Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, no len mám takú procesnú poznámku, ak o tomto máme o 17.00 hodine hlasovať, tak to je naozaj „skvelý“ prístup k legislatíve. A ja som ešte čakal, pán poslanec Kaník, na ten pozmeňujúci návrh, keď riešil riziko návykových látok, že nám dá prednášku k alkoholu nejakú, aby bolo proste možné zabiť čas, kým dôjde pozmeňujúci návrh. No tak to je super naozaj, keď takto tvoríme legislatívu k tak vážnej veci. Je to zaujímavé. Ale to je procesná poznámka.
Tie dve poznámky vecné budú tieto.
Je fajn, že ste si zobrali inšpiráciu zo zákona o utajovaných skutočnostiach, ale jedno ustanovenie ste z toho vypustili. A podľa mňa to je kľúčové. A ja ho prečítam. Je to ustanovenie § 25 ods. 4, pokiaľ mám správnu citáciu, a znie: „Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.“ Samozrejme, formálne podľa predchádzajúceho odseku je dobrovoľné rozhodnutie preverovanej osoby, či na polygraf pôjde alebo nepôjde. Ale ak tam ona nepôjde, nemá previerku. Tu je napísané jasne. A prax aj odvolacieho výboru je v tomto jednoznačná. To znamená, ak bude previerka, teda polygraf slúžiť len tomu, aby preverovaná osoba v princípe to využiť mohla, ale nemusela, aj tak sa bude hlasovať podľa asi sympatií, tak je to podľa mojej mienky veľmi slabá zábezpeka. A mrzí ma, že ste práve to ustanovenie zákona, ktoré ste vzali ako inšpiráciu, to kľúčové neprevzali, lebo v tejto podobe ten polygraf je taký, že však je to jedna z možností a kto chce, tak môže tam ísť, kto nechce, tak tam o tom hlasujeme. To podľa mojej mienky nie je dobrý návrh.
Druhá poznámka je ale táto. Ak som správne pochopil váš pozmeňujúci návrh, tak sa týka len toho režimu tých prvých celoplošných previerok, v zásade, nijako sa netýka tej oveľa závažnejšej situácie, kedy budú sudcovskú spôsobilosť posudzovať disciplinárne senáty. Netýka sa toho. Z toho, čo som aspoň teda počúval, aj keď nemal som to pred sebou, sa toho netýka. Čiže riešite len prvé previerky a všetko následné tam riešené nie je, lebo v rámci disciplinárneho konania sa subsidiárne používa, opravte ma, ak sa mýlim, podľa zákona, Trestný poriadok. To znamená, že tieto ustanovenia sa nijakým spôsobom nebudú dotýkať preverovania sudcovskej spôsobilosti v rámci disciplinárneho konania. A to je podľa mojej mienky problém.
Vy ste spomínali, a to je moja posledná poznámka, pán poslanec, že bolo aj veľa námietok voči tomu, aby ten režim previerok bol štandardný, mysliac tým NBÚ, odvolací alebo Najvyšší súd. Len ja som tých argumentov veľa nepočul. A problém je naozaj ten, že ten systém štandardný aj v justícii fungoval na Špeciálnom súde. Fungoval vecne a fungoval aj po stránke právnej.
Ešte raz, je minimálne jedno rozhodnutie Európskeho súdu, ktoré potvrdilo, že previerky neohrozujú nezávislosť súdneho tribunálu. Nebudem potom komentovať rozhodnutie Ústavného súdu nášho, ale proste Európsky súd povedal jednoznačne, čo si myslí o možnosti bezpečnostných previerok, ešte raz, v klasickom režime.
Čiže ja som tých námietok veľa nepočul, ale tie principiálne námietky sú tie, že vám tam vypadlo jedno ustanovenie, podľa mojej mienky kľúčové, odsek 4 zákona, a, po druhé, že sa tieto ustanovenia nijako nebudú týkať disciplinárnych konaní preverujúcich sudcovskú spôsobilosť, kde nebude ani polygraf, ani Ústavný súd, ani prezident. Bude to rozhodnutie dvoch z troch členov disciplinárneho senátu, a potom odvolacieho senátu disciplinárneho, menovaných Súdnou radou.
Ak toto idete schváliť a považujete to za posun k lepšiemu, za začiatok reformy justície, tak je to podľa mňa skôr reforma potemkinovská a myslím, že nikto, kto s nejakým zmyslom porozumenia argumenty počúva, nemôže veriť tomu, že ide o skutočný posun k lepšiemu. Posun k lepšiemu, to je oproti tomu zlému návrhu, ale oproti statusu quo je to posun k horšiemu (Reakcia z pléna.), bez pochybností, áno. Ďakujem veľmi pekne.

K pánovi poslancovi Martvoňovi. No Súdna rada vznikala, keď ja som nebol členom vlády. Čiže to máte zlú informáciu.
Po druhé, argument, že pôvodne bola tajná voľba, tak sa len vraciame k tomu, čo bolo, pre mňa nie je argument. To vecný argument podľa mňa nie je.
A myslím, že nemyslíte ani celkom vážne to, že zastupiteľské inštitúcie vrátane tohto parlamentu postupujú podľa článku 30 ústavy. Článok 30 ústavy sa týka všeobecného volebného práva občanov vo všeobecných voľbách, nie hlasovaní parlamentu ani Súdnej rady. Veď vy ste namietli zmenu rokovacieho poriadku pri voľbe generálneho prokurátora a Ústavný súd vám dal odpoveď. Proste to je vec parlamentu, ako si upraví hlasovanie. Nič v ústave nezaväzuje, aby bolo hlasovanie o personálnych veciach tajné alebo verejné. Je to proste tak.
Keď hovoríte o tlaku, pán poslanec, tak potom by sme ale mali asi hlasovať tajne aj za zákony. Prečo to má byť len v personálnych veciach? Môžu tu byť tlaky, sú tu rôzne lobistické návrhy, aby ľudia boli slobodní, nech sa hlasuje tajne aj o zákonoch, ak to je logika veci. Ale podľa mňa to nie je logika veci, lebo logika je tá, že tu niekoho zastupujeme a ten niekto by mal mať právo vedieť, ako zverený mandát vykonávame. A nie je rozdiel podľa mňa principiálny medzi hlasovaním o zákonoch a hlasovaním o personálnych otázkach. Nie je principiálny, ani z hľadiska tlaku určite.
Rýchla poznámka k pánovi poslancovi Kaníkovi. No to bude vnímané, že to bude možnosť obrany? Ale to je slabé, pán poslanec. To znamená, že keď on nepôjde na polygraf, tak to bude rozhodnutie také, že tak potom hlasujeme podľa toho, kto je komu sympatický? Totiž situácia pri tých previerkach je taká, že ak nejde na polygraf, nedostane proste previerku, ak sú zistené závadové okolnosti. Ak to bude len možnosť obrany a nevyužije ju, tak potom hlasujeme, tak to je strašne slabé, musím povedať, však ja si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani poslankyňa bola kratšia, ako som predpokladal.
Ja by som sa rád vyjadril k dvom otázkam v novele. A to sa týka jednak otázok bezpečnostných previerok a potom aj otázok, ktoré tu navrhujú páni poslanci o tajnosti voľby.
Začnem tou druhou otázkou. Ja si myslím, že je veľký omyl, a to až kardinálny omyl domnievať sa a tvrdiť, že v zastupiteľskom orgáne je prejavom demokracie tajná voľba. Podľa mňa opak je pravdou. A mnohé parlamenty v Európskej únii hlasujú o všetkých otázkach verejne. Iná je tajná voľba v rámci všeobecného volebného práva, kde každý občan má právo voliť tajne. Ale pri zastupiteľských inštitúciách si myslím, že voliči majú právo vedieť, kto ako hlasuje, aj v personálnych veciach. Na to nie je dôvod ani to utajovať, ani nič podobné robiť. O to silnejšie to je v Súdnej rade, kde tiež nie sú za seba členovia, ale sú zvolení buď za sudcov, alebo za vládu. Pán poslanec Martvoň hovoril, že jedine prezident menuje do Súdnej rady svojich zástupcov. Pokiaľ viem, menuje svojich zástupcov do Súdnej rady aj vláda, nielen prezident. Ale to je len na pripomienku. (Reakcia z pléna.) No tak hlasuje. Ale menuje ich. A nevidím v tom ja žiaden principiálny rozdiel, ale dobre. Ale ešte v Súdnej rade to je zvýraznené tým, že absolútna väčšina kompetencií, ktoré vykonáva Súdna rada, v hlasovaní je personálnych kompetencií. Všetky rozhodnutia o návrhoch sudcov, o preložení sudcov, o ich kariérnom postupe, o disciplinárnych senátoch a o ich zložení, o kandidátoch na sudcov do medzinárodných súdnych orgánov, to sú všetko personálne rozhodnutia. To znamená, že až na výnimočné prípady bude Súdna rada ako svojím spôsobom zastupiteľský orgán hlasovať tajne.
Čiže, ešte raz, ja si myslím, že by mali byť všetky voľby, aj personálne, aj v tejto Národnej rade verejné, lebo naši voliči, ktorých tu zastupujeme, nie sme tu sami za seba, majú právo vedieť, ako o týchto aj personálnych veciach hlasujeme. Aký má napríklad zmysel hlasovať verejne o vyslovení dôvery ministrovi alebo premiérovi? To je tiež nakoniec personálne hlasovanie. Nikomu nikdy nenapadlo ho utajovať, aby bolo slobodnejšie, aby sa možnože slobodnejšie mohli vládni poslanci rozhodnúť. Je hlúposť to povedať. Podľa mojej mienky je transparentné, aby hlasovanie bolo verejné v orgánoch, kde členovia toho orgánu zastupujú iných, nie sami seba.
Áno, musím povedať, že je to transparentné aj preto, že podľa mňa tajná voľba umožňuje väčšiu manipuláciu ako voľba verejná. Keď niekto hlasuje verejne, tak sa vystavuje aj verejnej kritike a tomu, že musí vysvetliť, prečo a ako hlasoval. Spomeniem to na voľbe, ktorá tu prebehla pred tromi rokmi, ktorou bola voľba generálneho prokurátora, ktorá bola tajná voľba. A podľa tvrdenia zástupcov asi vlády to bolo to pravé orechové. Ja som to už tu spomínal, že táto snemovňa a poslanci v nej hlasovali tak, že šiesti poslanci vládnej koalície podporili kandidáta JUDr. Trnku, ktorého podporoval celý SMER, samozrejme, ktorého zvolením by padla vláda Ivety Radičovej. Nikto pri dobrých zmysloch nemôže povedať podľa mojej mienky, že dôvodom, pre ktorý hlasovali a ohrozili vlastnú vládu, bolo to, že im bol pán Trnka akosi trošku sympatickejší. Kvôli tomu by nikto nepovalil vlastnú vládu. Bolo to asi niečo iné. Bolo to určite niečo iné, peniaze alebo vydieranie. K tomu podľa mojej mienky, žiaľ, môže zvádzať tajná voľba. To nie je žiadne privilégium, práve, naopak, to je podľa mňa v demokracii ohrozenie demokracie, aby zastupiteľský orgán hlasoval tajne a mal možnosť ovplyvňovať poslancov, ktorí podľa mňa nijakú zodpovednosť nenesú, lebo však nikto sa neprizná k tomu hlasovaniu. Nie je to transparentné. A myslím si dokonca, a je to možnože vec špekulácie, pokiaľ by pred mesiacom alebo vtedy, keď tá voľba prebehla, pred tromi týždňami bola tajná voľba v Súdnej rade, tak dnes je znovuzvoleným predsedom Najvyššieho súdu ten pán, ktorý tam je doteraz. A nie je to ďaleká špekulácia. On už tú voľbu pred piatimi rokmi proste vyhral v tajnej voľbe. A dnes by sme skúmali, každý by sa tváril, že však on asi nehlasoval za neho, to asi ostatní tak hlasovali. Proste verejná voľba je dôležitá, je transparentná a v zastupiteľskom orgáne podľa mňa je demokratickejšia, lebo tí, čo do toho orgánu vás zvolili, tak tí majú právo vedieť, ako vykonávate mandát, ktorý vám je zverený, ktorý nie je váš.
To je prvá poznámka.
Preto mne je smutné, že za novelu ústavy budú hlasovať kolegovia niektorí z opozície, vediac, že ten návrh na tajnú voľbu prejde, a vediac, že aj posilnené kompetencie Súdnej rady, ktoré im v novele ústavy zveríte, budú vykonávané v tajnej voľbe. A ak niekto príde, za to ale hlasovať už nebude, tak to považujem za prejav takej možnože aj arogancie voči nejakej elementárnej logike a trošku také urážanie vlastných voličov, lebo s týmto predpokladom budete schvaľovať novelu ústavy, vediac, že v ten istý alebo ďalší deň prejde tajné hlasovanie. Čiže všetci to vieme.
Druhá moja poznámka sa týka bezpečnostných previerok a podľa mňa nespôsobilosti Súdnej rady posudzovať otázky sudcovskej spoľahlivosti.
Po prvé, z dôvodu konfliktu záujmov toto nie je externá kontrola súdnictva, ale práve, naopak, zabetónovanie a posilnenie sudcovskej samosprávy a jej odtrhnutie od iných zložiek moci a najmä od nositeľov moci, ktorými sú občania, bez akýchkoľvek pochybností. Je to znásobené, po druhé, tým, že aj vytvárame systém, ktorý nemá jasné pravidlá, neviem, či už pán poslanec Kaník navrhol ten polygraf alebo ešte ho len navrhne, ale to tu nie je podstatné, navrhne ho, predpokladám. Ale rovnako vieme, že ho asi SMER neschváli. A preto si myslím, že bez náležitých procesných pravidiel, ktoré budú dané ako pri klasických bezpečnostných previerkach, je absolútny nezmysel zverovať bez podmienok rozhodnutie kolektívnemu orgánu, ktorý je najmenej povolaný a má najmenšiu kvalifikáciu o tom rozhodovať. Ak bude rozhodnutie založené len na osobnej viere členov Súdnej rady voči preverovanému sudcovi alebo na nedostatku takejto viery, tak rozhodnutie je svojvoľné. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka k tomu je, už to budem opakovať, že túto kompetenciu bude vykonávať Súdna rada v zásade len jednorazovo, pri plošných previerkach všetkých sudcov. Následne ju bude síce vykonávať pri kandidátoch na sudcov, a povedzme si otvorene, tam tie previerky nemajú až taký význam, lebo hovoríme o mladých ľuďoch, tridsaťročných, ktorí za sebou, dúfajme, nemajú proste nejaké zistiteľné rizikové udalosti, k tým môže prichádzať až následne, ale problém je ten, že po tých celoplošných previerkach bude sudcovská spôsobilosť preverovaná v klasickom disciplinárnom konaní, ktoré už nebude mať na tento účel žiadne pravidlá, dokonca ani polygraf. K tomu nesmeruje žiaden návrh. Čiže bez ingerencie Súdnej rady, Ústavného súdu, prezidenta, disciplinárny senát, ktorý je kreovaný Súdnou radou, bude rozhodovať bez akýchkoľvek pravidiel o bytí alebo nebytí sudcov, závislý len od toho, či bude voči konkrétnemu sudcovi podaný disciplinárny návrh buď predsedom súdu, alebo ministrom spravodlivosti. A to považujem za nebezpečné, nedomyslené, potenciálne veľmi zneužiteľné.
Preto opakovane od tohto miesta varujem, že systém, ktorý tu je navrhovaný, nebudem sa zamýšľať nad jeho motívom, to už sme prebrali, je systém, ktorý nepovedie k zlepšeniu stavu justície, nepovedie, obávam sa, ani k vylúčeniu, dajme tomu, tých, čo len desiatich nehodných sudcov. Ak by k tomu viedol, som za to. K tomu vedú bezpečnostné previerky klasické. A ja som nepočul ešte žiadnu reálnu námietku v tomto parlamente, prečo by nemali sudcovia podliehať klasickým previerkam. Pán poslanec Hlina, myslím, spomínal, že nie je tu alternatíva. Ale je tu alternatíva, to zase treba povedať korektne, že tu je alternatíva, ktorú nikto nespochybnil, okrem toho, že s ňou až tak nesúhlasia konkrétni sudcovia, dnešná sudcovská elita, dnešní sudcovskí funkcionári. To je všetko. Dokonca reformní sudcovia, a na stretnutí sme boli tu s kolegami poslancami, povedali veľmi jednoznačne, nech ma opravia, ak sa mýlim, že radšej mať bezpečnostné previerky klasické v klasickom režime, ako tie, čo bude organizovať Súdna rada a disciplinárne senáty a Ústavný súd a neviem čo.
A je mi ľúto, že sa o tomto návrhu, a, ešte raz, ste ho mohli dať vy alebo SMER alebo to je jedno, nediskutovalo, tvrdiac, jediná pripomienka bola, že veď možno medzinárodné inštitúcie by nás za to kritizovali. Ja som odkázal, a pošlem to kolegom, ak budú mať záujem, mám rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý potvrdil, že Špeciálny súd s klasickými previerkami spĺňa všetky parametre nezávislého a nestranného tribunálu podľa článku 6 dohovoru. Takže neviem, o akých inštitúciách hovoríme, je to možno o nejakých fórach takých, NGO, ale to nie sú pre nás záväzné medzinárodné fóra.
Takže preto si myslím, že ten návrh, ktorý je predložený, je zlý, je zneužiteľný. A prikláňam sa k tomu, ho neschváliť.

Pani predsedajúca, ja mám procedurálny návrh, keby vždy keď vystúpi posledný rečník, ako hovorí rokovací poriadok, vyhlásil predsedajúci rozpravu za skončenú. Ja chápem, že ste ešte uvažovali počas obeda, či ešte nejaký ďalší pozmeňujúci návrh nedať, a aby nemusel niekto vystupovať, otvárať znovu rozpravu, tak ste ju neukončili. Ale to už považujem za pomerne malý prejav odvahy, ak ste chceli, ak ste zvažovali pozmeňujúci návrh, aby už mohla byť diskusia len v rámci faktických poznámok. Čiže poprosím vás, keby ste vždy, keď vystúpi posledný rečník, naozaj rozpravu ukončili a nerobili s tým špekulácie.

Pán predseda, viete, prečo považujem vaše vyjadrenie za vyjadrenie, ktoré je opakom odvahy? Vy sa zastrešujete legislatívcami, že boli kritizovaní oni, vládni a parlamentní. Nie, pán predseda, vy ste boli kritizovaný a vaši poslanci a spolunavrhovatelia, ktorí sa pod ten návrh podpísali, boli kritizovaní, nie legislatívci. Tak sa neschovávajte za nich. Ja som sem niečo predložil ako minister spravodlivosti a vnútra a keď sa mi niečo vyčíta, tak nikdy nepoviem, že to robili legislatívci, tak nekritizujme ich. Nie, to bola moja zodpovednosť, napriek tomu, že som mnohé návrhy ja nepísal a netvoril. Tak, prosím vás, vy mi o odvahe tuná nekážte, keď sa zakrývate za legislatívcov vládnych a parlamentných. Ja si vážim každého kolegu a právnika, ale tento návrh je, pán predseda Paška, návrh váš a pána poslanca Hrušovského. Tak sa nezakrývajte, keď ste urobili zlý návrh. Na poslednú chvíľu meníte ho tým, že je kritika legislatívcov, ktorí úprimne na takomto texte pracovali. To nie je prejav odvahy, to je podľa mňa prejav zbabelosti.

Ja si myslím, že, dobre, k pánovi poslancovi Čížovi nebudem už nič hovoriť.
Ale, pán poslanec Kaník, vy ste hovorili do včerajška, že váš takmer geniálny pozmeňujúci návrh spočíva práve v tom, že tým kontrolným mechanizmom bude prezident a len prezident. Teraz tvrdíte, že, jasné, že to len v tých prvých a v tých ďalších už prezident nebude mať žiadnu úlohu a že to nevadí. Tak tam podľa mňa posun je a si to priznajte. Proste nebude ju mať žiadnu.
Musím povedať, že to, čo spomínajú viacerí poslanci, že štandardný režim previerok neznamená, ešte raz, a hovorím to opakovane, takže skúsme sa počúvať, je dvojstupňový, je tam odvolací výbor parlamentu a sú preskúmateľné rozhodnutia Najvyšším súdom. A môj pozmeňujúci návrh je, že ak NBÚ bude konať o vydanej previerke a vezme ju, nebude to disciplinárne konanie, preskúmateľné Najvyšším súdom, ktorého rozhodnutie má odkladný účinok. Dovtedy ten sudca bude súdiť. To je garancia.
A ak to naozaj chcete, tak si, prosím vás, pozrite rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, vám citáciu pošlem, kde rozhodol pred siedmimi rokmi, že špeciálny súd, na ktorom boli sudcovia, ktorí mali klasické bezpečnostné previerky, spĺňa všetky parametre článku 6 dohovoru, teda že ide o nezávislý a nestranný súd. Myslím, že je to prípad Barbera proti... Proste tú citáciu vám prinesiem.
Takže tvrdiť, že klasické previerky by boli spochybnené medzinárodnými inštitúciami, je nepravda. To vám možnože pani Bystrianska rozprávala, čo ja viem. Ale faktom je, že je rozhodnutie Európskeho súdu, ktoré potvrdzuje súlad špeciálneho súdu s previerkami s článkom 6 dohovoru. Choďte si to prečítať a potom možno vystúpiť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zareagujem najskôr na pána poslanca Suska. Ja vám poviem, o čom sú bezpečnostné previerky. Cieľom bezpečnostných previerok, pán poslanec, je, aby človek, ktorý ju dostane, nebol vydierateľný, nebol vydierateľný kvôli svojim nezrovnalostiam v majetkových pomeroch, kvôli kontaktom so závadnými osobami. To je účelom bezpečnostných previerok. A je úplne jedno, či je vydieraný za účelom, aby prezradil utajovanú skutočnosť alebo aby ako sudca nejako rozhodol. Je to úplne jedno. Pán poslanec, aj kvôli tomu sa zavádzali bezpečnostné previerky pre sudcov Špeciálneho súdu a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, nie preto, že by tam boli utajené spisy, ale preto, aby bola istota, že ľudia, ktorí budú v týchto inštitúciách pôsobiť, nebudú vydierateľní. Ale tie bezpečnostné previerky zafungovali, v štandardnom režime. Na Špeciálny súd sa pred desiatimi rokmi hlásil istý JUDr. Polka a nedostal previerku a nešiel na Špeciálny súd.
A znovu ešte hovorím, ten režim nie je v moci exekutívy, je odvolací orgán, parlamentný výbor a preskúmava v správnom súdnictve rozhodnutia Najvyšší súd. Ale to je štandardný režim, ktorý má nejaké pravidlá. Budem o nich znovu hovoriť. Vy navrhujete režim, ktorý nemá pravidlá, ktorý nie je formou žiadnej externej kontroly, ale práve, naopak, posilňujete, ešte raz, posilňujete dnešných mocných v súdnictve. Dôverujete im? Asi áno tí, ktorí budú hlasovať za to. A môže každý si vytvoriť vlastnú zámienku alebo zdôvodniť, prečo za to hlasuje. Ale nemôže povedať nikto ani môj kolega z opozície, že neboli dopredu upozornení, čo robia. Do včerajška tu ešte vládlo presvedčenie, že všetky previerky budú v režime Súdna rada – Ústavný súd – prezident. Keď som včera upozornil, že to nie je pravda, že to je len režim prvých jednorazových previerok, že všetky ďalšie previerky budú v režime disciplinárny senát – vybavená vec, tak reakcia dneska bola, to nevadí, však dobre. Obávam sa, že mnohí poslanci, ktorí navrhovali novelu ústavy, nevedeli celkom, čo podpisujú, a mnohí do včera nevedeli ani, čo je obsahom pozmeňujúceho návrhu. Hovorím to veľmi úprimne.
Ako mohol do parlamentu prísť v prvom čítaní návrh, ktorý okliešťoval možnosti prezidenta menovať členov Súdnej rady? Ja teda nerád citujem sám seba, ale aby sme si boli úplne jasní, v prvom čítaní 20. 3. pred prezidentskými voľbami, druhým kolom, som jednoznačne povedal tu z tohto pultu: "Zmena zloženia Súdnej rady, kde už prezident nebude vymenovávať svojich troch členov, ale bude to výlučná kompetencia vlády a parlamentu, znamená, že vládna väčšina v parlamente bude mať väčšinu členov v Súdnej rade. Čiže vy zhoršujete zostavenie, zloženie Súdnej rady." Ak niekto tvrdí z opozície, a je mi to ľúto, od mojich bývalých kolegov, že zmena zloženia Súdnej rady začala prekážať poslancom až vtedy, keď prehral Fico, tak je to lož. Toto je môj výrok spred druhého kola prezidentských volieb.
Vyjadrím sa celkom najskôr k novele a potom aj k samotným previerkam, lebo to považujem za kľúčové.
Už som povedal včera, že si myslím, že definícia manželstva v ústave je krok dopredu, malý krok dopredu. Poviem ešte druhý argument. Podľa mojej mienky dnes naša ústava chráni manželstvo muža a ženy a prijatie za platného stavu ústavy manželstiev osôb rovnakého pohlavia by bolo protiústavné. Hovorím to preto, že v roku 1992, keď bol prijímaný text ústavy, koncept manželstva a pojem manželstva znamenal jedno jediné, v tom čase nič iné, iba zväzok muža a ženy. V žiadnej krajine sveta v tom čase neexistovali manželstvá párov rovnakého pohlavia. Môj názor je ako názor právnika, že text ústavy je potrebné vykladať podľa času, v ktorom bola ústava prijatá. Proste termíny majú svoju fixnú záväznosť. A pokiaľ parlament alebo ústavodarca chce zmeniť text ústavy, to nie je vec ústavných tribunálov, evolučne interpretovať ústavu, lebo to je nedemokratické, tým chcem povedať, že môj právny názor je, že už dnes ústava chráni manželstvo muža a ženy. Ale môžem povedať, že nadbytočnosť neprekáža, pán poslanec Fronc má rád latinské príslovia, on to pozná aj v latinčine určite, ale to je všetko.
A, áno, súhlasím s tým, že posúvať na úroveň manželstva iné zväzky je nesprávne, pretože to, že iné zväzky nemôžu byť v manželskom zväzku, nie je diskriminujúce. Ja som proti tomu, aby bol diskriminovaný ktokoľvek, nech má akúkoľvek sexuálnu orientáciu. A štát musí ako jednotlivcov chrániť všetkých. Na strane druhej si ale myslím, že privilegované postavenie by sa malo poskytovať len takým formám spolužitia, ktoré sú v tom najbytostnejšom záujme spoločnosti a štátu. A týmto zväzkom podľa mňa je manželstvo, ktoré vytvára potenciál pre vznik rodiny, ktorá umožňuje prežitie spoločnosti. Preto štát by mal privilegovať manželstvá heterosexuálne, nie kvôli diskriminácii, nie kvôli tomu, že ide o heterosexuálov, ktorí sa majú radi, ale kvôli tomu, že má legitímny záujem na stabilite zväzkov, kde sa vychovávajú deti. Záujem na stabilite iných zväzkov v tomto štát sám osebe nemá podľa mojej mienky, to je vec súkromná, to je môj názor. Ja som sa do diskusie, keď tu pred dvomi rokmi bol návrh zákona o registrovaných partnerstvách, nezapojil. A moja manželka mi volala, aby som sa do toho ani nezapojil, lebo tá diskusia bola vedená z obidvoch strán, musím povedať, takým spôsobom pod úrovňou, že som nechcel sa do diskusie ani zapojiť. A pokiaľ možno pán predseda SaS má všeobecne rozšírený názor, že čím je viacej homosexuálov, tým je lepšie, pretože má potom menšiu konkurenciu, no to nepovažujem za nejaký veľmi liberálny postoj. Ale každý si zdôvodňuje svoje názory sám, v poriadku.
Tým chcem povedať, že tá prvá časť novely ústavy je skôr symbolická, a preto by som bol veľmi obozretný prijímať tú jej druhú časť, ktorá je obsahovo vyslovene zlá. Poviem jeden citát. „Tak ako to navrhuje,“ myslia sa tým bezpečnostné previerky, „riešiť SMER, to znie dobre a zaujímavo, ale je to neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným." To je citát z 26. 2. pred prezidentskými voľbami k previerkam Jána Figeľa. Čo sa udialo odvtedy? Ja som včera diskutoval s kolegami, hovorím, zo všetkých navrhovateľov KDH, strany SMER, ale aj s pánom poslancom Kaníkom, jasné, jasné, štandardný režim previerok je lepší, ale na to nie je 90 hlasov. Len som bol proste prekvapený, že mi to hovoria ľudia aj zo strany SMER, aj z KDH, a teda najnovšie pán poslanec Kaník, ktorý teda sa tej téme venuje. Tak potom to schváľme, tak potom asi je tých 90 hlasov, asi je niekde problém inde.
A znovu spomeniem skutočnosť, že bezpečnostné previerky v štandardnom režime by mohli naozaj zabezpečiť externú kontrolu v súdnictve, kde riziko zneužitia, by som povedal, je desaťnásobne nižšie, ako v tom, čo navrhujete vy v rámci novely ústavy. To riziko zneužitia je nižšie preto, že jednak je dvojstupňový proces NBÚ odvolací výbor parlamentu a v správnom súdnictve senát Najvyššieho súdu, ale jednak aj preto, a to je strašne dôležité v právnom štáte, že existujú podmienky a proces pre udeľovanie bezpečnostných previerok. Spomínam to tu už niekoľkokrát a budem to spomínať, že v štandardnom preverovaní osoby nastáva veľmi často situácia, keď bezpečnostné zložky zistia rizikové informácie, ale nemajú povahu dôkazu, samozrejme, sú operatívne alebo spravodajské a preverovaná osoba ich poprie. To je veľmi bežná situácia. Podľa klasického systému, ktorý je dnes nastavený, tá osoba ide na bezpečnostný pohovor. A pokiaľ sa nám nevyjasnia nezrovnalosti, ide na polygraf. A keď prejde, previerku dostane, neprejde, nedostane ju, odmietne ísť na polygraf, nedostane ju. Sú známe podmienky, je známy proces, zatiaľ čo vy navrhujete iný systém.
Samozrejme, pán poslanec Kaník hovorí, že veď on podá pozmeňujúci návrh v druhom čítaní pri vykonávacom zákone, o ktorom vie, že neprejde. Ale nerozumiem tejto argumentácii. Pán poslanec, viete to. Už pán poslanec pán Paška sľúbil, že to podporí? Nie. Čiže to je len vaša viera, držím vám palce. Ale tým nevyhráme tu v parlamente.
Váš návrh je, že vznikne takáto situácia a bude sa rozhodovať pri tých prvých celoplošných previerkach o tom, či veria alebo neveria dotknutému sudcovi členovia Súdnej rady na základe proste zrejme sympatií, veríme, neveríme, áno, nie. Ja som naozaj čítal mnohé operatívne a spravodajské informácie. A z nich mnohé boli veľmi relevantné a dôveryhodné, ale mnohé proste boli vymyslené. Ak by som všetkým veril, tak už proste tu trikrát nie som. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ak sa bude rozhodovať v Súdnej rade len podľa sympatií, nesympatií, lebo nie je dané žiadne také pravidlo, tak to je zneužiteľné úplne zjavne. A v tom druhom kole, keď už nebudú Súdna rada, Ústavný súd, ale len disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, tak tam rozhodnú dvaja sudcovia disciplinárneho senátu.
A pán poslanec Susko hovorí, že veď je možná ústavná sťažnosť. Je rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého disciplinárne senáty nie sú súdne orgány, ktoré majú aktívnu legitimáciu podávať návrhy na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom. A, samozrejme, o ústavnej sťažnosti, keby aj bola pripustená, rozhoduje jeden senát Ústavného súdu, nie jeho plénum. A ústavná sťažnosť by bola možná voči čomukoľvek. Neviem o tom, že by niekedy bola podaná ústavná sťažnosť voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu alebo že by bola úspešná. To znamená, reálne bude rozhodovať disciplinárny senát. Vieme, aké zloženie majú disciplinárne senáty.
Nenavrhujete, pán poslanec Kaník, vy ani nikto v novele ústavy, aby sme zmenili spôsob tvorby disciplinárnych senátov. To ste mohli urobiť. To ponechávate v kompetencii Súdnej rady. A, žiaľ, mnohé rozhodnutia disciplinárnych senátov, však pohovorte si so sudcami, sú dosť škandalózne. Som hovoril o prípadoch, ako je Mojš, Sojka, Benešová. Však si tie prípady zoberte. Teraz týmto senátom dávate ďalšiu kompetenciu rozhodovať o sudcovskej spôsobilosti, na návrh predsedov súdov a ministra spravodlivosti, pretože oni majú aktívnu legitimáciu návrhy podávať, bez akýchkoľvek pravidiel. To znamená znovu, je tu informácia: Kto tomu verí? dvaja áno, jeden nie, odvolaný, jeden áno a dvaja nie, neodvolaný. A tomuto hovoríte, že to je posun k lepšiemu? Čiže urobme niečo, posuňme to k lepšiemu. Toto je posun k horšiemu.
A ubezpečujem vás, že skutočnosť, že do včerajšieho dňa ste všetci úmyselne tvrdili, aký je zabezpečený kontrolný mechanizmus cez Ústavný súd a prezidenta, a dnes tvrdíte niečo úplne iné, svedčí len o tom, že asi nie je celkom pravdivé, že o tej novele sa diskutovalo dlho a tri mesiace a odborníci diskutovali. Keď máme každý deň nový pozmeňujúci návrh a každý deň nejakú novú interpretáciu toho, čo v tej novele ústavy vlastne je, to je proste pravda.
Poprosím vás si prečítať čl. 147 ods. 1 ústavy, ktorý jednoznačne dáva prezidentovi obligatórnu povinnosť odvolať sudcu z funkcie na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. A hovorím to tu otvorene preto, aby všetci, ktorí idú hlasovať, možno už dnes poobede, za tento návrh, boli informovaní, o čom idú hlasovať. Idú hlasovať o zmene, ktorá umožní dnešným mocným v justícii neexternú kontrolu, dnešným mocným v justícii ešte viac zneužívať svoje postavenie, ako ho zneužívali doposiaľ, bez akýchkoľvek reálnych garancií, bez akýchkoľvek reálnych bŕzd. Toto vydávať za posun k lepšiemu, to niekto môže nazvať, že to je odvaha. Ja to nazývam, že to je podľa mňa hlúposť, lebo to nie je posun k lepšiemu, a preto by som rád vyzval, aj keď sa mi zdá, že už to je zaseknuté, kolegov z opozície, aby si dobre zvážili, či po tom, ako vedia, ako je návrh sformulovaný, za tento návrh budú hlasovať. Všetci kolegovia z opozície, dosiahneme pomerne málo v tej novele tí, ktorí súhlasíme s jej prvou časťou. Bude to len to, že budeme definovať manželstvo, ktoré už tento obsah má v ústave, ktorá bola prijímaná pred 22 rokmi, nie teraz, ale stratíme veľa, umožníme zneužívanie právomocí v justícii tými, ktorí dnes justíciu vedú, žiadnou externou. Dnes to viete, a preto vás chcem požiadať, aby sme zišli z kratšej cesty a buď tento návrh neschválili, alebo ak je pravdou, že však štandardný model previerok prečo nie, a súhlasí s tým aj SMER, aj KDH a poslanec Kaník, dajte návrh vlastný. Nemusí byť môj, ja ho potom stiahnem, to nie je vec, kľudne ho dajte vlastný. Ale v tomto režime prijímať previerky považujem za nebezpečné. A ak má niekto pocit, že zotrvávať na omyle je to pravé orechové, tak si myslím, že to je chyba, že je lepšie niekedy proste tú chybu priznať, urobiť nápravu, dá sa ešte urobiť, ako tvrdohlavo na nej zotrvávať a tvrdiť to isté stále dokola a meniť argumentácie podľa toho, ako sa diskusia vyvíja. To nepovažujem ani za principiálne a už vôbec nie za veľmi odvážne. Odvážne je zísť z kratšej cesty a urobiť, keď treba, tak normálnu, reálnu úpravu previerok, externých previerok s jasným procesom a jasnými podmienkami, nie to, čo ste predložili v tejto novele. Ďakujem veľmi pekne.

No ja k tomu budem hovoriť rozsiahlejšie o chvíľku, ale len jedna reakcia. Ja keď som včera hovoril s kolegami navrhovateľmi, ale aj s pánom poslancom Kaníkom, tak v princípe priznali všetci, poslanci KDH, ale aj strany SMER, že však, jasné, jasné, klasický štandardný systém previerok je lepší, ale nesúhlasia s tým sudcovia. To ste povedali aj vy dnes, teraz, pán poslanec. Tak my ideme robiť externú kontrolu systému v súdnictve, lebo nám stav v súdnictve nevyhovuje a komu ju zveríme? Verchuške v dnešnom súdnictve. Čo to je za hlúposť? My sme nespokojní so stavom v súdnictve a ideme robiť systém, kde mocným v dnešnom súdnictve dávame väčšiu moc. A vydávame to za to, že to je externá kontrola súdnictva, s ktorým sú občania nespokojní. Včera som sa dozvedel, že pani Bystrianska, najväčší spolupútnik pána Harabina bola proti tomu. No tak to je dôvod, pre ktorý nejde režim štandardných previerok, ktorý má pravidlá hry, kde je stanovený proces. Ale ideme vytvárať systém, ktorý je zneužiteľný. A budem aj potom ústavné sťažnosti hovoriť, pán poslanec, lebo vám spomeniem jedno rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého disciplinárne senáty nie sú súdne orgány. A preto ten prieskum Ústavným súdom senátny je veľmi obmedzený, ak vôbec je možný. A o tom budem hovoriť v rámci rozpravy. Ale v prezentovaní toho, aké tu sú brzdy a protiváhy a Ústavný súd a prezident, ste boli včera usvedčený, že to tak nie je, že mnohí z vás tú novelu, ten pozmeňujúci návrh nečítali. Doteraz podľa mňa, žiaľ, mu nerozumejú, ale ideme to schvaľovať, pretože už proste čas tlačí. A to je veľmi smutné.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazal na pani kolegyňu Žitňanskú, pretože som to zdôrazňoval včera a obávam sa, že odpoveď asi ani nepríde dnes, všetci to teda akceptujú, pretože sa tu rozprávalo o garanciách proti zneužívania, Súdna rada, Ústavný súd, prezident je v princípe len blud, ktorý sa týka len tých prvých celoplošných previerok. Všetky ostatné ďalšie previerky kontinuálne budú len v kompetenciách disciplinárnych senátov kreovaných Súdnou radou, teda v uzavretom systéme, na ktoré nebude mať dosah ani Ústavný súd, ani prezident republiky. Prezident republiky bude viazaný návrhom disciplinárneho senátu na odvolanie z funkcie sudcu. Nebude ho môcť nijako preskúmať. Nie sú tam žiadne garancie. Neviem, kto toto vymyslel, kto si to prečítal alebo skôr neprečítal, ale je to tristné, že ideme takúto novelu ústavy schvaľovať. Budem o tom hovoriť ešte v rámci rozpravy. Vieme, ako fungujú disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, ktoré sú často zneužívané a boli zneužívané skôr voči tým čestným sudcom. Máme príbeh JUDr. Benešovej, JUDr. Mojša, JUDr. Sojku, JUDr. Paludu, máme mnohé príklady. Týmto senátom tvoreným zvnútra justície, kde nie je žiadna externá kontrola, ideme dávať moc, robiť kontinuálne bezpečnostné previerky. To považujem za zlú vec. A bol by som rád, keby niekto z navrhovateľov ako sa včera vyjadrili aj pán predseda Paška, aj ďalší kolegovia z KDH, to vedeli vysvetliť nejako, tým, že na to boli upozornení, lebo nemôžu už povedať, že na to upozornení neboli. Tak ma naozaj zaujíma to vysvetlenie.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, milý Paľo, ja by som bol veľmi rád, keby si si naozaj, ak tú novelu budete schvaľovať, prečítali aj text ústavy nadväzujúci, aby ste potom nehovorili veci, ktoré v ústave nie sú.
Skúsim ešte raz. Celoplošné previerky, tie jednorazové, po tom, ako bude ústava účinná, tie budú v režime Súdna rada - Ústavný súd a prezident sa rozhodne následne. Aj keď nie sú dané žiadne kritériá a ešte budem to hovoriť veľakrát, je štandardná situácia práve taká, že sú zistené nejaké závadové informácie, ktoré preverovaná osoba poprie. Preto je pohovor, preto je polygraf v štandardnom režime. Ak nebude, na základe čoho bude rozhodovať Súdna rada, Ústavný súd, prezident? Na základe sympatií alebo čoho? To je jeden problém.
Ale druhý významnejší je. Prosím vás, prečítajte si, navrhovatelia, čl. 147 ods. 1 platnej ústavy. Lebo tie ďalšie kontinuálne previerky, to znamená, preverovanie sudcovskej spôsobilosti kontinuálne bude len v kompetencii disciplinárneho senátu, ktoré, ako vieme, nefungujú vôbec. Práve naopak. Mnohých sudcov zastrašovali, sú kreované Súdnou radou. To nebude preskúmateľné ani Súdnou radou, ani Ústavným súdom a prezident je viazaný výrokom disciplinárneho senátu, má obligatórnu povinnosť sudcu odvolať z platnej ústavy.
Tak keď niečo navrhujete, tak skúste si to v súvislostiach prečítať, skúste si prečítať platnú ústavu a potom nejak rozumne argumentovať. Ale dovtedy je to proste akože, akože veľmi smutné, musím povedať, veľmi smutné.