Videokanál poslanca

Simon, Simon, klameš, klameš. Začal si zase svoje vystúpenie tým, že vytvárame predsudky, že slovenskí Maďari chcú ujsť z tejto krajiny. A kto to povedal, mi, prosím ťa, povedz. Znova, tak ako tvoj kolega Gál, ktorý odcitoval iba tú časť ústavy, ktorá mu pasovala. Takisto ty si začal niečím, čo vôbec nie je pravda. Ja som tu nepočul ani predkladateľa, ani mňa, ani nikoho iného, kto by tu hovoril niečo o tom, že slovenskí Maďari chcú utiecť z tejto krajiny. Ty si to na tomto postavil, celé tvoje vystúpenie, inak povedané stručne, celé vystúpenie si postavil na hrubej demagógii a lži.
Keď si povedal, súhlasím s tým, že ťa zaráža nečinnosť Ústavného súdu, rovnako zaráža aj mňa a bol by som veľmi rád, aby sme, aby ste aj vy mali na papieri, že jednoducho odsek 1 a odsek 2 ústavy v článku 5 absolútne spolu nesúvisia, že strata je jedna vec a keď niekomu odoberiete občianstvo, je druhá vec. Ale tak, bol by som tiež veľmi rád, aby vám to Ústavný súd už konečne na papieri napísal. Keď hovoríš, že, citujem: "mňa nezaujíma, čo urobí Orbán za hranicami". No možno práve to je ten problém, že ty si neuvedomuješ, že Orbán síce za hranicami prijme zákon, ale nás tu na Slovensku sa dotýka a tým pádom teba ako zastupiteľa slovenských občanov musí zaujímať akýkoľvek zákon, ktorý ovplyvňuje život na Slovensku. A to keď hovoríš, že ťa to nezaujíma, znamená, že si svoj výkon svojej práce nerobíš dostatočne a dobre.
Nechápem ináč vašu politiku, ty si to hovoril aj vo faktickej, že Lipšicovi zase dávaš za vinu, že mal mať nejakú ochotu a potom by ten zákon prešiel a podobne.
Po prvé, my sme to tu brzdili štyria, čiže cez nás by zákon akýkoľvek poklonkovací voči Orbánovi neprešiel. A po druhé, aspoň Lipšic mal odvahu na vláde a odvahu a rozum sa proti vám postaviť. Takže skorej by sme ho mali chváliť, ako ho haniť.

Pán kolega Gál, začali ste krásne, emotívne a typicky demagogicky. Prečítali ste ods. 2 čl. 5 ústavy a akosi ste zabudli prečítať ods. 1. Prečítali ste iba ods. 2, "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", ale čl. 1, ktorý hovorí, "nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon", akosi ste nevedeli si asi preložiť, alebo ste jednoducho neprečítali. Toto ma mrzí, lebo takúto demagógiu dať rovno na začiatok výstupu, tým ste rovno povedali - a vedel som presne, o čom vlastne vaše vystúpenie bude -, keď ste povedali a dovolím si vás citovať, že problém je tu preto, lebo sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti. A ja to dokončím tú vetu, ktorí vytvárajú ilúziu, že slovenskí Maďari potrebujú viac maďarský pas ako slovenskú prácu. Odpovedajte si sami, že kde, v ktorom klube sa takíto ľudia nachádzajú.
Keď hovoríte, že trestáme ľudí len preto, lebo využijú možnosť, ktorú ponúkne iný štát, a to nie je správne, tak ja sa vás opýtam, ak by iný štát ponúkol, že na jeho území sa môže beztrestne vraždiť, tak my by sme tých občanov nemali za tú vraždu postihnúť, aj keď by sa udiala na území iného štátu, lebo ten iný štát je taký hlúpy, že dovolí beztrestne vraždiť? Je to rovnako zvrátená argumentácia.
Keď hovoríte, že rozdeľujeme občanov na dve skupiny, alebo na dve kategórie, každý jeden zákon rozdeľuje občanov na dve kategórie. Tých, ktorí urobili niečo pred platnosťou novely, a tí, ktorí to urobili po platnosti novely.
A keď zase potom ste demagogicky povedali, že som stál a vítal Orbána s nápisom, "máme radi našich Maďarov", znova demagogicky ste nepovedali tú druhú časť, ktorá tam bola napísaná na tých srdiečkach, "nekradnite nám ich". Toto bol podstatný odkaz pre Viktora Orbána: Máme radi našich Maďarov, nekradnite nám ich.

Laco, ja viem. Môžem to prezentovať. Ja som povedal naschvál, použil som príklad toho Buba, ale hovoril som to práve v súvislosti s tým, aký návrh zákona ste vlastne presadili v predošlej koaličnej vláde a chceli ste ma prinútiť, aby som vám za to hlasoval. A nedokázal som. Naozaj som nedokázal. Lebo to bolo práve také, že to zakrývanie si očí. Zakryť si takto oči a tváriť sa ako malé decko, že Bubo neexistuje. Môžeme hovoriť teda, že Viktor Orbán Bubo alebo nie Bubo. Ale jednoducho jeho krok, ktorý zvolil pred tromi rokmi, a jeho prístup k okolitým krajinám bol veľmi agresívny, útočný a dnes vieme, jednoducho tie okolité krajiny okrem nás majú problém. Zrazu zistili, že tvárili sa, že Bubo neexistuje, a zrazu majú na svojom území niekoľko desiatok tisíc ľudí s maďarským občianstvom, ktorí budú voliť parlament susednej krajiny. Toto je choré.
Ja nemám absolútne nič proti tomu, nech ktokoľvek má koľkokoľvek občianstiev, ak preukáže nejakú reálnu väzbu. Nech má občianstvo Madagaskaru, keď má odtiaľ babičku, nech má občianstvo Srí Lanky, keď tam podniká. Nech má občianstvo Spojených štátov amerických, keď je tam zamestnaný, a nech má občianstvo Mongolska, ak tam má nejakú inú, naozaj reálnu väzbu. Ja neviem čo, športuje tam alebo vykonáva charitatívnu činnosť. Bez problémov. Nech má päť, šesť občianstiev. Ale nemal by žiaden suverénny štát tolerovať nepriateľský krok vyslovene susedného nejakého štátu, ktorý vzhľadom na to, že nie je spokojný možno s určením nejakých hraníc, tak nejakým spôsobom si nájde cestičku na to, aby nie zobral územie, ale zobral si občanov. Privlastňoval si občanov vedľajšej suverénnej krajiny. Toto by sme tolerovali, ak by sme išli cestou, akú ste navrhovali vy pred dvomi rokmi, kde by sme sa tvárili, že vlastne občianstvo rozdané Viktorom Orbánom v Slovenskej republike neplatí. To je naozaj zbabelý postup a touto cestou by sme nemali ísť.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, sú tu nejaké? A kolegovia, vážený pán predkladateľ, áno, máte pravdu, ľudia, a je to fakt, ľudia strácajú občianstvo. Len ja by som trošku rozdelil a priznám sa, že toto mi trochu, bojím sa, že ak by sme vlastne išli iba čisto touto cestou a možno neupravili návrh v druhom čítaní, že by sme pozerali na tú masu ľudí, ktorí strácajú občianstvo, stále iba ako na jednu a že sú to vlastne identické príbehy. Ale nie sú to úplne identické príbehy, ale teda áno, absolútna väčšina ľudí stráca nezaslúžene občianstvo. Ak mladý človek, ktorý na Slovensku vidí, že jednoducho preňho tu práca nie je, odíde za kamarátom do Austrálie a v Austrálii po pár rokoch aj teda možno ťažkých procedúr, ale systematicky tam pracuje, možno na začiatku študoval a získa tam občianstvo, aby kvôli tomuto mal vlastne teraz strach sa priznať, že to občianstvo má, alebo teda bojí sa zároveň o to slovenské, lebo on si ho chce zachovať. On zo Slovenska neodišiel preto, lebo cíti nenávisť voči Slovensku, alebo cíti nejaké reminiscencie a že má predkov v Austrálii, ale odišiel preto, lebo Slovensko mu nedokázalo zabezpečiť kvalitu života, ktorú možno od života očakáva. Čiže žiadny zlý úmysel. A presne takýchto známych mám, ktorí v tej Austrálii občianstvo získali a pýtajú sa ma, kedy konečne zmeníte zákon, aby som sa mohol priznať k austrálskemu občianstvu, lebo teraz sa bojíme, že by sme si museli vybavovať víza na Slovensko, čo by im pripadalo choré.
Čiže áno, sú takíto ľudia, a teda nie Austrália, týchto krajín je kopa a takýchto ľudí, ale, bohužiaľ, je aj teda pár ľudí, ktorí podľa mňa prichádzajú o občianstvo zaslúžene, a to sú ľudia, ktorí si povedia - a sú to v podstate iba tí, ktorí získali občianstvo jednej krajiny a to je Maďarska, kde vlastne na základe zmeny zákona, ktorý presadil Viktor Orbán, v podstate občianstvo môže dostať ktokoľvek bez akýchkoľvek nejakých väzieb na krajinu a iba možno preto, lebo pred 250 rokmi tam žila jeho babička, alebo vlastne vtedy to bola, Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Stačí preukázať, že vlastne po maďarsky vie a na základe tohto sa občianstvo rozdáva.
Z tohto pohľadu ja vnímam, aj keď možno zvláštne, ale ja sa s tým netajím, protizákon, ktorý prijala vtedajšia, prvá Ficova vláda v roku myslím že 2010, tuším, vy ste to spomínali, ale teda myslím, že to bol 2010 niekedy apríl alebo máj, pripadá mi ako zákon, ktorý bol namieste, ktorý vlastne chránil nás proti niečomu absurdnému, čo niekto urobil, alebo neštandardnému kroku, ktorý urobil vlastne Viktor Orbán a maďarská vláda a podľa mňa, a dnes sa to už ukazuje, vyslovene zo zištných dôvodov. Iba z dôvodov (Reakcia z pléna.), ako? Ako? (Reakcia z pléna.) Ja viem. Čiže iba z dôvodov preto, aby, aby vlastne ochránil Slovenskú republiku pred niekým, kto si povie, že teraz si ide nie anektovať územie, ale anektovať občanov druhej krajiny a takýmto spôsobom si zväčšiť svoje nejaké voličské portfólio prípadných ľudí, ktorí ho budú voliť a zrejme z vypočítavých dôvodov rovno si je istý, že vlastne keď takýmto spôsobom na území druhej krajiny rozdám občianstvo, niečo vlastne poskytnem nejaký bonus de facto zadarmo, tak títo ľudia ma budú za to voliť. Čiže doslova ani nie, že rozšírim počet občanov a tí ľudia budú voliť však podľa toho, koho uznajú za vhodné, ale podľa mňa vypočítavým spôsobom rozšíriť si volebné zoznamy o ľudí, ktorí, rovno rátam, že ma voliť budú.
Čiže takýto krok Viktor Orbán a jeho vláda urobili, podľa mňa nepriateľsky vyslovene voči Slovenskej republike a všetkým okolitým krajinám, v ktorých maďarská menšina v okolí Maďarska žije. A vtedy síce možno trošku vulgárnym spôsobom zareagovala Ficova vláda, možno zbrklým, rýchlym a takým, takým spôsobom, ktorý poškodil aj tých ľudí, ktorých som spomínal na začiatku, možno tých mladých ľudí, ktorí zo Slovenska odídu do druhých krajín iba preto, lebo nemajú tu prácu a získajú občianstvo a tým pádom získajú nejaké výhody v tých krajinách - a to bola chyba vlastne toho protikroku Ficovho alebo Ficovej vlády, ktorý zvolili.
Ale zároveň to bol extrém možno jeden, ale druhý extrém vlastne, prišla vláda, teda v ktorej ste boli vy ministrom a myslím si, že ste ani nesúhlasili teda s tým krokom, aj ste to spomínali, ale prišiel vtedajší asi minister zahraničných vecí, možno na základe tlaku strany MOST - HÍD ako koaličného partnera s návrhom, že zrušme protizákon Ficov a tvárme sa, že občianstvo, ktoré rozdá Viktor Orbán na území Slovenskej republiky, neplatí. Čiže jednoducho, ľudia by tu mali druhý pas a my by sme si zakrývali oči a tvárili sa, druhý pas neexistuje, úplne mi to pripadalo ako malé decko, keď sa tvári, že urobí niečo zlé, zakryje si oči a myslí si, že nikto ho nevidí a nikto ho neidentifikuje.
Pripadalo mi to, po prvé, postup voči Maďarskej republike taký zbabelecký, taký poklonkovací a zároveň nerozumný, čo sa, a vtedy som upozorňoval, že to nie je správny krok, lebo takýmto spôsobom odrazu v tých okolitých krajinách, keď takýto spôsob alebo prístup zvolia, pribudne niekoľko desiatok, možno sto tisícok ľudí, ktorí budú mať občianstvo druhej republiky, ale ktoré teda vlastne rozdá akože sused, ktorý sa tvári, že je spriatelená krajina. A čo asi pravdepodobne bude vyvolávať trošku problém do budúcna, keď títo ľudia dostanú volebné právo. V tom čase aj teda poslanci vtedajšej vládnej koalície tvrdili, že nehrozí volebné právo, nebude, ide iba čisto o formálny nejaký krok. Keď tí ľudia chcú mať druhé občianstvo, tak bez problémov ho môžu mať, ale volebné právo Maďarská republika sa nechystá dávať. Ja som na to upozorňoval, že určite to urobia, a presne tak to dopadlo. Dnes je to úplne legitímne, títo ľudia majú volebné právo, bez problémov môžu voliť, už dnes, včera som čítal akurát nejaký článok, teda akým spôsobom chcú Viktor Orbán a spol. motivovať ľudí, aby sa zúčastnili volieb vlastne do parlamentu Maďarskej republiky. A mne to pripadá jednoducho zvrátené, aby ľudia, ktorí nemajú vlastne de facto žiadnu väzbu, iba jazykovú väzbu na druhú krajinu, aby mohli voliť parlament, zvrchovaný parlament susednej krajiny. Z akého dôvodu? To znamená, každý Slovák, ktorý vie po anglicky, mal by mať právo, aby volil parlament alebo zastúpenie parlamentu v Anglicku alebo Amerike, lebo tam hovoria po anglicky? Je to jednoducho zvrátené.
Preto som sa rozhodol vtedy a vlastne aj s mojimi ostatnými tromi kolegami, ktorí sme boli súčasťou koalície, tento návrh zákona nepodporiť. Samozrejme, odvtedy ma pán Bugár a spol. majú v zuboch a, ale však to je asi prirodzené, ale naozaj som nedokázal hlasovať proti svojmu svedomiu a stálo ma to v podstate aj teda vylúčenie z klubu SaS, lebo som si dovolil podporiť možno radšej to Ficove riešenie, aj keď hovorím, som ho pomenoval vulgárne, ale vždy lepšie, ako sa tváriť, zakryť si oči a tváriť sa, že Bubo neexistuje. Jednoducho Bubo existuje, lebo rozdávanie alebo tolerovanie rozdávania občianstva bez akejkoľvek väzby nie je správne. Dobre, to bola trochu možno história. Čiže ako som povedal, áno, je fakt, máte pravdu. Ľudia strácajú občianstvo, ale jedni podľa mňa teda nezaslúžene. Obrovská väčšina týchto ľudí. Ale je tu teda malá skupina ľudí a obávam sa, ak by sme išli touto cestou, že by bola teda omnoho prípadne, nie že touto cestou vlastne, dobre, pardon, nezaslúžene, a druhá, ktorá zaslúžene, ktorí napríklad teda si prijmú to občianstvo Maďarskej republiky ešte dupľom aj s teatrálnymi nejakými procesmi. Že teda nechávajú sa niekde oceniť a verejne si udeľovať to občianstvo a ukazujú, že vlastne napriek tomu, že žiadnu väzbu nemajú okrem toho, že majú jazykovú a že žijú v pocite, že stále žijú niekde na území Uhorska, aj keď žijú na území Slovenskej republiky, tak v tomto prípade ja si myslím, že tento človek prichádza oprávnene o slovenské občianstvo. Lebo on vlastne pohrdol slovenským, tak prečo by mal mať, prečo by sme mu mali naďalej tolerovať, že bude mať jedno aj druhé a vysmievať sa nám do očí?
Ja viem, že je to citlivá otázka pre mnohých ľudí. Ale ja som presvedčený o tom, že aj občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, absolútna väčšina z nich, nestoja o maďarské občianstvo a nestoja o to, aby si dokazovali, že vlastne sa cítia, aj keď hranice sú iné, že sa cítia na území Uhorska. Viem, že túto tému možno viacej SMK ako MOST-HÍD zneužíva alebo využíva na to, aby burcovalo nejaké také národnostné vášne medzi nami. Ale ja si naozaj myslím, že Maďarov, slovenských Maďarov, alebo teda ľudí, ktorí sú maďarskej národnosti a bývajú na území Slovenskej republiky, omnoho viacej zaujíma nezamestnanosť, omnoho viacej ich zaujíma každodenný život ako to, že či budú mať nejaký papierik alebo nejakú knižočku od Viktora Orbána. Jasné, je niekoľko možno stoviek ľudí, ktorí by sa teda vytešovali a dávali by si ten maďarský pas niekam do vitrínky a chválili sa ním, ale myslím si, že ak sme zodpovední politici, nemali by sme zneužívať to, že niekoľkí takíto ľudia existujú, na to, aby sme tu burcovali nejakú nenávisť Maďarov voči Slovákom žijúcim na Slovensku.
Viktor Orbán jednoznačne urobil krok, ktorým chcel narušiť naše vzťahy. Ficov protizákon, aj keď znova opakujem, aj keď možno spôsobom, ktorý zobral občianstvo aj tým ľuďom, ktorí si to nezaslúžili, aspoň čiastočne eliminoval snahy Viktora Orbána naše vzťahy narušiť. Je našou úlohou opraviť chyby Ficovho protizákona, ale nemali by sme ísť cestou úplne ho zrušiť alebo vytvoriť spôsob, aby Viktor Orbán mohol na Slovensku rozdávať koľkokoľvek občianstiev komukoľvek.
A tu sa teda toho bojím trošičku, že tak, ako ste napísali návrh zákona, vlastne v tomto duchu to avizovalo aj ministerstvo vnútra, že vlastne plánuje zmenu urobiť, že iba vlastne dať jedinú podmienku. Aby človek, ktorému budeme tolerovať druhé občianstvo, aby mal jedinú podmienku - a to je pobyt v tej druhej krajine v priebehu posledných šiestich mesiacov - sa mi zdá slabá. Lebo už rovno teraz vidím a dupľom, ako sa blížia voľby v Maďarsku, tak budeme vystavení iba tomu, že veľmi rýchlo Viktor Orbán, keď bol schopný prijať taký zákon, ako prijal, o udeľovaní štátneho občianstva občanom okolitých krajín, veľmi rýchlo prijme minimálnu zmenu zákona o tom, že pobyt prechodný, trvalý alebo akýkoľvek bude môcť.
Čiže dali ste v podstate de facto ľubovoľnú formu pobytu, musí mať pol roka. Ak bude on môcť, ak bude najmenšia šanca, že bude môcť rozdávať pobyt, nejakú tú formu pobytu na území Maďarskej republiky ľuďom, ktorí prejavia záujem o maďarské občianstvo, tak si píšte, že to, ten pobyt rozdávať bude. A dobre, počkajú títo ľudia šesť mesiacov a po šiestich mesiacoch dostanú aj občianstvo. V skutočnosti tam nevznikne žiadna väzba, v skutočnosti tam možno žiadny pobyt nebude, ale splní literu zákona, ako ju napíšeme a zrazu dosiahne presne to isté, čo chcel, len so šesťmesačným oneskorením a vlastne bude rozdávať občianstvo ľuďom, ktorým pred tým šesť mesiacom udelil nejakú formu formálneho pobytu. Tohto sa obávam.
Skúste mi, prosím vás, toto vyvrátiť, že takúto možnosť nemá. Ak ju nemá, všetko fajn. Každopádne, ja návrh zákona, ktorý predkladáte, podporím, lebo ak potom by bola šanca, že v druhom čítaní by sme vlastne urobili niečo, kde by sme možno išli tou cestou, ako sme navrhovali pred pol rokom, aby sme tam zaviedli nejakú väzbu inú. Aby sme teda zistili zároveň, či tam ten človek študuje, či je tam zamestnaný, či tam podniká, či tam má teda predkov, samozrejme, alebo či tam vykonáva nejakú charitatívnu alebo športovú činnosť, tak by sme podľa mňa to riziko minimalizovali. Lebo to už by sa asi veľmi ťažko dalo nejako skamuflovať, že či tam takéto niečo robí. Ale hovorím, veľmi rád si vás ako predkladateľa vypočujem, ako ste si, alebo na základe čoho ste si istý, že vlastne Viktor Orbán v tomto prípade. Lebo priznajme si to, ide naozaj o problém iba medzi Slovenskou a Maďarskou republikou alebo Maďarskom po novom, kde Maďarsko jediné prijalo podľa mňa nepriateľský návrh zákona o rozdávaní štátneho alebo udeľovaní štátneho občianstva.
Všetky ostatné krajiny v tejto veci sa správajú kultivovane, štandardne, európsky. Takže zúžme ten problém, zúžme tú otázku udeľovania štátneho občianstva na otázku vzťahu týchto dvoch krajín. Veľmi rád si teda vypočujem spôsob alebo teda argumentáciu, ako ste si istý, že to Viktor Orbán nemôže obísť a nebude formálne rozdávať občianstvo za účelom, aby mohol následne rozdať či rozdávať formálne pobyt za účelom, aby následne mohol rozdať formálne občianstvo.
Tak či tak hovorím, určite návrh zákona podporím, budem k tomu sa snažiť presvedčiť aj ostatných kolegov u nás na klube. Lebo otázku riešiť musíme práve kvôli ľuďom, ktorí neoprávnene občianstvo strácajú, ale nemali by sme zároveň so špinavou vodou vyliať aj to bábenko z tej vaničky. Takže rád si vypočujem tú argumentáciu.

Pani predsedajúca, ja sa nikdy v živote za pravdu ospravedlňovať nebudem ani pánovi poslancovi Hlinovi. Pravdu, ako som ju pomenoval, pomenujem aj stokrát aj do očí, aj mimo očí a nepomôže mi, keď ma budete vyzývať na ospravedlnenie.

Neviem, ako to mám povedať, aby náhodou nejaký primitív tu zase nebúchal topánkou. Ale skúsim to asi povedať tak, že rečniť pred voľbami o priamej demokracii, stavať sa na námestiach, hovoriť o tom, ako ju podporujem, a získať na základe tohto hlasy, skryť sa vlastne na kandidátku strany alebo hnutia, ktoré ako hlavnú ideu má priamu demokraciu, a potom po voľbách hovoriť o priamej demokracii ako o niečom ako nejakom bláznovstve, obskúrnom nápade, niečom, čo vlastne ohrozuje demokraciu, a otočiť sa vlastne chrbtom k svojim vlastným voličom, to podľa mňa dokáže politik slovenského kalibru. A zrejme pred chvíľkou som tu počul jedného, ktorý sa zaradil do týchto radov.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, súhlasím s popísaným stavom na Generálnej prokuratúre. A myslím si, že je to hanbou Slovenska. A pre mňa je to v podstate aj takým, nechcem sa z toho vytešovať, svojím spôsobom zadosťučinenie v tom, že od začiatku sme hovorili, v akom stave sa Slovensko nachádza, a to, že vlastne dva a pol roka Slovensko nemá generálneho prokurátora. A vlastne dôvod je jeden jediný. A to sú vlastne politické naťahovačky medzi politickými stranami a taká vlastne bitka na tom ihrisku, teda že kto si tam postaví väčší hrad a kto si tam teda svojho generálneho prokurátora dosadí, tak je iba dôkazom toho, že niečo je tu zvrátené a niečo tu nefunguje.
Ono hovoria viacerí, že sme parlamentná demokracia. A podľa mňa ešte lepšie je povedať zastupiteľská demokracia. A keď si pozrieme slovo zastupiteľská, tak znamená asi, že niekoho zastupujeme. Ale ja si myslím, že niekto to asi zle pochopil, keď si takýmto spôsobom vysvetľuje zastupiteľskú demokraciu, že to znamená, že vlastne tí naši zastupitelia si môžu určiť naozaj obsadenie všetkých možných úradov a, je to úplne zvrátené, aj tých orgánov, ktoré vlastne majú kontrolovať výkon moci samotných politikov alebo ich nominantov na úradoch. Je podľa mňa zvrátené, že politici nominujú de facto vedenie Policajného zboru, politici de facto nominujú vedenie súdov, politici de facto nominujú vedenie prokuratúry, ale takisto aj teda tých úradov na verejné obstarávanie, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, čiže všetkých tých úradov, ktoré vlastne majú kontrolovať naše vlastné kroky. Je to zvrátenosť. A to, že dva roky a viac už nemáme generálneho prokurátora, je iba krásnym dôkazom, poukázaním na to, že zle chápeme zastupiteľskú demokraciu, že uzurpujeme si, alebo politici si uzurpujú moci viac, ako im patrí, na základe toho, ako je tá zastupiteľská demokracia myslená.
Hovoríte, že veríte ľuďom. A ono tento návrh, áno, je v súlade s tým, že ten, kto ho predkladá, by mal veriť ľuďom. Ale zas treba si aj priznať, že nie ste nepopísaný papier, že ste šesť rokov boli ministrom či spravodlivosti, či vnútra, takisto 4 roky podpredsedom vlády. A ja si myslím, že vo vašom prípade tým pádom už skutky sú dôležitejšie ako slová. A by som sa chcel opýtať, aké boli vaše konkrétne kroky, či ste aj vtedy verili ľuďom (Reakcia navrhovateľa.), dobre, keď to poviete, ja budem iba rád, čo ste vtedy urobili v prospech priamej demokracie, či ste naozaj vtedy prišli s návrhom, mali ste na to post, mali ste na to pozíciu, aby sme znížili kvórum napr. pri referende, a či ste jednoducho urobili nejaký zásadný krok v prospech priamej demokracie. Ak ma o tom presvedčíte, budem vám veriť. Priznám sa, že zatiaľ vám v tomto neverím, že vlastne skorej mi to pripadá zatiaľ iba ako póza, že máte novú stranu a hovoríte, že zrazu veríte ľuďom. Ale, hovorím ešte raz, sú dôležité skutky, nie slová, vo vašom prípade ako ministra skutky v prospech priamej demokracie. Čiže budem veľmi rád, keď si ich vypočujem.
A čo sa týka samotného návrhu, ja osobne s ním súhlasím a veľmi rád ho podporím, lebo si myslím, že je správny, dupľom v situácii, v akej sa nachádzame, kde sme vlastne v nejakom takom pate, ale ani nie v pate, lebo však vlastne SMER si zvolí, v podstate má na to možnosť, len teda čaká na správnu zámienku, aby teda nevyzeral úplne ako mečiarovci. Ale myslím si, že sa vám nepodarí tohto obrazu sa zbaviť. Ale bolo by to určite omnoho čistejšie riešenie ako to, že si povieme, že politici alebo väčšina parlamentná, väčšina našich zastupiteľov si vlastne má zvoliť generálneho prokurátora. Prečo by si ho mali voliť? Hovorím, mne tam najviac vadí v podstate ten moment, že väčšina, ktorá vládne, si vlastne nominuje aj človeka, ktorý im má ísť po krku. Tento moment je tam chorý. A práve na to, aby tam boli možno také tie váhy a protiváhy, tak práve tento moment, ktorý prinášate, aby ľudia si volili priamo generálneho prokurátora, by zabezpečil lepšie zrejme kontrolu aktuálnej politickej moci, ako keď si aktuálna politická moc generálneho prokurátora zvolí.
Samozrejme, by to muselo byť naozaj dotiahnuté dokonca tak, že politické strany, a teda predpokladám, že ste to predpokladali aj vy, by žiadnym spôsobom nemohli zasahovať do kampane, podporovať žiadneho kandidáta, žiadneho kandidáta navrhovať, a takisto aby sme sa možno vyhli tomu, myslím, Martin ty si to spomínal, že teda médiá vlastní hocikto, aby sme sa vyhli prípadne niečomu takému, že teda možno ten bohatý majiteľ médií si urobí kampaň pre svojho správneho kandidáta, tak určite vyslovene kampaň aby bola vo verejnoprávnych médiách, kde by všetci kandidáti dostali presne vyčlenený priestor rovnaký. A ja si myslím, že by to bolo správne. STV 2 nech vysiela aj 10 diskusných relácií medzi všetkými kandidátmi na generálneho prokurátora, nech vyčlení na každú reláciu po päť, po šesť hodín, od ôsmej nech to pustí aj do polnoci. Tí ľudia, ktorí chcú, to budú pozerať. A myslím si, že práve tým mienkotvorcovia by si tieto relácie pozreli. A vlastne pomáhali by vytvárať obraz medzi ľuďmi, ten kandidát ktorý správny je a ktorý správny nie je, možno tak, ako vlastne aj teraz Martin potrebuje si v podstate vytvoriť obraz o tom teda, či to možno dobrá voľba je alebo nie je. Ja by som sa určite jednoducho toho nebál. Máme verejnoprávne médiá. Toto by bolo presne napĺňanie verejnoprávnej služby, ak by sme ich poskytli vlastne priestor pre kampaň pre jednotlivých kandidátov. A ak by sme odrezali úplne možnosti vlastne akýmkoľvek spôsobom nominovať, podporovať, financovať kandidátov politickým stranám, tak by sme sa naozaj mohli dopracovať k občianskemu kandidátovi, ktorého by si čistým spôsobom ľudia vybrali v takýchto voľbách.
Čiže to som iba k tomu chcel povedať. S návrhom osobne súhlasím, určite ho podporím.

Martin, trochu mi je ľúto, že vlastne takým podľa mňa trošku manipulatívnym spôsobom si sa tu snažil vsugerovať, ako keby priama demokracia na základe jedného príkladu, jedného šerifa niekde v Amerike, nevieme, v akom meste to je, automaticky bola nástrojom, ktorý by nás mal odstrašiť od toho, aby sme vlastne sa nejakým spôsobom spoľahli na ľudí a neuzurpovali si právo vždy rozhodovať možno za nich. Reči, ako teda že je hanbou svojho úradu, voľba spojená vždy s korupciou, zazneli na začiatku. Bolo to veľmi silné. A už automaticky podľa mňa si podsúval nejaký taký názor, aj keď nakoniec si povedal, že ten názor nemáš. Ale myslím si, že situácia, v akej sa Slovensko nachádza hlavne vo vzťahu politiky k polícii, súdom, prokuratúre a prílišnému spolitizovaniu týchto inštitúcií, ktoré by de facto mali v prvom rade pozerať na prsty politikom a ich nominantom na úradoch, tak možno pre teba to poviem, je taká, že by sme mali radšej risknúť tú dôveru v ľudí, ako naďalej sa spoliehať na politikov a riskovať, že generálny prokurátor bude ďalšia nejaká prostitútka, ktorá bude schopná robiť presne to, čo konkrétna politická strana bude vyžadovať.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, hneď na úvod chcem povedať ako nultý bod, že nemám nič proti školským autobusom, len mám spojených pár otázok s nimi. To, čo mi chýba vo vašom návrhu, je aspoň približný odhad nákladov, lebo vlastne tak ako to je napísané, tak mi pripadá, že teoreticky môžeme prijať zákon a vlastne tie bohatšie školy si požiadajú o to ministerstvo, peniažky sa minú možno a tie chudobné možno nebudú mať peniažky na školský autobus. Nie je tam žiaden kľúč na to, akým spôsobom by sa peniaze prideľovali, ani teda vlastne odhad, keď chceme byť zodpovední v čase konsolidácie verejných financií, a čoby to stálo.
Druhá vec, tá druhá otázka, ktorú mám, je, že úplne nerozumiem tomu, prečo predkladáte tento návrh zákona iba vtedy, keď nevládnete. Pokiaľ si dobre pamätám, v predošlom volebnom období ste tento návrh nepredkladali, vtedy, keď ste boli vlastne pri vláde. Pokiaľ si dobre pamätám, opravte ma, ak sa mýlim, myslím si, že ani ste o tom návrhu nijako nehovorili. A zdá sa mi, že to nebolo ani súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ale tak možno sa mýlim. Ale každopádne vy ako poslanec ste ho nepredkladali. A to mi pripadá také zvláštne, že vlastne mám nejakú agendu iba vtedy, keď som v opozícii, ale vtedy, keď mám možnosť to urobiť, tak vtedy si za tým návrhom nestojím.
A potom už iba naozaj kamarátsky. Keď už recyklujete nejaký starý návrh, tak si pozrite, ako sa dnes volá ministerstvo. Máte napísané ministerstvo školstva, vedy, športu a mládeže v návrhu zákona. Také ministerstvo na Slovensku dnes neexistuje. Dnes sa ministerstvo volá ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, nič v zlom.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 19., dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 460 z 26. apríla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.