Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel, pán minister, povedať, že ste človek alebo minister, s ktorým osobne som spájal a naďalej ešte spájam najväčšie očakávania na pozitívne zmeny vo vašom rezorte.
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.
