Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja by som len doplnil. Ja nebudem nikdy hovoriť o osobných rozhovoroch, ale keď sme mali pozmeňovací návrh, tak viacerí predstavitelia aj SMER-u a exekutívy povedali: Fajn, to je dobré, zamyslíme sa nad tým. Teraz je už, samozrejme, situácia akoby iná, preto neverím vašej úprimnosti. Neverím tomu, že chcete na jar a v lete priniesť vymožiteľný návrh zákona. Neverím tomu. Jediné, čo chcete urobiť, je ukľudniť ľudí, ktorí sú znepokojení stavom korupcie v tomto štáte. A potom prídu Vianoce a možno na nový rok bude nová situácia, už to bude trošku kľudnejšie. To chcete urobiť. Vám sa ani nečudujem. Čudujem sa kolegom zo Siete a MOST-u, že vám pri tom asistujú. Neviem, čoho je to predzvesťou pre budúcnosť, ale obávam sa, že ničoho dobrého.

Len krátke vyjadrenie. Ako som ako minister spravodlivosti, vnútra dosť zákonov predložil, aj sa prijali, asi všetky nie na svete, to je dosť možné, ale my sme neobchodovali ani na vnútre, ani na spravodlivosti so žiadnymi schránkovými firmami. To je jedna poznámka.
Druhá, pán poslanec Bugár, ja som dal s kolegami pozmeňovací návrh, konštruktívny, už tu pán poslanec nie je, ktorý sa kľudne mohol prijať, dokonca bol vnímaný odborne veľmi pozitívne aj legislatívcami vládnymi. Zrazu nie, zrazu to už nie je dobré. Lebo treba odložiť čas. Čiže myslím si, že ak je záujem prijať konštruktívne riešenie, ja som ochotný ešte tu byť 23. decembra a kľudne ho prijmime a po dohode, nemám s tým problém, ale odložiť túto vec do jari, a teda do leta považujem naozaj za snahu podviesť protestujúcich ľudí. A je veľmi smutné, že tuná sa hovorí o ulici, pán poslanec Bugár hovorí "kričať na námestiach". Na našich námestiach v posledných týždňoch boli tisíce ľudí, slušných, ktorí pokojne, nenásilne a veľmi slušne protestovali za legitímne požiadavky. Nazývať ich anarchisti, ulica, krikľúni považujem za dehonestujúce a by som si to aj vyprosil.
Pani poslankyňa Žitňanská, áno, SMER nepotrebuje vaše hlasy na schválenie zákona, ale potrebuje ukľudniť slušne protestujúcich občanov. A vy im v tom asistujete.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, Robert Fico sa bojí protestov, bojí sa ľudí a bojí sa verejnej mienky. Legitímna požiadavka zakázať v tendroch schránkové firmy je absolútne správna a do Vianoc si ju kedykoľvek môžeme vyriešiť, ale Robert Fico potrebuje, aby niečím zdanlivo ľudí ukľudnil. Čo ma mrzí, je, že mu prichádza na pomoc aj strana Sieť a strana MOST – HÍD. Riešenie, podľa ktorého na jar si znovu sadneme a možno niečo príde, nie je žiadnym riešením. Táto schôdza bude ešte trvať dva týždne, ak by bol reálny záujem zakázať schránkové firmy v tendroch, tak do dvoch týždňov sa prijme právna úprava, ktorá bude účinná, a ja o tom budem hovoriť, že ktorá účinná je.
Tento návrh slúži len na to, aby sa problém oddialil, neriešil, aby Robert Fico mohol povedať protestujúcim ľuďom, vidíte, mám v budúcnosti záujem to riešiť. Tak ako povedal učiteľom, že v roku 2020 bude riešiť ich platy, a armáde, že v roku 2016 bude riešiť rozpočet na obranyschopnosť. Je to podľa mňa absolútne priehľadná pasca a je mi ľúto, že aj Sieť, aj MOST sa do nej chytili. Nevidím žiaden dôvod, ak je tu reálna vôľa problém riešiť, odložiť hlasovanie na 17. december. Mať dva týždne na to, aby sa prijal reálny pozmeňovací návrh aj v spolupráci so SMER-om, ale riešenie tu navrhnuté, že sa neprijme v princípe nič, len vládny návrh, ktorý je neúčinný, a potom bude znovu komisia, ktorá to bude riešiť, nie je žiadnym riešením. A podľa mojej mienky je zo strany aj navrhovateľov tohto riešenia výsmechom pre protestujúcich ľudí. A je mi to veľmi ľúto.
Čo to znamená? Že do jari ešte prevedieme miliardy na Belize? Že budeme možno systémovo niečo riešiť, ale zlodejina bude tu a teraz? Koľko ešte miliárd sa stihne previesť na Belize, kým sa prijme riešenie, ktoré je pre vládu nezáväzné?
Takisto, ako si vyberá SMER, s kým ide do diskusií, vyberá si aj, s kým ide rokovať, a to je právo SMER-u. Keď sme predložili s kolegami pozmeňovací návrh, ktorý je vykonateľný, zrozumiteľný a účinný, prvá reakcia aj ministra spravodlivosti a vedenia parlamentu bola, nemáme k tomu výhrady, to je dobre napísané. Dnes už výhrady, aj keď nie verejne známe, zjavne sú. Je potrebné oddialiť riešenie. Ja som to hovoril aj v rozprave, že zákaz schránkových firiem je, samozrejme, len téma sekundárna, problém pri cétečku primárny bol ten, že cétečko bolo predražené o 60 %. Samozrejme, nové informácie, ktoré stanovujú aj to, že prevádzka cétečka, že jednotlivé výkony na cétečkách a na MR-kách sú trojnásobne drahšie ako v Nemecku, sú tiež výpovedné. Že na tom profitujú firmy príliš blízke niektorým stranám v opozícii - starým aj novým - je smutný fakt, ktorý mi dokresľuje, prečo pri odvolávaní pána premiéra Fica a pána predsedu Pašku niektorí v tejto snemovni boli ticho a nevystupovali, a to mi je ľúto.
Pozmeňovací návrh, ktorý bol nami predložený a ktorý teda SMER nechce schváliť, je podľa mojej mienky - a môžem sa v tomto mýliť, kľudne ho vylepšite - najlepším riešením preto, že konečný užívateľ výhod je pojem, ktorý sa používa v našej legislatíve aj v európskej legislatíve v kontexte prania špinavých peňazí. Národná banka Slovenska s ním nič nemá. Národná banka Slovenska nedohľadáva konečných užívateľov výhod, to môže urobiť v kontexte spolupráce policajnej len finančná polícia alebo orgány činné v trestnom konaní. Organigram v emisnej kauze, ktorý sme zverejnili začiatkom roka, bol organigram nie švajčiarskej národnej banky, ale švajčiarskych orgánov činných v trestnom konaní. Národná banka nemá právomoci, možnosti a prostriedky dosledovať cez transakcie na účtoch, kto je konečným užívateľom výhod. Túto možnosť má v kontexte policajnej spolupráce len finančná polícia a orgány činné v trestnom konaní. O tom som nechcel pôvodne hovoriť, lebo si nemyslím, že je rozumné a správne vybíjať si opozičné návrhy, ale návrh s Národnou bankou má túto zásadnú chybu, že posúva kompetencie Národnej banke pri konečnom užívateľovi výhod, ktoré nijako s jej činnosťou, možnosťami, kompetenciami preverovania nesúvisí, nesúvisí.
A áno, preto vlastne nebudem hlasovať za uznesenie, lebo si myslím, že je to, že je to v princípe gaťafalš. Že je to gaťafalš na ľuďoch. Ak je reálna snaha zo strany kohokoľvek v snemovni podľa akejkoľvek mustry vyriešiť tento problém, máme dva týždne, máme dva týždne. Nie je problém ho vyriešiť. Tento problém odložiť aj s podporou časti opozície považujem naozaj za snahu okabátiť ľudí na námestiach. A je mi to, samozrejme, že ľúto.
A znovu sa opýtam: Do jari, keď príde potenciálne návrh, bude schválený, bude účinný, v lete, na jeseň, koľko miliárd z tendrov sa ešte presunie do daňových rajov? Koľko ich bude? Koľko ešte kšeftov dovtedy sa potenciálne stihne? Preto je takéto riešenie neprijateľné, nebudem hlasovať a myslím si, že bude absolútne oprávnené, keď budú protesty občanov pokračovať aj naďalej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Stretneme sa nejak my. Ťažšie sa stláča faktická teraz. Ja by som len zareagoval na tento, kauzu v rámci elektronického mýta, výberu tých poplatkov za platbu kartou. To považujem za, za absurdné. Kolega inak o tom písal pred pol rokom. Nielenže to sú schránkové firmy, ale je to asi šesťnásobne predražené. Teraz poplatok v bankách za, za platbu kartou je v princípe, dajme tomu, okolo 0,7 %, toto je akože 6, 5, 6 %, proste niekoľko násobne to je, podľa mňa to je úplný škandál, že takéto niečo vlastne vôbec môže existovať. Už nehovorím spôsob toho tendra. Teraz, aby to už nebolo Fleetpay, tak sa prihlásila akože iná spoločnosť, ktorej dala garanciu Fleetpay, ako to potvrdil včera minister dopravy.
No schránkové firmy nie sú ten, ten najdôležitejší problém. Ten najdôležitejší problém sú proste akože neuveriteľne predražené, až škandalózne, v princípe štátne zákazky. Ak za, ak za SkyToll-om stojí firma J&T, tak oni majú vlastnú banku. A tá má poplatky za platobný styk a platby kartou, dajme tomu 0,5 - 0,6 % a Európska únia tlačí ešte na znižovanie tých poplatkov. A tuná to je akože 7 - 8-násobne viac, len tak, bez akéhokoľvek dôvodu? Fíha! Čiže toto je ten základných problém. Len sekundárny problém je, že samozrejme, sú schránkové firmy, za ktorými nie je zrejmá a i len tušená vlastnícka štruktúra.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teraz dočítal ďalšie články môjho pozmeňovacieho návrhu a potom ešte sa stručne k tomu vyjadrím a zdôvodním ich.
Čiže pokračujem v prečítaní pozmeňovacieho návrhu, ktorý som začal čítať včera.
Bod 5. Za článok I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú: "Článok II. Zákon č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", nemusím všetky novely čítať? (Reakcia predsedajúcej: "Mali by ste prečítať celé znenie.") Nestačí "v znení neskorších predpisov"? Dobre. (Reakcia predsedajúcej: "Ale treba prečítať.") Ak treba, tak treba.
V znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 349/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 213/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
"písm. r) vydávanie potvrdenia na účely podľa osobitného predpisu o tom, kto je konečným užívateľom výhod. Poznámka pod čiarou 5ab."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5aa a 5ab znejú:
"5aa) § 26 a ods. 1 písm. d) a § 26 ods. 3 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 15 ods. 3 písm. c) 4. bod zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5ab) § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Článok III. Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohode nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 185/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V paragrafe (reakcia navrhovateľa), jaj, a inak to SP-čko ani možnože nemá oveľa viacej tých noviel, o niečo, hej.
V § 3 ods. 6 písm. a) sa za slová "1. bod" vkladajú slová "a 4. bod".
Bod 2. V § 15 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: "Bod 4. Potvrdenie podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou 35aaa) o tom, kto je jej konečným užívateľom výhod, poznámka pod čiarou 35aab).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 35aaa a 35aab znejú:
"35aaa) § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35aab) § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Článok IV. Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 394/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 10 ods. 1 písm. b), odsek 1 písmeno b) znie:
"b) identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združenie majetku, a to vždy, ak ide o zákazku z verejného obstarávania, keď je klientom zdravotná poisťovňa a v ostatných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu."
Bod 2. V § 24 ods. 2 sa odsek 2 dopĺňa druhou vetou, ktorá znie: "Banka a finančná inštitúcia je povinná zisťovať, či účet klienta alebo platobná operácia súvisí so zákazkou z verejného obstarávania."
Bod 3. V poznámke pod čiarou k odkazu 51 sa citácia "zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
Bod 4. V § 24 ods. 5 sa za slová "vzťahujú aj na" vkladajú slová "Štátnu pokladnicu, ak ide o klienta, ktorým je zdravotná poisťovňa a".
Vloženie nových článkov sa v prípade ich schválenia premietne do názvu zákona. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. V.
Zdôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. II, ktorý sa týka rozšírenia bankových činností aj o vydávanie potvrdenia o konečnom užívateľovi výhod pre právnické osoby, ktoré sú zapojené do procesov verejného obstarávania. Takéto potvrdenie bude banka vydávať pre tých súťažiacich, ktorí boli úspešní a budú musieť pred uzavretím zmluvy preukázať svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. Konečným užívateľom výhod bude v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva.
My sme s pánom ministrom včera diskutovali, totižto zákon o legalizácii príjmov má v princípe dve definície konečného užívateľa výhod. Jedna sa týka tej kvalifikovanej účasti, ktorú zakotvuje v určitom zmysle aj vládny návrh a tá druhá alternatíva je potom fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva. To znamená, že podľa mojej mienky, ten pozmeňovací návrh nie je v konflikte s tým vládnym, teda po tom, ako sme to konzultovali a to som len chcel uviesť.
V novom čl. III sa navrhuje zaviesť aj pre zdravotné poisťovne povinnosť každoročne informovať úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vládu o tom, kto je jej konečným užívateľom výhod, a tým odhaliť jej skutočnú a reálnu vlastnícku štruktúru.
V novom čl. IV sa navrhuje precizovať základnú starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi, a to najmä, pokiaľ ide o banky a združenia majetku. Ja som odovzdal pozmeňovací návrh pánovi spravodajcovi.
Ja by som zároveň uviedol, že tento pozmeňovací návrh je samozrejme, že aj vykonateľný v štandardných procedúrach, jednak v oblasti postupu policajných zložiek a finančnej polície v oblasti prania špinavých peňazí, ale následne aj v zmysle trestnoprávnom, pretože akékoľvek porušenie zákona o verejnom obstarávaní je sankcionované v rámci skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Ja si len dovolím odcitovať z Trestného zákona, z § 266 ods. 1: "...kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech, koná v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o verejnom obstarávaní..." No to znamená, že ktokoľvek by sa snažil obísť zákon, alebo tie zákonné povinnosti nerešpektovať, alebo uviesť nejakého nesprávneho, vymysleného konečného užívateľa výhod, tak je možné takýto delikt, takéto skutkové konanie postihovať trestnoprávne. Myslím si, že ako som už uviedol včera v úvode, neviem, či je možné nájsť právnu úpravu, ktorá bude úplne nepriestrelná, taká asi neexistuje, ale myslím si, že tento pozmeňovací návrh je asi najrozumnejšia alternatíva, ktorá by nás mohla priviesť k zisťovaniu konečných užívateľov výhod vo verejných tendroch, ale aj pri zdravotných poisťovniach.
Používa terminológiu, ktorá v našom právnom poriadku, aj v európskej legislatíve existuje, nezavádza nič nové a kontrolné mechanizmy necháva na orgány na to oprávnené, teda finančnú políciu a následne orgány činné v trestnom konaní. Čiže myslím si, že na jednej strane nebyrokratizuje podnikateľské prostredie, alebo ani verejné obstarávanie, pretože zavádza mechanizmy, ktoré už v právnom poriadku, aj keď v inom kontexte platné a účinné sú. Samozrejme, každý zákon, ak bude schválený, potrebuje aj rozumnú, normálnu a dôslednú aplikáciu.
Ja som spomínal včera prípad emisnej kauzy, kde sa zdá, že švajčiarske banky využívajú legislatívu v oblasti prania špinavých peňazí veľmi dôsledne a preto vedia veľmi ľahko švajčiarske orgány činné v trestnom konaní identifikovať v prípade podozrivých transakcií, kto je konečným užívateľom výhod, nielen teda kto je faktický alebo formálny vlastník účtu, ale aj kto je ten konečný užívateľ výhod. To sa samozrejme, že dá následne dohľadať cez klasické mechanizmy preverovania prania špinavých peňazí, to znamená cez ďalšie bankové transakcie, ktoré potom z tých účtov idú ďalej. Preto podľa mojej mienky je aj správne, aby v princípe ten mechanizmus sa prevzal z právnej úpravy boja proti praniu špinavých peňazí.
Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne. Pevne verím, že pokiaľ je vôľa neprijať len formálny návrh, ktorý nič nevyrieši, ale reálny návrh a sme svedkami toho, že problém zatajenej vlastníckej štruktúry sa objavuje nielen v zdravotníctve, ale aj v iných rezortoch, posledne samozrejme v doprave, ja som rád, že môj kolega na to už pred pol rokom upozornil veľmi jasne vo svojich blogoch, že čo hrozí pri elektronickom mýte, to sa aj udialo. Tak je dôležité, je dôležité, ak toto riešiť, pretože si myslím, že dnešný stav spôsobuje obrovskú mieru nedôvery celkovo k veciam verejným, čoho svedectvom, samozrejme, sú aj názory ľudí, ktoré sú vyjadrované verejne, ale aj apatia frustrácie veľkej časti obyvateľstva. Takže verím, že sa vytvorí priestor na to, aby sa prijala reálna, účinná právna úprava a nielen právna úprava, ktorá v princípe nepovedie k zlepšeniu daného stavu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím tiež predniesť pozmeňujúci návrh, ale najskôr poviem pár slov k tomuto návrhu, ktorý tu predložila vláda. Zhodneme sa asi už dnes všetci, čo oceňujem, vrátane vládnej väčšiny, že návrh, ako ho predložila vláda, nie je dôsledný. Inými slovami, že v skutočnosti by nám neukázal, kto reálne stojí za schránkovými firmami. Maximálne, čo by nám ukázal, by nám ukázal figúry, ktoré tam sú nastrčené, biele kone, ktoré tam figurujú.
Poviem to na príklade. Ako vieme, tak prednedávnom finančná skupina Penta vstúpila do Petit Pressu, teda ovládla na polovicu vydavateľstvo, ktoré vydáva aj SME. Ale ak by podobná úprava platila v tejto kauze, tak sa dozvieme, že 50 alebo 47 % akcií Petit Pressu vlastní agentúra SITA, čo je absurdné v zásade. Tento vládny návrh zákona bol robený, predpokladám, že aj pod určitým samozrejme, že tlakom verejnosti, čo je fajn, ale, ale treba ho podľa mojej mienky výrazne prepracovať, ak má mať zmysel. Ak nechceme prijať len zákon, ktorý v princípe nič nevyrieši, len, len niečo prijmeme.
Ja si myslím, že ak chceme prijať účinný zákon, a teraz poviem ešte pár veci pred tým, ja si nemyslím, že právna úprava, ktorá zverejní konečných užívateľov výhod, je nejakým magickým riešením pre korupciu na Slovensku. Koniec koncov, koniec koncov, aj problém cétečka v Piešťanoch, primárny, bol ten, že stálo o 600-tisíc viac ako pred dvomi rokmi to isté. Až sekundárny problém bol ten, že to bola schránková firma. Ten primárny problém bol ten, že to bolo proste sakramentsky predražené. Druhá poznámka je, že žiaden zákon, aj ten najdokonalejší nie je úplne nepriestrelný. Taký podľa mojej mienky neexistuje. A závisí len od orgánov, ktoré ho aplikujú, či sú dôsledné alebo nie. A k tomu sa potom dostanem v jednej kauze zo Švajčiarska, kde švajčiarske banky dôsledné sú pri skúmaní konečného užívateľa výhod. Zrejme sa už zhodneme, to je fajn, že čo treba zaviesť do zákona, je pojem, o ktorom ja potom budem hovoriť v pozmeňujúcom návrhu, ktorý už naša legislatíva a európska legislatíva pozná. A pozná ho z oblasti legislatívy upravujúcej boj proti praniu špinavých peňazí, teda "konečný užívateľ výhod". Som rád, že aj myslím, že aj vládna väčšina, aj časť opozície, ktorá pôvodne mala akoby iné návrhy, sme zistili, že toto je asi jediná rozumná cesta.
Myslím si zároveň, že pokiaľ by sme chceli tento pojem včleniť do legislatívy, tak je potrebné proste využívať na to štandardné procedúry, ktoré sa týkajú boja proti prianiu špinavých peňazí, a teda kompetencií, ktoré má finančná polícia, orgány činné v trestnom konaní, že nie je najrozumnejšie ísť cestou bankového dohľadu, ale to je vecou diskusie. Otázka je teda, čo je efektívnejšie. Podľa mňa je efektívnejšie ísť cestou proste štandardnou v rámci mechanizmov upravených anti money laundering zákonmi.
Ja by som teda, aj keď to asi nestihnem do siedmej, ale minimálne začnem. Alebo sa dohodneme, že ten pozmeňovák prečítam vcelku zajtra (rečník sa obracia na predsedajúceho schôdzi)? Lebo on je pomerne dlhší, čiže zrejme nestihnem do devätnástej, tak aby som ho nečítal, pozmeňovák, na dvakrát.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžeme zajtra. No aj tak dramaticky tú diskusiu neurýchlime vzhľadom na čas plus počet prihlásených. Tak ja by som odporúčal...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja by som potom rozdelil pozmeňovák potom na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ako nie je problém potom nadviazať aj zajtra, koľko stihneme dnes. Ale som myslel, že ak máte dlhší komentár, tak komentár a čítať potom zajtra. Ale je to na vás.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nechcem toto dlhšie komentovať. Ak je zhoda, tak radšej ešte prečítam asi vcelku ten pozmeňovák, aby som ho nejak nekúskoval po bodoch dnes a zajtra, ak je teda, ak je to v poriadku.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ale tým sa legislatívne nič nezmení, ak ho do tej miery, ako sa dá, prednesiete dnes a tú ďalšiu časť ráno.
Takže nech sa páči. Čas treba využiť.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, len, len sa mi zdá, že to musí mať aspoň, aspoň nejakú ucelenú štruktúru a veľa toho podľa mojej mienky nezískame, ale v poriadku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Igora Matoviča, Alojza Hlinu a Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 1 v § 26a sa odsek 1 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) ten, kto nemá zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a neidentifikuje konečného užívateľa výhod, poznámka 9d), ktorý bude mať na strane úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov zo zákazky alebo jej časti prospech.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 9d) znie:
"9d) § 9 písm. b) zákona č. 297/ 2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V čl. I v bode 1 v § 26a ods. 3 znie:
"(3) Majetková účasť podľa
a) odseku 1 písm. a) až c) sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako tri mesiace,
b) odseku 1 písm. d) sa preukazuje potvrdením vydaným bankou alebo pobočkou zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu.".
3. V čl. I bode 1 sa § 26a dopĺňa ods. 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Úspešný uchádzač alebo úspešní uchádzači, s ktorými verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu, podľa § 45 sú povinní používať na účely plnení v súvislosti so zákazkou len účet podľa ods.1 písm. d), ak sa s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nedohodnú inak; verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa môžu dohodnúť inak len v prípade, ak by išlo o iný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu, vo vzťahu k zriadeniu ktorého by bolo opätovne predložené potvrdenie podľa ods. 3 písm. b).
(5) Podmienky podľa ods. 1 musia byť splnené počas celého trvania zmluvy a ich zmena spôsobom, ktorý by znamenal zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa od zmluvy. Úspešný uchádzač alebo úspešní uchádzači, s ktorými verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvoril zmluvu, podľa § 45 sú povinní každoročne k 15. januáru predložiť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi potvrdenie podľa ods. 3 písm. b); nepredloženie potvrdenia ani v dodatočnej lehote 30 dní je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa od zmluvy.".
4. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 až 18, ktoré znejú:
"13. V § 128 ods. 1 a 3 sa za slová "§ 26" vkladajú slová "a § 26a".
14. V § 129 ods. 2 sa za slová "§ 26 ods. 2" vkladajú slová "a § 26 ods. 3.".
15. V § 130 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová "a § 26a ods. 1.".
16. V § 131 písm. e) sa za slová "§ 26 ods. 2" vkladajú slová "§ 26a ods. 3".
17. V § 132 ods. 6 sa na konci dopĺňajú slová "a § 26a ods. 1.".
18. V § 134 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová "a § 26a ods. 1."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ja by som len zdôvodnenie k tejto časti pozmeňujúceho návrhu. V princípe potvrdenie banky, banka má, banky už dnes majú pri určitých transakciách povinnosť v zmysle zákona upravujúcich pranie špinavých peňazí majú povinnosť disponovať potvrdením o tom, kto je konečným užívateľom výhod. Je to aj v rámci európskej legislatívy, opakujem znovu, v kontexte boja proti praniu špinavých peňazí. Ak si pamätáte kauza emisie a ten zverejnený organigram od švajčiarskej prokuratúry, kto boli koneční užívatelia výhod z tejto transakcie, teda z emisného obchodu, tak to bolo vďaka tomu, že švajčiarske banky mali pri týchto transakciách povinne, a mali ich, potvrdenie o tom, kto je konečným užívateľom výhod z tých transakcií. A tie poskytli tieto údaje orgánom švajčiarskej prokuratúry. Samozrejme, to potvrdenie z banky nie je vecou, ktorá by podliehala v rámci verejného obstarávania bankovému tajomstvu. To znamená, že to bude, to bude vec, ktorá bude aj verejne dostupná, ak hovoríme o verejnej dostupnosti takejto, takejto informácie, alebo absencii. Pretože ja sa nebudem vyjadrovať k iným pozmeňovacím návrhom a už vôbec nie k takým, ktoré som ešte ani nečítal.
Čiže cieľom tohto pozmeňovacieho, doplňujúceho návrhu je zavedenie novej podmienky účasti na verejnom obstarávaní spočívajúcej v určení konečného užívateľa výhod, čím sa reálne preukáže vlastnícka štruktúra právnických osôb, ktoré vyhrávajú verejné obstarávania.
Verejné obstarávanie určuje pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovarov, uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, pričom verejným obstarávateľom je spravidla Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, obcou alebo vyšším územným celkom. Z uvedeného vyplýva, že predmetné zákazky sú financované z verejných zdrojov, teda z peňazí daňových poplatníkov.
Sprísnenie podmienok týkajúcich sa majetkového postavenia účastníka verejného obstarávania spočíva v oznámení konečného užívateľa výhod verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Informácia o konečnom užívateľovi výhod musí byť aktualizovaná v priebehu celého trvania zmluvného vzťahu, čo je strašne kľúčové, aby sa nestalo, že niekto vyhrá verejné obstarávanie, potom to prevedie o tri dni na niekoho iného a už v princípe nevieme, kto je za tým. Súčasne bude úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní povinný vykonávať všetky finančné transakcie súvisiace s plnením účelu zmluvy na osobitnom účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu, teda buď Európskej únie, alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.
Nesplnenie uvedenej povinnosti je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa od zmluvy a vyčiarknutie úspešného uchádzača zo zoznamu podnikateľov.
Ďalšie časti k návrhu pozmeňovacieho sú už k ďalším zákonom, takže to už by som navrhoval, aby kvôli ucelenosti, aby sme to už nekúskovali podľa písmen.

Ďakujem. Pán predseda, rovnako by som vás poprosil, pri hlasovaní o tlači 1202 chcel som hlasovať za, mal som vykázané zdržanie sa hlasovania pri konečnom hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, ja by som mal na vás jednu, jednu prosbu. V minulosti vo foyer Národnej rady bývali aj prezentácie rôznych výstav detí so zdravotným postihnutím, ekologických výstav. Pred nejakým časom to bolo zakázané, že tam môžu už byť len výstavy zo života Národnej rady. Ja si myslím, že život je aj mimo Národnej rady. Všetky iné výstavy boli a prezentácie odkafrené na Západnú terasu, ale tam nechodia veľmi ľudia. Čiže ak by ste boli ochotný to vrátiť naspäť, aby mohli byť zaujímavé výstavy aj pre poslancov, aj pre návštevníkov aj vo foyer. Hovorím, ide väčšinou o veci, ktoré sú podpory hodné, a bolo by dobré, keby mohli byť vystavené vo foyer Národnej rady.

Ja začnem tým okrídleným konštatovaním, že, že úspech má veľa otcov a neúspech je sirôtka. Ale ja si myslím, že skutočným dôvodom toho, že Pavol Paška odstúpil, sú ľudia, bežní ľudia a to, že vyslovili svoj názor. Nie my politici. Sem-tam s veľkým počudovaním sledujem, aj dnes, niekedy plamenné vystúpenia, dokonca aj tých, ktorí pri tej dlhej schôdzi nevystúpili vôbec, alebo pretože možno nemohli. Ale ja si myslím, že je to v princípe vďaka ľuďom, ktorí sa zmobilizovali, ktorí vyjadrili svoj názor, inak by dnešnú schôdzu neriadila pani podpredsedníčka Laššáková a v princípe im a nie politikom patrí najväčšia vďaka za to, že došlo k zmene alebo dôjde k zmene vo vedení parlamentu. Tým ešte nie je dobojované, samozrejme, lebo je to len zmena na jednom poste, tým sa ešte neodstraňuje ten zabetónovaný systém oligarchickej demokracie, čo je na Slovensku problém. Ale je to vážny signál, že pokiaľ ľudia prejavia svoj názor, tak predsa len v nejakom okamihu, ak sú dobre nastavené hviezdy, politici aj vládne garnitúry, ktorí si mysleli, že môžu všetko, nakoniec zareagovať musia. A preto si myslím, že ak ľudia nezostanú ľahostajní, tak sa na Slovensku môžu mnohé veci zmeniť k lepšiemu, nielen zmena na poste predsedu parlamentu.

Pán predseda, keby ste nám mohli vysvetliť, kvôli čomu sa nehlasovalo o návrhu pána poslanca Abrhana. V roku 2008, keď sa rokovalo o nedôvere ministrovi spravodlivosti Harabinovi, ste dali hlasovať o osobitnom uznesení, ktoré vyzývalo orgány činné v trestnom konaní trestne stíhať poslancov, ktorí návrh podali. Vtedy vám osobitné uznesenie k odvolávaniu člena vlády nevadilo. Bola to identicky rovnaká situácia, úplne rovnaká. A hlasovali ste teda za.

Paška, Pavol, predseda NR SR
894.
Pán poslanec, spravodajkyňa riadi hlasovanie.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
895.
Z akého dôvodu? Ale či sa teraz odvtedy rokovací poriadok zmenil alebo nezmenil, to ma zaujíma. Lebo sa nezmenil. To je znovu vaše účelové riadenie.