Pani podpredsedníčka, dovoľte teda, aby som zdôvodnil viacej predkladaný návrh zákona. A dovolím si teda citovať aj z všeobecnej časti dôvodovej správy, kde teda píšeme o tom, že hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je existencia vlastne kontroverznej podstaty doslova trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že jeho zrušenie,...
Pani podpredsedníčka, dovoľte teda, aby som zdôvodnil viacej predkladaný návrh zákona. A dovolím si teda citovať aj z všeobecnej časti dôvodovej správy, kde teda píšeme o tom, že hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je existencia vlastne kontroverznej podstaty doslova trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že jeho zrušenie, respektíve modifikáciu navrhoval už aj bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky, zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, čiže Daniel Lipšic, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona.
Niekto z nás si možno pamätá, niekto nepamätá, ale teda chcem uviesť, že vlastne to bola situácia, kedy podľa môjho názoru zlomyseľne, jednoducho jeden poslanec predložil tento návrh, aby sa do Trestného zákona vsunul takýto paragraf, keďže predtým prišlo k uverejneniu nejakých nahrávok, na ktorých bol zaznamenaný hlas niektorých poslancov, a zrejme niekto vyhodnotil, že toto by bolo nebezpečné, ak by, ak by niekto mohol takýmto spôsobom usvedčovať vážených poslancov Národnej rady z páchania trestnej činnosti. A aj proti vôli vtedajšieho ministra spravodlivosti vlastne si tento návrh zákona, alebo teda tento pozmeňujúci návrh tento dotyčný pán poslanec Národnej rady presadil a odvtedy vlastne v Trestnom zákone sa nachádza. A vtedy bývalý teda minister spravodlivosti Daniel Lipšic v tejto veci uviedol, konkrétne, citujem: "Pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu po schválení Národnou radou napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takouto úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin. Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného Trestného zákona však bola neúspešná."
Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili. Príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, kde teda zdokumentovala vyjadrenia pani sudkyne, čiže takisto verejného činiteľa, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej niekdajšieho opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane, čo teda bola moja iniciatíva. Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu, ktorú inicioval náš kolega Peter Osuský, ako pod parlamentnou tlačou 741, bohužiaľ, táto snaha nebola úspešná a tento paragraf nebol z Trestného zákona zrušený. Režisérka Zuzana Piussi nakoniec nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.
Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, čiže, čiže novinárov, respektíve inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru, ktorý je výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napríklad snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, v tomto prípade teda zo strany verejného činiteľa, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa samotného.
Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či sa osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, dopustila trestného činu.
Mám za to, že toto ustanovenie je úmyselne vložené do Trestného zákona, aby vyvolávalo v ľuďoch pocit strachu, v podstate hrozby, aby si čo i len, ani len nezmysleli, že by chceli niečo také urobiť, ako usvedčiť skorumpovaného verejného činiteľa alebo teda verejného činiteľa, ktorý pácha inú trestnú činnosť, z tejto trestnej činnosti. Čiže mám za to, že v tomto prípade parlament konal nad, nad rámec svojich, svojich povinností a zo zištných dôvodov poslanci Národnej rady takýmto spôsobom zmenili právnu úpravu tak, aby boli koniec koncov chránení sami pri páchaní prípadnej ich trestnej činnosti, čo považujem minimálne za nemorálne.
Preto aj tento návrh zákona predkladáme, aby sme toto ustanovenie z Trestného zákona odstránili, aby sme vytvorili v spoločnosti alebo v spoločnosti verejných činiteľov alebo medzi verejnými činiteľmi pocit, že nemôžu len tak beztrestne páchať trestnú činnosť a aby skorej žili stále možno v strachu, že ak by aj náhodou si ju zmysleli páchať, tak môže byť niekto, kto sa rozhodne túto činnosť zdokumentovať a následne svoje dôkazy poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní.
Hovorím to aj preto a predkladám ten návrh aj preto, lebo naozaj som zažil túto situáciu pred možno necelým polrokom, niekedy v júni, kedy som zverejnil nahrávku rozhovoru so svojím kolegom Radoslavom Procházkom, kedy som bol zhrozený z toho, keď na klubovej miestnosti v rozhovore so mnou vyslovene chcel a nabádal ma na to a hovoril, že nemá absolútne žiadny problém s porušovaním zákonov Slovenskej republiky, s neplatením daní, čo je trestný čin, samozrejme, a následne po tomto rozhovore išiel robiť rozhovor do médií, kde hovoril o tom, ako by sme mali trestať ľudí za neplatenie daní, ako by sme si mali byť všetci rovní pred zákonom. Z tohto konania som bol natoľko zhrozený, že som urobil to, čom som urobil, a považujem to za správne.
Samozrejme, každý z nás si povie, že to nie, asi to nie je správne, keď budeme vytvárať v spoločnosti pocit a atmosféru, že vlastne nejaký udavač ma tu môže udať. Ja si myslím, že to správne je, keďže sme natoľko prehnití korupciou, natoľko sme prehnití, bohužiaľ, korupciou aj v prípade tých najvyšších ústavných činiteľov, že my by sme mali takúto atmosféru vytvoriť. A možno áno, raz možno dospeje doba, že keď opravíme, nadstavíme štandardy v spoločnosti, kde, ktorá nebude voči korupcii tolerantná, tak postupne môžme možno povoľovať a postupne túto atmosféru môžme uvoľniť a môžme sa viacej spoliehať na charakter ľudí, ktorí, ktorí náš štát spravujú.
Dnes vidíme dennodenne, dennodenne je tu nejaká kauza vládnej strany SMER, korupčná kauza, manipulácia pri verejnom obstarávaní. Dnes sme s Jankom Mičovským predkladali, alebo teda informovali verejnosť o zlodejine, ktorú vládna strana SMER spáchala v Lesoch Slovenskej republiky, v štátnom podniku, kedy úmyselne podľa nášho názoru konali, prispôsobili verejné obstarávanie tak, aby vylúčili malých, drobných dodávateľov, ktorí odvážali drevo z Lesov Slovenskej republiky, dali im podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nemohli splniť, napríklad, aby museli mať obrat 10 mil. eur ročne, aby museli dať, zložiť zábezpeku 333-tisíc eur, čiže 10 mil. korún v podstate do trezoru štátnym lesom, aby museli mať 33 áut, ktoré spĺňajú emisnú normu EURO 4. Následne takýmto spôsobom všetkých týchto malých, drobných doterajších dlhoročných dodávateľov, lacných dodávateľov vylúčili, vyhralo pár firiem. Ako dnes informoval kolega Simon na tlačovej besede, tak jedna z týchto firiem je priamo personálne prepojená na nášho kolegu pána poslanca Kondróta. No jednoducho hanba, páni poslanci SMER-u. Toto je presne korupčné správanie skorumpovanej vládnej strany SMER.
Preto si myslíme, že tento paragraf by v Trestnom zákone v žiadnom prípade nemal byť, aby ktokoľvek, kto sa stretne s korupčným správaním politikov alebo nominantov, alebo teda verejných činiteľov v tomto prípade, tak aby bez akéhokoľvek strachu mohol zabezpečiť prípadný dôkaz z tohto trestného konania a aby takýmto spôsobom zabezpečil alebo zadosťučinil spravodlivosti.
Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľná. Minulosť je najlepším dôkazom toho, že zverejnenie tajných nahrávok ukazujúcich pravú tvár politikov je v časoch vládnutia partokracie jedným z najdôležitejších nástrojov prispievajúcich k slobodnej spoločnosti.
Únik zvukového záznamu, v ktorom bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v roku 2006 hovoril o tom, ako občanom klamal ráno, na obed a dokonca aj večer, spôsobil výrazný pokles jeho preferencií a oslabenie vplyvu korupčných politických síl na fungovanie štátu. Áno, v tomto prípade napríklad táto nahrávka, kedy sa priznali k tomu, že ľudí klamali ráno, na obed aj večer, nehovorí priamo o korupčnom správaní, ale hovorí o tom, akým spôsobom politik a vrcholový politik pristupoval k výkonu svojej verejnej moci a že ju vlastne zneužíval na klamanie voličov. A na základe tejto tajnej nahrávky ľudia mohli vyrieknuť ortieľ nad týmto človekom.
Nechcem sa zamýšľať nad tým, že či potom následný nástup vlády Viktora Orbána, či je pre Maďarsko vykúpením. Určite nie. Ale každopádne ten politik, ktorý klamal ráno, na obed a večer, a sa ešte aj k tomu priznal, dostal spravodlivý trest.
Aktuálnym príkladom je aj poľská kauza, letná, v ktorej sa poukazuje na spojenie medzi guvernérom nezávislej centrálnej banky Marekom Belkom a ministrom vnútra Bartolomiejom Sienkiewiczom vo veci finančnej výpomoci vo volebnej kampani.
S utajenými nahrávkami súviseli aj najzávažnejšie škandály novodobej histórie Slovenska, okrem teda Gorily či Sasanky si slovenská spoločnosť osvojila i slovné spojenie "hlas podobný Ficovi".
Napriek rozličnému spôsobu získavania uvedených nahrávok, či už boli nahrané tajnými službami, investigatívnymi žurnalistami alebo unikli na verejnosť iným nedopatrením, ich spoločným jednotiacim znakom je ich priamy dopad na verejnú mienku a informovanosť občanov a snaha odhalenia rôznych foriem nezákonného, predovšetkým korupčného konania. Vo všetkých uvedených prípadoch síce došlo k zásahu do osobnostných práv verejných činiteľov, ktorých prejav bol zaznamenaný bez ich vedomia, avšak z morálneho hľadiska bol tento zásah legitimovaný ochranou verejného záujmu.
Čiže návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. Áno, na jednej strane tu môže byť požiadavka na ochranu osobného záujmu konkrétneho verejného činiteľa, ale v prípade osobných a teda verejných činiteľov predpokladáme, že je nadradená tomuto záujmu, je nadradený verejný záujem spoločnosti, aby sa dozvedela o konaní skorumpovaného verejného činiteľa, alebo teda verejného činiteľa, ktorý chce páchať inú trestnú činnosť.
V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona, sú tieto vyššie princípy reprezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobnostných práv verejného činiteľa. Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa musí ustúpiť jednak z dôvodu zaužívanej zásady spočívajúcej v povinnosti verejne činných osôb strpieť väčší zásah do svojich osobnostných práv, ale aj na základe tej skutočnosti, že obsah nahratých slov smeruje de facto k protiprávnemu a neraz k trestnému konaniu.
Bol by som veľmi rád, ak by, ak by táto úprava sa podarilo presadiť v Trestnom zákone, lebo si myslím, že tak ako sme si ako politici užívali dlhodobo neoprávnenú výhodu, či teda priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity, tak takisto by sme sa mali zbaviť aj tejto výhody, ktorú sme si, bohužiaľ, síce možno nie našimi rukami alebo prstami, ale poslancami teda Národnej rady v predošlých volebných obdobiach nadelili, a ktorá nám neprináleží. Vytvoriť pocit Damoklovho meča, ktorý by visel nad každým z nás a ktorý by nás vlastne odstrašoval od toho, aby sme páchali akúkoľvek trestnú činnosť a dupľom už teda trestnú činnosť korupčného charakteru, považujem za správne a za nástroj, ktorý by mohol očistiť politiku od vagabundov, ktorí politiku chcú zneužívať na svoje vlastné obohatenie.
Ďakujem.
Skryt prepis