Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja by som na začiatok iba povedal to isté, čo povedali kolegovia predo mnou, aby som možno zdôraznil chybu, ktorú, a teda chcem to nazvať chybou, nie, dúfam, úmyslom, že ste chceli odstaviť nezávislú občiansku spoločnosť, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, ako je s konaním tej-ktorej politickej strany spokojná. Viac k tomu hovoriť nebudem, myslím si, že ľudia to, kolegovia to povedali dostatočne.
Poviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.
Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej (Hlas predkladateľa.) - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.
Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.
Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.
Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.
Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.
Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.
Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.
Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.
Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.
Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.
Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.
Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.
Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.
Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.
Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.
A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?
Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.
Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.
Ďakujem.
