Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Najprv k tým výzvam niektorých poslancov, aby som vystúpil v rozprave.
Ja zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále na každú stoličku, o ktorej si podvedome myslí, že by mu mala asi patriť.
Takže ja budem mať záverečné slovo v tejto chvíli, ale ten legislatívny proces je taký, že tento návrh prejde aj výborom, prejde aj druhým čítaním a tam bude určite priestor na to, rozobrať si aj podrobnejšie veci, reagovať na to, pýtať sa a z mojej strany aj vystúpiť v rozprave.
Musím sa hneď na úvod ohradiť proti tvrdeniu pána poslanca Sólymosa a čiastočne aj voči tvrdeniam pána poslanca Simona, že novela zákona prináša ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Naopak, zavádza možnosť vysielať pre občanov cudzieho štátu alebo občanov cudzích štátov žijúcich na území Slovenskej republiky v ich jazyku. A musím zdôrazniť, že s tým riešením, ktoré prinášame, je Komisia spokojná a nie je to niečo, pán poslanec Simon, čo sme si vymysleli na ministerstve. Komisia upozornila, budem citovať: "na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie." A keby sme túto otázku neriešili, tak nám proste hrozí konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Čiže nič sme si na ministerstve nevymysleli a snažili sme sa Komisii v tomto zmysle vyhovieť a Komisia s týmto navrhovaným riešením vyjadrila alebo vyjadruje zatiaľ spokojnosť.
Pán poslanec Sólymos otvoril otázku a takisto aj pán poslanec Simon, ktorou sa v tejto novele nezaoberáme, a to je menšinové vysielanie a povinnosť jeho titulkovania, ale poviem, že tu sa asi nedohodneme, pretože ja na rozdiel od vás ako dôvod tejto povinnosti nevnímam ohrozenie štátneho jazyka, ale dôvodom je potreba zrozumiteľnosti menšinového vysielania aj pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí menšinový jazyk neovládajú, a to je aj rozdiel medzi tým vysielaním bez štátneho jazyka, ktoré je určené občanom cudzích štátov a menšinovým vysielaním, ktoré je určené občanom Slovenskej republiky, či patria k menšine, alebo nepatria.
Pani poslankyňa Žitňanská nás trochu pochválila, ale hlavne teda pokritizovala za to, že zo zákona vypadne text o časovej opone. To je však v tom zmysle, že my sme sa rozhodli túto vec riešiť vo vyhláške, legislatívne logické riešenie, ak by jednotný systém označovania bol obsiahnutý v zákone, tak by to v zákone, samozrejme, aj zostalo. Poslanci však nestrácajú dohľad nad touto oblasťou, pretože vykonávajú dohľad nad Radou pre vysielanie a retransmisiu.
Otázka upútaviek - opäť priamo s touto novelou nesúvisí alebo aspoň v tom zmysle, ako ste ju nastolili vy a ako aj potom pán poslanec Viskupič, ale ja vám poviem, že ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak upútavka na pätnásťkový program a ak jej obsah zodpovedá kritériám určeným pre denné vysielanie, je vysielaná pred 20.00 hod., a ak upútavka na osemnásťkový program, ak jej obsah zase zodpovedá kritériám pred 22.00 hod., je vysielaná pred 22.00 hod., a pretože tu sme, myslím si, pri tej otázke, akú funkciu má označovanie programov? Ja si myslím, že to, že sa programy označujú, má predovšetkým indikovať rodičom, pred čím majú deti ochrániť. A na tom, či rodičia dokážu dieťaťu po 20.00 hod., resp. po 22.00 hodine zabrániť, aby daný program pozerali, na tom upútavka nič nezmení.
Pán poslanec Hlina, ja teda nebudem hovoriť, že nehovoríte pravdu, ja si myslím, že sa mýlite. Vy tvrdíte, že táto novela spôsobí, že ten, ktorý naruší vývin maloletých, nedostane pokutu, a zrejme vychádzate z toho, čo teda potom ešte pochopil teda pri vašom pokračovaní v rozprave, že sa vypúšťa pôvodný § 20 ods. 3, lenže v tomto paragrafe zostáva odsek 5, ktorý bude odsekom č. 4 po prečíslovaní, ktorý hovorí o povinnosti vysielateľa, vysielateľa zaraďovať programy v súlade s vyhláškou, a za porušenie tejto povinnosti zostávajú sankcie. A budem citovať ten odsek: "Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom." A tu sa odkazuje na audiovizuálny zákon. Čiže a to je naozaj to podstatné a budeme o tom v druhom čítaní, ak chcete, diskutovať. Nie je pravdou, že po schválení tejto novely sa nikomu nič nestane v zmysle sankcií. Návrh tohto zákona sankcie nielenže neruší, naopak, niektoré sprísňuje, napr. pri nesprávnom zaradení programu a zavádza aj nové povinnosti, za porušenie ktorých budú nové sankcie, napríklad za neposkytnutie informácie rade potrebných na kontrolu udržiavania povinností pri vysielaní pre nepočujúcich a nevidiacich.
Pán poslanec Viskupič, už som to tak ako keby naznačil, no vy ste položil otázku, prečo sa opona nezaviedla zákonom ale vyhláškou? Je to vec názoru. My sme toho názoru, že na to stačí vyhláška, budete mať väčšinu, presadíte váš názor a zavediete nejakým spôsobom vyhlášku, aj keď si nemyslím, že asi v celom nejakom obsahu, ale povedzme túto kompetenciu alebo tieto otázky do zákona.
Nezávislé vysielanie - vysvetlím to nasledovne. Tam je totiž dôležitá, áno, znížila sa hranica z 15 % na 10 % európskej nezávislej produkcie a tu je dôležité - z 20 na 15, pardon, 20 na 15, preto som 10, lebo tú 10 % hranicu majú v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku - a tu je dôležité si uvedomiť, ako sa definuje tá európska nezávislá produkcia a, žiaľ, definuje sa tak a stále to je pre nás záväzné, že sa do nej nemôžu zarátavať tie programy, ktoré sú závislé na vysielateľovi. To znamená, tam nemôžeme zarátavať programy akože "nezávislých" producentov, ktoré koprodukovali s vysielateľmi, s televíziami, a takisto sa do tejto kvóty nezarátavajú programy iných európskych verejnoprávnych vysielateľov. Čiže prax bola taká pri takejto vysokej kvóte, že RTVS bola v zásade, aby naplnila tú kvótu, nútená nakupovať lacné, menej kvalitné európske programy a o to menej prostriedkov jej povedzme zostávalo na nejakú spoluprácu zmysluplnejšiu s našimi producentmi. Takže my sme nešli na tú hranicu povedzme tak, ako je v Čechách, ako je v Poľsku, v Rakúsku 10, nechali sme 15 %. Neznamená to ako keby menšiu kvalitu tej európskej produkcie, naopak, možnože sa to rozšíri a dostane väčší balík peňazí na spoluprácu s našimi nezávislými producentmi, aj keď podľa definície zlacňuje tie produkty, ktoré urobia v koprodukcii s RTVS, nemajú charakter nezávislej európskej produkcie. Čiže tam by sa možno zarátala nejaká, neviem, čisto súkromná nemecká telenovela. No tak preto a zavádzame vlastne tú 10 % hranicu pre alebo kvótu pre novú. To ozvučenie je, si myslím, dobré, to je vlastne, nesmie byť staršia ako 5 rokov.
Poviem a to zmienil aj pán poslanec Sólymos a vy ste sa k tomu vrátili, k tej dostatočnej ponuky vysielania. Jednoducho to má posúdiť rada a podľa situácie v konkrétnom regióne. To sa podľa nášho názoru nedá celkom explicitne a ako vyjadriť nejakými parametrami. Áno, je to na rade, aby posúdila, či v dostatočnej miere je v danom regióne zabezpečené vysielanie v štátnom jazyku.
K tej téme vyberania úhrad alebo k tomu skenovaniu len poznámka, že RTVS skenuje a kopíruje iba podklady, ktoré pošle sám platiteľ, a vy ste sa ešte zmieňovali aj o tom pri licenčnom konaní, že účastník môže nahliadnuť iba do toho, čo sa týka iba jeho. Vychádza to z praxe, že často vzniká taký nekalý konkurenčný boj medzi žiadateľmi. Takže toto má zabrániť tomu, aby mohli, poznajúc projekt tej druhej, toho druhého žiadateľa, nejako sa tomu prispôsobiť. Nič iné v tom nie je.
Na záver v zásade k takému malému sporu medzi pani poslankyňou Žitňanskou a pánom poslancom Viskupičom, čo má byť v tom zákone a nemá byť a čo má riešiť rada a nemá riešiť rada, tak rada nie je oprávnená vydať všeobecné záväzné akty, čiže to by som sa staval skôr na stranu Viskupiča, keby on mal tú pozíciu a tú moc presadiť ten svoj názor, a bolo by to v zákone.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)
