Videokanál poslanca

Milá pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je, po prvé, zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu, po druhé, ušetriť tým pádom značný objem finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, po tretie, vytvoriť nový finančný limit pre vedenie politickej kampane v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu s tým, že budú zvýhodnené nové politické strany, čo pomôže občanom, ktorí sa rozhodujú vstúpiť do boja so starými politickými stranami, po štvrté, prinútiť politické strany, aby vykonávali zodpovednú politickú prácu počas celého volebného obdobia a, po piate, minimalizovať korupčné prostredie vytvorené počas volebnej kampane. Možno poznáte ešte spred 25 rokov také tie reklamy na šampóny „dva v jednom“. Tento návrh zákona je päť v jednom. Bližšie ho predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto pádom aj zároveň hlásim.

Kolega Jurzyca presne prízvukoval to, čo ja som chcel prízvukovať, že práve preto, a to je možno taký úplne naj-naj, najdôležitejší dôvod, prečo by mladí ľudia mali ísť voliť a prečo by sme všetko mali urobiť pre to, aby mohli ísť čím skorej voliť. Teda v tomto prípade vo veku od 16 rokov je to práve preto, že skorumpovaní politici tu robia dlhy a tí ľudia by sa mali k tomu právo vyjadriť a aspoň čiastočne eliminovať tých skorumpovaných politikov svojou voľbou.

Zároveň možno taký iný pohľad na vec. Tak ako nám veľmi záleží a malo by nám každému záležať, aby si mladí ľudia čím skôr vytvárali pracovné návyky, čiže mali by sme podporovať akúkoľvek formu brigádnickej činnosti mladých študentov už stredoškolákov, aby čím skôr sa snažili, ako som povedal, vytvoriť si pracovný návyk a vedieť, že peniaze sú za prácu a peniaze nie sú na pošte, tak takýmto istým spôsobom by sme mali pristupovať k nabádaniu a k vytváraniu podmienok mladých ľudí, aby si vytvárali vzťah k štátu, aktívny vzťah k štátu, aktívny vzťah k vedeniu štátu, a aby sme ich čím skôr dostali z pozície ľudí, ktorí si uvedomujú, že vlastne tak či tak nič nezmôžu, do pozície ľudí, ktorí si uvedomujú, že sú akcionármi štátu, ktorý má meno Slovenská republika, a že patrí aj im samým, lebo práve to obdobie puberty, keď možno my tých mladých ľudí necháme napospas veľakrát ich presvedčeniu, právoplatnému, o tom čo vlastne politici nám to tu rozkrádajú, my potom za nich budeme splácať dlhy, ale vlastne nemáme možnosť k tomu vyjadriť sa, môže nakoniec viesť k tomu, že už osemnásťroční ľudia, keď už majú právo voliť, už sú natoľko apatickí, že koniec koncov voliť nepôjdu. Takže práve to, že ich podchytíme vo veku od 16 rokov, môže nám pomôcť, že mladí ľudia si vytvoria vzťah k veciam verejným, na čom by nám malo záležať.

Milá pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť tento návrh zákona, ktorý predkladá náš kolega Jozef Viskupič, lebo si myslím, že je naozaj správny.

Ja by som zdôraznil z tých argumentov, ktoré Jozef spomínal, jeden. Na Slovensku máme niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie alebo opustili školu v štvrtom, piatom, šiestom ročníku základnej školy. A nikto nespochybňuje volebné právo týchto ľudí. Na druhej strane máme 16-ročných študentov, 17-ročných študentov, skoro 18-ročných študentov, ktorí volebné právo nemajú, hoci majú odslúžených v škole 10, 11, 12 rokov. Jednoducho zdá sa mi, že je to dosť zásadná diskriminácia alebo disproporcia medzi prístupom voči jednej skupine ľudí a voči prístupom k druhej skupine ľudí.

Dám si možno takú rečnícku otázku, keď mnohých z nás trápi, že jedna skupina ľudí je ochotná predať svoj hlas za tri, štyri, päť eur, či si myslíme, že by rovnako náchylná by bola aj táto skupina mladých ľudí vo veku od 16 do 18 rokov, ktorí dnes volebné právo nemajú. Ja si osobne myslím, že títo ľudia práve preto, lebo jednoducho majú dostatok informácií a žijú už trošku v modernejšej dobe a už ich rodičia nechodia na koňoch a jednoducho prísun k informáciám majú obrovský, rýchly a dokážu si na internete zistiť čokoľvek, by tak pristupovali k svojmu volebnému právu omnoho zodpovednejšie ako ľudia, ktorí, bohužiaľ, dnes sú ochotní práve kvôli tomu, že sa nachádzajú v biede a sú v zlej životnej situácii, doslova predať svoj volebný hlas, svoje volebné právo niekomu len preto, lebo im jednoducho ponúkne niekto tri, štyri alebo päť eur.
Pred dvomi alebo tromi rokmi som bol v osade a bol som práve svedkom takej zaujímavej situácie, keď väčšia skupina osadníkov hovorila o tom, ako by teda chceli zmeniť Slovensko k lepšiemu, ako nie je dobré, že ich politici okrádajú, ignorujú a podobne. A potom prišiel jeden medzi nich z blízkej chatrče, celý potetovaný, a naozaj strašidelne vyzeral, a povedal vetu všetkým, celej tej skupine, ktorá tam na nás vykrikovala a vyžadovala od nás, aby sme im zlepšili život, že: „Dokým vy budete ochotní predávať váš hlas za pár drobných, dovtedy sa nič na Slovensku k lepšiemu nezmení.“ A práve na to by som chcel poukázať, že vlastne od človeka, od ktorého som vôbec neočakával, že by vlastne takéto niečo vedel vysloviť, to odznel. Tak povedal tú krutú pravdu ľuďom, ktorí, bohužiaľ, sú ochotní predávať svoj vlastný hlas.
A preto si myslím, že je načase, aby sme vyvážili možno hlas týchto ľudí hlasom mladých ľudí, ktorí, ako som povedal, majú poctivo vyštudovaných desať, jedenásť, dvanásť rokov povinnej školskej dochádzky, aby títo ľudia mali právo rozhodovať de facto o svojom vlastnom osude, lebo v skutočnosti politika je v prvom rade o osude, áno, aj nás, ktorí tu žijeme a ktorí máme svoj vek. A je to o tejto chvíli, ale vzhľadom na to, že na Slovensku dvadsaťpäť či dvadsaťšesť rokov politici systematicky vytvárajú dlhy, je to v prvom rade o mladých ľuďoch, ktorí v budúcnosti budú tie dlhy splácať, ktorí budú splácať dlhy po nezodpovedných, skorumpovaných politikoch. A preto si myslím, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby práve títo mladí ľudia, ktorí to budú splácať po nezodpovedných, skorumpovaných politikoch, ktorí systematicky Slovensko rozkrádajú, mali čím skôr volebné právo. A keďže sme povedali, že už trestne zodpovední sú vo veku od 14 rokov, tak zrejme je načase, aby sme aj volebné právo pre týchto ľudí posunuli z tých 18 rokov k tým navrhovaným 16 rokom.

Veľakrát tu niektorí z vás hovorili, aby sme nevymýšľali nejaké novoty a aby sme sa pozreli niekde do sveta, či niekde vo svete niečo také funguje. Nemusíme ísť pritom ďaleko. Od nás je to teraz vzdušnou čiarou približne dva kilometre, kde je Rakúsko, kde presne takýto prístup a takýto zákon platí už niekoľko rokov. A keď na začiatku boli možno okolo toho diskusie, nakoniec ako ten návrh prijali, tie diskusie utíchli a dnes môžem povedať, že viac-menej je tam celospoločenská dohoda na tom, že je správne, že títo mladí ľudia majú volebné právo už vo veku od 16 rokov. Takže nevymýšľame koleso, to koleso je za hranicami vymyslené, a v niektorých veciach by sme si dobré veci zo zahraničia mohli odkopírovať.

Čiže drukujem tomuto návrhu, samozrejme, ho podporím, som rád, že pochádza z nášho poslaneckého klubu.

Mladí ľudia si zaslúžia dôveru, majú dostatok informácií. A osobne som presvedčený, že sa dokážu omnoho zodpovednejšie správať voči svojej vlastnej krajine ako priemerný poslanec v tejto Národnej rade.

Čiže dúfam, že návrh bude posunutý do druhého čítania. A urobíme tak ústretové gesto voči mladým a zodpovedným ľuďom.

Prepáčte, pán kolega Osuský, ale trošku mi to pripadá také obhajovanie takého zbavovania sa viny, ku ktorému veľakrát prichádza v takýchto situáciách na obecných a mestských zastupiteľstvách, že starosta sa vyhovára, že však to vlastne mestské či obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo, však vlastne starosta to nemal podpísať alebo starosta to nemal zaradiť do programu a podobné. Nie. Ako vieme sami, jak to funguje veľakrát, že to je ruka ruku myje, keď aj zvyčajne je to o tom, že starosta je, de facto má aj väčšinu v svojom zastupiteľstve, keď ju aj nemá, tak je to ixkrát o tom, že teraz my tebe niečo pomôžeme, ty potom zase nám niečo schváliš. A sú to takéto obchodíky, ktoré sú o tom, že si myslím, že sú zodpovední aj ten starosta, aj to obecné, mestské zastupiteľstvo.
Áno, možno na Slovensku sa nájdu niektorí, ktorí za to zodpovední nie sú a robili všetko pre to, aby to tak nebolo. Ale osobne poznám príklad v Bratislave, kde miestna časť predala škôlku za 5 mil. korún a ten, komu bola predaná, a bol to člen politickej strany, tak v priebehu, myslím, dvoch rokov ju predal za 50 mil. korún. Škôlku s areálom, dnes tam stojí činžiak. Čiže takýmto spôsobom politici rozkrádali, miestni politici niečo, čo bolo naše spoločné a na úkor detí, ktoré dnes nemajú miesto v škôlkach.

Milá pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorým chceme riešiť doslova diskrimináciu rodičov, ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke.
Dnešný stav je veľmi alarmujúci, lebo za posledných päť rokov narástol počet týchto ľudí o 300 % a dnes dosahuje približne 10-tisíc detí. Inak povedané, približne teda 10-tisíc detí ročne nedostane miesto v materskej škôlke a tým pádom toto dieťa a rodičia tohto dieťaťa, rodina tohto dieťaťa sú diskriminovaní voči deťom, ktoré miesto v materskej škôlke dostanú.
Samozrejme, môžme povedať, že však tá rodina môže ísť do súkromnej škôlky a v tej súkromnej škôlke miesto dostane. Áno, ale tam je trošku ten zásadný rozdiel a to je ten, že v prípade materských škôl, ktoré prevádzkuje obec, poplatok je naozaj minimálny, v prípade súkromných škôl je približne o 300 eur vyšší mesačne. Takže každopádne prichádza k diskriminácii, nezákonnej diskriminácii a navrhujeme veľmi elegantný spôsob, jako diskrimináciu odstrániť, a to tým, že by sme dnešný príspevok na starostlivosť o dieťa, na ktorý má nárok každá rodina, ktorej, alebo teda každý rodič, ktorý sa stará o dieťa do 3 rokov, ale rozhodne sa ísť do zamestnania, tak v tomto prípade takýto rodič dostáva príspevok de facto na to, aby mohol dať dieťa do nejakej starostlivosti, čiže trebárs do materskej škôlky, tak dostáva 230 eur mesačne. Tak navrhujeme, aby tento príspevok mohli aj poberať aj tie rodiny, alebo teda tí rodičia, ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke.
Čo je elegantné na tomto návrhu, je to, že je veľmi jednoduchý, je spravodlivý a hlavne že nás nebude stáť de facto skoro nič, lebo príspevok na starostlivosť o dieťa čerpáme z eurofondov, ktoré tak či tak nie sme schopní vyčerpať. Takže môžme si túto diskrimináciu, ktorá je dôsledok našej vnútornej nerozumnej politiky, zaplatiť prostriedkami, ktoré nám poskytuje Európska únia.
V návrhu riešime, samozrejme, aj preukazovanie, ako presne preukázať neprijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky. Určujeme vlastne, definujeme, čo je spádová materská škôlka, aby neprichádzalo k nejakým špekuláciám, že rodičia, ktorí v skutočnosti nemajú záujem dať svoje dieťa do materskej škôlky, budú hľadať obec, alebo teda materskú škôlku, ktorá by im ho neprijala, a vlastne by nejakým špekulatívnym spôsobom sa chceli dostať k tomuto príspevku, takže navrhujem presný a zároveň aj jednoduchý mechanizmus, ako dosiahnuť to, aby k takýmto situáciám neprichádzalo.
Keď sa zamyslíme nad tým, prečo deti dnes nemajú miesto v škôlkach, tak dôvod je jednoduchý. Preto, lebo, bohužiaľ, mnohí starostovia, primátori a obecní, mestskí poslanci uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné vrecko veľakrát pred záujmom spoločným a materské škôlky, ktoré boli dostatočne husté vlastne po Slovensku, a keď vieme, že teda v období 70., 80. rokov sa rodilo dvakrát viacej detí ako dnes, tak, a všetky mohli byť v materskej škôlke a zároveň existovali aj detské jasle, takže týchto zariadení bolo možno na súčasné pomery možno trikrát viac, ako ich máme dnes, tak, bohužiaľ, primátori, starostovia, obecní, mestskí poslanci rozpredali tieto materské škôlky, alebo teda budovy týchto materských škôlok a dnes v týchto budovách sú veľakrát herne, ktoré ničia rodiny a deti, ktoré by mohli byť vychovávané v materskej škole, tak miesto nemajú, čo by v podstate zase rodine pomohlo.
Takže nastala taká paradoxná situácia, hovorím, na základe pažravosti veľakrát miestnych politikov, a sme dlžní tým rodičom, ktorým hovoríme, že chceme vytvárať zo Slovenska prorodinné prostredie alebo prorodinný štát, sme dlžní odpoveď na tento problém.
Riešenie, ktoré navrhla vládna strana SMER, obávam sa, že je v podstate buď neúčinné, lebo tým, že ste schválili, myslím teda pred pol rokom, 10 mil. eur na dobudovanie kapacít materských škôl, zajtra vraj idete urobiť niečo obdobné, tak nerobíte nič iné, iba že dobudujete materské školy vtedy, kedy už opäť nebudú deti, ktoré by mali záujem do týchto škôlok chodiť.
Vzhľadom na demografické prognózy, v čase, kedy vy za tieto peniaze dobudujete kapacity materských škôl, už sa na Slovensku bude rodiť približne o 10-tisíc detí ročne menej, tým pádom to, čo dobudujete kapacity, nebude mať de facto kto využiť a dnešné kapacity budú stačiť na to, aby sa záujem o miesto v materskej škole pokryl.
Preto - neviem, či je definitívne rozhodnuté - čo zajtra idete predstaviť vo vašom "sociálnom balíčku", ale ak chcete reálne matkám a rodinám pomôcť, riešenie, ktoré navrhujeme, je omnoho jednoduchšie, výrazne rýchlejšie, lebo tá pomoc môže byť okamžitá a hlavne nás nebude nič stáť, lebo to môžeme zaplatiť z eurofondov.
Pri tom, že keď tá štandardná situácia, ktorá nastáva, tak je vlastne ešte aj nespravodlivá voči tej matke v tom, že zamestnávateľ jej počas materskej dovolenky musí držať pracovné miesto, keď sa vráti z materskej dovolenky, aby vlastne o to pracovné miesto neprišla. Avšak tým, že matka nedostane svoje miesto pre svoje dieťa v materskej škole, tak nastáva situácia, kedy matka na miesto, ktoré jej zamestnávateľ drží, nemôže nastúpiť, dôvody sú na jej strane a zákon v takomto prípade túto matku vôbec nechráni a zamestnávateľ tým pádom jej môže zrušiť jej pracovné miesto alebo dať jej výpoveď a vôbec už vlastne neni viazaný tým, že by ju nejakým spôsobom mal chrániť alebo mal by chrániť, alebo držať jej to pracovné miesto.
Čiže paradoxne matke do troch rokov, alebo matky do troch rokov motivujeme, aby odišli z materskej dovolenky čím skôr do práce, ešte im za to zaplatíme 230 eur príspevok na starostlivosť o dieťa, avšak matkám, ktoré si tie roky odslúžili pri svojom dieťati a následne im nedáme miesto pre dieťa v materskej škole, tak hádžeme polená pod nohy, že tejto matke zoberieme rodičovský príspevok, nedáme jej príspevok na starostlivosť o dieťa, nedáme jej miesto pre jej dieťa v škôlke a zároveň aj stratí prácu, keďže nemôže nastúpiť, lebo sa musí o to dieťa svoje starať.
Čiže ešte raz, nastala veľmi paradoxná situácia a veľmi nespravodlivá, že takáto matka aj s dieťaťom automaticky padá do sociálnej siete a musí vlastne ísť poberať sociálne dávky. Čiže približne štvornásobne klesá táto dvojica, keď zoberieme matka s dieťaťom, klesá jej príjem a automaticky sa stáva naozaj ohrozená, nie že ohrozená, ale automaticky sa posúva do pásma chudoby, a ak to je ešte aj teda slobodná matka s dieťaťom, tak ten problém je o to väčší.
Takže ešte raz, navrhujeme vám veľmi jednoduché riešenie, ako zadosťučiniť spravodlivosti, ako odstrániť diskrimináciu, ako si zaplatiť de facto riešenie alebo liek na naše vlastné hriechy, na hriechy, že sme rozpredali škôlky, z peňazí z Európskej únie cez eurofondy, a to tým, že iba jednoducho zmeníme, že príspevok sa nebude poberať do troch rokov, ale bude sa môcť poberať do šesť rokov, a teda aj v situácii, keď matka nedostala pre svoje dieťa miesto v škôlke.
Pevne verím, že keď si vládni poslanci odložia bokom nejaké to politikárčenie, ktoré zvyčajne pri posudzovaní návrhov vyhráva, tak za tento návrh zákona v utorok o jedenástej zahlasujete.

Peťo, som rád, že podporuješ tento návrh. Lepšie povedané, že podporuješ v podstate aj teda svoj návrh, ktorý opakovane hovorí, že treba zaviesť povinnú predškolskú výchovu a teda, že ho de facto predkladáte spolu, aj keď na papieri nie. Áno, ten stav je alarmujúci a myslím si, že o to viac by sme mali počúvať, keď o stave v osadách rozpráva prvý rómsky poslanec. Bohužiaľ, aj počas reči tvojej tu bolo dosť hlasno, poslanci odchádzali a myslím si a obávam sa, že tie slová zostanú nevypočuté, lebo tá situácia je veľmi vážna, lebo keď my naivne si myslíme, že tie deti v osadách de facto vychová to blato v osadách, lebo rodičia sa im nemajú čas a priestor venovať, lebo keď žijete v chatrči, ktorá ma 3 x 4 metre, dvanásti, kde máte prinajlepšom jednu posteľ, na nej koberce, ktoré sa na noc roztiahnu po tej chatrči, aby ste mali kde prespať, kde nemáte svoj vlastný stolík, svoju stoličku, kde nemáte svoju poličku s knižkami do školy, jednoducho nikdy sa nebudete snažiť učiť, keď už budete v škole a dupľom, keď nemáte doma pozitívny prípad. Keď vidíte, že moji rodičia a starí rodičia chodili do školy, tak či tak od revolúcie prácu nemajú, tak chýba im to najzákladnejšie, čo všetci ostatní my máme a o čo deti v osadách sú ochudobnené. O to skorej a o to dôležitejšie je výchovu týchto detí podchytiť od skorého ranného veku, lebo je vyslovene hlúpe, keď my spravíme, že do šiestich detí, deti behajte po blate, nech vás blato vychová, v 6-tich rokoch prídu na zápis do školy, tam povieme, však on nevie po slovensky, však to je asi mentálne zaostalý, tak dáme ho ešte nech rok, sa naučí. Po roku, keď sa ukáže, samozrejme znova nevie po slovensky, tak ho dáme automaticky - mentálne postihnutie typu B a ide do špeciálnej školy, kde platíme trikrát vyšší normatív ako v normálnych školách. Vyrábame si systematicky profesionálnych poberateľov sociálnych dávok, ale tie deti za to nemôžu. Môžeme za to my a politici, ktorí tu 25 rokov tento problém neriešia.

Vážený pán predseda, chcel by som vám pripomenúť váš verejný prísľub, kedy ste pri prevzatí funkcie dali verejný prísľub, že žiadne rokovanie počas toho, ako vy budete predseda Národnej rady, nebude prebiehať v noci a všetky budú prebiehať v riadnom dennom čase. (Potlesk.)

Kolega Martvoň, ako tak úsmevné mi to dosť pripadalo, ak si teda vyslovil: "V podstate šťastie, že môže byť v takom slobodnom klube, kde je dovolené slobodne hlasovať." Ono, áno, vidíme to v podstate pri každom hlasovaní, že jak všetci hypnotizujete palček pani podpredsedníčky, a ak sa náhodou neukáže alebo ak náhodou sa ona zabudne niekam tam, tam vzadu, tak vlastne máte chaos a schválite úplne niečo iné, ako ste mali. Zažili sme to s vami. Čiže o slobode vo vašom poslaneckom klube, myslím si, že mohli by sme len tak chyrovať, jednoducho fungujete ako hlasovacia mašina, kde dostanete banániky za to, aby ste potom hlasovali ako cvičené opičky. Bohužiaľ, pre Slovensko. Poslanec by mal podľa ústavy vždy hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením. Vy hlasujete ako cvičené opičky, nič viac, nič menej. Áno, u niekoho ten banánik je, že si dosadí svojich ľudí, u niekoho, že si urobí kšeftík, u niekoho, že dosadí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, u niekoho iná zlodejina, ale toto je, bohužiaľ, váš problém. Ste telesné schránky, ktoré vyzerajú ako ľudia, ale dobrovoľne sa vzdávate toho najdôležitejšieho, čo človek má, a to je vlastné svedomie. Hlasujete podľa toho, jako vám ukážu.
Kolegyňa Vaľová, môžete hovoriť koľkokoľvek, že sa necítite ako zlodej a parazit, ale človek, ktorý zlo kryje a opakovane ho kryje a vie o ňom a obhajuje ho tu, ešte vy veľakrát prídete a vystupujete ako na obhajobu zlodejín, tak je rovnako zlodej a parazit jako ten, ktorý to zlo pácha.
Kolega Frešo: "Mitrík je o triedu lepší." A na základe čoho? Hovoríte, že nebola žiadna odborná debata o kandidátovi. A prečo ste s tým neprišli, prečo ste nepovedali, keď vyhlásil predseda Pellegrini voľbu, pome, opozícia, urobiť odbornú debatu? Nie, vy ste zákerne vtedy, keď ste videli, že 60 ľudí sa zhodlo, zákerne z noci do rána ste navrhli kandidáta, lebo vám zavolal Robert Fico, aby ste ho navrhli, pre neho robíte špinavú robotu. (Reakcie z pléna.)

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko dnes trpí bezprecedentným rozkrádaním nášho spoločného majetku. Sú odhady, ktoré hovoria, že vládna strana SMER, ktorá dnes samovládne, za posledné 3 roky aj štvrť rozkradla alebo presmerovala do vreciek svojich sponzorov 10 mld. eur.
V tejto situácii nám šéfuje Najvyššiemu kontrolnému úradu človek, o ktorom môžeme povedať úplne bez najmenších výčitiek svedomia, že je Mečiarov pohrobok. Človek, ktorý nemá absolútne žiadny záujem, evidentne nemá absolútne žiadny záujem, aby išiel po krku zlodejom, aby kontroloval vládnu moc pri samovládnutí a aby plnil to, čo mu prikazuje ústava v pozícii piateho najvyššieho ústavného činiteľa.
V situácii, kedy predseda parlamentu za vládnu stranu SMER hovorí, že SMER sa riadi heslom "vyhraj voľby a môžeš všetko", kedy SMER si obsadil absolútne všetko. Má v rukách výkonnú moc, má v rukách parlament. Povedzme, že je to demokratické, ale zároveň obsadil aj všetky kontrolné inštitúcie a robí všetko preto, aby ich kontrolovali ich vlastní ľudia, kedy si nominovali prezidenta Policajného zboru, kedy obsadili Najvyšší súd, kedy obsadili Generálnu prokuratúru spolužiakom premiéra a predsedu svojej vlastnej strany, kedy si dosadili na Úrad pre verejné obstarávanie človeka, ktorého si sami vybrali, kedy 3 roky udržujú v pozícii Najvyššieho kontrolného úradu človeka, ktorého si svojho času pred 10 rokmi vybral Mečiar a ktorý len slabučko hryzká, lepšie povedané, nehryzká vôbec.
V tejto situácii by sa opozícia mala, samozrejme, zomknúť a postaviť sa skorumpovanej bande zlodejov a parazitov, ktorí nám rozkrádajú naše spoločné dobro, náš spoločný majetok, čelom. Áno, opozícia je rozhádaná a možno nie je ani tak rozhádaná ako rozdelená, ale ukázali sme pri predošlej kauze, ktorá približne pred mesiacom Slovenskom otriasala, pri kauze Váhostavu a v diskusii súvisiacich pri snahe vládnej strany odvolávať podpredsedu parlamentu Figeľa za to, že zlodejom klepol po prstoch a zrušil váš špinavý kšeft pri diaľniciach okolo Žiliny, tak sme dokázali ukázať v opozícii, že vieme ťahať za jeden povraz, a v situáciách, kedy, kedy sa láme, kedy sa rozhoduje o osude Slovenska, dokážeme sa postaviť muž vedľa muža a ťahať spolu v kľúčových situáciách.
Vieme sami, aká bola história volenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Štyri voľby prebehli, piata voľba skoro bola, len na poslednú chvíľu KDH stiahlo svojho nominanta, keďže SMER nepristúpil na podmienku Pavla Freša, aby voľba bola verejná. V štyroch voľbách predseda vlády vyžadoval od opozície, aby hlasovala ako jeden muž. Aby 67 ľudí, ktorí sa vyskytli v opozícii spolu, nie ktorí vytvorili dobrovoľne opozičnú koalíciu, ale ktorí sa vyskytli vedľa seba v opozícii, aby hlasovali spolu, a vtedy SMER dodá dostatok svojich hlasov. Úplne, samozrejme, absurdná požiadavka a jednoznačne požiadavka, ktorá bola predostretá len preto, aby naďalej si SMER udržal vplyv v Najvyššom kontrolnom úrade, v inštitúcii, ktorá na základe tradície z minulých rokov a desaťročí vždy pripadala opozícii na to, aby kontrolovala tú vládnu moc. Len Robert Fico ako pred tromi rokmi prišiel s takou ústretovou tvárou, veľmi rýchlo nahodil, z Roberta Fica II. prepol späť na Roberta Fica I. a snažil sa urobiť všetko preto, aby ho jednoducho nikto pri jeho lumparinách kontrolovať v skutočnosti nemohol. Áno, preto dodnes tento človek, pán Jasovský vedie Najvyšší kontrolný úrad, preto dodnes zlodejom na prsty pozerá človek, ktorý ich v skutočnosti ich kontrolovať ani vôbec nechce. Možno v situácii, kedy opozícia je rozdelená, a o to viac, keď Robert Fico to vyžadoval, sa patrilo, aby sme v opozícii ukázali, že tak ako pri Jánovi Figeľovi a pri snahe ho popraviť za hriechy vlády Roberta Fica sme dokázali ťahať za jeden povraz, o to cennejšie a dôležitejšie bolo aj v tejto situácii dosiahnuť spoločnú dohodu. A ona sa aj zrodila, 60 ľudí, aj keď sa to Martvoňovi nezdá, je naozaj dramatické alebo drvivá väčšina zo 67, keď iba tak letmo počítam, tak je to 90 %, možno 89,5 %, 90 % ľudí z opozície sa postavilo za jedného kandidáta. A to niektorí ešte neboli vlastne tu prítomní vtedy, kedy sa táto kandidátka podpisovala. Ak tuná v tejto situácii jediný zareaguje jeden poslanec za SMER a hovorí, že to nie je drvivá väčšina, tak zrejme nechodil ani do prvého ročníka základnej školy, kedy sa učilo počítať jedna plus jedna.
V tejto situácii tvrdiť, že keď konkrétne jeden človek, ktorému sa rozpadla vlastná strana tak, že z 11 poslancov jeho klubu zostal iba sám ako predseda strany v parlamente, že keď tento jeden človek navrhne niekoho iného, tak tým pádom to už nie je drvivá väčšina, tak naozaj chýbajú tu schopnosti počítať do dvoch. V takejto situácii, kedy 60 ľudí sa podpísalo pod jedného kandidáta, zrazu mám pocit, že Robert Fico sa zľakol, zrazu videl, že opozícia sa naozaj dokáže zjednotiť a drvivou väčšinou za jedného kandidáta, a pristúpila na program dňa sabotáž. Áno, bohužiaľ, sabotáž cez troch našich opozičných kolegov, ktorí sa v tomto prípade podľa mňa správajú čisto ako štrajkokazi. Ľudia, ktorí vtedy, keď ostatní sa dokážu zodpovedne zomknúť za spoločné dobro, nie za spoločný prospech nás tuná, nikto z nás nemá prospech z toho, že bude opozícia alebo teda Najvyššiemu kontrolnému úradu šéfovať človek, ktorý vie ísť po krku zlodejom. Z tohto má prospech iba Slovenská republika a všetci občania Slovenskej republiky. V tejto situácii, kedy opozícia sa dokázala zomknúť, a bolo to veľmi cenné, bohužiaľ, prišli traja ľudia, ktorí, ako som nazval, sa správajú ako štrajkokazi, alebo môžeme povedať aj kolaboranti. Áno, ľudia, ktorí v situácii, v zlomených situáciách, kedy sa rozhoduje o osude Slovenska, či ho dovolíme dorozkrádať zlodejom, alebo začneme si ho postupne brať späť do vlastných rúk a pred zlodejmi ho uchránime, keď v takejto situácii ľudia uprednostia svoje vlastné ego pred zodpovednosťou voči krajine, takýchto ľudí, netvárme sa, že môžme nazývať inak alebo ľúbivejšie, nejako mäkšie, nazývajme ich pravým menom. Toto sú ľudia, ktorí sú kolaboranti. Bohužiaľ, kolaboranti so zlepencom parazitov, ktorí nám dnes vládnu.
Áno, mrzí ma, veľmi ma mrzí, že jedným z týchto kolaborantov je aj človek z nášho klubu. Áno, mrzí ma, že nechal sa zneužiť človekom z poslaneckého klubu KDH a pridal sa k tejto nominácii, a o to viac ma mrzí, že ten človek, ktorý z KDH ho, našťastie, dnes už bývalý z KDH alebo z poslaneckého klubu KDH, že ešte tak zbabelo sa zachoval, že po tom, ako tento skutok spáchal, sa schoval a vyhovoril sa na svoje vertigo, či akú tú diagnózu pustil do médií. Že nebol ochotný sa postaviť čelom pred médiá, nebol ochotný prísť na výbor a obhajovať svoju vlastnú kandidátku a zbabelo sa skrýval, ale som rád, že aspoň dnes tu je a dnes si bude zodpovedať za svoje vlastné skutky. V tejto situácii, kedy nás títo naši traja opoziční - podľa mňa už bývalí - spolubratia sa rozhodli takýmto spôsobom pichnúť dýkou do chrbta, si myslím, nemali by sme podliehať sebatrýzneniu, mali by sme si povedať, že aspoň sa nalialo čisté víno. Jednoducho po dnešku vieme, kto stojí na tej strane a kto stojí na tej strane. Po dnešku vieme, že vládna strana SMER nemá 83 poslancov, má 86, aj keď papierovo naďalej to bude 83. Po dnešku vieme, že opozícia nemá 67, ale má o troch menej, lebo jednoducho ľudia, ktorí v kľúčovej, zlomovej situácii pre Slovensko mohli pomôcť jednote opozície, mohli pomôcť vytvoriť tlak na vládnu stranu, mohli pomôcť tomu, aby konečne post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, kľúčový post pri kontrole s narábaním s verejnými financiami, títo ľudia zlyhali, ako som raz povedal, už uprednostnili svoje vlastné ego pred zodpovednosťou voči našej krajine.
Môj kolega Štefan Kuffa opakovane z tohto miesta hovoril o slobode. Hovoril o tom, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii a uprednostňovanie iba slobody bez zodpovednosti vedie k deštrukcii k akejkoľvek spoločnosti. V tomto prípade spoločnosť ľudí, ktorí sa nachádzajú alebo ktorí sa spoločne vyskytli v opozícii, si zaslúžili, Štefan, Marián a Pavol, si zaslúžili z vašej strany aspoň malú dávku zodpovednosti. To ego, ktoré ste v tejto voľbe uprednostnili pred spoločným záujmom opozície, pred spoločným záujmom Slovenska, zraňuje v prvom rade vás, lebo vás stavia do zlého svetla. Pán predseda kľúčovej strany pre Slovenskú republiku, pán predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, pán predseda politickej strany, ktorá nás zbavila mečiarizmu, myslím si, že ak nestiahnete svojho kandidáta z tejto voľby, definitívne sa stanete hrobárom SDKÚ a táto strana a voliči tejto strany si to v žiadnom prípade nezaslúžia. (Potlesk.)
Ostatných dvoch kolegov z tohto miesta len prosím, aby sa naozaj zamysleli nad slovami opakovane vyslovenými za týmto pultom, slovami Štefana Kuffu, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii. Ak opozícia nedokáže a neukáže, že dokáže prekročiť svoj vlastný tieň, že dokáže si sadnúť za stôl spoločný a dokáže medzi sebou dať bokom animozity, ktoré možno niektorí lídri medzi sebou majú – ja s Procházkom, Bugár so mnou, Lipšic s Procházkom a podobne –, ak nedokážeme odložiť svoje vlastné ego a nedokážeme sa zamyslieť nad tým, že by sme sa konečne mali správať zodpovedne, tak áno, Slovensko nečaká iná budúcnosť, ako nám predpovedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť približne pred dvoma týždňami. Dovolím si z tohto miesta hlavne vám nominantom kandidátov, ktorí rozbíjajú spoločný postup opozície, pripomenúť, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nie Matovič, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kľúčová inštitúcia, ktorá stráži naše hospodárenie s verejnými zdrojmi, skonštatovala, že ak Slovensko pôjde ďalej v línii, ako vytýčil SMER za posledné tri roky, do 15 rokov skrachuje.
V takejto situácii ak my budeme robiť ktorékoľvek kroky, akýkoľvek krok alebo ktorékoľvek kroky, ktoré budú napomáhať vládnej strane SMER v drancovaní, v lúpení, v rozkrádaní, tunelovaní našich spoločných peňazí, ktoré majú slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky, nielen Širokým, Výbohom, Brhelom a podobným, ktorí nám vládnu, tak jedine vtedy, keď budeme robiť spoločne zodpovedné kroky a možno v zátvorke zároveň aj slobodné, tak vtedy Slovensko od krachu zachránime. Ak budeme naďalej robiť kroky, ktoré ste si vy dnes zvolili, že budete uprednostňovať svoje vlastné ego pred spoločným záujmom spoločnosti, Slovenskej republiky, tak náš krach je neodvratný.
Možno ešte inak, Štefan, možno vieš a veľakrát tu takisto cituješ niečo z Biblie, máš ju prečítanú do A do Z a čítal si ju určite tisíckrát častejšie, ako som ju čítal ja. Ak ktokoľvek, kto kryje zlo alebo akýmkoľvek spôsobom zlu napomáha, aby prekvitalo, toto pácha, tak pácha rovnaké zlo, keď nie ešte väčšie, lebo to jednoducho robí vedome. Ja apelujem na tvoje svedomie, aby jak, aby si ako dobrý človek s dobrým srdcom, možno s uzavretou trošku niekedy mysľou, aby si si uvedomil, že ak urobíš krok, ktorý napomôže vládnej strane, aby naďalej 7 rokov tu niekto kryl jej tunelovanie, aby si si uvedomil, že týmto v podstate spáchaš rovnaké zlo ako zlodeji, ktorí dnes z vládnej stany SMER Slovensko rozkrádajú.
Ešte raz, poprosím vás, páni, skúste sa nad tým zamyslieť, ja stále si myslím, že do 17.00 hod. je čas, aby ste stiahli svojich kandidátov. Ešte raz, Slovensko potrebuje vašu zodpovednosť omnoho viac ako slobodné si uplatňovanie svojho mandátu. Nezamieňajme si bezbrehú slobodu so slobodou a zodpovednosťou. Len keď sa budeme správať slobodne a zároveň zodpovedne, dokážeme poraziť vládnu stranu SMER a dokážeme Slovensko zachrániť od krachu, ktorý nám Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedala. (Potlesk.)

Lojzo, nečuduj sa, že to robia, vieme všetci, ktorí tu upozorňujeme na to už roky, že SMER sa správa ako organizovaná zločinecká skupina, inak povedané ako mafia. Mafia nikdy nepopravuje svojich verných členov a v tomto prípade iba vernému členovi sa prišlo na niečo, čo by neustála verejnosť, tým pádom bol stiahnutý a nebol odvolaný do Bruselu, len bol teda posunutý do resocializačného zariadenia, ako si to nazval, do parlamentu. Jednoducho mafia netrestá svojich verných členov a presne tak sa SMER správa.