Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni. Nejako nás je tu poriedko pri tak závažnom rozhodnutí. Zvyčajne tuná ľudia za týmto pultom hovorili, by som povedal, tak čiernobielo. Jedni hovorili, že to je dobré, a druhí, že to je zlé. Jedni hovorili, že to je biele, a druhí, že čierne. Každý hovoril o tom svojom rozhodnutí alebo o tom svojom názore, že ten je ten správny, a ten druhý, ten je ten nesprávny. A možno to nie je moderné, ale ja...
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni. Nejako nás je tu poriedko pri tak závažnom rozhodnutí. Zvyčajne tuná ľudia za týmto pultom hovorili, by som povedal, tak čiernobielo. Jedni hovorili, že to je dobré, a druhí, že to je zlé. Jedni hovorili, že to je biele, a druhí, že čierne. Každý hovoril o tom svojom rozhodnutí alebo o tom svojom názore, že ten je ten správny, a ten druhý, ten je ten nesprávny. A možno to nie je moderné, ale ja za seba by som chcel priznať, že nie som tak jednoznačne vyhradený v tomto alebo v otázke na euroval, druhý trvalý alebo EMS, ESM, akokoľvek mu povieme. Pre mňa je to vyberanie toho lepšieho z tých dvoch zlých rozhodnutí. Tak či euroval podporíme alebo ho nepodporíme, tak či tak pre mňa, alebo osobne tak sa ma to nejako dotýka, alebo tak to cítim, obidve tieto rozhodnutia sú zlé. Možno tak obrazne povedané, v prípade, ak by sme ho nepodporili, tak by to bolo asi o tom, jak keď v rodine máme, zistíme zrazu, že máme človeka, ktorý je drogovo závislý, aby sme mu povedali, že tam sú dvere, vypadni, a keď sa spamätáš, môžeš sa prípadne vrátiť späť. Ešte raz hovorím, v rodine, keď by sme takéhoto človeka našli. Čiže v nejakom spoločenstve, ktoré má k sebe blízko.
To druhé riešenie, podporiť euroval, je z tohto pohľadu, alebo zase takto obrazne povedané, je o tom, že keď zistíme, že toho drogovo závislého v rodine máme, tak sa s ním porozprávame a skúsime si nastaviť vzájomné pravidlá a dohodneme sa na postupnom znižovaní dávky a na postupnej odvykacej kúre. Možno tu je iba teda otázka, že či to, čo za dva roky Európa v tejto veci alebo v nadstavovaní odvykacej dávky a nadstavovaní pravidiel pre hriešnikov v Európskom spoločenstve alebo v eurospoločenstve urobila, či teda boli dostatočné, alebo dostatočná snaha alebo nie. Či to bolo iba pro forma, hranie sa, aby trhy boli spokojné, alebo to bola naozaj reálna snaha o to, aby hriešnici sa začali správať rozumne.
Možno, inak povedané, pre mňa je cesta podporenia alebo nepodporenia eurovalu a povedanie, že si drogovo závislý alebo si závislý na zadlžovaní sa, tak vypadni, tak je cesta prudkého hospodárskeho poklesu v prvom rade u toho hriešnika, čiže napríklad v tom Grécku, keď už o Grécku tu dnes tak veľakrát bolo povedané, ale, samozrejme, vzhľadom na prepojenosť, či európskej alebo svetovej ekonomiky, vo väčšej alebo menšej miere aj vo všetkých krajinách na svete.
Z tohto pohľadu je nepodporenie eurovalu možno krok spravodlivý. Ten, kto spôsobil problém, kto spáchal hriech, nech za neho trpí. Čiže možno z tohto pohľadu nepodporiť euroval je spravodlivé. Na druhej strane, povedať tomu hriešnikovi, že dobre, spáchal si hriech a znížime ti dávky a postupne sa budeš musieť dostať na nulu a postupne budeš musieť byť čistý, tak je ľudské alebo solidárne. Čiže vo mne to vyvoláva pri tomto rozhodovaní naozaj zápas týchto dvoch pohľadov. Zápas medzi spravodlivosťou a ľudskosťou. Zápas medzi spravodlivosťou a solidárnosťou. Možno cesta vyhnať hriešnika z eurozóny a povedať, nie, teraz ty sa musíš sám spamätať a sám postaviť na vlastné nohy, je cesta, ktorú si zvolila Argentína alebo ktorú svet zvolil voči Argentíne pred približne desiatimi rokmi. Argentína sa z toho spamätala, ale ten šok, ktorý to spôsobil, krátkodobý, spôsobil, že veľa ľudských osudov bolo nie práve dobre naplnených, a spôsobil veľa tragédií. Z tohto pohľadu zase mne sa zdá prijatie eurovalu za prístup, ktorý síce nespôsobuje nejaký okamžitý hospodársky výkyv, ktorý teda môže spôsobiť turbulencie alebo pokles aj v iných krajinách, ale je to vlastne cesta prijatia eurovalu, takej dlhodobej agónie, hospodárskeho, dlhodobého, dlhodobej hospodárskej stagnácie, kedy vlastne v záujme toho, aby sme teraz nezažili nejaký veľký výkyv a spamätali sa možno z toho o to skorej, tak radšej zvolíme postupnú cestu nejakých postupných dávok a postupne sa tá krajina nejakým spôsobom znormalizuje, ale aj my všetci, ktorí sa na tom budeme podieľať, budeme trpieť tým, že bude to na úkor našeho hospodárskeho rastu. Bude to na úkor rastu zamestnanosti alebo úkor rastu priemerných miezd.
Čo mi však, čo ma však vlastne mrzí a odrádza ma od toho, aby som hlasoval za našu účasť v trvalom eurovale, tak je to, že podľa mňa nezohľadňujeme spravodlivo náš podiel na hriechu. Myslím tým to, že v prvom rade krajiny, ktoré boli prvé, ktoré vstúpili do eurozóny a ktoré prvé mali strážiť všetky ostatné krajiny, ktoré do eurozóny vstupovali, tak tieto nesú ten najväčší podiel na hriechu po tých hriešnikoch, ktorí ho spáchali. Práve krajiny ako Nemecko, Francúzsko, tie veľké, s veľkými ekonomikami sú zodpovedné za to, že dovolili Grécku falšovať údaje, dovolili Grécku sa hrať na lepších, ako v skutočnosti boli, a de facto dovolili to, že dnes máme problém, ktorý tu máme. Ak by hneď od začiatku Grécko si ustrážili, alebo všetkých týchto hriešnikov ustrážili a učili by nezodpovedné krajiny, aby sa správali zodpovedne, dnes by sme neriešili problém, ktorý na stole máme.
Preto sa mi zdá, aj keď znížený podiel, a treba priznať, že, a povedať ľuďom pravdu, že iba dočasne znížený podiel do roku, myslím, 2021 nie je pre Slovensko spravodlivý. My sme do toho vlaku nastúpili medzi úplne poslednými, a preto náš podiel sa nemal odvíjať od tých čisto iba ekonomických parametrov, ale mal zohľadniť aj to, kedy sme do vlaku s názvom euro nastúpili. Bohužiaľ, vôbec ho nezohľadňuje, a preto si myslím, že toto je nespravodlivé od nás chcieť, aby sme sa takýmto vysokým podielom na vytváraní tohto stabilizačného mechanizmu podieľali.
Druhé, čo ma mrzí, alebo čo mi bráni hlasovať za našu účasť v trvalom eurovale, je nemožnosť vystúpiť z tohto mechanizmu. Nevidím žiadny dôvod pre to, ak niekto to myslí s vytvorením tohto mechanizmu úprimne, aby nedovolil ktorémukoľvek členovi sa slobodne v ktorejkoľvek chvíli rozhodnúť a z tohto mechanizmu vystúpiť.
My sme sa čudovali, keď boli reči o tom, že Grécko by malo z eurozóny vystúpiť, sme sa čudovali, ako je možné, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny nie je nikde klauzula o tom, že akým spôsobom by mal nový člen alebo člen eurozóny vystúpiť z tohto spolku. Dnes sa pomaly nikto nečuduje nad tým, že prečo takáto istá exit klauzula nie je v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu. A ja sa pýtam, či to náhodou, alebo teda či si myslíme, že to je náhoda. Niekto si možno myslí, že to je náhoda, a ja si myslím, že to náhoda nie je.
Myslím si, možno trošku paranoicky, ale myslím si, že jednoducho sú ľudia, sú krajiny v Európe, ktoré snívajú o tom, aby raz vytvorili z Európy veľký superštát, a takýto, takáto postupná, tichá, plazivá forma vytvárania si vazalov v Európe týmto ľuďom vyhovuje. Bola to cesta ponúknutia alebo potiahnutia medového motúza s názvom Európa pod nos všetkým novým členov, ktorí chceli mať euro, potiahli sme im medový motúz, skočili ako rybičky po háčiku, majú euro, bez možnosti sa ho vzdať, bez možnosti z eurozóny vystúpiť.
Dnes, v situácii, kedy veľké, múdre a rozumné štáty, ktoré hospodárne hospodárili, dovolili tým možno menším krajinám správať sa nezodpovedne, im hovoria, vzhľadom na to, že ste hrešili, musíte pristúpiť do takéhoto stabilizačného mechanizmu, ale bez možnosti vystúpiť. Jedno aj druhé vlastne zo Slovenska, alebo z týchto hriešnikov, možno satelitov, gubernií, jako tu niekto dneska nazval, vytvára postupne subjekty, ktoré strácajú svoju autonómiu, svoje, svoju, svoje vlastné, svoju vlastnú svojbytnosť a stávajú sa de facto iba takými ľuďmi alebo štátmi, ktoré budú súčasťou nejakého budúceho veľkého európskeho superštátu.
Čiže ešte raz, nepovažujem za náhodu, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny a takisto v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu nie sú exit klauzuly, ktoré by umožňovali členom z týchto mechanizmov alebo z týchto zoskupení vystúpiť.
Tretia vec, čo mi, čo mi veľmi vadí, a hlavne na Slovensku, ale v podstate aj v celej Európe, je ešte také klamanie ľudí, vytváranie ilúzie, že však eurozóna sa voči nám, alebo Európa sa voči nám správa solidárne a my by sme mali byť takisto solidárni. Solidaritu by sme mali vracať solidaritou, za dobro by sme sa mali odplácať dobrom. A je to podľa mňa vyslovene zneužívania, zneužívanie toho, že ľudia si neuvedomujú, že eurofondy nedostávame, pretože sme v nejakom spolku sedemnástich krajín, ale preto, že sme v spolku dvadsiatich siedmich krajín. A spájame vlastne dve nesúvisiace témy, ktoré navzájom naozaj nesúvisia. Eurofondy dostávame preto, lebo sme v Európskej únii, čo je spolok dvadsiatich siedmich krajín, a do Európskeho stabilizačného mechanizmu alebo do dočasného eurovalu nás nútia vstúpiť preto, alebo chcú od nás, aby sme vstúpili preto, lebo sme súčasťou eurozóny, čiže zoskupenia sedemnástich krajín.
Ja viem, že aj za predošlej, za predošlého parlamentu, v predošlom volebnom období tu boli poslanci, ktorí nevedeli rozdiel pomaly medzi 27 a 17 a nevedeli rozdiel medzi týmito dvomi zoskupeniami, ale mrzí ma veľmi to, že politici zneužívajú práve túto nevedomosť u ľudí a veľmi veľakrát operujú práve s týmto argumentom, že je od nás solidárne a správne vrátiť solidárnosť Európskej únie voči nám, keďže nám dávajú eurofondy. Tieto dve veci spolu absolútne nesúvisia.
Na druhej strane, nie som naivný, aby som si myslel, že dnes v tomto parlamente, pravdepodobne dnes, euroval trvalý bude definitívne schválený, možno zajtra, keď pozerám na čas, ktorý plynie. Pre mňa osobne mi to dáva slobodu, že môžem naozaj veľmi, veľmi, veľmi, o to viac slobodnejšie hlasovať, lebo viem, že od môjho hlasu nič nezáleží, a úplne úprimne priznávam, že za posledné týždne, mesiace, tak ako som aj na začiatku povedal, keďže nevidím tento problém čiernobielo, som prechádzal od štádia úmyslu podporiť euroval do štádia nepodporiť, zdržať sa a podobne. Niekedy som zdržanie považoval vnútorne za zbabelé, a preto som sa, samého seba tlačil do toho, že či hlasovať za alebo proti. Avšak, teda dnes, keďže čas môj na rozmýšľanie uplynul, môžem iba povedať to, že euroval alebo teda trvalý euroval alebo Európsky stabilizačný mechanizmus nepodporím a bude to moje slobodné rozhodnutie.
Na druhej strane, nikomu z vás, ktorí ho podporíte, nebudem to vyčítať, lebo je to takisto vaše slobodné rozhodnutie v súlade s vaším svedomím a presvedčením. Ja som sa moje snažil nadobudnúť tak, ako som vám ho približne popísal, a myslím si, pre mňa osobne, že je správne, ale ešte raz hovorím, nikomu z vás nebudem vyčítať, keď budete hlasovať úplne inak. Je to vaše rozhodnutie.
Na druhej strane, tiež sa ma, trošku ma mrzí, keď hlasy podľa mňa oprávnené, napríklad zo strany SaS, keď tu zaznievajú, a ktorí hovoria o tom, že považujú hlasovanie za euroval za vlastizradu, keď zase vy, ktorí euroval chcete podporiť, prirovnávate k hlasovaniu nejakých fašistických strán v Grécku a snažíte sa vlastne tento názor spochybniť. Skúsme sa zžiť konečne s tým, že sme parlamentná demokracia, že toto je parlament, v ktorom v prvom rade by sme mali hovoriť o svojich názoroch a slobodne svoje názory prezentovať. Čiže neodsudzujme toho druhého zato, že má iný názor. Neporovnávajme ho rovno s fašizmom, s fašistom iba preto, že má iný názor. Keď sa ale pozriete na to, že možno, že ktoré krajiny v Európe sú proti eurovalu a ktoré sú za euroval, tak zistíte, že za euroval sú tie krajiny, ako vy nazývate mnohí, tie štandardné. Štandardné staré politické strany a zjednodušene, proti sú tie, ktoré vznikli nedávno a ktoré nemajú medzi sebou nejakých starých politikov. Ale dôvod na to nie je ten, že tí jedni nie sú fašisti a tí druhí fašisti sú, ale dôvod je taký, že politici tých starých strán si uvedomujú, že ten hriech spáchali oni. Euroval a situáciu, ktorú euroval rieši, vznikla práve tým, že sme mali na Slovensku alebo v Európe, vo svete politikov, ktorí sa snažili vytvárať ilúziu, že štát si môže dovoliť viac, jako dokáže zarobiť. Že štát môže míňať dlhodobo viac, jako dokáže vybrať od ľudí a od firiem na daniach, odvodoch, poplatkoch a podobne. Práve títo, hoci štandardní starí politici tým, že sa správali nezodpovedne, priniesli alebo priviedli svoje krajiny do situácie, kedy dnes sa musia navzájom chytať za ruky a v panike vytvárať mechanizmy ako Európsky stabilizačný mechanizmus, len aby sa niekto z nich neutopil. Takže rozdiel tu nie je v tom, že niekto je fašista a niekto nie, ale rozdiel je v tom, že niekto hriech spáchal a bojí sa, aby tí ostatní, aby pravda nevyšla na povrch a aby odrazu ich voliči nezistili, že ten hriech spáchali. A pohľad tých skorej nových strán alebo nových politikov je ten, že nie sú zaťažení týmto dedičným hriechom.
Možno potom už iba tak úsmevne nakoniec, neviem, či ste si všimli, ale tak ja som to pred chvíľkou zbadal, neviem vlastne, nepočúval som úplne rozpravu doobedňajšiu, ale dneska SaS-kári sú oblečení v čiernom, takže asi symbolicky preto, lebo euroval bude prijatý, ale potom možno aj taký druhý symbol, pani predsedajúca doobeda, pani Zmajkovičová, bola oblečená v šatách, ktoré mali farbu európskej zástavy, takže to boli asi symboly, ktoré nám tuto tieto dva tábory chceli takýmto aj demonštratívnym spôsobom demonštrovať a pre mňa to, na mňa to pôsobilo celkom úsmevne a celkom zábavne.
To je asi všetko, čo som na túto tému chcel povedať, čiže poprosím vás, hlasujte podľa svojho svedomia a presvedčenia a dúfam, že každý z vás, kto tak hlasovať bude, raz nebude banovať, že tak hlasoval. (Potlesk.)
Skryt prepis
