Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale chcel by som vysvetliť, keď ste sa pýtali, prečo som zobral ten príklad kolegu Freša alebo prečo som si bral do úst KDH. No preto, lebo aj teraz v tom vystúpení ste povedali, že zastávate dve takéto funkcie volené. Je nespravodlivé a nemorálne, to citujem vás, ak teda KDH ide o morálku, o spravodlivosť, tak podľa mňa, mali ste v rukách pritlačiť a povedať, áno, kolega Frešo, podporíme ťa, možno ti dohodneme aj podporu Obyčajných ľudí, len daj verejný prísľub, že keď budeš znova županom, nebudeš zároveň aj poslancom, mne by to stačilo. Keď chceme niečo takéto meniť, navrhujeme a opakovane o tom hovoríme, tak mali by sme byť príkladom a v tom prípade by sme mali byť uveriteľní.
Keď ste tak, to vlastne nie je úplne na mieste, si buchli do Peťa Polláka, povedali ste, že kolega tu chodieva iba na hlasovanie, aj to nie na všetky. Ja si trúfnem povedať, keď to tak sledujem, že Peter Pollák trávi tuto v pléne, plus-mínus rovnaký čas ako vy, kolega Brocka, a myslím si, že aj v tom počte hlasovaní bude plus-mínus tak ako vy. Takže asi by to nebolo úplne správne ho takto zhovaďovať, keď tu nie je, a dupľom, keď to nie je pravda.
Ale, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania a vy poviete, že myslíte si, že exekutívna funkcia alebo teda, že aj splnomocnenec je v konflikte, hoci podľa dnešnej úlohy, keď naozaj chodí po ministerstvách, vyjednáva zmeny zákonov, čo je v podstate tá istá robota, čo robia poslanci Národnej rady, a preto si myslím, že dnes to práve v tej konkrétnej funkcii nie je v konflikte, ale keď poviete, že bude tam splnomocnenec, tak tam pribudne splnomocnenec a Peter sa na druhý deň vzdá toho postu, najmenší dôvod nemá, aby sa nevzdal. A ešte, čo je ešte možno na ňom taká zvláštnosť, tak on ten druhý post robí preto, lebo jednoducho cíti niečo voči tomu etniku, možno nejaký taký morálny dlh, alebo preto, lebo z neho pochádza, a neberie ten druhý plat alebo, lepšie povedané, celý ho dostáva a vracia späť na nejaké účely, neviem.

Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh ústavného zákona, ktorý sa týka v prvom rade nás a de facto iba nás. Hovorí o, v podstate alebo chce riešiť konflikt, ktorý nastáva dnes, kedy viacerí z nás, aj možno povedané, mnohí z nás zastávajú dva mandáty alebo zastávajú dve volené funkcie, niekto aj tri volené funkcie. Ale ide mi hlavne o tie naozaj také, by som povedal, plnoúväzkové funkcie. Čiže dopredu hovorím, nechcem hovoriť o konflikte funkcií alebo teda mandátu poslanca Národnej rady a napr. poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca VÚC, kde si myslím, že tieto dva mandáty sa dajú skĺbiť a obecné, mestské zastupiteľstvá, VÚC-ky nezasadajú až tak často a ten nápor práce nie je tak výrazný ako pri iných funkciách, ktoré riešiť chcem a ktorých súbeh sa mi zdá zodpovedne nerealizovateľný.
Čiže v tejto novele ústavy, ktorú navrhujem, by som chcel dosiahnuť to, aby poslanec Národnej rady nemohol byť zároveň starostom, primátorom a županom alebo teda predsedom vyššieho územného celku, ako tomu oficiálne hovoríme. Už dnes ústava vlastne zakazuje, aby poslanec Národnej rady nemohol vykonávať, napr. nemohol byť vojakom, nemohol byť policajtom, nemohol byť ombudsmanom, sudcom, prokurátorom a ja si myslím, že to je práve z dôvodu toho, že aby títo ľudia mohli svoje povolanie vykonávať naplno a venovať sa dostatočne kvalitne svojmu jednému povolaniu, ktorého úloha je určite nespochybniteľná, ale akosi nám tam - podľa mňa z prospechárskych dôvodov - vypadli starostovia, primátori a župani.
Sami viete, že v tejto sále sú ľudia, ktorí sú primátormi krajských miest a zároveň sú poslancami Národnej rady. Sú primátormi okresných miest a zároveň sú primátormi či sú poslancami Národnej rady. Sú starostami, sú županmi a zároveň sú poslancami Národnej rady. Áno, možno aj teraz hneď na začiatok môžem povedať, že vedel by som si predstaviť, ak by bola dobrá vôľa, že baviť sa o starostoch malých obcí, kde ten starosta malej obce nemusí naozaj asi stráviť plný úväzok v danej, teda v svojej obci, kde bol zvolený, a možno týchto ľudí by sme z toho mohli vylúčiť. Ale naozaj si neviem predstaviť, ako môže niekto sedieť na minimálne dvoch stoličkách, župan, a nebudem hovoriť o konkrétnych menách, lebo sme tu kolegovia, ale všetci vieme, kto to je. Čiže ako môže niekto byť zároveň naplno župan a zároveň naplno poslanec Národnej rady?
Vedel by som si to predstaviť, ak by práca župana, starostu a primátora bola, povedzme, z 80-90 % zákonodarná, že vlastne vymýšľa, navrhuje zákony a vlastne príde do Národnej rady a vlastne robí de facto to isté. Taký príklad je náš Peter Pollák. Jeho úloha v poste splnomocnenca pre rómske komunity je zabezpečiť prípravu zákonov napĺňajúcich rómsku reformu, takže na 90 %, odhadujem, jeho náplň práce je tvorba zákonov. Tým pádom de facto prekryv s pozíciou poslanca Národnej rady je veľmi výrazný, lebo je to vlastne zákonodarná a zákonodarná iniciatíva.
Ale ak zoberieme pozíciu starostu, primátora a župana, ide čisto o exekutívne posty. Starosta, primátor a župan, nikto z nich nenavrhuje návrhy zákonov, nie je to jeho úlohou, nie je jeho úlohou chystať nejakú reformu verejnej správy alebo niečo podobné, a keď, tak veľmi, veľmi okrajovo možno konzultačnú funkciu v tejto, v takýchto nejakých úlohách spĺňa. Každopádne jeho úlohou je v prvom rade exekutíva, viesť zverenú obec, viesť zverené mesto, viesť župu. Veľakrát sú to desiatky, stovky zamestnancov a zabezpečiť riadny chod, manažérsky riadny chod týchto zverených samospráv.
Na druhej strane títo ľudia a sú teda tu medzi nami, aj keď teda dnes tu nesedia, ale ako som už raz povedal, nebudem ich menovať, tak potom prichádzajú do pléna Národnej rady vykonávať zákonodarnú iniciatívu, kde je práca úplne iná, a tvárime sa, že jedno aj druhé robia naplno. Vieme, že je tu kolegyňa, ktorej keď sa niekto opýtal, ktorá tých funkcií má ešte trošku viac, ale teda už nie sú tohto rangu, tak povedala, že však ale čo mi tu do toho hovoríte, ja mám na tie tri týždne zabezpečenú náhradu miesto mňa u mňa v meste. Ale to je trošku vadné. Tí ľudia si zvolili konkrétne ju ako primátorku mesta, aby ona vykonávala ten daný mandát a nie nejaká jej náhrada, ktorú platí mesto. Ak by ju platila tá primátorka zo svojho platu, možno ešte by sme vedeli o tom diskutovať, že teda dobre, keď tu teda nie je, tak sa vzdá na ten čas svojho platu v prospech človeka, ktorý ju zastupuje, tak možno by to mohla byť cesta k tomu kompromisu. Ale zastávať dva de facto nejaké plné úväzky dvoch nesúvisiacich prác, jednu manažérsku a druhú zákonodarnú alebo legislatívnu, brať dva platy a tváriť sa, že vlastne obidve funkcie si robím plnohodnotne, dobre a v prospech ľudí, ktorí ma do týchto obidvoch pozícií zvolili, tak myslím si, že je farizejské.
Určite ak by sme išli cestou, ktorú navrhujem a ktorú tu, myslím, teda KDH veľakrát spomínalo, len priznám sa, kolega Brocka tu je jediný zástupca, ale možno sa mýlim, ale nechcem vám ublížiť, ale zdá sa mi, že ste vždy hovorili o tom jednom mandáte stačí, ale že nikdy ste vlastne návrh zákona v tomto duchu nepredložili. Ale hovorím, možno som iba prehliadol nejaké registre a zle som vyhľadával, ale nenašiel som naozaj od nikoho a hlavne teda od KDH, ktoré s touto témou opakovane vychádza, predložený návrh zákona. Preto som sa ho rozhodol predložiť, lebo sa nám znova blížia voľby alebo, lepšie povedané, maratón volieb, ktoré začíname na jeseň a skončíme za tri roky, a myslím si, že bolo by fajn aj pred týmito župnými voľbami povedať ľuďom, áno, budem naplno váš zástupca tam, kde ma zvolíte. Zvoľte ma za župana, ale budem naplno váš župan, jako budem zvolený, do 30 dní sa zvolím funkcie, postu poslanca, vzdám postu poslanca, budem naplno váš, vaším županom, budem manažovať môj kraj, 400-500, neviem koľko, možno by ich kolega Blanár vedel povedať, koľko zamestnancov má taká župa.
Toto by mi pripadalo fér a priznám sa, aj toto je dôvod, prečo ja osobne si nedokážem predstaviť podporu kolegu Freša zase z radov SDKÚ, keď vidím, že vlastne sedí na dvoch stoličkách, a ešte sa dočítam z médií, že ešte zároveň chce byť aj premiérom, a už potom fakt nechápem, že teda, že či chce byť ako nejaký taký trojjediný, ale to, myslím, že patrí niekomu inému, aby bol, ale byť poslancom, kandidovať na šéfa župy a tvrdiť, že za dva roky budem ešte aj premiérom, nechápem. Tak ako teraz čo, nahuckáme, alebo teda nalákame si ľudí do volebných miestností, poďte ma voliť za župana, potom za dva roky, keď bude chcieť byť premiérom, potom sa bude toho župana chcieť vzdať a bude hovoriť, že ľudia, čo ste ma zvolili, tak už ja vašu dôveru nepotrebujem, lebo už prebila vyššia karta. Nezdá sa mi to správne. Možno áno, možno niekedy niekto má pocit takej nenahraditeľnosti. Priznám sa, aj ja niekedy ním trpím, keď niečo viem robiť, tak nerád sa o tú prácu podelím, alebo keď aj ju na niekoho delegujem, tak a neurobí to tak, ako chcem, tak si to potom radšej robím sám, ale tuná by sme si asi mali niekedy vstúpiť do svedomia a povedať si, že ten post a tá dôvera, ktorú nám ľudia dali, by si zaslúžila adekvátnu odpoveď. Adekvátnu tak, že naozaj späť ukážem, že ja dôverujem tým ľuďom, ktorí si ma zvolili a nebudem sa ich snažiť podvádzať tým, že budem síce županom, budem starostom, budem primátorom, ale v skutočnosti 3 týždne z mesiaca presedím v Národnej rade. Jednoducho to sa nedá. Mali sme tu taký pozitívny príklad, kedy to vlastne bolo? V minulom volebnom období, tuším, keď bol zvolený, áno, po komunálnych voľbách v roku 2010 sa mi zdá, keď bol zvolený Alexander Slafkovský za primátora, kde podľa mňa veľmi čestným spôsobom, ako bol zvolený, v momente vystúpil a na najbližšej schôdzi prehlásil, vzdávam sa svojho mandátu, lebo chcem naplno sa venovať tomu jednému mandátu, kde ma ľudia zvolili a to primátorčeniu v Liptovskom Mikuláši. Toto považujem za čestný spôsob a hovorím, mali sme tu takýto svetlý príklad a nemusíme ísť takto, môže to byť aj dopredu povedané. Môže to byť povedané, áno, ľudia zvoľte ma za župana a ako ma zvolíte vzdám sa poslaneckého, miesta poslanca, ak by napríklad pán Frešo s takýmto s takýmto niečím prišiel, bez problémov ho dokážem podporiť v Bratislavskej župe. Ale kým budem vidieť, že niekto tu v tak dôležitej župe chce sedieť s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď to musím tak rovno povedať, tak nedokážem v sebe nájsť energiu na to alebo neviem taký samokontrolný nejaký mechanizmus, aby som v sebe to presvedčenie nejakým spôsobom stlmil a zrazu sa tváril, že áno, ako veľmi mu drukujem. V tejto súvislosti sa teda trošku aj čudujem KDH, že si, keď zastáva dlhodobo rétoricky tento post, že jeden mandát stačí, že napríklad si pri uzatvorení nejakých týchto koalícií takúto podmienku nekladie. Keď si napríklad kolega Frešo povie, že chce podporu KDH, že KDH nepovie áno, dáme podporu, ak to bude v súlade s tým, čo hlásame.
Takže môžme ísť cestou tou, ktorú sa nám niektorí ľudia snažia vsugerovať, a možno by som ich nazval supermani, ktorí teda tých funkcií, sa tvária, že dokážu zvládať viacero, alebo môžme ísť tou cestou čistejšou, úprimnejšou, že naozaj bez problémov každý z nás môže kandidovať aj prípadne na inú funkciu, môže za starostu, primátora, župana, ale v momente alebo už počas tej kandidatúry dá záväzok, že ak bude zvolený, tak sa tej druhej funkcie vzdá. Alebo môžme ísť tou cestou, ktorú navrhujem a to je tá, že vlastne v Ústave rovno ukotvíme, že sa bude musieť vzdať. Že do 30 dní si bude musieť vysporiadať tento vlastne nejaký konflikt, ktorý by vlastne s jeho prípadným zvolením nastal.
Dal by som do toho možno aj trošičku taký ten sociálny rozmer a to je to, že naozaj si nemyslím, že je správne, aby v čase, keď máme 400-tisíc nezamestnaných, kedy 14 % ľudí nemá prácu, sme týchto ľudí permanentne vystavovali pohľadu na naklonovaných ľudí, mnohofunkcionárov, supermanov, ktorí teda dokážu tých funkcií zastávať viacero. Iba jeden príklad by som chcel vyzdvihnúť, hoci nesúvisí presne s návrhom zákona. Ale napríklad primátor Považskej Bystrice. Je zároveň primátorom Považskej Bystrice, vedúcim Katedry politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, docent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vyučujúci na Bankovním inštitúte, člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, poslanec Trenčianskeho VÚC, predseda okresnej rady SMER-u, funkcionár Zväzu protifašistických bojovníkov a vrcholový člen futbalového zväzu. Celkový plat plus-mínus 9 300. Plus-mínus o 100 % viac ako premiér Slovenskej republiky. Je normálne, že podporujeme takýto systém? Je pravda, to, čo navrhujem, nerieši tieto funkcie, konflikt týchto funkcií a riešim jednu časť, a to je konflikt poslanec verzus a zároveň teda župan, starosta alebo primátor. Ale už z tohto čo som tu vymenoval, jedného človeka, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií a brať toľko platov a tváriť sa, že všetko robí dokonalo, je zrejmé, že sme to asi trošičku prehnali. Je hanba, keď podporujeme systém, kedy si takýto človek dokáže zarobiť dvakrát viacej ako premiér. Asi tu niečo nie je správne nadstavené, práve preto predkladám túto novelu zákona a pevne verím, že ak by len trošičku sme chceli byť spravodliví voči voličom, ktorí nás volia alebo teda ktorí volia svojho starostu, primátora, župana alebo poslanca Národnej rady, aby sme mali úctu voči týmto ľuďom, tak by sme v prvom rade tých všetkých ľudí upozorňovali na to, že pozor, keď ma volíš, pamätaj, ja zastávam aj túto, túto, túto, túto, ďalšiu funkciu a v druhom rade, že by sme ani tú druhú funkciu nechceli robiť. Čiže návrh zákona považujem za správny z toho, že by sme dosiahli výrazné zlepšenie výkonu verejnej funkcie menovaných mandátov alebo teda menovaných funkcií, ako: poslanec Národnej rady, župan, starosta a primátor, lebo vždy by ten človek sedel s jedným zadkom iba na jednej stoličke a tomu by sa naplno mohol venovať. Bol som veľmi rád, ak by sa našla podpora v navrhovanej zmene Ústavy.

Pán kolega Kolesík a Přidal, práve tým, že hovoríte, a ja o tom viem, teda že ten prvý incident je de facto na triku dodávateľa energií, ale podľa mňa práve to je dôkaz toho, že sme uznali, že pravdepodobne to dôkazové bremeno by malo byť na strane dodávateľa. Ja nevidím vlastne vôbec žiadny rozdiel medzi situáciou človeka, ktorý, ktorému sa jedenkrát napr. poškodí plomba a ktorý ma zlomyseľného suseda a poškodí sa plomba tri, štyri, päť razy. Prečo by odrazu druhý-, tretí-, štvrtý-, piatykrát iba preto, lebo má zlomyseľného suseda, musel ten človek zrazu niečo dokazovať, keď ostatní iba v prvom raze, to dokazovanie vlastne de facto je na strane dodávateľa energie.
Každopádne si myslím, že je omnoho lepšia cesta dôkazové bremeno presunúť na dodávateľov energie. Máte, vy chcete predávať plyn, máte tu svoje meracie zariadenie, starajte sa o neho, aby bolo v poriadku, ja vám budem platiť za dodanú energiu. Ale nechcite odo mňa, aby som si na verejnom mieste, kde ste mi kázali, aby som si primontoval merač energie, ja strážil a zabezpečoval jeho ochranu. Ako mne sa to zdá na hlavu postavené, preto návrh kolegyne Mezenskej plne vítam, a hovorím, ak tam nejaké chybičky sú, tak bez problémov, v druhom čítaní je priestor to opraviť, len musela by byť dobrá vôľa.

Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, milá pani navrhovateľka, ja som iba cítil potrebu vás možno takto symbolicky podporiť v tom, že viem, jako vám záleží práve na tejto problematike a práve na spotrebiteľoch, ktorým sa dlhodobo profesijne venujete a možno ani by ste nemuseli, ale ja sa, pre mňa ste svojím spôsobom inšpirácia, keď vidím to, ako vám leží na srdci, ležia na srdci títo ľudia, ako vidím, ako by ste chceli silou mocou riešiť ich problém. Možno niekedy to riešenie, ktoré navrhnete môže mať nejaké, nejaké zádrhely, ako tu možno spomína pán, pán poslanec Přidal. Ale myslím si, že ak by sme mali dobrú vôľu spoločne týmto ľuďom pomôcť, tak sa cez ne veľmi ľahko vieme preniesť.
Ale chcel by som možno iba tú jednu, takú, jeden bod alebo jednu časť toho návrhu, ktorý navrhujete zvýrazniť, a to je prenesenie v podstate zodpovednosti za, neviem, ako sa to presne nazýva, ale teda ten elektromer, alebo toto miesto, kde sa odpočítava vlastne, pardon, plynomer, kde sa, kde sa odpočítava vlastne množstvo spotrebovanej energie, preniesť vlastne zodpovednosť alebo dôkazné bremeno, ak to niekto poškodí, vlastne na dodávateľa plynu. Lebo naozaj dnes človek, ktorý elektrárne určia, kde tento plynomer, či plynárne určia, kde ten plynomer bude namontovaný, tí si povedia, že tuná, bude to na verejne v podstate prístupnom mieste a zrazu ten koncový odberateľ ručí za to, ak mu niekto plynomer alebo to koncové zariadenia, ten merač energie poškodí. Čiže tento moment ja považujem za veľmi správny, ak sa dôkazné bremeno presunie na dodávateľa energie. A keď dodávateľ energie chce zabezpečiť si ochranu merača dodanej energie, tak nech si tam dá možno zámok, nech spraví možno nejakú stavebnú úpravu alebo nech namontuje merač energie, ktorý sa bude dať na diaľku odpočítavať, a tým pádom automaticky by videl, ak by nieto tam nejaký zásah urobil, že vybehne nejaká denná spotreba a hneď vie si svojho pracovníka na miesto činu poslať a chybu odstrániť. Situácie, ktoré z času na čas a nie málo často sa v médiách objavujú, kedy doslova zúfalí ľudia zrazu dostanú 2-, 3-, 4-, 5,-, 10-tisíc eur nedoplatky, ktoré majú zrazu zaplatiť, evidentne dom, ktorý je schopný minúť normálne poplatky v priebehu roka, a zrazu niekto alebo teda plynárne len preto, lebo sú monopol, tvrdia, že tento človek bol schopný minúť toľko plynu jako sto ďalších domov na ulici, jednoducho nie sú normálne.
Tlačiť ľudí možno na konci potom nejaký súd výšku doplatku skreše a nejakým spôsobom tú zvrátenú žiadosť alebo požiadavku plynární skoriguje, ale vystaviť ľudí takémuto stresu, to je pomaly už až životu nebezpečné. Naozaj raz som bol svedkom, kde vlastne dom, ktorý bol, ani zvonku nebol poriadne ohádzaný, evidentne ľudia, ktorí, ktorí boli biedni a takýmto spôsobom, ale zrejme nie asociáli alebo evidentne nie asociáli a zrazu mali doplatiť nejakých 10-tisíc eur, tak títo ľudia, pre nich to je na slučku. Takže tento moment, ja by som chcel vyzdvihnúť vo vami navrhovanej novele a ak by bolo trošku dobrej vôle, tak určite by aj poslanci SMER-u mohli zahlasovať. Ja viem, môže to mať nejaké chyby, kolega Přidal je tým príznačný, že vždy hľadá dôvody, prečo by sa niečo nedalo, ale myslím si, že ak sa chceme pohnúť dopredu, tak by sme skorej mali hľadať spôsoby, ako veci pohnúť dopredu a ako opraviť chyby.

Kolegyňa Mezenská, ja sa obávam práve, že podľa znenia, ktoré som si čítal, súčasnej teda vyhlášky, ktorá jednoznačne určuje, čo sú oprávnené a neoprávnené náklady pri teda regulácii vodární a kanalizácii, takže jednoznačne tieto náklady, ktoré by vlastne naďalej kanalizácie mali, lebo vlastne oni by mali rovnaké náklady, tým, že my by sme iba zmenili zákon, že sa nemôže účtovať za dažďovú vodu, by sa nezmenili náklady kanalizácií. A oni by tie náklady mali, len by bolo menší počet jednotiek, na ktoré by sa tie náklady dali rozrátať. Čiže to je čistá matematika. To je keď doteraz to bolo tisíc kubíkov na ktoré sa rozrátali napr., tak teraz by sa to rozrátalo na 500 kubíkov. Tak ako je napísaná dnešná vyhláška, zákon jednoznačne po prijatí tohto návrhu zákona, nič iné by sa nestalo, iba výrazne by kleslo, či teda zvýšilo sa stočné, a doplatili by na to tí najchudobnejší. Tí bohatí by ušetrili, lebo vlastne oni by vzhľadom na ten rozsah strechy, pod ktorými bývajú, tak oni by nakoniec aj napriek zvýšenému stočnému boli v pluse. Ale poskladali by sa im na to tí najchudobnejší. Ja som iba sa snažil ponúknuť konštruktívny, konštruktívne riešenie, upozorniť na chybu, ktorá vlastne v navrhovanom zákone je. Na problematiku, ktorú teda zákon nerieši, vzhľadom na, na aj teda to úvodné slovo, aj na dôvodovú správu. Ja uznávam predkladateľov úmysel a považujem ho za správny, ale keď naozaj ho chce, chce mu zadosťučiniť, musí to urobiť tak, ako sa patrí. Nielen zmeniť jeden zákon a nakoniec urobiť ešte horšie tým ľuďom, ktorých chcem chrániť.
A, Števo Kuffa, áno, môžme určiť, 50 % bude stočné z ceny vody, ale musí to byť niekde napísané. Nemôžme spraviť iba to A, musíme urobiť aj to B, a keď urobiť zákonodarnú iniciatívu, tak poriadne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.
Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m² a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m². Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m² bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m². Pod touto strechou, pod 500 m², čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m². Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.
Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.

Pán kolega Gál, začnem od konca. Hovorili ste, že nesúhlasíte ani s tými menami. Mne sa zdá, že som menoval iba jedného jediného človeka alebo dvoch: Slotu a Martina Fecka ako také dva extrémy. V prípade Slotu, že to je typ poslanca, podľa mňa, ktorý omnoho lepšie urobí, ak sa do Národnej rady vôbec nedostaví, ani na to hlasovanie. A Martin Fecko typ poslanca, ktorý tu je aj počas komplet všetkých prerokovania všetkých zákonov, aj mimo parlamentu robí, aj vie presne o každom jednom zákone, keď hlasuje, tak čo ten zákon obnáša. Takže neviem, asi ste počúvali niekoho iného.
A potom, potom, čo ste hovorili? Že áno, že potom možno by bol taký extrém zase, že keby nás tu bolo veľa, takže niektorí by cítili potrebu sa k všetkému vyjadrovať. Preto som aj ponúkal prípadne to riešenie, že ak by sme nabrali odvahu hlasovať po každom jednom prerokovanom zákone, tak obmedzme čas rozpravy tak, ako je to v europarlamente. Každý klub vyfasuje MOST - HÍD napr., ja neviem, k tomuto zákonu 3 minúty 40 a MOST - HÍD si určí, koho dá vystúpiť v tých 3 minútach 40 a tým pádom by sme odblokovali tých permanentných diskutérov. Podľa mňa, ak by sme trošku chceli, tak by sme určite spôsob našli. Ale ak nechceme, tak výhovorky máme na tisíce.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Možno také svoje pocity, som tu tretí rok a na začiatku, keď som sem prišiel, tak som si myslel, že najdôležitejšou úlohou každého poslanca je pekne sedieť tu na zadku, a dotýkalo sa ma tu, keď tu všetci neboli. Postupom času som dospel k tomu, že sú tu asi také 4 kategórie poslancov, alebo v pléne, možno aj v každom pléne po svete alebo v každom parlamente, existujú a rozdelil som si ich vlastne na 3 skupiny.
Prvá možno a je to aj na takej stránke nrsr.tv, kde prenášame záznamy z tejto rokovačky a tam je v odstavci o projekte napísané, teda že prečo sme to aj urobili, takže na jednej strane áno, ľudia majú právo sledovať, keď chcú sledovať, ktorý poslanec, prípadne jeho poslanec sa v pléne nachádza, ale na druhej strane sme chceli pomenovať, že, a vyjadriť názor, že nielen sedením v parlamente je poslanec živý a že niekedy možno urobí aj viac, keď v parlamente nesedí. Tým by som ale nechcel ponúknuť alibi tým ľuďom, ktorí jednoducho systematicky nesedia ani tu, ani nerobia nič mimo pléna, ale viem si predstaviť situácie a aj také na vlastnej koži zažívam, kedy urobím viac v čase, keď sa prerokováva zákon, napr. o zdravotníctve, keď viem, že tento zákon u nás dozoruje Eva Horváthová, viem, že jej môžem, sa na ňu spoľahnúť, viem, že mi lepšie vysvetlí ako to, keby tu trávim 2-3 hodinky kopírujúcich sa prejavov. Čiže viem, že v tom čase dokážem u nás na klube sa stretnúť s 2-3 ľuďmi, samozrejme, v súlade s poslaneckou prácou, a myslím si, že to je taká, taká rozumná miera. Čiže chcel som definovať tie vlastne 4 skupiny ľudí alebo poslancov, ktorých za tie 3 roky som vybadal.
Čiže mnoho poslancov si zakladá na tom, že poctivo vysedávajú v pléne. Ale v skutočnosti takýmto spôsobom len simulujú činnosť, lebo nič iné zmysluplné ani robiť nevedia, ale to už ľuďom nepovedia. Veľakrát sa bijú do hrude, ako sú oni najväčší bojovníci za to, aby tu tí ľudia, aby tu každý poslanec sedel a ako im chýba, keď tu druhí poslanci nesedia, ale to už ľudia nevidia, že vlastne oni tým, že tu sedia, len skutočnú činnosť simulujú.
Iní poslanci urobia oveľa viac pre ľudí, že miesto celodenného bezprizorného vysedávania v pléne sa napríklad stretávajú s ľuďmi, počúvajú ich problémy, analyzujú ich a navrhujú riešenia. Povedzme si, že toto je dobrý prípad.
Niektorí nesedia ani v pléne, ale nerobia nič ani mimo neho. Plat však berú, ako je zvykom, berú ich niekedy viacero zároveň. To je možno ten najhorší prípad. Nie sú ani tu, nie sú ani mimo pléna, nestretávajú sa s ľuďmi a ešte napríklad sú možno županmi, možno sú starostami, primátormi a možno nie sú ani tým, jednoducho nerobia nič a chodia sem iba na hlasovania.
A potom sú, myslím si, že takí poslanci, ako napr. čo tu bol spomenutý predkladateľom pán kolega Slota, že to sú poslanci, ktorí si, myslím, že najlepšie urobia, keď sa v tomto pléne radšej ani vôbec neukazujú, ani pri tom hlasovaní, lebo jednoducho ešte viacej veciam ublížia, jako kebyže sa tu vyskytujú.
Čiže nevidím náš poslanecký svet nejako čierno-bielo, že teda všetci sme rovnakí a všetci najviac urobíme vtedy, keď všetci budeme sedieť tu na zadku, ale zas zároveň, ani si nemyslím o všetkých tých prázdnych stoličkách, ktoré tu sú, že chýbajú na nich tí ľudia, ktorí poctivo makajú niekde mimo pléna. Jednoducho sme rôznofarební a sme škála poslancov, jednoducho niekto naozaj prichádza iba na hlasovania a odchádza a nerobí okrem toho nič. Niekto ani nevie pri tých hlasovaniach, o čom hlasuje, a nerobí okrem toho nič. A niekto si to tu aj odsedí, aj mimo parlamentu maká, to keď vidím tu napr. našeho Martina Fecka, tak to je presne taký príklad. Toho tu zbadáte vždycky a viem, že aj mimo parlamentu maká, a viem, že aj o každom jednom zákone vie, o čom hlasuje, a nič mu neujde.
Čiže sme rôznorodí, možno od extrému do extrému, keď aj teda toho pracovitého a poctivého poslanca tiež nazvem extrémom. Je pravda, že o tomto riešení, ktoré navrhovateľ navrhuje, sme sa rozprávali viacejkrát na našom klube a chceli sme ísť aj do toho odvážnejšieho riešenia, že aby sa hlasovalo po každom jednom prerokovanom bode, a osobne si myslím, že by nám to vôbec neublížilo. Nevidím nejako účelné príliš spájať tri návrhy a po troch návrhoch mať nejaké hlasovanie, lebo vieme sami, že niekedy 3 návrhy zbehnú za 20 minút a niekedy 3 návrhy sú 3 dni. Takže radšej si myslím, že by bolo každé jedno hlasovanie, každý jeden návrh automaticky hlasovanie, som presvedčený, že koniec koncov, tým ľuďom z nás, ktorým záleží tu tráviť čo najmenej času, tak takýmto spôsobom by sme sa práve dopracovali k tomu, že by to rýchlejšie odsýpalo. Lebo keď tu máte plné plénum, tak si nedovolíte vykecávať hodinu, hodinu a pol, možno je to taký automatický tlak pléna na vás, že nechcete kradnúť druhým ľuďom čas a snažíte sa formulovať svoje myšlienky tak, aby, aby ste tam zbytočnú tú vatu možno nepoužívali. Ja by som osobne bol aj možno za trošku, na prvý pohľad, nedemokratický extrém, ale radšej hlasovať po každom jednom zákone, čiže aby sme tu všetci priebežne pri tých zákonoch boli a možno aj obmedziť časovo rozpravu, že povedať si, že dobre, celková rozprava trvá toľko, každý klub má k dispozícii taký počet minút a nech si to ten klub rozdelí medzi tých jednotlivých ľudí, ale aspoň by sme sa naučili stručne, jasne formulovať myšlienky a je to možno obdoba toho, ako funguje europarlament, kde vlastne jeden poslanec horko-ťažko niekedy vystúpi viac ako jeden a pol minúty, ktorá sa mu ujde. Čiže donútilo by nás to stručnejšie, jasnejšie, jednoznačnejšie formulovať myšlienky a ja by som hovoril, bol aj za takýto extrém, aj keď možno na prvý pohľad nedemokratický, že niekomu by sme vlastne nedovolili rozprávať, koľko chce. Nemyslím si, že jednoducho taká absolútna sloboda toho, že teda vlastne ktokoľvek tu môže rozprávať čokoľvek, robiť čokoľvek, že úplne pomáha veci, aby sme napredovali.
Čiže ja osobne návrh podporím, aj keby som bol radšej, ak by ten návrh bol taký teda, že sa bude hlasovať po každom jednom prerokovaní zákona a aj za tú cenu, že by sme sa napríklad dohodli na nejakom časovom obmedzení rozpravy. Na druhej strane nie som už naivný po tých troch rokoch a predpokladám, návrh zákona, že s tichosťou neprejde alebo teda sa ľudia potichu zdržia, ale teda bol by som rád, ak by návrh prešiel a takýmto spôsobom sa donútili možno efektívnejšie robiť rozpravy a byť možno viacej v obraze. Lebo sami určite zažívate, keď sa stretnete s vašimi ľuďmi, ktorí vás, alebo voličmi, ktorí vás volili, tak, že sa vás pýtajú na všetko. Nepýtajú sa vás iba na to, čo, čo akurát vás zaujíma, ale pýtajú sa vás na všetko, čo ľudí zaujíma, a z tohto pohľadu by sme trošičku mali byť takí, nechcem povedať polyhistori, ale ľudia, ktorí majú prehľad naozaj, o čom hlasujú, a tá prítomnosť pri každom prerokovaní každého jedného zákona, možno aj pri skrátenej rozprave by nám v tomto pomohla.
Čiže ešte raz hovorím, nakoniec aj vzhľadom na to, že sme sa o tomto návrhu zákona bavili ešte v lete minulého roku u nás na klube, aj preto, že to tak jednoducho cítim, tak návrh zákona podporím a bol by som rád, keby ho podporili aj ostatní. Len sa obávam, že odvaha asi sa nedostaví. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 513, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 76 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 19. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojím stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 492 z 26. apríla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Veľmi jednoduché, ďakujem, že ste tu boli aspoň tí, ktorí ste tu boli. Poprosím vás o podporu návrhu, naozaj z krásy poslancov by neubudlo, ľudia tí, ktorí tu nemajú svojho zastupiteľa, by získali možnosť predložiť návrh zákona, oni by boli spokojní a my by sme iba využili pár hodín z mnohá dní voľna, ktoré máme počas alebo pomedzi schôdze Národnej rady. Čiže nebolo by to na úkor našeho voľného času, alebo veľmi, veľmi, veľmi jemne, ľudia by mali konečne pocit, že môžu aspoň niečo navrhnúť, keď nie už za to hlasovať, a Národnú radu by to nestálo skoro žiadny peniaz. Ďakujem pekne.