Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým meníme zákon o Audiovizuálnom fonde, predkladám ako iniciatívny materiál a poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnom priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.
Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).
Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.
Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:
- vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
- vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,
- zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,
- pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
- prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
- zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.
A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.
Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.
Ďakujem, toľko na úvod.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Najprv k tým výzvam niektorých poslancov, aby som vystúpil v rozprave.
Ja zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále na každú stoličku, o ktorej si podvedome myslí, že by mu mala asi patriť.
Takže ja budem mať záverečné slovo v tejto chvíli, ale ten legislatívny proces je taký, že tento návrh prejde aj výborom, prejde aj druhým čítaním a tam bude určite priestor na to, rozobrať si aj podrobnejšie veci, reagovať na to, pýtať sa a z mojej strany aj vystúpiť v rozprave.
Musím sa hneď na úvod ohradiť proti tvrdeniu pána poslanca Sólymosa a čiastočne aj voči tvrdeniam pána poslanca Simona, že novela zákona prináša ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Naopak, zavádza možnosť vysielať pre občanov cudzieho štátu alebo občanov cudzích štátov žijúcich na území Slovenskej republiky v ich jazyku. A musím zdôrazniť, že s tým riešením, ktoré prinášame, je Komisia spokojná a nie je to niečo, pán poslanec Simon, čo sme si vymysleli na ministerstve. Komisia upozornila, budem citovať: "na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie." A keby sme túto otázku neriešili, tak nám proste hrozí konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Čiže nič sme si na ministerstve nevymysleli a snažili sme sa Komisii v tomto zmysle vyhovieť a Komisia s týmto navrhovaným riešením vyjadrila alebo vyjadruje zatiaľ spokojnosť.
Pán poslanec Sólymos otvoril otázku a takisto aj pán poslanec Simon, ktorou sa v tejto novele nezaoberáme, a to je menšinové vysielanie a povinnosť jeho titulkovania, ale poviem, že tu sa asi nedohodneme, pretože ja na rozdiel od vás ako dôvod tejto povinnosti nevnímam ohrozenie štátneho jazyka, ale dôvodom je potreba zrozumiteľnosti menšinového vysielania aj pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí menšinový jazyk neovládajú, a to je aj rozdiel medzi tým vysielaním bez štátneho jazyka, ktoré je určené občanom cudzích štátov a menšinovým vysielaním, ktoré je určené občanom Slovenskej republiky, či patria k menšine, alebo nepatria.
Pani poslankyňa Žitňanská nás trochu pochválila, ale hlavne teda pokritizovala za to, že zo zákona vypadne text o časovej opone. To je však v tom zmysle, že my sme sa rozhodli túto vec riešiť vo vyhláške, legislatívne logické riešenie, ak by jednotný systém označovania bol obsiahnutý v zákone, tak by to v zákone, samozrejme, aj zostalo. Poslanci však nestrácajú dohľad nad touto oblasťou, pretože vykonávajú dohľad nad Radou pre vysielanie a retransmisiu.
Otázka upútaviek - opäť priamo s touto novelou nesúvisí alebo aspoň v tom zmysle, ako ste ju nastolili vy a ako aj potom pán poslanec Viskupič, ale ja vám poviem, že ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak upútavka na pätnásťkový program a ak jej obsah zodpovedá kritériám určeným pre denné vysielanie, je vysielaná pred 20.00 hod., a ak upútavka na osemnásťkový program, ak jej obsah zase zodpovedá kritériám pred 22.00 hod., je vysielaná pred 22.00 hod., a pretože tu sme, myslím si, pri tej otázke, akú funkciu má označovanie programov? Ja si myslím, že to, že sa programy označujú, má predovšetkým indikovať rodičom, pred čím majú deti ochrániť. A na tom, či rodičia dokážu dieťaťu po 20.00 hod., resp. po 22.00 hodine zabrániť, aby daný program pozerali, na tom upútavka nič nezmení.
Pán poslanec Hlina, ja teda nebudem hovoriť, že nehovoríte pravdu, ja si myslím, že sa mýlite. Vy tvrdíte, že táto novela spôsobí, že ten, ktorý naruší vývin maloletých, nedostane pokutu, a zrejme vychádzate z toho, čo teda potom ešte pochopil teda pri vašom pokračovaní v rozprave, že sa vypúšťa pôvodný § 20 ods. 3, lenže v tomto paragrafe zostáva odsek 5, ktorý bude odsekom č. 4 po prečíslovaní, ktorý hovorí o povinnosti vysielateľa, vysielateľa zaraďovať programy v súlade s vyhláškou, a za porušenie tejto povinnosti zostávajú sankcie. A budem citovať ten odsek: "Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom." A tu sa odkazuje na audiovizuálny zákon. Čiže a to je naozaj to podstatné a budeme o tom v druhom čítaní, ak chcete, diskutovať. Nie je pravdou, že po schválení tejto novely sa nikomu nič nestane v zmysle sankcií. Návrh tohto zákona sankcie nielenže neruší, naopak, niektoré sprísňuje, napr. pri nesprávnom zaradení programu a zavádza aj nové povinnosti, za porušenie ktorých budú nové sankcie, napríklad za neposkytnutie informácie rade potrebných na kontrolu udržiavania povinností pri vysielaní pre nepočujúcich a nevidiacich.
Pán poslanec Viskupič, už som to tak ako keby naznačil, no vy ste položil otázku, prečo sa opona nezaviedla zákonom ale vyhláškou? Je to vec názoru. My sme toho názoru, že na to stačí vyhláška, budete mať väčšinu, presadíte váš názor a zavediete nejakým spôsobom vyhlášku, aj keď si nemyslím, že asi v celom nejakom obsahu, ale povedzme túto kompetenciu alebo tieto otázky do zákona.
Nezávislé vysielanie - vysvetlím to nasledovne. Tam je totiž dôležitá, áno, znížila sa hranica z 15 % na 10 % európskej nezávislej produkcie a tu je dôležité - z 20 na 15, pardon, 20 na 15, preto som 10, lebo tú 10 % hranicu majú v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku - a tu je dôležité si uvedomiť, ako sa definuje tá európska nezávislá produkcia a, žiaľ, definuje sa tak a stále to je pre nás záväzné, že sa do nej nemôžu zarátavať tie programy, ktoré sú závislé na vysielateľovi. To znamená, tam nemôžeme zarátavať programy akože "nezávislých" producentov, ktoré koprodukovali s vysielateľmi, s televíziami, a takisto sa do tejto kvóty nezarátavajú programy iných európskych verejnoprávnych vysielateľov. Čiže prax bola taká pri takejto vysokej kvóte, že RTVS bola v zásade, aby naplnila tú kvótu, nútená nakupovať lacné, menej kvalitné európske programy a o to menej prostriedkov jej povedzme zostávalo na nejakú spoluprácu zmysluplnejšiu s našimi producentmi. Takže my sme nešli na tú hranicu povedzme tak, ako je v Čechách, ako je v Poľsku, v Rakúsku 10, nechali sme 15 %. Neznamená to ako keby menšiu kvalitu tej európskej produkcie, naopak, možnože sa to rozšíri a dostane väčší balík peňazí na spoluprácu s našimi nezávislými producentmi, aj keď podľa definície zlacňuje tie produkty, ktoré urobia v koprodukcii s RTVS, nemajú charakter nezávislej európskej produkcie. Čiže tam by sa možno zarátala nejaká, neviem, čisto súkromná nemecká telenovela. No tak preto a zavádzame vlastne tú 10 % hranicu pre alebo kvótu pre novú. To ozvučenie je, si myslím, dobré, to je vlastne, nesmie byť staršia ako 5 rokov.
Poviem a to zmienil aj pán poslanec Sólymos a vy ste sa k tomu vrátili, k tej dostatočnej ponuky vysielania. Jednoducho to má posúdiť rada a podľa situácie v konkrétnom regióne. To sa podľa nášho názoru nedá celkom explicitne a ako vyjadriť nejakými parametrami. Áno, je to na rade, aby posúdila, či v dostatočnej miere je v danom regióne zabezpečené vysielanie v štátnom jazyku.
K tej téme vyberania úhrad alebo k tomu skenovaniu len poznámka, že RTVS skenuje a kopíruje iba podklady, ktoré pošle sám platiteľ, a vy ste sa ešte zmieňovali aj o tom pri licenčnom konaní, že účastník môže nahliadnuť iba do toho, čo sa týka iba jeho. Vychádza to z praxe, že často vzniká taký nekalý konkurenčný boj medzi žiadateľmi. Takže toto má zabrániť tomu, aby mohli, poznajúc projekt tej druhej, toho druhého žiadateľa, nejako sa tomu prispôsobiť. Nič iné v tom nie je.
Na záver v zásade k takému malému sporu medzi pani poslankyňou Žitňanskou a pánom poslancom Viskupičom, čo má byť v tom zákone a nemá byť a čo má riešiť rada a nemá riešiť rada, tak rada nie je oprávnená vydať všeobecné záväzné akty, čiže to by som sa staval skôr na stranu Viskupiča, keby on mal tú pozíciu a tú moc presadiť ten svoj názor, a bolo by to v zákone.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom.
Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Európskej komisie a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva Európskej únie zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou.
Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu. Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.
Taktiež sa navrhuje zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 % na 15 % a v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov sa navrhuje predlžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielania európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. V súlade so smernicou o audiomediálnych službách sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela od výroby ktorých uplynulo menej ako päť rokov.
Predložený návrh reaguje aj na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím si, že veľké množstvo ľudí, keby si ten dohovor prečítali, tak by tak prvoplánovo povedali, keď to Národná rada schváli, keď to bude ratifikované, čo sa zmení, je to nejakých deväť strán, možno viac-menej nejakých fráz.
Už to, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, však svedčí o niečom inom. Ja som už v tejto Národnej rade v minulom období predkladal aj iný dohovor, ktorý sa týkal diverzity kultúrnej. A som veľmi rád, že sú ľudia, ktorí si nielen uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva, ale aj hodnotu toho, keď sa isté veci pomenujú, keď sa položia na papier, pretože ani takáto deklarácia, alebo, resp. dohovor nevisí vo vzduchoprázdne. On už je reakciou na určité pohyby, na určité chápanie vecí, kedy spoločenstvo a spoločenstvá si uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva a robia pre to niečo, a má svojím spôsobom tie veci presnejšie definovať, vyzývať, povzbudzovať a vytvárať priestor na spoluprácu v tomto prípade pri uvedomovaní si hodnoty kultúrneho dedičstva.
A podobné je to aj u nás. Myslím si, že dnes už sa nemusíme úplne bičovať, že si neuvedomujeme hodnotu kultúrneho dedičstva, dokonca ani, hoci nie sme určite na špici toho pelotónu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ale za minimálne tie posledné dve dekády sa strašne veľa urobilo aj zo strany štátu, aj zo strany individuálnych aktivít, rôznych združení, ktoré obnovujú kultúrne dedičstvo hmotné, venujú sa v posledných rokoch aj otázke nehmotného kultúrneho dedičstva. A v tomto zmysle teda by aj určité napĺňanie a to, že budeme, keď to ratifikujeme, aj monitorovaní a budeme vyzývaní k spolupráci, tak len ďalej budeme tento proces podporovať.
Čiže chcem len naozaj poďakovať tým, ktorí si to všimli, ktorí vystúpili, a myslím si, že sme svojím spôsobom na dobrej ceste. Nebuďme úplní pesimisti. My sa teraz usilujeme napríklad v rámci vyjednávania partnerskej dohody s Európskou komisiu v tom novom programovacom období vyjednať samostatnú prioritnú os na obnovu kultúrneho dedičstva. Myslím si, že zatiaľ, nechcem teda to zakríknuť, ale budeme, budeme úspešní, a bude to ďalší významný impulz, finančný impulz pre obnovu toho hmotného kultúrneho dedičstva.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, bolo to v októbri 2005 na 941. zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy, keď bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Tento dohovor bol otvorený na podpis 27. októbra 2005 v Portugalsku a platnosť nadobudol 10. júna 2011, keď desať členských štátov Rady Európy vyjadrilo súhlas viazať sa týmto dohovorom. Dosiaľ k nemu pristúpilo štrnásť členských krajín.
Dohovor je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, zavádzajúcim princípy tvorby politiky ochrany kultúrneho dedičstva a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, najmä v kontexte práv a povinností obyvateľov ako osôb požívajúcich výhody všetkých foriem kultúrneho dedičstva. Dohovor považuje kultúrne dedičstvo za súčasť kultúrneho kapitálu a ako také ho kladie do centra pozornosti kultúrnej verejnosti.
Ratifikáciou dohovoru sa Slovenská republika zaviaže podniknúť konkrétne kroky vedúce k zvýšeniu pozornosti verejnosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, k budovaniu mierumilovnej a spravodlivej spoločnosti, prispeniu k trvalo udržateľnému rozvoju a podpore kultúrnej diverzity.
Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Podľa našej ústavy je to medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude dohovor predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Dohovor nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Po nadobudnutí platnosti pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Prijatie dohovoru nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za podporu tých častí tejto novely, ktoré nevzbudili žiadnu diskusiu, a pár slov k tomu návrhu, o ktorom sa tu najviac diskutovalo.
Keď som predkladal tlačový zákon počas prvej Ficovej vlády, ktorý kládol určité nároky na vydavateľov a v určitých ustanoveniach aj chránil novinárov pred vydavateľmi, tak poslanci, pani Vášáryová a spol, išli dušu položiť za vydavateľov. Keď prekladám nejaký návrh, ktorý, vyzerá to tak, že vychádza v ústrety vydavateľom, tak keďže ho predkladám ja, tak zrazu vydavatelia sú tí, ktorí sú tu podozrievaní, že tie peniaze, ktoré získajú, oni nedajú novinárom a zrazu tí istí vydavatelia sú tu tak ako trošku podsúvaní ako takí, ako vlastne skoro nejaké zlé subjekty. Ak by sme mali takto stavať veci, že tu máme na jednej strane vydavateľov a tlač a na druhej strane monitoringové agentúry a tento návrh zákona by mal, ako tu bolo naznačené, priam zlikvidovať tie firmy a obrať ľudí o prácu, tak ja hovorím, je lepšie, keď máme tlač. Lebo keby nebola tlač, tak potom by nebolo ani čo monitorovať. Ale samozrejme takto to nestojí.
Je ale pravdou, že jeden z dôvodov prečo má tlač u nás nízku úroveň, je aj naozaj, ich ekonomické problémy. A ja sa nemám dôvod domnievať, že ak získajú korektne a legálne prostriedky aj z toho, že niekto obchoduje s ich produktom, že to neinvestujú aj do úrovne tlače. Ja si nemyslím, že sú to ľudia, ktorí teraz tie peniaze zoberú a rozdelia si ich, tí majitelia toho vydavateľstva. Oni predsa vedia, že ten produkt tiež predávajú a majú podľa mňa záujem o to, aby bol kvalitnejší. Ale samozrejme zas ani tie príjmy nie sú také, aby sme si mohli myslieť, že sa tu z dôvodu tohto zásadne zmení kvalita slovenskej tlače.
Ale každopádne ten vzťah medzi vydavateľmi a monitorovacími agentúrami je obchodný vzťah. To znamená, že oni sa musia, ak je tu dopyt po tomto produkte, dohodnúť. A myslím si, že je korektné, že sme po nejakom čase dospeli k tomu, že nejaké pravidlá tu platiť budú. Ale to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, ja prijímam. A naozaj, ak aplikačná prax niečo ukáže, tak sa môžme baviť aj o tej inej správe, kolektívnej správe žurnalistických práv. To vôbec nevylučujem. Ale myslím si, že dozrel ten čas, aby sme dali do určitej rovnováhy alebo do určitých pravidiel to, že predsa nemôže niekto len tak zobrať váš produkt a obchodovať s ním. Iná vec je, keď to použije niekto niekde na svoj súkromný účel. Ale nemôže to niekto predávať a nedohodnúť sa s vami.
A to, čo priniesla, pozmeňujúci návrh pána Senka, napríklad aj v tom negatívnom vymedzení tých negatív, tých denných práv, je vlastne to, čo môže prispieť aj tým poctivým monitorovacím agentúram, že sa bude dať presne odlíšiť, čo v tom súbornom diele má charakter autorského diela a čo má charakter tej dennej správy, za ktorú naozaj by platiť nemali, pretože to ani tí, tí novinári nevytvorili ako svoje autorské dielo, a môže práve tento zákon viesť k tej korektnej dohode medzi vydavateľom a monitorovacou agentúrou.
Aplikačná prax ukáže. A hovorím, beriem, ako dvíham to, čo pán Viskupič tu povedal, že keby sa ukázalo, že to vydavatelia idú zneužívať, budeme sa baviť a máme priestor na to sa baviť, rozmýšľať aj o inom spôsobe ochrany týchto žurnalistických práv a zdrojovaní týchto peňazí potom práve zo zlepšenia kvality našich médií.
Ďakujem.

Veľmi krátko, my neprijímame niečo v európskej smernici, my novelizujeme autorský zákon.

Vystúpim hneď, aby pani poslankyňa mala, mala možnosť aj vystúpiť na mňa, pretože podstata jej príspevku teda spočíva v tej otázke tohto návrhu zákona, ktorý rieši problém medzi vydavateľmi a tzv. monitorovacími, monitoringovými agentúrami.
Povedala, že ja som podľahol silnému lobingu vydavateľov. A ja netajím, že som sa stretol so zástupcami vydavateľov, s ich právnikmi, s vydavateľmi, s celým spektrom vydavateľov na Slovensku, ktorí zamestnávajú naozaj, by sa dalo povedať, stovky ľudí. Nemám to spočítané koľko.
Ale vystupujem preto, aby som povedal, že nie ja, ale vy vo vašom vystúpení ste dokázali, pani poslankyňa, že ste podľahli lobingu jednej monitorovacej firmy, ktorá s týmito vydavateľmi nemá uzavretú dohodu a robí to, čo ja považujem za nekorektné, že používa produkt niekoho iného, predáva ho, ale o zisk s tým, ktorý tento produkt vyrába, sa nijakým spôsobom nechce podeliť. Čiže vy ste, pani poslankyňa, podľahli lobingu jednej firmy. A ja som rokoval v tejto otázke s celým spektrom vydavateľov na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.
Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, respektíve ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov. V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca a to právo na dodatočnú odmenu.
Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme, čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére. Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy.
Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií.
Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, respektíve právnickou osobou združujúcou používateľov, nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy alebo niektorej z jej typov vymedzených v autorskom zákone. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie doterajšej právnej úpravy v praxi.
Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som začal tam, kde skončil pán poslanec Viskupič. A naozaj s ním súhlasím, a to nielen v tom, ale aj v tom zmysle, že táto novela autorského zákona je prechádzkou ružovou záhradou oproti tomu, čo nás bude čakať pri rekodifikácii autorského zákona ako takého. Aj preto mu bude predchádzať legislatívny zámer najprv, aj preto bude veľká odborná konferencia. A, samozrejme, na ministerstve aj počítame s účasťou tých poslancov, ktorí sa tejto téme venujú a ktorí vedia prispieť, či už niečo presadia alebo nepresadia, pretože na jednej strane nie je autorský zákon otázkou politického súboja, ale určite to bude predmetom veľkého lobizmu a veľkých súbojov záujmových skupín. Vy, ktorí sa tomu venujete, asi viete, že v Českej republike napriek tomu, že veľmi poctivo dva, neviem teraz, či aj nie tri roky pripravovali rekodifikáciu autorského zákona. Vláda nakoniec stratila nedávno odvahu ho vôbec predložiť, čo určite súvisí práve s tým, že to nebude jednoduchá otázka.
Konkrétne k otázke pána poslanca Viskupiča, čo sa týka tých databáz. On to nakoniec naznačil. A netreba ani skrývať, že sa tu rieši v podstate prakticky problém, ktorý vzniká ohľadom používania novinových článkov niektorými monitorovacími agentúrami. Aj táto úprava vznikala v diskusii s vydavateľmi. A toto je ako keby spoločný návrh alebo návrh, ku ktorému sa dospelo spoločne. Cesta chrániť konkrétne články, autorské články, myslím si, nie je celkom možná, pretože nie všetky články zase majú charakter autorského diela. Jednoducho aplikovalo sa to, že noviny je možné považovať ako súbor autorský. A myslím si, že tým docielime to, aby niekto neparazitoval na práci niekoho iného a bol povinný s ním uzatvoriť nejakú zmluvu.
Čo sa týka otázky pána poslanca Hlinu, myslím si, že je to trochu špekulatívna otázka. A dostali by sme sa pri odpovedi na nej do iných problémov, čo je súčasťou diela, ako sa dívame na aj prvky prítomné, komerčné v dielach, a to nielen maloletých, ale aj veľkých umelcov. Možno máte aj niečo vo vizuálnej pamäti, diela Andyho Warhola, ktorý veľmi často používal aj prvky. Čiže to je také. Ja chápem, prečo sa na to pýtate, takže v dovoľte mi v tejto chvíli len takto odpovedať.
No a napokon, pán poslanec Poliačik, rozumiem vašej otázke, ale ak sám hovoríte, že vám tieto veci neprešli alebo nepresadili ste ich vtedy, keď ste boli členmi koalície, tak sa ma pýtate, prečo vám neprešli, keď ste členom opozície? (Reakcia poslanca.) No tak sa to nestihlo. Potom sa mi páči, keď vy hovoríte, že teda už teraz je neskoro a vy ste to nestihli, hoci tak veľmi, odkedy ste asi boli zrejme poslancom, ste vedeli, aké je to akútne. A priznám sa, konkrétne si už na váš návrh už nepamätám. Jednoducho v tejto veci ministerstvo chcelo mať tie veci pod kontrolou a garantovať ono tú novelu, túto stránku. Takže toľko moja odpoveď k vám. Ďakujem za pozornosť.