130.
Ďakujem veľmi pekne. Ja už potom nevystúpim v záverečnom slove, aby mohli kolegovia reagovať. Možno k tým veciam, ktoré teraz zazneli, k tým procedurálnym veciam, ja si to všímam už na viacerých schôdzach, že veľká časť vládnych návrhov zákonov je na termínovaný čas. Aj v minulosti to bývalo, že zásadné nejaké reformy, zásadná vec, jedna-dve za schôdzu, väčšinou jedna bola na nejaký termínovaný čas. Keď v minulosti na minulej schôdzi boli procesné kódexy nové ministra spravodlivosti, absolútne v poriadku, že bol na termínovaný čas.
Ale keď absolútna väčšina vládnych návrhov je na termínovaný čas, to mi príde, to mi príde naozaj otázne, že do akej miery potom je parlament v takej nejakej podriadenej pozícii. Ja keď som bol ministrom spravodlivosti, tak okrem naozaj vážnych vecí, ako boli trestné kodifikácie, a som mal strašne veľa zákonov vtedy, tak ja som strávil akože celé týždne ešte v trakte zadnom, lebo som nevedel, kedy prídu moje návrhy na program presne, teraz sa to vlastne kvôli, kvôli vyhovovaniu ministrom robí štandardne. Však nehovorím. Budúca vláda to možnože už zakotví tak, že ministri budú mať presný čas a poslanci budú musieť v princípe byť pripravení kedykoľvek, ale podľa mojej mienky to nie je celkom s kostolným poriadkom. Ako hovorím pri ťažiskových reformách, jasné, to sa robilo aj v minulosti. Ale dneska to už je vlastne bežné, že, že každý minister má proste, a to sa mi zdá, že je precedens, ktorý tu v minulosti nebol, nikdy nebol v takomto rozsahu.
A teraz k tomu samotnému, k tej novele zákona. Po prvé podľa mňa jedna, jedna garancia voči zneužívaniu možného odvolania špeciálneho prokurátora je, že tie dôvody musia byť tu v tomto parlamente prednesené verejne, on môže byť verejne odvolaný na základe argumentov, dôvodov, ktoré nech potom posúdia občania, samozrejme, ale to nie je že, niekde akože niekto zrazu je odvolaný bez udania dôvodov. Nie, proste musí sa to dať na papier, aké sú dôvody, prečo, a to sa mi zdá byť, že je najväčšia garancia proti možnému zneužitiu. Nie istota, ale garancia.
Druhá poznámka. Tá vôbec diskusia o tom, že, že, že kam patrí prokuratúra, by v nejakom okamihu asi, asi mala, mala začať, lebo, lebo prokuratúra, pán kolega, pán kolega Kadúc to spomenul, rada o sebe hovorí, že ona je mocou sui generis. No ono to tak učene znie, ale termín sui generis používajú právnici vtedy, keď nevedia niečo rozumné povedať, tak povedia, že to je sui generis. To je na prokuratúru (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), že proste to je taká akože floskula, ktorá znamená, že znie to učene, znie to učene, ale ono to v princípe nič neznamená, samozrejme. To je, to je bezobsažný, bezobsažný termín.
Otázka znie, že či by prokuratúra mala patriť pod výkonnú moc, súdnu moc, ale, ale určite, určite trojdelenie štátnej moci je trojdelenie štátnej moci a prokuratúra nie je žiadnou osobitnou zložkou moci, možno bola kedysi za bývalého režimu, ale ešte je na východ od nás, ale, ale myslím, že my sme už v ústavnom systéme trošku ďalej. To len ako jedna poznámka, ktorú nechcem rozoberať ďalej, lebo by to bolo nadlho a to nie je ani predmetom tohto, tohto zákona alebo jeho novely.
Dve poznámky k tej korupcii. Ten problém, ktorý tu bol aj v pondelok, keď sme rokovali o postupe, o postupe v kauze Gorila, bol ten, že poslanci vládnej strany hovorili, že ale veď to sú nezávislé inštitúcie, špeciálny prokurátor je nezávislý, Ústavný súd je nezávislý a len problém je, že do funkcií v týchto orgánoch ste zvolili konkrétnych sudcov a prokurátorov - prokurátora v tomto prípade - vy. To nie je tak, volili ste aj špeciálneho prokurátora, aj väčšinu sudcov v senáte, Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti Zoltána Vargu, že odposluchy boli nelegálne, čiže teraz sa tváriť, že veď to sú autority nezávislé, ktoré proste nám sem ustanovil, neviem, proste OSN, a vidíte tak... Nie! Vy ste ich ustanovili, vy ste ich zvolili, to sú v princípe vaši ľudia. Čiže to je prvá poznámka.
Aj ma trošku prekvapilo, sa priznám, keď poslanec Blaha včera, včera reagoval na pána doktora Kováčika spôsobom, že chce poďakovať pánovi kolegovi špeciálnemu prokurátorovi. Pánovi kolegovi? Tak neviem o tom, že by buď boli študenti spolu, alebo že pán Blaha je právnik, odkiaľ sú kolegovia, toto mi nie je celkom zjavné. Dúfam, že nie z jednej strany, to by som nebol veľmi, veľmi rád. Čiže takisto pri policajných funkcionároch, ktorých som niektorých spomínal v pondelok, to sú ľudia, ktorí boli vami ustanovení. Čiže tváriť sa, že čo s tými vlastne máme, však to vidíte, rozhodli nezávislé autority. To je nezmysel.
Druhá poznámka k tomu, že na Slovensku klesá korupcia. Spomeniem pár, pár prípadov. Keď som prišiel na, už to spomínal, ten prípad poslanec Hlina, keď som prišiel na ministerstvo vnútra v roku 2010, tak som na prvej porade s vedením policajného prezídia - ešte tam bol aj generál Gašpar, ktorý bol v tom čase riaditeľom Úradu boja proti korupcii - tak som sa na tej porade spýtal každého z nich, že aké mali najzávažnejšie prípady v ich pôsobnosti za prvej vlády Roberta Fica. A generál Gašpar mi povedal, že čo sa týka korupčných trestnej činnosti, tak najzávažnejší prípad, ktorý, ktorý mali, bol kauza Wänke. Ale to bol ten prípad s tými jablkami teda. Ja som si povedal: "Toto myslíte vážne?!" To na Slovensku nie je žiadna iná korupcia, že najväčší prípad je, prípad, kedy sa preraďujú hráči v tretej lige výmenou za debničky jabĺk? To je absurdné a práve naopak, to, že neboli žiadne významné prípady odvolávania korupcie, svedectvom toho, že ten systém nefunguje. Nieže jej je málo, že nikde nie je, že nefunguje, že sa nestíha korupcia. To je problém. Napriek niekedy evidentným dôkazom.
Keď sme začali stíhať korupciu pri výstavbe štadióna Osrblie, ak si pamätáte, kde bol stíhaný aj odsúdený poradca bývalej premiérky Radičovej, tak SMER zvolával mimoriadnu schôdzu s odôvodnením takým polohysterickým, že nikdy nebola korupcia tak blízko k predsedovi vlády. Nie. To bol dôkaz toho, že sa vtedy po korupcii išlo. A v princípe aj vo vlastných radoch! Lebo, medzi nami, to je lakmusový papier toho, či to myslíte s korupciou, teda s bojom proti korupcii vážne, či idete aj po vlastných, alebo sa tvárime, že však korupcia u nás teraz vo vláde nie je žiadna a pri premiérke Radičovej bola v jej blízkosti a pri premiérovi Ficovi bol akurát ten Wänke, lebo on mal rád proste jablkový kompót. A pŕ! To nikto tomu neverí, nikto tomu neverí a problém je, že, že dnes sú - a to je zlyhanie špeciálneho prokurátora - evidentné prípady, úplne evidentné prípady, ktoré aj boli stíhané a boli zastavené špeciálnym prokurátorom.
Keď nechcem hovoriť o nelegálnom financovaní strán, tak poviem kauzu zdravotného príjmu v Košiciach, kde boli, kde boli ľudia aj obvinení, kde boli odposluchy legálne a nikým nespochybnené, kde sa dohovárali na tendri. Urgentný príjem stál, myslím, okolo 23 mil. eur. V Košiciach. Čo vám hovorí zdravotníctvo, čo vám hovoria Košice? Aká je tam, aká je tam spojitosť? Kauza bola zastavená, pretože oni, pokiaľ som to čítal, popreli, že v tých, oni to v tých odposluchoch mysleli tak akože zo srandy, narážky proste. Zastavovať trestné stíhanie z takýchto absurdných dôvodov je proste pre právny štát zničujúce. Úplne, úplne zničujúce. A keď bude na tejto schôdza správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, ktorá je teda tiež, samozrejme, termínovaná, ale k tomu nemám ja osobne nejakú výhradu, tak sa k tomu vyjadrím, že za posledné tri roky znovu sme nemali žiaden väčší prípad odhalenej a odstíhanej korupcie, a obávam sa, že ani mať nebudeme, a tým, že som v kontakte aj s ľuďmi z prostredia bezpečnostného, tak tie informácie, ktoré, ktoré sem-tam dostanem od ľudí, ktorí sú aj nominanti tejto vlády, žiadni moji ľudia, tak tie informácie sú niekedy tak deprimujúce, že majú prípady, informujú, dávajú ich ďalej a nič sa s nimi nedeje. A dávajú sa do šuplíku.
A to už aj ich tak deprimuje, že ak to takto pôjde ďalej, ďalšie štyri roky v akejkoľvek konštelácii, tak tá krajina v princípe kľakne. Ja som o tom presvedčený, žiaľ. Takže treba o tom minimálne hovoriť, a pokiaľ o tom bude hovoriť čoraz viacej ľudí, pokiaľ tá reakcia ľudí bude mať určitú odvahu, tak nakoniec sa to bude musieť zmeniť, sa to zmení nakoniec, nech to už robí ktokoľvek, ale zmení sa to.
A preto tú tému netreba nechať zaspať, netreba rezignovať a povedať si, a to sa aj tak nič nezmení a, samozrejme, že novelu zákona vládna väčšina neprijme, o tom som presvedčený, ale netreba, netreba tú tému opustiť práve kvôli tomu, aký by mala mať táto krajina charakter.
