Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, priznám sa, chcel som stihnúť do druhého čítania vypracovať taký pozmeňovák, aby, ja som aj spomínal na výbore, že ktorý by v podstate zmrazil platy ústavných činiteľov až dovtedy, dokedy Slovenská republika nedosiahne vyrovnaný štátny rozpočet. Lebo keď sa pozrieme na to, tak posledných štyri alebo päť rokov tak či tak každý rok vlastne túto tortúru poslanci, alebo takého kvázi samobičovania, podstupujú, každý rok si poslanci platy zmrazujú. A ja som teda pevne presvedčený, že aj do budúcna, kým ten vyrovnaný štátny rozpočet nebude, naďalej si svoje platy každý rok zmrazovať budú. Možno to je marketingovo výhodná politika, že každý rok vlastne takéto samobičovanie poslancov alebo ústavných činiteľov v Národnej rade prebieha a možno vieme niečím takto kŕmiť média, ale myslím si, že racionálne by bolo naozaj, že by sme teraz jedným zákonom vlastne si schválili zmrazenie do presne určeného termínu, dovtedy, dokedy bude Slovenská republika hospodáriť iba z toho, čo naozaj od ľudí a od firiem vyzbiera. Keďže sa mi to nepodarilo, stihnúť druhé čítanie, tak pravdepodobne to potom predložíme niekedy v nasledujúcich mesiacoch ako samostatný návrh. Jednoducho takto by sme si do budúcna ušetrili prácu a môžeme sa venovať iným zmysluplnejším robotám a zároveň by sme si sami dali nad krk, alebo by to bolo pre nás také memento, a o to viacej by sme sa snažili spoločne hľadať cestu na to, aby Slovensko malo vyrovnaný štátny rozpočet, konečne po tých dlhých rokoch.
Ďakujem.

Martin, pôjdem po takých tvojich citátoch, ktoré si teda hovoril a poviem možno k tomu niečo svoje. Povedal si, že v prvom rade treba nechať na ľudí, na ich vlastné svedomie, čo im škodí a čo nie. Jasné, samozrejme, dospelý človek sa vie rozhodnúť a možno aj ten predtým, ako je tesne dospelý, ale malé decko 5-, 6-ročné, ktoré bez najmenších problémov sa k tejto tlači vie dostať, možno 10-ročný školák na základnej škole, myslím si, že ešte nevie sa rozhodnúť, čo mu škodí a čo nie pre jeho vývoj. A o tomto hovoríme, ale to je tá mravnosť v tej ústave a asi tebe to príliš veľa nehovorí. Povedal si, že tento zákon je o nafúkanosti niektorých politikov, súhlasím. O tvojej nafúkanosti a predviedol si tu veľmi nafúkaný prejav mestského liberála. Vyslovene si bol demagóg a klamal si a podľa mňa úmyselne si klamal a druhá varianta je taká, že si si vôbec neprečítal návrh zákona, lebo povedal si, že na základe tohto návrhu zákona by nebolo možné uverejniť fotografiu, kde je znázornené vyšetrenie, samovyšetrenie pri prípadnej rakovine prsníka. Jednoducho, vyslovene hrubo klameš. Prečítaj si, prosím ťa, aspoň návrh zákona, keď ideš k tomu niečo vystúpiť. Povedal si, že fanatizmus je zlý, áno, tvoj bezhraničný liberálny fanatizmus je zlý, lebo ten nepozerá na záujmy malých detí, ale o každom človeku si myslí, že je zodpovedný, vie sa rozhodnúť, aj to malé 6-, 7-, 8-ročné dieťa, čo je úplná hrubá lož.
Hovoríš, že tí, čo to predkladajú, možno sami majú vlastný problém, a naznačoval si tu hocičo a nie práve čisté, vyslovene to bol od teba prejav, prejav demagóga, plný osobných urážok iných ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor. Čiže, jednoznačne si ukázal, čo podľa teba liberalizmus je, toto je rešpekt iného názoru, urážať druhých ľudí a spraviť z nich nesvojprávne osobnosti.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, ja by som chcel naozaj veľmi, veľmi, veľmi stručne iba povedať pár viet. A chcem ich hovoriť práve preto málo, lebo si myslím, že Braňo Škripek tu mal veľmi dobré vystúpenia, bolo cítiť, že tú tému má prežitú a žije s ňou. A myslím si, že je potom aj od ostatných poslancov cítiť, že keď predkladajú nejaký návrh, ktorý dlhodobo mali na mysli, dlhodobo na ňom pracujú a keď ho prezentujú, že úplne s ním žijú. Čo mňa zaujalo, tak bolo práve to, čo citoval, ale popri inom, čo ma zaujalo, ale na čo by som sa chcel iba upriamiť, tak bola citácia ústavy. Článok číslo 26 našej slovenskej ústavy v odseku 3 hovorí, alebo prečítam ho celý. Článok číslo 26 odsek 1: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené." Odsek číslo 2: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon." Tretie: "Cenzúra sa zakazuje." Štvrté, štvrtý odsek: "Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Ešte je tam piaty odsek, ale nesúvisí príliš.
Naozaj mi išlo o ten, v podstate o prvý, druhý, tretí, štvrtý odsek, ktorý v prvom odseku hovorí o tom, že sme si vybojovali niečo, že máme slobodu prejavu na Slovensku. Hurá, všetci z nás si asi povedia. Vážime si ju. V druhom odseku, že teda nepodlieha, alebo to právo vyjadrovať svoje názory nepodlieha žiadnej nejakej regulácii alebo nejakému povoľovaniu, a teda máme v tomto absolútnu slobodu. Po tretie to, čo hovoria liberáli, že cenzúra sa zakazuje, a za všetkým, akýmkoľvek obmedzením vidia cenzúru. A po štvrté, to veľmi dôležité, že štát má právo zasiahnuť do tejto slobody, ak tá sloboda, zjednodušene, ohrozuje mravnosť. To, čo tu ukázal Braňo Škripek a o čom teda informoval niekedy možno pred mesiacom na tlačovke, jednoznačne, myslím si podľa asi, neviem, nechcem hovoriť teraz, ale podľa súdnych ľudí si myslím, že ohrozuje jednoznačne mravnosť. Ak niekto chce povedať, že tie obrázky, ktoré tu boli zverejnené, neohrozujú mravnosť malých detí, ktoré sa k týmto novinám bez problémov dostanú, môžu si ich bez problémov v novinových stánkoch kúpiť, tak si myslím, že vlastne ten človek ani nevie, čo je v skutočnosti mravnosť. A znova, bolo to tu už aj pri tej téme audiotextu, ale aj pri tomto, si myslím, že je krásna sloboda. Ale, ak štát si myslí, že jeho úlohou je naozaj poskytnúť svojim obyvateľom bezbrehú slobodu, kde nechráni ľudí, ktorých v podstate tá bezbrehá sloboda môže svojím spôsobom poškodiť, tak ten štát na svoju funkciu zlyháva. A na Slovensku podľa toho, čo sme tu videli, štát na svoju funkciu ako keby dobrovoľne abdikoval. Naozaj, stačí zájsť do kolísky demokracie, alebo nášho vzoru demokracie, do Spojených štátov a skúste hľadať dni a týždne, či nájdete jeden voľne prístupný časopis alebo noviny, kde nájdete ktorúkoľvek fotografiu, ktorá by sa, alebo podobnú fotografiu tým, ktoré tu boli zverejnené. My sme si odpozerali demokraciu, ale snažili sme sa ju urobiť asi až príliš demokratickú a vôbec sa v tejto téme alebo v tomto konkrétnom momente nehanbím povedať, že treba obmedziť tú bezbrehú slobodu, ktorú v tejto veci konkrétnej na Slovensku máme. Viac hovoriť nechcem, lebo myslím, že Braňo povedal všetko, čo povedané malo byť. Ďakujem veľmi pekne, bol by som veľmi rád, ak by ste to podporili.

Ja by som k tomu doplnil, že áno, môžeme zvoliť taký prístup, ako by kolegovia zo SaS-ky, ak by tu boli, zvolili, však vlastne všetci sme si slobodní, všetci sme pekní, zdraví, rozumní a všetci vidíme aj polmilimetrové písmo na inzeráte, tak vlastne nechajme to na slobodnom rozhodnutí každého človeka. Ale ja si myslím, že štát v určitých správnych situáciách naozaj má chrániť tých ľudí, ktorí nie sú práve možno rozumní, ktorí majú možno nejaké dioptrie, ktorí sú v núdzi a ktorí nedokážu, bohužiaľ, aj možno niekedy odolať pokušeniu. A práve pre takýchto ľudí je tento návrh zákona určený, aby sme týchto ľudí chránili. A myslím si, že toto je správny prístup štátu, nie bezbrehý liberalizmus, alebo teda zase potom bezbrehá regulácia.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, predkladáme veľmi jednoduchý zákon, alebo veľmi jednoduchú novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. A poviem naozaj takou ľudovou rečou, ak sa táto novela prijme, tak vlastne ktokoľvek, kto na Slovensku zavolá na audiotextové číslo, tak predtým, ako mu začne nabiehať tarifa, čiže predtým, ako mu začnú odrátavať z účtu nejaké peniaze, a vieme, že sú dosť veľké za minútu, tak ho hláška upozorní, že pozor voláš teda na, alebo nie, že pozor, ale teda, že upozorní ho na to, že minúta, ak budeš pokračovať v hovore, minúta tohto hovoru bude stáť tri eurá napríklad. Nič viac. Je to veľmi jednoduchá zmena, ale myslím si, že s dosť veľkými dôsledkami. Samozrejme, na jednej strane na firmy, ktoré si postavili na tomto biznis a ktoré nájdeme v inzerátoch, kde vám napíšu, hľadám, ponúkam prácu, alebo lacná pôžička bezúročná, bez ručiteľov do 100 tisíc eur. Ľudia v núdzi veľakrát, ktorí nemajú prácu, ktorí nemajú peniaze, na takéto číslo zavolajú, podľahnú mámeniu tejto inzercie, zavolajú a peniažky tie, to málo peňazí, ktoré majú, sa im veľmi rýchlo zase z účtu alebo z peňaženky odkotúľajú, lebo sa nestačia čudovať, čo im to prišlo za účet za ich mobilný telefón alebo za pevnú linku.
Čiže, bohužiaľ, na zneužívaní dôverčivosti, alebo zneužívaní núdze mnohých ľudí si niektoré firmy na Slovensku postavili biznis, nie nezákonný, lebo vlastne je zákonné prevádzkovať audiotexové linky, ale, bohužiaľ, tým, že tú informáciu neposkytujú, alebo poskytujú takými drobnými písmenami, alebo to beží na obrazovke počas toho, ako sa vám tam objaví nejaké audiotexové číslo, ani si nevšimnete, čo tam vlastne napísané je, koľko tá minúta hovoru stáť bude, tak zneužívajú nevedomosť týchto ľudí, alebo nedostatok informácií, alebo teda tú núdzu, a títo ľudia takýmto spôsobom sú okrádaní.
Podľa mňa to je veľmi podobný systém ako pri automatoch, kedy vlastne tí ľudia, ktorí v tej núdzi sú, si myslia, že nahádzaním korún do automatu sa zo situácie dostanú, a vlastne dostanú sa, ešte hlbšie sa do tej, do tej núdze prepadnú. Nič iné tento vlastne zákone nerieši. Čiže veľmi jednoduchá zmena a myslím si, taká veľmi nepolitická. A postihuje práve ten súčasný právny stav ľudí bez ohľadu na politické tričko, či ho majú modré, červené, žlté, oranžové, jednoducho, každému človeku v núdzi to ubližuje.
Takže skúsme, prosím vás, sa zamyslieť a podporiť prospešnú zmenu.

Pán kolega Brixi aj Tóno Martvoň, obidvaja ste tam používali, jeden ste povedali tak, že nechcete, aby poslanci boli nadľudia, druhý nadčlovek, ale tu vôbec o to nejde, tu nechcú poslanci vlastne nejaké práva pre seba, pre svoj vlastný prospech. Poslanci takýmto spôsobom by získali iba možnosť vykonávať dobre svoje poslanie, svoje povolanie, lepšie povedané, svoju povinnosť. Keď raz ako poslanci máme povinnosť kontrolovať vládnu moc, tak týmito právami, alebo právom individuálneho poslaneckého prieskumu by sme iba získali nástroj, aby sme naozaj túto povinnosť aj mohli realizovať. Čiže to nie je, že by sme chceli získať nejaké nadprávo voči obyčajným ľuďom, aby sme sa teda pochopili.
A keď, Tóno, ty si hovoril, že keď sa vlastne, takto by sa poslanec individuálne mohol oboznámiť s nejakými osobnými údajmi, ale skús mi vysvetliť, aký je rozdiel, keď na poslanecký prieskum pôjde skupina poslancov a oboznámi sa s osobnými údajmi a keď pôjde individuálne jeden poslanec a oboznámi sa s osobnými údajmi. Myslím si, že logický rozdiel medzi jednou a druhou situáciou nie je žiadny. A viete sami, že za situácie, ja som to nezažil, našťastie, ale aj teraz, v minulosti to bolo, že Mečiar zaparkoval tých poslancov, ktorí sa mu nepáčili, všetkých, do výboru pre životné prostredie a chudáci vlastne všetci ľudia, či to bol lekár, alebo ekonóm, všetci mohli v podstate vykonávať kontrolnú činnosť iba v nejakom, v odbore životného prostredia a toto nie je fér. To sa môže stať aj teraz, takáto situácia, aj dnes sú už v niektorých tých malých kluboch ľudia zaradení nie ani podľa odbornosti, a chceli by vykonávať kontrolu podľa svojej odbornosti, a vlastne ju nemôžu vykonávať. Ja si myslím, že takýmto spôsobom tým pádom bránime poslancovi v riadnom výkone jeho mandátu, a hlavne teda vo výkone jeho povinností, ktoré má hlavne voči svojim voličom.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, najprv by som chcel k tomu, dobre, Tóno, ty si to nazval politikárčeniu pani poslankyne Gibalovej, čo tu predviedla pred dvadsiatimi minútami. Pozrel som si tú dôvodovú správu, ktorú hovorí, že Jozef Viskupič odkopíroval, a preto je plagiátor. Hanbil by som sa na vašom mieste, pani poslankyňa Gibalová, lebo vy vlastne ako poslankyňa Národnej rady, vy neviete ani čítať. Ja som to pozeral desať, pätnásť minút, aspoň desať-pätnásť minút, desať-pätnásť minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, naozaj, správajte sa korektne ku kolegyni.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Desať-pätnásť minút, som nenašiel ani jedno, jednu spojitosť slov, ktorá by bola odkopírovaná z vašej dôvodovej správy. Hanba vám, pani poslankyňa Gibalová, keď človeka, ktorý napíše trikrát dlhšiu dôvodovú správu, ktorá nepoužíva nič z vašej dôvodovej správy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás, vyjadrite sa k predloženému rokovaciemu poriadku. Nech sa páči, a nekomentujte, nekomentujte vystúpenie pani poslankyni.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Hovorím, hovorím o dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona a konfrontujem s názorom, ktorý tu bol vyslovený. Myslím si, že mám na to právo. Čiže nie je tam nič, čo by zakladalo akékoľvek právo vás obviňovať, niekoho, z plagiátorstva.
Čo sa týka samotného návrhu zákona, ja si naozaj myslím, že keď raz máme ústavodarnú právomoc kontrolovať výkon moci, tak je to zároveň aj naša povinnosť, a tým, že Jozef Viskupič predkladá tento návrh zákona, tak v podstate sa iba dobíja k tomu, aby sme si túto povinnosť mohli realizovať, lebo túto povinnosť máme voči našim občanom na Slovensku, voči voličom, ktorí od nás očakávajú, že budeme kontrolovať v tomto prípade vás, SMER, ako výkonnú moc v štáte. Hovoríte, že máme možnosti, že však aj dnes máme možnosť poslaneckého prieskumu, ale naozaj, realita je aká? Jednoducho iba taký poslanecký prieskum bude urobený, s ktorým vy budete súhlasiť. Inak povedané, môžeme urobiť iba taký poslanecký prieskum, opozícia, s ktorým bude, v ktorom chceme kontrolovať výkonnú moc, s ktorým bude výkonná moc súhlasiť. To mi pripadá naozaj tak, ako pri referende, že povieme, že ľudia, však máte možnosť sa slobodne rozhodnúť, slobodne môžete priamou demokraciou presadiť si čokoľvek v referende, ale zároveň vieme, že nikdy päťdesiat percent ľudí k referendu nepríde. Čiže je to naozaj iba také pro forma hranie sa. Takisto, keď hovoríme o hodine otázok, viete sami, opozíciu, alebo sa nečudujem opozičným poslancom, že nemajú chuť predkladať otázky, keď vieme, že keď tam predložia otázky, tak vy to prebíjate desiatkami otázok, len aby náhodou nebola tá opozičná otázka vylosovaná. Je to také detinské a myslím si, že práve tým, že by ste aj tento návrh zákona schválili, že by aj individuálny poslanec, alebo prípadne, keď poviete traja poslanci, alebo ako, alebo aspoň aby to boli traja poslanci z troch rozličných klubov, aby teda to nebolo fakt, že si teda niekto, nejaký odtrhnutý vagón v parlamente zmyslí, že teraz bude každý deň chodiť po úrade, aby to nebolo zneužívané, tak vy ste ukázali svoju veľkosť.
A myslím si a som presvedčený o tom, že moc, ktorá koná čestne, sa nebojí svojej vlastnej kontroly a ja trošičku mám pocit aj pri pozícii šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, to, akým spôsobom ste si ho vybrali, aj pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, aj možno pri tomto postoji, že ako keby, že sa obávate svojej vlastnej kontroly a bojíte sa, aby vám niekto na prsty pozeral. Ja si myslím a teším sa. Nie, že myslím, myslím si, že tak by Slovensko malo vyzerať, čiže politici, ktorí budú vládnuť, sa nebudú báť, aby im ktokoľvek, či občania, alebo opozícia pozerali na prsty, a vtedy, keď k tomuto dorastieme a Slovensko takýto, aj takýto návrh zákona možno na ceste k tomuto prijme, tak vtedy naozaj ľudia budú mať pocit, že politici nie sú tí, ktorí im pred voľbami niečo nasľubujú a po voľbách ich iba okrádajú, ale že naozaj im ide o to, aby spravovali dobre, kvalitne veci verejné.

Pôvodný návrh poslanca Viskupiča, aby som opravil svojho predrečníka. Tóno, trochu si ma sklamal a priznám sa, že aj pri viacerých takých návrhoch z teba cítim trochu taký ako keby, že oportunizmus, a sorry, naozaj ja očakávam od hlavne, od nových poslancov SMER-u, a dupľom od teba ako od takého predstaviteľa mladej, novej krvi v SMER-e, že budeme sa skorej pozerať na veci so zdravým rozumom, minimum politikárčenia budeme do toho dávať. A tuná mi to pripomína, že naozaj na každej veci si chceš nájsť nejakú zámienku, aby si ju spláchol a využívať trošičku možno tú, tú pozíciu moci, ale takýto návrh ak by prešiel, tak takisto aj SMER nebude večne zase asi pravdepodobne vládna moc, a keď bude v opozícii, tak aj poslancom SMER-u by sa to zišlo, a dobre, keď teraz máte pocit, že to treba spláchnuť a odbiť takýmito kvázi argumentmi, tak dobre, napíšte to do vašej novely rokovacieho poriadku, ale ja si myslím, že naozaj, je to na prospech vecí jedných aj druhých, lebo každý raz ťaháme pílku a každý raz sme v opozícií a takýto nástroj by sa nám zišiel.

Pani kolegyňa Gibalová, ja vám dopredu dávam súhlas na odkopírovanie akéhokoľvek môjho zákona aj s komplet s dôvodovou správou, keď chcete aj s podpisom na konci, lebo mi nejde o politikárčenie, ale o to, keď sa mne nepodarí ten návrh zákona presadiť, aby sa to podarilo vám. A tak ako ste vy hovorili, aj sama ste to priznali, niekedy dávno ste tento návrh predkladali, potom dlhé roky ste s tým nič nerobili a na vašom mieste by som bol iba rád, ak sa niekto tejto iniciatívy chopil a nech by to prepísal aj od písmenka do písmenka.
Druhá vec je, aj sama viete, aj sama si nepíšete zákony, aj sama nepíšete dôvodové správy a viete, že vám to vlastne vždy chystá právnik, a vy ako poslanec alebo poslankyňa nemáte čas a možnosti a schopnosti si kontrolovať, či náhodou niekde niečo odpísal, alebo neodpísal, a pripadá mi naozaj ješitné a politikárčenie, aby sme ešte si aj strážili nejaké autorstvo pri návrhoch zákonov, formulácii zákona alebo dôvodovej správy. Buďme radi, že niekto z nás v tejto sále niečo, nejaký dobrý rozumný návrh zákona presadí, a nepozerajme na trapné politikárčenie, či tam použije také slovné spojenie, alebo onaké, a či som ho predtým použil ja, alebo niekto iný.

Jozef, hovoril si, že homosexuáli tu boli odjakživa. Vymenoval si všetky kultúry, v ktorých žili, ale pokiaľ si dobre pamätám, nikdy ich v minulosti nenapadlo, že by sa snažili o nejaký akt alebo o získanie nejakého spoločenského uznania, aby mohli na základe nejakého zväzku získavať napríklad priezvisko svojho partnera. Tým pádom tu nastáva dosť výrazný posun.
Hovoríš, že máme slobodnú voľbu povolania, majme slobodnú voľbu partner. Spojil si tieto dve veci, hoci mne to pripadá nespojiteľné, ale, okej, berem, tak pôjdem na to tvojou logikou.
Keďže sme spojili povolania, aj teda voľba partnera, tak si myslím, že je úplne normálne, že spoločnosť si môže zvoliť parametre, ktoré vyžaduje na výkon jednotlivých povolaní, na výkon práce lekára, na výkon práce pekára, na výkon práce vodiča, aj na výkon povolania manžela, manželky. O to tu presne ide. Jednoducho máme určené nejaké pravidlá, kto manželom a manželkou môže byť, a keďže títo ľudia tieto pravidlá nespĺňajú, tieto parametre nespĺňajú, tak jednoducho im nepriznáme status manželov, lebo nesplnili parametre alebo podmienky, ktoré si spoločnosť určila.
Stále mi to pripadalo také, jak kebyže vyvolávaš pocit, jak sa tu kebyže sa tu bavíme dva dni o nejakom, alebo je to prejav nejakej netolerancie, inakosti, alebo nerešpektovania práv menšín. Vôbec nemám ten pocit. Ako nemám pocit, že títo ľudia sú na Slovensku diskriminovaní v právach, ktoré majú. Ale myslím si, že kohokoľvek, či týchto ľudí, alebo kohokoľvek iného, ak si bude nárokovať nadpráva, by sme v tomto diskriminovať mali, alebo lepšie povedané, by sme mu nadpráva priznať nemali. A ja to jednoducho vidím v tomto duchu.
Čiže to nie je o tolerancii inakosti, ale o tolerancii zdravého rozumu.