Videokanál poslanca

Pán minister, myslel som si, že neskĺzneš k tomu, že budeš obhajovať niečo, čo vieš, že nie je pravda, ale tvrdiť, že ten zvýšený odvod vlastne, ale nieže zvýšený, ale predĺžený, že vlastne obdobie, o ktoré budú musieť banky viacej prispievať teda svojím bankovým odvodom, že vlastne sa nedotkne ľudí, je hlúposť, lebo si si vlastne v predošlej vete sám odpovedal, že, povedal si doslova, nemôže to mať dopad na správanie bánk, lebo ony už zareagovali v minulosti. Čiže inak povedané, povedal si, že keď sa zaviedol bankový odvod, banky zareagovali zvýšením poplatkov pre ľudí, tým pádom všetci ľudia, ktorí majú účty v bankách, zvýšenými poplatkami sa poskladali bankám, aby banky prispeli svoj bankový odvod. Čiže hovoriť v tejto situácii, že to zaplatí, neviem kto, asi Majka z Gurunu, že vlastne to určite ľudia nie, alebo prinajlepšom povedať, že vlastne to zaplatia banky, je hlúposť a hraničí to naozaj s prezentovaním takého tvojho známeho grafu, že kde si presviedčal Slovensko o tom, že za prvej Ficovej vlády klesli na Slovensku ceny plynu o 90 percent. Vtedy som to považoval za ľudský omyl, dnes som to považoval možno za úmysel a to je, si myslím, že v politike omnoho horšie, ako sa iba ľudsky pomýliť.
Čiže ešte raz, treba si naliať čistého vína, ten bankový odvod neplatí nikto iný, iba každý, kto má v banke peniaze uložené, cez vyššie poplatky. Áno, v malom, drobnom, možno po eurku, po dvoch mesačne, ale ľudia sa na to skladajú a tým pádom vy nerobíte nič iné, iba od týchto ľudí zoberiete peniaze a teraz dáte živnostníkom. Chvalabohu, že tí živnostníci dostanú, ale povedzte pravdu, od všetkých zoberieme a dáme týmto pár ľuďom, tým živnostníkom. Nehovorte, že beriete nejakým zlým bankám, a vy ste tu teraz správni socialisti. Figu borovú, ľudia to zaplatia a vy rozdávate!

Pán podpredseda Vážny, ja by som na vašom mieste bol trochu ticho v prípade spomínania akýchkoľvek PPP projektov. Za vás, keď vy ste bol minister dopravy, na vašom ministerstve úradník možno aj s požehnaním niekoho z vedenia ministerstva falšoval podklady, na základe ktorých ste rozhodli, že sa diaľnice na severe budú stavať cez PPP projekty o miliardu drahšie, ako sa stavajú dnes. O miliardu drahšie, miliardu eur, to je 30 mld. korún. Miliarda eur, ako ja viem, že normálni ľudia si to nevedia ani predstaviť, možno ani 100-tisíc eur, lebo nikdy v živote ich neuvidia niekde na kope, ale miliarda eur je 1 000 mil., a to je 10-tisíc desaťtisícov alebo 100-tisíc desaťtisícov eur, čo už možno potom predstaviteľnejšie je.
Hovoriť, že pri PPP nemocnici vlastne pán minister razí cestu, kedy štát ušetrí, bude to v prospech poistencov, a nehovoriť o tom, ako neuveriteľne bude vlastne táto PPP nemocnica predražená. Nehovoriť o tom, že na 30 rokov garantujete 15,6 % zisk tomu, kto ju postaví, ročný zisk s garanciou štátu 15,6 %, nehovoriť o tom, že pri výpočte výhodnosti tejto nemocnice minister Čislák úplne odignoroval poslednú štúdiu Európskej komisie, ktorá tvrdí, z roku, tuším, 2012, že stavať cez PPP takéto nemocnice je nevýhodné na základe skúseností z Európy, a používa štúdiu, ktorá je viac ako 10 rokov stará len preto, lebo jednoducho na základe nej mu to vyjde ako výhodnejšie, tak je nezodpovedné. A nečakal by som to od vás, lebo vás považujem za tak trošku serióznejšieho v tej bande SMER-u, ktorá nám dnes vládne.

Pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte iba som stručne zhrnul návrh, ktorý predkladáme. Navrhujeme, áno, neštandardné riešenie, navrhujeme zákonnú povinnosť platenia faktúr do poradia podľa splatnosti, lebo si myslíme, že na hrubú dieru, hrubá záplata. Táto by bola elegantná, keby sa všetky záväzky sa platili v poradí. Tým pádom by nám automaticky podvodníci stratili priestor na svoje doterajšie podnikanie na úkor poctivých podnikateľov. Bol by som veľmi rád, aby sa našla dobrá vôľa na posunutie tohto návrhu do druhého čítania. A priznám sa, aj kvôli tomu som natiahol trošku rozpravu tak, aby som teraz mohol dať záverečné slovo a hlasovanie bolo až zajtra, aby ste sa možno to vyspali a v kľude premysleli či dobrý návrh predsa by nestálo zato podporiť a posunúť do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.

Dovoľte mi, aby som, pani exministerka spravodlivosti, reagoval formou teda vystúpenia v rozprave, a nie cez faktickú, lebo zrejme by som tak nestihol reagovať. A uznávam váš pohľad na spravodlivosť a uznávam vás ako odborníčku v tej oblasti, ktorej sa venujete. Ale je mi to ľúto možno ešte o to viac, že ste žena, vám povedať, že naozaj v tejto veci sa hlboko mýlite.
Povedali ste, že si tu niekto zamieňa príčinu s následkom. A ja si myslím, že skôr ako podnikateľ má nezaplatenú faktúru a ide na súd sa domáhať platobného rozkazu, ako vy ste povedali, ešte predtým príčina toho, že má nezaplatenú faktúru, je to, že on nemá dostatok informácií. To je to, čo som hovoril, predtým ten príklad, že ak zavedieme povinnosť popri dnešnej povinnosti, keď vlastne každý platca DPH musí posielať kontrolný výkaz, čiže automaticky mu softvér vyhodí zoznam vlastne všetkých svojich faktúr, ktoré vystavil, automaticky softvér vyhodí jedno číselko, ktoré na to isté miesto odošle popri kontrolnom výkaze počet dní po splatnosti. Čiže nie je to žiadne zvýšenie byrokracie pre podnikateľov. Ak táto informácia príde a následne ju štát zverejní v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, tak každý sa bude môcť slobodne rozhodnúť. (Ruch v sále.) Ja si skúsim počkať, ja naozaj to hovorím vám, pani kolegyňa Žitňanská. A teraz vás tam kolega Bugár trošku vyrušuje. (Reakcia z pléna.) Ženy, zvládnete viacero vecí naraz. Dobre, takže budem vám to hovoriť tak. Čiže keď ten podnikateľ bude mať dosť informácií a bude vedieť, že ten jeho partner, s ktorým chce uzavrieť nejaký obchodný vzťah, koľko dní po splatnosti platí faktúry, tak ani sa mu nestane to, že mu niekto nezaplatí faktúru, lebo jednoducho keď bude vidieť, že niekto platí tristo dní po splatnosti, tak do takého obchodného vzťahu ani nepôjde. Jednoducho tento systém by automaticky vyčistil zrno od pliev, by očistil podnikateľský stav od podvodníkov, ktorí vstupujú do podnikania rovno s tým, že rátajú, že zarobia na tom, že niekoho okradnú o jeho zaslúžené peniaze, či už za jeho služby alebo tovar, ktorý fakturuje. Čiže viackrát ste to zopakovali vo vašom vystúpení, že si zamieňame príčinu s následkom, ale, bohužiaľ, vy ste vlastne v tom svojom vystúpení presne dokázali, že nechápete, že vlastne príčina toho, že faktúra sa dostane niekam na súd, je, že ten problém vzniká jednoducho skôr, ako tá faktúra sa dostane na súd. Ten problém vzniká vtedy, keď dovolíme stále kvázi „podnikať“ podvodníkom s tým, že dopredu rátajú, že niekomu nezaplatia. Čiže, tretíkrát, mýlite sa, prepáčte, príčina vzniku pohľadávky je v tom, že niekto nemá dosť informácií o tom, že má dočinenia s podvodníkom. Preto navrhujeme opatrenie, ktoré by dopredu každému podnikateľovi vedelo povedať, kto je podvodník a kto podvodník nie je.
Doslova ste povedali, a to ma mrzí dosť, keď ste na začiatku dali, že trend v predháňaní sa nápadov je, ako upozorniť na seba. Ja tento návrh tu opakujem tak asi dva roky, možno za ten čas som ho tu v pléne, v rozpravách, k rozličným témam povedal, odhadujem, možno sedem, osem razy. Čiže nie je to teraz niečo, že tu vybehne reštrukturalizácia VÁHOSTAV-u a zrazu tu niekto generuje u nás na klube nejaké nápady alebo Matovič sa zobudil a vymyslel si niečo. Je to moje hlboké presvedčenie, aj ako podnikateľa, ktorý pätnásť rokov podnikal. A zamestnával som 2-tisíc ľudí. Viem, ako funguje ten biznis, že podvodníci majú ustlaté na ružiach. A, bohužiaľ, veľakrát práve tí poctiví, ktorí chcú začať podnikať, na tých doplatia. A nepomáha to nikomu.
Keď robili raz prieskum vo Švajčiarsku na stredných školách medzi žiakmi stredných škôl a pýtali sa ich, či chcú byť zamestnancami alebo chcú podnikať, tak to bolo, myslím, 83 % ľudí ako žiakov na strednej škole sa vyslovilo, že po skončení strednej školy chcú začať podnikať. Bohužiaľ, na Slovensku je ten trend opačný, na Slovensku absolútna väčšina ľudí alebo teda študentov strednej školy chce byť zamestnaná niekde, práve preto, lebo tí ľudia vedia, že podnikať nie je na ružiach ustlaté, ako som to povedal predtým, a že podnikanie je spojené s množstvom hocijakých byrokratických komplikácii, a hlavne preto, že riskujete v podstate osud možno veľakrát aj celej svojej rodiny. Ak ste živnostník, riskujete komplet celým svojim majetkom, pričom v podstate keď nemáte zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, riskujete aj majetkom svojej manželky aj svojich detí.
Čiže my chceme od ľudí, aby neboli nezamestnaní, aby sa postavili na vlastné nohy, aby začali ženy ja neviem okná umývať, možno niektoré upratovať domácnosti, aby sa z nich stali živnostníčky, a na druhej strane necháme systematicky priestor podvodníkom, aby tých, ktorí sa chcú postaviť na nohy, systematicky nivočili.
Plne chápem, pani exministerka Žitňanská, že hovoríte možno z takého vášho uhla pohľadu, že podstata teda problému je to, že požiadate o plaťák a možno o tri mesiace, možno o šesť mesiacov sa ho dožijete. Áno, samozrejme, tieto veci by mali byť zrýchlené. Ale ak by sa prijal náš návrh, tak dramaticky odťažíme súdom, lebo dramaticky menej by bolo nesplatených faktúr, lebo ľudia by vedeli, s kým do nejakého obchodného vzťahu idú.
Vaša veta na konci, že takéto inovácie len zahmlievajú systém, myslím si, znova nie je pravdivá, možno práve preto, že sa sústreďujete dlhodobo na súdnictvo, spravodlivosť, tak vám chýba možno dotyk s tou reálnou podnikateľskou praxou. A my týmto návrhom chceme naozaj riešiť problém ešte predtým, ako sa dostane na súdy. Chceme riešiť, aby nevznikali pohľadávky, aby nevznikali záväzky medzi podvodníkmi a normálnymi slušnými poctivými podnikateľmi. A preto navrhujeme to, čo vlastne navrhujeme.
Keďže vás tu je viacej a zároveň teda viem, že vyplynuli niektoré otázky, zrejme to do tej 17.00 hodiny nemá zmysel, aby už niekto ďalší vystupoval, takže by som len zopakoval, čo navrhujeme.
Je to zavedenie zákonnej povinnosti, aby sa platili faktúry do poradia, čiže bez ohľadu na to, aká je a komu ide tá faktúra, tak, ako podnikateľovi prídu do účtovníctva. Čiže keď mi teraz príde Orange faktúra, áno, zaradím ju, keď mi potom príde niečo malé, zaradím to, znova ak mi príde niečo malé, malé, malé, malé, potom veľká nejaká faktúra, v takomto poradí si ich zaradím. A v takomto poradí ich platím.
Zároveň jedným dychom navrhujeme, aby každý podnikateľ musel raz do mesiaca zverejniť vlastne informáciu, môže tak, ako som spomínal, tá informácia byť zverejnená, tak ako sa dnes zverejňuje kontrolný výkaz pri platcoch DPH, čo je v podstate 99 % podnikateľov na Slovensku, aby takýmto spôsobom zverejnili, koľko dní po splatnosti platia, a to z toho dôvodu, aby následne táto informácia bola zverejnená na obchodnom registri, alebo živnostenskom registri a každý podnikateľ, ktorí chce s niekým utvoriť nejaký nový obchodný vzťah, aby sa dopredu mohol informovať, kedy mu približne zaplatí tá druhá strana faktúru. Možno teda niekto hovorí, že je to viac byrokracie. Viac byrokracie by to nebolo vzhľadom na to teda, že hovorím že to vygeneruje softvér popri kontrolnom výkaze, ktorý dnes už generuje.
Možno si kladiete otázku, či potom by aj zamestnanci, ktorí fakturujú svoju mzdu, museli čakať rovnako ako všetci ostatní. Samozrejme, tu sa môžeme dohodnúť, a by sme boli iba veľmi radi, aby keď všetky faktúry a úhrady faktúr, keď niekto fakturuje de facto svoju mzdu ako vynútený živnostník, tieto faktúry boli mimo poradia uprednostnené automaticky, čiže keď má niekto zamestnancov na faktúry, tak aby tieto boli uhradené prvé a potom vlastne všetky ostatné obchodné normálne klasické faktúry aby boli uhrádzané.
A potom som sa stretol v takej kuloárnej debate s argumentom, že ak takéto niečo by sme zaviedli, tak vlastne tým by sme obmedzili slobodu podnikania a poctivých podnikateľov, že vlastne keď je niekto poctivý, prečo my by sme mu mali nejako limitovať, v akom poradí má platiť, že nech si platí podľa seba. Áno, aj tu je ten priestor, že ak by bola dobrá vôľa, tak úplne logické by mohlo byť to napríklad, že keď niekto platí do dňa splatnosti alebo do dňa splatnosti plus, povedzme, 30 dní, nech má úplnú slobodu a nech sa rozhoduje, kedy komu ako zaplatí. Ak vlastne nikomu neplatí po splatnosti (alebo splatnosť plus 30 dní), nech má slobodu. Čiže tým, ktorí platia v splatnosti, dajme slobodu a tých, ktorí už ale neplatia v splatnosti, tak už by sme mohli obmedziť a na tých by sa toto ustanovenie alebo táto povinnosť vzťahovala.
Myslím si, že je to presne v súlade s tým, že keď niekto chápe slobodu, že sloboda je v podstate absolútna, že môžem robiť si čokoľvek, čo si zmyslím, tak myslím si, napríklad Števo Kuffa to veľmi často rád spomína, že sloboda bez zodpovednosti nie je skutočnou slobodou, ale anarchiou. Dnes my máme na Slovensku v tejto oblasti úplnú anarchiu, kde aj tým, ktorí sú podvodníci, dovoľujeme absolútne slobodne sa rozhodnúť, komu zaplatia a komu nezaplatia. Áno, aj dnes v Trestnom zákone platí, je trestný čin uprednostňovania veriteľa. Ten znamená to, že keď niekto, kto je v predĺžení, čiže už má viacej záväzkov, alebo v omeškaní v splatnosti faktúr, keď niekto uprednostňuje a vyberá si, komu zaplatí a komu nezaplatí, tak vlastne už pácha trestný čin. Bohužiaľ, za tento trestný čin na Slovensku príliš veľa podnikateľov nie je postihnutých a nastáva tá hrozba trestného činu až príliš neskoro, vtedy, keď už ten podnikateľ je de facto v úpadku, keď už jeho financie nestačia vlastne na jeho záväzky. Preto si myslíme, že zavedenie splatnosti v poradí alebo do poradia je omnoho účinnejším riešením a správnym, aj keď síce odvážnym krokom. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý som na tejto schôdzi už párkrát spomenul pri iných návrhoch, lebo nejde o ojedinelý návrh zákona, je to v podstate taký jeden z balíka zákonov, ktorými sme chceli pomôcť podnikateľom, len teda vidím, že v strane SMER nejaká veľká vôľa nie je, dúfam, že bude vôľa aspoň kopírovanie a teda na budúcu alebo na tú ďalšiu schôdzu to predložíte. Dopredu hovorím, nebudeme sa hnevať, hlavné je, že to urobíte, ani tlačovky nebudeme zvolávať, kde vás budeme obviňovať z kopírovania, dopredu sľubujem.
Je to návrh zákona, ktorým navrhujeme niečo na slovenské pomery dosť, by som povedal, provokatívne, a zároveň si dovolím, aj keď nie som prorokom, prorocky tvrdiť, že raz k tomu určite dospeje Slovensko, dúfam, nielen Slovensko, ale aj každá krajina, ktorej politici budú mať zdravý rozum a budú chcieť naozaj podnikateľské prostredie vyčistiť.
Dnes na Slovensku sa rozhodlo, že ľudia, ktorí pracovali pre VÁHOSTAV, zvyčajne tí malí, drobní, koncoví živnostníci, ktorí pomáhali stavať diaľnice, veľakrát ako vynútení živnostníci zo svojich peňazí dostanú 15 % a 85 % sa pánovi Širokému, majiteľovi VÁHOSTAV-u odpustí. Dovolím si zároveň v tej súvislosti povedať pánovi Širokému, sponzorovi strany SMER – SD alebo sociálna demokracia, čo považujeme za veľmi nespravodlivé, keď zároveň aj teda v tomto prípade budú niektorí veritelia, ktorým sa zaplatí všetko. A to budú teda veľké banky, finančné inštitúcie, ktoré dávali pôžičky VÁHOSTAV-u. Čiže tí, ktorí mohli ovplyvniť reálne chod tejto spoločnosti, ktorí mohli mať prístup k účtovníctvu, k hospodáreniu, to budú mať všetci, hoci nevyužili svoju právomoc a svoje možnosti, ktoré mali, pričom tí malí, chudobní, drobní, z ktorých mnohí boli prinútení, aby sa stali živnostníkmi, tak dostanú za svoju prácu len 15 % mzdy. Chcem sa opýtať vás, ako by vám padlo vhod, ak by vám raz do mesiaca necinglo na účte 3-tisíc eur, ale len 15 % z toho, 450 eur, zhodou okolností suma veľmi blízka tomu, čo priemerný človek v zamestnaní, samozrejme, na Slovensku zarába. Asi by ste tak cítili nejakú krivdu. A v tomto prípade sú desiatky tisíc ľudí, voči ktorým bola spáchaná veľká krivda, uvidia za svoju prácu len 15 % zaslúženej mzdy a v strane SMER nikoho to nezaujíma, nikto túto tému nechce otvárať, lebo sa spoliehate, že však nejako to prebolí.
Veľmi úzko s týmto súvisí návrh zákona, ktorý predkladáme, lebo ak by tento zákon platil, tak zrejme by k takýmto problémom neprišlo. Ako vieme, pán Široký využil ešte také zaujímavé fintičky, že kľúčové záväzky má voči niektorým schránkovým firmám. A je dôvodné podozrenie, že takýmto spôsobom sa snaží obísť reštrukturalizáciu. A tieto schránkové firmy jednoducho budú výrazne viacej uspokojené ako tí malí drobní zamestnanci, živnostníci.
Je, myslím si, na hanbu vládnej strany SMER, ak minulý týždeň neprijala takisto riešenie, ktoré sme navrhovali, ktoré by riešilo reštrukturalizáciu, keď by sa práve tí malí, drobní veritelia stali akcionármi svojho dlžníka. Čiže v tomto prípade dnes by už VÁHOSTAV nepatril naďalej pánovi Širokému aj s lukratívnymi štátnymi zákazkami, ale malým, drobným živnostníkom, ktorí prácu vykonávali.
Čiže navrhujeme zákon ako piaty či šiesty v poradí v tom balíku propodnikateľských zákonov. A teda propodnikateľský zákon neznamená, že to je proti zamestnancom. Vieme sami, že keď vyčistíme podnikateľské prostredie, tak keď nebudú okrádať poctivých podnikateľov podvodníci, tak o to viac a lepšie sa budú mať zamestnanci, lebo jednoducho tak zostane viac peňazí nie pre podvodníkov, ale pre zamestnancov a budú mať aj podnikatelia väčšiu chuť vytvárať nové pracovné miesta.
Čiže tak ako som na začiatku povedal, náš poslanecký klub predkladá návrh zákona, ktorý navrhuje jedno, možno niekto povie, že je to kontroverzné riešenie, ja poviem, skôr novátorské a odvážne riešenie, riešenie vylúčenia podvodníkov z podnikateľského stavu alebo z podnikateľského prostredia, a to veľmi jednoduchým opatrením, ktoré by zaviedlo zákonnú povinnosť platiť faktúry do poradia podľa splatnosti. Niekto tu hovorí „v poradí“, mne to asistentka hovorí stále, tak už si vyberte, či to je „v poradí“ alebo „do poradia“, veď to je jedno, podstata je tá istá, jednoducho platiť faktúry tak, ako mi prídu, a nie tak, ako sa svojvoľne rozhodnem. Bohužiaľ, dnešná prax pri podvodníkoch je tá, že faktúry platia veľkým, silným, takým, ktorých bez problémov nemôžu podviesť, čiže elektrárňam, plynárňam, telekomunikačným operátorom, prípadne lízingovej spoločnosti, ale tým malým, drobným, ktorých bez problémov podviesť môžu, faktúry neplatia.
Ešte raz hovorím, preto navrhujeme veľmi jednoduché a odvážne riešenie. Zaveďme povinnosť každému platiť faktúry do poradia. To v podstate názorne keby som ukázal, tak by znamenalo to, že mám malú drobnú faktúru (Odtrhávanie kúskov papiera z listu formátu A4.), som si nakúpil kancelárske potreby, som zaplatil záhradníka, možno upratovačku, svoj telefónny účet, možno nejaký materiál, nejakú ďalšiu faktúru, nejakú veľkú. A nebolo by to o tom, že teraz z týchto veľkých si bude niekto vyberať tak, že týmto zaplatím a títo malí, drobní nech sa tam niekde pasú na tráve a nech prežijú takto ich rodiny. Ale bolo by to o tom, že v takom presne poradí, v akom by tie faktúry prichádzali, by podnikateľ mal povinnosť ich platiť. Čiže prišli mi faktúry, dnes je marec, 10. apríla, táto faktúra má splatnosť 11. apríla, táto veľká faktúra má splatnosť 15 apríla, potom mi prídu dve malé drobné od toho záhradníka, aj od tej upratovačky so splatnosťou 17. apríla, potom mi príde ďalšia faktúra 22. apríla. A presne v takomto poradí, v akom mi tie faktúry vlastne chodili, ako sú v splatnosti, by tento podnikateľ mal zákonnú povinnosť platiť faktúry. V tomto prípade logicky ak mu raz zákonom povieme, že v tomto poradí faktúry má platiť, tak logicky nemôže si vybrať, komu ich zaplatí a komu ich nezaplatí, ale, áno, keď bude mať dosť peňazí na to, aby zaplatil tú veľkú faktúru, zaplatí veľkú, následne zaplatí ďalšiu a tak ďalej.
Zároveň jedným dychom v návrhu zákona navrhujeme, aby každý podnikateľ vlastne raz do miesiaca poslal buď jednociferné alebo dvojciferné číslo, možno trojciferné niekedy na svoj príslušný registračný súd. Sme otvorení, samozrejme, tomu, zmeniť ten návrh tak, ako by ste vy povedali, môže to byť finančná správa, môže to byť niekto iný, ako by ste uznali za vhodné, možno ministerstvo financií, kde by oznámil, koľko dní po splatnosti platil k poslednému dňu predošlého mesiaca. Čiže dnes je teda marec, je skoro koniec marca, začiatkom apríla by oznámil inštitúcii, na ktorej by sme sa zhodli, my navrhujeme, aby to bol registračný súd, koľko dni po splatnosti platí faktúry. Čiže ten, kto by platil po splatnosti, poslal by nula číslo, ten, kto by platil desať dní po splatnosti, poslal by desať, ten, kto by platil 257 dní po splatnosti k 31. marcu, tak poslal by číslo 257. Následne ten registračný súd by toto jedno číselko zverejnil na obchodnom registri alebo živnostenskom registri, na ktorom keď si dnes chcete u kohokoľvek pozrieť jeho oficiálne údaje, ako je zaregistrovaný, by mu popri údajoch, ako je IČO, sídlo firmy, kto tam je konateľ, kto tam je spoločník a podobne, pribudol jeden údaj. A to by bolo, koľko tento konkrétny podnikateľ platí po splatnosti svoje záväzky, svoje faktúry. To by znamenalo možno ešte nieže viac. Ale by to veľmi výrazne pomohlo vyčistiť podnikateľský stav zase znova od podvodníkov. A považujem to za kľúčovú pomoc práve začínajúcim podnikateľom, lebo ten dnešný stav je, bohužiaľ, taký, že keď niekto pri situáciách, aké sú na Slovensku, že ten trh je nasýtený a keď chcete začať podnikať v takých tých štandardným službách, že teda nie každý vymyslí rovno Facebook a nájde dieru na trhu, chce začať podnikať a možno má plné zuby nezamestnanosti, možno jednoducho naozaj sa chce postaviť na vlastné nohy, možno v práci k nemu zamestnávateľ dobre nepristupuje, toto neriešme, z akých dôvodov to je, jednoducho začne podnikať, tak zvyčajne ak dáva na faktúru svojim odberateľom svoj tovar alebo služby, to, bohužiaľ, funguje tak, že prví, ktorí sa na neho nalepia ako zákazníci, sú práve tí podvodníci, ktorí si postavili podnikanie na neplatení faktúr iným ľuďom. Preto to jedno číslo, ktoré by vlastne každý funkčný existujúci podnikateľ raz do mesiaca vykázal, či už teda tomu registrovanému súdu, alebo nejakej inej inštitúcii, by zásadne pomohlo ľuďom. Predstavte si, ktokoľvek z vás, začínate podnikať a príde za vami niekto a poviem vám: „Daj mi to na faktúru.“ V tom prípade vy môžete v pohode prejsť na živnostenský register alebo obchodný register, otvorený oficiálny register a dvomi-tromi kliknutiami si tak preveríte tohto konkrétneho človeka, akú má platobnú disciplínu. A vlastne zbadáte tak jedno číslo, koľko dní po splatnosti platí faktúry. Takýmto spôsobom vy máte dosť informácií na to v tom momente, aby ste sa slobodne a s náležitou mierou informácií rozhodli, či do tohto obchodného vzťahu vstúpite alebo nevstúpite. A to je drastický rozdiel voči tomu, čo dnes funguje, keď naozaj to je na tom, že jednoducho niekto vás oblbne (pekné modré oči, pekné rečičky) alebo sa tam bude tváriť, aký on je zámožný podnikateľ, ale v skutočnosti je to čistý podvodník. A týmto by sme práve pomohli hlavne, hlavne tým začínajúcim podnikateľom, lebo už tí ostrieľaní, ktorí x rokov sa v tom fachu pohybujú, pritom sa pohybuje každý v svojom, tak zväčša poznajú, kto podvádza, kto hrá fér hru. Preto ak by bola čo len trošku dobrá vôľa, je to elegantné, jednoduché riešenie, áno, uznávam, možno zo začiatku trošku s komplikáciami, lebo by to muselo zmeniť naše zvyklosti, ale hlavne by kričali tí podvodníci. Žiadny čistý, poctivý podnikateľ by s takýmto opatrením nemohol mať žiadny problém.
Možno sa pýtate, čo by potom nastalo, či teda tí veľkí by nemohli si pritlačiť na toho odberateľa s tým, že: „Tak ti vypnem prúd alebo vypnem ti plyn, alebo zruším ti tvoju SIM kartu, lebo si nezaplatil faktúru.“ To už znova akože ste sociálna demokracia, v prvom rade by ste mali strážiť záujmy tých malých, drobných, slabších. V tomto prípade tí hlavne monopolní dodávatelia týchto služieb sú chránení v podstate už aj tým, že sú veľkí. Takže skúsme sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli chrániť tých menších a či by sme nemohli vlastne takýmto spôsobom im pomôcť v tom, aby aj ti veľkí nemohli na nich tlačiť a takisto ako tí malí rešpektovali, že budem mať zaplatenú faktúru 40 dní po splatnosti, keď raz som do toho vzťahu vstúpil, tak takisto aj ten Orange, T-Mobile, O2 a SPP a všetci ostatní, tí veľkí dodávatelia aby tiež museli rešpektovať, že, áno, v tomto prípade nemôžeme my chcieť, aby sme boli uprednostnení pred tými malými, drobnými dodávateľmi, a uspokojíme sa s tým, že bude nám zaplatené rovnako ako všetkým ostatným v poradí alebo do poradia, alebo teda tak, ako faktúry nabiehajú na splatnosti.
Tretíkrát opakujem, je to odvážne, novátorské riešenie.
Viem, že niektorí možno poviete: „Nevymýšľajme koleso, niečo nové, kde to takto funguje vo svete.“ Priznám sa, neviem, kde to takto funguje vo svete, ale myslím si, že tento návrh je v súlade so zdravým rozumom a dávno na Slovensku mal byť zavedený, lebo takýmto spôsobom by sme predišli práve tým podvodom, keď tí poctivci zvyčajne sú okradnutí tými, ktorí si ako predmet podnikania zvolili neplatenie faktúr a úmyselne takýmto spôsobom konajú.
Návrh je v súlade aj s tým, čo sme predkladali predtým, kde sme teda navrhovali, aby neplatenie faktúr bolo trestným činom. Rozhodli ste sa tento návrh nepodporiť, ja pevne dúfam, že pán minister spravodlivosti to zváži a možnože teda predložíte sami tento návrh. Dopredu hovorím, nebude mi to vadiť, lebo ten návrh je správny a mal by byť zavedený.
Taktiež v tejto veci, samozrejme, bol by som veľmi rád, ak by ste návrh podporili v prvom čítaní a posunuli sme ho do druhého čítania, ale dopredu zase hovorím, keď s tým prídete a možno tento návrh vyhlásite ako štvrtý sociálny balíček, bude to najväčší sociálny balíček, ktorý pre ľudí na Slovensku môžete pred voľbami urobiť. Ak urobíte raz poriadok s podvodníkmi, ak im klepnete po prstoch, urobíte pre ľudí stonásobne viac, ako keď im rozdáte lístky na vlaky zadarmo. Toto je skutočný problém, ktorý brzdí Slovensko v tom, aby tu vznikali nové pracovné miesta, a toto je problém, prečo na Slovensku máme pomaly trikrát väčšiu nezamestnanosť, akú ju majú v susednom Rakúsku, hoci sme už 27 či koľko rokov po revolúcii. Toto je problém, ktorý treba riešiť, nielen treba teda ľuďom rozdávať, ako som spomínal, možno tie vlaky zadarmo. Ja proti nim nič nemám, vždycky mi tam chýba iba, aby ste povedali zároveň aj to B, kto a s akým úrokom to zaplatí. Ale keď ste sa rozhodli touto cestou ísť, my vám navrhujeme ďalšie opatrenie. A môže to byť naozaj najzásadnejšie sociálne opatrenie, ktoré pre ľudí na Slovensku by ste mohli urobiť, ak by ste raz a navždy dali podvodníkom po prstoch. Ďakujem veľmi pekne, to je zatiaľ toľko k tomuto návrhu.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, keď v tej rozprave zazneli tie prepočty, teda či to je veľká suma, malá suma, tak ja by som možno iba takú kalkuláciu, že ak by tento návrh zákona mal reálny dopad povedzme, že na 1 000 viacčlenných rodín, ktoré by takýmto spôsobom ušetrili 360 eur, tak je to výdavok vlastne alebo stratený príjem, keď to nazveme, pre štát 360-tis. eur. Čiže 1 000 rodinám povedzme, že môžeme pomôcť 360 000 eurami. Na druhej strane, aby ste si vedeli teda predstaviť v SMER-e, jednému vašemu podľa slov vášho predsedu sponzorovi pánovi Babišovi ste dali 60 mil. eur. Šesťdesiat miliónov eur a 360-tis. eur je rozdiel 170-násobok. Čiže 170-krát viac ste pomohli jednému človeku, ako môžete pomôcť tisícim rodinám.
Druhý prípad možno, vašemu druhému sponzorovi pánovi Širokému ste v reštrukturalizácii odpustili 100 mil. eur, že nemusí zaplatiť malým drobným živnostníkom. To je 300-krát viacej, ako teraz môžete pomôcť tisícim viacpočetným rodinám.
A myslím si, že je to presne tak, ako kolega Bobík z KDH povedal, že nestačí len deklarovať, teatrálne napísať do ústavy, že ako nám ide o rodinu, ale takéto malé drobné skutky reálne vypovedajú o skutočnom vzťahu SMER-u k rodine a k tomu, či chce nejakým reálnym spôsobom rodine pomôcť. Tá ústava je deklarácia. To nie je reálna pomoc, kde to reálne tá rodina cítiť bude. Ale na takýchto malých, drobných skutkoch sa prejavuje skutočný charakter SMER-u, takže je na vás, ako sa v utorok vyfarbíte.

Pani predsedajúca, poprosím pri bode číslo 49 alebo teda tlač 1420 o presunutie hlasovania na budúcu schôdzu vzhľadom na predbežný prísľub hľadania podpory v rámci strany SMER pre tento návrh zákona.

Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Ale, naozaj prepáčte, veľmi ťažko sa hovorí, keď zároveň tridsiati hovoríte. Akože, myslím si, že je to celkom, vám je to nepríjemné, keď to robí niekto vám. Tak poprosím aj vás, aby ste sa správali rovnako. (Zaznievanie gongu.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, v spoločnom záujme poprosím o kľud v sále. Odznie informácia a bude prestávka na hlasovanie.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Áno, priznám, že vlastne riešiť neplatenie faktúr cez Trestný zákon je v podstate už naháňanie problému tak trošku od chrbta. A určite najlepšie by bolo, aby sme vlastne vzniku takýchto situácií predchádzali.
Čiže áno, môžeme si povedať, že aké riešenie? No také, aby podvodníci nepodnikali. To asi nie je úplne v našich rukách, aby sme to dosiahli. A aj podvodník sa dokáže tváriť, keď príde za svojím dodávateľom, od ktorého chce vymámiť niečo na faktúru, sa dokáže tváriť ako pánbožko a fakt mu uveríte, jednoducho nerozoznáte ho. Takže to asi nie je úplne riešenie.
Preto my ako ešte s ďalším vlastne alternatívnym riešením prichádzame. Neviem, kedy to príde na rad, zrejme až niekedy budúci týždeň, s takým jedným systémovým opatrením, ktoré by podľa nás pomohlo predchádzať tomu, aby v podstate nejaké takéto podvody vznikali, a to je návrh, aby sme zaviedli pravidlo platiť faktúry do poradia podľa splatnosti. Čiže je to návrh a týmto spôsobom aj chcem trošku zaňho lobovať, že ako by prichádzali faktúry podnikateľovi a či by to bola veľká faktúra, malá faktúra, jednoducho v tom poradí by tieto faktúry vyplácal.
Bohužiaľ, dnes to práve funguje potom spôsobom takým, že práve tí podvodníci fungujú tak, že si vyberajú, komu zaplatia. Vyberú si samozrejme tých veľkých, silných, zvyčajne monopolných dodávateľov energií, telekomunikácií a podobne, týmto platia ako hodinky, lebo vedia jednoducho, že by, ak by im nezaplatili, tak by nemal, telefón mu vypnú alebo mu zoberú auto, alebo nebude kúriť, alebo nebude mať elektriku v tom svojom priestore, kde podniká. Ale tým malým drobným pomedzi to, ktorí mu niektorí urobili takú službu, možno niektorí sú jeho zamestnanci niekde na stavbe a pre neho murujú, tak pre nich už peniaze zrazu nemá.
Čiže nie, má iba na tie svoje pôžitky, tie si zaplatí a platí tým, ktorí vedia, že majú moc mu nejakým spôsobom privrieť kohútik, ale tých malých, drobných, ktorých si vie nahradiť, tak na nich sa vykašle. A vie, že však stotisíc, tu mám ďalších možno murárov, ktorí na živnosť mi prídu murovať. Prečo by som akurát týmto tridsiatim mal vyplatiť, ktorí mi teraz niekde robili? Možno áno, možno na diaľnici u Širokého. Jednoducho nevyplatím im. Zoberiem si, najmem si ďalších a stále sa nájde pár ďalších, ktorí jednoducho potrebujú z niečoho žiť a uveria mi, že im zaplatím.
A toto je systém, ktorý potom spôsobuje, že práve tí malí drobní doplácajú na tých podvodníkov najviac, lebo tí veľkí ich dokážu pritlačiť, alebo poskytujú službu, ktorá je monopolná a tam si nemôžu dovoliť nezaplatiť. Čiže áno, jedna vec je povedať, že zamestnanec, keď má ochranu z Trestného zákona, keď mu niekto nevyplatí mzdu, nech má takú istú ochranu aj živnostník, ktorý fakturuje v podstate iba svoju mzdu. Dáva to logika vecí a ešte raz hovorím, že veľakrát títo živnostníci sú v horšej situácii, ako tí zamestnanci. Nie sú chránení Zákonníkom práce. Boli prinútení doslova situáciou živnosť si urobiť a fakturovať svoju mzdu ako faktúru, ako službu. Ale v skutočnosti sú to, de facto sú to zamestnanci, tzv. tí vynútení živnostníci. Takže títo ľudia si zaslúžia ochranu rovnakú, akú majú zamestnanci dnes na základe Trestného zákona. To je ten návrh, ktorý predkladáme. Ale hovorím, zároveň aj teda lobujem aj to systémové riešenie, aby sme nabrali odvahu si povedať, nieže ty si budeš vyberať, či teraz zaplatíš, si tam, tam, tam a tých malých drobných, budeš ich podvádzať, ale pekne podľa splatnosti veľký, malý, veľká, malá faktúra, všetko rad radom. Zároveň, čo by nám umožnilo to, že by sme, keď by niekto z nás, teda však vlastne veľa z vás podnikalo, alebo máte svoje firmy, tak viete, že keď začínate nejaký obchodný vzťah s niekým, tak je veľmi dobré, aby ste poznali tú druhú stranu, aby ste nemuseli veriť iba na pekné modré oči a nejaké sľuby, ktorými vám hovorí, že zaplatí.
Ale ak by sme si zároveň vedeli pozrieť v obchodnom alebo živnostenskom registri jedno číslo, kde by sme videli, koľko dní po splatnosti ten-ktorý podnikateľ v minulom mesiaci, ku koncu mesiaca platil, veľmi by to každému pomohlo. Čiže aj tí, ktorí začínajú podnikať, by mali veľmi dobrú informáciu a vedeli by vlastne, s kým majú dočinenia. Už nemohol prísť podvodník, že on platí ako hodinky, keď on by si na neho pozrel v obchodnom registri a zistil by, že platí po 450 dňoch. Tak ten, kto by začínal podnikať, s takýmto podvodníkom ani by do žiadneho vzťahu nešiel a pôjde radšej s tými, kde vie, že teda platí po 30, po 60, po 15. Pôjde do takého vzťahu, ktorý si môže dovoliť.
Čiže hovorím, predkladáme, áno, toto je, toto je taký ten zdvihnutý prst, aby každý podvodník vedel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, dámy a páni.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
...aby každý podvodník vedel, že keď úmyselne nezaplatím niekomu jeho mzdu, aj keď mi ju fakturuje, aj keď to nie je priamo zamestnanec, ale mi ju fakturuje, cenu práce, tak spácham trestný čin. Čiže aby ho to odradilo, lebo aj tí podvodníci dobrovoľne do basy nechcú ísť. Ale teda hovorím a lobujem aj za to druhé riešenie, že pome riešiť tento problém aj systémovo. A existuje naozaj elegantné jednoduché riešenie zaviesť povinnosť platiť faktúry do poradia. Áno, sú s tým spojené niektoré možno problémy, ktoré by bolo treba doladiť, ale prínos by bol omnoho, omnoho väčší na vyčistenie podnikateľského prostredia od podvodníkov, ako problémy, ktoré by s tým boli spojené.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, uvádzam návrh zákona, ktorý je takou, by som povedal, alternatívou alebo dvojičkou návrhu zákona, ktorý sme predkladali asi 2-3 dni dozadu. A jeho pointa je, aby sa zaviedol trestný čin neplatenia faktúry. A v tom, čo sme tie dva-tri dni dozadu v tej prvej alternácii alebo v tej prvej variante predkladali, tak bol návrh, aby akákoľvek neuhradená faktúra, alebo akékoľvek neuhradenie faktúry, ak podnikateľ prostriedky finančné k dispozícii má a svojvoľne nezaplatí, aby bolo považované za trestný čin. Áno, možno niekto z nás to považuje za príliš tvrdé a možno by ste boli prístupní na kompromis a preto sme sa rozhodli predložiť na túto schôdzu dve varianty zavedenia tohto trestného činu a teda tá jemnejšia varianta je tá, v ktorej snažíme sa vlastne zrovnoprávniť zamestnancov so živnostníkmi, ktorí v podstate iba vykonávajú prácu pre svojich chlebodarcov alebo pre svojich zamestnávateľov, ale ktorí im zvyčajne teda povedia, že nemôžeš, nezoberiem ťa ako zamestnanca, urob si živnosť, potom ťa zamestnám. Čiže pre takzvaných vynútených živnostníkov, ako sa tomu zvykne hovoriť.
Čiže v tomto návrhu navrhujeme, aby nevyplatenie faktúry za de facto za prácu, ktorú vykoná živnostník pre niekoho iného, čiže nevyplatenie faktúry, na ktorej je vyslovene napísaná a účtovaná cena práce niekoho druhého, tak aby nezaplatenie takejto faktúry sa považovalo za trestný čin. Áno, beriem, teraz už môžem povedať a pozrieť sa na to, ako ste hlasovali vlastne v prípade tej tvrdšej varianty, kedy sme navrhovali, aby nevyplatenie akejkoľvek faktúry, svojvoľné, čiže to upozorňujem aj v tomto prípade nejde o situácie, kedy sa podnikateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti. Čiže nechceme trestať poctivého človeka, ktorému niekto nezaplatí za to, že on nemôže zaplatiť ďalej. V žiadnom prípade nie.
Čiže navrhujeme aj teda v tom prvom návrhu, ktorý už je odhlasovaný a ktorý ste zmietli zo stola, aj v tomto návrhu, aby samozrejme to bola svojvoľná, svojvoľná činnosť podnikateľa, v tomto prípade by som tam dal úvodzovky, lebo podvodníka ja osobne nepovažujem za podnikateľa. Ono, bohužiaľ, papierovo my na Slovensku považujeme podvodníkov za podnikateľov, ale človek, ktorý si postaví biznis na tom, že neplatí druhým ľuďom faktúry a nieže teda preto, lebo niekto jemu nezaplatí, ale preto, lebo on si to dopredu tak povie, že jednoducho ja ti nezaplatím a na tom zarobím, tak týmto ľuďom by sme nemali hovoriť podnikatelia, ale mali by sme ich nazývať podvodníci. Aj zo zákona je to tak správne a týmto návrhom zákona chceme tomu aj zadosťučiniť a hovorím, chceme hlavne chrániť tých v podstate najzraniteľnejších zamestnancov, ktorí prácu si nevedia zohnať a vedia si ju zohnať iba vtedy, ak pristúpia na požiadavku podnikateľa, zamestnávateľa, ak si urobíš živnosť, potom ťa zamestnám.
Áno, veľakrát je to aj o tom teda, že ten podnikateľ chce ušetriť na odvodoch, tak zamestnanec takýmto spôsobom v podstate nie je chránený ani Zákonníkom práce, nie je chránený nejakým zákonom o minimálnej mzde, čiže veľakrát sú naozaj tí ľudia, ktorí robia za almužny, za almužny na faktúry a nakoniec im podvodník tak či tak nezaplatí.
Čiže snažíme sa dať tak, ako je ochrana v Trestnom zákone zamestnancov, že keď im zamestnávateľ nevyplatí mzdu, tak je to spáchanie trestného činu, tak v podstate dávame na roveň týchto vynútených živnostníkov, ktorí fakturujú svoju iba prácu, nie tovar, obchod, niečo, že teda refakturujú, ale iba tú časť vlastne, kde fakturujú svoju prácu, tak aby títo ľudia mali de facto rovnakú ochranu, ako zamestnanci, ktorí pracujú v zamestnaneckom pomere. To je podstata v podstate celého návrhu zákona.
Po 25 rokoch samostatnosti Slovenskej republiky si myslíme, že mali by sme naozaj pomenovávať zlodejov zlodejmi, podvodníkov podvodníkmi a nie podnikateľmi. Ešte raz hovorím, ten kto vstupuje do vzťahov už s niekým do obchodného vzťahu s niekým iným rovno s presvedčením, že vlastne mu nevyplatí faktúru, tak je podvodník a nie podnikateľ a týmto by sme v podstate aj pomohli podnikateľskému stavu, kedy v podstate veľakrát podvodníkov nazývame podnikateľmi a potom si ľudia myslia, že všetci podnikatelia sú automaticky podvodníci a čo vlastne nepomôže takému celospoločenskému vnímaniu podnikateľského stavu, ktorý hlavne by mal vytvárať a hlavne vytvára pracovné miesta na Slovensku.
Takže už iba na záver poprosím o podporu tohto návrhu, ak by bola dobrá vôľa, pomôžeme tým najslabším, najzraniteľnejším, tým, ktorí nemajú v podstate ani možnosť sa zamestnať ako zamestnanci, ale môžu sa zamestnať iba ako živnostníci, lebo takto im to vlastne podmienku dá ich zamestnávateľ a fakturujú svoju mzdu a nakoniec im to niekto svojvoľne nezaplatí. Týmto by sme týmto návrhom zákona chceli konečne klepnúť po prstoch.
Tak ešte raz poprosím o podporu a ďakujem pekne za vypočutie.