Videokanál poslanca

Pán minister, osobne sa domnievam, že jediná šanca pre Slovensko, teraz nemyslím pre vládu, pre stranu SMER, ako vlastne zachrániť budúcoročný rozpočet, tak je nabudiť na Slovensku atmosféru, že ľudia, ktorí neplatia dane, sú nepriatelia štátu. A keď chceme toto dosiahnuť, tak si myslím, že by sme tu mali hľadať skôr cestu okrem, alebo teda nie cestu takéhoto vystúpenia a obviňovania možno tej opozície, ale prísť, postaviť sa a povedať: Poďme spoločne, koalícia, opozícia, všetci, poďme všetci politici, ktorí na Slovensku sme, poďme dosiahnuť spoločne stav, aby každý, kto platiť dane štátu má, aby dane platiť platil. Lebo ak to bude naďalej o tomto, že možno teraz si vládna moc povie, že sama vymyslí riešenie, ako vlastne zabezpečiť to platenie daní a nevyužije možno ten potenciál, ktorý podľa mňa určite je v tej opozícii, tak možno ľudia iba na to doplatia tým, že takto za rok znova budete zvyšovať dane. A to asi ani vy, ani my nechceme.
Takže je v záujme aj opozície, aj vládnej moci, aby sme sa spoločne dohodli na ceste, ako naozaj dosiahnuť stav, že každý, kto má platiť dane, dane aj platiť bude. Potom to je cesta aj k tomu, že do budúcna možno omnoho skôr, ako by ste chceli, alebo ako teraz aj predpokladáte, by sme dokázali prípadne aj dane znižovať a nielen zvyšovať.

Kolega Martvoň, prepáč, ale toto mi tak, tento návrh pripadá taký, taká predĺžená ruka nejakého prevádzkovateľa hazardu, ktorý sa nevie dočkať, kedy sa späť môže vrátiť k biznisu, zarábaniu na nešťastí druhých. V podstate takýmto presunutím alebo skrátením lehoty z roka na pol roka vlastne si vykopal takú časovú vojnu, kedy ľudia, ktorý ten hazard v tej svojej obci nechcú, tak rýchlo budú musieť dostať nohy a možno už cez vianočné sviatky rýchlo začať dopredu zbierať podpisy pod petície, aby stihli tvoj limit polročný, ktorý im takýmto spôsobom dávaš. Ako dávaš im nôž na krk, lebo inak sa im hazard do mesta vráti. No ale beriem. Jednoducho vládnete, je to vaše právo a pevne verím, že ľudia sa prispôsobia, a toto právo alebo táto možnosť, na ktorú sa niekto spolieha z prevádzkovateľov hazardu, že ani nedostane možnosť ho využiť.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, idem taktiež vystupovať k tomuto zákonu už opakovane, ale ono sa hovorí, že so zlom musíte bojovať dovtedy, dokedy ho neporazíte a hazard považujem za zlo. Sú v tejto sále určite aj ľudia, ktorí sú za jeho zavedenie na Slovensku aj zodpovední osobne a medzičasom sa možno stali z nich veľkí bojovníci proti hazardu. Každopádne za 23 rokov, už medzičasom uplynulo od revolúcie, sme hazardu vytvorili na Slovensku podmienky na to, aby sa nám na Slovensku krásne rozrástol. Pred približne rokom aj kúsok prišla iniciatíva, ktorá mu pristrihla krídelka. Medzičasom zase prišla iniciatíva, ktorá mu chcela uvoľniť priestor späť, až som sa zľakol, že pán minister chce lobovať za prevádzkovateľov hazardu na Slovensku, ale som bol potešený tým, že nakoniec bol ústretový a zaznel v prvom-druhom čítaní, zaznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Petráka, ktorý zjemňuje podmienky, a teda už nebudeme vyžadovať od ľudí, hlavne v mestách, nikdy neuskutočniteľné referendum a na základe ktorého by sme sa hazardu v meste zbaviť mohli, no ale bude to len petícia, podotýkam, len "petícia", v úvodzovkách a trošku s povzdychnutím, ale stále ľudia budú mať omnoho väčšiu šancu takýmto spôsobom podpisy vyzbierať, lebo je dosť zásadný rozdiel, ak povieme jeden termín a vyžadujeme v jeden deň, aby prišlo 50 % obyvateľov na referendum, čo nikdy nie je možné, a teda rozdiel, keď to urobíme petíciou, kedy tí ľudia, ktorí sa za túto tému oduševnia a povedia si, že budú zbierať dovtedy, dokedy nevyzbierajú 30 % podpisov, tak môžu zbierať mesiace, možno aj roky niektorí. Každopádne, z tohto miesta viem povedať, že budeme sa snažiť týmto ľuďom maximálne pomôcť, ktorí sa rozhodnú hazard zo svojho mesta a obce vykynožiť.
Takže beriem to ako sťaženie podmienok na vykynoženie hazardu voči súčasnému stavu. Na druhej strane chápem teda určitú opatrnosť ministerstva financií v tom, že mohli by sme byť vystavení nie práve príjemným súdnym sporom s prevádzkovateľmi hazardu, ak by sme ich vykynožili nie práve legálnym a čistým spôsobom.
Takže ak toto je čistejší spôsob alebo teda ak ministerstvo považuje predošlé spísanie petície za čistejší spôsob, OK, vôľa Božia a my sa prispôsobíme a ľudia, všetci, ktorí si myslia, že hazard na Slovensko nepatrí, dúfam, že naberú spoločne odvahu, zomknú sa a spoločne budú po Slovensku zbierať podpisy za petície a možno takto za rok budeme oslavovať, že Slovensko sme hazardu zbavili.
Takže odporúčam aj pánovi ministrovi, aby s týmto parametrom rátal do rozpočtu a keď ráta s nejakými peniažkami, ktoré do hazardu dnes legálneho sa ešte prikotúľať môžu, tak toto bude taký trošičku protivietor, že tie peniažky sa budeme snažiť uchrániť, aby zostali vo vreckách tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom do štátnej kasy prispievajú, ale koniec koncov, ako to sú iba také tie jedny čísla, ja zase pevne verím, že aj keď v tej jednej položke tie peniaze chýbať budú, tak v tých druhých položkách, ktorými liečime zo štátnych peňazí dôsledky hazardu a neblahého vplyvu hazardu na rodiny, tak zase tam sa nám to nejakým spôsobom zase vráti. Takže myslím, že to bude rozpočtovo neutrálne, aj keď ten hazard vykynožíme, alebo som o tom presvedčený.
Každopádne, tento návrh zákona, vzhľadom na to, že sťažuje podmienky, ako hazard z obcí a miest vykynožiť, nedokážem podporiť, ale hovorím, akože vítam aspoň tento posun, ktorý zavádza petíciu a nie naozaj to nereálne referendum, ktoré tam je pôvodne vlastne napísané.

Milý kolega, alebo, neviem, ako by som ťa mal teraz osloviť, ale taktiež som sa celkom tešil na tvoje vystúpenie. Ako musím povedať, že keď ťa človek nepočúva a pozerá iba to, čo vlastne tú gestikuláciu a to oduševnenie, ktorým to rozprávaš a keď sa vôbec tomu nerozumie, tak si povie, že má pravdu, že však to je vlastne náš budúci Fico. A ale potom ako keď sa možno trošku viacej do toho započúva niekto a spája si to, čo všetko hovoríš, a tie slovíčka a slovné hračky, ktoré tam pomedzi to povieš a kde obviníš opozíciu, že vlastne opozícia tým, že bojuje za zachovanie rovnej dane, tak vlastne bojuje za gangstrov, lebo poctiví podnikatelia chcú platiť vyššie dane, tak vlastne zistí, že to je naozaj taká znôžka naštudovaného textu a kopu hlúpostí pomedzi to.
Povedal si, že sociálna demokracia má cieľ, aj tým, čo robíte, aj teda predloženým zákonom chcete vybudovať lepšie miesto pre život zo Slovenska a chcete zo Slovenska urobiť domov pre všetkých ľudí. Ja tieto dve vety alebo tieto dva vaše úmysly s tebou zdieľam. Alebo keď toto je sociálna demokracia, tak sa k tomu hlásim. Ja tiež chcem, aby tu bolo lepšie miesto pre život a domov pre všetkých ľudí, ale myslím si, trošku matematiky nám k tomu chýba, lebo vy si naozaj myslíte, že si zoberiete kalkulačku, pero, papier, naškrkáte pár čísiel a čím vyššia daň, tým vyšší výber peňazí v rozpočte a bude čo rozdávať a budeme stavať diaľnice. Ale toto, bohužiaľ, tak nefunguje a toto ti chýba. Chýba ti dotyk s reálnym životom, kde keď niekoho príliš zatlačíš do kúta, tak ten človek hryzie. A v takomto prípade to bude to, že keď príliš zatlačíš podnikateľov do kúta, jednoducho nedajú štátu viac peňazí. A síce pekná teória a tým pádom realita bude krutá a, bohužiaľ, všetci na to doplatíme.

Priznám sa, Ľudo, zase mne sa páčilo aj toto názorné zobrazenie a vyjadrenie toho, čo nás čaká. Ako zo začiatku ja aj myslím si, že ostatní, alebo teda mnohí ľudia tuto, ktorí videli, čo tam vlastne lepíš, tak sme sa smiali, ale potom som si, čím ďalej, čím viac som ťa počúval a som si uvedomoval vlastne, že smejeme sa na ničom, čo možno je v skutočnosti pravda a SMER to zistí možno tak za rok, keď bude počítať peniažky v štátnej kase a zistí, že tie peniaze tam nemá.
Ja osobne si myslím, že na hrubú dieru hrubú záplatu. A ak tu vládna moc podľa môjho názoru takisto ide pochovať ekonomiku, tak maličkosť, či prekryjem štátny znak, ktorý má osem centimetrov, s nejakým papierom a upozornením na to, že niekto tu ide demontovať celú republiku, je naozaj iba maličkosť.
A myslím si, že skutočné vlastenectvo poslanci v tejto sále by mohli prejavovať skorej tým, že namiesto toho, že si pomaly kúpia aj toaletný papier z Číny, tak budú si kupovať slovenské výrobky, a nie pozerať na nejaké maličkosti, či tu niekto prekryje štátny znak, ktorý má osem centimetrov.
Hore nad nami je päťmetrový štátny znak a stále tu svieti a nikto ho neprekryje.

Začnem od konca.
Pán poslanec Blaha alebo Ľuboš, naozaj si dostatočne sčítaný človek, ale možno matematika ti nejde a nechápem ten tvoj boj vlastne proti tomu pojmu a vykresľovanie toho ako, neviem, aký diabol je rovná daň. Rovná daň zabezpečuje, že platia do rozpočtu bohatší viac a chudobnejší menej. Progresívna daň zabezpečuje presne to isté. Čiže matematicky je tam iba rozdiel vo veľkosti tých kôpok, a preto nechápem, prečo strašne robíš akože diabla z rovnej dane, lebo to je takisto v podstate progresívne zdaňovanie, lebo donesie to viac do toho štátneho rozpočtu. Takže trošku sa skús doučiť v matematike a trošku menej filozofovania v tejto veci odporúčam.
Pán predseda finančného výboru, pre mňa je dosť zarážajúce, že predseda finančného výboru nepozná svoje programové vyhlásenie vlády. Pán predseda finančného výboru, prečítaj si programové vyhlásenie vlády. Ja, priznám sa, teraz som to rýchlo hľadal, ale pred piatimi alebo desiatimi minútami som si to našiel. Je tam doslova teda uvedené, že zavedie sa progresívne zdaňovanie pri fyzických aj právnických osobách. Nájdi si to. Naozaj neviem, na ktorej strane to je, ale predseda finančného výboru by to vedieť mal.

Vážený pán predseda, milý pán zastupujúci minister, milé dámy a páni, najprv ja by som sa iba pokúsil zapojiť sa do tej debaty, čo tu teraz ste navzájom viedli, pán Hudacký a Ľuboš Blaha. Nikdy to tu nezaznelo, ale sme si tak urobili takú mantru pomaly, že teda bojujú pravičiari za rovnú daň, ľavičiari proti rovnej dani. Ale keď sa pozrieme na to matematicky, či to je progresívna daň alebo rovná daň, vidno, že stále ten, kto zarobí viac, platí viac, väčšiu kôpku peňazí a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kôpku peňazí. Samozrejme, ale vlastne ono to je formalita, ibaže to je rovnaké číslo vlastne pre všetkých, lebo stále je to o tom, že ten, kto zarobí viac, platí väčšiu kopu a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kopu. A ak by aj ta sadzba vlastne bola postupne klesajúca do určitého momentu, napríklad že no jednoducho by postupne klesala, a tí, čo zarobili najmenej, by platili 19 % a postupne by to klesalo na 10 % tej dane, stále môžeme dosiahnuť, že ten, kto zarobí veľa, má veľký základ dane, zaplatí väčšiu kopu do štátneho rozpočtu. Takže to, že je to zhodou okolností jednoduché číslo a každý si vie zapamätať, že máme 19 % rovnej dane a z toho robiť mantru, ja osobne to až takto neberiem. Ale na druhej strane si uvedomujem, že rovná daň alebo nastavenie tejto jednej sadzby dane Slovensku veľmi pomohlo. A teda pozerám naozaj na čísla. A tie čísla nepustia. Je to čierne na bielom. Sú to jednotky a nuly. A tam vidíme, že po zavedení rovnej dane Slovensko bolo schopné vyberať výrazne viacej dane ako predtým alebo pri zavedení rovnej sadzby dane, keby som bol naozaj presný a dôsledný.
Na druhej strane SMER legitímne vo voľbách voľby vyhral, lepšie povedané, pravica ich prehrala. A dnes vzhľadom na to, že sme demokracia, tak nasledujúce tri aj ešte niečo roka budete vládnuť, máte legitímne právo meniť veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. Máte 83 hlasov a nič na tom, sa zdá, najbližšie roky sa ani nezmení, len naozaj mám úprimné obavy, že vám tento prepočet alebo táto hra s číslami, ktorú ste sa rozhodli urobiť, nevyjde. Naozaj hovorím to nie zlomyseľne alebo že by som teraz vám to nedoprial, aby vám to vyšlo, lebo v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, alebo na ceste konsolidovania, s ktorým súhlasí aj pravica, aj ľavica v tomto pléne, aj tí ľudia, ktorí sa cítia možno niekde v strede, tak by sme mali všetci držať vždy vláde palce, aby sa jej podarilo postupne znižovať deficit štátneho rozpočtu. Ja v tomto úprimne držím strane SMER palce, aby vám to vyšlo, ale naozaj mám obavy, že cesta, ktorú ste si zvolili, je asi cesta zarúbaná. Na konci keď si peniažky zrátate v štátnej kase, tak budete ich mať potom menej možno ako dnes, nieže menej, ako to predpokladáte, lebo nakoniec možno ich vyberiete ešte menej, ako ich vyberáte dnes. K tomu, čo tu dnes už bolo spomenuté, zavádzate vlastne dodatočnú 15-percentnú daň pre spoločníkov eseročiek do zisku približne 100 000 eur, čiže do zisku 3 mil. korún. To je dosť slušná suma. A v podstate väčšina eseročiek do tohto pásma spadá. A zrazu tieto firmy už nebudú platiť 19-percentnú daň, ale v podstate 19- plus 15-percentnú daň, čiže 34-percentnú daň. A pri tejto sadzbe už to asi pravdepodobne pre mnohé firmy bude veľmi zaujímavé na to, aby optimalizovali svoje účtovníctvo a hľadali cestičky, ako dane jednoducho štátu už nezaplatiť. Takže úprimne sa obávam, že vám to nevyjde a nakoniec budeme mať vyššiu sadzbu dane a v polke roka prídete so záchrannými návrhmi, kde budete navrhovať možno ešte väčšie zvýšenie dane. Ale hovorím, nieže by som vám to prial, ale sa obávam, že takto to môže dopadnúť.
Druhý pohľad môj taký, možno trošku politický, je, že máte za názvom slová sociálna demokracia. A pokiaľ si dobre pamätám, tak môžem povedať, že 12 rokov Robert Fico, alebo strana SMER si na Slovensku robí kampaň na tom, že keď sa dostane k moci, tak zdaní viac bohatých. A na základe týchto sľubov ste postupne získavali popularitu. Takéto sľuby ste mali aj pred voľbami. A hovorili ste konkrétne, že zdaníte viac bohaté právnické osoby a nebudete viac zdaňovať chudobnejšie právnické osoby. Konkrétne ste hovorili o prísľube, že firmy, ktoré budú mať zisk nad 30 miliónov eur, budú mať zvýšenú daň, zvýšite im daň, na 25 % zo súčasných 19 %. A znamená to, že všetky tie firmy, ktoré majú zisk pod 30 miliónov eur, tak tie budú naďalej platiť 19 % dane. Dobre, beriem, že možno ste zle niečo vypočítali, ale ak by ste mali ísť v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi aj so svojím programovým vyhlásením vlády, kde to máte napísané obdobne, že zavediete progresivitu pri právnických osobách, tak dnes by ste nemohli predkladať návrh, kde zavádzate chudobnej firme z Hornej či Dolnej s jedným zamestnancom a SPP so ziskom 600 mil. eur rovnakú sadzbu dane. Čiže na jednej strane tu hovoríte o tom, aká je rovná daň zlá, na druhej strane, alebo tak isto stále ešte na tej jednej strane ste ľuďom pred voľbami aj v programovom vyhlásení vlády hovorili aj 12 rokov hovoríte, ako bohatých treba zdaňovať viac ako chudobných, a dnes odrazu tu predkladáte výrazne pravicový podľa mňa návrh zákona, že pre všetkých to má byť rovnako. Jasné, zvyšujete sadzbu dane, ale všetkým rovnako, chudobným aj bohatým. A toto mi nepripadá ako naplnenie vašich predvolebných sľubov, na základe toho vás vaši ľudia volili, naplnenie vety z programového vyhlásenia vlády, kde ste sľúbili progresívne zdaňovanie právnických osôb.
A zároveň je to opatrenie, ktoré som spomínal predtým, ktoré, sa obávam, nezaberie. A v spojitosti so zavedením vlastne odvodov do výšky 100 000 eur pri právnických osobách alebo pre spoločníkov právnických osôb vám môže spôsobiť, že nakoniec vyberiete menej daní. Ja neviem, či vtedy si môžeme dovoliť taký luxus, že takýmto drastickým spôsobom zneatraktívnime podnikateľské prostredie na Slovensku a zrazu bude mať Slovensko najvyššiu daň z právnických osôb zo všetkých okolitých krajín, podotýkam, vyššiu ako Švédsko, ktoré ju znižuje z 26 na 22 %, vzor možno aj pre vás takej sociálnej demokracie alebo sociálnej politiky, ľudovej politiky, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Zrazu táto krajina ju bude mať nižšiu, ako ju budeme mať na Slovensku.
Preto som sa rozhodol predložiť návrh, ktorý umožní strane SMER splniť svoje dvanásťročné sľuby, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená návrh, ktorý zavedie progresívne zdaňovanie právnických osôb, lebo nedokážem sa pozerať na to, že tu niekto ľudí ťahá, ťahá ľuďom medové motúzy popod nos, hovorí, ako bude bojovať za nich, ako bude zdaňovať bohatých, a keď príde do parlamentu, tak zrazu zdaní všetkých rovnako, či chudobných alebo bohatých.
Predkladám ten návrh. Samozrejme, by som bol najradšej, aby zostala 19-percentná daň pre všetky právnické osoby a v tej rovnakej sadzbe pre všetky právnické osoby, ale zase na druhej strane si uvedomujem, že keď už ste sa rozhodli ísť touto cestou, ja vám chcem ponúknuť iba alternatívu, ktorá bude mať úplne rovnaký dopad na štátny rozpočet. Čiže zarobíte presne to isté do štátneho rozpočtu, len zároveň si splníte svoj predvolebný sľub. A toto vám chcem týmto pozmeňujúcim návrhom umožniť.
Zjednodušene, to, čo teraz aj prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu, máte obsiahnuté na tomto papieri. (Ukázanie listu papiera.) To, čo navrhujete vy dnes novelou zákona o dani z príjmu, je, že zavádzate všetkým firmám 23-percentnú sadzbu. To, čo navrhnem týmto pozmeňujúcim návrhom, bude, že vlastne všetky firmy do zisku 30 miliónov eur by mali naďalej 19-percentnú sadzbu dane a firmy regulované a tie ktoré majú bankovú licenciu by mali zo zisku nad 30 miliónov eur 30-percentnú daň. Áno, toto je presne to, čo vy ste vlastne ľuďom pred voľbami sľúbili, zavedenie progresívnej sadzby pri právnických osobách alebo pri daní z príjmu právnických osôb, toto je presne tá progresivita, že to bude do zisku 30 miliónov eur 19 %, nad 30 miliónov eur pre regulované subjekty a banky 39 %. Keď prijmete tento pozmeňujúci návrh, v rozpočte budete mať presne tie isté peniaze ako tým návrhom, ktorý navrhujete vy, ktorý je hore škrtnutý (Ukazovanie listu papiera.), keď zdaníte všetky firmy 23 %.
Čiže teraz mi dovoľte, aby som prečítal samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh – nové znenie – poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 9 § 15 písmeno b) znie: „b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 1. 39 % z tej časti základu dane, ktorý presiahne 30 miliónov eur, ak je právnická osoba regulovanou osobou podľa osobitného zákona75a) alebo má bankové povolenie vydané Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu75b); regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom; ak regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, skutočné dôvody zvýšenia ceny, poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, 2. 19 % v ostatných prípadoch“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 75a a 75b znejú: „75a) § 3 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov75a), 75b) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie.
Cieľom predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je diferencovať výšku sadzby dane u právnických osôb v závislosti od ich zisku, a to buď sadzbou 19 % alebo sadzbou 39 % v regulovaných subjektoch a bankách. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016 zaviazala, že zvýši progresivitu daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb a právnických osôb. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, však ustanovuje, že všetky právnické osoby majú platiť daň z príjmu v rovnakej výške 23 %. V tejto súvislosti je zrejmé, že progresívna daň právnických osôb, tak ako bola ľuďom sľúbená v programovom vyhlásení vlády, sa nezavádza.
V snahe splniť tieto legitímne očakávania obyčajných ľudí sa v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje progresívna sadzba dane z príjmov právnických osôb v nadväznosti na výšku základu dane. Zmena v zdaňovaní by sa v princípe nemala dotknúť malých a stredných podnikateľov, u ktorých tá sadzba zostane na úrovni 19 %. V prípade ak základ dane presiahne sumu 30 miliónov eur a právnická osoba bude zároveň regulovanou osobou podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnická osoba bude povinná zaplatiť daň vo výške 39 %. Pri takto nastavenom daňovom zaťažení právnických osôb by celkový pozitívny dopad na verejné financie bol jemne vyšší ako vládou predloženým návrhom. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zároveň rešpektuje záväzok Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň sa dôvetkom v § 15 písm. b) zaručuje ochrana spotrebiteľov, ktorí sú chránení pred prípadným zvyšovaním cien, alebo iných poplatkov, o ktoré by sa mohli pokúsiť regulované subjekty alebo držitelia bankového povolenia podľa osobitného predpisu, aby rozložili zvýšené daňové zaťaženie.
Na spresnenie treba uviesť, že základom dane sa v zmysle § 2 písm. j) rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, a daňovou stratou sa v zmysle § 2 písm. k) zákona rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Čiže k tomu, čo som nepovedal v tom úvodnom slove. Ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, môžu niektorí ľudia povedať, že ak zvýšime vlastne zo zisku nad 30 miliónov eur daň regulovaným subjektom, čo sú v podstate SPP, elektrárne, telekomunikácie a potom teda samostatné subjekty, ktoré podnikajú na základe bankovej licencie, tak by mohli vlastne to zvýšené daňové zaťaženie preniesť na spotrebiteľov čiže na ľudí, ktorí odoberajú plyn, elektriku alebo používajú bankové služby. Práve preto je tam ustanovenie, ktoré je prevzaté zo zákona, ktorý bol, myslím, v priebehu augusta prijatý, a to ustanovenie o tom, aby vlastne tieto regulované subjekty a banky, ktorých sa zvýšenia dane dotkne, nemohli premietnuť zvýšenie dane do svojich poplatkov alebo do svojich cien, čiže v záujme ochrany samotných spotrebiteľov.
Uvedomujem si, že je veľmi nepríjemné pre ministra financií alebo možno aj pre vládnu stranu byť konfrontovanými s týmto návrhom, lebo je veľmi zvláštne, ak opozičný poslanec predkladá návrh, ktorý vlastne plní predvolebné sľuby a zároveň sľuby z programového vyhlásenia vlády vládnej strany, ale ja si myslím, že stále máte čas zvrátiť cestu, na ktorú ste sa vydali, cestu pošliapania svojich predvolebných sľubov. Ale zároveň to robím zodpovedne, aby ste mohli získať do štátneho rozpočtu presne rovnaké peniaze, ako očakávate. Takže ja vám ponúkam iba alternatívu na rozdiel od jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si tu vypočul, ktorý rušil vlastne všetko, čo zavádzate, a neponúkol absolútne žiadnu alternatívu. Ja vám dnes tu ponúkam alternatívu, stačí, aby ste jednu vetu vymenili za dve vety a dali, aby platili bohaté firmy so ziskom nad 30 miliónov eur, čo je skoro miliarda korún, z tejto sumy 39 % a do toho zisku všetky ostatné firmy 19 % dane. Takýmto spôsobom si udobríte 150 000 či 160 000 právnických osôb na Slovensku, ktorým ste sa doteraz vyhrážali, že im zvýšite daň, a ktoré už dnes určite rozmýšľajú, ako tú zvýšenú daň budú obchádzať. Zároveň naďalej uchováte atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia a neohrozíte úbytok pracovných miest. Čiže toto opatrenie vám dá tie isté peniaze do štátneho rozpočtu, nevyženie podnikateľov. A tak nezrušíte na základe neho pracovné miesta, ktoré svojím opatrením určite dosiahnete, a zároveň splníte svoj predvolebný, povolebný a 12-ročný sľub, že chcete zdaňovať viacej bohatých. Ja vám dávam šancu iba splniť svoj vlastný predvolebný sľub. Som zvedavý, akým spôsobom sa zachováte.

Števo, som rád, že si povedal ten príklad, presne ten rozdiel medzi závislosťou od alkoholu a závislosťou od hazardu, lebo teda tuším Juro Droba, naši liberáli to tu x-krát tú otázku dávali, že teda vlastne v čom je predsa rozdiel, keď človek je závislý od alkoholu a závislý od hazardu. A je to presne, trafil si klinček po hlavičke, rozdiel v tých fyziologických predpokladoch človeka. Jednoducho fyziologicky toho človeka to nepustí, aby prepil za večer tritisíc eur. Ale možno ich prepije dvadsať, tridsať, päťdesiat, ale ďalej sa nedostane. Takže vlastne to ohrozenie rodiny nie je tak dramatické, ako keď za jeden večer v podstate je schopný človek možno tritisíc, a keď hrá nejakú ruletu alebo v kasíne, tak možno aj tridsaťtisíc minúť, ako si spomínal. Jednoducho sú ľudia, ktorí mu požičajú, ale už človeku s tromi-štyrmi promile alkoholu už nikto požičiavať nebude na to, aby v ten večer pil. Takže vlastne toto si presne vyzdvihol rozdiel. A dúfam, že našim liberálom to konečne už došlo, že je dramatický rozdiel medzi závislosťou jednou a druhou.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, možno by som na začiatku chcel vysloviť Jurovi Drobovi, že načo tam ten dohľad je. Možno poznáš obraz niekde zo zahraničia, kde pred reštauráciami sú chlapíci, ktorí naháňajú zákazníkov do reštaurácií, tak možno v tomto duchu to ministerstvo myslelo, že vlastne prevádzkovateľ automatov dosadí svojich ľudí do herne a vlastne budú naháňať zákazníkov. Dobre, ale to beriem ako vtip na začiatok. Pán minister hovorí, že je to zlý vtip, ale naozaj ako vtip.
Každopádne vítam, a to na začiatok hneď môžem povedať, alebo na ten druhý začiatok, vítam snahu pána ministra, ministerstva o posun, lebo vážne som bol zronený a myslel som si pri prvom svojom čítaní, sám som bol vystavený myšlienkam, že pán minister je lobista týchto firiem, ktoré prevádzkujú automaty. Ale tým, že vlastne posunul tú možnosť, alebo namiesto nereálneho obecného alebo teda mestského referenda, ktoré by v žiadnom prípade nebolo úspešné, dnes cez pozmeňujúci návrh Ľuba Petráka zavádza možnosť petície 30 percent oprávnených voličov, alebo teda dospelých ľudí v danom meste alebo obci, tak ten názor som zmenil a už si nemyslím, že ten návrh zo strany ministerstva bol podávaný ako určitý nejaký lobing.
Tiež ma to utvrdzovalo, že to lobing je, keď som si prečítal nejaký rozhovor s pani, ktorá dvadsať rokov šéfuje takej nejakej firme na Slovensku, ktorá sa s automatmi zaoberá, a ako tam všetky ustanovenia zákona alebo novely chválila, až mi to bolo podozrivé, ako keby to bolo z jej pera. Ale to, čo teda dnes Ľubo Petrák predložil, že budú môcť ľudia cez petíciu rozhodnúť, či áno alebo nie, zjednodušene, keď to poviem, aj keď tam 30 percent ľudí sa bude musieť podpísať, tak je, si myslím, dôkaz, že asi teda naozaj ministerstvu nejde o lobing, ale ide o to, že nájsť nejaké pravidlá, kde nebudeme môcť byť žalovaní, kde nás nebudú následne žalovať prevádzkovatelia automatov. A na druhej strane vyhovieť ľuďom, ak automaty vo svojej obci a meste nebudú chcieť.
Takže ja to iba vítam. Samozrejme bude to ťažšia robota zozbierať takýmto spôsobom fyzicky od dverí k dverám podpisy pod petíciu, ale zas je vždy väčšia šanca ako v jeden deň určiť, že ľudia príďte, a príde vás 50 percent, čo určite by neprišli, tak to naozaj ten, komu na tom záležať bude, keď si tú robotu dá, tak tých 30 percent dospelých ľudí v meste alebo v obci, možno niekto za mesiac, možno niekto za dva roky, ale jednoducho pozbiera a tým pádom sa vlastne definitívne hazardu na svojom území zbaví. Takže... Síce najviac by ma tešilo, ak by sme naozaj nabrali odvahu, a povedať trošku orbanovským spôsobom a stačilo a ústavným zákonom hazard, hazardu podnikanie na Slovensku ukončiť. Takto sme to trošku ľuďom teda asi sťažili, ale beriem to naozaj ako hľadanie cesty, aby, aby vlk bol sýty, aj ovca zostala celá, čiže ak by nás nežalovali, a zároveň, aby ľudia si mohli zadosťučiniť svojej vôli.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi odstraňuje problémy, ktoré, mnohé problémy, ktoré doteraz s týmto zákon sa v praxi ukázali ako reálne. Z tohto dôvodu návrh zákona vítam.
Upozorňoval som aj v prvom čítaní, že zdá sa mi, že ideme do určitého rizika pri neplnoletých študentoch, ktorí doteraz vlastne, niektorí, mohli mať takú motiváciu, že odísť zo školy a následne prihlásiť sa na úrad práce, zapísať sa na výkon aktivačných prác a poberať takýmto spôsobom aktivačný príspevok. Táto novela z jednej strany tento problém odstraňuje. Na druhej strane si myslím, že môže nastať znova určitá taká zvláštna motivácia, že ten neplnoletý študent, v podstate sa mu zakazuje, aby mal aktivačný príspevok v podstate za výkon práce, ale môže ho mať iba za štúdium. Takže môže vlastne nastať situácia, že zrazu budú v jednej triede študenti, ktorí budú mať aktivačný príspevok, a druhí, ktorí ho nebudú mať. A tí, ktorí ho nemajú, tak vlastne na to, aby ho mali, budú sa musieť z tej školy odhlásiť, ísť na úrad práce a následne sa zapísať znova možno aj do tej istej školy a následne sa ďalej vzdelávať. Takže môže nastať teda paradoxná situácia, že vlastne všetci študenti z týchto rodín budú mať kvázi, by som to nazval, pomaly až sociálne štipendium za to, že teda sa naďalej vzdelávajú, len budú musieť urobiť taký ten byrokratický úskok, že teda sa najprv zaregistrujú na úrad práce a potom sa budú vzdelávať. Lebo vlastne táto novela túto povinnosť vlastne študentom dáva, že už nebudú môcť mať aktivačný príspevok iba za chodenie do práce, ale, na aktivačné práce, ale budú sa, iba za vzdelávanie, keď sa vlastne teda zároveň budú aj vzdelávať. Takže toto, naďalej tento problém tam zostáva. Tak uvidíme. Možno však ministerstvo dokáže si potom následne robiť možno štatistiky a identifikovať, či náhodou takáto zvláštna motivácia by nenastala. Ak by sa to v praxi ukázalo, tak pevne verím, že pán minister by dokázal potom následne chybičku nejakým spôsobom zaplátať. Hoci priznávam aj sám, neviem ako. Ja som to hovoril v prvom čítaní, neviem, ako tomu predísť, neviem, aké by bolo práve riešenie, ale tak uvidíme v praxi.
To, čo tu zaznelo, ma tak zaujalo, taká výčitka, že vlastne, keď sa určuje maximálny rozsah výkonu aktivačných prác, teraz nemyslím z pohľadu počtu hodín, ale z pohľadu maximálneho počtu teda odrobených mesiacov na aktivačných prácach, takže vlastne to je veľmi zlé opatrenie voči týmto ľuďom. Možno sebecky vzato, ak sa pozeráme na konkrétneho človeka, ktorý vykonáva aktivačné práce, a celkom sa mu darí, obec je s ním spokojná, alebo teda nejaká iná organizácia, pre ktorú alebo v ktorej tie aktivačné práce alebo menšie obecné služby vykonáva, tak voči nemu je to kruté opatrenie.
Na druhej strane, keď zoberieme, že objem peňazí, ktorý máme k dispozícii na aktivačné práce, alebo ktoré má vláda k dispozícii na aktivačné práce, keď zoberiem do úvahy, že dnes vykonáva aktivačné práce šesťdesiatpäť tisíc ľudí, tak jednoznačne nemáme dosť aktivačných miest pre všetkých ľudí. Takže v podstate určite nejaké časové obmedzenie, koľko maximálne bude môcť jeden človek sa "aktivovať" a vykonávať v podstate tieto práce, a potom vlastne príde na rad niekto druhý, tak si myslím, že práveže je dobrý krok a naďalej by sme tento princíp zachovaný tam mali mať. Keď budeme mať štát, ktorý bude schopný zabezpečiť aktivačné práce pre každého sociálne odkázaného, potom jasné, potom nemá žiadnu logiku, aby sme obmedzovali nejakým počtom mesiacov alebo tým navrhovaným jeden a pol rokom maximálneho pobytu na aktivačných prácach. Tiež ma... Takže hovorím, z mojej strany ja iba kvitujem takéto obmedzenie, lebo je šanca, že aj druhí ľudia sa k aktivačným prácam dostanú.
A priamo by som nadviazal na to ďalšie, že sa dostanú aj tí ľudia, ktorí nie sú obľúbenci pána starostu v danej dedine. Lebo zaznela tu taká polemika trochu, či tie aktivačné práce sú zneužívané, alebo nie sú zneužívané. Ja som možno aj tak trošku neopatrne alebo použil možno neopatrnú formuláciu v prvom čítaní, kedy som hovoril o tom, že aktivačné práce sú a vo veľkom zneužívané, ale, samozrejme, tým som nemyslel, že každý starosta takýmto spôsobom aktivačné práce zneužíva alebo využíva na kupovanie svojich bývalých alebo budúcich voličov. Čiže sú poctiví starostovia, ktorí naozaj reálne týmto ľuďom zabezpečujú tú prácu, ktorí sa snažia aj spravodlivo ju rozdeliť tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, a sú takí starostovia, ktorí vôbec nepozerajú na to, aké zásluhy tí daní ľudia majú, ako sa snažia, alebo nesnažia, ale pozerajú na to, či je to jeho rodina, či je to jeho známy, či to je jeho potenciálny alebo bývalý volič, a takýmto spôsobom rozdeľujú aktivačné práce. A v mnohých prípadoch aj vlastne veľakrát je to iba zato, že sa títo ľudia podpíšu a majú 63 eur od štátu, 63,07, či koľko je ten príspevok.
Tuná tiež kvitujem to, že ideme späť vlastne do systému, kde sa určia jasné pravidlá, kde sa povie, že bude nejaký určený minimálny a maximálny výkon, časový, aktivačných prác, lebo súčasný stav, kedy naozaj stačilo sa zapísať, odrobiť si symbolickú možno nejakú jednu hodinku, alebo akože si ju odrobiť, tak určite nie je správny, lebo my síce potom hovoríme, že aj voči Európe otŕčame dlaň, a hovoríme, však dajte nám peniaze na to, aby sme aktivovali týchto ľudí, aby nestrácali pracovné návyky, alebo aby získali pracovné návyky, ale ak dovolíme, aby tento systém bol zneužívaný, tak ešte viac v podstate tým ľuďom ubližujeme. Lebo učíme ich, že peniaze naozaj, na peniaze naozaj netreba pracovať a na peniaze treba mať správneho kamaráta a niekde na správne miestečko sa podpísať.
Takže znova, toto je opatrenie, ktoré iba v návrhu zákona vítam. Taktiež zjednodušenie toho, aby teda sociálne odkázaný dokazoval, akú hodnotu má auto, nemá auto a zjednodušenie tohto mechanizmu je správna vec. Ja by som možno iba, možno išiel trošku ešte ďalej v tom, že myslím si, že by sme nemuseli nechávať na týchto ľuďoch sociálne odkázaných, aby obchádzali nejakých znalcov a platili čo i len, ja neviem, koľko ten posudok stojí, ale čo i len niekoľko desiatok eur, že myslím si, že bez problémov by ministerstvo mohlo zadať raz do roka zákazku nejakému znalcovi, ktorý by nahodnotil možno jednu komplikovanú tabuľku, ale kde by už úradník iba si vlastne pozrel presne, že takéto auto máš, takúto má hodnotu a by sme vlastne život týmto ľuďom ešte viacej vlastne zjednodušili. No ale tak dúfajme, že možno niekedy v budúcnosti.
Každopádne celkovo teda je tam, alebo opatrenie, že skrátenie poberania ochranného príspevku, jednoznačne sa to dnes zneužívalo, čiže je to krok správnym smerom. Čiže jasné, ak by som bol ministrom, možno by som urobil niektoré veci inak, ale vo všeobecnosti sú to kroky správnym smerom, a ja osobne tento návrh podporím.
Ešte jedna vec, čo mi teda tam vadí, a s ktorou tiež som zvedavý, že ako, ako dopadne skorej tá reálna prax, je to, že zavádzame v podstate pri ľuďoch na podpore, zjednodušene poviem, to, že sa im vlastne bude započítavať 75 % z príjmu z dohody pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Ak by to bolo o tom, že zvyšujeme z 25 % na 75 a na druhej strane trebárs rušíme odvody na dohody, tak si poviem, že dobre, vred to ber, nejako to je vykompenzované. Len vzhľadom na to, že vlastne z dohôd zavádzame v podstate 48-percentné odvody pre týchto ľudí, voči súčasnému stavu teda dramatický nárast, a zároveň im ideme povedať, že vlastne iba 25 % z tej sumy de facto, ktorú na tú dohodu zarobí, mu zostane, lebo ostatné sa mu vlastne odpočíta, o to sa mu zníži tá sociálna dávka, tak osobne si myslím, že jednoducho títo ľudia úplne prestanú naozaj robiť, lebo po prvé, odvody, po druhé, veľmi malá motivácia. Myslím si, že treba, pán minister, veľmi rýchlo prísť ešte s nejakým dodatočným opatrením, ako tých ľudí naozaj dostať na ten pracovný trh, nie nejaký ten, ísť tou cestou medzitrhu práce. Toto je v podstate taký, taký krok, ktorý ide proti medzitrhu práce, alebo voči tej filozofii, proti tej filozofii medzitrhu práce, kedy by mala byť umožnená vlastne, nejaké zároveň poberanie sociálnych dávok aj príjmu z tej práce, ktorú má.
Samozrejme, chápem, že keď teda niektorí ľudia dnes mohli vlastne na dohodu tým pádom zarobiť čokoľvek a vôbec sa im to neprejavilo na dávkach, že to bolo nespravodlivé. Zas ale na druhej strane nejaké symbolické prilepšenie si k tomu platu, tam by sme tým ľuďom nemali hádzať polená pod nohy. Ale chápem ten, hovorím, ten úmysel, len myslím si, že ten nástroj nie je úplne správny, ale neberiem, že teda toto je posledný výkrik zo strany ministerstva v týchto veciach.
Nič, tak ako som povedal, vo všeobecnosti si myslím omnoho viacej dobrých vecí ako zlých, preto ja návrh zákona podporím.