Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Na upresnenie, ide o trošku o nepochopenie toho pozmeňujúceho návrhu. Tá 90, teda ten predaj za tú zníženú cenu o 90 % sa bude, to bude až tá záverečná fáza, keď prebehnú tri ponukové, teda tri obchodné súťaže a je to ponúknuté štátnym organizáciám, obciam, mestám, samosprávnym krajom a nikto to nechce. Čiže jednoducho to je až tá posledná fáza, keď nikto o to nemá záujem, nehovoriac o tom, že nad každým predajom a obchodnou súťažou v rámci verejnoprávnych inštitúcií dohliada správna rada a v prípade verejných vysokých škôl dohliada správna rada verejnej vysokej školy. Čiže tu ide o problém, ktorý doteraz nebol riešený, že v podstate verejné vysoké školy sa nemohli takéhoto dubiózneho majetku, ktorý oni nemôžu využiť a nemajú peniaze na jeho udržiavanie v rozpadnutom stave, aby sa ho mohli zbaviť. Tá obchodná súťaž, prečo ide najskôr, lebo to tak bolo aj doteraz zakotvené, že v podstate najskôr ho mohli ponúknuť, teda predať ten majetok za trhovú cenu, a keď ho nikto nechcel, tak mali potom problém. My ale postupujeme ďalej, že najskôr ho môžu predať za teda v rámci obchodnej verejnej súťaže, keď to v prvom kole nikto nechce, môže sa to znížiť o 30 %, tak ako je to pri dobrovoľných dražbách napríklad, a potom sa to, samozrejme, ponúka tým ostatným štátnym inštitúciám, keď ani v tomto prípade nikto nepreukáže o to záujem.
Prečo sa to robí týmto spôsobom a prečo nejdú najskôr štátne inštitúcie? Kvôli tomu, že aj univerzity potrebujú nejaké financie, nejaké peniaze, a tieto peniaze z takéhoto nepotrebného majetku, ktoré by mohli teoreticky získať, by sa im zišiel potom do ich rozpočtu. Čiže toľko na vysvetlenie. Podotýkam, obsah prišiel priamo zo Slovenskej rektorskej konferencie a ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií našli legislatívne riešenia, ako pomôcť rektorom na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o správe majetku štátu (tlač 1113).
Hneď v úvode dovolím si povedať, že obsah tohto pozmeňujúceho návrhu bol, samozrejme, predtým skonzultovaný so Slovenskou rektorskou konferenciou, kde za obsah tohto návrhu hlasovalo všetkých 19 rektorov, ktorí 4. septembra 2014 sa zúčastnili zasadnutia Slovenskej rektorskej konferencie.
Predmetné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nasledovné:
Za navrhovaný článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii a o zmene zákona NR SR č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 a zákona č. 506/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 3 písm. b) sa slová "§ 5 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 5 ods. 11".
2. V § 5 odsek 1 znie:
"(1) verejnoprávna právna inštitúcia môže predať nepotrebnú nehnuteľnú vec na základe obchodnej verejnej súťaže tomu, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu. Kúpna cena v obchodnej verejnej súťaži nesmie byť nižšia ako primeraná cena, ak ods. 2 až 5 neustanovujú inak. Ak žiadny záujemca neponúkne v obchodnej verejnej súťaži za nepotrebnú nehnuteľnú vec, kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny, je verejnoprávna inštitúcia povinná opakovať obchodnú verejnú súťaž."
3. V § 5 sa za odsek 1 vkladajú nové ods. 2 až 5, ktoré znejú:
"(2) Ak ani v opakovanej obchodnej verejnej súťaži neponúkne žiadny záujemca za nepotrebnú nehnuteľnú vec kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny, je verejnoprávna inštitúcia oprávnená vykonať obchodnú verejnú súťaž, v ktorej ponúkne nepotrebnú nehnuteľnú vec na predaj za primeranú cenu zníženú o 30 %. Ak žiaden záujemca neponúkne za nepotrebnú nehnuteľnú vec kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 30 %, je verejnoprávna inštitúcia oprávnená vykonať obchodnú verejnú súťaž, v ktorej ponúkne nepotrebnú nehnuteľnú vec za primeranú cenu zníženú o 60 %.
(3) Ak je predmetom prevodu stavba spolu s pozemkom, kúpna cena podľa ods. 2, nemôže byť nižšia ako primeraná cena pozemku znížená o 50 %.
(4) Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne v obchodnej verejnej súťaži podľa ods. 2 za nepotrebnú nehnuteľnú vec kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 60 % alebo ak ide o prevod podľa ods. 3, kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50 %, verejnoprávna inštitúcia je oprávnená ponúknuť nepotrebnú nehnuteľnú vec na bezodplatný prevod tým štátnym organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa táto nepotrebná nehnuteľná vec nachádza, ktorým by táto nepotrebná nehnuteľná vec mohla účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia neprejaví do 30 dní od doručenia ponuky záujem o ponúkanú nepotrebnú nehnuteľnú vec alebo ak neuzavrie darovaciu zmluvu do 30 dní od doručenia návrhu darovacej zmluvy, verejnoprávna inštitúcia je oprávnená ponúknuť na bezodplatný prevod túto nepotrebnú nehnuteľnú vec obci, na ktorej území sa nehnuteľná vec nachádza. Ak obec neprejaví do 30 dní od doručenia ponuky záujem o ponúkanú nehnuteľnú vec alebo ak neuzavrie darovaciu zmluvu do 30 dní od doručenia návrhu darovacej zmluvy, verejnoprávna inštitúcia je oprávnená ponúknuť na bezodplatný prevod túto nepotrebnú nehnuteľnú vec vyššiemu územnému celku, v ktorom územnom obvode sa nepotrebná nehnuteľná vec nachádza, a to za rovnakých podmienok ako obci.
(5) Ak je predmetom ponuky na prevod vlastníctva nepredajná nehnuteľná vec, verejnoprávna inštitúcia je oprávnená ju predať na základe obchodnej verejnej súťaže za primeranú cenu, zníženú o 90 %. Ak je predmetom prevodu stavba spolu s pozemkom, najmenej za primeranú cenu pozemku zníženú o 50 %. Za nepredajnú nehnuteľnú vec sa na účely tohto zákona považuje stavba
a) ktorú podľa potvrdenia stavebného úradu nie je možné z dôvodu jej technického stavu riadne užívať a ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb,
b) ktorú nie je možné hospodárne opraviť,
c) ktorej vlastníctvo sa nepodarilo previesť postupom podľa ods. 2 až 4."
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 6 až 11.
4. V § 5 ods. 10 sa vypúšťajú slová podľa ods. 1.
5. V § 6 ods. 2 sa slová "na ich ocenenie primeranou cenou sa použije § 5 ods. 5" nahrádzajú slovami "stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu". Poznámka pod čiarou 13.
6. V § 7 ods. 1 na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
"ak § 5 ods. 4 neustanovuje inak".
Po 7. V § 13 ods. 1 písm. c) znie:
c) Predaj nepotrebnej nehnuteľnej veci uvedenej v ods. 2 najmenej za primeranú cenu na každý predaj nepotrebnej nehnuteľnej veci za cenu nižšiu, než je primeraná cena, a na darovanie nepotrebnej nehnuteľnej veci.
V súvislosti s vložením nového čl. 2 do návrhu zákona sa upraví názov zákona a primerane sa aj upraví označenie nasledujúcich článkov.
Čo sa týka odôvodnenia, tak ako som spomenul, predmetný obsah, predmetný obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bol vyhotovený na základe komunikácie so Slovenskou rektorskou konferenciou, ktorej obsah tohto pozmeňováku predtým schválila Slovenská rektorská komisia, konferencia, pardon, Slovenská rektorská konferencia 4. septembra 19 hlasmi, a rieši problém nepotrebného a neupotrebiteľného majetku, ktoré majú verejné vysoké školy alebo verejnoprávne inštitúcie, ktorý ohrozuje život a zdravie a nie je možné ho hospodárne opraviť, aby teda mohol byť teda buď predaný, alebo aby mohol byť darovaný obci, mestu alebo vyššiemu územnému celku kvôli tomu, že verejnoprávne inštitúcie nemajú peniaze na takýto život ohrozujúci majetok, to opraviť alebo nejakým iným spôsobom to udržiavať. Obsah tohto pozmeňováku prišiel teda ako podnet zo Slovenskej rektorskej konferencie.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, no tiež dovolím si nesúhlasiť, ako poukazoval si na to, že je problém s definíciou rýchleho občerstvenia ako takého. Možno môžme tvrdiť, že je to právne neurčitý pojem, ktorých máme viacero v našom právnom systéme, ako je napríklad verejný poriadok. Jednoducho sú to pojmy, ktoré možno nie sú presne definované, ale každý vie, o čo sa jedná, používajú sa často v právnom systéme. A myslím si, že v tomto problém ja nevidím, lebo keď spomenieme rýchle občerstvenie alebo jedlo rýchleho občerstvenia, tak jednoducho každý vie, o čo sa jedná.
V čom ale vidím problém, je v tom, že otázka znie, že či by možno vôbec tie bufety ako také na základných školách nemali byť vôbec zaká..., alebo či by nemali byť vôbec zakázané, lebo neviem si predstaviť, keď sedemročné dieťa alebo osemročné dieťa si kupuje nejaké jedlo, uzatvára tým de facto ústnu kúpnu zmluvu a nemá na to spôsobilosť, na právne úkony, nemá kontraktačnú spôsobilosť. Tá zmluva, ktorá je teda uzavretá ústne, podľa môjho názoru ani nie je platná. A týmto sa tu málokto zaoberá. Čiže ja si myslím, že prvý krok, ktorým pani poslankyňa teda ide regulovať alebo teda, ktorým chceme, poslanci SMER-u, regulovať to, čo sa predáva v tých bufetoch, je dobrý do budúcnosti. Otázka znie, či tie základné školy a stredné školy by nemali byť zamerané hlavne na výučbu a nie, aby tam niekto robil biznis, zvlášť pri ľuďoch a deťoch, ktoré ešte nemajú kontraktačnú spôsobilosť. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Ja taktiež vítam snahu ministerstva a plne ju podporujem, aby sa konečne urobil poriadok v spotrebiteľských rozhodcovských súdoch tak, ako to povedal pán minister Borec. Myslím si, že rozhodcovské spotrebiteľské konania a hlavne spotrebiteľom sa dá pomôcť iba tým, že sa autoritatívne rozhodne. Mediácia, ako som povedal aj vo faktickej poznámke, je už v tomto prípade podľa mňa nemožná, keď dodávateľ so spotrebiteľom sa nevedia dohodnúť, tak mediátor tomu už vôbec nepomôže. Jednoducho ja, pani poslankyňa, chápem, že budete kývať rukami, že nie a nikdy nepodporíte nič, čo príde z dielne SMER-u, ale jednoducho ja na vás apelujem, snažte sa tým spotrebiteľom aspoň trošku pomôcť, nie každá úprava je dokonalá, ale myslím si, že našimi úpravami a teda s úpravami ministerstva spravodlivosti za posledný rok sa výrazne pomáha spotrebiteľom.
A ja chápem to, že proste vy preferujete stále tie alternatívne riešenia sporov. No ja to chápem, lebo ste v takých združeniach, ktoré sa tomu venujú, a čiže ste v konflikte záujmov.
A ešte k tomu, čo tu bolo s tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, týka sa to nielen vás, ale aj pána poslanca Brocku, ktorý mi tam niečo ukazoval. Pokiaľ viem, je povinnosť predkladateľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh odovzdať spravodajcovi hneď po jeho prečítaní. Ja nebudem hľadať po kuloároch, po toaletách alebo po laviciach ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Jednoducho je prirodzené, že prečítam pozmeňovák a odovzdám ho spravodajcovi v tom aktuálnom znení. To sa nestalo. Kvôli tomu. Čiže ja chcem poukázať na to, že jednoducho ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh mne ako spravodajcovi doteraz doručený nebol a samozrejme prosím pani poslankyňu, aby ten pozmeňovák samozrejme mi doručila.
Ďakujem. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem iba technicky upozorniť ako spravodajca, že ešte nám nebol rozdaný ten pozmeňujúci, doplňujúci návrh. V podstate v každom prípade to ešte zoženieme.
Pani poslankyňa, no, to, čo ste povedali v rámci toho vášho pozmeňujúceho návrhu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, aby nebola záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol, tak myslím si, že s týmto pozmeňujúcim návrhom ja osobne súhlasiť nemôžem. To ako keby ste povedali, že žiadna zmluva nie je záväzná, pokiaľ bola uzatvorená skôr, ako vznikol nejaký spor. Tú zmluvu by potom každý spochybňoval a zbytočne by sa či už súdne alebo rozhodcovské konania samozrejme predlžovali len kvôli tomu, že by bol problém s určením a dohodnutím sa na nejakej príslušnosti nejakého rozhodcovského súdu ako takého. Dokonca v niektorých prípadoch prorogácia alebo teda dohoda na príslušnosti určitých subjektov je, napríklad v správnom konaní, je absolútne neprípustná. V tomto prípade by to narobilo podľa mňa viac problémov ako osohu.
Ja chápem, že uprednostňujete alternatívne riešenia, ako je mediácia, ale sporové konania týkajúce sa rozhodcovských alebo týkajúce sa spotrebiteľských konaní majú ten vážny problém, že už keď to prichádza na ten súd alebo pred ten rozhodcovský súd, tak tam tá dohoda už predtým medzi tým dodávateľom a spotrebiteľom nebola možná. Jednoducho sa nedokázali dohodnúť. A podľa môjho názoru mediácia v tom vôbec nepomôže.
Druhá vec, mali ste podľa môjho názoru aj trošku, teda aspoň okrajovo spomenúť, že tá mediácia vám je prirodzená, keďže robíte v tých spotrebiteľských združeniach alebo ste aktívna, ktoré robia aj mediáciu, čiže treba to v úvode vždy spomenúť z pohľadu nejakého konfliktu záujmov. Ale čo je ešte špecifické, ja si všímam, že žiaden zákon, ktorým sa robí poriadok a pomáha sa spotrebiteľom, ste doteraz nepodporili, čo je podľa mňa dosť smutné, zvlášť na to, keď vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch NR SR.
NR SR svojím uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci NR SR, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona oba výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov NR SR vyplýva 28 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 28, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča NR SR predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1127a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 511 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Záverom si dovolím ešte poukázať na to, že ide o ďalší krok vlády Slovenskej republiky k ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja tu znova zopakujem, lebo tu šírite dezinformácie. Dnes v médiách bolo stanovisko pamiatkarov, že všetky pamiatky na Bratislavskom hrade pri tej výstavbe sú zabezpečené, dohliadajú na to pamiatkari a starajú sa o tie pamiatky, aby boli zakonzervované alebo aby boli dané do múzea. Čiže neviem, o čo vám ide. A znova vám zdôrazním, že je to úsmevné, keď vy, ktorý ste si zriadil krčmu v historickej budove na SNP v rámci budovy, ktorej patrí, v budove, ktorej patrí reholi Milosrdných bratov z 18. či 17. storočia, či z ktorého storočia, nemáte právo tu rozprávať a moralizovať ohľadom pamiatok. Jednoducho vy máte v historickej budove krčmu. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Žitňanská, ja budem reagovať iba na prvú časť vášho vystúpenia, čo sa týka tých jednoeurových eseročiek. Myslím si, všetci to vieme, že tento model prichádza z Európskej únie, nie je to štandardný model pre slovenský právny systém alebo pre slovenský korporátny právny systém. Tým chcem povedať, keďže to nie ani prirodzené pre nás, tak nevieme, čo všetko, aké nástrahy do budúcnosti tento systém jednoeurových eseročiek môže priniesť, a myslím si, že v tomto prípade tá úprava by mala byť prísnejšia, ako je to pri klasickom systéme štandardných eseročiek, ktoré tu máme na Slovensku už dlhú dobu, a máme overené všetko, ako funguje, a hlavne aké sú tam nástrahy. Čiže myslím si, že to nebolo ani úmyslom zákonodarcu a ministerstva, aby jednoeurové eseročky teraz boli in alebo aby teraz to každý zakladal. Išlo tu skôr o to, aby sa tento nápad z Európskej únie pretransformoval do nášho právneho systému, i keď, znova zdôrazňujem, nie je štandardný pre náš právny systém a môže to mať ešte viacero problémov. Čiže ja s tým, že niektoré ustanovenia v rámci týchto jednoeurových eseročiek sú prísnejšie, myslím si, že vítam, a musíme najskôr ten systém overiť, vyskúšať v slovenskom právnom prostredí a aj na trhu a uvidíme potom do budúcnosti.
Čo sa týka tých adekvátností sankcií, samozrejme, dá sa o tom diskutovať vždy a ale myslím si, že vaše vystúpenie bolo čisto odborné a korektné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Hlinu, lebo zasa tu prezentoval niečo jemu zvyčajné.
Po prvé. V dnešnej tlači vyšlo stanovisko, objavilo sa stanovisko pamiatkarov mestských, že tu čo sa deje všetko na Bratislavskom hrade, tak je v súlade so zákonom. Všetky pamiatky sú zakonzervovávané alebo ochraňované ako také, že nie je v tom žiaden problém.
Možno by som pochopil, kebyže s takýmto vystúpením vystúpi niekto iný, napr. možno pán poslanec Huba alebo pán poslanec Poliačik, ktorí v podstate nemajú niečo obdobné. Ale tým, že vystúpil pán poslanec Hlina, ktorý je všeobecne známy, že jeho firmy pod klenbou Zuckermandlovej radnice robia zemiakové placky alebo U Dobrého pastiera na rohu Židovskej ulice v pôvodných domčekoch starej Bratislavy majú predajňu biovýrobkov alebo na námestí SNP si zriadil krčmu taktiež v pôvodnom domčeku starej Bratislavy, tak myslím si, že je to dosť úsmevné, a nebudem ani spomínať, že na mieste bývalej alebo ešte sčasti botanickej záhrady v Stupave sa pasie Hlinov dobytok.
Čiže je to veľmi úsmevné, keď s takýmto vystúpením vystupuje práve pán poslanec Hlina, ktorý by mal byť práve v tomto momente ticho a šúcha nohami.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, budem reagovať na to vaše tvrdenie, alebo to, čo ste hovorili ohľadom uzatvoreného systému prokurátorov. No, nemyslím si, že je až tak uzatvorený. Aj tam je možnosť robiť výberové konania. Môj názor je taký, že oveľa uzatvorenejší systém je pri vyšetrovateľoch, policajtoch, colníkoch alebo vojakoch ako takých. Na druhej strane myslím si, že zasa stav prokurátorský má aj určité špecifiká, ktoré sa odlišujú od stavu sudcovského, a na to treba reflektovať.
Čo sa týka ešte toho, čo ste spomínali, plat predsedníčky Súdnej rady a tie notebooky, no, dávam do pozornosti, že Súdna rada je ústavný orgán. Je to taký istý ústavný orgán ako Národná rada Slovenskej republiky. A myslím si, že je neprimerané, aby predsedníčka alebo predseda, alebo predsedníčka Súdnej rady mali nižší plat ako poslanec alebo aby nemali obdobnú výhodu, ako majú poslanci Národnej rady. A dovolím si upozorniť, po piatich rokoch tie notebooky, čo im zostanú, už budú šroty.
Čiže myslím si, že nie je dôvod im závidieť, že im nejaký notebook, ktorý im slúži na tú prácu, zostane. Nehovoriac o tom, že v tom notebooku sú citlivé údaje, ktoré sa dajú potom vytiahnuť z toho notebooku aj po jeho odovzdaní, teoreticky. Čiže po piatich rokoch ten notebook kľudne, ja s tým nemám problém, aby si ten člen Súdnej rady nechal, tak ako si to nechávajú poslanci Národnej rady. Ak vám to vadí, mali by ste ísť teda možno príkladom, že ten notebook ako poslankyňa ste mali vrátiť, keď vám, alebo mali by ste vrátiť, keď vám zanikne mandát.
Toľko z mojej strany.