Videokanál poslanca

Lojzo, čo mi je na tebe sympatické, je, že dokážeš sa postaviť niekedy aj trebárs takejto mase a upozorniť v tomto prípade na nejakých možno aj neofašistov, že asi by pochodovať po Bratislave len tak nemali. Čo sa ale zároveň v tomto prípade priznám, je to, že vlastne vyrušila ma veľmi taká tá tvoja reakcia na možno tú bitku, ktorú si dostal. Tvoje slová boli, že to kde sme v akom štáte, keď sa takto pristupuje k poslancom. Také to vyzdvihovanie teba ako poslanca mi tam vadilo. A teraz som veľmi rád, že v tomto vystúpení si z toho už ustúpil, že už si hovoril, teda že ti ide vlastne o všetkých občanov. Ale keď si pozrieš vlastne svoje prvé reakcie, tá tvoja prvá reakcia bola, čo sme to v akom štáte, keď sa takto pristupuje k občanom. A to, si myslím, nebolo správne.

Eva, rovnako ako ty zdieľam názor, že v tomto prípade nedostatok komunikácie alebo neochota komunikovať sa nahrádza v podstate násilím voči skupine ľudí, ktorí, ktorí nie sú práve v dobrej situácii, lebo vlastne môžu sa brániť jedine tým, že by možno odišli z toho zamestnania a ohrozili by možno aj životy pacientov. Ale každopádne si myslím, že, a tak ako vidím odhodlanie poslancov SMER-u alebo SMER-u tento návrh schváliť, tak že SMER sa pomýlil, že v podstate novelizuje chybný návrh zákona. Vôbec nemal novelizovať Trestný zákon, ale rovno zákon o väzenskej službe, kde by jednoduchou úpravou premenoval všetky nemocnice na väzenie, kde by zdravotné sestry, zdravotnícki zamestnanci, lekári mali prikázaný trvalý pobyt, kde by sedem dní v týždni, 24 hodín, bez možnosti opustenia tohto zariadenia museli poskytovať zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, s dôvetkom: za misku ryže.

Peter, som rád, že si predložil ten pozmeňovák, a bol by som veľmi rád a ešte o to radšej, ak by aj ten pozmeňovák prešiel, lebo naozaj nedáva žiadnu logiku, aby sme zákonom človeka, ktorý zavraždí homosexuála, potrestali viac ako človeka, ktorý zavraždí niekoho z nenávisti, preto, lebo je možno kresťan, preto, lebo možno volí Fica, alebo je bezdomovec. Čiže keď niekto má v sebe nenávisť, tak akýkoľvek dôvod ho k tomu vedie, mal by mať rovnaký trest. A neviem, prečo jednoducho takýmto spôsobom ideme vyzdvihnúť iba tých, ktorí budú vraždiť homosexuálov.

Pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel pri tejto voľbe poukázať na absurdnosť vlastne politických nominácii alebo systému, ako máme nastavený na Slovensku. Na túto A4 som si teraz napísal SMER, teraz tú A4 roztrhnem na štyri časti (názorná demonštrácia), nie tým, že likvidujem SMER, ale budete za chvíľku vedieť, čo tým myslím. Čiže teraz tú mám 4 časti. Všade je SMER. Jedno je vláda, ktorej súčasťou je ministerstvo zdravotníctva. Ďalšie je parlament, ktoré, kde má väčšinu SMER, ďalšie je, povedzme si, nemocnice, fakultné nemocnice alebo také, ktoré môže ovplyvniť ministerstvo zdravotníctva, kto tie nemocnice bude viesť, čiže de facto nominanti SMER-u, a ďalší je vraj nezávislý Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A dnes to, čo tu vlastne práve ideme urobiť, tak vlastne vláda, kde má väčšinu SMER, kde, ktorej súčasťou je ministerstvo zdravotníctva, ktoré nominuje ľudí do nemocníc, navrhuje, aby sme zvolili do Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo tento bol ten úrad, ľudí, ktorí budú kontrolovať výkon zdravotníckych služieb v zariadeniach, ktoré vedú nominanti SMER-u, a zároveň teda tá vláda navrhuje, aby títo ľudia boli zvolení v parlamente, kde má väčšinu SMER. Nepripadá vám to choré? V podstate ideme si voliť ľudí sami alebo tá moc, ktorá nám tu na Slovensku vládne, si ide zvoliť cez parlament, kde zase má svoju väčšinu, ide si zvoliť ľudí, ktorí ju majú, de facto majú kontrolovať. Potom sa tvárime, že máme nezávislý Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prd makový! Asi by sa to tu nemalo hovoriť, ale toto nie je žiadny nezávislý úrad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto je čisto politická nominácia, ktorú dnes takýmto spôsobom ideme zvoliť, a tak ako som si vypočul teda od spravodajcu, tak vlastne ten návrh má byť ešte volený verejne a o všetkých štyroch ľuďoch naraz. Počul som aj tuto od opozičných kolegov, že jedného človeka trebárs chceli voliť z tých, ktorého tam ste navrhovali, ale myslím si, že už asi logicky ho nebudú voliť, keďže sa bude voliť o všetkých štyroch naraz a zároveň verejne. Toto je čisto robenie z poslancov SMER-u hlasovacie stroje. Nič viac, nič menej. Toto nie je nezávislý Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto je šaškáreň a ilúzia nezávislosti tohto úradu. Mne to je iba ľúto. S tým chcem upozorniť a vyzvať možno vás v SMER-e, myslím si, že nepotrebujete, aby tento úrad bol vo vašich rukách, a sami cítite, že asi nad tou zdravotnou starostlivosťou, ktorá môže byť niekedy poskytnutá aj vám samým alebo vašim blízkym príbuzným, asi nad kvalitou alebo tú kvalitu poskytnutia tej zdravotnej starostlivosti by mali posudzovať naozaj nezávislí ľudia. Nie tí, ktorí budú kryť chrbát možno svojmu riaditeľovi, ktorého nominoval váš minister.
A sami uznáte, že toto asi pravdepodobne, takýmto spôsobom sa nedovoláme nezávislého posúdenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, k návrhu zákona o elektronizácii zdravotníctva, keď to tak môžem nazvať, by som chcel povedať možno iba pár slov a veľmi stručne.
Hneď na začiatok si myslím, že zažívame, alebo teda chcem konštatovať, že sme v dobe elektronizácie a v dome elektronickej a bolo by asi smiešne dnes bojovať proti elektronizácii a zároveň si uvedomujem, že vždy budú paranoici, ktorí budú za každým rohom pomaly vidieť ufóna, ktorý nám bude nahliadať do nejakej zdravotnej dokumentácie, ale na druhej strane chápem ľudí, ktorí majú obavy, že teoreticky sa také niečo môže stať. Len čo mňa robí kľudným, tak je to, že napr. na Slovensku už vyše 20 rokov máme elektronické bankovníctvo a ja som za tých 20 rokov nezaregistroval prípad, že by sa niekde na internete potuloval nejaký výpis z účtu kohokoľvek z nás alebo akéhokoľvek občana na Slovensku. Takže ak sme to boli schopný urobiť pred 20 rokmi s technológiami ochrany omnoho nižšími, ako máme dnes, tak o to viac verím, že po 20-ročnom pokroku elektronizáciu zdravotníctva takisto s citlivými údajmi, ako sú možno tie bankové výpisy, takisto dokážeme zvládnuť tak, aby žiaden človek nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Čo v mojom prípade hovorí pre elektronizáciu, tak je to, že dnes lekári, bohužiaľ, veľmi podstatnú časť trávia vypisovaním papierov, čakaním na výsledky z vyšetrení, jednoducho zabíjajú čas, čo je veľmi v neprospech pacienta. Čiže z tohto pohľadu aj elektronizácia zdravotníctva de facto nám môže skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a možno zaujímavý príklad, čo sa týka ochrany alebo rizika zneužitia informácii v zdravotnej karte, tak si myslím, že paradoxne môže elektronizácia napomôcť tomu, aby tieto dáta boli bezpečnejšie. Poviem príklad, akým spôsobom to teda funguje dnes. Dnes ľubovoľný lekár má ľubovoľnú upratovačku a teoreticky, ak by sa niekto chcel dostať k zdravotnej dokumentácii kohokoľvek z nás, stačí dať iba správnu ponuku cez nastrčenú upratovaciu firmu tomu jednému konkrétnemu lekárovi, u ktorého viete, že sa nachádza tá zdravotná dokumentácia a táto upratovačka teoreticky, ktorá s týmto nie práve s čistým úmyslom by upratovacie služby poskytovala, dokáže odkopírovať, na noc vziať zdravotnú dokumentáciu kohokoľvek z nás. V systéme elektronického zdravotníctva už takáto upratovačka šancu nebude mať, takže paradoxne vidím tam možnosť ešte väčšej ochrany tej zdravotnej dokumentácie, ako je dnes tá zdravotná dokumentácia chránená. Použil som možno taký zvláštny príklad, ale naozaj realisticky a viem, že aj dnes ochrana zdravotnej dokumentácie funguje asi tak, že keď si lekár zavolá druhému lekárovi alebo sestra nejakému druhému lekárovi známemu a chce zistiť niečo o niekom náhodou, lebo teda je to možno človek, o ktorom sa hovorí, ktorý mal nejakú tragédiu doma alebo niečo, zavolá a po telefóne sa informácie podajú mnohokrát. Čiže netvárme sa, že teraz zrazu tým, že to bude elektronické, bude to menej bezpečné, hovorím v tomto prípade určite príklad elektronizácie slovenského bankovníctva hovorí sám za seba, nie sú to údaje alebo sú to údaje rovnako možno háklivé, ako sú údaje tie zdravotné, tam sme to zvládli aj pred 20 rokmi, aj počas celých predošlých 20 rokov, pevne verím, že v tomto prípade takisto situáciu zvládneme. Čiže ja to vnímam, môže byť vyššia bezpečnosť, lekári budú mať viacej času na to, aby sa venovali pacientovi a nie byrokracii a tým pádom si myslím, že to je dobrý návrh. Samozrejme, spolieham sa na to, že ministerstvo, aj teda všetci, ktorí to budú doťahovať dokonca, že ustrážia, že naozaj to, aby sa náhodou nestalo to, čo teda niekto tu s tým straší. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Osuský, evidentne ste si užívali tú plnú sálu, ale myslím si, že aj tá plná sála si užívala vás, a dobre, jedna sa úprimne smiala, ja si myslím, že aj tá druhá, ktorá bola potichu, sa tak v duchu smiala, ale v tejto súvislosti naozaj by som možno aj pána predsedu chcel poprosiť, či by sa nezamysleli nad tým, že prerokovávanie alebo hlasovanie po každom jednom bode asi by vždy zaplnilo sálu a bolo by to možno také trošku živšie.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja by som na pána ministra mal vlastne takú jednu otázku, možno výzvu. Ak som správne pochopil návrh zákona, tak to, čo dnes robil štát priamo, bude robiť nepriamo, a náklady s tým spojené, ten, kto to bude robiť nepriamo, vyúčtuje vlastne tým, ktorí na Slovensku ropu spracovávajú. A logicky mi z toho vychádza, že všetky tie náklady následne prenesú na spotrebiteľov. To znamená, že síce takto, ako je napísané v dôvodovej správe, štát ušetrí približne 21,3 mil. eur v štátnom rozpočte, to by nás mohlo všetkých tešiť, ale nikde nehovoríme, že kto to v skutočnosti zaplatí. Alebo hovoríme, že to zaplatia tí, ktorí vlastne potom následne ropu na Slovensku spracovávajú, čiže de facto Slovnaft, ale už nehovoríme o tom, ako Slovnaft tieto výdavky, ktoré zrazu mu pribudnú, ako tieto výdavky a na koho premietne. A vzhľadom na to, že vlastne jediný zdroj príjmu tejto rafinérie je konečný spotrebiteľ, ktorý si na pumpe kupuje benzín a naftu, tak týchto 21,3 mil. minimálne zaplatia alebo rozpustíme v cenách benzínu a nafty. Takto som aspoň pochopil návrh zákona.
Ak sa mýlim, pán minister, jasné, v pohode mi to vysvetlite.
Každopádne si myslím, že keď prenášame, a teraz my hovoríme na jednej strane, že štát ušetrí 21 mil. eur za súčasného stavu, ak to dáme vlastne, aby núdzové zásoby ropy spravovala súk..., alebo tá agentúra, ktorá sa bude refinancovať na klasickom teda trhu finančnom, tak predpokladám, že aj náklady úverov, ktoré táto agentúra bude čerpať, budú vyššie, ako ich čerpal štát.
Takže pravdepodobne náklady tej agentúry nebudú iba 21 miliónov, ale môžu sa vyšplhať odhadom možno až niekde k 30 miliónom eur. A toto je tá moja otázka, či tieto peniaze, teda tým pádom de facto neskončia v zvýšenej cene nafty a, alebo teda nafty a benzínu.
To, že či takýmto spôsobom de facto neprivatizujete núdzové zásoby ropy, nechám možno na ďalších diskutujúcich v tejto rozprave. Takýto názor, myslím si, že dosť výrazne tu vyjadril predošlý minister hospodárstva Miškov. Bohužiaľ, toho tu nevidím, tak asi sa k tomu nevyjadrí, ale túto tému nechcem rozvíjať. Mňa zaujíma naozaj, kto bude znášať konečné náklady. To, čo štát na jednej strane ušetrí, kto na konci to zaplatí? Jednoducho, určite tu nie je nejaké perpetuum mobile, že iba štát ušetrí. Niekto to zaplatí. A ak to má byť obchodník alebo spracovateľ ropy, tak ten to na 100 percent premietne na konečného spotrebiteľa. To je tá moja otázka.

Pán predseda, plne rešpektujem, že ste predseda Národnej rady a v tejto veci môžete rozhodnúť vy, ale vzhľadom na vami avizovaný úmysel meniť rokovací poriadok, čo sa týka existencie klubu SaS alebo vlastne minimálneho počtu poslancov potrebného na existenciu klubu SaS alebo iných klubov v Národnej rade by som vás chcel poprosiť, aby ste dovtedy, kým si prípadne nezmeníte zákon v tejto veci, nechali súčasný stav tak, aby existencia klubu SaS bola zachovaná.

Pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, nechcem opakovať moje vystúpenie k skrátenému konaniu, ale chcel by som sa zamyslieť iba nad dvomi slovami. Jedno je "sociálne" a druhé "demokracia". Máte to v svojom názve strany, a to, že či ste sociálni, to, si myslím, že by ste si mohli odpovedať na základe toho, že či je sociálne schváliť vraj niektorým sponzorom SMER-u 300 mil. eur ročne, aby platili zamestnanci, obyčajní ľudia, bežní podnikatelia cez zvýšené ceny elektriny na to, aby niekto si mohol postaviť svoje slnečné elektrárne. To je vaše sociálne cítenie zrejme. Sociálne je asi podľa vás takisto zdvihnúť chudákom živnostníkom, z ktorých 88 % platí iba minimálne odvody, zvýšiť im minimálne odvody o 20 %. Sociálne je zvýšiť daň z príjmu rovnako najchudobnejšej eseročke ako najbohatšej eseročke, napr. SPP.
A či je demokratické, že opakovane, a v tomto prípade ja neviem, či to už bolo piaty- alebo šiestykrát, či je demokratické, aby ste dali rokovanie parlamentu aj po siedmej hodine večer, na to, si myslím, že odpoveď poznáte sami. V žiadnom prípade to demokratické nie je. Stretáme sa s tým opakovane, vždy keď sa prejednáva nejaký nepríjemný zákon, kde by náhodou vám mohlo ublížiť, nejaká zvýšená pozornosť médií, a kde by náhodou sa to takýmto spôsobom dozvedeli ľudia, tak vždy dáte, aby sa o tomto zákone rokovalo proti noci, a mám taký pocit, že práve tú noc chcete využiť, aby ste pod rúškom tmy spáchali opäť nejaké svinstvo.
V prípade tých predošlých prípadov vždy to bolo o tom, keď si pozriete, kedy ste dovolili alebo ste súhlasili s tým, aby sa rokovalo aj po siedmej hodine večer, vždy ste odhlasovali niečo, čo bolo pre vás veľmi, veľmi nepríjemné. A ja si osobne myslím, že to bolo aj niečo, za čo sa podstatná časť ľudí z vášho klubu aj v skutočnosti hanbila. Ja si myslím, že aj za tento zákon, ktorý dnes predkladáte, ak by ste naozaj boli slobodní a ak by ste naozaj mohli hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, a možno tak tajne, ako tu niekto obhajuje tajnú voľbu kohokoľvek, tak takisto tajne by sme mohli hlasovať aj o tomto návrhu zákona a ja som presvedčený alebo myslím si, že našlo by sa pár ľudí, a možno by ich nebolo iba pár, ktorí by ten návrh ani z klubu SMER nepodporili, ak by vám na prsty nepozerali.
A toto ma mrzí, že nechávate z parlamentu robiť obyčajnú bábku, kde si niekto zmyslí a povie, možno nejaký ten sponzor, že teraz práve potrebuje rýchlo, urgentne vymeniť generálneho prokurátora, lebo mu možno niečo hrozí, lebo možno niekomu ide niekto po krku, tak treba tam rýchlo dosadiť toho svojho správneho človeka a vy za to slepo zahlasujete. Toto ma veľmi mrzí.
A ešte raz: nesprávate sa ani sociálne a v žiadnom prípade nie demokraticky.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, na úvod chcem povedať, že som právny laik, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť ten svoj názor možno aj takou, teda právnicky, laickou rečou, ale chcel by som sa vyjadriť teda k tomu, čo podľa mňa sa dnes SMER chystá spáchať.
Na úvod tiež by som chcel povedať, že myslím si, že nemá nejaký veľký zmysel si vyčítať navzájom a hovoriť o tom, kto je zodpovedný za stav, že Slovensko viac ako dva roky nemá zvoleného generálneho prokurátora. Myslím si, že svoje maslo na hlave má aj opozícia v tomto, ale, samozrejme, aj strana SMER, a nie málo masla, a myslím si, že aj na kilá by sa dalo rátať v prípade pána prezidenta.
Ak každopádne dnes strana SMER alebo poslanci vládnej strany schvália skrátené konanie v tejto veci, tak podľa mňa nastane päť, päť takých potvrdení, kedy definitívne potvrdíte, že Slovensko je len ilúzia právneho štátu, kedy definitívne potvrdíte, že SMER sa nezastaví pred ničím a máme sa určite ešte načo tešiť, kedy definitívne urobíte zo súdnej moci doslova prostitútku v rukách jednej politickej strany, kedy definitívne zo samých seba urobíte len bábky v rukách majiteľov SMER-u a kedy definitívne urobíte z predsedu vlády korunovaného klamára, vzhľadom na to, čo vieme všetci, čo vyhlásil pred týždňom aj niečo.
Klamete doslova ľudí, vyvolávate vo verejnosti falošný pocit ohrozenia, hoci žiadne ohrozenie neexistuje. Už ľuďom jednoducho nepoviete, že v celom rozsahu práv generálneho prokurátora generálneho prokurátora zastupuje jeho prvý námestník. Vyvolávate vo verejnosti falošný pocit, že SMER nebude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora, kým nerozhodne Ústavný súd o námietkach Dr. Čentéša. To, že vy si týmto zákonom, ktorý predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne vyberiete vopred vybraných ľudí, ktorí o námietke budú rozhodovať, už ľuďom nepoviete. Síce na jednej strane vytvárate dojem, že akí ste vy demokrati, že vy počkáte na rozhodnutie Ústavného súdu, ale už ľuďom nevysvetľujete to, že vlastne teraz týmto zákonom si predchystáte rozhodnutie Ústavného súdu tak, ako vám bude vyhovovať. Jednoducho zneužívate nedostatok informácií vašich voličov. Ale to sa ani nečudujem, na tomto veľmi veľa politických strán má založený zmysel svojej existencie, ale teda SMER je v tomto dosť geniálny.
Naozaj ma mrzí, že ani pán spravodajca, ani pán minister sa podľa mňa nie dostatočným spôsobom nedokázali vysporiadať s námietkami, ktoré tu predložili viacerí poslanci opoziční, kedy hovorili a namietali, že nie sú splnené žiadne, alebo nie je splnený ani jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie. A z tohto dôvodu si myslím, že vy veľmi dobre viete, že žiaden z týchto dôvodov na skrátené legislatívne konanie nie je splnený, a preto vedome idete porušiť zákon, a preto sa k tomu vôbec nevyjadrujete, lebo je to klasická politika SMER-u, k nepríjemným otázkam sa nevyjadrovať, vtedy sa verejnosť o nich nedozvie.
Veľmi ma mrzí, že pán minister, v ktorého som mal nádej, sa necháva zneužívať na tak bezprecedentné pošliapanie právneho štátu.
Dodnes boli právoplatne vylúčení z rozhodovania len štyria sudcovia, z dvanástich namietnutých štyria boli vylúčení. O zaujatosti ôsmich sudcov zatiaľ Ústavný súd dodnes právoplatne nerozhodol. To znamená, že dnes reálne ešte nenastala situácia právnej tiesne a nenastala situácia, aby sme museli uplatniť vami spomínanú doktrínu nevyhnutnosti.
Dovolím si v tejto veci upozorniť zároveň na to, že práve kvôli nenapĺňaniu stavu právnej núdze štrasburský súd už raz rozhodol v spore Harabin verzus Slovenská republika, že Ústavný súd nemal právo uplatniť doktrínu nevyhnutnosti v rozhodovaní v jeho veci. To znamená, že štrasburský súd už raz rozhodol, že takto konať súdy nesmú a nič to nezmení, ak si niekto myslí, že to zvráti zvráteným zákonom. Čiže raz už štrasburský súd povedal, že kým Ústavný súd, kým na Ústavnom súde nenastane situácia nevyhnutnosti, alebo nevyhnutnosť uplatniť doktrínu nevyhnutnosti, dovtedy ju nesmie uplatniť. My dnes sme v stave, kedy nenastala, ale týmto zákonom ju idete uplatniť. Čiže vlastne rovno idete prijímať zákon, ktorý je v rozpore s rozhodnutím štrasburgského súdu.
Ak návrh zákona prejde, nastane paradoxná situácia, kedy budú rozhodovať tí, ktorí sú právoplatne vylúčení z rozhodovania, čiže napríklad tí konkrétni dvaja spomenutí sudcovia, avšak tí sudcovia, ktorí ešte neboli vylúčení z rozhodovania, čiže sú iba namietnutí, ale nie sú vlastne právoplatne vylúčení z rozhodovania, rozhodovať nebudú môcť. Čiže tí, o ktorých je ešte len pochybnosť a neboli vylúčení, tí rozhodovať nebudú môcť, ale tí, o ktorých už pochybnosť nie je a ktorí sú vylúčení z rozhodovania, tých vaším zákonom splnomocníte, aby rozhodli. Celkom slušný paradox a myslím si, že nie hodný právneho štátu, ale možno nejakej banánovej republiky.
Prečo sme sa dostali až sem, si myslím, že odpoveď je jednoduchá. 23 rokov a, samozrejme, nechcem hovoriť o období predtým, ale 23 rokov slovenskí politici, bohužiaľ, nedokázali odolať pokušeniu, a to môžem povedať o všetkých, či modrých, alebo červených, že každý viac či menej a svojím spôsobom chce ovplyvňovať zloženie, či personálne, alebo pravidlá, akým spôsobom súdna moc má akože nezávisle rozhodovať. Pravidlami, ktoré vlastne umožňujú personálne ovplyvňovať výber a zloženie súdov. Čiže to neustále zasahovanie do nezávislosti súdnej moci a na druhej strane ľuďom tu hovoríme, že sme v právnom štáte. Nie, nie sme, predávame im ako politici iba ilúziu právneho štátu, ale našimi krokmi a týmto neustálym zasahovaním ten právny štát búrame, základy právneho štátu búrame.
Keď sa pýtame, ako z toho von, tak viacerí aj z poslancov SMER-u, minimálne dvoch som postrehol, hovorili, že ste ochotní hľadať s opozíciou prípadné aj iné riešenie, že ste ochotní na túto tému diskutovať, tak ja si dovolím navrhnúť iba dva spôsoby, a to by možno bolo, že vylosujme potom členov toho senátu, ktorý bude rozhodovať, ak teda takéto niečo chcete urobiť. Nikto vás potom nebude môcť upodozrievať z toho, že ste si dopredu vybrali vlastne sudcov. A ak by v tom prvom senáte sa tí dvaja správni sudcovia nenachádzali, tak by ste takýto zákon ani nepredkladali.
Ak dáte do zákona, a máte možnosť to zmeniť pravidlo, že z klobúka sa vylosujú traja sudcovia, ktorí budú tvoriť obsadenie toho daného senátu, nikto vás z takéhoto krivého úmyslu upodozrievať nebude. Alebo potom teda to druhé riešenie, ktoré tu spomenuté bolo, umožníme všetkým členom pléna, aby rozhodovali v tejto veci. Samozrejme, až potom, ak Ústavný súd právoplatne rozhodne o všetkých vznesených námietkach, o ktorých bolo doteraz rozhodnuté, ako som už hovoril, iba v štyroch prípadoch a v ôsmich prípadoch stále rozhodnutie nebolo.
Každopádne, ak SMER sa napriek všetkým upozorneniam rozhodne znásilniť právny štát, bude to len a len potvrdenie toho, že aj Slovensko trpí hlbokou krízou morálky, hlavne politickej. Napísať zákon, aby mohol rozhodovať senát, o ktorom dopredu viete, ako rozhodne, je nemorálne, ba priam perfídne. Bohužiaľ, a je to len a len na vás, páni poslanci zo SMER-u a poslankyne, či takéto niečo spáchate.
Obávam sa však, že spáchate a máte to dobre premyslené. Správy budú plné majálesov a stavaní májov Robertom Ficom a nikto nebude si všímať nejakú bočnú správu o tom Čentéšovi, čo nás po Čentéšovi, čo nás po tom, že v tieni stavania májov Robertom Ficom sa pošliapu práva jedného konkrétneho človeka.
Takto si vy predstavujete zrejme právny štát.