Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, minister spravodlivosti by mal stáť na strane tých, ktorí úplatky trestajú a nie na strane tých, ktorí úplatky žiadajú. Ministra spravodlivosti by sa mali skorumpovaní politici báť a nie sa na neho spoliehať ako na poslednú záchranu. Minister Tomáš Borec tieto dva základné princípy porušil. Postavil sa na stranu skorumpovaných politikov a stal sa z neho minister, na ktorého sa...
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, minister spravodlivosti by mal stáť na strane tých, ktorí úplatky trestajú a nie na strane tých, ktorí úplatky žiadajú. Ministra spravodlivosti by sa mali skorumpovaní politici báť a nie sa na neho spoliehať ako na poslednú záchranu. Minister Tomáš Borec tieto dva základné princípy porušil. Postavil sa na stranu skorumpovaných politikov a stal sa z neho minister, na ktorého sa úplatkári môžu spoliehať. Dnes doobeda bolo hlasovanie o akejsi imitácii reformy justície. Ja som k tomu hovoril vo štvrtok, prečo si myslím, že je to imitácia reformy justície, ale vy ste reformu justície, dámy a páni, začali týmto prípadom, kauzou Olejník a snahou vysekať právoplatne odsúdeného skorumpovaného politika z väzenia. To je začiatok reformy justície v podaní Roberta Fica a v podaní strany SMER.
Na viacerých výboroch boli názory, že veci v tom práve nie sú také čierno-biele a tie paragrafy sú pokrútené, ale tento prípad, ako budem ďalej dokumentovať, dámy a páni, je krištáľovo čistý. Tuná nie sú skoro žiadne pochybnosti o tom, že súdy rozhodli správne, zákonne a spravodlivo.
Kauza Olejník je dôkazom toho, že vláda Roberta Fica sa vie o tých svojich postarať. Jediný korupčný prípad, ktorý bude spájaný s touto vládou, bude kauza Olejník. Ale nie pre odhalenie, ale pre jej ututlanie. Tak si v stručnosti pripomeňme, o čo v tejto kauze išlo, budem citovať z rozsudkov Špeciálneho súdu, Najvyššieho súdu, ale aj z dovolania, ktoré podával minister spravodlivosti, resp. z toho, čo odkopíroval z podnetu obhajcov. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 17. júla 2012 bol bývalý poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Košice František Olejník uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Skutok spočíval v prísľube úplatku vo výške 340-tisíc slovenských korún v tom čase, za kladné hlasovanie a zabezpečenie ďalších poslaneckých hlasov v mestskom zastupiteľstve pri predaji lukratívnej nehnuteľnosti v centre Košíc.
V marci 2008 košické mestské zastupiteľstvo schválilo predaj predmetnej nehnuteľnosti za celkovú cenu 5 miliónov 390-tisíc korún, pričom trhová cena, na čo upozorňoval aj hlavný kontrolór mesta, bola v tom čase najmenej dvakrát vyššia. Predaj nehnuteľnosti bol pri tom na programe košického zastupiteľstva už v roku 2007, avšak v tom čase hlasoval obvinený František Olejník proti predaju. V marci 2008 za nezmenených podmienok, pri nezmenenej cene tento návrh bol schválený a to aj vďaka hlasom, ktoré zabezpečil obvinený exposlanec. Dňa 25. apríla 2013, minulý rok, boli odvolania obidvoch, odvolania všetkých obvinených zamietnuté Najvyšším súdom a rozsudok tak nadobudol právoplatnosť. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd konštatuje, že, citujem: "Z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta Košíc došlo na podklade hlasovania v zastupiteľstve. Zvukové záznamy telefonických hovorov bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že pri ňom bola zistená korupcia.". Koniec citátu.
Keďže minister spravodlivosti Tomáš Borec v dovolaní podanom v prospech obžalovaného, odsúdeného, spochybnil všeobecnými súdmi zistený skutkový stav, je asi vhodné odcitovať tú časť rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorá skutkový stav preukazuje mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť, čo je dôkazné bremeno v trestnom konaní. Citujem: "Zvukové záznamy telefonických hovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technickom zariadení, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia, pričom výsledkom takto ovplyvneného bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný Olejník spoluobžalovanému Mrázkovi po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve 11. marca 2008 o 14.54 hodine, v ktorej mu oznamuje, že hlasovanie prešlo o jeden hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a 8 v druhom hlasovaní. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný Olejník znovu oznamuje spoluobžalovanému Mrázkovi, že zabezpečil pri hlasovaní celkom 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania s poznámkou, citujem: "aj ty viacej zarobíš". V závere hovoru pripomína, že, citujem: "on", rozumej obžalovaný Mrázko, "neprerobí ani halier na tom". "Zo zvukového záznamu", stále citujem rozhodnutie Najvyššieho súdu "z 12. marca 2008 medzi obžalovaným Mrázkom a obžalovaným Olejníkom vyplýva, že obžalovaný Mrázko ubezpečuje spoluobžalovaného o tom, že obžalovaný Maskal všetko normálne zaplatí, len chce, aby to bolo podpísané primátorom. Z ďalšej časti tohto záznamu vyplýva aj konkrétna suma, ktorá má byť vyplatená cez získané hlasy teda 340-tisíc korún. Prehraté zvukové záznamy poodkrývajú celkové pozadie toho, za akých okolností napokon došlo k odsúhlaseniu prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností."
A pokračuje Najvyšší súd. "Prisudzovať iný význam slovným prejavom v týchto zvukových záznamoch aj v nadväznosti na ostatné priame, či nepriame dôkazy zadovážené v rámci dokazovania, môžu len samotní obžalovaní, ktorí majú právo brániť sa spôsobom, ktorý uznajú za vhodný a samozrejme ich obhajcovia, ale nikto iný, pokiaľ nechce prísť do rozporu so zásadami logického úsudku a vyvodzovania." Toľko k skutkovému stavu Najvyšší súd.
Skutkový stav mimo rozumnú pochybnosť preukazuje aj citovaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého a znovu citujem z rozsudku: "Z týchto telefonických rozhovorov je zrejmá aj skutočnosť, že obžalovaný Olejník trval na sľúbenej odmene napriek tomu, že uznesenie ešte nebolo podpísané primátorom mesta." A citujúc tie záznamy: "Nekoná, ako by mal, lebo my sme prácu vykonali, čo sme sľúbili, máme za sebou, keď niekto splní úlohu, tak aj on musí splniť úlohu. S tým korešponduje telefonický rozhovor medzi obžalovanými Mrázkom a Maskalom v ten istý deň." A znovu citácie z toho rozhovoru: "Toto je vykrúcačka, od začiatku bolo hovorené o tej jednej sume a o dvoch bodoch hlasovania. Ty si v tom iba sprostredkovateľ, to čo som ja sľúbil, to bude. Dohoda bola taká, že treba mu doniesť peniaze. On mi hovorí, no čo je nové, keď donesieš peniaze, lebo tam tým sľúbil peniaze dnes. Oni mali úlohu zahlasovať, motivovaní sú a oni to dodržali. To každý vie, za to hlasoval, lebo dostali, mňa volali ráno, že dnes treba im dať." Koniec citátu.
Na jednoznačne preukázaný skutkový stav poukazuje aj mimoriadne zvláštna obhajoba samotného obžalovaného, ktorý vypovedal v tom zmysle, že, citujem: "Nevenoval takmer žiadnu pozornosť rozhovorom s obžalovaným Mrázkom a údaje, ktoré tomuto obžalovanému uvádzal počas komunikácie, si v podstate vymýšľal, alebo", hovorí obžalovaný Olejník vo svojej výpovedi, "do telefónu hovoril iba to, čo ho napadlo, nakoľko si myslel, že je to nejaká hra, ktorú hrá obžalovaný Mrázko.". Veľmi vierohodná obhajoba, veľmi vierohodná výpoveď. Už len tieto tvrdenia z výpovede obžalovaného svedčia o mimoriadne účelovej a len ťažko uveriteľnej obhajobe. Teda je to prípad, v ktorom videl Úrad boja proti korupcii, Úrad špeciálnej prokuratúry, Špecializovaný trestný súd, aj Najvyšší súd jednoznačne korupciu. Pán Olejník napriek tomu nikdy do väzenia nenastúpil.
Po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku si podal pán Olejník žiadosť o odklad výkonu trestu, ktorá však bola zamietnutá. Zároveň podal vo vlastnom mene na Najvyšší súd dovolanie a pravdepodobne po tom, ako bolo zrejmé, že podá v jeho prospech dovolanie minister spravodlivosti, svoje dovolanie vzal späť a 4. júla 2013 podal podnet na podanie dovolania ministrovi Borecovi. Dňa 11. decembra 2013 bol Najvyšším súdom vydaný a dňa 19. decembra minulého roku bol na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru do Košíc doručený súdny príkaz na dodanie odsúdeného Olejníka do výkonu trestu odňatia slobody, teda zatykač.
Nasledujúci deň, 20. decembra minulého roku podáva minister spravodlivosti Tomáš Borec dovolanie v prospech odsúdeného z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom vo svojom dovolaní takmer doslovne opisuje päť mesiacov starý podnet obhajcu pána Olejníka. Ja potom zdokumentujem, v čom je presne opísaný od slova do slova.
Dňa 14. januára 2014 bola z Najvyššieho súdu expedovaná urgencia na vydaný zatykač, 14. januára. Následne 29. januára minister spravodlivosti rozhoduje o odklade výkonu trestu pre odsúdeného Olejníka, ktoré oprávnene využíva prvýkrát za svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti.
Hlavným dôvodom podania dovolania mali byť skutkové zistenia vychádzajúce z informačno-technických prostriedkov, teda z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Napriek tomu, že obvinení sa v uvedenej veci bránili tvrdením, že nešlo o korupciu, ale o sponzorský dar, čo je štandardná obhajoba všetkých obvinených z korupcie, využili svoje procesné právo a výslovne požiadali, vrátane odsúdeného Olejníka, aby sa pri vykonávaní dôkazov prehratím odposluchov pojednávalo v ich neprítomnosti.
Obvinený Olejník tak urobil na hlavnom pojednávaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde, ako aj na verejnom zasadnutí o odvolaní pred Najvyššom súdom. Najvyšší súd k tejto taktike obvinených uviedol, citujem: "V súvislosti so záznamami telekomunikačnej činnosti odvolací súd pripomína, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní v dňoch 16. a 17. júla 2012 vykonal dôkaz prehratím získaných záznamov, pričom obžalovaní sa mali možnosť vyjadriť k jednotlivým záznamom, ktorú možnosť však nevyužili. Práve, keď mali byť prehraté jednotlivé záznamy, vzťahujúce sa na toho ktorého obžalovaného, títo požiadali súd, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti, čo im súd prvého stupňa umožnil.
Možnosť vyjadriť sa k získaným záznamom dal obžalovaným aj odvolací súd, keď vo veci vytýčené verejné zasadnutie odročil s tým, že vo veci vykoná dôkaz prehratím týchto záznamov. Odvolací súd, teda Najvyšší súd chcel zistiť bezprostrednú reakciu obžalovaných na jednotlivé záznamy a chcel od nich získať jednoznačné a logické vysvetlenie zaznamenaných slovných prejavov. Za tým účelom na verejné zasadnutie predvolal obžalovaných, ktorí však opakovane nevyužili túto možnosť, požiadali o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti a tohto verejného zasadnutia sa nezúčastnili.
V reakcii na žiadosť obžalovaných odvolací súd upustil od vykonania tohto dôkazu a vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní sa tejto priamej konfrontácii zo záznamu telekomunikačnej činnosti opakovane vyhýbali. To tvrdí Najvyšší súd. "Zrejme aj samotní obžalovaní si uvedomili, že prisudzovať iný význam ich slovným prejavom zaznamenaných počas odpočúvania ich telekomunikačnej prevádzky nie je možné." Koniec citátu.
Napriek tomu, že obvinenému nie je možné uprieť nevyužitie alebo využitie vlastného procesného práva, je uvedená taktika obvinených v rozpore s tvrdením ministra spravodlivosti o skutkových pochybnostiach vyplývajúcich z prehratých zvukových záznamov. Ak by totiž z tohto dôkazného prostriedku vyplývali akékoľvek skutkové pochybnosti, je neobvyklé, aby obvinení nenamietali v rámci hlavného pojednávania, alebo potom odvolávacieho konania pred Najvyšším súdom.
Z uvedeného dôvodu vyznieva aj mimoriadne alibistické stanovisko ministra spravodlivosti Boreca, že musel v tomto prípade podať dovolanie "obligatórne" bez ohľadu na svoj názor na predmetnú vec. Koniec koncov toto svoje vyjadrenie minister spravodlivosti v zapätí po rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť poprel, keď priznal, že posúdenie skutkového stavu je vecou subjektívneho hodnotenia. A tam sa aj vyvíjal názor ministra spravodlivosti, keď najskôr tvrdil, že ide o justičný omyl, následne, keď sme mali rokovanie ústavnoprávneho výboru, tvrdil verejne, že podal dovolanie len z opatrnosti.
Na poznámku jedného z poslancov ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Martvoňa myslím, že keby sa preskúmali všetky moje rozhodnutia na ministerstve vnútra v individuálnych veciach pri rozkladoch, tiež by sme možnože niečo našli, som reagoval veľmi jednoznačne. Ubezpečujem vás, že ministerstvo spravodlivosti preskúmalo všetky moje mimoriadne opravné prostriedky podané na ministerstve spravodlivosti v trestných veciach, ubezpečujem vás. A boli to veci, ktoré sa týkali obžalovaných Černáka, Majského, Rajchela, Pachingera, Kaštana a som hrdý na to, že som tieto mimoriadne opravné prostriedky podal, nech ich ktokoľvek, kedykoľvek preskúma.
Rovnako nález jedného zo senátu Ústavného súdu, na ktorý sa minister Borec opakovane odvolával, a mám ho tu, sa netýkal vôbec podania dovolania pri právoplatnom odsudzujúcom rozsudku pre skutkové pochybnosti, ale úplne inej právnej situácie, týkajúcej sa dohodovacieho konania a nezákonného zloženia súdu, teda situácie, kde citujem ústavný súd: "potenciálne táto situácia prezentujúca porušenie ústavou garantovaného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi".
Už len na dôvažok uvádzam, že minister spravodlivosti chcel aj toto rozhodnutie Najvyššieho súdu dať za vinu bývalej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, lebo za jej éry to bolo rozhodnuté. Dovolanie nepodala, alebo odmietla podať dovolanie 4. mája 2010 vláda Roberta Fica a ministerka spravodlivosti pani Petríková. Ale to len poukazuje na to, akým spôsobom z tejto strany dochádza k hrubému zavádzaniu, k hrubému zavádzaniu z hľadiska termínov, časov a faktov.
Zároveň musím povedať, že je mimoriadne neobvyklé, aby minister spravodlivosti podával mimoriadny opravný prostriedok do skutkového stavu bez toho, aby ministerstvo spravodlivosti disponovalo celým spisovým materiálom vyžiadaným z príslušného súdu. Podľa informácií, ktoré som dal na výbore a ktoré potvrdil aj minister spravodlivosti, v spise Najvyššieho súdu sa nachádza jeden jediný záznam o nahliadnutí do spisu, je to záznam z 9. decembra 2013, kde do spisu nahliadol z trestnej sekcie dr. Bednarčík medzi 12.30 hod. a 12.45 hod. Žiadne iné nahliadnutie do spisu urobené nebolo a to minister spravodlivosti dával dovolanie do skutkového stavu. Takýto postup potvrdzuje pochybnosti o dôvodnosti podaného dovolania.
Nikto nespochybňuje zákonné právo ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestnom konaní. Pokiaľ však člen vlády vykonáva svoje zákonné oprávnenia arbitrárnym svojvoľným spôsobom, v rozpore s verejným záujmom a svoje konanie nevie nijako rozumne vysvetliť, nemal by naďalej svoju exekutívnu funkciu vykonávať.
Na záver len niekoľko faktografických poznámok. Reálne hrozilo, že pán Olejník pôjde do výkonu trestu. Bol vydaný zatykač, existovala urgencia zatykača Najvyššieho súdu. Takže to nakoniec musel minister spravodlivosti zariadiť inak. Zanechal však stopy, ktoré ho usvedčujú, že konal na objednávku obhajcov, že to bolo dohodnuté, že to nebolo jeho spontánne rozhodnutie. Tu sú dôkazy. Dovolanie ministra spravodlivosti je vo veľkej časti kópia neúspešného podnetu advokátov odsúdeného v celých pasážach. Tu, na ľavej strane, mojej ľavej strane je dovolanie ministra spravodlivosti, tu na pravej strane je podnet obhajcov odsúdeného. Okrem tej prvej strany, kde ministerstvo cituje rozsudok Špeciálneho a Najvyššieho súdu, sú všetky strany, takmer doslovný prepis. Tie zvýraznené časti nie sú, že to bolo prerozprávané, to je doslovný prepis katenpeis, alebo copy and paste, podnetu obhajcov odsúdeného. To je plagiát, po piatich mesiacoch. Po piatich mesiacoch a 15-minútovom nahliadnutí do spisu na Najvyššom súde, lebo podnet bol podaný, ako som spomínal, 4. júla 2013 a minister podáva dovolanie 20. decembra 2013, po viac ako piatich mesiacoch, copy and paste, aj s chybami, môžem potom o nich hovoriť, aké sú tam chyby, aj právne chyby prekopírované z podnetu dovolania. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Dovolanie je postavené na klamstve. Minister spravodlivosti uvádza v podanom dovolaní zjavne nepravdivé skutočnosti. Hlavným argumentom podaného dovolania je skutočnosť, že, citujem teraz z dovolania: "počas celého konania boli ako dôkazy vykonávané len tie prepisy, ktoré svedčili v obvineného neprospech" a ďalej "predmetné odposluchy boli v priebehu celého konania vyberané selektívne a to s cieľom účelovo vyberať len tvrdenia svedčiace v neprospech odsúdeného". To sú citáty a hlavné argumenty ministra Boreca v podanom dovolaní. Tento argument je však v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Podľa citovaného rozsudku Špecializovaného trestného súdu, a teraz znovu citujem: "na hlavnom pojednávaní v dňoch 16. a 17. júla 2012 súd postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral všetky na vec sa vzťahujúce nahrávky telefonických hovorov všetkých obžalovaných. Koniec koncov aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru minulý týždeň minister spravodlivosti na opakované otázky poslancov nevedel uviesť jeden jediný dôkaz, ktorý nebol vykonaný a svedčil v prospech obvineného alebo odsúdeného, ani jeden jediný. Tým zároveň poprel hlavný argument svojho dovolania.
Zástupný argument, s ktorým prišiel minister spravodlivosti na rokovaní ústavnoprávneho výboru, že je nekonkrétne vymedzené miesto a časové okolnosti skutku v rozsudkoch, takisto neobstojí. A môžem o tom potom hovoriť v rámci rozpravy. Mám tu spústu rozsudkov, kde miesto a časové údaje ohľadne, ohľadne spáchania skutku sú vymedzené oveľa všeobecnejšie. Inak by napríklad sa nemohlo stať, že keď sa niekto dohodne na úkladnej vražde, ale polícia nevie, kedy k tej dohode prišlo a kde k tej dohode prišlo, tak už nie je možné úkladnú vraždu odstíhať. To je úplný nonsens. Naviac tento argument sa v podanom dovolaní vôbec nevyskytuje. Vôbec nevyskytuje.
Tretia vec. Ide o jediný prípad za dvojročné pôsobenie ministra spravodlivosti, kedy minister spravodlivosti rozhodol o odložení výkonu trestu. V žiadnom inom prípade k takémuto rozhodnutiu neprišlo.
A po štvrté. Minister Borec neuviedol žiadnu, ani jednu jedinú konkrétnu pochybnosť o správnosti a zákonnosti rozsudkov všeobecných súdov. Žiaden dôkaz o justičnom omyle. Naopak. Dôkazov o korupcii je dosť.
Vážené dámy, vážení páni, poslanci SMER-u zrejme budú brániť ministra, že Národná rada nie je vyšetrovací orgán a o dovolaní rozhodne Najvyšší súd. K tomu len dve poznámky. Najvyšší súd má len dva dovolacie päťčlenné senáty, v oboch sú sudcovia blízki Štefanovi Harabinovi a žiaľ, musím povedať, že viem, ako rozhodujú v dovolaniach korupčné prípady, dám len na známosť veci, ako obvinený Boris, obvinený Maukš, obvinený Polakovič. Rád sa k nim potom v rozprave vyjadrím. Táto vec bola pridelená do senátu doktora Lipovského, v ktorého senáte sú dvaja sudcovia známi zo známej kauzy Bonanno. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Národná rada tu nevyšetruje vinu alebo nevinu. Je tu právoplatný rozsudok našich súdov o vine. Právoplatný rozsudok. My tu riešime postup ministra. Minister v tejto kauze zlyhal. Mohol to vysvetliť na dvoch výboroch, neurobil to. Mohol vziať späť svoje dovolanie, na čo som ho vyzval minulý týždeň, neurobil to. Ak by to stiahol, dovolanie, ktoré podal, uveril by som, že je v tom nevinne, že ho niekto zaviedol. Ale toto jeho správanie, to vytrvalé obhajovanie toho, ako vysekal pána Olejníka z basy, vo mne vyvoláva dojem, že od začiatku vie, o čo ide. A mám dojem, že minister v kauze Olejník nekoná slobodne. Keď sme odvolávali premiéra Fica kvôli SPP, povedal som, že táto vláda nevládne, ale je ovládaná, že väčšina jej ministrov sú lokaji. Presne tak sa dnes správa aj minister spravodlivosti, ako advokát a lokaj skorumpovaných politikov. Svojím dovolaním vyslal podľa mojej mienky, a tým by som svoj vstup ukončil, dva neprijateľné signály. Ten prvý signál ide polícii, prokuratúre a súdom. Môžete sa namáhať, ako chcete, odhaľovať, odstíhať, odsúdiť korupciu, aj tak to bude márne. Aj tak využijeme všetky prostriedky, aby sme vaše úsilie zmarili. Tento signál je zničujúci aj preto, ako ťažko sa korupcia odhaľuje. Všetci vieme, že to je veľmi ťažké dôkazne odhaliť kvôli tomu, že sa korupcia veľmi málokedy deje na verejnosti, kde sú prítomní svedkovia, že sa málokedy dáva potvrdenka o prevzatí úplatku, že málokedy máme mŕtve telá pri korupcii. Čiže v štandardnej situácii sme v dôkaznej núdzi.
Ak aj tie prípady, ktoré sa odhaliť podaria, ktoré sa odstíhať podaria, ktoré sa odsúdiť podaria, skončia takýmto spôsobom, tak to vysiela orgánom činným v trestnom konaní, ale aj poctivým sudcom, neprijateľný signál, že to je márne. Snažili ste sa nadarmo.
Druhý neprijateľný signál, možno rovnako zničujúci, je signál, ktorý posielame skorumpovaným verejným funkcionárom. Ak budete na správnej strane, nič sa vám nestane. Zo všetkého vás vysekáme. Ak nepomôže polícia, prokuratúra, ani súdy, pomôže vám minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti, podľa mojej mienky, mal vysielať do spoločnosti úplne opačné signály. Preto si myslím, že nie je dôvod, aby vo svojej funkcii naďalej zotrval.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis