Videokanál poslanca

Pani kolegyňa, beriem, že môžete mať odbornú nejakú výčitku voči tomuto návrhu a poviete, že v niečom to je diskriminačné. Ale poďme to opraviť v druhom čítaní, ak je dobrá vôľa, ale ja si naozaj myslím, že vaši voliči dlho nebudú počúvať na tie grafy a 3 % deficity HDP. Myslím si, že od vás veľakrát a z vedenia vašej strany zaznelo, že ľudia sa z grafov nenajedia a ľudia očakávajú v prvom rade od vás prácu. Myslím si, že vás počká doba, kedy budete chodiť na mítingy, možno už teraz na tých slávnych, ktoré mávate v čase MDŽ, a možno nie tí, ktorým budete hovoriť vtipy a budú vám tam tlieskať a vytešovať sa z toho, že vidia svojich, svojich obľúbených politikov, ale možno tí potom, keď budete odchádzať medzi dverami sa vás opýtajú, že ale teda čo s tou prácou? Čo s tou nezamestnanosťou? Ja si myslím, že toto by mala byť pre vás úloha prvá, alfa a omega, ktorú by ste v politike za tieto štyri roky mali sledovať, a preto si myslím, že mali by ste byť otvorení aj možno k takýmto trošku neštandardným riešeniam. Odstrániť prípadnú diskrimináciu, ak tam niekde náhodou nastáva, ale urobiť všetko preto, aby tí ľudia, tých 430-tisíc ľudí, na ktorých je naviazaných ďalších manželov, manželiek, detí, ktorí čakajú naozaj na tie istoty od vás, aby sa k tej práci nejakým spôsobom dostali. Naozaj považujem tento návrh zákona na jednu z ciest, ako by sa ľudia k práci mohli dostať, a preto by som bol veľmi rád, aj keď som není podpísaný pod tým návrhom, aby sme odložili túto nejaké tie politické tričká a rozmýšľali nad tým, že keď naozaj niekde vykonáva nejaký dôchodca tú prácu, či by ju nemohol vykonávať miesto neho nejaký nezamestnaný.

Vážená pani predsedajúca, milá predkladateľka, milé kolegyne a kolegovia, dovolím si priamo nadviazať na faktickú alebo na reakciu na faktické, alebo hneď na začiatok poviem, určite budem za tento návrh zákona hlasovať a nesúhlasím s návrhmi alebo s postojmi poslancov, ktorí hovoria, že predkladať takýto návrh zákona je diskriminácia starších. Ja viem akože, ak by sme mali nulovú nezamestnanosť, všetci ľudia na Slovensku pracujú, tak ako jasné, ako neblbnime, nediskriminujme nikoho. Otvorme náruč každému, aj storočnému dôchodcovi, keď chce pracovať, nech pracuje. Slovensko však je v situácii, že máme 430-tisíc ľudí, ktorí márne čakajú na istoty SMER-u. Jednoducho volili SMER mnohí z nich a myslím si väčšina nezamestnaných volila SMER a mysleli si, že príde SMER a tú základnú istotu, ktorú im aj ústava garantuje, že majú nárok na prácu, tak nejako sa nedostavuje a, bohužiaľ, práve niekoľko desiatok tisíc ľudí za tých 11 mesiacov vašej vlády sa zaradilo medzi nezamestnaných a v tejto situácii, keď niekto ide kolegyňu Gibalovú alebo navrhovateľov všetkých aj pána Kvasničku, aj pána Brocku obviňovať, že toto je diskriminačné voči starým ľuďom alebo dôchodcom, jednoducho to nie je fér. Diskriminačné je dnes to, že nechceme takýto návrh podporiť a chceme naďalej diskriminovať tých nezamestnaných a niekomu doprajeme dva platy, dva žalúdky a niekomu ani jeden plat s jedným žalúdkom. Uvedomujem si aj to, čo tu zaznelo, že niektorí tí dôchodcovia pracujú aj preto, lebo nevedia vyžiť z toho jedného svojho dôchodku. Beriem to. Aj taký fakt alebo môj postoj niekedy k výhodám možno k vianočnému dôchodku a možno aj v tejto veci trošku jak to cítim, tak to beriem, že aj keď dôchodca získa nejaké peniaze, tak väčšina tých dôchodcov majú svoje deti a koniec koncov tie peniaze skončia u tých možno niekedy aj nepracujúcich detí. Takže možno tá spravodlivosť sa tam zabezpečí tak sprostredkovane. Ale nielen o peniazoch to je, že možno ten pracujúci dôchodca pred posunie tie svoje peniaze tomu mladému a tým pádom v podstate však teda nejakým spôsobom sa možno aj nezamestnanému človeku dostanú. Keď je dieťa alebo vnuk toho pracujúceho dôchodcu, ale je veľmi dôležité ľuďom poskytnúť aj prácu. Poskytnúť im nejaký zmysel života, aby mali kam chodiť, ráno sa zobudiť a vedia, že idú do práce a toto je tiež taký druhý, si myslím, taký sociálny moment, ktorý je veľmi dôležitý, prečo by sme mali radšej podporiť pracujúcich možno mladých ľudí ako pracujúcich dôchodcov. Napriek tomu si myslím, že tento návrh jednoducho je správny, aj keď by teoreticky by ste vedeli posunúť svojim deťom a vnúčatám. Ale zároveň jedným dychom dodávam, som to povedal dvakrát do tých faktických a teraz si to dovolím povedať aj z rozpravy. Potom možno kolega Brocka to skúsi uviesť nejak na pravú mieru, keď sa mýlim, ale ja si veľmi dobre pamätám hlasovanie o Zákonníku práce a niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré vtedajší koaliční poslanci chceli presadiť k tomuto Zákonníku práce a pamätám si ten návrh, aj keď teraz budete hovoriť, že bol iný, ale bol de facto taký istý. Bol ešte mäkší, lebo vlastne on umožňoval, aby zamestnávateľ v momente, kedy jeho zamestnanec dosiahne nárok na dôchodok, sa mohol slobodne rozhodnúť, či výpoveď dá alebo nedá tomu dôchodcovi, čerstvému dôchodcovi. Keď pán Kvasnička hovorí, že vlastne ten návrh bol, vtedy ho považoval za veľmi tvrdý. Práve si myslím, že bol omnoho, omnoho mäkší ako ten, pod ktorým ste podpísaný a predkladáte. Čiže ten bol iba o tom, že dával možnosť zamestnávateľovi sa rozhodnúť. V tomto prípade návrh, pod ktorý ste sa podpísali, ten nedáva možnosť dôchodcovi sa rozhodnúť, či si nechá alebo nenechá ten dôchodok, jednoducho natvrdo mu ho zoberieme týmto návrhom. Čiže tento je omnoho, omnoho tvrdší. Tento návrh, ktorý predkladáte. Ale hovorím, ja som, vtedy ma to veľmi, veľmi mrzelo a práve aj to mi pripadalo zvláštne, že ste utopili svoju vlastnú kolegyňu. Kolegyňa vaša prišla s dobrým návrhom, aby v momente, kedy zamestnanec alebo štátny zamestnanec, jednoducho zamestnanec dosiahne deň nároku na dôchodok, tak aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či mu dá výpoveď alebo nie. Aby sa to stalo výpovedným dôvodom. Vtedy ste štyria poslanci KDH tento návrh utopili s tým, že ste sa zdržali hlasovania. Kolega Procházka nebol prítomný, ale to som neštudoval, že prečo. Každopádne štyria ste sa zdržali hlasovania. Jeden, jediný hlas chýbal. 141 ľudí bolo prítomných, 70 ľudí hlasovalo za. Čiže 71 hlasov stačilo na to, aby rok a pol na Slovensku vlastne sa zamestnávatelia mali legitímny dôvod dať výpoveď dôchodcovi a na miesto neho zobrať mladého človeka. Štyri hlasy alebo jeden hlas vlastne stačil. KDH zabezpečili to, že tento návrh neprešiel. Vtedy ste boli, mali ste v rukách väčšinu, mali ste koalíciu, bez problémov návrh by mohol prejsť. Všetci okrem štyroch poslancov KDH návrh podporili a toto je problém rovnaký, identický ako pri prezidentovi a obžalobe na prezidenta. Budeme o tom tu hovoriť asi zajtra, ale pri obžalobe takisto 8. februára minulého roku v tomto pléne mohlo plénum odhlasovať de facto výzvu, oficiálne uznesenie Národnej rady prezidentovi, aby konal a aby konal podľa ústavy a vymenoval legitímne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Takisto skupinka poslancov KDH zablokovala prijatie tohto uznesenia. Vtedy, kedy ste mali väčšinu, neurobili ste to, zablokovali ste návrh a dnes, keď väčšinu nemáte a potrebujete dupľom ešte 90 hlasov na ústavný zákon alebo teda na obžalobu prezidenta, čiže 90 hlasov, dnes sa bijete do hrude, ako to chcete podporiť.
Nehnevajte sa, aj pri obžalobe prezidenta aj dnes mi to pripadá preto farizejské. Prepáčte, pán poslanec alebo kolega Kvasnička aj pán kolega Brocka, obidvaja ste sa zdržali pred tým rokom a pol. Obidvaja ste príčinou toho, že rok a pol nemôžu zamestnávatelia prepustiť dôchodcu a nemôžu na jeho miesto prijať nezamestnaného človeka, takisto ako kolega Přidal a kolega Fronc, ale vy dvaja ste zároveň aj teraz podpísaní pod týmto návrhom, ale dobre, beriem tak, ako povedal kolega Kvasnička čas sa vyvíja, názory sa vyvíjajú a teda vstúpili ste si do svedomia. Dobre, prešli ste očistcom, beriem a takýmto spôsobom. Dobre. Ja som rád, keď mi to vysvetlíte. Každopádne vtedy ste obdobný návrh, len v ružovom mohli podporiť. Omnoho mäkší, ale ktorý mohol zabezpečiť to, aby tí ľudia, tí nezamestnaní pracovali. A dnes sa bijete do hrude, keď väčšinu nemáte a predkladáte návrh a, ale dobre. Dobre, beriem, vstúpili ste si do svedomia. Od týchto dvoch kolegov ešte by som chcel počuť k tomu vyjadrenie pána kolegu Přidala, že prečo pred tým rokom a pol nepodporil taký dobrý návrh, a dnes, pevne verím, že bude hlasovať, že tiež si vstúpi do svedomia.

Pán poslanec Kvasnička, ja sa priznávam, ja mám rád taký ten štýl, akým spôsobom prezentujete vaše návrhy, akým vlastne rétoricky ako prebiehajú vaše vystúpenia. Len mne tam, nemôžem pomôcť nesedí faktografia. 12. júla roku 2011, pred rokom a pol aj váš hlas mohol rozhodnúť, lebo chýbal iba jeden, jediný hlas. Vy ste sa zdržali pri hlasovaní o plus-mínus tom istom návrhu zákona z dielne práve predkladateľky tohto zákona, vašej kolegyne Gibalovej. Jeden jediný hlas chýbal. Štyria ľudia v KDH ste sa zdržali, jeden z vás mohol rozhodnúť. Dnes vy ste podpísaný ako predkladateľ tohto návrhu zákona. Nehnevajte, sa mne to pripadá schizofrenické. Vtedy, keď KDH je v koalícii vtedy, keď má väčšinu v rukách, keď to takto musím povedať, vtedy nepodporíte dobrý návrh zákona. Užitočný návrh zákona. Vtedy, kedy ste ho mohli presadiť. Dnes, keď tu väčšinu nemáte, zrazu sa podpíšete pod návrh zákona a tvárite sa, ako keby že ste dnes tú tému objavili. Dnes idete zachraňovať Slovensko, dnes idete mladým ľuďom dávať prácu. Rok a pol mohli títo mladí ľudia pracovať na miestach dôchodcov. Váš hlas k tomu chýbal, lebo ste sa zbabelo, alibisticky alebo neviem z akých dôvodov jednoducho zdržali.
Prepáčte, ale podpísať sa potom pod takýto návrh zákona a urobiť takéto vystúpenie, je podľa mňa tým pádom iba dôkaz farizejstva, vašeho osobného a strany KDH. Lebo vtedy, kedy máte moc neurobíte to, a vtedy kedy ju nemáte, bijete sa do hrude, ako keby ste to veľmi chceli urobiť. To je farizejské.

Ja by som chcel poprosiť môjho predrečníka, aby neurážal bačov na Orave. (Smiech v sále.)
A čo a týka Lojza Hlinu, ja si myslím, že dosť veľa svojho vystúpenia si venoval práve súťaži-nesúťaži na mestskom zastupiteľstve v Bratislave. Ale pre objektivitu, si myslím, že v takýchto situáciach si musíš dávať dosť bacha na to, aby si povedal, že bol si alebo chcel si byť jedným zo súťažiacich, mal si eminentný záujem túto súťaž vyhrať, takže si v konflikte záujmov, a myslím si, že treba to vždy priznať, lebo potom, keď ti to niekto dodatočne niekto povie, tak si povie, no Lojzo Hlina je spravodlivý iba vtedy, kedy ide o neho, a vtedy, kedy súťažia druhí a sú vylúčení a není umožnená súťaž, vtedy ho to vôbec nezaujíma. Iba také upozornenie.
A čo sa týka tej tvojej odbornej výtky či výčitky, či ako sa to povie po slovensky, žeby to mohlo byť zneužívané, že dodatočné predloženie dokladov by niektorí nemuseli predložiť a podobne. Pokiaľ viem z tohto návrhu pre objektivitu, tak by som chcel povedať, že v prípade, ak by ten človek nedodal dodatočne alebo by nepreukázal, alebo by nedodal tie doklady, ktoré mu takýmto spôsobom ušetríme povinnosť dodávať, tak stratil by do budúcna možnosť sa zúčastňovať verejného obstarávania, to je dosť zásadný trest a hrozba pre takéhoto obstarávateľa, ktorý by sa tam iba tak pro forma nahlásil. Nie obstarávateľa, súťažiaceho, pardon.

Pani poslankyňa Gibalová, ja by som si veľkú hlavu nerobil z toho, keď vás niekto obviňuje z diskriminácie zamestnancov v štátnej správe, ktorí zároveň poberajú dôchodok a zároveň sú zamestnaní, lebo v situácii, keď 430-tisíc ľudí márne čaká na istoty, márne čaká na prácu, hovoriť o diskriminácii tí, ktorí majú dva príjmy, tak si myslím, že to je presne opačné garde. Diskriminujeme tých 430-tisíc ľudí, ktorí márne čakajú na istoty.
Na druhej strane, dovolím si upozorniť na to, že 12. júla 2011 tento parlament hlasoval o vašom pozmeňujúcom návrhu, kde ste navrhovali, aby po dosiahnutí veku štátneho zamestnanca, dosiahnutí nároku štátneho zamestnanca na dôchodok sa jeho zamestnávateľ slobodne mohol rozhodnúť, či ho prepustí, alebo naďalej ho bude mať v svojom zamestnaneckom pomere.
Vtedy bolo prítomných 141 poslancov a za návrh hlasovalo 70, čiže chýbal jeden jediný hlas. Bohužiaľ, pán poslanec Brocka, Kvasnička, Přidal a Fronc, štyria poslanci KDH vtedy zabezpečili, aby dosiahnutie nároku na dôchodok nemohlo byť dôvodom na výpoveď. Čiže, bohužiaľ, vtedy stačil jeden jediný hlas od týchto štyroch poslancov KDH a váš návrh, len trošičku v inej podobe, dávno mohol platiť. To si v tejto situácii dovolím pripomenúť. (Ruch v sále.)

Ospravedlňujem sa ti, Erika. Ja som ti dal tú skreslenú informáciu. Tiež som nepostrehol, ktorá to bola rozprava.
Ak by som možno zhodnotil tú rozpravu, tak poviem, že čo ma teší, je tak vcelku rozsiahla diskusia. A vôbec teraz nepozerám na to, či to boli príspevky podporné alebo nepodporné, ale jednoducho na to, že sa na túto tému bavíme, lebo ja si úplne reálne uvedomujem, že mojím jedným hlasom, prípadne s podporou mojich kolegov z klubu asi veľakrát našou úlohou v parlamente je otvárať diskusiu predkladaním návrhov zákonov a na tento účel veľakrát aj využívame našu zákonodarnú iniciatívu, ktorú z ústavy našťastie máme. Zároveň by som povedal, že je to možno aj taký akt zúfalstva trošku, aj keď to zvláštne vyznie z toho, že aj takýmto suplementárnym, ako sa to nazýva, spôsobom sa snažíme pomôcť nezávislým osobnostiam, aby mali šancu sa do parlamentu dostať, lebo, bohužiaľ, máme nastavený tak volebný systém, podľa mňa je v rozpore s ústavou, že hoci v ústave máme napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení, ale skutočnosti podľa volebného zákonu do Národnej rady môžu byť volení iba tí, ktorých si vlastne vyberie politická strana na svoju kandidátku. A keďže takýto rozpor medzi ústavou a volebným zákonom je, snažil som sa aj takýmto spôsobom problém riešiť, dať znova väčšiu šancu tým ľuďom, ktorí sú mimo politiky, aby sa do politiky vlastne mali šancu dostať.
Keď hovorím o tej diskusii, tak je také trošičku zvláštne, keď vypichnem také dva príspevky, radového poslanca Šucu a predseda poslaneckého klubu strany SaS. Radový poslanec Šuca v dvoch minútach možno desať vecných argumentov povedal. Predseda poslaneckého klubu strany SaS v dvoch minútach iba nejaké smiešne posmešky, podľa mňa nehodné poslanca Národnej rady povedal. Toto ma mrzí, že vlastne takýmto spôsobom niektorí k výkonu svojho poslaneckého mandátu pristupujú. A nemyslím si, že to je hodné Národnej rady. Bolo by dobré naozaj v dvoch minútach aspoň jeden jediný príspevok alebo jeden jediný fakt, názor, argument predložiť.
Čo ma trošku tiež mrzí, je tak možno od niektorých z nás také nepochopenie alebo neprečítanie si možno toho návrhu, ktoré bolo jednoducho vyslovene podľa mňa také povrchné, až nepochopenie, možno nepočúvanie toho môjho úvodného slova alebo vystúpenia v rozprave. Ale nevyčítam to, tých zákonov, zase, je veľa. Ale keď teda nie som v obraze, tak možno o to menej by sa asi zišlo o tom hovoriť.
Dovolím si ešte na Tona Martvoňa, lebo nemohol som, reagovať. To bola tvoja reakcia niekam na niekoho, už teraz neviem tuším na Lojza Hlinu. Hovoril si, že vlastne ten návrh by sa nevzťahoval na stranu SMER, lebo by ste ho vedeli obchádzať, založili by ste si raz dve strany a raz by kandidovala tá, druhý raz by kandidovala tá. No nebolo by to tak. Myslím si, že tiež si treba poriadnejšie prečítať ten návrh, aj keď majú spočívajúci mandát. Teoreticky, áno, mohli by kandidovať druhýkrát iba tí, čo majú spočívajúci mandát. Ale všetci ostatní by museli byť noví. A je to najmenej, že by sme tam dopísali, že aj na tých ľudí, ktorí majú spočívajúci mandát, by sa to vzťahovalo. (Reakcia z pléna.) Nie, my to máme na tom, že keď tá nová strana je tá, ktorá medzi sebou má poslanca Národnej rady, ktorý získal mandát v predošlých voľbách, tak takáto už nie je nová. Čiže možno to je trošku iba nepochopenie. Čiže práve sme sa snažili toto definovať. Ale to by bola maličkosť, upraviť to v druhom čítaní úplne bez problémov.
Keď hovoríš, a zaznelo to tu viackrát, že vlastne potom by sme sa dostali do područia úplne médií a vládli by nám iba tí, čo by mali vlastne svoje médiá. Ale však sme Národná rada, panebože. My si tu môžeme prijať návrh zákona, ústavný, keď sa v takejto veci dohodneme, na ochranu práve tej demokracie, kde si uplatníme to právo, že všetky politické strany možno budú mať podľa nejakého kľúča rovnaký prístup do médií, ten bezplatný prístup do médií, do diskusných relácií, príspevkov v správach a podobne. A zabránime tak tomu, aby vlastne nejaký vlastník, alebo sponzor alebo akýkoľvek záujemca médií, ktorý by mal vplyv na vysielanie akéhokoľvek média alebo obsah nejakého média, mohol zneužívať toto vlastne svoje postavenie na to, aby robil politiku. Takže tiež si myslím, že je to bez najmenších problémov riešiteľný problém.
Jožo Mikuš tu tuším už nie je. Hovoril, že návrh ide mimo systému. Áno, ide mimo systému. Búra ten systém, ktorý tu je zabehaný. Však to je vo veľa návrhoch naším cieľom, lebo si myslíme, že ten systém je vo veľa veciach zhnitý.
Ale keď hovorí, že malo by to byť o súťaži programov, však, áno, práve to je to. Ale nemalo by to byť o programoch pred voľbami, pri gulášiku, keď tí ľudia ani ten program v skutočnosti nečítajú. Nebuďme naivní. Koľko je to ľudí? Jedno percento, dve-tri percentá ľudí si reálne prečítajú aspoň tretinu z volebných programov? Netvárme sa, že volebná kampaň je o prezentovaní programov. Volebná kampaň je o šou. Možno, poviem, trošku by mi to možno chýbalo. Ale ak by to malo byť v prospech demokracie, tak to urobme. Ak to je v prospech toho, že ľudia budú mať väčší prístup k verejnej moci a budú mať reálnu šancu sa nejakým spôsobom vzoprieť politickým stranám a vstúpiť do politiky, tak to urobme, aj za tú cenu, že nám tá kampaň bude chýbať. Ale nič nám nebráni mimo kampane každej politickej strane urobiť si stretnutia s ľuďmi, možno bez tých bilbordov a pompéznych hesiel.
A možno iba rečnícka otázka nakoniec. Nebolo by lepšie teraz strane SMER, ak by to jedno slovíčko na tých bilbordoch pred volebnou kampaňou nemala? Ak by ste tie istoty ľuďom do hláv nenatlačili cez tú volebnú kampaň, v podstate cez štátne peniaze, nebolo by vám teraz ľahšie? Tí ľudia by si od vás takéto istoty nepýtali. (Reakcia z pléna.) Áno, to, si myslím, zase, je dobrá poznámka, že nemali by 44 %. Ale možno by mali 60 %, možno by makali celé štyri roky, celá členská základňa, robili by o to viacej stretnutí s ľuďmi, lebo by sa nemohli spoliehať na predvolebnú kampaň. Ale bolo by to omnoho, omnoho demokratickejšie.
A, hovorím, nie som naivný, viem, že pravdepodobne si mnohí ani netrúfnete hlasovať v rozpore s tým, ako vám niekto prikáže, ale bolo by veľmi sympatické gesto, aby ste sa na prvýkrát aspoň zdržali hlasovania. Ja tento návrh zákona budem predkladať dovtedy, dokedy sa nedohodneme nejakým spôsobom na nejakej zásadnej zmene, možno iba dovtedy, dokedy budem mať mandát, a možno nabudúce tu už nebudem a budete mať pokoj. Ale som natoľko presvedčený o tom, že je v prospech napĺňania odkazu novembra 1989, že by sme sa touto cestou vydať mali. A bolo by mi sympatické, hovorím, na prvýkrát aspoň to zdržanie sa pri hlasovaní od vás, ktorí cítite, že niečo v tom predsa je. Ďakujem vám veľmi pekne. Sme tu, ináč, v celkom slušnom počte v piatok poobede.

Lojzo, keďže hovoríš, že návrh je mimoriadne problematický, podobne, okej, všetko pochopím. A trošku to vysvetlenie, prečo je vlastne problematický, som nejako nepostrehol.
Ale tiež ma zaujalo to, vlastne na čom si postavil celú argumentáciu, že nedá sa politika robiť na tom, že si dám nejakú nesplniteľnú podmienku, o ktorej vopred viem, že nebude splnená, a potom poviem, teda že niečo urobím alebo neurobím, že teda toto nie je čestný spôsob robenia politiky. Ale, Lojzo, obávam sa, že neexistuje v parlamente známejší poslanec, ktorý týždeň čo týždeň dáva vopred rôznym ministrom nesplniteľné podmienky dopredu s tým, že potom sa im vyhráža, že keď to neurobia, nerozdajú múku, neviem čo nezrušia zo zákona, tak potom spravím taký, onaký protest. A vlastne využívaš to, je to kľúčový nástroj tvojho robenia politiky. A teraz to tu kritizuješ od plota. Trošku mi to zvláštne pripadá. A obávam sa, že keď to poviem slušne, tak si takto vlastne dosť exemplárne nakakal do pusy.
Ale najkľúčovejšia táto tvoja výzva, čím sa stala najznámejšia vlastne v poslednej dobe, dávania si tých nesplniteľných podmienok je práve to, čo aj tuším Eva Horváthová hovorila. Kto iný tu dal absolútne nesplniteľnú podmienku, keď sa podpíše do zajtra do 13.00 hodiny deväťdesiat poslancov, vzdáš sa poslaneckého mandátu? Ty si si postavil na takomto spôsobe kladenia si nesplniteľných podmienok a následne vyvodzovania záverov z toho, či už akcií alebo nejakých stanovísk, alebo rozhodnutí svoje robenie politiky. Takže nevedel som teraz, ktorý Lojzo Hlina to tu vlastne rozpráva, či je to ten, ktorý toto používa ako kľúčový moment robenia politiky alebo nástroj robenia politiky, alebo nejaký druhý.

Pán poslanec Osuský, jasné, bolo by super, aby sa strany rady priznávali k svojim sponzorom a aby sponzori sa radi priznávali k stranám. Ja si takisto myslím, že bolo by super, aby sa médiá priznávali rady k svojim obľúbeným politickým stranám, lebo niekedy sa iba tvária, že sú nezávislé a v skutočnosti hrajú v prospech niektorých politických strán.
Tóno Martvoň, narušená sloboda slova. Nebude tým narušená sloboda slova, lebo máme výraznú mediálnu výhodu my, existujúce parlamentné politické strany, lebo môžeme hovoriť v bezplatnom mediálnom priestore.
Slová najznámejšieho trnavského kšeftára Přidala asi komentovať ani nemusím.
Pán poslanec Novotný, OĽaNO nie je politickou stranou, ste povedali. Skúste si prečítať aspoň teda zákon o voľbách do Národnej rady, o tom, že do Národnej rady, bohužiaľ, môžu kandidovať iba politické strany a politické hnutia.
Takisto tam tú blbosť ste vyprodukovali, že keď sa skupina nás rozhodne založiť si politickú stranu, potom my vlastne môžeme viesť kampaň. Ale my tú politickú stranu máme založenú, bohužiaľ, sme ju museli založiť. Čiže vôbec nás to v ničom nezvýhodňuje. Skúste si prečítať aspoň návrh zákona, keď už ho kritizujete.
A keď ste hovorili, že ostatné politické strany robia politickú činnosť, tak ste asi mysleli na SDKÚ, možno ste mysleli na nejakú činnosť politickú typu tunelovania Braniska, platinové sitká. To je celkom zaujímavá politická činnosť, uznávam.
Keď hovoríte, že ostatné politické strany alebo SDKÚ robí volebné stretnutia s ľuďmi, tak ja si z tohto miesta trúfnem povedať, že jediný Števo Kuffa urobil za trištvrte roka viacej stretnutí ako celá SDKÚ za svoju existenciu.
Juro Droba, trošku si si rozporoval, keď si povedal, že nové strany by boli vlastne znevýhodnené voči tým stranám. Nie, práve týmto by sme zvýhodňovali nové strany, lebo staré by museli počas volebnej kampane držať hubu a krok a neviesť volebnú kampaň. Čiže zvýhodňovali by sme tým práveže nové subjekty.

Keďže to súvisí vlastne s predošlým návrhom, ktorý predkladal pán poslanec Lipšic, a na záverečnú reč sa nedalo vtedy vystúpiť, tak skúsim opraviť možno neúmyselné klamstvo, ale každopádne zavádzajúcu informáciu, keď pán poslanec Lipšic tvrdil, že všetky politické strany okrem teda pravdepodobne Novej väčšiny podpísali záväzok takzvaného matchingu, čiže spárovanie darov s príspevkami na činnosť politických strán pre Transparency International. Chcem vás upozorniť na tento záväzok, konkrétne sme si tam dali výhradu, že s ním nesúhlasíme, lebo sa nám to zdá trošičku zvláštne. A každopádne jednoducho takýto záväzok sme neprijali, keď si dobre teda pamätám, skontrolujte ma, čo si myslím, ale si dobre pamätám ten rok.
Potom ešte možno k tomu, keď ste hovorili, aby politické strany viacej priznávali dary od fyzických osôb. Je to naivné. Žiadna politická strana nebude priznávať dary od fyzických osôb, lebo všetci vieme, že, bohužiaľ, pri atmosfére, ktorá sa na Slovensku vytvorila, hovorím v tomto prípade „bohužiaľ“, ten, kto dá dar, či fyzická osoba alebo právnická osoba, automaticky sa stáva terčom záujmu a je pod drobnohľadom médií a de facto sám vylučuje možnosť nejakých verejných obstarávaní a podobných. Čiže my ho vlastne znevýhodňujeme, čo nepovažujem za správne. A, bohužiaľ, takáto je atmosféra. A myslím si, že toto sa nám napraviť za desiatky rokov nepodarí.
Potom keď hovoríte, že ste chystali volebný kódex. A tam ste vlastne tieto zmeny chystali. Pokiaľ mám správne informácie od človeka, ktorý sa zúčastnil stretnutia tej pracovnej skupiny zmeny volebného kódexu, môžem povedať, že boli ste veľmi uzatvorení pred akýmikoľvek demokratickými zmenami typu, aby sa znížilo, ako sa to presne volá, zabudol som, trojpercentné kvórum pre ľudí, ktorí teda potrebujú, by mohli prekrúžkovať iných kandidátov. Vôbec sa neriešilo financovanie politických strán v tejto snahe. Takže bol vlastne jediný účel iba zlúčiť termíny konania volieb. To mi pripadá ako taká trošku mala ambícia od ministra vnútra.
Takže čo sa týka nášho návrhu zákona alebo môjho návrhu zákona, ktorý predkladám, už som to tu v úvodnej reči spomenul, zopakujem to. A poviem ešte aj a priznám sa, nebojím sa k tomu priznať sa, keď v minulosti mi ktokoľvek, aj keď som bol v nejakých televíznych diskusiách, hovoril, že je tu potrebné. Pamätám si, s pánom Chmelárom raz že som bol v diskusii v TA3, potom to bolo ešte na možno dvoch diskusiách predvolebných. A keď sa hovorilo, že treba zrušiť financovanie politických strán, že to je riešenie, to je očista politického systému na Slovensku, tak som si ťukal na čelo a aj priamo som to kritizoval, že to je hlúposť, lebo takýmto spôsobom by sme iba zväčšili korupčné prostredie pre politické strany. Vtedy, keď som to hovoril, ma nenapadol spôsob, priznávam z tohto miesta, akým spôsobom vlastne to korupčné prostredie zároveň zmenšiť. A to je ten, ktorý vlastne teraz v tomto návrhu zákona predkladám. To je ten, že zrušíme zároveň politickým stranám ten podstatný výdavok, ktorý majú. A to je výdavok na predvolebnú kampaň. Okrem strany SMER a možno nás, ktorí sme sa správali veľmi efektívne v predvolebnej kampani, je výdavok na predvolebnú kampaň pre ostatné vlastne pravicové subjekty veľmi dramatická časť, podstatná časť celkových výdavkov, ktoré vlastne pri financovaní počas štyroch rokov majú. Preto ten návrh rieši práve zrušenie tohto podstatného výdavku. Je to zrušenie výdavkov na predvolebnú kampaň. A takýmto spôsobom je to zabránenie tomu pokušeniu a zmenšenie korupčného prostredia, aby politické strany nesnažili sa zníženie financovania alebo zrušenie financovania politických strán kompenzovať tým, že budú naháňať po pokútnych sponzoroch peniaze na to, aby tú predvolebnú kampaň viedli. Čiže v tom som chcel upozorniť na drastický rozdiel medzi tým, keď niekto hovorí iba o zrušení financovania, čo podľa mňa výrazným spôsobom zvyšuje korupciu politických strán, zvyšuje korupčné prostredie, a druhým návrhom, ktorý predkladám, ktorý hovorí o zrušení financovania a zároveň zrušení predvolebnej kampane, ktoré nezvyšuje korupčné prostredie.
Áno, uznávam, politické strany okrem výdavku na kampaň majú aj výdavky na svoju bežnú činnosť, ale vôbec nie som fanúšikom obdobia pred novembrom 1989, ale vtedy sa platili nejaké členské nálepky tuším, či čo to mali, nalepovali si to do nejakých straníckych knižiek, alebo známky to boli. A prečo si to nerobíte takto? Prečo by ste si, milí páni politici alebo členovia politických strán, nemohli takýmto spôsobom financovať svoje stranícke rošambá, svoje zjazdy, svoje kancelárie a svojich nejakých tajomníkov, úradníkov, podpredsedov a neviem koho, všetkých v tých štruktúrach máte, prečo by sme nemohli si túto podľa mňa symbolickú vec z komunizmu odpozerať od nich? Plaťte si svoju činnosť z vlastných peňazí. A takýmto spôsobom keď odbúrame jedny výdavky na vašu činnosť, lebo si to budete platiť zo svojich vlastných peňazí, cez stranícke známky, a keď odbúrame druhý výdavok, vaše predvolebné kampane alebo nás všetkých predvolebné kampane, takýmto spôsobom na konci sa môžeme dopracovať možno k vysnívanému ľudovému ideálu zrušenia financovania politických strán. A takýto návrh predkladáme.
Čo by spôsobili tie dodatočné efekty, ktoré som teda nespomenul. Samozrejme, keď zrušíme financovanie politických strán, máme približne 50 miliónov eur v rozpočte. To je jedna vec, v dnešnej ťažkej dobe asi nie nepodstatná. Zároveň prinútime politické strany, aby sa správali zodpovedne počas celých štyroch rokov, aby celé štyri roky vykonávali činnosť, ale reálnu pre parlament, aby predkladali návrhy zákonov, aby obhajovali návrhy zákonov, aby išli do konfrontácie, diskusií, to je z toho jedno, médiá dajú aj keď niekomu menší, niekomu väčší bezplatný priestor na prezentovanie našej činnosti. Čiže zrušenie ich financovania by vlastne výrazným spôsobom dospelo k tomu, aby politické strany sa nespoliehali len na činnosť alebo aktivitu predvolebnej kampane pár mesiacov pred voľbami, lebo museli by sa spoliehať iba na svoju činnosť počas celých štyroch rokov. Čiže výrazne by sa tak zvýšila možno konkurencia medzi politickými stranami v tom, aby sa snažili stretávať s ľuďmi, aby počúvali, čo tí ľudia hovoria, aby predkladali návrhy zákonov o problémoch, ktoré tí ľudia majú, a nie spoliehali sa na to, že však za pár týždňov s pár tisíc bilbordmi a televíznymi spotmi ľudí oblbneme a znova máme ovečky v svojom košiari. Čiže na jednej strane šetríme peniaze, na druhej strane motivujeme politické strany, vytvárame naozaj efektívne konkurenčné prostredie medzi politickými stranami, aby sa snažili upútať svojich, ale svojou aktivitou, nie peniazmi pred voľbami a nejakými predvolebnými gulášmi a bilbordmi, čo je veľmi dobré. A tým pomáhame demokracii, pomáhame tomu, že vyrovnávame šance nových subjektov, ktoré na politickú scénu prichádzajú a ktoré si povedia, že sa im to nepáči, ako doteraz tí ľudia, ktorých sme si zvolili, zastupujú naše záujmy, a my chceme im urobiť konkurenciu. Povedia si, áno, idú sa postaviť im zoči-voči, im urobiť konkurenciu. A my im dáme šancu, aby aspoň trošku zaujali. Jednoducho my, politické strany, si povieme, áno, nechávame im ten priestor v predvolebnej kampane, všetky bilbordy, reklamné plochy, aké Slovensko pozná, sú ich, k dispozícii, ak si zoženiete čistým spôsobom peniaze, nech sa páči, nech si zaujmú ľudí. Ale my sa vtedy stiahneme ako politické strany. A toto by som považoval za veľmi veľké gesto a také naplnenie možno toho novembrového odkazu, toho, po čom ľudia túžili, aby ten výkon politiky bol bližšie k ľuďom, a nie za niečo, že tam sú nejaké tie politické strany v parlamente a tie si vlastne vytvoria systém, aby sa donekonečna nejako udržali pri moci. Súčasný systém je o tomto. Upevňuje moc silných politických strán a de facto všetkých parlamentných politických, lebo majú výrazné zvýhodnenie voči neparlamentným politickým stranám.
Je jasné, že v tom návrhu riešime situácie, aby sme zase nejakým spôsobom nepomáhali tomu, že teraz niekto sa vyvezie do parlamentu na chrbte nejakej politickej strany, potom sa oddelí a už si zase ide vytvoriť svoju politickú stranu, aby sme zase takéto politické strany nepovažovali za nejaké nové subjekty, lebo vlastne takáto nová politická strany nie je nová v skutočnosti, lebo má vlastne vo svojich radoch človeka, ktorý už má tú mediálnu výhodu, že je poslancom Národnej rady. A má tým pádom prístup k bezplatnému mediálnemu priestoru, ktorý nám médiá dávajú vtedy, keď prezentujeme nejaké návrhy. Čiže v podstate je tam ten mechanizmu taký, aby sme naozaj za nové strany považovali tie, ktoré sú naozaj nové, ktoré nemajú vo svojich radoch aktívnych poslancov Národnej rady, lebo takáto politická strana už má vlastne výhodu v tom, že má poslanca Národnej rady. A to už má vlastne de facto vo svojom vienku bezplatný mediálny priestor.
Ak sú tu ľudia, ktorí si ctia demokraciu, ctia si odkaz novembra 1989, úprimne držali palec ľuďom, ktorí tu pred parlamentom pred rokom snažili sa protestovať a opraviť politický systém, tak som presvedčený, že títo ľudia tento návrh zákona minimálne v svojom duchu podporia. Ja by som bol veľmi rád, ak by aspoň to vyjadrili tým aj napriek príkazu svojich šéfov či strán, alebo poslaneckých klubov, keby sa aspoň pri tomto návrhu zdržali hlasovania. Vyjadrili by ste podľa mňa aj pre svoje svedomie taký symbolický odkaz, že naozaj vám ide o to, aby sme si raz ten odkaz novembra aj v skutočnosti do reálnej politiky zaviedli.
Čiže opakujem ešte raz kľúčové veci, ktoré týmto návrhom sledujeme. Po prvé, teda zrušíme financovanie politických strán, to znamená, ušetríme prostriedky v štátnom rozpočte. Keď zrušíme zároveň možnosť viesť tým politickým stranám, ktoré majú vo svojich radoch alebo na kandidátke aktívneho poslanca Národnej rady, tak umožníme novým subjektom, občanom, ktorí sa združia pred voľbami a povedia si stačilo, jednoducho žiadna politická strana ich záujmy nereprezentuje a chcú konkurovať aj za sťažených podmienok týmto politickým stranám, tak týmto politickým stranám, tým novým politickým stranám, umožníme, aby vynikli, nezahltíme ich, neprebijeme ich miliónmi, desiatkami miliónmi eur, ktoré by sme dali my do kampane. Zároveň prinútime politické strany, aby vykonávali činnosť aktívnu politickú činnosť a prácu počas celého volebného obdobia, nespoliehali sa na ohlupovanie ľudí iba pred voľbami cez volebnú kampaň. A zároveň minimalizujeme korupčné prostredie, keďže politické strany by nemali si vlastne na čo pýtať peniaze, keďže zároveň hovorím, že svoje výdavky na svoje stranícke šaškarády by si platili zo svojich vlastných členských príspevkov.
A viem, že určite sa nájdu ľudia, ktorí si nájdu akúkoľvek výhovorku a budú hovoriť o tom, ako je to nedomyslené možno, ale ten návrh zákona, snažili sme sa, snažil som sa spraviť čo najlepšie spolu s ľuďmi, ktorí mi ho pomáhali robiť. A keď si ho prečítate a objektívne si prečítate každý jeden bod toho návrhu, tak som presvedčený o tom, že nejakú zásadnú chybu tam nenájdete.
Čo sa týka návrhu možno takého, že keď niekto povie, že tak, dobre, nech sme vzorom. Tak keď navrhujete takéto niečo, si viem predstaviť od pána Přidala takú faktickú: „Však keď tu, Matovič, navrhuješ takúto vec, tak buď vzorom, vzdaj sa svojich peňazí, ktoré si dostal ty na štyroch členov vašej strany.“ To úplne krásne vidím, ako sa na neho pozerám. Dopredu mu odpovedám na otázku, nie sme takí blbci, aby sme sa vzdali prostriedkov, kým sa ich nevzdáte vy. Tie prostriedky, ktoré máme my teraz ako štátny príspevok, sú ochranou záujmov ľudí pred záujmami politických strán. V momente, ako sa ich vy vzdáte... (Smiech v sále.) Samozrejme, môžete sa rehotať koľkokoľvek. V momente, ako sa ich vzdáte, tento zákon bude platiť na každú politickú stranu, čiže aj na nás. Sme ochotní, a bez najmenších problémov podporím v pozmeňujúcom návrhu takýto opačný prístup, ako ho povedal pán Lipšic, pristúpiť na to, aby to platili až od budúceho obdobia. Ja som ochotný podporiť to. A keď sa všetci na tom zhodneme, tak pevne verím, že by ani nikto z nás nenapadol nejakú retroaktivitu alebo protiústavnosť. Som ochotný bez najmenších problémov sa podpísať pod to, že vrátime všetko, čo sme dostali od týchto parlamentných volieb spätne, bez najmenších problémov. Je to verejný prísľub za naše hnutie. Ak podporíte tento návrh zákona a v druhom čítaní poviete, aby sme vrátili všetko spätne aj od týchto volieb, čiže aby OĽaNO nedostalo žiadny peniaz zo štátneho rozpočtu, bez najmenších problémov do tohto ideme a výdavky, ktoré sme doteraz mali, tak si pokryjeme možno zo svojich platov. Nemáme s tým najmenší problém, ak ste ochotní ísť do toho aj vy. Najmenší problém s týmto nemáme.
Myslím si, že je to dobrý návrh zákona. A bol by som veľmi rád, aby ste ho podporili. Ale, hovorím, uznávam politickú realitu a uznávam to, že, bohužiaľ, slovenská demokracia je taká, že poslanec hlasuje nie podľa svojho svedomia veľakrát, ale podľa toho, čo mu povie buď stranícky šéf, alebo predseda poslaneckého klubu. A preto by som tých z vás, ktorí cítia, že toto je správny krok, poprosil aspoň o to zdržanie sa pri hlasovaní. Už to by bol taký malinký náznak zmeny k lepšiemu. A skúste nad tým pouvažovať. Ďakujem.

Vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorého cieľom je zmeniť filozofiu financovania politických strán. Bližšie poviem možno k tomu v rozprave.
Ide o návrh, ktorý má dve kľúčové časti. Jedna vec je zrušiť financovanie a druhá vec je zrušiť možnosť viesť predvolebnú kampaň pre politické strany. Som hlboko presvedčený, že možnosť pre parlamentné strany viesť politickú kampaň je nenáležitá výhoda pre aktívne politické strany, parlamentné politické strany. A je to možnosť zároveň, akým spôsobom blokovať občanov, ktorí sú nespokojní s reálnym výkonom politiky, ktorý predvádzajú politické strany ako zástupcovia týchto občanov. Súčasný stav, keď vlastne ľudia si môžu založiť politickú stranu, ale sú v neúmernej nevýhode, vzhľadom na to, že politické strany de facto obsadia mocou peňazí, ktoré získavajú od štátu, mediálny priestor, ale takisto aj klasický mediálny priestor, ktorý dostávajú aj bezplatne od médií, keď prezentujú návrhy a aktivity politických strán, sú dva kroky, ktoré významným spôsobom zabraňujú tomu, aby sa ľudia mohli aktívne postaviť zoči-voči súboju s politickými stranami a mohli si založiť čistým spôsobom politickú stranu. Vieme, zažili sme na vlastnej koži pokus nečistého podľa mňa spôsobu vedenia politickej kampane určitých finančných žralokov, ktorí sa pokúsili možno postaviť sa zoči-voči politickým stranám. A vieme, koľko percent získali. A zostali mimo parlamentu. A nemyslím si, že by sme preto mali naďalej podporovať takýto stav, ktorý neprospieva demokracii, upevňuje postavenie súčasných existujúcich politických strán, parlamentných politických strán. Ale ísť cestou iba znižovania financovania je naivné, keď nezrušíme zároveň priestor, kde politické strany majú podstatný výdavok, a to je finančná alebo predvolebná kampaň, tak nič sme nevyriešili. Keď ho znížime iba za súčasného stavu, že ponecháme naďalej predvolebnú kampaň, znížime financovanie, politické strany budú iba mať tendenciu vykrývať viacej nákladov svojej predvolebnej kampane vlastnou hlavou. A to asi nikto z nás nechce. Hovorím, viacej k tomu poviem v rozprave.