Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh ústavného zákona, ktorý sa týka v prvom rade nás a de facto iba nás. Hovorí o, v podstate alebo chce riešiť konflikt, ktorý nastáva dnes, kedy viacerí z nás, aj možno povedané, mnohí z nás zastávajú dva mandáty alebo zastávajú dve volené funkcie, niekto aj tri volené funkcie. Ale ide mi hlavne o tie naozaj také, by som povedal, plnoúväzkové funkcie. Čiže dopredu hovorím, nechcem hovoriť o konflikte funkcií alebo teda mandátu poslanca Národnej rady a napr. poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca VÚC, kde si myslím, že tieto dva mandáty sa dajú skĺbiť a obecné, mestské zastupiteľstvá, VÚC-ky nezasadajú až tak často a ten nápor práce nie je tak výrazný ako pri iných funkciách, ktoré riešiť chcem a ktorých súbeh sa mi zdá zodpovedne nerealizovateľný.
Čiže v tejto novele ústavy, ktorú navrhujem, by som chcel dosiahnuť to, aby poslanec Národnej rady nemohol byť zároveň starostom, primátorom a županom alebo teda predsedom vyššieho územného celku, ako tomu oficiálne hovoríme. Už dnes ústava vlastne zakazuje, aby poslanec Národnej rady nemohol vykonávať, napr. nemohol byť vojakom, nemohol byť policajtom, nemohol byť ombudsmanom, sudcom, prokurátorom a ja si myslím, že to je práve z dôvodu toho, že aby títo ľudia mohli svoje povolanie vykonávať naplno a venovať sa dostatočne kvalitne svojmu jednému povolaniu, ktorého úloha je určite nespochybniteľná, ale akosi nám tam - podľa mňa z prospechárskych dôvodov - vypadli starostovia, primátori a župani.
Sami viete, že v tejto sále sú ľudia, ktorí sú primátormi krajských miest a zároveň sú poslancami Národnej rady. Sú primátormi okresných miest a zároveň sú primátormi či sú poslancami Národnej rady. Sú starostami, sú županmi a zároveň sú poslancami Národnej rady. Áno, možno aj teraz hneď na začiatok môžem povedať, že vedel by som si predstaviť, ak by bola dobrá vôľa, že baviť sa o starostoch malých obcí, kde ten starosta malej obce nemusí naozaj asi stráviť plný úväzok v danej, teda v svojej obci, kde bol zvolený, a možno týchto ľudí by sme z toho mohli vylúčiť. Ale naozaj si neviem predstaviť, ako môže niekto sedieť na minimálne dvoch stoličkách, župan, a nebudem hovoriť o konkrétnych menách, lebo sme tu kolegovia, ale všetci vieme, kto to je. Čiže ako môže niekto byť zároveň naplno župan a zároveň naplno poslanec Národnej rady?
Vedel by som si to predstaviť, ak by práca župana, starostu a primátora bola, povedzme, z 80-90 % zákonodarná, že vlastne vymýšľa, navrhuje zákony a vlastne príde do Národnej rady a vlastne robí de facto to isté. Taký príklad je náš Peter Pollák. Jeho úloha v poste splnomocnenca pre rómske komunity je zabezpečiť prípravu zákonov napĺňajúcich rómsku reformu, takže na 90 %, odhadujem, jeho náplň práce je tvorba zákonov. Tým pádom de facto prekryv s pozíciou poslanca Národnej rady je veľmi výrazný, lebo je to vlastne zákonodarná a zákonodarná iniciatíva.
Ale ak zoberieme pozíciu starostu, primátora a župana, ide čisto o exekutívne posty. Starosta, primátor a župan, nikto z nich nenavrhuje návrhy zákonov, nie je to jeho úlohou, nie je jeho úlohou chystať nejakú reformu verejnej správy alebo niečo podobné, a keď, tak veľmi, veľmi okrajovo možno konzultačnú funkciu v tejto, v takýchto nejakých úlohách spĺňa. Každopádne jeho úlohou je v prvom rade exekutíva, viesť zverenú obec, viesť zverené mesto, viesť župu. Veľakrát sú to desiatky, stovky zamestnancov a zabezpečiť riadny chod, manažérsky riadny chod týchto zverených samospráv.
Na druhej strane títo ľudia a sú teda tu medzi nami, aj keď teda dnes tu nesedia, ale ako som už raz povedal, nebudem ich menovať, tak potom prichádzajú do pléna Národnej rady vykonávať zákonodarnú iniciatívu, kde je práca úplne iná, a tvárime sa, že jedno aj druhé robia naplno. Vieme, že je tu kolegyňa, ktorej keď sa niekto opýtal, ktorá tých funkcií má ešte trošku viac, ale teda už nie sú tohto rangu, tak povedala, že však ale čo mi tu do toho hovoríte, ja mám na tie tri týždne zabezpečenú náhradu miesto mňa u mňa v meste. Ale to je trošku vadné. Tí ľudia si zvolili konkrétne ju ako primátorku mesta, aby ona vykonávala ten daný mandát a nie nejaká jej náhrada, ktorú platí mesto. Ak by ju platila tá primátorka zo svojho platu, možno ešte by sme vedeli o tom diskutovať, že teda dobre, keď tu teda nie je, tak sa vzdá na ten čas svojho platu v prospech človeka, ktorý ju zastupuje, tak možno by to mohla byť cesta k tomu kompromisu. Ale zastávať dva de facto nejaké plné úväzky dvoch nesúvisiacich prác, jednu manažérsku a druhú zákonodarnú alebo legislatívnu, brať dva platy a tváriť sa, že vlastne obidve funkcie si robím plnohodnotne, dobre a v prospech ľudí, ktorí ma do týchto obidvoch pozícií zvolili, tak myslím si, že je farizejské.
Určite ak by sme išli cestou, ktorú navrhujem a ktorú tu, myslím, teda KDH veľakrát spomínalo, len priznám sa, kolega Brocka tu je jediný zástupca, ale možno sa mýlim, ale nechcem vám ublížiť, ale zdá sa mi, že ste vždy hovorili o tom jednom mandáte stačí, ale že nikdy ste vlastne návrh zákona v tomto duchu nepredložili. Ale hovorím, možno som iba prehliadol nejaké registre a zle som vyhľadával, ale nenašiel som naozaj od nikoho a hlavne teda od KDH, ktoré s touto témou opakovane vychádza, predložený návrh zákona. Preto som sa ho rozhodol predložiť, lebo sa nám znova blížia voľby alebo, lepšie povedané, maratón volieb, ktoré začíname na jeseň a skončíme za tri roky, a myslím si, že bolo by fajn aj pred týmito župnými voľbami povedať ľuďom, áno, budem naplno váš zástupca tam, kde ma zvolíte. Zvoľte ma za župana, ale budem naplno váš župan, jako budem zvolený, do 30 dní sa zvolím funkcie, postu poslanca, vzdám postu poslanca, budem naplno váš, vaším županom, budem manažovať môj kraj, 400-500, neviem koľko, možno by ich kolega Blanár vedel povedať, koľko zamestnancov má taká župa.
Toto by mi pripadalo fér a priznám sa, aj toto je dôvod, prečo ja osobne si nedokážem predstaviť podporu kolegu Freša zase z radov SDKÚ, keď vidím, že vlastne sedí na dvoch stoličkách, a ešte sa dočítam z médií, že ešte zároveň chce byť aj premiérom, a už potom fakt nechápem, že teda, že či chce byť ako nejaký taký trojjediný, ale to, myslím, že patrí niekomu inému, aby bol, ale byť poslancom, kandidovať na šéfa župy a tvrdiť, že za dva roky budem ešte aj premiérom, nechápem. Tak ako teraz čo, nahuckáme, alebo teda nalákame si ľudí do volebných miestností, poďte ma voliť za župana, potom za dva roky, keď bude chcieť byť premiérom, potom sa bude toho župana chcieť vzdať a bude hovoriť, že ľudia, čo ste ma zvolili, tak už ja vašu dôveru nepotrebujem, lebo už prebila vyššia karta. Nezdá sa mi to správne. Možno áno, možno niekedy niekto má pocit takej nenahraditeľnosti. Priznám sa, aj ja niekedy ním trpím, keď niečo viem robiť, tak nerád sa o tú prácu podelím, alebo keď aj ju na niekoho delegujem, tak a neurobí to tak, ako chcem, tak si to potom radšej robím sám, ale tuná by sme si asi mali niekedy vstúpiť do svedomia a povedať si, že ten post a tá dôvera, ktorú nám ľudia dali, by si zaslúžila adekvátnu odpoveď. Adekvátnu tak, že naozaj späť ukážem, že ja dôverujem tým ľuďom, ktorí si ma zvolili a nebudem sa ich snažiť podvádzať tým, že budem síce županom, budem starostom, budem primátorom, ale v skutočnosti 3 týždne z mesiaca presedím v Národnej rade. Jednoducho to sa nedá. Mali sme tu taký pozitívny príklad, kedy to vlastne bolo? V minulom volebnom období, tuším, keď bol zvolený, áno, po komunálnych voľbách v roku 2010 sa mi zdá, keď bol zvolený Alexander Slafkovský za primátora, kde podľa mňa veľmi čestným spôsobom, ako bol zvolený, v momente vystúpil a na najbližšej schôdzi prehlásil, vzdávam sa svojho mandátu, lebo chcem naplno sa venovať tomu jednému mandátu, kde ma ľudia zvolili a to primátorčeniu v Liptovskom Mikuláši. Toto považujem za čestný spôsob a hovorím, mali sme tu takýto svetlý príklad a nemusíme ísť takto, môže to byť aj dopredu povedané. Môže to byť povedané, áno, ľudia zvoľte ma za župana a ako ma zvolíte vzdám sa poslaneckého, miesta poslanca, ak by napríklad pán Frešo s takýmto s takýmto niečím prišiel, bez problémov ho dokážem podporiť v Bratislavskej župe. Ale kým budem vidieť, že niekto tu v tak dôležitej župe chce sedieť s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď to musím tak rovno povedať, tak nedokážem v sebe nájsť energiu na to alebo neviem taký samokontrolný nejaký mechanizmus, aby som v sebe to presvedčenie nejakým spôsobom stlmil a zrazu sa tváril, že áno, ako veľmi mu drukujem. V tejto súvislosti sa teda trošku aj čudujem KDH, že si, keď zastáva dlhodobo rétoricky tento post, že jeden mandát stačí, že napríklad si pri uzatvorení nejakých týchto koalícií takúto podmienku nekladie. Keď si napríklad kolega Frešo povie, že chce podporu KDH, že KDH nepovie áno, dáme podporu, ak to bude v súlade s tým, čo hlásame.
Takže môžme ísť cestou tou, ktorú sa nám niektorí ľudia snažia vsugerovať, a možno by som ich nazval supermani, ktorí teda tých funkcií, sa tvária, že dokážu zvládať viacero, alebo môžme ísť tou cestou čistejšou, úprimnejšou, že naozaj bez problémov každý z nás môže kandidovať aj prípadne na inú funkciu, môže za starostu, primátora, župana, ale v momente alebo už počas tej kandidatúry dá záväzok, že ak bude zvolený, tak sa tej druhej funkcie vzdá. Alebo môžme ísť tou cestou, ktorú navrhujem a to je tá, že vlastne v Ústave rovno ukotvíme, že sa bude musieť vzdať. Že do 30 dní si bude musieť vysporiadať tento vlastne nejaký konflikt, ktorý by vlastne s jeho prípadným zvolením nastal.
Dal by som do toho možno aj trošičku taký ten sociálny rozmer a to je to, že naozaj si nemyslím, že je správne, aby v čase, keď máme 400-tisíc nezamestnaných, kedy 14 % ľudí nemá prácu, sme týchto ľudí permanentne vystavovali pohľadu na naklonovaných ľudí, mnohofunkcionárov, supermanov, ktorí teda dokážu tých funkcií zastávať viacero. Iba jeden príklad by som chcel vyzdvihnúť, hoci nesúvisí presne s návrhom zákona. Ale napríklad primátor Považskej Bystrice. Je zároveň primátorom Považskej Bystrice, vedúcim Katedry politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, docent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vyučujúci na Bankovním inštitúte, člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, poslanec Trenčianskeho VÚC, predseda okresnej rady SMER-u, funkcionár Zväzu protifašistických bojovníkov a vrcholový člen futbalového zväzu. Celkový plat plus-mínus 9 300. Plus-mínus o 100 % viac ako premiér Slovenskej republiky. Je normálne, že podporujeme takýto systém? Je pravda, to, čo navrhujem, nerieši tieto funkcie, konflikt týchto funkcií a riešim jednu časť, a to je konflikt poslanec verzus a zároveň teda župan, starosta alebo primátor. Ale už z tohto čo som tu vymenoval, jedného človeka, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií a brať toľko platov a tváriť sa, že všetko robí dokonalo, je zrejmé, že sme to asi trošičku prehnali. Je hanba, keď podporujeme systém, kedy si takýto človek dokáže zarobiť dvakrát viacej ako premiér. Asi tu niečo nie je správne nadstavené, práve preto predkladám túto novelu zákona a pevne verím, že ak by len trošičku sme chceli byť spravodliví voči voličom, ktorí nás volia alebo teda ktorí volia svojho starostu, primátora, župana alebo poslanca Národnej rady, aby sme mali úctu voči týmto ľuďom, tak by sme v prvom rade tých všetkých ľudí upozorňovali na to, že pozor, keď ma volíš, pamätaj, ja zastávam aj túto, túto, túto, túto, ďalšiu funkciu a v druhom rade, že by sme ani tú druhú funkciu nechceli robiť. Čiže návrh zákona považujem za správny z toho, že by sme dosiahli výrazné zlepšenie výkonu verejnej funkcie menovaných mandátov alebo teda menovaných funkcií, ako: poslanec Národnej rady, župan, starosta a primátor, lebo vždy by ten človek sedel s jedným zadkom iba na jednej stoličke a tomu by sa naplno mohol venovať. Bol som veľmi rád, ak by sa našla podpora v navrhovanej zmene Ústavy.
