Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, milý pán minister, vážené dámy, vážení páni, keďže opakovanie je matka múdrosti, ja skúsim zopakovať iba podstatu toho, čo som povedal v písomnej časti. A myslel som si zase na druhej strane, ja zase, že poviem to druhému ministrovi vlády a nie tomu istému, lebo ste sa tu striedali, no a zase ste tu vy, tak poviem to vám, ale však zas koniec koncov je to hlavne určené vám. Ja som naozaj úprimne presvedčený o tom, že stav súdnictva alebo obraz súdnictva zlepšíme iba vtedy, keď sa nebudeme snažiť meniť osoby alebo iba osoby, ale v prvom rade systém a úplne v prvom rade alebo v nultom rade, keď budeme spoločne robiť všetko preto, aby sme urobili veľmi, veľmi hrubú čiaru medzi politiku, súdnictvo, prokuratúru a políciu. Čiže aby sme naozaj túto jednu, jeden pilier v podstate našej demokracie, ktorý by mal byť samostatný a mal by si žiť svojou samosprávou a žiť svojím životom, aby sme mu tú samostatnosť konečne po tých dlhých rokoch dopriali a aby akákoľvek zmena vo vedení štátu, v politickom vedení štátu, akákoľvek chúťka akéhokoľvek politika nikdy v žiadnom prípade v žiadnej chvíli neznamenala žiadne ohrozenie nezávislosti súdnej moci, prokuratúry a polície.
Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať, a kým sa touto cestou nevydáme, tak dovtedy budeme iba vymieňať figúrky a raz to budú trošku do červena, raz trošku do modra, ale stále jedni druhým budeme vyčítať, že stále to súdnictvo nefunguje. Poďme od podstaty a podstata je taká, že hovoríme, že súdnictvo je nezávislá moc. Doprajme konečne súdnictvu, aby bolo nezávislé. Samozrejme, musíme vyhodnotiť aj to, že za tie dlhé roky mu, bohužiaľ, bolo dopriate, že sa do súdnictva dostalo kopa ľudí, ktorí by tam nemali byť a ktorí by možno nemali rozhodovať a bolo by trošku možno teraz zvrhlé im dať úplnú samosprávu. Ale pevne verím, že kebyže chceme a úprimne chceme, tak tento problém dokážeme nejakým spôsobom spravodlivým vyriešiť.
Ak týmto smerom, pán minister, pôjdete, ja vám budem moje všetky palce držať, ktoré mám. Východniari hovoria, že máme dvadsať palcov, ale ja mám štyri, ale to si myslím, že to je správna cesta a keď v tomto duchu bude záujem z vašej strany, že hľadať nejakú možno aj ústavnú cestu na to, ako aby sme zabezpečili nezávislosť súdnej moci, tak minimálne sám za seba, ale pevne verím, že aj za ľudí z nášho klubu môžem povedať, že na túto tému sme ochotní sa kedykoľvek baviť.
Ďakujem.

Martin, povedal si, že kým nenapravíme chyby z minulých období, tak dovtedy nemáme žiadne morálne právo povedať: Súdnictvo, ži si svojím životom. Tým de facto si odsúdil stav spravodlivosti na Slovensku na súčasný stav naveky. V roku 3000, 5000, 10 000, kedy bude nejaká vládna moc, ktorá povie, že viete čo, vy pred nami ste neurobili žiadne chyby, takže nebudeme opravovať nič vlastne po vás v súdnej moci napríklad a tým pádom vlastne môžme dať konečne súdnictvu slobodu žiť si svojím vlastným životom. Jednoducho týmto si odsúdil stav súdnictva na stav, v akom je, naveky, lebo vždy príde červená vláda, potom príde modrá vláda, potom červená, potom modrá, potom dva razy červená, potom tri razy modrá a vždy tí červení budú opravovať chyby po modrých a modrí po červených, lebo jednoducho vidia to inak. Ale my keď chceme opraviť podstatu a nadstaviť naozaj, aby súdnictvo si mohlo žiť svojím vlastným životom, sme odkázaní na vzájomnú spoluprácu v tomto a sadnúť si za jeden stôl a hľadať možno ústavné cesty na to, ako to urobiť. Ale keď to bude o tom, že si budeme raz opravovať chyby po tých, modrí po červených a červení po modrých, nikdy v živote sa nepohneme dopredu a budeme iba škodiť systému, presne tak isto ako pri Zákonníku práce. Na čo je dobré pre Slovensko, na čo je dobré pre podnikateľov a zamestnancov, že máme každé pomaly tri a pol roka alebo dva a pol roka iný Zákonník práce, podľa toho aká moc vládne? Na čo to je dobré? Jednoducho toto sú normy, do ktorých by sme sa nemali hrabať. Kde by sme nemali zneužívať moc na to, aby sme si de facto kupovali voličov a robili si z toho predvolebnú tému, lebo budeme sľubovať nejaké zásadné zmeny v Zákonníku práce, v dôchodkovom systéme a podobne. Na čo je dobré, že meníme dôchodkový systém podľa toho, aká vláda vládne? Absolútne na nič. Iba to škodí systému a takisto škodí systému takéto politikárčenie, ktoré tu politické strany predvádzajú 23 rokov na Slovensku, škodí systému spravodlivosti na Slovensku. Toto pochop.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel, pán minister, povedať, že ste človek alebo minister, s ktorým osobne som spájal a naďalej ešte spájam najväčšie očakávania na pozitívne zmeny vo vašom rezorte.
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.

Pán poslanec Madej, priznám sa, ja som sa nepodpisoval pod zvolanie nejakej mimoriadnej schôdze, hoci potom ma mrzelo teda, ako ste sa k tomu postavili. A na druhej strane zas mi nepripadá fér, že obviňujete tých ľudí, ktorí sa podpísali pod zvolanie mimoriadnej schôdze, že oni sú zodpovední za stav, že sme dopadli na 140. mieste zo 144 krajín. Nemyslím si, myslím si, že za to sú zodpovední všetci politici, ktorí na Slovensku vládnu posledných 20 rokov od revolúcie, a ak ten prieskum alebo to, tú pozíciu, ktorú sme získali, tí, ktorí ten prieskum robili, sa pýtali ľudí. Tak ja si nemyslím, že sa nejako zásadne zmenil názor ľudí na justíciu alebo teda podnikateľov, ako hovoríte, v posledných dvoch rokoch, piatich, desiatich, pätnástich. Stále si, jednoducho nevedia sa domôcť práva, dodajú tovar, nemajú zaplatené a jednoducho stále cítia krivdu voči sebe a vidia ako štát v tejto veci zlyháva. Takže myslím si, že ten post je výsledok práce všetkých politikov, ktorí na Slovensku v tejto veci za posledné desaťročia pôsobia.

Pán exminister, dobre, to bola pre mňa nová informácia, 26. 5. 2010, že vlastne Smer zadefinoval, že tú potravinovú pomoc v roku 2011 budeme čerpať len prostredníctvom, (Hlas z pléna.) alebo s pomocou charitatívnych organizácií, ale na druhej strane nemôžem sa ubrániť pocitu, že ste ako minister mali 19, skoro 20 mesiacov na to, aby ste zorganizovali to rozdávanie charitatívnymi organizáciami tak, že keď ste videli, že zlyhávajú, (Hlas z pléna.) tak ste ich mali buď nejako personálne posilniť, ale urobiť všetko pre to, aby nebolo rozdaných, nebola rozdaná potravinová pomoc pre 412-tisíc a jedného človeka, ale pre všetkých ľudí, ktorým tá potravinová pomoc mala prísť.
Druhá vec je, že keď hovoríte pri potravinovej pomoci 2012, že dva dni pred voľbami ste dostali túto informáciu z Bruselu, že v akom rozsahu a dokedy sú termíny, tak si myslím zase, že keď ste vedeli, že je pravda, že SMER zbytočne mesiac otáľal, kým prebral vládu, ale zas na druhej strane, keď vy ste videli, že otáľajú, tak ste mali podľa mňa konať.

Pán Galko, ja som bol tiež súčasťou predošlej vládnej koalície, ale zase myslím si, že mali by sme byť trochu objektívni. Najprv chcel by som pánovi ministrovi poďakovať za takto podrobne vypracovanú správu, lebo myslím si, že je dostatočne prehľadná a sú tam jednoznačné dátumy, naozaj dá sa v tom orientovať a tým, že ju vlastne aj dnes vidím prvýkrát, tak myslím si, že dajú sa tam tie fakty nájsť.
Ja si myslím, alebo aspoň ako to je napísané a myslím si, že tu si nedovolil nikto do tejto správy klamať, aspoň v tých faktografických veciach, nie v nejakých tých doplňujúcich konštatovaniach. Tak mne z toho vychádza, že jednoznačne pri prvej potravinovej pomoci za rok 2011 zlyhala zodpovedná vláda alebo zodpovedné ministerstvo, čiže minister, alebo ktoré viedol minister Zsolt Simon. Obrázky, ktoré som tu mal možnosť vidieť, ak boli pravdivé, že takéto priestory zazmluvnil na distribúciu potravín, tak podľa mňa to je na trestné oznámenie, lebo zároveň sa v tej správe dá dočítať, že na to boli použité prostriedky z Európskej únie, z ktorých sa tieto akože skladové priestory platili. Takisto za rok 2012 by som videl vinu z tejto správy na predošlej vláde a na predošlom ministerstve, lebo z objektívnych príčin od 4. 4. stodesať dní, ak naozaj to je pravda, že verejné obstarávanie sa skorej nedá stihnúť, jednoducho sa nedá stihnúť do 31. 6. či do 30. 6, dokedy mal byť vybraný výherca. Takže jednoducho zlyhalo znova predošlé ministerstvo, ale pri tomto poslednom raze, presne to, čo ste povedali aj vy, je tam problém, že v máji či v júni malo oznámiť ministerstvo, že akým spôsobom budeme čerpať. V júni ešte len oznámilo, že, či v máji oznámilo, že v júni oznámi a v skutočnosti oznámilo až v júli, takže to je zlyhanie súčasného ministerstva.

Pani predsedajúca, prosím, odhláste ma z rozpravy. Ja som chcel v podstate povedať to, čo povedal Martin Fecko. Išlo mi naozaj o apelovanie na podporu aj malých farmárov voči pánovi ministrovi. Nebudem sa opakovať.

Skúsim taký, tak ako ja laicky chápem diskrimináciu. Ja chápem diskrimináciu ako znevýhodnenie niekoho za niečo, za čo nemôže. Tak ako pán poslanec Gál napr. nemôže na Slovensku za to, že je Maďar, nebolo by správne, aby ho niekto znevýhodňoval za to, že je Maďar. Tak ako Peter Pollák za to, že je Róm. Nemôže za to, že je Róm, nebolo by správne, aby sme ho znevýhodňovali za to, že je Róm. Tak ako zdravotne postihnutý človek, niektorý, ak je raz na Slovensku zdravotne postihnutý, takisto aj všade inde, nemôže za to, že je zdravotne postihnutý, nemali by sme ho znevýhodňovať za to, že je zdravotne postihnutý. Ale mne tento parameter znevýhodňovania za niečo, za čo ten človek nemôže, chýba práve v prípade poistného napr. pre ženy. Tie ženy za to môžu, že sa správajú v priemere zodpovednejšie na cestách, tak ony nie sú predsa tým znevýhodnené, keď dostanú lepšiu pôžičku, lepšiu poistku, a tí muži za to môžu, že sa správajú menej zodpovedne na cestách, tak jednoducho je to spravodlivý trest, keď majú vyššie sadzby poistného. Takže ja tam nevidím žiadnu diskrimináciu a nehnevajte sa, ani pán Martvoň, ani pán Gál, keď poviete, že si ctíte rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ja si ho jednoducho v tejto veci nectím, lebo si myslím, že sa hlboko mýlia.
A Tóno Martvoň, keď hovoríš, že to, že ženy sa správajú zodpovednejšie, nemôžeme takto tvrdiť, lebo to je vlastne vždycky individuálne, ale potom nechápeš podstatu poistenia. Poistenie je to, že zoberieš jeden balík, nejakú skupinu ľudí, vyhodnotíš priemerné parametre, ako sa títo ľudia správajú a na základe toho zadefinuješ nejaké podmienky toho poistného. Čiže v priemere ženy na slovenských cestách aj v Európe, aj vo svete sa správajú zodpovednejšie, na základe toho doteraz mali spravodlivejšiu, čiže nižšiu sadzbu poistného, a dnes ideme odhlasovať niečo, alebo zajtra, čím budú mať vyššiu sadzbu poistného a bude to nespravodlivé a podľa môjho názoru, práve toto založí diskrimináciu.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som len krátko chcel vyjadriť svoje pocity pri tomto návrhu zákona. Uvedomujem si, že prišlo nám písaníčko z Bruselu a od nás sa očakáva, že treba zahlasovať za a pravdepodobne aj táto sála zahlasuje za, ale pripadá mi to už úchylné, keď ako na jednej strane tu všetci hovoríme, že by sme mali chrániť ženy, aby teda, ktoré sú v mnohých oblastiach diskriminované, zarábajú menej, možno majú niekedy horšie podmienky v práci, a vymýšľame zákony na to, aby sme ich ochránili, aby boli menej diskriminované, a keď svojím správaním sa na ceste presvedčia poisťovne, že sú pre nich vlastne menej rizikový vodič automobilov, alebo teda motorových prostriedkov, a na základe tohto sa slobodne poisťovne rozhodnú ženám dať nižšie sadzby poistného za šoférovanie, tak zrazu príde z Bruselu befel, že to nie je správne, lebo to je diskriminácia. Teraz koho: mužov? Však muži majú vyššie sadzby preto, lebo majú väčšiu nehodovosť, ženy majú menšie sadzby preto, lebo majú menšiu nehodovosť, tak teraz nechápem. Doteraz sme hovorili, že robme všetko preto, aby sme ženy nediskriminovali, a teraz zrazu ideme podľa mňa vyslovene ženy diskriminovať za to, lebo sa správajú na cestách lepšie ako my muži.
Z tohto dôvodu ja nedokážem tento návrh zákona podporiť, aj keď nám prišlo písaníčko z Bruselu a všetci si myslia, že automaticky zaňho zahlasujem. Myslím si, že Brusel veľakrát zachádza za hranicu únosnejšieho a tvári sa pápežskejšie ako pápež a vymýšľa spôsoby, kedy to už nemá nič, alebo teda návrhy, ktoré nemajú podľa mňa nič spoločné so zdravým rozumom.
Poisťovne sú predsa slobodné inštitúcie, ktoré keď vyhodnotia, nikoho tým nediskriminujú, keď povedia, že táto skupina ľudí sa správa pre nás menej, alebo efektívnejšie, menej rizikovo a týmto my dáme lepšie sadzby poistného. Čo je na tom diskriminačné? Ja naozaj tomuto návrhu zákona, tomuto postoju Bruselu nerozumiem! Iba ženy budú platiť viac a muži budú platiť menej. Ženy budú diskriminované a muži budú pozitívne diskriminovaní.

Pán poslanec Brocka, pán Lipšic vám hovorí, že pôvodný zámer bol presadiť tento návrh v troch čítaniach v skrátenom legislatívnom konaní, ja si myslím, že trošku sa mýli, lebo pôvodný návrh bol pred dvomi mesiacmi a pôvodný úmysel bol pred dvomi mesiacmi presadiť tento návrh nenápadným pozmeňováčikom cez výbor alebo cez hospodársky výbor a bolo by za všetkým. Toto je druhý pokus, ktorým sa snažia pôvodný zámer realizovať, ale ten pôvodný bol ešte krutejší a nikto by sa o tom nedozvedel.
A obávam sa trošku aj pri tom stanovisku Penty, že kým nebude ten návrh zákona stiahnutý, že či to náhodou nie je koordinovaná aktivita, lebo takýmto spôsobom vlastne SMER môže mať pred ľuďmi, pred ich voličmi, alibi: vlastne pozrite sa, Penta nechce prijať tento zákon a my urobíme krok proti Pente, my ho prijmeme. A budú vlastne za dobrých. Ľudia, voliči, ktorí nemajú šancu sa dostať do toho a pochopiť vlastne celú šírku toho zákona, akým spôsobom ten ofajč SMER chce realizovať, tak budú spokojní, však Penta bojuje proti stanovisku Penty, či - Penta - vláda bojuje proti a poslanci bojujú proti stanovisku Penty, takže vlastne bojujú za nás. A bude aj vlk sýty, aj ovca celá. A my tu môžme potom ešte vykrikovať nasledujúce tri roky, ako teda čo tam dohodili, aký kšeft Pente, nikto nás počúvať nebude.
Ja by som odporučil iba poslancom SMER-u čl. 75 Ústavy: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
A potom ešte čl. 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."
Prosím poslancov SMER-u, aby ste objavili v sebe svoje svedomie a nenechali si ho vziať.