Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2012 o 14:04 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 2.7.2012 18:17 - 18:19 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, dámy a páni, budem stručný, lebo sa v podstate téma zase, znova opakuje. Čiže to isté mi vadí pri tomto návrhu zákona. Takto. Najprv, teší ma, samozrejme, úmysel, že ako zase hľadať nejakú tú mieru spravodlivosti a hľadať vlastne spravodlivosť. Vadí mi tam zase, znova paušalizácia, že dávame všetkých vlastne do nejakého jedného vreca. Tá, de facto to, že ideme retroaktívne dozadu, že pozeráme na predošlé štyri roky. To, čo vlastne, argumenty, ktoré boli spomenuté pri tom predošlom zákone. Že ako, ak takto nadstavíme odteraz podmienky do budúcna, že odteraz ľudia budú vedieť, ak takto budete pracovať alebo nebudete pracovať, tak toto vás v budúcnosti za to čaká, tak, a tak sa to prejaví na príspevku pri narodení, na príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, tak to bude fér. Nebolo by fér teraz spätne, keďže tí ľudia nevedeli o tých podmienkach, spätne ich za to dnes nejako trestať. Samozrejme, súhlasím s tým, že bolo by ideálne a bol by to krásny svet, ak by sa nám všetky deti rodili iba z lásky. Ale v situácii, kedy mnohé rodiny nevedia ako vyžiť, žijú z rúk do úst a v tejto situácii, keď my chceme, aby tieto rodiny mali deti, aj tie rodiny samé chcú deti, tak si myslím, že príspevok pri narodení dieťaťa je aspoň čiastočná motivácia alebo čiastočné odškodnenie, alebo čiastočná pomoc za to, že tieto rodiny sa vzdávajú určitého komfortu tým, že vlastne matka, keďže chlapi zatiaľ deti nerodia, odchádza z práce.
To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 18:09 - 18:11 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Alojz, pardon, Alojz, dovolím si nesúhlasiť alebo teda nezdieľať tvoj názor, aby sa zrušil príspevok pri narodení dieťaťa alebo príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, lebo si myslím, že také niečo by sme mohli urobiť niekde, kde rodiny majú zabezpečené základné životné potreby a môžu bez problémov si dovoliť to, aby matka odišla z práce a išla na materskú. Tým, že tento príspevok na Slovensku zavedený je, tak ja si práve myslím, že je to dobre, že dodáva trošičku istotu žene v čase, kedy stráca vlastne jeden príjem a začína sa venovať dieťaťu, tak pomáha jej, aby sa nejakým spôsobom finančne s touto situáciou tá rodina vysporiadala. Čiže obávam sa, že úplným zrušením toho príplatku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa by sme so špinavou vodou z vaničky vyliali aj bábätko a ten dobrý úmysel, ktorý týmto riešime.
Taktiež si myslím, že sa na ten problém treba pozerať aj v kontexte s tým, že Slovensko má druhú najnižšiu natalitu alebo teda pôrodnosť zo všetkých európskych krajín a demotivovať ženy vlastne a možno hádzať im trošku polená pod nohy takýmto návrhom by nás mohlo posunúť na špičku, ale odzadu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 16:39 - 16:41 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Pán poslanec Frešo, hovorili ste o tom, že teda základnú spravodlivosť alebo tú mieru spravodlivosti by sme mali hľadať aj voči tým, ktorí tieto dávky platia. Však, samozrejme, tak som to myslel. Čiže my keď hľadáme spravodlivosť spoločnosti, tak tá spoločnosť sa skladá z ľudí, ktorí dnes na dávky pracujú a ktorí tie dávky poberajú, takže myslel som to, samozrejme, medzi týmito dvomi skupinami ľudí. Čiže aby ľudia, tá väčšinová možno spoločnosť alebo pracujúca spoločnosť netrpela pocitom, že na niekoho dopláca. Aby ale teda vedeli, že keď niekto nedodržuje, nespráva sa ako plnohodnotný člen spoločnosti, tak tá spoločnosť ho nejakým spôsobom trestá.
Keď hovoríte o tom, že teda tou kvázi retroaktivitou, na ktorú som upozornil, že vlastne, ak by sme teda dosiahli to, že odsunieme riešenie toho problému možno o štyri roky, takže vlastne potom by už ten problém bol príliš veľký a treba radšej teraz už začať ho riešiť a vlastne byť retroaktívny, tak dovolím si nesúhlasiť. Nikdy nesmieme byť retroaktívni, nikdy by sme nemali meniť pravidlá dozadu. Ak ľudia pred tromi, štyrmi rokmi nevedeli o tom, že raz ich pracovná aktivita bude nejakým spôsobom v budúcnosti posudzovaná, tak nie je správne dnes ju posudzovať. Ale nič nám nebráni v tom, aby sme dnes urobili čiaru a možno za pol roka už posudzovali ten prvý polrok, ktorý by sme, by sme urobili, a v tom prvom polroku už môžeme vyhodnocovať možno, či z toho prvého polroka aspoň mesiac pracoval niekto. Čiže možno, okej, za pol roka už môžeme byť nie retroaktívni, ale budeme spravodliví.
A pán poslanec Novotný, aby sme sa potom pochopili ako, my nejdeme do osád s Alojzom, že ideme ľutovať Rómov v osadách, že chúďatká, jako tam žijú. Nie. V prvom rade ideme s posolstvom, že skončili časy, že niečo, alebo že koláče budú bez práce. A chceme to povedať z očí do očí týmto ľuďom a vôbec sa toho. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2012 16:16 - 16:30 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, trošku tá debata sa prelína s tou doobedňajšou, ale tak skúsim povedať to, čo som možno nepovedal. Možno úplne na začiatok, že je veľkou výzvou pre všetkých nás a úlohou pre všetkých nás, aby sme naučili všetky deti na Slovensku, či biele, čierne, červené, farebné, akékoľvek, že peniaze nie sú na pošte, ale peniaze sú za prácu. Bohužiaľ, dnes veľká skupina slovenských detí má doma taký príklad, že peniaze sú na pošte, a my všetci sme za to zodpovední, alebo politici, ktorí doteraz ten systém nadstavovali. Toto zaznelo už z viacerých úst, myslím, že Peter to povedal naposledy, že nie tí ľudia zneužívajú systém, ale hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili, alebo politici pred nami nadstavili. Možno paradoxne, a niektorí si to možno ani neuvedomujeme, ale práve naučiť tieto deti a všetky deti a hlavne teda tie deti, ktoré ten pozitívny vzor dnes nemajú doma, že sa oplatí chodiť do školy, že sa oplatí pracovať a za prácu sú peniaze alebo peniaze sú za prácu, a nie na pošte, je jednou možno z mála nádejí, ako udržať sociálny systém na Slovensku. Lebo práve možno ten priemer ľudí, ktorí tuto v tejto sále sú, keď raz za, možno za dvadsať, tridsať rokov budeme na dôchodku, tak budeme s nádejou pozerať práve na tieto deti, že či už pracujú na naše dôchodky. A z tohto pohľadu je to aj to, čo tento návrh zákona by chcel nejak tak nepriamo riešiť, tak je to aj riešenie v podstate takej udržateľnosti sociálneho systému. To nie je teraz, že ideme silou mocou robiť nejaký nepriateľský krok voči rodinám, ktoré žijú zo sociálnych dávok, ale to je o tom, že chceme nadstaviť tú základnú spravodlivosť medzi všetkými rodinami, medzi deťmi v jednej rodine, a aby sme navzájom vedeli, že keď niekto pracuje, má, keď niekto nepracuje, alebo nechce pracovať, tak nemá. A tu je možno aj trošku rozdiel alebo teda podstatný moment, ktorý by som tomuto návrhu vyčítal, a to, čo som sa teraz ja tak trošku pomýlil. Keď niekto nepracuje, alebo keď niekto nechce pracovať. Lebo je veľký rozdiel medzi tým, keď niekto pracovať chce, a nemôže, z objektívnych dôvodov nemôže, lebo, bohužiaľ, žije v meste, v okrese, kde je 30-, 35-, 40-percentná nezamestnanosť, a niekto druhý, kto jednoducho pracovať nechce. A možno aj robotu nejakú má a za dva dni sa ožerie v práci a šéf ho vyhodí a znova potom funguje pár rokov na sociálnych dávkach.
A tuto je problém a tu sa zhodujem s Petrom Pollákom, že kde by sme, alebo ten, ten problém by, že ten problém by sme mali riešiť trošku inak. Nie tým, že budeme paušalizovať a všetkých hodíme do jedného vreca a urobíme rýchle riešenie od pásu. Pekný jednoduchý návrh zákona spravíme a umyjeme si ruky ako Pilát a problém sme vyriešili, ale že budeme pekne vyberať, takto identifikovať tuná, Lojzo Hlina nepracuje, nebude mať, tam ďalší, nepracuje, nebude mať. A vyberieme si jednoducho tých ľudí, ktorí. (Smiech.) Neberieš to osobne. Že vyberieme a budeme identifikovať tých ľudí, ktorí nepracujú, ktorí porušujú zákony, ktorí páchajú priestupky, páchajú trestné činy, a týmto povieme, okej, vy, tým, že nepracujete, páchate priestupky, páchate trestné činy, vlastne stávate sa, dobrovoľne sa identifikujete ako vyvrheli spoločnosti a takisto spoločnosť bude pozerať na vás, čiže bude sa na vás pozerať ako na vyvrheľov spoločnosti, a tak k vám bude pristupovať. A možno potom to dopadne o tom jednom teplom jedle denne a tí ľudia pravdepodobne potom zistia, že keď odrazu miesto toho, aby dostali peniaze niekam na ruku na pošte a mohli si kúpiť alkohol, cigaretky alebo čokoľvek iné, odrazu dostanú lístok niekam do jedálne v strede obce, kde budú môcť ísť na obed, a nič viac, nebude čučo, nebude ostatné. Toto by pravdepodobne pôsobilo výchovne, ale teraz urobiť, po prvé, teda hodiť všetkých do jedného vreca, aj keď sú tam, uznávam, nejaké tie rozlišujúce kritériá, že či tí ľudia v minulosti robili alebo nerobili, ale problém tej paušalizácie nastáva práve tým, že my dnes ideme pozerať, ako sa tí ľudia správali za posledné štyri roky. To je tak asi, jak keby, že dnes povie niekto Ľudovi Kaníkovi, že všetci poslanci, ktorí štyri roky posledné bývali v Banskej Štiavnici, budú mať o polovičku nižší plat, tak pravdepodobne by to nebolo spravodlivé a Ľudo by povedal, že jako, tak ako kebyže ja viem o tom dopredu, tak sa presťahujem do Bratislavy. Ale nie, tým čo navrhujete, robíte presne toto. Spätne hovoríte, za štyri roky ako ste sa správali, na základe toho dnes budete dostávať peniaze zo sociálneho systému. Podľa mňa jednoducho je z tohto pohľadu návrh zákona retroaktívny, lebo na základe predošlého správania sa ľudí, kedy sa oni správali podľa pravidiel, ktoré boli vtedy nadstavené a ktoré boli vtedy platné, tak teraz my spätne v podstate meníme ako keby že pravidlá a posudzujeme ten ich postoj k životu za predošlé štyri roky a na základe neho im budeme meniť budúcnosť. Nie je to fér. Ľudo, pochopil si cez ten príklad cez Banskú Štiavnicu, že?
Ako alternatíva sa mi, ale, samozrejme, tým nehovorím to, že ten návrh zákona alebo ten úmysel je zlý. Ako ja osobne ako, ten, ten návrh aj podporím do prvého čítania, len toto hovorím, že tu, tuná je, myslím si, že chyba. A ak by, samozrejme, zostal v tej podobe, v akej je, tak v druhom čítaní by som ho nepodporil. A ak by teda náhodou, záleží to od SMER-u, ak by sa ten návrh dostal do druhého čítania, tak tam by som práve očakával túto zmenu urobiť, čiže urobiť teraz hrubú čiaru. Teraz spraviť a povedať, že dobre, momentom prijatia zákona začíname posudzovať váš prístup k životu, váš prístup k práci a od toho bude záležať to, aké dávky budete dostávať. Možno by to nemohlo byť potom o tom, že posledné štyri roky, možno by sme sa bavili o tom, že či za ten rok aktuálny odpracoval aspoň nejaké tri mesiace, možno trošku teda iné kritérium, ale každopádne by sme sa nesprávali voči ľuďom nespravodlivo a retroaktívne.
Zaznelo tu, myslím si, že od Jozefa Mihála, že vlastne je tam alternatíva, že tí ľudia môžu robiť aktivačné práce. Nie je to úplne alternatíva, je to iba časť z tých 270 dní. Tuším iba 90 dní môžu robiť aktivačné práce, ale 180 dní musia mať reálne odpracovaných. A fakt by som chcel vidieť Jozefa Mihála, možno on je snaživý, a teda tam by, tam by tú prácu získal. Ale v tej Rimavskej Sobote, že či by sa mu podarilo získať aspoň tých 180 dní práce za tie štyri roky. Jednoducho v prostredí, v ktorom práca nie je pre bielych, a v tomto, Peter, neni si tu, ale odpusti mi trošku aj teda takúto rétoriku, keď v prostredí, kde stojí kilometer šóra bielych ľudí na, alebo väčšinovej spoločnosti na to pracovné miesto a ďalšie dva kilometre Rómov, tak v takomto prostredí si veľmi ťažko môžme povedať, že teda, že človek si musí nájsť prácu aspoň raz za štyri roky na, vlastne na ten jeden rok.
Taktiež trošku, čo tam vidím, problém zákona, ktorý, ak by sa náhodou dostal do druhého čítania, tak by som navrhoval riešiť, tak je veľmi jednoduché obchádzanie toho zákona, aby to nebol zákon iba pre zákon a potom sa nám stane to, že vlastne všetci ľudia, ktorí budú chcieť získať plnú výšku rodičovského príspevku, urobia si veľmi jednoduchú dohodu so sumou jedno euro na mesiac a vlastne splnia podmienku, ktorú tento zákon kladie. Čiže ak budú mať títo ľudia vlastne dohodu na 180 dní práce, to je približne, či 270 dní práce, to je približne jeden rok, čiže ak budú mať dohodu na 12 eur, na 12 mesiacov dokopy, čiže 12 mesiacov po jednom eure, tak vlastne splnili podmienku na to, aby mali plný rodičovský príspevok. Veľmi jednoducho obíditeľný, obíditeľná podmienka v zákone, čiže tam by som navrhoval, ak by teda to náhodou prešlo, aby sa nepozeralo na počet odpracovaných dní, ale na trebárs sumu odvedených odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne napríklad.
Čiže každopádne súhlasím s ideou, že hľadajme spravodlivosť aj v sociálnych dávkach, aby to nebolo o tom, jako to je normálne v živote, jak to je medzi kolegami, kamarátmi, možno aj medzi poslaneckými asistentami, že jeden pracuje a má málo, a druhý nepracuje a má dvakrát viac. Jednoducho toto by tu nemalo byť, lebo potom automaticky to zožiera tú spoločnosť zvnútra. Nemalo by tu byť, ak, ak vieme, že dvadsať rokov ten problém sa neriešil, nemali by sme ho ďalej udržiavať tým, že problém riešiť nebudeme, a budeme to iba odsúvať a možno výhovorkami, lebo teraz to predkladá Ľudo Kaník. Čiže ja by som bol veľmi rád, ak by sme ten návrh posunuli do druhého čítania, ale teda v druhom čítaní tieto chyby, ktoré som niektoré spomínal, napravili. Lebo je veľmi dôležité aj pre tie samotné rodiny, aby sa otcovia a matky stali pozitívnym príkladom pre svoje deti. Lebo keď nebudú, tak vlastne zničí to aj samotné tie deti. Čiže dnes, a preto sa aj nebojím za ten návrh postaviť, lebo to je v dobro tých ľudí, ktorí dnes možno cítia, že to je vlastne útok voči nim. Nie, nie je. Jednoducho je to hľadanie základnej miery spravodlivosti medzi ľuďmi, ktorí čerpajú peniaze zo sociálneho systému, a hľadanie spravodlivosti nikdy žiadnej spoločnosti ublížiť nemôže.
Taktiež by som sa chcel ohradiť trošku voči argumentu pána Novotného, kde trošku sa čudujem, že ako lekár použije argument. Áno, taká rodička sa pýta pôrodníka, koľko detí musí mať, aby mala také a také sociálne dávky. Doneste mi ju sem. Ja nikdy, aj teraz s Lojzom ideme cez prázdniny do osád a ideme si spraviť také tour po štyroch problematických osadách a jednej nejakej vzorovej, lebo vraj aj také existujú, ale chceme ich vidieť. Ale nikdy sa nepozerám na túto problematiku s nejakými takýmito predsudkami. Jozef Mihál pred chvíľkou tiež tu spomenul nejaké klišé, ktoré sa šíri, a takú, takú fámu o tom, jak ľudia, ktorí nerobia, majú rovnaké dôchodky, alebo vyššie ako tí, čo robia. Ale nemali by sme z pozície poslancov podporovať takéto, by som povedal, zvrátené prúpovídky, ktoré niekto šíri. Neverím tomu, neverím tomu, naozaj, že pri, keď si reálne pozriete, o koľko sa vám zvýši dávka pri jednom dieťati, že sa nájde matka, ktorá by rodila deti kvôli dávkam. Možno v tomto sa, v názore, nezhodujem napríklad s Alojzom Hlinom, ale však on bude mať vystúpenie, tak možno spomenie svoj pohľad, ale jednoducho, naozaj si myslím, že počet detí v osadách nie je dôsledkom nastavenia sociálneho systému, ale dôsledkom chudoby, v prvom rade tých ľudí.
Ako sám som rozmýšľal veľakrát, v čom to je, prečo, prečo chudobní ľudia majú zvyčajne veľa detí a prečo tí bohatší odrazu majú menej, menej, menej, menej. Možno je to v rebríčku hodnôt, že možno tí bohatší vidia a že chcú, tým, že majú veľa, chcú mať ešte viac a vlastne nechcú si ukrajovať zo svojho komfortu. A možno tým chudobným nezostáva nič iné, keďže to bohatstvo iné nemajú, nejaké to materiálne, tak sa tešia práve z tých detí. A tie deti sú pre nich nejaká tá radosť v živote, to, čo ich napĺňa. Aj keď možno chudobné, špinavé, zababrané od blata a zavšivavené, ale jednoducho, možno je to ich radosť, ktorá ich napĺňa. Tým pádom by som tu tento argument nepoužíval. To, čo som povedal na začiatok, každopádne, tento problém ak vyriešime, pomôžeme si veľmi v riešení a udržateľnosti sociálneho systému na Slovensku. Veľmi peknú prácu v tejto otázke napísal človek, ktorý tu už nie je medzi nami. Nieže zomrel, ale odišiel z tejto poslaneckej snemovne, Tóno Marcinčin, robil prácu, v ktorej práve identifikoval, čo by sme mohli získať tým, ak by sme práve začlenili ľudí, ktorí dlhodobo na Slovensku nepracujú a ktorých sme my, politici, naučili nepracovať. Čo by sme mohli získať ako Slovensko, ako spoločnosť tým, že by sme ich začlenili do pracovného procesu? Odporúčam každému si prečítať a možno o to viac budeme chcieť takéto a podobné návrhy podporiť.
Čiže ešte raz, ja váš návrh, alebo tvoj, Ľudo, vítam, ale považujem tam, alebo neidentifikujem tam dva problémy. Jedno to, že zachádzame do minulosti, čiže meníme v podstate spätne pravidlá ľuďom, čiže posudzujeme, ako žili v roku 2008, a to sme im v roku 2008 nepovedali, že to niekedy posudzovať budeme, čiže to vidím ako problém. A druhý problém to, že sa to dá veľmi ľahko obísť jednou dohodou na dvanásť mesiacov po jednom eure aj po jednom cente, čiže za veľmi malý peniaz symbolická jedna dohoda, automaticky ten človek splní podmienky na to, aby sa ho to vlastne vôbec nedotklo, a vtedy by bol ten zákon úplne bezzubý. Ale teda bol by som rád, ak by návrh bol posunutý do druhého čítania, a to je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 15:54 - 15:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Peter, presne ten, ten záver bol dobrý, že ak nedokážete žiť bez populizmu, tak si ho odložte až pred voľby, a teraz mu dajte pokoj ako, to sa mi páčilo. Ale zdieľam ten tvoj názor a myslím si, že veľmi dobre si to vystihol, a určite by som to nekázal povedať lepšie. Hlavne tá paušalizácia mi tam, mi tam vadí, že všetkých ideme teraz hodiť do jedného mecha, a síce naoko máme medzi nimi nejaké kritériá, ktoré by mali tých ľudí rozlíšiť, ale v prostredí, kde si prácu nenájde ani biely, a ja teraz to poviem takto, aj keď teda chcel, chcel by si, aby sme hovorili inak, tak veľmi ťažko očakávať od Róma, aby si tú prácu našiel. Takže tá paušalizácia, bohužiaľ, alebo inak povedané, taká neľudskosť tam trošičku v tom návrhu zákona je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 14:24 - 14:26 hod.

Igor Matovič
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2012 9:32 - 9:34 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Peter, takto cez tri stoličky ti chcem iba odkázať, že naozaj si, som bol zvedavý vlastne, že potom, jak som sa vnútorne, alebo sme sa odhodlali, že dáme na zvoliteľné miesto Róma do parlamentu a pokúsime sa prelomiť to tabu, aby tu konečne bol Róm v parlamente, tak som bol zvedavý, že jak sa toho tak chopíš. A čo si na tebe najviac vážim, tak je to, že sa vôbec nebojíš prísť do osady a povedať: Už nemôže byť nič zadarmo. A toto si myslím, že je veľmi cenné, ktoré by sme mali využiť všetci v tejto sále a všetky politické strany, že jednoducho máme tu človeka, ktorý sa nebojí pozerať na riešenie tohto problému spravodlivo. Čo si myslím, že je základný predpoklad alebo parameter, ktorý by sme mali pri riešení akéhokoľvek a hlavne tohoto problému uplatniť. Pán Bagačka, hovoríte, že áno, že znova sme len pomenovali alebo skonštatovali situáciu a že medzi ľuďmi vládne skepsa. No, práve to je to, že ja nechcem, aby sme pomenovávali stále dokolečka situáciu. Je tu dnes návrh, aj keď neni z našej dielne, a nemusím vôbec držať nejako stranu, alebo nadŕžať strane SaS, ale obsahová náplň toho, toho návrhu je správna. Ten úmysel je správny. A keď ešte aj platí to, čo Lucia hovorila, že ministerstvo de facto chce tam iba maličkosť nejakú zmeniť a predložiť to isté, len možno o pol roka, o rok neskôr, tak je veľký hriech podľa mňa, aby sme neposunuli ten návrh do druhého čítania a nepokúsili sa čím skorej nadstaviť spravodlivé podmienky, aby, aby sme problém riešili. Samozrejme, že to ten problém nevyrieši, ale je to jedna, jeden dielčí krok, ktorý nám pomôže problém riešiť. Pán Jasaň, hovoríte chýbajúca diskusia. Áno, môžme spraviť. Ja neviem, môžme posunúť návrh na koniec tejto schôdze, alebo môžme využiť ten mesiac, ktorý budeme, alebo dva mesiace do druhého čítania na diskusiu. A verím tomu, že behom toho leta by sme dosť vyriešili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2012 9:02 - 9:21 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Takže dobré ráno, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni, nejako sa mi nepodarilo prehodiť svoje vystúpenie, ale tak dobre. Chcel som vlastne k tomuto návrhu zákona vystúpiť v tom duchu, že každopádne rieši veľmi zásadný problém, ktorý Slovensko má, a to je hlavne zneužívanie sociálnych dávok.
Naši starí rodičia, rodičia, vždy hovorili, že koláče nie sú bez práce, a táto stará ľudová múdrosť, alebo na túto starú ľudovú múdrosť sme akosi pozabudli. A možno to práve, taký ten zásadný zlom nastal po revolúcii, kedy vlastne sme vstúpili, alebo začali sme zrazu budovať kapitalizmus a vtedy, keď začali fabriky prepúšťať zamestnancov, tak nejako tak prirodzene sa rozhodovali, alebo možno tá biela väčšina rozhodla, že v prvom rade budú prepúšťaní Rómovia, keď teda nebudem chodiť okolo toho ako okolo horúcej kaše.
Tým, že pre týchto Rómov sme nemali prácu, tak sme chceli, aby bol s nimi kľud. Začali, vymysleli sme systém sociálnych dávok a dávali sme im dávky miesto toho, aby sme sa snažili pre nich nájsť prácu. A takto ten systém sme pomaličky, v úvodzovkách, "zdokonaľovali", až nakoniec naozaj prišlo k takým absurdnostiam, že dnes platíme sociálne dávky za to, že dieťa z osady chodí do povinnej školskej dochádzky, čo je naozaj už zvrátenosť. Čiže odmeňujeme ľudí za to, že robia to, čo by mali robiť, a to, čo vlastne väčšinová spoločnosť úplne prirodzene robí.
Svojím spôsobom tento návrh zákona je, alebo tieto návrhy zákonov sú pre mňa takým určitým zadosťučinením vo vzťahu k strane, k SaS a k Lucii Nichlsonovej, lebo svojho času som napísal práve článok, a bolo to pred voľbami 2010 a volal sa "Koláče bez práce", kde som popisoval stav, v akom dlhodobo sa ľudia v osadách nachádzajú, a kde som hovoril o tom, že teda ten problém mali by sme riešiť a nemali by sme si pred ním zakrývať oči.
Vtedy Lucia to brala odo mňa pomaly ako rasizmus. Ja som na druhej strane videl v tom, nič iné, iba pomenovanie problému. Takisto, keď som potom viacejkrát sa bavil s predstaviteľmi SaS, tými vrcholovejšími, o odvodovom bonuse, tak nedokázal som ich nejako presvedčiť o tom, že koláče by nemali byť bez práce, kde vyslovene v návrhu odvodového bonusu Richard Sulík prezentoval, že bude mať každý občan Slovenskej republiky, ak by ten návrh prešiel, vlastne nárok na bezpodmienečný základný príjem. To znamená, že bez akýchkoľvek podmienok, či ten človek chce robiť, alebo nechce robiť, nech sa rozhodne žiť akokoľvek, tak jednoducho mal by nárok na nejaký základný príjem alebo teda ten odvodový bonus.
Myslím si, že taký systém by mohol fungovať, ale v spoločnosti, ktorá je viac-menej homogénna, kde jednoducho nie je nejaká výrazná skupina ľudí, ktorá je odučená pracovať. Hovorím práve o ľuďoch v osadách. A nehovorím to s tým, že títo ľudia sú v prvom rade zato vinní, že sú odučení pracovať, ale v prvom rade sú vinní politici, a dnes sme politici všetci, čo sa aj v tejto miestnosti nachádzame, lebo politici určujú systém a stanovujú pravidlá, ako má sociálny systém fungovať.
Keď zvyknem hovoriť o rómskom probléme, tak, a keď sa stretnem zvyčajne trebárs so študentami na nejakej debate, tak sa rozohnia a všetci hovoria o tom, ako sú tí cigáni v osadách zlí, ako nepracujú, ako my všetci na nich doplácame, ale moja ženička ma svojho času naučila, že keď na niekoho ukazuješ prstom, tak vlastne zároveň na seba ukazuješ tromi. A to si myslím, že je veľmi výstižné v tomto prípade, keď hovoríme, ktorýkoľvek politik ak hovorí o rómskom probléme, lebo, alebo aj ľudia na ulici. Lebo, áno, títo ľudia sa správajú, ako sa správajú, ale ľudia vo voľbách majú možnosť voliť si politické strany alebo hnutia, ktoré ten problém naozaj by úprimne riešili, a pravdepodobne si také nevolili. A takisto politici sú zase zodpovední, aby nezneužívali otázku a situáciu v rómskych osadách iba pred voľbami, ale aby ju naozaj aj po voľbách riešili.
Bohužiaľ, za tých dvadsaťdva rokov takáto situácia na Slovensku nenastala. Politikov osady zaujímajú pred voľbami, po voľbách skapal pes a nejakým spôsobom zase treba naďalej tú situáciu udržiavať a nič, problém vlastne v skutočnosti sa nerieši.
Dobre, boli tu lastovičky alebo také pokusy, kde trebárs Ľudovít Kaník, teda ktorý tu nebol, keď bol ministrom, tak prišiel alebo pristúpil k nejakému zásadnému obmedzeniu sociálnych dávok, ale tam mi zas chýbal ten cit a také priznanie si aj vlastnej viny, že prísť teraz do osád a povedať: Nebudete mať dávky, kým nebudete mať prácu alebo kým nebudete pracovať, je práve to, že ukazujeme iba tým jedným prstom, a na tie tri, ktoré ukazujú na nás samých, zabúdame.
Asi nie je úplne spravodlivé prísť s návrhom a povedať, že kto nebude mať, kto nebude pracovať v aktivačných prácach, tak automaticky bude mať krátené, krátené sociálne dávky ako. Dnes prichádzajú navrhovatelia tohto zákona, lebo pravdepodobne mnohí z týchto ľudí, ktorí tie aktivačné práce, ktorých by sa to dotklo, tak by aj tie aktivačné práce chceli, ale jednoducho nie sú k dispozícii.
Zároveň uznávam, a teda myslím, že Lucia to aj tak spomenula v nejakej reakcii na rozpravu, že hovorila, že sú otvorení zmene takéhoto nejakého pravidla alebo teda zmene zákona, alebo navrhovaného zákona v druhom čítaní, aby sa tam takéto pravidlo nejaké zakomponovalo, že ľudia, ktorí by aj mali záujem, ale, bohužiaľ, nie sú k dispozícii tie aktivačné práce, tak by naďalej sociálne dávky vyplácané mali.
Toto som považoval za taký najväčší alebo považujem za najväčší hendikep predloženého zákona, že nemali by sme teraz odrazu viniť iba tých ľudí, ktorí fungujú podľa systému, ktorý politici nadstavili, z toho, že vlastne tak fungujú. Nie, my keď zmeníme pravidlá a do budúcna povieme, že odteraz začnú platiť pravidlá také a také, a nebudeme trestať ľudí zato, že doteraz fungovali podľa pravidiel, ktoré boli, tak potom to bude riešenie spravodlivé.
Každopádne problém nepracujúcich, niekoľko desiatok tisíc ľudí, či už v osadách, ale aj mimo osád, lebo zase by sme nemali ten problém zužovať iba na rómsky problém, je veľký problém, lebo, a najväčší problém sú práve deti, ktoré v takýchto, by som povedal, v takom tom nemotivačnom prostredí vyrastajú. Lebo ak raz dieťa vyrastá v prostredí, kde naozaj sa naučí odmalička, že koláče nie sú za prácu, alebo peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte, tak veľmi ťažko potom to dieťa naučíme inému pohľadu na svet a veľmi ťažko mu budeme vysvetľovať, že má zmysel chodiť do práce, do školy, aby malo dieťa dobrú, alebo aby mal v budúcnosti ten človek dobrú prácu, aby potom zarobil v tej práce peniaze. Jednoducho je to niečo, je to pojem nepoznaný. A ak my dlhodobo nechávame a dlhodobo sme nechali ľudí, hlavne teda v osadách, bez práce, bez toho, aby sme ten problém riešili, a zalepovali sme si oči tým, že sme iba vymýšľali iné sociálne dávky, až ako som teda spomenul napríklad ten zvrátený, že už platíme dávky za to, že niekto chodí do normálnej povinnej školskej dochádzky, čo je doslova podľa mňa zvrátenosť, tak ten problém sme neriešili. Čiže ak ten problém riešiť, tak v prvom rade hlavne kvôli tým deťom, ktoré v takomto prostredí vyrastajú, lebo ak ich odmalička, ak im vštepíme, že peniaze nie sú, alebo koláče nie sú za prácu, ale koláče sú na pošte, tak potom môžme robiť internátne školy, môžme robiť čokoľvek, jednoducho už nezmeníme niečo, čo takýmto spôsobom pomaly do génov zapíšeme.
Čo ma však trochu mrzí, aj teda som to postrehol z tej predošlej diskusie na, k tomuto zákonu, je taká, taká určitá nevraživosť medzi možno predkladateľmi zákona a medzi predstaviteľmi zo strany SMER. Ja si myslím, že toto je naozaj tak zásadný problém, že by sme sa mali na neho pozrieť politicky prierezovo a mali by sem si všetci sadnúť za stôl a všetci hľadať riešenia. A pevne verím, že nakoniec by sme sa dohodli vlastne, že by sme uznali, že de facto to, čo predkladajú teraz oni, len možno trošku v ružovom, že vlastne vieme s tým súhlasiť všetci naprieč politickým spektrom. A teraz odsúvať to, alebo odbiť, odbiť zo strany SMER tento návrh iba preto, lebo to predložili SaS-kári, ktorí predtým trebárs mali v moci ministerstvo práce, sociálnych vecí a mohli ten problém riešiť, tak pripadá mi také detinské. Jednoducho, zbytočne možno o pol roka, možno o rok neskôr budeme riešiť veľmi zásadný problém, ktorý Slovensko má, a táto strata času ma tu mrzí. Naozaj, keď môžem vás poprosiť, ale možno už kocky sú hodené a príkazy sú dané, ale ak by ste dokázali zvrátiť svoj postoj trebárs aj k tomuto návrhu zákona, ja by som bol vcelku rád. Nieže vcelku, ale veľmi rád. A práve kvôli tým deťom možno v tých osadách, ktoré by možno skorej sa začali učiť, že, že nič nie je zadarmo a že čokoľvek, čo oco alebo mama donesú domov, tak je zaslúžené a nie je to iba tak. Čiže ak sa dá, chcel by som vás len poprosiť, aby ste prehodnotili postoj a aby sme posunuli ten návrh do druhého čítania a v druhom čítaní urobili možno aj zásadné zmeny, ale ak môžu platiť, neviem, odkedy navrhujete, od 1. septembra? Od 1. septembra alebo od 1. januára tie zmeny môžu platiť a nemusí to byť zbytočne o rok neskôr. A nemusí tam zostať, možno väčšinu môžme v tom návrhu zmeniť, ale verím naozaj, že na tých zásadných opatreniach, zásadných zmenách z toho návrhu by sme sa dokázali zhodnúť.
Taktiež by som bol veľmi rád, ak by sme popri tomto probléme riešili problém, ktorý trošku súvisí s predošlou témou, ktorá sa minulý týždeň tu pretriasala. Myslím, že v stredu alebo vo štvrtok, a to boli rozvody, ktoré vlastne strana SaS chcela tak nejak zjednodušiť. Ale popri tej diskusii tu padli slová o tom, že áno, my vlastne motivujeme ľudí, ktorí sú aj v manželstve, aby sa rozviedli, lebo ak raz títo ľudia sa rozvedú a odrazu budú nie spoločne posudzované osoby v domácnosti, ale budú samostatne posudzované osoby z pohľadu sociálnych dávok, tak odrazu budú mať v rodine viacej peňazí. V rodine už síce papierovo rozvedenej, ale budú mať viacej peňazí, ako mali predtým, kým boli ako manželia. Takisto opačne, ten súčasný systém, kedy spoločne posudzujeme osoby, tak odrádza od toho, aby ľudia, ktorí práve sa nachádzajú alebo žijú tak z ruky do úst, alebo sú v tej sfére chudoby na Slovensku, tak aby, ktorí, alebo ešte inak povedané, ktorí prepočítavajú každú jednu, každú jednu korunu, každé jedno euro, tak týchto ľudí, títo ľudia veľmi dobre vedia a poradia im to aj teda ostatní, že nie je vhodné, aby vstupovali do nejakého manželského zväzku, lebo vtedy budú mať menej peňazí. A toto považujem za obrovskú zvrátenosť v sociálnych dávkach, kde vlastne my v momente, jak dvaja ľudia sa rozhodnú žiť spoločne v domácnosti, v legálnom zväzku, tak, alebo teda v manželstve, tak automaticky majú menej peňazí zo sociálnych dávok ako dovtedy, alebo v porovnaní s tým, keď v tej istej domácnosti žijú, ale bez nejakého uzavretého legálneho zväzku.
Jednoducho to je zvrátenosť a potom sa nečudujme, že sa nám málo manželstiev uzatvára a že nám stúpa počet rozvodov, percentuálny počet rozvodov.
Čiže popri riešení toho, čo riešite v zákone, by som očakával aj riešenie tejto otázky. A myslím si, že bolo by spravodlivé, aby človek, každý jeden, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi, aby mal rovnakú dávku bez ohľadu na to, s kým vlastne v tej domácnosti žije. Možno na prvý pohľad zvrátené, lebo si povieme, že teda však vlastne logicky, keď chcú žiť dvaja spolu, tak potom majú menšie výdavky, ale keďže nám to spôsobuje problém práve v tom, že ľudia sa, zo špekulatívnych dôvodov trebárs, nevstupujú do vzťahu manželského, alebo zo špekulatívnych dôvodov sa rozvedú, aby mali väčšie dávky, tak mali by sme to zmeniť. Možno sa niekomu zdá, že je zvrátené, že niekto by skrz pár eur sa rozvádzal, alebo kvôli tomu by nevstúpil do vzťahu manželského, ale pri, pri ľuďoch, ktorí žijú naozaj z ruky do úst, aj týchto málo peňazí hrá veľmi dôležitú rolu. A čo je najpodstatnejšie, čo by som chcel povedať, je to, že ak chceme tento problém riešiť v osadách, ak chceme problém riešiť aj mimo osád, v rodinách, ktoré sú v hmotnej núdzi, a možno niekedy teda aj v neprispôsobivých, či v osadách alebo mimo osád, rodinách, tak v prvom rade by sme sa mali pozrieť na samých seba. Aj dnes, keď sa tu tak letmo rozhliadnem, tak je nás tu asi dvadsať a veľmi ťažko dnes bude niekto argumentovať s tým, že sedí v kancelárii a pozerá tento záznam z televízie. Keď sa pozriete teraz do garáže, koľko nás tu je dnes v pléne, v pondelok ráno, tak garáž je, myslím si, veľmi dobrým, veľmi dobrou dochádzkovou knihou. A tam by sme videli, že je tam poloprázdno alebo možno štvrtinovo prázdno a v tom prípade.
A tuto si myslím, že mali by sme začať od seba. Ak chceme hovoriť niekomu, že sa nemá, že koláče nebudú bez práce, tak mali by sme si aj sami sebe povedať, že koláče nesmú byť bez práce. Mali by sme začať chodiť do tohoto pléna poctivo, pravidelne a možno, ak by sme zmenili iba systém hlasovania, že by sme hlasovali po každom jednom prednesenom návrhu a po ukončení každej jednej rozpravy, tak by sme nevedeli kalkulovať s tým, že kedy treba do roboty chodiť a kedy netreba do roboty chodiť. Jednoducho museli by sme tu sedieť na zadku, kým by sa návrh neprerokoval, a predpokladám a mám taký pocit, že by to prospelo kvalite prerokovaného zákona, lebo bolo by nás tu viacej, viacej by nám záležalo na tom, aby sme zákon, alebo aby sme ho poznali, aby rýchlejšie možno tá diskusia ubehla, čiže by sme sa vyvarovali možno takých zbytočných vsuviek, teatrálnych, ktoré tu niekedy teda sú, a teraz, každopádne by to prospelo kvalite prerokovávaných zákonov.
Čiže ak nechceme, aby sa ľudia na Slovensku správali ako v osade, my by sme nemali sa správať ako v osade, a keď nechceme, aby ľudia v osadách nemali koláče bez práce, tak predtým by sme mali byť my vzorom a my by sme mali si vstúpiť do svedomia a mali by byť tieto ľavice plné a mali by sme my ukázať, že už nechceme dostávať koláče bez práce. Kým to neurobíme, tak nemôžme ukazovať na osady prstom, ale musíme v prvom rade ukázať na seba a uznať, že my v slovenskom parlamente sme de facto v osade.
A tie pravidlá si nadstavujeme sami. Tu je rozdiel voči tomu, ako sa správajú ľudia, ktorým nastavujeme pravidlá my, politici, a medzi tým, ako sa správame my, politici, ktorí si sami sebe nadstavujú pravidlá. Že ukazovať na prsty, alebo ukazovať prstom na ľudí, ktorí fungujú podľa našich pravidiel, je zvrátené, odsudzovať ich zato, že fungujú podľa našich pravidiel, a neodsudzovať v tom istom čase samých seba, ktorým si, sami sebe určujeme, my, rokovacím poriadkom pravidlá.
Čiže ešte raz, čo sa týka k samotnému návrhu. Úmysel si myslím, že dobrý, cieľ správny, možno sú tam chyby, ktoré treba, nieže možno, sú tam chyby, ktoré treba odstrániť, hlavne tie, že naozaj, aby ľudia, tí, ktorí nemajú prístup ani k aktivačným prácam, alebo jednoducho nemajú prístup k práci, by nemali byť potrestaní odrazu novým systémom iba preto, lebo žijú v Rimavskej Sobote, kde je pomaly 40-percentná nezamestnanosť. Jednoducho v takomto prostredí je zúfalosť vlastne byť nezamestnaný, lebo tie pracovné miesta tam nie sú. Ak si niekto vie predstaviť v tejto sále, že odrazu starostovia v okrese Rimavská Sobota vymyslia 20 tisíc aktivačných miest v aktivačných prácach, tak je hlupák, lebo jednoducho, nevie si predstaviť ani, čo to vlastne znamená. Jednoducho sa to nedá. Čiže ono, keď chceme takúto zásadnú vec urobiť, tak buď nejaké prechodné obdobia, alebo naozaj teda v tom, v tom prostredí, kde aktivačné práce nie sú k dispozícii, ľudí za to trestať nemôžeme, ak ich nedostanú.
Samozrejme, ak aktivačné práce budú niekomu ponúknuté, a ten ich odmietne, alebo ak niekto pôjde do práce a na tretí deň ožratý bude vyhodený z tej práce, tak takýto človek by automaticky mal byť postihnutý a mali by sme sa k nemu stavať ako k človeku, ktorý sa dobrovoľne stal vyvrheľom spoločnosti. Čiže možno by mal dostať to jedno teplé jedlo denne a nič viac, ale ľudia, ktorí budú mať záujem o aktivačné práce, a nedostanú ich k dispozícii, tak by na to nikdy doplatiť nemali.
Každopádne, ešte raz keď poviem, kvitujem posun v myslení strany SaS, ktorá svojím odvodovým bonusom chcela presadiť myšlienku, že ktokoľvek, či chce robiť, alebo nechce robiť, bude mať nárok na odvodový bonus, čo považujem za veľmi škodlivé, ak by sme aplikovali na Slovensku v tomto duchu, čiže kvitujem posun k tomu, že musí byť vždy zásluhovosť pri sociálnych dávkach, a ja osobne by som tento návrh chcel podporiť s tým, že očakávam diskusiu do druhého kola a tajne verím, že aj strana SMER si uvedomí, že je lepšie posunúť ten návrh teraz do druhého čítania, jako prísť za rok de facto s tým istým len v ružovom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2012 14:04 - 14:06 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Lucii ďakujem za vystúpenie. Možno by sa dalo mu aj niečo vytýkať, ale väčšinu by som určite pochválil. Každopádne tá základná myšlienka, ktorou myslím si, že prvýkrát, keď si zistila, že som na kandidátke SaS v predošlom volebnom období, tak práve bol to článok, ktorý sa nazýval "Bez práce nie sú koláče" a vtedy si sa postavila voči mne dosť zásadne kriticky a pomenovával som tam práve tento problém. Takisto potom aj ten váš nápad s odvodovým bonusom, kedy ste chceli rozdávať peniaze bez práce, som kritizoval a som rád tomuto posunu, že vlastne ste dospeli k tomu, že nesmieme nikomu dávať peniaze bez práce. Ale okej, hovorím, snaha sa cení, a teda ten návrh, ktorý ste predložili, je dosť komplexný.
Ale to, čo si zase hovorila, vlastne v tých osadách, aj keď si sa tomu bránila, snažila si to prezentovať, že to je širší problém, že nie je to problém osád, ale potom vždy tak, keď si sa nekontrolovala, tak si sa vrátila vlastne do tých osád. Tak áno, ten systém v tých osadách sme my nadstavili a tí ľudia teraz na základe toho systému fungujú, že majú koláče bez práce alebo majú peniaze na pošte. Ale keď chceme týmto ľuďom kázať a chceme byť im nejako vzorom alebo chceme od nich niečo vyžadovať, tak mali by sme začať od seba. Lebo ja sa nazdávam, že my sme tu v osade, lebo my sme síce nadstavili systém, kedy netreba chodiť do práce, treba prísť iba na hlasovanie a máme koláče bez práce. Čiže keď chceme ľuďom v osadách hovoriť, že nebudú mať koláče bez práce, my by sme mali byť v prvom rade vzorom a my by sme mali chodiť do práce a mali by sme mať koláče za prácu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.6.2012 11:59 - 12:03 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Takže ďakujem vám za vcelku plodnú diskusiu na túto otázku, alebo k tejto otázke. Jak som aj spomenul, evidentne neuspejeme s touto iniciatívou, ale, a zostane to vo fáze takéhoto počiatku diskusie. Nevadí. Ako nie všetko sa podarí na prvýkrát. Ale určite to nevzdáme a budeme sa snažiť či vás postupne v tejto otázke presviedčať, že hoci teda je evidentné, že sú teda tu medzi nami ľudia, ktorí naozaj považujú alebo chcú dopriať ľuďom jedinú možnosť vyjadriť sa raz za štyri roky vo voľbách a ostatné chcú, aby už potom ľudia nechali na politikov. Hlboko s týmto názorom nesúhlasím, ale ako z takých nejakých ješitných politických dôvodov tých politikov to vcelku chápem.
Tie argumenty sa opakovali, stále to bolo teda o tom, že vlastne budú, boli by ľudia málo informovaní. Väčšina je hlúpa, čo povedal pán Šebej. Vysoké náklady na referendá. Referendum tak či tak nebude vynútiteľné, lebo poslancov nemôžme prinútiť, aby hlasovali. Referendá budú každý deň, každý týždeň, budú o banalitách, ľudia si zrušia alebo budú chcieť zrušiť platenie daní, to je príliš rýchla zmena a menšina nemôže rozhodovať. Takisto teda strach z tých prípadných predčasných volieb.
To sú argumenty, ktoré som hovoril v tom úvodnom vstúpení, kde som hovoril protiargumenty. Všetky tieto, na tieto protiargumenty existuje liečenie, len by sme museli chceť. Ak by sme chceli vyriešiť to, aby to nebolo o banalitách alebo o zásadných na druhých stranách veciach, ktoré si myslíme, že by ľudia nemali o tom rozhodovať, my máme v rukách nadstaviť pravidlá. Môžme nadstaviť mantinely odkiaľ-pokiaľ, len by sme museli chceť. Takisto vyriešenie aj tých nákladov, teda takisto aj ich ochranu, trebárs tej vládnej moci pred prípadnými predčasnými voľbami a tak podobne.
Mrzí ma naozaj vystúpenie pána Šebeja, ale teda tá časť, kde sa snažil znevážiť inštitút referenda spomínaním alebo strašením, poukazovaním vlastne na referendá diktátorov Mussoliniho, Hitlera. Najmä kde úplne zamlčal fakt, že títo ľudia boli zvolení regulárne vo voľbách a to referendum bolo iba nejaký taký doplnok počas ich vládnutia. A vlastne snažil sa pripísať - nepriamo síce, ale myslím si, že účelovo a premyslene - tieto negatívne dôsledky vládnutia týchto ľudí práve referendom. To bol podľa mňa taký najhorší a najnegatívnejší moment celej diskusie.
Každopádne prosím vás o podporu, ak si to viete predstaviť, už minimálne aj to zdržanie bude aspoň nejakým takým signálom, že pome sa baviť, a aj to už by som povedal, v tejto situácii budem osobne považovať za ústretový krok.
A tak prajem vám správne rozhodnutie, aby bolo v súlade s vaším svedomím a presvedčením a v prospech ľudí, ktorých zastupujete.
Skryt prepis