Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.10.2014 o 17:23 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2014 17:23 - 17:23 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, vy ste zdôvodnili hlasovanie o vašom návrhu, že nebudeme hlasovať o 11.00 hod. zajtra, tým, že sa rokuje o novele ústavy a nebude o čom aj tak zrejme hlasovať.
Len ja upozorňujem, že dneska ešte ideme rokovať zrejme o návrhoch zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti do 19.00 hod., takže asi bude o čom hlasovať.
To znamená, ak chcete pustiť domov svoj poslanecký klub, to je fajn, len to takto potom odôvodnite, nie že nebude o čom hlasovať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 11:53 - 11:55 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Nie, ja si myslím, že ten návrh zákona nie je zlý. Teraz ja nechcem, môžme, ale nemá to podľa mňa až taký veľký zmysel, posudzovať motiváciu navrhovateľov a poslancov, ktorí budú hlasovať za. Sa priznám, že v tomto okamihu ma ani nezaujíma. Dôležité bude schválenie zákona. My neschvaľujeme do právnych pravidiel motivácie poslancov, našťastie. Môžu mať veľmi rôznorodé motivácie pri schvaľovaní tohto návrhu zákona, ale naši ľudia budú viazaní, ktorých tu zastupujeme, textom toho zákona, nie motiváciami poslancov, a preto budem hlasovať určite za.
A teraz dokonca si myslím, že tento návrh zákona alebo tento zákon bude aspoň sčasti vykonateľný. To neznamená, že keď by táto vláda dávala návrhy zákonov, ktoré boli populistické a nevykonateľné, že každý tým pádom taký návrh zákona musí takéto kritériá spĺňať.
Musím povedať, že ten základ toho návrhu zákona bol naozaj vytvorený za našej vlády. Čo tu bolo, a nechcem robiť ja porovnania softvérové, ale veď tie návrhy sú dostupné, čiže každý si to môže pozrieť. Jediné, čo tu bolo doplnené v zásade, sú správne delikty a povinnosti zamestnávateľa. Nič iné. A dokonca aj toľko kritizovaná potenciálna odmena je prepísaná úplne takisto pre oznamovateľa, pokiaľ naozaj zachráni nejaké hodnoty.
Čiže v tej hlavnej časti ten návrh zákona je, teraz to poviem, takmer identický s návrhom, ktorý pred dvomi rokmi, dva a pol rokmi na ministerstve bol vytvorený.
A ešte raz, ja si myslím, že ten návrh zákona je dobrý a určite ubezpečujem pána poslanca Hlinu, že na mňa teda nikto tlak na schválenie zákona nevyvíjal, avšak nech niekto skúsi, ja už som bol v iných situáciách, ako hlasovať v parlamente. Takže to si myslím, že budem hlasovať slobodne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2014 11:33 - 11:50 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod len možno pár poznámok.
Žiaden zákon nevytvorí zázrak. A každý zákon, pokiaľ nezmeníme celý systém, bude pôsobiť v nejakom prostredí. Aj konflikt záujmov by pôsobil v nejakom prostredí. Čiže táto námietka podľa mňa je akademicky zaujímavá, ale prakticky ma pomerne malý dosah, ak nechceme hovoriť, čo by sme mohli, ale asi nie pri tejto téme, o zmene systému ako takého. A zase tých veľa návrhov na zmenu systému v tomto parlamente veľa nepadlo. Ani vo vzťahu k justícii, ani vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, takže to by som len možno predoslal.
A, áno, je dôležité, aby opozícia hovorila aj o konkrétnych kauzách, ktoré sa týkajú politickej korupcie, aj mne niekedy chýba, aj keď možnože zo strany iných poslancov, žeby sa k niektorým témam pridali. Či to bola kedysi kauza PPC pred dvomi rokmi, keď tiež niektorí poslanci boli ticho, zaplať Pán Boh, nie všetci, alebo nedávny prípad, keď sme odvolávali ministra spravodlivosti za kauzu Olejník, vtedy tiež z mne nepochopiteľných dôvodov niektorí poslanci návrh nepodpísali.
Ale dobre. Áno, mali by sme o konkrétnych kauzách hovoriť a nenechať vládu len tak ľahko z témy korupcie sa vyvliecť predložením návrhu zákona, ktorý je dobrý. Aj keď je to malý kamienok do mozaiky.
Ja nechcem tiež hovoriť akademicky o tom, že aký by mal byť pomer medzi prevenciou a represiou korupcie. Prevencia aj represia sú strašne dôležité. Faktom je, že v obidvoch položkách v posledných rokoch zaostávame. Ja si nepamätám za dva roky jeden závažnejší prípad korupcie, ktorý by bol na Slovensku trestne stíhaný. A nehovorím to s radosťou. Keby tie prípady boli, by som sa im úprimne tešil. Niekto môže povedať: "No, možnože preto, že tá korupcia tu nie je." Ale to nikto, ani z vládnej strany, nepovie, lebo by ho poslali asi na vyšetrenie duševného stavu ľudia.
Problém je, že korupcia tu je, len, žiaľ, áno, to nastavenie systémové orgánov činných v trestnom konaní - a nemyslím len ministerstva vnútra, ale aj prokuratúry - je také, že sa, teraz to poviem v tom širšom slova zmysle, korupčné delikty závažnejšie nestíhajú. Keď boli spomínané posledné prípady, tak poviem možnože zo dva tiež z posledných mesiacov: kauza emisie, zastavené trestné stíhanie prokuratúrou. Nechcem ísť do podrobností, však môžme v rozprave potom ísť aj do podrobností.
Jeden z dôvodov bol, že ale veď ani iné krajiny nepredávali emisné kvóty nakoniec drahšie, tie peniaze nakoniec nemajú, lebo ich mali cez nejaké zelené programy viazané. Ale Interblue predal drahšie o 40 mil. Japoncom! Predal a dostal tie peniaze. To nie je hypotetická vec, to je fakt. Napriek tomu trestné stíhanie zastavené.
Druhý prípad bol spred pár týždňov, otázka analýz na stavbu diaľnic PPP, kde bolo preukázané skutkovo, že analýza bola sfalšovaná pre účely rozhodovania ministerstva financií, aj vlády. Ale napriek tomu prokurátorka povedala, pomerne v absurdnom uznesení, že to nevadí, že to bolo sfalšované, pretože vláda tým nebola viazaná. A rozhodla sa, mohla sa rozhodnúť aj tak, že to nebude akceptovať. No to je pravda, ale bol to pokus podvodu jak vyšitý!
Ak niekto na aute stočí tachometer, aby dosiahol vyššiu cenu toho motorového vozidla, ale ten kupujúci ho nekúpi, tak je to pokus podvodu, aj keď ten kupujúci možno bol niečím iným motivovaný. Možno zvažoval ešte aj farbu auta, ja neviem, typ a rok výroby. Ale pokus o podvod to bol, aj keď nebol dokonaný.
Tá právna argumentácia je úplne absurdná! A teda, áno, súhlasím s tým, že v tom toto prostredie je nastavené zle, len sa asi možno líšime v tom, že ako to napraviť. A podľa mňa, pokiaľ sa neurobia výrazné personálne zmeny a systémové zmeny v justícii, bez toho to nepôjde. Bez tohto to podľa mňa nikdy nepôjde. A hovorme, ja už som viackrát navrhoval viaceré návrhy tu, ale hovorme o ďalších.
Ten problém pri tomto zákone je ale ten, že má ambíciu a tá ambícia je správna, ja ten návrh podporím, chrániť tých, ktorí podľa mňa konajú morálne a čestne a odvážne. A u nás sa toto konanie zatiaľ považovalo za nenormálne, ale podľa mňa toto konanie je normálne. Tých konkrétnych príbehov, kedy za svoju odvahu boli postihnutí ľudia, ktorí upozorňovali na nezákonnosť, je strašne veľa.
Aj v tomto parlamente bol príbeh pred niekoľkými rokmi, keď jeden poslanec, ktorý zjavne mal vypité viac, ako mal mať vypité, inzultoval policajtku na Západnej terase na garážach a nakoniec ona bola, nakoniec to bolo riešené dohodou, ale ona bola nakoniec tá prvá, ktorá bola na rane, že ako si toto mohla dovoliť.
Ja poviem, ešte pred tým, ako sa o týchto zákonoch uvažovalo, iný príbeh, ktorý som aj zastupoval, a tam chcem trošku, trošku možno rozviesť. Počas môjho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti sme riešili, polícia riešila, justícia riešila, jeden veľký prípad organizovaného zločinu, tzv. kauzu olejári. Možno vám to matne niečo viacerým hovorí. Bolo tam veľmi veľa obvinených, mali mnohí ex offo obhajcov a jedna advokátka, ktorá bola obhajkyňa jedného z obvinených, doktorka Mešencová, tak ju kontaktoval obhajca iného spoluobvineného v tej kauze a ponúkol jej peniaze za to, aby zabezpečila zmenu výpovede svojho klienta v prospech jeho klienta. Ona urobila to, čo urobiť mala, išla na políciu a povedala, že bola vlastne požiadaná o to, aby za úplatok zneužila svoje postavenie a presvedčila svojho klienta, aby krivo vypovedal. Následne táto advokátka bola ustanovená ako agentka podľa Trestného poriadku, to znamená, tá transakcia toho preberania úplatku bola monitorovaná, ten advokát, ktorý jej úplatok dával, bol pristihnutý pri čine, bol zatknutý, bol odsúdený. A túto advokátku Advokátska komora vyhodila z komory, lebo konala neeticky. To bol jej kolega advokát, a tak mala možno to povedať komore. Lenže v akej by bola ona situácii? Výpoveď proti výpovedi. Ešte by sama seba vystavila hrozbe trestného stíhania pre krivé obvinenie. Ona urobila jediné, čo mohla urobiť, bolo to správne, bolo to zákonné, bolo to morálne. Komora ju vyhodila pôvodne z komory a prišla o svoje živobytie.
A teraz ten príbeh v tomto, tým, že to je aktuálne, tak to musím povedať, vtedy ja som začal uvažovať, v 2006. roku, že čo s takýmito prípadmi robiť. Boli sme už vtedy pred voľbami, už vtedy KDH vystúpilo z koalície, čiže ja som bol poslancom, a pamätám si, keď ten príbeh som počul prvýkrát v rozhlase. Bol som, hral som squash s jednou mojou bývalou kolegyňou asistentkou, ktorá ma na to upozornila a povedala: "Poďme s tým niečo robiť." S Andreou Kalavskou, ktorá pred pár dňami tragicky zomrela. A ona ma upozornila, že nestačí len niečo kritizovať, ale skontaktujeme sa s doktorkou Mešencovou, skúsme jej reálne pomôcť.
A tak sme sa skontaktovali, zastupoval som ju na Najvyššom súde. Ten spor dopadol takou remízou, by som povedal, že vylúčenie z komory je neplatné, čiže môže ďalej vykonávať advokáciu, ale advokát nemôže byť agentom. Čím dal návod všetkým ľuďom v justícii, že ak za ním príde advokát, môžte byť absolútne v pohode, lebo to agent nie je určite. Aký signál sme tým vyslali? A ja v tomto aj teda do záznamu chcem poďakovať Andrei Kalavskej, že ma na to, že musíme pomáhať takýmto ľuďom skutkami a nie len rečami, upozornila.
Bolo tu viackrát spomínané potenciálne zneužitie tohto inštitútu a ja príbehy o zneužití tu počúvam, uf, 12 rokov, keď sme zavádzali agenta, keď sme zavádzali korunného svedka, spolupracujúceho obvineného, vždy z tejto snemovne boli silné hlasy: "Ale to je zneužiteľné."
Kolegyne, kolegovia, všetko na svete je zneužiteľné. Všetko na svete je zneužiteľné. Otázka, samozrejme, je, že našou úlohou je minimalizovať tú možnosť zneužitia, ale zneužiteľné je všetko. Mne to pripomína proste snahu alebo povedať, že pokiaľ nevieme zabezpečiť napríklad dopravný systém pozemnej komunikácie tak, aby nedochádzalo k smrti, len nehodám na cestách, tak ho nemajme. Bude vždy prichádzať k smrteľným nehodám. Môžme robiť všetko pre to, aby ich bolo čo najmenej, proste vynucovať pravidlá, bezpečnostné pásy, airbagy, ale vždy bude aj možnosť takýchto tragédií. Ale to nie je dôvod pre to, aby sme nechodili autami.
A to mi pripomína rovnako tá snaha poukazovať: "Ale to je zneužiteľné možno, á, tak radšej neurobme nič." To je argument, ktorý ja odmietam. A z mojej skúsenosti naviac sa ukazuje, že častokrát, keď bol používaný ten argument, tak realita ukázala niečo iné. Dnes korunný svedok a spolupracujúci obvinení sú tak významné nástroje odhaľovania a organizovania trestnej činnosti, že bez nich si neviem predstaviť odstíhať a odsúdiť žiadnu zločineckú skupinu. Žiadnu! A, áno, áno, sú to ľudia, ktorí sú z prostredia podsvetia. Boli aj prípady, kedy krivo vypovedali. Boli a sú trestne stíhaní, ale ten pozitívny efekt jednoznačne po 9-10 rokoch od účinnosti tých zmien je úplne evidentný.
Ja teda za ten návrh zákona budem hlasovať, lebo si myslím, že aj vysiela dobrý signál ten zákon, že chrániť musíme tých, čo majú odvahu na nezákonnosti upozorňovať, a nie tých, ktorí ich páchajú.
Ja sa do debaty nezapojím o tom, kde návrh zákona vznikal a nevznikal a koľko percent kto od koho odfotil a odkopíroval, pretože návrhy zákonov nie sú chránené autorským právom a, samozrejme, som rád, že tá predloha, ktorá vznikala za bývalej vlády, si zobrala dnešná vláda. To je dobré. Ja to nevnímam akože nič zlé. Mohlo to prísť podľa mňa skôr, si myslím, ako po dva a pol rokoch. To hovorím otvorene. Lebo tá predloha, ten návrh zákona bol pripravený na ministerstve vnútra v paragrafovanom znení, čo sa teraz rozšírilo, sú správne delikty a plus teda povinnosti zamestnávateľa. Ale to nemuselo dva a pol roka trvať, si myslím. Mohlo to byť v parlamente skôr.
A ja ešte raz hovorím, myslím si, že ten návrh zákona je, vždy môže byť lepší, ale je dobrý, a keď ho vláda súčasná aj ešte rozšírila a o niečo vylepšila, to je fajn. U každého z nás proste múdrosť prichádza postupne a niekedy nepríde vôbec, ale proste to nie je dôvod na odmietnutie. Len jediné, čo ma mrzí, že dva a pol roka je predsa len trošku dlhá doba na vylepšenie návrhu zákona, ktorý na ministerstve vnútra pripravený bol. Ale, samozrejme, radšej teraz ako nikdy.
Takže ja návrh zákona určite podporím a pevne verím, že pomôže aspoň v jednotlivých prípadoch ľuďom, ktorí dnes, keď prejavia odvahu, sú postihnutí.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke príbeh zamestnankýň oddelenia kontroly Katolíckej univerzity, ktoré poukázali na nezrovnalosti na jednotlivých fakultách v účtovníctve. Dali trestné oznámenia. Vedú sa trestné stíhania za viaceré skutky. Ako dopadnú, ja neviem, ale vedú sa. A teraz sú v situácii, že im hrozí kvôli novému vedeniu Katolíckej univerzity prepustenie zo zamestnania. Reálne im to hrozí. To sú príbehy konkrétnych ľudí, konkrétnych osudov a takýto zákon im môže pomôcť, môže pomôcť zachovať si vlastné zamestnanie. Tie ženy konali, ja ten prípad poznám, ja som sa s nimi stretol, som o ich prípade s nimi hovoril. To sú čestné ženy, to nie sú žiadne politické celebrity, ktoré si konali svoju povinnosť. Ony mali povinnosť, ak videli, že sa dejú nezákonné transakcie s majetkom, na to upozorniť. Ak majú kvôli tomu prísť o zamestnanie, tak to by som považoval za nespravodlivé.
Ja nikoho nebudem považovať za človeka, ktorý je za korupciu, keď nebude za návrh zákona hlasovať. Nebudem. Ale chcem vás, kolegov, ktorí sú proti návrhu zákona, len požiadať, aby ste vážili slová, keď hovoríte o tom, že to budú udavači a neviem proste. To si myslím, že by ste mali vážiť slová, lebo ide znovu o konkrétnych ľudí, ktorí majú nejakú nielenže dôstojnosť, ale ja si myslím, to je môj názor, mali aj odvahu tieto veci pomenovať, povedať a myslím, že by sme ich mali za ich odvahu si vážiť. Nemala by ich spoločnosť perzekvovať.
A druhá vec je, že to má aj veľký preventívny účinok. Lebo ak budeme nastavení tak, ľudia budú vedieť, že kto sa ozve, kto poukáže na korupciu, na neprávosť, bude sankcionovaný, bude vyhodený, príde o živobytie - no, samozrejme, každý si dobre zváži, či to nabudúce urobí tiež.
Čiže ak vieme vytvoriť zákon, nie dokonalý, nič proste to nevyrieši systémovo korupciu na Slovensku, určite nie, tú ambíciu ani ten zákon nemá podľa mojej mienky, ale ak vieme vytvoriť systém, ktorý týchto ľudí podrží možno nedokonale, možno nie všetkých, ale niekoľkých, tak tým môžme dať aj signál ďalším, ktorí dnes zvažujú, či by do toho išli. Signál, kde preváži u nich odhodlanie a odvaha nakoniec nezákonnú činnosť oznámiť.
Takže z týchto dôvodov ja návrh zákona podporím.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 10:58 - 11:00 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len na naozaj krátke možno upravenie, doplnenie pána poslanca Mičovského. To slovo korupcia nepochádza z Indie, ale z rímskeho práva. A nech mi teda odpustia učitelia rímskeho práva, ale v rímskom práve tuším bola taká jedna osobitná žaloba, ktorá sa volala actio servi corrupti, to bola vlastne žaloba na skazenosť, na skazenie otroka. To znamená, že keď nejaká tretia osoba pokazila, skazila otroka niekoho, kto ho vlastnil, tak bol tam osobitný žalobný titul, a preto slovo korupcia je vlastne skazenosť. Skazenosť v takom tom širšom slova zmysle.
Takže ten pôvod toho slova je z našej právnej tradície, nie z indickej, keďže rímske právo je našou právnou tradíciou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 10:06 - 10:08 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina sem-tam má dobré prejavy v parlamente, myslím to úprimne. Tento bol zase zaujímavý aj vtipný, aj Martvoň tam bol. Ale myslím si, že netrafil klinec po hlavičke. A mrzí ma to, pretože ja si pamätám podobnú argumentáciu, ktorú použil, keď sa schvaľoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je nefunkčný inak, vďaka poslancom SMER-u je nefunkčný, ale tiež bola, tiež bola kritika, jak budú bonzovať všetci na susedov, koľko majú majetky. Naozaj? Taká je realita alebo to bol len výmysel?
Koniec koncov každá krajina vrátane Slovenska má v Trestnom zákone jeden trestný čin neoznámenia trestného činu pri závažnejšej trestnej činnosti. To je čo? To by sme mali tiež z Trestného zákona vypustiť? Lebo... Možnože to bolo aj za bývalého režimu, ja neviem. Čiže kto má informáciu o vražde, je bonzák, keď tú informáciu prinesie na políciu, hej? Čo to je za argument?
A teraz pôjdem ďalej a budem hovoriť v rozprave potom o tom. Teraz zamestnankyne, ktoré v Ružomberku na univerzite prišli na nelegálne transakcie s majetkom, dávali trestné oznámenia a dnes im hrozí výpoveď za to, ony sú bonzáčky?! Ja považujem osoby, ktoré odhalia trestnú činnosť pod vlastným menom, oznámia ju, za odvážne osoby.
A považujem za neuveriteľnú dehonestáciu, a je mi to veľmi ľúto, že dnes cez takéto prejavy a faktické poznámky budú ľudia, ktorí majú odvahu v tejto krajine poukázať na neprávosti a nezákonnosti, označovaní za bonzákov. To považujem za neprijateľné! A rád by som očakával, že kolegovia svoju minimálne terminológiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 9:36 - 9:38 hod.

Daniel Lipšic
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2014 10:59 - 11:01 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som tiež veľmi rád ten návrh novely podporil. Ako hovoril pán kolega Droba, tak často za ľudí, ktorí sú už vo vyššom veku, buď to urobia mladší rodinní príslušníci, a pokiaľ takí nie sú alebo nie sú na Slovensku, alebo tak potom chodia ľudia, ktorých platíme na sociálnych dávkach, ktorí nič nerobia a za peniaze teda ten sneh odpratávajú. Je to choré, je to choré pri takej miere nezamestnanosti, ktorú na Slovensku máme, aby v rámci verejnoprospešných aktivačných prác tieto práce nevykonávali ľudia, ktorých z daní platíme, ktorým platíme sociálne dávky, ale ktorí nad rámec sociálnych dávok teda preberajú na seba kvázi povinnosť vlastníkov objektov alebo domov, ktoré sa nachádzajú pri chodníkoch. Mne sa to zdá byť naozaj zvrátené, zdá sa mi to byť nespravodlivé, sociálne nespravodlivé, a preto by som bol rád, keby tento návrh novely zákona bol schválený. Ešte raz, pri takej miere nezamestnanosti, aká na Slovensku je, nie je asi problém zapojiť do odpratávania snehu ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach. Nemusíme volať, keď veľa napadne snehu, armádu, ak máme armádu nezamestnaných. To sa mi zdá byť rozumné, logické riešenie, ktoré naviac je riešením sociálne spravodlivým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 9:31 - 9:33 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Možno pár, pár reakcií. Pán poslanec Blaha teda ma posiela za mreže. Pán poslanec, taký tu už jeden pán bol, ktorý ma posielal do basy. Máte dobrú inšpiráciu alebo osobu, ktorá vás inšpiruje, ale u vás ma to až tak, až tak neprekvapí. Hovorili ste, že jediný, alebo kto nechce vojnu, je Rusko. Len jediný v tomto prípade agresor je Rusko. To, že síce uznávate, ten Krym nemal byť anektovaný, ale v princípe to bolo okej, s tým, že ruské jednotky, s tým, že ruské jednotky dnes počas dovolenky sú na východnej Ukrajine, ale Rusko nechce vojnu. Jediné Rusko prekročilo hranice iného štátu, ruské jednotky vojnové, ale je to Rusko, ktoré nechce vojnu! To považujem za naozaj veľmi, veľmi zaujímavý logický úsudok.
Ja som to už povedal v príhovore, že mne rétorika vaša a vašich kolegov pripomína naozaj mníchovských politikov. Chamberlain prišiel z Mníchova mávajúc, že on je ten za mier, on bol mierotvorca, on bol hrdina, pozor, on bol v tom čase v Británii veľký hrdina, kráľ ho zobral na balkón, zachránil mier pre Európu. A vy hovoríte dnes to isté.
Musím povedať, že nebol som to ja, ktorý povedal, že pokiaľ chcete mier, tak treba byť pripravený na vojnu. To boli Rimania a niekto, kto vie dejiny lepšie ako ja, aj povie, že kto to bol. To som, to som nehovoril ja. To by som si privlastňoval citát, ktorý mi nepatrí.
Ja som aj vo vláde navrhoval, vždy, keď som bol vo vláde, vy ste v nej, pán Blanár, nesedeli, aby mal, rozpočet obrany bol vyšší, na to však nakoniec si vyžiadajte záznamy, aj si to môžete pozrieť. Ja som inak nebol ministrom obrany ani v jednej vláde, ale reagoval som na isté veci ohľadne korupcie a ďalšie veci, pretože minister Lajčák na výbore, kde som to spomenul, spochybnil rozpočtové veci. Ja som povedal, kde sú rezervy, ako reakciu na odpoveď ministra Lajčáka na zahraničnom výbore.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 9:03 - 9:23 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, nikdy som nemal tú česť ako minister spravodlivosti zastupovať vládu v takej závažnej veci, ako je ratifikácia asociačnej dohody, takže vám gratulujem, pán minister, čo teda nie je vaša chyba, samozrejme, a sme radi, že ste tu, ale nie sme tak radi, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, lebo je to dôležitá vec a dôležitá rozprava. A myslím si, že pokiaľ, pokiaľ, isteže je v zahraničí, predpokladám, mohli sme potiahnuť v piatok dlhšie rozpravu, nebol problém, myslím si, viem, pretože to je tak vážna téma, že si podľa mojej mienky zaslúži prítomnosť ministra zahraničných vecí. Je to náš kľúčový partner na východ, na východ od nás. Nemám nič proti ministerstvu spravodlivosti, ale je to téma predsa len pre ministerstvo spravodlivosti tak trochu odťažitá.
Najskôr som chcel, a aj to urobím, pochváliť načasovanie tohto bodu programu, keďže minulý týždeň parlamenty Európskej únie a Ukrajiny schvaľovali asociačnú dohodu symbolicky v jeden deň a je preto dobré, že ministerstvo zahraničných vecí predložilo do Národnej rady tak promptne návrh schválenia asociačnej dohody. Je to správne aj preto, že Ukrajina je naším kľúčovým východným partnerom a je to vec, kde môžeme napomôcť europeizácii Ukrajiny. V princípe asociačná dohoda v dlhodobom horizonte je o znižovaní rozdielov medzi Michalovcami a Užhorodom, čo by mal byť náš záujem.
Podpisom tejto dohody Ukrajiny s Európskou úniou sa, samozrejme, začala, a to je fakt, geopolitická konfrontácia na východe. Ale nie som prívržencom názoru, že to je konfrontácia Spojených štátov amerických a Ruskej federácie, ako mylne tvrdí predseda vlády. Hlavným spúšťačom a aktérom tejto situácie bola ponuka Európskej únie pre Ukrajinu, aby sa postupne začlenila do európskeho obchodného a politického priestoru. Tento dokument, ktorý dnes schvaľujeme, označila Ruská federácia za nepriateľský akt. Reakciou na rozhodnutie Ukrajiny vstúpiť do asociačného procesu s Európskou úniou ešte za bývalého prezidenta Janukovyča bol geopolitický nátlak Moskvy, aby sa Kyjev začlenil do svojho projektu euroázijskej colnej únie. Rusko vníma Európsku úniu, čiže nás, ako konkurujúce impérium a svojich slabších susedov ako vazalov či figúrky na šachovnici. Čiže mali by sme si byť vedomí, kde tá konfrontácia prebieha a čoho súčasťou sme my.
Viacerí kolegovia, aj pán minister zahraničných vecí, spomínali, že boli na Ukrajine, chodia tam, rokujú. Ja som bol s dvomi kolegami na Ukrajine ešte v čase, keď bol pri moci prezident Janukovyč, vo februári tohto roku. Vtedy sme nemali stretnutia vo vykúrených kanceláriách a za prestretým stolom, ale boli to úplne iné stretnutia s lídrami vtedajšej opozície. Môj názor je, samozrejme, keď je nejaká revolúcia, sa k nej pričlenia aj radikálne prvky, tak to proste vždy je, žiaľ, ale sú vo veľkej menšine. Ale kľúčové podľa mojej mienky dnes nie je rozprávať sa o tom, kam by Ukrajina mala patriť, či k Európskej únii, alebo k Rusku, ale mať jasno v tom, že ak sme demokrati, tak by to malo byť slobodné rozhodnutie občanov Ukrajiny. Ak sa rozhodnú mať bližšiu spoluprácu s Ruskom a nebudú reflektovať na asociáciu s Európskou úniou, je to ich slobodné rozhodnutie. Držím palce a nech idú do toho.
Minister zahraničných vecí povedal na rokovaní výboru zahraničného, že je to trošku predsa len iné. Samozrejme, na Ukrajine väčšina dnes je za Európsku úniu, ale je veľká časť regiónu na východnej Ukrajine, kde ľudia majú aj iný názor. Varoval by som trochu pred takýmto zjednodušovaním, pretože ani východná Ukrajina nie je tak celkom homogénna. Inými slovami, na východnej Ukrajine tie mestské aglomerácie sú výrazne proruské, ale vidiek na východnej Ukrajine je vidiek, ktorý je kozácky, ale ukrajinsky kozácky. Čiže splošťovať to, že je to úplne iná civilizácia Východ - Západ je zjednodušenie problému, a myslím, že by sa toho minister zahraničných vecí nemal, nemal dopúšťať.
Viacerí poslanci vládnej koalície, a mrzí ma to, vystupovali, vystupovali ak nie prorusky, kritizujúc len Ukrajinu v zásade, tak minimálne vyzývajúci k tomu, že treba byť neutrálny. Aj tam robia chyby, aj tam robia chyby, my sme ale tak niekde v strede.
Dante napísal v Božskej komédii, že ľudia, ktorí zostávajú v čase najväčšej krízy neutrálni, majú vyhradené tie najhoršie miesta v pekle. Tým chcem povedať, že to nie je žiadna cnosť zostať v čase krízy neutrálny a tváriť sa, že mali by sme nejako vyvažovať, však každý je nejak, trošku nejakú chybu urobil. To bol Mníchov a musím to veľmi otvorene povedať. Postoje niektorých vládnych poslancov sú postoje mníchovských politikov. Však na tých Sudetoch, tam tí Česi utláčajú tých Nemcov, boli tam nejaké excesy, ale musíme to riešiť. Ani tí nemajú úplne... To je Mníchov. A rétorika niektorých vládnych poslancov SMER-u je rétorika mníchovských politikov. Je mi to ľúto.
Áno, tá dichotómia ide v súčasnosti vo vzťahu k Rusku na tej línii Západ – Východ a musíme si my uvedomiť alebo sa dohodnúť, alebo súčasťou čoho my sme. Ja osobne som bol presvedčený, že sme súčasťou Západu. Neznamená, že máme byť nekritickí k Bruselu, vôbec nie. Ja som šesť rokov bol členom Rady ministrov a mnohé veci v Bruseli som namietal. A bol proti, ale nie tak, že som ich namietal v Bratislave a v Bruseli som len hlasoval. Čo som tvrdil v Bratislave, tak som hlasoval aj v Bruseli. Ale len na pripomenutie alebo na ilustráciu chcem povedať jednu vec. Čím to je? Čím to je, že aj ruská politická, ekonomická elita, ale aj tá ukrajinská politická, ekonomická elita, dokonca ešte za čias prezidenta Janukovyča, kedy kritizovali výrazne Západ; a je tam čo kritizovať, nehovorím, že nie je tam nič čo kritizovať; tak ich deti chodili na univerzity na Západe, nie do Moskvy, svoje bankové kontá mali v zahraničných bankách na Západe, vo Švajčiarsku a inde a v Amerike, nie v Moskve, a svoje nehnuteľnosti mali tiež na Západe, vo Viedni, a nie, nie niekde za Uralom? Čiže je paradoxné, keď politické, ekonomické elity Ruska a dajme tomu tej projanukovyčovskej Ukrajiny boli veľmi k Západu kritické, a pritom konkrétne kroky vo vzťahu k vlastným deťom a k vlastnému majetku riešili vždy na Západe. To je naozaj akože skvelá, skvelá propagácia východných, východných hodnôt.
Samozrejme, že problém Ukrajiny, ale musím povedať, že nielen Ukrajiny, to sa, žiaľ, posúva aj k nám, je, je problém výrazného vplyvu oligarchie na spoločenské veci. Teraz, samozrejme, že to bolo aj za Janukovyča a nerobím si ilúzie, že moc oligarchie na Ukrajine výrazne, výrazne poklesla. By som povedal, že ak je jedna vec, z ktorej by sme si z Ukrajiny brať príklad nemali, tak to je práve dominancia silných skupín a silných oligarchov na verejný život, na justíciu, na médiá. Problém na Slovensku ale je, že to dnes nikto z vládnej koalície nekritizuje, práve naopak, my sa čoraz viacej aj za tejto vlády a v týchto rokoch posúvame smerom k oligarchickej demokracii. Ak by sme mali mať nejaké varovanie, tak je to v tomto práve Ukrajina, ale zdá sa, že mnohým z vládnej koalície – a možno nielen im – to až tak veľmi nevadí. Ak budú krajinu vlastniť a všetky rozhodovacie mechanizmy v nej a poslancov a ministrov a médiá a sudcov vplyvné skupiny, oligarchovia, tak to je koniec demokracie. A preto by som bol rád, keby na rozdiel od všetkých iných výhrad ku krajine, ktoré častokrát sú fiktívne, si vládni poslanci všimli aj túto vec. A keďže si ju zatiaľ nevšimli, tak mi je ľúto, ale predpokladám, že im to až tak neprekáža.
Chcem povedať aj ale druhú vec, lebo svet sa mení, vidíme to na Ukrajine, vidíme to na Blízkom východe, myslím si, že by bolo dôležité a dobré, aby sa Národná rada vedela zhodnúť na prioritách, ktoré vyplývajú z nových bezpečnostných hrozieb. Ja viem, že niektorí skôr extrémne ľavicoví poslanci majú pocit, že kto hovorí o obrane, je vojnový štváč. Starí Rimania hovorili, že kto chce mier, musí byť pripravený na vojnu. Je to proste fakt. Ak si budeme zakrývať oči pred bezpečnostnými hrozbami moderného sveta, tak na to Slovensko, jeho občania a naše deti môžu doplatiť. Mali sme pocit dlhé roky, a možno mal nejaké svoje ratio, aj keď bol naivný ten pocit, že keďže v našom priestore už nebola 70 rokov žiadna vojna a žiaden konflikt, tak minimálne ďalších 70 rokov žiaden nehrozí. Bodaj by to bolo tak! Všetci by sme to chceli. Vojna je hrozná, prináša obete aj medzi tými najbezbrannejšími. Ale ak niekto rozmýšľa racionálne a podľa mňa aj štátnicky, tak vie, že niekedy k takémuto konfliktu môže, môže prísť, a preto si myslím, že je krátkozraké, ak vláda a prednedávnom ešte predseda vlády tvrdil, že navrhne znižovať slovenské výdavky na obranu. V tejto situácii, hovorím to veľmi otvorene, považujem tieto slová za vlastizradu. Za vlastizradu. Ja viem, že navyšovať výdavky na obranu nie je populárne, populárne je navyšovať sociálne dávky, niekedy aj pre tých, ktorí si ich nezaslúžia a neodpracujú, ale sú to voliči v každom prípade. Ale v dnešnej dobe znižovať výdavky na obranu považujem za krok, ktorý ohrozuje bezpečnosť Slovenska a bezpečnosť našich detí. Ja preto plánujem navrhnúť, a je to otvorený návrh, ústavný zákon, ktorý by zabezpečil zvyšovanie rozpočtu pre rezort obrany o 0,1 % HDP každý rok, výhľadovo do roku 2020 na 1,6 %, čo teda mala byť dohoda akoby vlády a prezidenta pred summitom NATO, pred summitom NATO vo Walese.
Ja si uvedomujem, že rozpočet je napätý a že musíme spĺňať, spĺňať kritériá Maastrichtu, ale povedzme si otvorene, toho priestoru v rozpočte je pomerne veľa, ja poviem, kde konkrétne, aby som nehovoril všeobecne. Daňové úniky. Na Slovensku máme stále, ak nie prvý, tak druhý najvyšší únik na DPH v Európskej únii. Narástol na dvojnásobok v roku 2006 až 2010. Dovtedy malo Slovensko približne 17-percentný únik na DPH, od roku 2006 do roku 2010, teda za roky prvej Ficovej vlády, sa zvýšil dvojnásobne. To je viac ako 2 miliardy eur. To znamená, len keby sme znížili daňové úniky o polovicu, tak by sme vedeli ušetriť približne 1 miliardu eur. Teraz 0,1 percenta, percenta HDP môže byť, neviem, približne 80 - 90, opravte ma, ak sa mýlim, miliónov eur. Čiže to je malý zlomok z toho, o čo Slovensko prichádza na daňových únikoch každý rok. Boli tu veľké výzvy, že budeme mať daňovú kobru, zatiaľ rieši mäsiarov daňová kobra a skôr mi príde ako taký daňový leňochod ako kobra. Mnohé závažné kauzy sa zametajú pod koberec. Mali sme nedávno na výbore pre obranu a bezpečnosť kauzu Budamar, firmu, ktorá je podozrivá z daňových únikov v rozsahu niekoľko desiatok miliónov eur. Boli tam menení vyšetrovatelia, operatívci, ktorí potom prešli polygrafom z dôvodov, že mohli byť ovplyvnení. Tá kauza sa vlečie, nič sa nedeje aj napriek prísľubom ministra vnútra, že ako v tej veci budú konať a idú po tom, sa nič meritórne, odkedy to bolo, február, to je pol roka, nestalo. Proste, žiaľ, táto vláda nemá odvahu – v lepšom, možnosť alebo slobodu – v tom horšom, ísť po tých naozaj veľkých dépéháčkaroch, ktorí okrádajú štát a občanov o desiatky miliónov, ak nie viac eur.
Korupcia, o tom nebudem hovoriť dlhšie, lebo je to téma, ktorá by si zaslúžila, samozrejme, dlhšie pojednanie. Podľa prepočtu novej nadácie, ktorú, ktorú zriadil Miroslav Trnka, Slovensko prichádza približne asi o miliardu eur ročne v rámci korupcie pri verejných tendroch a dotáciách. Ale to nie je len tá jedna miliarda, musím povedať, to je oveľa viac. Pretože pokiaľ tu bude vládnuť investičné prostredie, ktoré bude korupčné, pokiaľ bude veľká miera korupcie v justícii, tak záujem investovať na Slovensku bude výrazne nižší, ľudia budú mať horšiu prácu, horšie platenú alebo ju nebudú mať. Povedzte mi, ako je možné, dám len krátke porovnanie medzi Slovenskom a Rakúskom, máme rovnako talentované deti, vyhrávajú rovnaké olympiády, možno Slováci sú ešte talentovanejší, vyhrávajú tých olympiád viac. Ako je možné, že v Rakúsku je viac ako trojnásobne vyššia priemerná mzda a malo by to znamenať, že všetci investori pôjdu na Slovensko. Sú tu kvalifikovaní pracovití ľudia, môžu im dať nižšiu mzdu, majú nižšie náklady, mali by ísť sem. Ako je potom možné, že v Rakúsku je trojnásobne nižšia nezamestnanosť? Popri trojnásobne vyšších mzdách? No to je práve to prostredie, miera korupcie, vymožiteľnosti práva, byrokracia, o tom to, žiaľ, je. A pokiaľ to nezmeníme, pokiaľ si neuvedomíme jednu jasnú vec, že korupcia, možnože ľudia majú pocit, že je to zlá vec, ale dôležité sú tá práca, aj ako je zaplatená, ale to priamo súvisí. Ak budeme na Slovensku takto fungovať, ako fungujeme doteraz, tak na Slovensku nebudú nové pracovné miesta a nebudú dobre zaplatené.
Verejná správa, veľká téma ministerstva vnútra, ESO, ktoré nakoniec vyšlo tak, že sa presunuli tabuľky a, z rôznych úradov, a sa niektoré škatule pomenili, ale v princípe nepriniesla žiadnu výraznejšiu úsporu. Keď som bol na ministerstve vnútra, tak sme mali návrh, ktorý som odovzdal ministrovi vnútra, na reformu verejnej správy, ktorej, a vrátane teda samosprávy, ktorá by ušetrila približne, ak by sa spustila, 700 miliónov eur ročne. Nie za štyri roky, ale ročne. Ten materiál stále je vraj nedostupný. Len zrejme nie je odvaha ísť do takých závažnejších škrtov, ktoré by priniesli aj reálnejšie, reálnejšie úspory.
Pani predsedajúca, to je pár mojich poznámok k návrhu zahraničného výboru a pevne verím, že rozprava, ktorá bude pokračovať, nebude – aspoň zo strany vládnych poslancov – taká jednostranná, ako bola, ako bola doposiaľ. Pretože uvedomiť si, že Ukrajina je náš kľúčový partner a že by ľudia na Ukrajine mali byť tí, ktorí rozhodnú o svojej budúcnosti, je to kľúčové. Keď sme v 90. rokoch rozhodovali sa na Slovensku, či pôjdeme na Západ alebo na Východ, tak tiež by nám nevyhovovalo, keby v Nemecku povedali, o tom by nemali rozhodnúť Slováci vo voľbách alebo v referende, nech proste, ak to má problém s tým Rusko, ale tak proste, tak radšej nie. To by nám asi vadilo, keby Nemci tvrdili, že to je vec veľmocí, ako sa dohodnú, a ľudia na Slovensku k tomu nemajú čo povedať. A pociťujem v tom veľmi slabú empatiu niektorých našich poslancov, ak tvrdia, že to rozhodnú veľmoci a ukrajinský národ nech v princípe sklapne opätky a ide tak, ako sa dohodnú veľmoci, aby nebol nikto iritovaný. Tak buď veríme v demokraciu a myslíme si, že aj ľudia na Ukrajine na ňu majú právo, alebo neveríme. A tá nízka miera empatie voči našim ukrajinským priateľom, voči občanom Ukrajiny ma naozaj zaráža a bol by som veľmi rád, keby sa v tomto parlamente zmenila.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.9.2014 11:12 - 11:13 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Pán predseda, beriem späť návrhy pod pôvodným bodom 62, 63 (tlače 1106, 1105) a zároveň chcem avizovať, že pripravím alebo dám potom na podporu kolegom z opozície návrh na Ústavný súd vo veci výkladu ústavy, pretože som presvedčený o tom, že vaše konanie včera nebolo len nedemokratické, ale aj protiústavné. Myslím si, že ústavné právo poslanca na zákonodarnú iniciatívu, ako som už avizoval, neznamená, neznamená len právo podať niečo do podateľne a získať prezenčnú pečiatku, ale s tým koreluje povinnosť Národnej rady návrh prerokovať. Môže ho odmietnuť, máte väčšinu, vyhrali ste voľby, ale právo ústavné poslanca limitovať na podanie do podateľne je protiústavné.
Preto takýto návrh budem iniciovať, a ak Ústavný súd tomu vyhovie, som zvedavý podľa pána ministra Richtera, ako sa ako chlap potom zachováte.
Skryt prepis