom sú bezpečnostné previerky. Cieľom bezpečnostných previerok, pán poslanec, je, aby človek, ktorý ju dostane, nebol vydierateľný, nebol vydierateľný kvôli svojim nezrovnalostiam v majetkových pomeroch, kvôli kontaktom so závadnými osobami. To je účelom bezpečnostných previerok. A je úplne jedno, či je vydieraný za účelom,...
Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zareagujem najskôr na pána poslanca Suska. Ja vám poviem, o čom sú bezpečnostné previerky. Cieľom bezpečnostných previerok, pán poslanec, je, aby človek, ktorý ju dostane, nebol vydierateľný, nebol vydierateľný kvôli svojim nezrovnalostiam v majetkových pomeroch, kvôli kontaktom so závadnými osobami. To je účelom bezpečnostných previerok. A je úplne jedno, či je vydieraný za účelom, aby prezradil utajovanú skutočnosť alebo aby ako sudca nejako rozhodol. Je to úplne jedno. Pán poslanec, aj kvôli tomu sa zavádzali bezpečnostné previerky pre sudcov Špeciálneho súdu a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, nie preto, že by tam boli utajené spisy, ale preto, aby bola istota, že ľudia, ktorí budú v týchto inštitúciách pôsobiť, nebudú vydierateľní. Ale tie bezpečnostné previerky zafungovali, v štandardnom režime. Na Špeciálny súd sa pred desiatimi rokmi hlásil istý JUDr. Polka a nedostal previerku a nešiel na Špeciálny súd.
A znovu ešte hovorím, ten režim nie je v moci exekutívy, je odvolací orgán, parlamentný výbor a preskúmava v správnom súdnictve rozhodnutia Najvyšší súd. Ale to je štandardný režim, ktorý má nejaké pravidlá. Budem o nich znovu hovoriť. Vy navrhujete režim, ktorý nemá pravidlá, ktorý nie je formou žiadnej externej kontroly, ale práve, naopak, posilňujete, ešte raz, posilňujete dnešných mocných v súdnictve. Dôverujete im? Asi áno tí, ktorí budú hlasovať za to. A môže každý si vytvoriť vlastnú zámienku alebo zdôvodniť, prečo za to hlasuje. Ale nemôže povedať nikto ani môj kolega z opozície, že neboli dopredu upozornení, čo robia. Do včerajška tu ešte vládlo presvedčenie, že všetky previerky budú v režime Súdna rada – Ústavný súd – prezident. Keď som včera upozornil, že to nie je pravda, že to je len režim prvých jednorazových previerok, že všetky ďalšie previerky budú v režime disciplinárny senát – vybavená vec, tak reakcia dneska bola, to nevadí, však dobre. Obávam sa, že mnohí poslanci, ktorí navrhovali novelu ústavy, nevedeli celkom, čo podpisujú, a mnohí do včera nevedeli ani, čo je obsahom pozmeňujúceho návrhu. Hovorím to veľmi úprimne.
Ako mohol do parlamentu prísť v prvom čítaní návrh, ktorý okliešťoval možnosti prezidenta menovať členov Súdnej rady? Ja teda nerád citujem sám seba, ale aby sme si boli úplne jasní, v prvom čítaní 20. 3. pred prezidentskými voľbami, druhým kolom, som jednoznačne povedal tu z tohto pultu: "Zmena zloženia Súdnej rady, kde už prezident nebude vymenovávať svojich troch členov, ale bude to výlučná kompetencia vlády a parlamentu, znamená, že vládna väčšina v parlamente bude mať väčšinu členov v Súdnej rade. Čiže vy zhoršujete zostavenie, zloženie Súdnej rady." Ak niekto tvrdí z opozície, a je mi to ľúto, od mojich bývalých kolegov, že zmena zloženia Súdnej rady začala prekážať poslancom až vtedy, keď prehral Fico, tak je to lož. Toto je môj výrok spred druhého kola prezidentských volieb.
Vyjadrím sa celkom najskôr k novele a potom aj k samotným previerkam, lebo to považujem za kľúčové.
Už som povedal včera, že si myslím, že definícia manželstva v ústave je krok dopredu, malý krok dopredu. Poviem ešte druhý argument. Podľa mojej mienky dnes naša ústava chráni manželstvo muža a ženy a prijatie za platného stavu ústavy manželstiev osôb rovnakého pohlavia by bolo protiústavné. Hovorím to preto, že v roku 1992, keď bol prijímaný text ústavy, koncept manželstva a pojem manželstva znamenal jedno jediné, v tom čase nič iné, iba zväzok muža a ženy. V žiadnej krajine sveta v tom čase neexistovali manželstvá párov rovnakého pohlavia. Môj názor je ako názor právnika, že text ústavy je potrebné vykladať podľa času, v ktorom bola ústava prijatá. Proste termíny majú svoju fixnú záväznosť. A pokiaľ parlament alebo ústavodarca chce zmeniť text ústavy, to nie je vec ústavných tribunálov, evolučne interpretovať ústavu, lebo to je nedemokratické, tým chcem povedať, že môj právny názor je, že už dnes ústava chráni manželstvo muža a ženy. Ale môžem povedať, že nadbytočnosť neprekáža, pán poslanec Fronc má rád latinské príslovia, on to pozná aj v latinčine určite, ale to je všetko.
A, áno, súhlasím s tým, že posúvať na úroveň manželstva iné zväzky je nesprávne, pretože to, že iné zväzky nemôžu byť v manželskom zväzku, nie je diskriminujúce. Ja som proti tomu, aby bol diskriminovaný ktokoľvek, nech má akúkoľvek sexuálnu orientáciu. A štát musí ako jednotlivcov chrániť všetkých. Na strane druhej si ale myslím, že privilegované postavenie by sa malo poskytovať len takým formám spolužitia, ktoré sú v tom najbytostnejšom záujme spoločnosti a štátu. A týmto zväzkom podľa mňa je manželstvo, ktoré vytvára potenciál pre vznik rodiny, ktorá umožňuje prežitie spoločnosti. Preto štát by mal privilegovať manželstvá heterosexuálne, nie kvôli diskriminácii, nie kvôli tomu, že ide o heterosexuálov, ktorí sa majú radi, ale kvôli tomu, že má legitímny záujem na stabilite zväzkov, kde sa vychovávajú deti. Záujem na stabilite iných zväzkov v tomto štát sám osebe nemá podľa mojej mienky, to je vec súkromná, to je môj názor. Ja som sa do diskusie, keď tu pred dvomi rokmi bol návrh zákona o registrovaných partnerstvách, nezapojil. A moja manželka mi volala, aby som sa do toho ani nezapojil, lebo tá diskusia bola vedená z obidvoch strán, musím povedať, takým spôsobom pod úrovňou, že som nechcel sa do diskusie ani zapojiť. A pokiaľ možno pán predseda SaS má všeobecne rozšírený názor, že čím je viacej homosexuálov, tým je lepšie, pretože má potom menšiu konkurenciu, no to nepovažujem za nejaký veľmi liberálny postoj. Ale každý si zdôvodňuje svoje názory sám, v poriadku.
Tým chcem povedať, že tá prvá časť novely ústavy je skôr symbolická, a preto by som bol veľmi obozretný prijímať tú jej druhú časť, ktorá je obsahovo vyslovene zlá. Poviem jeden citát. „Tak ako to navrhuje,“ myslia sa tým bezpečnostné previerky, „riešiť SMER, to znie dobre a zaujímavo, ale je to neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným." To je citát z 26. 2. pred prezidentskými voľbami k previerkam Jána Figeľa. Čo sa udialo odvtedy? Ja som včera diskutoval s kolegami, hovorím, zo všetkých navrhovateľov KDH, strany SMER, ale aj s pánom poslancom Kaníkom, jasné, jasné, štandardný režim previerok je lepší, ale na to nie je 90 hlasov. Len som bol proste prekvapený, že mi to hovoria ľudia aj zo strany SMER, aj z KDH, a teda najnovšie pán poslanec Kaník, ktorý teda sa tej téme venuje. Tak potom to schváľme, tak potom asi je tých 90 hlasov, asi je niekde problém inde.
A znovu spomeniem skutočnosť, že bezpečnostné previerky v štandardnom režime by mohli naozaj zabezpečiť externú kontrolu v súdnictve, kde riziko zneužitia, by som povedal, je desaťnásobne nižšie, ako v tom, čo navrhujete vy v rámci novely ústavy. To riziko zneužitia je nižšie preto, že jednak je dvojstupňový proces NBÚ odvolací výbor parlamentu a v správnom súdnictve senát Najvyššieho súdu, ale jednak aj preto, a to je strašne dôležité v právnom štáte, že existujú podmienky a proces pre udeľovanie bezpečnostných previerok. Spomínam to tu už niekoľkokrát a budem to spomínať, že v štandardnom preverovaní osoby nastáva veľmi často situácia, keď bezpečnostné zložky zistia rizikové informácie, ale nemajú povahu dôkazu, samozrejme, sú operatívne alebo spravodajské a preverovaná osoba ich poprie. To je veľmi bežná situácia. Podľa klasického systému, ktorý je dnes nastavený, tá osoba ide na bezpečnostný pohovor. A pokiaľ sa nám nevyjasnia nezrovnalosti, ide na polygraf. A keď prejde, previerku dostane, neprejde, nedostane ju, odmietne ísť na polygraf, nedostane ju. Sú známe podmienky, je známy proces, zatiaľ čo vy navrhujete iný systém.
Samozrejme, pán poslanec Kaník hovorí, že veď on podá pozmeňujúci návrh v druhom čítaní pri vykonávacom zákone, o ktorom vie, že neprejde. Ale nerozumiem tejto argumentácii. Pán poslanec, viete to. Už pán poslanec pán Paška sľúbil, že to podporí? Nie. Čiže to je len vaša viera, držím vám palce. Ale tým nevyhráme tu v parlamente.
Váš návrh je, že vznikne takáto situácia a bude sa rozhodovať pri tých prvých celoplošných previerkach o tom, či veria alebo neveria dotknutému sudcovi členovia Súdnej rady na základe proste zrejme sympatií, veríme, neveríme, áno, nie. Ja som naozaj čítal mnohé operatívne a spravodajské informácie. A z nich mnohé boli veľmi relevantné a dôveryhodné, ale mnohé proste boli vymyslené. Ak by som všetkým veril, tak už proste tu trikrát nie som. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ak sa bude rozhodovať v Súdnej rade len podľa sympatií, nesympatií, lebo nie je dané žiadne také pravidlo, tak to je zneužiteľné úplne zjavne. A v tom druhom kole, keď už nebudú Súdna rada, Ústavný súd, ale len disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, tak tam rozhodnú dvaja sudcovia disciplinárneho senátu.
A pán poslanec Susko hovorí, že veď je možná ústavná sťažnosť. Je rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého disciplinárne senáty nie sú súdne orgány, ktoré majú aktívnu legitimáciu podávať návrhy na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom. A, samozrejme, o ústavnej sťažnosti, keby aj bola pripustená, rozhoduje jeden senát Ústavného súdu, nie jeho plénum. A ústavná sťažnosť by bola možná voči čomukoľvek. Neviem o tom, že by niekedy bola podaná ústavná sťažnosť voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu alebo že by bola úspešná. To znamená, reálne bude rozhodovať disciplinárny senát. Vieme, aké zloženie majú disciplinárne senáty.
Nenavrhujete, pán poslanec Kaník, vy ani nikto v novele ústavy, aby sme zmenili spôsob tvorby disciplinárnych senátov. To ste mohli urobiť. To ponechávate v kompetencii Súdnej rady. A, žiaľ, mnohé rozhodnutia disciplinárnych senátov, však pohovorte si so sudcami, sú dosť škandalózne. Som hovoril o prípadoch, ako je Mojš, Sojka, Benešová. Však si tie prípady zoberte. Teraz týmto senátom dávate ďalšiu kompetenciu rozhodovať o sudcovskej spôsobilosti, na návrh predsedov súdov a ministra spravodlivosti, pretože oni majú aktívnu legitimáciu návrhy podávať, bez akýchkoľvek pravidiel. To znamená znovu, je tu informácia: Kto tomu verí? dvaja áno, jeden nie, odvolaný, jeden áno a dvaja nie, neodvolaný. A tomuto hovoríte, že to je posun k lepšiemu? Čiže urobme niečo, posuňme to k lepšiemu. Toto je posun k horšiemu.
A ubezpečujem vás, že skutočnosť, že do včerajšieho dňa ste všetci úmyselne tvrdili, aký je zabezpečený kontrolný mechanizmus cez Ústavný súd a prezidenta, a dnes tvrdíte niečo úplne iné, svedčí len o tom, že asi nie je celkom pravdivé, že o tej novele sa diskutovalo dlho a tri mesiace a odborníci diskutovali. Keď máme každý deň nový pozmeňujúci návrh a každý deň nejakú novú interpretáciu toho, čo v tej novele ústavy vlastne je, to je proste pravda.
Poprosím vás si prečítať čl. 147 ods. 1 ústavy, ktorý jednoznačne dáva prezidentovi obligatórnu povinnosť odvolať sudcu z funkcie na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. A hovorím to tu otvorene preto, aby všetci, ktorí idú hlasovať, možno už dnes poobede, za tento návrh, boli informovaní, o čom idú hlasovať. Idú hlasovať o zmene, ktorá umožní dnešným mocným v justícii neexternú kontrolu, dnešným mocným v justícii ešte viac zneužívať svoje postavenie, ako ho zneužívali doposiaľ, bez akýchkoľvek reálnych garancií, bez akýchkoľvek reálnych bŕzd. Toto vydávať za posun k lepšiemu, to niekto môže nazvať, že to je odvaha. Ja to nazývam, že to je podľa mňa hlúposť, lebo to nie je posun k lepšiemu, a preto by som rád vyzval, aj keď sa mi zdá, že už to je zaseknuté, kolegov z opozície, aby si dobre zvážili, či po tom, ako vedia, ako je návrh sformulovaný, za tento návrh budú hlasovať. Všetci kolegovia z opozície, dosiahneme pomerne málo v tej novele tí, ktorí súhlasíme s jej prvou časťou. Bude to len to, že budeme definovať manželstvo, ktoré už tento obsah má v ústave, ktorá bola prijímaná pred 22 rokmi, nie teraz, ale stratíme veľa, umožníme zneužívanie právomocí v justícii tými, ktorí dnes justíciu vedú, žiadnou externou. Dnes to viete, a preto vás chcem požiadať, aby sme zišli z kratšej cesty a buď tento návrh neschválili, alebo ak je pravdou, že však štandardný model previerok prečo nie, a súhlasí s tým aj SMER, aj KDH a poslanec Kaník, dajte návrh vlastný. Nemusí byť môj, ja ho potom stiahnem, to nie je vec, kľudne ho dajte vlastný. Ale v tomto režime prijímať previerky považujem za nebezpečné. A ak má niekto pocit, že zotrvávať na omyle je to pravé orechové, tak si myslím, že to je chyba, že je lepšie niekedy proste tú chybu priznať, urobiť nápravu, dá sa ešte urobiť, ako tvrdohlavo na nej zotrvávať a tvrdiť to isté stále dokola a meniť argumentácie podľa toho, ako sa diskusia vyvíja. To nepovažujem ani za principiálne a už vôbec nie za veľmi odvážne. Odvážne je zísť z kratšej cesty a urobiť, keď treba, tak normálnu, reálnu úpravu previerok, externých previerok s jasným procesom a jasnými podmienkami, nie to, čo ste predložili v tejto novele. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis