Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja len stručne zareagujem. Ja súhlasím s tým, som to aj povedal, že podľa mňa zodpovednosť nemá priamo osobnú minister hospodárstva, ale predseda vlády. Ja som tu pri schvaľovaní vládneho programu hovoril, že to nie je celkom jednofarebná vláda, že je to koalícia mecenášov, ktorí si dosadili svojich ministrov, a možnože majú nejakú koaličnú radu, tam sa dohodnú, aký materiál sa kde urobí, pripraví, a potom to len formálne odklepne vláda. Preto som hovoril, že tá vláda je kolaborantská, lebo ona nevykonáva reálne kompetencie vlády, ale vykonáva rozhodnutie niekoho, niekoho iného. A je mi z toho smutno, aj keď vidím niektorých možno aj kolegov poslancov, možno pána spravodajcu v spoločnosti na spoločenských akciách ľudí, uf, je mi z toho veľmi smutno, musím povedať, lebo to všetko trochu dokumentuje, že kto v tejto krajine dnes reálne vládne. Pod heslami o istotách, ktoré sú pekné heslá, ale istoty pre koho tým boli myslené? Istoty pre oligarchov, pre finančné skupiny, pre ľudí vážne podozrivých z korupcie, z trestnej činnosti ekonomického charakteru? A z toho je mi veľmi smutno a ja pevne verím, že príde čas a nebude dlhý, verím, kedy si ľudia tú moc vezmú naspäť.

Moja otázka aj na vás, pán minister, znie, kto riadi túto krajinu? Budem hovoriť o konkrétnom vašom materiáli, ale týka sa aj tohto bodu, lebo ani tu si nie sme istí, kto ten návrh zákona reálne pripravil a kto ho reálne schválil.
Pred pár hodinami sme zverejnili listinný dôkaz o tom, že predseda vlády Robert Fico predal túto krajinu oligarchom. Táto krajina možno mala viaceré privatizačné škandály, ale nikdy nebol škandál takého rozmeru, že bolo podozrenie, že niekto privatizoval štát, že v skutočnosti súčasná vláda nevykonáva svoje ústavné kompetencie, rozhoduje sa niekde úplne inde, Slovensko je okupovanou krajinou, krajinou okupovanou finančnými skupinami a máme len kolaborantskú vládu, ktorá vykonáva ich rozhodnutia. Pred, minulý týždeň prebehlo veľa informácií o tom, ako sa má reorganizovať skupina spoločnosti SPP. Teda nepôjdem k meritu veci, k tomu, ako je výhodné pre krajinu si nechať len nelukratívnu časť toho celého konzorcia a nechať lukratívne časti bez akýchkoľvek záväzkov a strát súkromnému investorovi, ktorému ste to reprivatizovali. Ale považujem za škandalózne, aby materiál, na základe ktorého vláda rozhodovala, pripravovala finančná skupina J&T.
Pán minister, vy ste teraz reagovali na našu tlačovú konferenciu spôsobom, že to len nejaké tabuľky tam boli pripravené, keď vám potom oznámili, že celý materiál bol pripravený J&T, tak ste už reagovať zjavne nevedeli. SPP reagovalo, že to je asi taká chyba, sa stala, pretože človek, ktorý na tom pracoval, predtým robil pre J&T pred dvomi rokmi, asi priniesol spred dvoch rokov ten svoj starý počítač. No a ešte dajme tú o Červenej čiapočke. Kto tomuto uverí? Čo to je za nezmysel? Pán minister, keď som bol na ministerstve vnútra, tak sme riešili korupčný prípad, kedy táto istá finančná skupina sa snažila ovplyvniť vysokých úradníkov rezortu práce, nie je tu pán exminister Mihál, ale on o tom vie, aby zmenili zákon o dôchodkovom sporení tak, aby bol výhodnejší pre ich záujmy. My sme takéto praktiky trestne stíhali. Pre vás dnes robia finančné skupiny materiály do vlády. Keď bol tu v decembri lex Penta, tento materiál o SPP je lex J&T, preto si myslím, že, a možnože to nie je úplne len vaša chyba a vám to proste pristane v rezorte tieto veci, ale vy ste ich predložili, vy s nimi do parlamentu nakoniec prichádzate.
Ja si myslím, že to, čo sa udialo, a táto informácia, tento listinný dôkaz je v princípe pre Slovensko bezpečnostné riziko. Bezpečnostné riziko preto, že dnes sa prvýkrát preukázalo, čo možnože mnohí tušili, mali sme viaceré nahrávky, viaceré originály zmlúv o financovaní SMER-u, ale zatiaľ to tak bolo celkom zľahka, zľahka posunuté nabok.
Tu je dôkaz, na internetovej stránke vašej vlády, že materiály reálne na vládu, kľúčové materiály, kľúčové materiály, kde ide o miliardy, nepripravuje vláda, nepripravujú rezorty, pripravujú ju oligarchovia, pripravujú finančné skupiny. To v tejto krajine podľa mojej mienky ešte nikdy nebolo. Môžte zastrašovať novinárov, môžte, aj to robíte, vy nie, Úrad vlády, môžte ich vydierať, môžte sa im vyhrážať, ale nakoniec pri takejto megakauze sa nakoniec podľa mojej mienky pravda ukáže.
Pán minister, mne je to veľmi ľúto, lebo my sa nepoznáme osobne, ale po tom, čo ste sem priniesli lex Penta, a boli ste pod ním podpísaný vy, aj premiér Fico, samozrejme, po tom, čo ste na vládu priniesli materiál, ktorý pripravovala finančná skupina J&T, aby si asi navzájom nezávideli, by ste už nemali byť ministrom hospodárstva. A nie je to možnože vaša osobná chyba, lebo tie príkazy asi idú odinakadiaľ, a nie sú to vaše slobodné rozhodnutia, ale myslím si, že, že ten pohár vody už dávno, dávno pretiekol. Myslím si, že minimálna vec, čo by mala byť po takejto informácií urobená, je okamžité stopnutie týchto nehoráznych transakcií v SPP v prospech konkrétnej finančnej skupiny. Toto je to úplné prvé.
My sme zvolali bezpečnostný výbor, lebo to vyvoláva aj bezpečnostné riziká ohľadne toho, kto reálne túto krajinu ovláda. Myslíme si, že to nie ste ani vy, a nie je to v tomto okamihu ani predseda vlády, ale sú to finančné skupiny, ktoré sa dohodli na vytvorení SMER-u, a dnes si z toho berú úroky. A dnes tento konkrétny dôkaz o tom, že materiál k strategicky vytunelovala finančná skupina J&T, je nezvratný. Môžte akékoľvek teórie si k tomu vymyslieť, o starom počítači od J&T, ktorý sa dostal náhodou na SPP, tam ho presťahovali, k tomu dnes podľa mojej mienky nikto a pevne verím, že ani vaši voliči, neuveria.
Preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste ako prvý krok minimálne, aj keď to nie je vo vašej moci, ja viem, navrhli vláde túto škandalóznu transakciu, tento podvod roka na občanoch, keď sa preukázalo, kto je za ním, aby ste ho hneď zastavili. To je to minimálne, čo je podľa mojej mienky možné urobiť v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme tu v decembri rokovali o tomto istom zákone, o novele zákona, tak som označil tento zákon ako lex Penta. Bol to zákon, ktorý bol šitý pre jednu finančnú skupinu, pre jedno PPC-éčko v Bratislave a nakoniec inkriminované body museli byť pod tlakom verejnosti z návrhu vypustené. Lebo ten zákon nebol obhájiteľný. Moja otázka znie, koho zákony vláda do Národnej rady predkladá? A či vláda predkladá do parlamentu zákony, na ktorých sa slobodne uznáša, alebo zákony, ktoré jej nadiktujú konkrétni oligarchovia? Moja otázka aj na vás, pán minister, znie... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... tak oni vládnu v tejto krajine a nie ľudia! (Reakcie z pléna.) Si to pozrite, si to!

Ďakujem. Ja sa na rozdiel od pána kolegu v tom, že otázka vôbec, niekto ten návrh zákona pripravoval, viete. Už predchádzajúci návrh zákona pripravovala asi skupina Penta a my sme dnes zverejnili, že materiál, ktorý schvaľovala vláda Slovenskej republiky o SPP, bol písaný na počítači finančnej skupiny J&T. Ak si kliknete, a budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ak si kliknete na materiál schvaľovaný vládou o SPP, veľká téma, na properties, tak je zrejmé, že ten materiál nepripravovalo ministerstvo hospodárstva, ale finančná skupina J&T.
Pán minister, vy a premiér Fico ste predali tento štát! Boli možno mnohé škandály privatizačné, ale nebol nikdy škandál, aby niekto sprivatizoval krajinu! (Ruch v sále.)
Pán minister, túto krajinu za vašej vlády vlastnia oligarchovia, ktorí sú podľa mojej mienky okupantmi v tejto krajine, a vy ste len kolaborantská vláda, len kolaborantská vláda nesvojprávna! Vy neschvaľujete a nevládnete tejto krajine, tejto krajine vládnu oligarchovia! Ak vládne materiály pripravujú finančné skupiny v tejto krajine... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán poslanec Zajac, ja by som nepodceňoval tak voličov. Ja si nemyslím, že moc peňazí v kampani je tá, čo vie prevrátiť volebné výsledky. Bola jedna taká strana, ktorá robila najväčšiu kampaň pred rokom, najväčšiu, za najväčšie peniaze. Koľko mala percent? Nepodceňujme, nepodceňujme voličov, nepodceňujme ľudí!
Mne sa nezdá, že by nemeckí poslanci volení v zmiešanom systéme boli ovplyvňovaní oligarchami, to si nemyslím. Ja si myslím, že práve, možno keď je jedna strana, ktorá má len jedného lídra, tak ten môže byť oligarchmi ovplyvnený a potom tak hlasujú desiatky poslancov. Len tak pre ilustráciu.
Je tu taký pozmeňujúci návrh, jeden k jednému návrhu zákona, tlač 542. Pozrite si zoznam poslancov, ktorí ho podpísali! Koľkých z nich my poznáme? Koľkých z nich my poznáme? Teraz nehovorím, že to je to najpodstatnejšie, lebo niektorých poznáme, a nie je to nejaká skvelá vizitka, že ich poznáme, a pozná ich možno celé Slovensko, a nie až tak v dobrom. To nehovorím, že to je tá berná minca, že keď je niekto známy, tak to je fajn, a keď neznámy, tak to nie je fajn. Ale určite by  podľa mňa v parlamente mali byť ľudia, ktorí majú podporu ľudí, svojich voličov, nielen proste lídra strany. O tom som presvedčený, lebo sme v demokracii. A nevidím iný spôsob, alebo aspoň nejaký kompromisný, ako to dosiahnuť, ako zmeniť volebný systém.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Je celkom zaujímavé, že v tejto rozprave vystupujú takmer výlučne opoziční poslanci. Dnes máme v parlamente osemdesiattri vládnych poslancov. Nevystúpil v rozprave nikto z nich. Len sem-tam tí aktívnejší nás pobavia nejakou vtipnou faktickou poznámkou typu strany majú v okrskových komisiách svojich proste rodinných príslušníkov a tým pádom potom aj prejdú voľbami, pričom majú menej ako jedno percento. Tak buď prejdú voľbami, alebo majú menej ako jedno percento? Ale však v princípe už je pomaly šesť hodín, takže sem-tam nejaké vtipné poznámky nie sú zlé.
Ale teraz by som sa vrátil k samotným návrhom zákonov. Ja som sa pána ministra pri predchádzajúcom zákone pýtal, či vystúpi v rozprave, pretože ak prichádza do parlamentu návrh zákona, ktorý je akoby nejakým polotovarom, a poďme diskutovať, tak je fajn podľa mňa, keď diskutujeme. Myslím si, že je dobrý zvyk, alebo býval dobrý zvyk mnohých členov vlády vystúpiť v rozprave, aby mohli poslanci diskutovať, reagovať, pretože v záverečnom slove sa už reagovať nedá. Takže to mi celkom nejde dokopy, keď na jednej strane hovoríme, že poďme diskutovať, a na druhej strane tá realita je trošku, trošku iná, obávam sa.
Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, predsa len, lebo tá diskusia bola tým pádom minimálne taká aktívna, bola obmedzená. Po prvé, stále platí, čo som povedal vo svojom vystúpení prvom, že zloženie volebných komisií nie je také, o akom hovoril pán minister v úvodnom slove. Ta znamená, nie je také, že majú zastúpenie strany nad tri percentá platené a ostatné neplatené. Ostatné nemajú zastúpenie žiadne. To je návrh, ktorý prišiel sem do Národnej rady. Tak si myslím, že treba si to pozrieť.
Druhá poznámka je, a chápem, že pán minister avizoval, že to chce zmeniť, a to je volebné právo, aktívne volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny. Ak niekto, a to len zmienim, pretože nie sme tu všetci právnici, tvrdí ako Generálna prokuratúra, že nepriznať volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny je v rozpore so štrasburskou judikatúrou, odporúčam prečítať si asi najaktuálnejšie rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu vo veci Scoppola proti Taliansku z mája minulého roku, a to je celkom jednoznačné, šestnásť ku jedna. Niet v princípe, o čom sa až tak sporiť. Čo ma prekvapuje, že nejakí právnici, to je jedno odkiaľ, mali argumentáciu, že nepriznať odsúdeným volebné právo je v rozpore s európskym dohovorom. Ešte raz odporúčam, 22. máj 2012. To rozhodnutie je jednoznačné.
Taliani mali prísnejšiu úpravu. Taliani mali takú úpravu, že od troch do piatich rokov odsúdení, čiže aj za menej závažné trestné činy, mali ešte tri roky po výkone trestu zákaz volebného práva a odsúdení nad päť rokov mali doživotný zákaz výkonu volebného práva a Veľká komora v tomto prípade rozhodla, že je to v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu. Čiže to len k tomu. A boli to paušálne, ešte raz, boli to paušálne obmedzenia volebného práva, nie individuálne súdnym rozhodnutím určené.
A teraz sa vyjadrím k samotnému návrhu zákona a najmä k tomu, že podľa mňa dve ustanovenia sú v rozpore... (Reakcia z pléna.) Prosím? Že sú v rozpore s ústavou. A to sa týka jednak volebného moratória a potom zákazu vedenia kampaní inými subjektmi ako tretím sektorom. Áno, ak budú v takejto podobe prijaté, tie ustanovenia zrejme pôjdu na Ústavný súd. Aj keď musím povedať aj pánovi poslancovi Osuskému, že situácia na Ústavnom súde je pomerne dramatická. Nie z hľadiska počtu sudcov, ale z hľadiska toho, že dnes je Ústavný súd zablokovaná inštitúcia, kde predsedníčka súdu v situácii, kedy hrozí iné hlasovanie, ako by preferovala, o rozhodnutí nedá hlasovať. Hovorím to s plnou vážnosťou. Je to mimoriadne vážna situácia a mrzí ma to, že to musím ako právnik povedať, že Ústavný súd sa stáva nefunkčnou justičnou inštitúciou, kde ak podľa vedenia súdu je v menšine v nejakej veci, tak sa o veci nehlasuje. To považujem za absurdné a za ohrozenie vôbec ústavného systému ako takého.
K tým dvom ustanoveniam, jednak k moratóriu a jednak k zákazu vedenia volebných kampaní inými subjektami. Tu spomínal aj pán poslanec Číž, že moratórium, on to má pred sebou v tom roku 1998, keď premiér Dzurinda hovoril o dvojnásobných platoch. Pán Dzurinda nebol premiér v roku 1998, takže má asi pred očami niečo trochu iné, ale to je, samozrejme, vec pána poslanca Číža. Ale faktom je, že to, keď moratórium bolo v našich volebných zákonoch, bolo obchádzané, bolo zneužívané a nebolo to ustanovenie vykonateľné. Čiže inými slovami, poctiví kandidáti moratórium rešpektovali, nepoctiví ho porušovali a nič sa neudialo. Aký to malo zmysel? A v tomto súhlasím aj s tým, že ústavne neviem, či vieme zdôvodniť obmedzenie slobody prejavu. Ústava nehovorí, že sloboda prejavu končí 48 hodín pred voľbami. To je proste fakt, nič také v ústave proste nie je. Ten text ústavy je jednoznačný. Čiže po prvé, to ustanovenie je nevykonateľné, po druhé, podporuje tých nepoctivých, ktorí ho porušujú a obchádzajú, a po tretie, to je asi najzávažnejšie, je podľa mojej mienky aj protiústavné. A neviem o tom, že by vznikol, odkedy bolo moratórium zrušené, pri všetkých voľbách nejaký vážny problém, ktorý by zdôvodňoval taký naliehavý záujem ho znovu obnoviť.
Čo považujem za ešte závažnejšie ale, a považujem to rovnako za protiústavné, je zákaz vedenia kampaní dajme tomu tretím sektorom. Samozrejme, že aj oni majú predsa právo na slobodu prejavu. Pre mňa je podstatné to, aby bolo transparentné financovanie aj ich prejavu v poriadku, ale zakázať im paušálne prejav, politický prejav pred voľbami je flagrantne protiústavné podľa mojej mienky a nič v ústave neumožňuje takéto obmedzenie.
Vy sa, samozrejme, bojíte negatívnych kampaní, ale samotná obava z negatívnych kampaní nie je ústavný dôvod na obmedzenie slobody prejavu. Aby, už to bolo možno spomínané, aby nemohol nejaký subjekt, verejne známy subjekt, ako bol pred tromi rokmi známy karikaturista, urobiť bilbordovú kampaň. Aby nemohol niekto urobiť bilbordovú kampaň na tému proste vrúcneho vzťahu premiéra Fica a pána Harabína, ako si predstavuje dnešná vláda spravodlivosť. Čo tento, toto objatie a ten bozk pre spravodlivosť na Slovensku znamená? Je to smrteľné podľa mňa objatie, čo sa ukazuje aj teraz v prípade Sadikiho, žiaľ. Ale akokoľvek, to je jedno, aká tá negatívna kampaň bude a proti komu bude, obmedziť ju podľa mojej mienky nemá žiadne ústavné ukotvenie. Dokonca aj komerčný prejav je chránený slobodou prejavu. (Reakcia z pléna.) Nielen obsah, nie, nie, všeobecne musím povedať, pri slobode prejavu je vždy a musí byť chránený obsah aj forma. Sloboda prejavu vždy chráni aj tú kognitívnu zložku prejavu, obsahovú, aj tú emotívnu zložku prejavu, formálnu. Tým pádom prejav môže byť aj šokujúci, pre niekoho možno urážlivý, pre niekoho možno vulgárny, ale zhodneme sa na tom, že ak niekto môže povedať v slobodnej spoločnosti, že táto vláda je zlá a mala by byť vymenená, tak to môže povedať aj expresívnejšie. Inými slovami, nechráni len obsah toho prejavu, ale samozrejme, že je chránená aj jeho forma.
A preto si myslím, že nie je prijateľné tento zákon prijať v stave alebo v znení, ktorý úplne evidentne nad rámec možnosti našej ústavy obmedzuje slobodu prejavu. A keď tu bola výtka, že sa spomína Mečiar, a veď prečo, veď my nie sme ako Mečiar. No jeho volebné zákony prijaté tiež len vládnou väčšinou bez širšieho konsenzu, skončili mnohé na Ústavnom súde a mnohé ustanovenia boli, aj keď až po voľbách, lebo už bol malý čas na to, boli vyhlásené za protiústavné. Teraz hrozí možno niečo podobné. Ak tento zákon prijmete v takej podobe, ako je navrhnutý, skončia jeho ustanovenia, viaceré, na Ústavnom súde a vznikne znovu problém, že možno, potenciálne pani predsedníčka  nedá o veci hlasovať, lebo bude vedieť, že väčšina pléna by časti tohoto zákona zrušila. Vznikne znovu v právnom štáte neprijateľná situácia, ale tým, že ovládate niektoré vrcholné pozície v justícii a hrdo sa k nim hlásite, tak taká situácia neštandardná môže vzniknúť. Ono to potencionálne bude ešte dramatickejšie ako za vlády Vladimíra Mečiara, lebo v tom čase predseda Ústavného súdu neblokoval rozhodnutie a rozhodovanie pléna Ústavného súdu. Dnešná šéfka Ústavného súdu blokuje rozhodnutia a tým pádom funkčnosť pléna Ústavného súdu, čo považujem za úplne absurdný stav, ktorý nemá asi obdobu v žiadnej inej krajine, nielenže Európskej únie, ale podľa mojej mienky nie ani, ani celého sveta.
Preto sa prihováram k tomu, čo už povedali moji predrečníci, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie, aby sa neprijímal v podobe, ktorá evokuje výrazné podozrenia z porušenia ústavy.
Posledná poznámka ešte predsa len, lebo tu bola diskusia k počtu volebných obvodov a pán minister hovoril, že sme si to mohli zmeniť v minulosti my. Ja som už spomínal pri predchádzajúcom zákone, že môj zámer v čase, keď som bol vo vláde, bol, aby vznikol čo možno najväčší konsenzus na prijatie volebného kódexu, lebo tento zákon považujem za tak výnimočný, nastavujúci pravidlá hry, že by nemal byť prijímaný len vládnou väčšinou. To je, to si myslím, že je tá základná pozícia, ten základný princíp. A faktom ale je, že v roku 2010, keď sa komisia vytvorila, tak okrem KDH žiadna iná strana nechcela meniť počet volebných obvodov. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je ale, že by sme podľa mojej mienky mali ísť ďalej, ako len meniť počty volebných obvodov, a to zvažovať zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. Nech je aj jeden volebný obvod pre pomerný systém, v poriadku, ale druhá polovica poslancov by bola volená v jednomandátových volebných obvodoch. Pri všetkej úcte ku kolegom, mnohým v tejto snemovni, je asi fakt, ktorý nemusím zvlášť zdôrazňovať, že mnohí voliči mnohých poslancov z rôznych strán ani nepoznajú, a sú v parlamente najmä vďaka tomu, že ich do parlamentu vytiahne nejaký populárny líder nejakej strany, a to je všetko, je to tak. Tá previazanosť podľa mojej mienky voličov a poslancov je tým pádom v zásade minimálna. Ani my sa navzájom až tak nepoznáme všetci.
Preto si myslím, že minimálne by mala prebehnúť diskusia a samozrejme by mal byť schvaľovaný volebný systém po väčšom konsenze. A viem, že ten nedosiahneme v tomto čase, v tejto dobe, ale myslím si, že ak chceme hovoriť o previazanosti voličov a poslancov, nestačí mať len 4 volebné obvody, alebo 8 volebných obvodov. Podľa mňa ani to nestačí. Ak to chceme urobiť naozaj vážne a dať do parlamentu osobnosti z jednotlivých regiónov, ktoré majú podporu občanov, voličov, tak urobiť dvojkolový, dvojkolový systém voľby v jednomandátových volebných obvodoch, a po tom v pomernom systéme tá druhá polovica, tá môže byť aj jeden volebný obvod. Tam už nevidím v tom nejaký vážny problém. Ale stále si myslím, že aj zmena len na štyri volebné obvody by bola skôr kozmetická. Dobrá zmena by to bola, dôležitá, v niečom smerom k lepšiemu, ale myslím si, že skôr len, len kozmetická. A obávam sa, že na to vôľa v tejto Národnej rade už nie je vôbec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som zareagoval na kolegov, čo reagovali na mňa.
Kedysi sa zvyklo hovoriť za bývalého režimu a dokonca používali takú "průpovídku" aj ľudia, ktorí mali záujem voľby zmanipulovať, že dôležité nie je hlasovanie, dôležité je to, kto sčítava hlasy. A preto mňa trápi zloženie okrskových volebných komisií, lebo tie sčítavajú hlasy. Prísť s takýmto návrhom do parlamentu, ktorý podľa mňa nemá obdobu nikde vo svete, že môžu sčítavať hlasy len niektoré kandidujúce strany a iné nie, považujem za úplné popretie základného zmyslu nejakej férovosti a transparentnosti volebnej súťaže. Na tom sa asi rozumní ľudia zhodnú. A, ešte raz, ak je dôvodom ušetrenie, tak je x iných možností, tak nech sa znížia odmeny všetkým, zrušia sa odmeny všetkým, ale povedať, že to platí pre niektorých, pre iných nie, je absurdné a podľa mňa nevysvetliteľné.
Hovoríte, pán poslanec Číž, že mňa tu také trápia veci ako zloženie komisií, potom, že tí vrahovia budú mať volebné právo. Tak to ma teda dosť trápi. A viete, prečo ma to trápi, pán poslanec? Jednak ste už raz tento návrh zákona do parlamentu doniesli, za prvej vašej vlády, čiže nie je to také, že nevedeli sme o tom, tak chybička se vloudila, už sa mi to zdá byť, že to je recidíva u vás, myslím vašej strany. A nerozumiem tomu, lebo sa mi to zdá byť naozaj mimoriadne málo, teraz to poviem vašimi slovami možno, ale ktoré ste si tak zobrali sem-tam, sociálne citlivé, aby ľudia, ktorí úmyselne, brutálne usmrtia iných a tým ich zbavia nielen volebného práva, ale všetkých práv, aj práva na život, mohli ďalej rozhodovať o osude tejto krajiny. To mňa trápi, pán poslanec, možno to netrápi vás, kolegov. Mňa to trápi. A podľa mňa to trápi alebo hnevá aj väčšinu ľudí v tejto krajine.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť aj k forme predloženia tohto návrhu, ale potom aj k niektorým veciam, ktoré považujem za zlé, nesprávne a dokonca neprijateľné, dokonca možno aj protiústavné v návrhu zákona.
Toto nie je obyčajný zákon. On formálne obyčajný je. Nie je to ústavný zákon. Ale tým, že nastavuje parametre hry, nastavuje parametre volebnej súťaže, budem k tomuto jednému hovoriť a dotknem sa len chvíľku kampane, tak je vždy veľmi citlivé ich pretlačiť cez parlamentnú väčšinu. Preto aj mnohé krajiny, ktoré majú napríklad väčšinový volebný systém, tvorbu volebných obvodov zverujú súdnej moci, lebo inak by väčšina mohla si robiť také volebné obvody, aby sa zabetónovala tam na dlhé obdobie do budúcnosti, čo je príklad koniec koncov toho, čo v nejakej obmene robí premiér v Maďarsku. Preto si myslím, že ambícia štandardnej strany, nemyslím tým HZDS v roku 1997, by mala byť prijať po najväčšom konsenze pravidlá volebnej súťaže v parlamente, nielen cez jednoduchú väčšinu. Preto si myslím, že postup, ktorý bol zvolený vládou, je nesprávny.
Bolo tu spomenuté viacerými poslancami strany SMER, že aj bývalá vláda pripravovala volebný kódex. Pripravovala ho. Pripravovala ho tak, že ja som do komisie na ministerstve vnútra, ktorá ho pripravovala, zavolal už vtedy zástupcov všetkých parlamentných strán vrátane opozičnej strany SMER, vrátane opozičnej SNS, aby sa mohli zúčastňovať tvorby volebných pravidiel, lebo som to považoval a považujem pre demokraciu za kľúčový zákon, ktorý nastavuje pravidlá hry. A pravidlá hry by nemala prijímať len parlamentná väčšina, lebo to je hra, ktorá ide do budúcnosti, teda volebná súťaž, nielen do minulosti.
To je moja prvá poznámka.
Áno, je pravdou, že sa asi ťažko bude nachádzať konsenzus na závažnejších zmenách možno volebného systému, možno viacerých volebných obvodov, ale nie je pravda, čo hovorí celkom pán minister vnútra, že veď načo nám je viacej volebných obvodov, veď stačí jeden volebný obvod, lebo každý môže kandidovať aj v tých Košiciach, aj v tej Banskej Bystrici, aj v tej Bratislave. To je pravda, ale nikto nemôže kandidovať aj v Bratislave, aj v Nitre, aj v Banskej Bystrici, aj v Košiciach. To je pomerne veľký rozdiel, musím povedať.
A teraz sa dotknem troch vecí, ktoré považujem za predbežne pomerne dôležité.
Zatiaľ to tu nikto nespomenul, ale považujem za neprijateľné alebo málo prijateľné, aby sa cez parlament znovu napriek upozorneniam pretláčal zákon, ktorý dáva aktívne volebné právo odsúdeným za najzávažnejšie zločiny v tejto krajine. Nevidím žiaden dôvod, aby brutálni vrahovia odsúdení právoplatne za najzávažnejšie zločiny dostávali aktívne volebné právo. Je to facka obetiam a pozostalým po ich trestnej činnosti. A nerozumiem, kvôli čomu to do parlamentu znovu prišlo, lebo takýto pokus tu už bol za prvej Ficovej vlády. Keď som na to upozornil, tak sa potom urobilo riešenie, že teda tí, ktorí sú odsúdení za obzvlášť závažné zločiny, volebné právo nemajú, ani by ho mať nemali. Argumentácia, že to vyžaduje judikatúra štrasburského súdu, je nesprávna a pomýlená. Rozhodnutie Štrasburgu vo veci Hirst proti Spojenému kráľovstvu sa týka len jednej veci, že krajiny, členské štáty, nemôžu paušálne vylúčiť z volebného práva všetkých odsúdených za akékoľvek trestné činy, napríklad nedbanlivostné alebo prečiny. Ale Hirst proti Spojenému kráľovstvu, inak rozhodnutie, ktoré Británia dodnes neaplikovala, nie je a nestanovuje povinnosť členským štátom dať volebné právo všetkým odsúdeným. To je nezmysel. A je to zlé, že takýto návrh sem prišiel. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, už to spomenul pán minister, je to tvorba volebných komisií, najmä okrskových, ktorých cieľom je dohliadať nad férovosťou, spravodlivosťou volieb, nad férovosťou, spravodlivosťou sčítavania volebných hlasov. Vy ste spomenuli, že došlo teda k zmene a že už členmi budú môcť byť v okrskovej volebnej komisii zástupcovia všetkých kandidujúcich strán, ale odmeňovaní budú len tí... (Reakcia z pléna.) Ale ja mám text, ktorý hovorí niečo iné, teda aj to druhé je zlé. Tak to prečítam a porovnajme si, čo máme rovnaké. Paragrafy 44 a 46, to je § 44 Okresná volebná komisia pre parlamentné voľby a § 46 Okrsková volebná komisia. Takže prečítam to: „Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady získala aspoň 3 % platných hlasov jedného člena a jedného náhradníka." Žiadne iné strany nominovať nikam nemôžu. Bezplatne alebo... (Reakcia z pléna.) To nie je v inej časti, toto je zloženie volebnej komisie. A v spoločných ustanoveniach nie je nič o volebných komisiách. Čiže sú to § 44 a § 46. (Reakcia navrhovateľa.) Ja to považujem za absurdné. Volebné komisie sú zriaďované z kandidujúcich strán, aby sa navzájom takpovediac strážili. Ak by tento systém platil v minulosti, tak by to znamenalo, že nie je vo volebných komisiách v roku 1990 VPN, v roku 1992 HZDS, v roku 1998 SDK a v roku 2002 SMER. Je to absurdné, absurdné. Ak hovoríte o tom, že dôvodom alebo cieľom toho ustanovenia je, aby sa zabránilo kandidovaniu zo špekulatívnych príčin, tak na to je iné ustanovenie vo volebnom zákone a volá sa volebná kaucia, ktorú musia zložiť strany preto, aby nešli do parlamentných volieb len z nejakých dôvodov, frivolných. A tá na úrovni pol milióna bola v korunách. Čiže teraz to je niečo pod 20 tisíc asi eur, 16 tisíc. To je zábezpeka proti zneužívaniu účasti z dôvodov špekulatívnych. A o nej povedal Ústavný súd v rozhodnutí, keď to podržal, že je tesne na hrane. Už keby bola vyššia, už to je veľmi na hrane. Vy hovoríte, že idete šetriť 1,5 mil. eur. Čiže aby sme si rozumeli, v komunálnych voľbách, tam ich môžu dávať do komisií všetci, ktorí kandidujú. V regionálnych voľbách, v prezidentských voľbách je to tak tiež. V parlamentných voľbách to tak nie je. Považujem to za nevysvetliteľné, arbitrárne, zlé. Podľa mojej mienky je to protiústavné, lebo tá volebná komisia sa zriaďuje pre existujúce alebo tie, ktoré sú, parlamentné voľby, nie pre tie minulé. Je to absurdné a nechcem domýšľať zatiaľ motiváciu tohto ustanovenia. Ak máte záujem znížiť náklady volieb, tak znížte odmeny tým členom komisií, všetkým členom komisií. Nie je s tým problém. Alebo ich zrušte. Nie je s tým problém. Ale povedať, že niektoré strany podľa výsledku spred štyroch rokov, pričom dneska môžu byť v prieskumoch už úplne niekde inde, majú automaticky zastúpenie a plné odmeny a iné, ktoré môžu mať tiež úplne iné preferencie, nemajú zastúpenie, podľa mňa ho nemajú, vy hovoríte, že ho majú, ale nebudú platení, ale ten text podľa mňa je jednoznačný, že ho ani nemajú, to je podľa mňa protiústavné úplne evidentne. Čiže to považujem za neprijateľné podľa mojej mienky.
Tretia poznámka, už to bolo spomenuté viackrát, sa týka druhého návrhu zákona, ku ktorému zatiaľ nemám ambíciu vystupovať. A to je teda zákon, ktorý sa týka aj volebnej kampane. Aj tam považujem ustanovenia, ktoré sa týkajú obmedzenia volebnej kampane len na kandidujúce strany, za protiústavné z pohľadu práva na slobodu prejavu. Ja si myslím... (Reakcia navrhovateľa.) Komerčná reklama tiež podlieha slobode prejavu, samozrejme, pán minister, to by bolo dobré vedieť, lebo komerčný prejav je tiež chránený slobodou prejavu, ale aj obsah je chránený, môže byť obmedzený, ale je chránený samozrejme, nemôžete zakázať paušálne komerčný prejav. Ale myslím si, že je to absurdné, aby rôzne organizácie, neziskové, akékoľvek, samozrejme, pokiaľ sa pod to podpíšu, pre mňa dôležité je, aby som vedel, kto hovorí, aby som vedel, kto tie bilbordy platí, či na to sa zozbierajú ľudia Shootymu na tie bilbordy alebo to platia nejaké finančné skupiny, to treba vedieť, a zákon legitímne by mal požadovať, aby, ak sa niekto zapojí do kampane, dá do nej peniaze, investuje do nej peniaze, aj povedal, kto to je, nikto nemá právo na anonymný prejav v zásade pre účely volebnej kampane, podľa mojej mienky, ale paušálne zakázať komukoľvek okrem kandidujúcich strán, učiteľom, lekárom, baníkom, komukoľvek, odborárom pre ten účel, keď hovoríme, sa vyjadrovať, považujem za úplne zjavne protiústavné... (Reakcia z pléna.) Ale vyjadrovať sa? Mať aj míting, vaši odborári, keď boli rôzne voľby, tak to vehementne využívali. Proste, myslím si, že je to nad rámec našej ústavy, obmedzenie slobody prejavu. A vám sa ten prejav môže zdať byť, ako boli bilbordy známeho karikaturistu, pre vás nezaujímavé, nepekné. Proste to beriem. A každému sa niekedy v politike zdá byť prejav, ktorý je namierený voči nemu, ako nefér a zlý. Sloboda prejavuje to podľa mňa vyžaduje, aby sme takéto prejavy strpeli. A dokonca ten prejav môže byť aj hlúpy. Winston Churchill kedysi povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, znamená, že bude mať aj dosť hlúpeho prejavu. Žiaľ, vykonávanie nejakého ústavného práva, napríklad na slobodu prejavu, neznamená, že to je niečo, čo si zaslúži vždy nejaký veľký obdiv. To nie je, že keď niekto využíva svoje právo, tak ako v posilňovni, keď posilňuje, že mu vždy rastú svaly. Nie, to niekedy môže byť aj dosť zlé. Napriek tomu to chráni ústava a je to ústavné právo, ktoré je potrebné rešpektovať.
Čiže v tomto sa pripájam, tých zmien je tam toľko, pomerne viac, ale idú, to ma zas až tak neprekvapuje, tie zmeny zlým smerom. A preto si myslím, ako to povedala pani poslankyňa Žitňanská, že ten návrh by mal byť vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Sú tam otázky ústavnosti otvorené, otázky férovosti volieb otvorené. A ak nechce dnešná vládna väčšina vyznieť tak, ako vyznel Mečiar v roku 1997, keď prelomil cez parlament novelu volebného zákona, ktorá bola sčasti protiústavná tiež, sčasti bola neférová, prijatá len vládnou väčšinou, tak si myslím, že by bolo rozumnejšie, lebo, hovorím, ide o unikátny návrh, ktorý formuje volebnú súťaž, aby sme o tom ešte hovorili predtým, ako do parlamentu príde. Ďakujem veľmi pekne.

Áno, pán predseda, ja mám len jednu otázku. V parlamente sa trošku prearanžoval vstup do Národnej rady, a keď sem chodia ľudia, a myslím, že parlament je najmä aj pre nich, tak si nemajú kde sadnúť, kým na niekoho čakajú. Tak ak by ste mohli zvážiť predsa len takú formu prearanžovania, aby ľudia, parlament je verejná inštitúcia, si mohli kde sadnúť, keď na niekoho čakajú, alebo keď sem prídu. (Potlesk.)