Videokanál poslanca

Kolega Přidal, beriem tú odbornú časť argumentácie. Ale výroky typu, však to dovoľme ľuďom, nechajme to na ľudí, nech si urobia, nech každý činžiak má jeden komín a nech si aj vlastne z každého bytu vyvedú na fasádu vývod, ako sa to stalo niekde v Košiciach, toto bolo podľa mňa úmyselné klamstvo, znevažovanie tohto návrhu, lebo sám viete, že zákon je zmenený tak, že už nie je táto možnosť, aby boli vyvedené komíny priamo z bytu, musia byť vyvedené do jedného, musia byť vyvedené vlastne nad strechu. Tým pádom táto možnosť nie je, aj keď možno v minulosti bola. A, hovorím, toto mi v tom vadí.
A zhodujem sa s mojou predrečníčkou, mali by sme podporovať práveže ľudí, nech si sami rozhodujú o tom, čo je pre nich ekonomicky efektívnejšie. A určite je pre nich ekonomicky efektívnejšie, ak majú svoju vlastnú kotolňu, keď, pokiaľ sa nemýlim, tak pre ten jeden činžiak, myslím, že to zaznelo tu, je to nejakých 30-tisíc eur ročne. To je dosť podstatná položka. A keď to vie ten činžiak si zabezpečiť sám, efektívnejšie, prečo by sme tých ľudí tie rodiny mali okrádať o 30-tisíc eur ročne?

Prepáčte, ja iba teda chcem dať možnosť prípadne, keď sa niekto chce s nejakou faktickou zapojiť, tak aby mohol reagovať, nebudem potom už vystupovať v záverečnom slove. Ale teda zopakujem do tretice alebo teda vidím, že aj z tej diskusie zrejme tento návrh nedostane podporu ani od opozičných poslancov. Mrzí ma, že túto podporu nedajú tohto návrhu, a dlhodobo hovoria, že nedajú, poslanci strany MOST – HÍD, lebo myslím si, že bolo by to ústretové gesto a bol by to krok k riešeniu problému. Samozrejme, nebolo by to, nebolo by to to, čo chcú vlastne, ten extrém, čiže aby sme sa tvárili, že vlastne v pohode to budeme rozdávať, alebo dovolíme Orbanovi rozdávať maďarské občianstvo, ale každopádne by sme riešili tie problémy ľudí, ktorými poslanci politickej strany MOST – HÍD dlhodobo operujú a o ktorých hovoria, že vlastne ich problémy by chceli riešiť. Jednoducho uvidí sa pri hlasovaní, komu ide o problém a komu ide o riešenie problému a komu ide čisto iba o politikárčenie.

Pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, chcel by som predložiť za skupinu poslancov z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti návrh zákona, ktorý podľa nás rieši dlhodobú krivdu voči ľuďom, ktorí strácajú slovenské občianstvo napriek tomu, že majú reálnu väzbu na iný štát, v ktorom možno žijú, podnikajú, študujú, sú zamestnaní alebo tam vykonávajú nejakú charitatívnu, športovú činnosť, prípadne je tam matka na materskej a podobne.
Pred skoro štyrmi rokmi, myslím, že to bolo vo februári 2011, keď predošlé zloženie Národnej rady hlasovalo o tom, že ako riešiť vlastne túto situáciu alebo riešilo návrh zákona o štátnom občianstve, tak vtedajšia vládna koalícia, ktorej som bol súčasťou alebo ktorej naši súčasní štyria poslanci boli súčasťou, predložila do pléna návrh, ktorý bol de facto obdobný, ako sa tu prerokovával, a myslím, že aj dnes sa dokončoval, keďže bolo prerušené jednanie na predošlej schôdzi, ktorý predkladali poslanci z opozičnej strany MOST – HÍD. Vtedy to riešenie bolo také, že vlastne budeme sa tváriť, že zrušíme v podstate Ficovo, ak to nazvem tak, protiopatrenie voči Orbánovmu zákonu, ktorý de facto rozdával občianstvo všetkým ľuďom, bývalým občanom uhorskej republiky, ktorí vedia po maďarsky, a takýmto spôsobom si zabezpečoval alebo nakupoval občanov pre Maďarskú republiku na území okolitých krajín. A vtedy teda predstavitelia vládnej koalície za Radičovej vlády predložili návrh zákona, že vlastne to protiopatrenie zrušíme a budeme sa tváriť, že vlastne na územní Slovenskej republiky tento maďarský pas neplatí, a síce existovať bude, ale my ho nevidíme. Vtedy sme sa voči tomu postavili, ja som si dovolil teda hlasovať proti a aj, nieže aj, ale vlastne kvôli tomuto ma vtedy vylúčili z poslaneckého klubu SaS, čo ma vtedy samozrejme mrzelo, lebo teda keď má strana v názve slobodu a vylúči poslanca za slobodné prejavenie jeho názoru, tak som to považoval za dosť skorej totalitné a nie slobodné. Ale dobre, to je za nami.
Situácia sa vyvinula, každopádne získala moc dnešná vládna strana SMER – sociálna demokracia a už vyše dva a pol roka, vlastne dnes je to dva aj trištvrte roka, počúvame z úst ministra vnútra, ako on tento problém bude riešiť a ako bude riešiť problém vlastne našich krajanov, ktorí žijú v zahraničí, či už teda majú akúkoľvek tú väzbu, ktorú som spomenul, či tam bývajú, študujú, zamestnaní sú, športujú alebo čokoľvek iné, niečo reálne tam jednoducho robia, a ktorí iba kvôli tomu teda, že mali možnosť získať občianstvo, vlastne na základe dnešného právneho stavu strácajú občianstvo Slovenskej republiky. Bohužiaľ, dva a trištvrte roka tu počúvame iba sľuby od ministra Kaliňáka, že tento problém bude riešiť, vôbec problém nerieši.
A preto opakovane predkladáme návrh zákona počas teda tohto zloženia Národnej rady, ktorý ten problém rieši, myslíme si, kompromisným a zároveň racionálnym a rozumným teda spôsobom, a to tak, ako som teda spomenul už alebo naznačil, aby v prípade ľudí, ktorí majú reálnu väzbu na krajinu, v ktorej získali občianstvo, alebo tak, ktorej občianstvo získali, tak aby títo ľudia i v prvom rade tí, ktorí stratili medzičasom občianstvo od teda 17. júla 2010, odkedy platí toto ustanovenie alebo ten kontrazákon, tak aby im bolo navrátené slovenské občianstvo, keďže ho nestratili pravdepodobne, nieže pravdepodobne, ale nestratili ho zaslúžene. A aby do budúcna, zase toto je napravenie krívd spätne, a aby do budúcna tí ľudia, ktorí budú mať reálnu väzbu, aby im vlastne strata slovenského občianstva vôbec nehrozila.
Od 17. júla 2010 do 5. septembra 2014 o slovenský pas vlastne prišlo už 886 ľudí, dnešný stav zrejme bude už aj vyšší. Nikto z nás nevie povedať, koľko z týchto ľudí malo reálnu väzbu na ten, na ten druhý štát. Osobne predpokladám, že to bola absolútna väčšina. Možno pár ľudí, možno tá občianka, čo s Orbánom sa prechádzala po Budapešti, 102-ročná, tak možno tá tú reálnu väzbu nemala a bolo to vlastne možno jej také splnenie detského sna, že chcela mať aj ten maďarský pas, keďže sa narodila v Uhorsku. Dobre, možno niektorí z nás chápeme, niektorí nie. Ja to aj chápem. Dobre, chcela mať maďarský pas, lebo považovala sa za občianku možno Uhorska, medzičasom to, čo sa stalo na Slovensku tak, alebo medzi Slovenskom, Maďarskom alebo s Uhorskom, neakceptovala. Dobre, rozhodla sa dobrovoľne mať iba maďarský pas, myslím si, že je správne, aby slovenský pas nemala. Ale z tých 886 ľudí, ktorí k 5. septembru 2014, ja si myslím, že možno 850 je takých, ktorí tu reálnu väzbu na druhý štát mali, a tým pádom si myslím, že naozaj neprávom prišli o slovenské občianstvo, čo nie je, nie je fér.
Preto navrhujeme konkrétne, aby tí ľudia, ktorí či už spätne od toho 17. júla 2010 do dňa, kedy začne platiť po schválení prípadnom tento návrh zákona, a aj teda do budúcna, ak tí ľudia, ktorí nadobudnú štátne občianstvo iného štátu, v ktorom mali alebo teda budú mať povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a v ktorom zároveň boli zamestnaní v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvanásť mesiacov, študovali dennou formou po dobu najmenej dvanásť mesiacov, ktorí aktívne podnikali vo vlastnom mene po dobu najmenej dvanásť mesiacov, ktorí vykonávali charitatívnu, misijnú či vrcholovú športovú činnosť po dobu najmenej dvanásť mesiacov, vykonávali riadnu osobnú starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva alebo sa narodil niekto z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa niekto z nich narodil, patrilo aj v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva tomuto štátu, aby títo ľudia o slovenské štátne občianstvo do budúcna neprichádzali a aby títo ľudia, ktorí spĺňajú tieto podmienky a v minulosti stratili v priebehu tých posledných štyroch rokov, štyri a pol roka slovenské štátne občianstvo, aby im bolo navrátené, lebo sme voči nim spáchali krivdu.
Toto je návrh zákona, ktorý si myslíme, že môže ukľudniť situáciu, môže zabezpečiť, aby sme si nerobili svojim vlastným občanom, ktorí majú reálny vzťah k inej krajine a možno do nej odišli práve preto, lebo na Slovensku nevideli východisko, lebo nemali prácu, možno teda niekto nemal záujem o ich športové výkony, alebo išli pomáhať druhým ľuďom, išli tam vykonávať charitatívnu činnosť, a títo ľudia, dobre, po tej dlhšej dobe získali občianstvo tej druhej krajiny, nie je fér, aby týmto ľuďom sme za trest brali občianstvo naše. Nechcem otvárať otázky toho teda, že či je vôbec fér strata občianstva na základe zákona o štátnom občianstve, lebo táto otázka, myslím, bola dostatočne prediskutovaná, ja som k nej aj vystúpil na predošlej schôdzi a asi zbytočne by sme sa možno iba opakovali a nechcem, nechcem to naťahovať.
Predkladáme, ešte raz hovorím, myslím, racionálny a kompromisný návrh, kedy aj ovca zostane celá, aj vlk bude sýty, kedy nebudeme, keď budem naďalej brániť Viktorovi Orbánovi iba tak rozdávať štátne občianstvo a nakupovať si vlastne svojich voličov na území inej krajiny, načo som pred tými štyrmi rokmi upozorňoval, že k tomuto presne dôjde, a vtedajší vládni vlastne poslanci a predkladatelia toho návrhu ma ubezpečovali, že v žiadnom prípade k takémuto niečomu nedôjde. Presne k tomu prišlo, presne toto sa stalo a Viktor Orbán podľahol pokušeniu nakúpiť si občanov za hranicami, dať im volebné právo a dnes na základe hlasovania týchto ľudí, bohužiaľ, môžme konštatovať, že Viktor Orbán má ústavnú väčšinu o jeden jediný hlas, lebo sme mu dovolili, alebo keď nie my na Slovensku, ale v tých iných okolitých krajinách sa voči tomu nepostavili a dovolili mu doslova nakupovať si občanov za hranicami. Dnes títo ľudia sú zodpovední za to, že Viktor Orbán má ústavnú väčšinu a že zneužíva svoju moc aj proti menšinám, ktoré majú iný názor, v Maďarskej republike.
Preto ešte raz a do tretice opakujem, predkladáme kompromisný a racionálny návrh, ktorý situáciu môže elegantným spôsobom riešiť, docieliť to, že budeme naďalej sa brániť voči teda návrhu, nepriateľskému doslova návrhu zo strany Maďarskej republiky v tejto veci, ale zároveň nebudeme trestať našich ľudí, ktorí majú reálnu väzbu na iný štát. Bol by som veľmi rád, aby tento návrh našiel podporu, hoci teda, ako poznáme históriu hlasovania poslancov vládnej strany SMER, tá nádej je veľmi malá, že by niečo racionálne, rozumné z opozície podporili.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, trochu je nás tu poriedko. Predkladám návrh zákona, ktorého hlavným účelom je snaha predísť výraznému zvyšovaniu platov všetkých politikov o niekoľko sto eur, a to v situácii, keď verejný dlh Slovenskej republiky dosahuje historické maximá a obyvateľstvo je postihnuté vysokou mierou nezamestnanosti. Pokiaľ by nedošlo k navrhovanému zmrazeniu platov u niektorých ústavných činiteľov, napríklad plat poslanca Národnej rady by vzrástol v roku 2014 o viac ako 600 eur, 2015 tu malo byť napísané. Vzhľadom na to, že plat ministra je jeden a pol násobkom platu poslanca, prípadne platy iných ústavných činiteľov sú odvodené od platov poslancov, je potrebné ich plošne zmraziť všetkým ústavným činiteľom.
Keď si toto prečítate, alebo teda keď som to prečítal, tak si možno sami dávate otázku, že čo ten Matovič navrhuje, však vlastne toto sme si tu schválili pred časom. A áno, je to pravda. lebo my sme vlastne prišli s týmto návrhom zákona, sme ho predložili niekedy, sa mi zdá, že koncom augusta do podateľne Národnej rady. No a, čuduj sa svete, potom týždeň po nás prišiel obdobný návrh zákona tak isto skupiny poslancov z dielne poslancov strany SMER, no a bývalý náš predseda parlamentu Paška, keďže on bol taký spravodlivý, tak rozhodol o tom, že najprv sa prerokuje to, čo prišlo neskôr, čiže uprednostnil klientelisticky svojich vlastných kolegov, a teda tým pádom sa rokovalo o návrhu, ktorí predložili poslanci vládnej strany SMER, a teda nie o našom návrhu. A teda kým ho, o tom návrhu sa rokovalo už na septembrovej schôdzi, lebo sa to dostalo samozrejme do poradia, tak o našom návrhu sa rokuje až v decembri.
Čiže toto je ten, by som povedal, že keď z pozície najvyššieho ústavného činiteľa alebo druhého najvyššieho ústavného činiteľa, predsedu, parlamentu Pašku vlastne tolerujeme takýto klientelistický prístup už aj v takýchto veciach ako, že kedy uprednostňuje svojich vlastných poslancov, predradzuje ich návrhy pred opozičné, de facto totožné návrhy zákonov, tak potom sa ani nemôžme čudovať, že vlastne nominanti strany SMER, ako sme sa dnes dozvedeli, aj teda, aj poslanec vládnej strany SMER, v pohode a na dennodennom poriadku Slovensko rozkrádajú. Lebo si myslia, že však to môžu, môžu sa sami seba uprednostniť, svoj vlastný záujem pred záujmom väčšiny ,alebo nie záujmom väčšiny, ale teda celej spoločnosti, a tým pádom korupciu, keď pácha druhý najvyšší ústavný činiteľ, lebo klientelizmus je forma korupcie, tak je normálne, že ju potom páchajú aj oni, keď sa dostanú ku korytu.
Napriek tomu považujem za fér, aby som predstavil teda návrh zákona a aby sme normálne o ňom hlasovali.
Ďakujem.

Čiže tlač 1190 a 91, 1191, tak. Čiže bod 42, 43. Či nie? Tak. Jeden je o dani z pridanej hodnoty a druhý je Trestný zákon.

Pán predseda, teda mám procedurálny, že v mene skupiny poslancov, ktorá predložila návrh pod poradovým bodom 42 a 43, sťahujeme tieto dva návrhy z rokovania Národnej rady.

Chcel som reagovať teda, prepáčte, touto formou ešte na kolegu Mikloška. On povedal viacej vecí, že mu to teda pripomína, že nejaké doby minulé, kedy eštebáci takto nahrávali, a nemali by sme to robiť. Ale podľa mňa zase tým posledným, čo ste povedali, ste si protirečil, lebo povedali ste, že WikiLeaks uznávate, táto forma je dobrá a vlastne všetko zlé, čo sa robí, tak, tak či tak vyjde na povrch, vypláva na svetlo Božie.
Ešte raz, nahrávanie vám vadí, zverejnenie vlastne tajného hlasového prejavu, ústneho prejavu nejakého človeka, a nevadí vám zverejnenie súkromnej osobnej komunikácie človeka, čo podľa mňa si naozaj rozporujete v týchto dvoch tvrdeniach. To je iba forma porušenia osobnej slobody, alebo teda ochrany toho osobného záujmu, alebo teda tej osobnej slobody, lebo je to to isté, keď niekto zverejní nahrávku s niekým, alebo niekto zverejní jeho písomnú komunikáciu. Takže poprosím, aby ste si túto vec, tieto veci upratali a potom si myslím, že keď uznávate WikiLeaks, čiže zverejňovanie súkromnej komunikácie, či už inštitúcií, verejných činiteľov a podobne, tak rovnako budete súhlasiť so zverejnením nahraného hlasu verejných činiteľov.
Keď ste hovorili teda, že som to urobil vtedy, keď sme boli priatelia s Radoslavom Procházkom, prepáčte, nikdy som nebol priateľ, ale keďže som mal dôvodné podozrenie, že v tomto prípade bude chcieť to isté, čo vlastne chcel tým, keď poslal do vydavateľstva regionPRESS ženu, ktorá mala na starosti reklamnú kampaň u neho a ktorá žiadala inzerciu bez dokladu, a keď do mňa tretíkrát sa vlastne dopytoval stretnutia, a potom mi povedal, že nejde mu o politiku, ide mu o inzerciu v regionPRESS-e, jednoducho mal som dôvodné podozrenie, že pôjde vlastne takýto istý, istým štýlom a bude chcieť inzerciu bez dokladu. Chcel som zistiť, či ju poslal on naozaj a teda či to bolo s jeho vedomím, alebo teda že či aj, vlastne aký má vzťah k financovaniu kampane načierno, keďže som tieto informácie o ňom počas volebnej kampane mal.
Keď hovoríte, pán Mikloško, že nie je férové hovoriť, čo sa spomenie medzi štyrmi očami, ja by som vám dovolil teda si pripomenúť ustanovenie Trestného zákona, ktoré nehovorí o tom, že či sa nerieši situácia, či sa niekto to dozvie medzi štyrmi očami, o spáchaní trestného činu, ale rieši iba jedno jediné, keď sa dozviete o spáchaní trestného činu, máte zákonnú povinnosť oznámiť toto spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Čiže keď si tam dávate nejakú nadstavbu, že vlastne v prípade, ak vy sa dozviete o trestnom čine medzi štyrmi očami, tak vlastne to nie ste povinný, tak ja by som vás iba upozornil, že ste rovnako povinný oznámiť tento trestný čin, a keď prišlo teda k jeho spáchaniu alebo chystanému spáchaniu, orgánom činným v trestnom konaní. Nič vám nebráni v tom, alebo teda nezakazuje, keď je to vlastne medzi štyrmi očami.
Ku kolegovi Suskovi. Áno, zrejme tam bude chyba, preto aj tento návrh zákona stiahneme a dáme ho na hlasovanie, ale aj teda preto, lebo ste vyjadrili prípadnú ochotu možno baviť sa o niečom, že by možno nejakou inou formou by sa to dalo predložiť a možno by ste vedeli s tým súhlasiť. Takže využijeme tento čas na to, aby, keď môžete, tak aj osobne s vami, prípadne s niekým iným od vás, prípadne by sme sa dohodli na nejakej úprave, ktorou by sme tento zvrátený paragraf z Trestného zákona vyhodili.
A potom, keď hovoríte, že vlastne, o tom ústavnom práve v podstate na ochranu ústneho prejavu, by som si dovolil iba upozorniť na to, nie som právnik, vy právnik ste, že pre mňa laicky vždy právo na osobný vlastne záujem nejakého jednotlivca je vždy výrazne, výrazne menší ako verejný záujem. Čiže vždy by sme mali nadradiť verejný záujem nad osobný záujem, v tomto prípade skorumpovaného politika, chrániť verejnosť pred tým, aby sa dozvedela o tom, že je skorumpovaný. Čiže keď sa tieto možno dva nejaké ústavné princípy v ústave bijú, tak si myslím, že mali by sme navýšiť alebo teda povýšiť ústavný, verejný záujem nad právo niekoho na možno osobný, právo nejakého osobného prejavu alebo ochrany osobného prejavu. A ak by sme si to nemysleli, tak by sme ani nepredkladali tento vlastne návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Čiže kolegyni Žitňanskej, ja som myslel, že teda keď som to v tej rozprave, alebo vlastne v úvodnom slove povedal, že vlastne pri, v tomto prípade sa to týka aj mňa, ako v prípade Radoslava Procházku, takže možno to stačí. Keď považujete za potrebné formálne povedať, že áno, v tomto prípade som v konflikte záujmov, lebo keď to prejde, tak nebudem mať ani najmenší strach zverejniť nahrávku s Radoslavom Procházkom celú, tak to vlastne takto hovorím. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Jaj, dobre. Čiže áno, som v konflikte záujmov, lebo ak tento, táto úprava prejde, nebudem mať najmenší strach zverejniť tú nahrávku celú. A myslím si, že bolo by vo verejnom záujme, aby si ju ľudia mohli vypočuť celú, lebo tam zaznela kopa zaujímavých vecí a ešte iných skvostov.
Kolega Jurzyca, samozrejme, že keď, čo hovoríte, to priznal, to možno tam ušlo, určite ja neodsudzujem nikdy žiadneho človeka, ktorý sa prizná k svojej chybe a oľutuje ju. To mi možno iba akože medzi, medzi riadkami nejako ubehlo. Ale máte pravdu, ja som si to všimol pri Robertovi Ficovi, že takéto niečo tam zaznelo a bolo to také smiešne.
Ku kolegovi Mikloškovi, prepáčte, ale ja to teraz nestihnem, tam bolo veľa, veľa vecí, ja by som to ešte v záverečnom slove sa vyjadril k tomu.
A ku kolegovi Suskovi, možno tiež radšej v tom záverečnom slove trošku, dobre?

Pani podpredsedníčka, dovoľte teda, aby som zdôvodnil viacej predkladaný návrh zákona. A dovolím si teda citovať aj z všeobecnej časti dôvodovej správy, kde teda píšeme o tom, že hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je existencia vlastne kontroverznej podstaty doslova trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že jeho zrušenie, respektíve modifikáciu navrhoval už aj bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky, zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, čiže Daniel Lipšic, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona.
Niekto z nás si možno pamätá, niekto nepamätá, ale teda chcem uviesť, že vlastne to bola situácia, kedy podľa môjho názoru zlomyseľne, jednoducho jeden poslanec predložil tento návrh, aby sa do Trestného zákona vsunul takýto paragraf, keďže predtým prišlo k uverejneniu nejakých nahrávok, na ktorých bol zaznamenaný hlas niektorých poslancov, a zrejme niekto vyhodnotil, že toto by bolo nebezpečné, ak by, ak by niekto mohol takýmto spôsobom usvedčovať vážených poslancov Národnej rady z páchania trestnej činnosti. A aj proti vôli vtedajšieho ministra spravodlivosti vlastne si tento návrh zákona, alebo teda tento pozmeňujúci návrh tento dotyčný pán poslanec Národnej rady presadil a odvtedy vlastne v Trestnom zákone sa nachádza. A vtedy bývalý teda minister spravodlivosti Daniel Lipšic v tejto veci uviedol, konkrétne, citujem: "Pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu po schválení Národnou radou napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takouto úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin. Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného Trestného zákona však bola neúspešná."
Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili. Príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, kde teda zdokumentovala vyjadrenia pani sudkyne, čiže takisto verejného činiteľa, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej niekdajšieho opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane, čo teda bola moja iniciatíva. Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu, ktorú inicioval náš kolega Peter Osuský, ako pod parlamentnou tlačou 741, bohužiaľ, táto snaha nebola úspešná a tento paragraf nebol z Trestného zákona zrušený. Režisérka Zuzana Piussi nakoniec nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.
Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, čiže, čiže novinárov, respektíve inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru, ktorý je výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napríklad snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, v tomto prípade teda zo strany verejného činiteľa, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa samotného.
Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či sa osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, dopustila trestného činu.
Mám za to, že toto ustanovenie je úmyselne vložené do Trestného zákona, aby vyvolávalo v ľuďoch pocit strachu, v podstate hrozby, aby si čo i len, ani len nezmysleli, že by chceli niečo také urobiť, ako usvedčiť skorumpovaného verejného činiteľa alebo teda verejného činiteľa, ktorý pácha inú trestnú činnosť, z tejto trestnej činnosti. Čiže mám za to, že v tomto prípade parlament konal nad, nad rámec svojich, svojich povinností a zo zištných dôvodov poslanci Národnej rady takýmto spôsobom zmenili právnu úpravu tak, aby boli koniec koncov chránení sami pri páchaní prípadnej ich trestnej činnosti, čo považujem minimálne za nemorálne.
Preto aj tento návrh zákona predkladáme, aby sme toto ustanovenie z Trestného zákona odstránili, aby sme vytvorili v spoločnosti alebo v spoločnosti verejných činiteľov alebo medzi verejnými činiteľmi pocit, že nemôžu len tak beztrestne páchať trestnú činnosť a aby skorej žili stále možno v strachu, že ak by aj náhodou si ju zmysleli páchať, tak môže byť niekto, kto sa rozhodne túto činnosť zdokumentovať a následne svoje dôkazy poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní.
Hovorím to aj preto a predkladám ten návrh aj preto, lebo naozaj som zažil túto situáciu pred možno necelým polrokom, niekedy v júni, kedy som zverejnil nahrávku rozhovoru so svojím kolegom Radoslavom Procházkom, kedy som bol zhrozený z toho, keď na klubovej miestnosti v rozhovore so mnou vyslovene chcel a nabádal ma na to a hovoril, že nemá absolútne žiadny problém s porušovaním zákonov Slovenskej republiky, s neplatením daní, čo je trestný čin, samozrejme, a následne po tomto rozhovore išiel robiť rozhovor do médií, kde hovoril o tom, ako by sme mali trestať ľudí za neplatenie daní, ako by sme si mali byť všetci rovní pred zákonom. Z tohto konania som bol natoľko zhrozený, že som urobil to, čom som urobil, a považujem to za správne.
Samozrejme, každý z nás si povie, že to nie, asi to nie je správne, keď budeme vytvárať v spoločnosti pocit a atmosféru, že vlastne nejaký udavač ma tu môže udať. Ja si myslím, že to správne je, keďže sme natoľko prehnití korupciou, natoľko sme prehnití, bohužiaľ, korupciou aj v prípade tých najvyšších ústavných činiteľov, že my by sme mali takúto atmosféru vytvoriť. A možno áno, raz možno dospeje doba, že keď opravíme, nadstavíme štandardy v spoločnosti, kde, ktorá nebude voči korupcii tolerantná, tak postupne môžme možno povoľovať a postupne túto atmosféru môžme uvoľniť a môžme sa viacej spoliehať na charakter ľudí, ktorí, ktorí náš štát spravujú.
Dnes vidíme dennodenne, dennodenne je tu nejaká kauza vládnej strany SMER, korupčná kauza, manipulácia pri verejnom obstarávaní. Dnes sme s Jankom Mičovským predkladali, alebo teda informovali verejnosť o zlodejine, ktorú vládna strana SMER spáchala v Lesoch Slovenskej republiky, v štátnom podniku, kedy úmyselne podľa nášho názoru konali, prispôsobili verejné obstarávanie tak, aby vylúčili malých, drobných dodávateľov, ktorí odvážali drevo z Lesov Slovenskej republiky, dali im podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nemohli splniť, napríklad, aby museli mať obrat 10 mil. eur ročne, aby museli dať, zložiť zábezpeku 333-tisíc eur, čiže 10 mil. korún v podstate do trezoru štátnym lesom, aby museli mať 33 áut, ktoré spĺňajú emisnú normu EURO 4. Následne takýmto spôsobom všetkých týchto malých, drobných doterajších dlhoročných dodávateľov, lacných dodávateľov vylúčili, vyhralo pár firiem. Ako dnes informoval kolega Simon na tlačovej besede, tak jedna z týchto firiem je priamo personálne prepojená na nášho kolegu pána poslanca Kondróta. No jednoducho hanba, páni poslanci SMER-u. Toto je presne korupčné správanie skorumpovanej vládnej strany SMER.
Preto si myslíme, že tento paragraf by v Trestnom zákone v žiadnom prípade nemal byť, aby ktokoľvek, kto sa stretne s korupčným správaním politikov alebo nominantov, alebo teda verejných činiteľov v tomto prípade, tak aby bez akéhokoľvek strachu mohol zabezpečiť prípadný dôkaz z tohto trestného konania a aby takýmto spôsobom zabezpečil alebo zadosťučinil spravodlivosti.
Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľná. Minulosť je najlepším dôkazom toho, že zverejnenie tajných nahrávok ukazujúcich pravú tvár politikov je v časoch vládnutia partokracie jedným z najdôležitejších nástrojov prispievajúcich k slobodnej spoločnosti.
Únik zvukového záznamu, v ktorom bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v roku 2006 hovoril o tom, ako občanom klamal ráno, na obed a dokonca aj večer, spôsobil výrazný pokles jeho preferencií a oslabenie vplyvu korupčných politických síl na fungovanie štátu. Áno, v tomto prípade napríklad táto nahrávka, kedy sa priznali k tomu, že ľudí klamali ráno, na obed aj večer, nehovorí priamo o korupčnom správaní, ale hovorí o tom, akým spôsobom politik a vrcholový politik pristupoval k výkonu svojej verejnej moci a že ju vlastne zneužíval na klamanie voličov. A na základe tejto tajnej nahrávky ľudia mohli vyrieknuť ortieľ nad týmto človekom.
Nechcem sa zamýšľať nad tým, že či potom následný nástup vlády Viktora Orbána, či je pre Maďarsko vykúpením. Určite nie. Ale každopádne ten politik, ktorý klamal ráno, na obed a večer, a sa ešte aj k tomu priznal, dostal spravodlivý trest.
Aktuálnym príkladom je aj poľská kauza, letná, v ktorej sa poukazuje na spojenie medzi guvernérom nezávislej centrálnej banky Marekom Belkom a ministrom vnútra Bartolomiejom Sienkiewiczom vo veci finančnej výpomoci vo volebnej kampani.
S utajenými nahrávkami súviseli aj najzávažnejšie škandály novodobej histórie Slovenska, okrem teda Gorily či Sasanky si slovenská spoločnosť osvojila i slovné spojenie "hlas podobný Ficovi".
Napriek rozličnému spôsobu získavania uvedených nahrávok, či už boli nahrané tajnými službami, investigatívnymi žurnalistami alebo unikli na verejnosť iným nedopatrením, ich spoločným jednotiacim znakom je ich priamy dopad na verejnú mienku a informovanosť občanov a snaha odhalenia rôznych foriem nezákonného, predovšetkým korupčného konania. Vo všetkých uvedených prípadoch síce došlo k zásahu do osobnostných práv verejných činiteľov, ktorých prejav bol zaznamenaný bez ich vedomia, avšak z morálneho hľadiska bol tento zásah legitimovaný ochranou verejného záujmu.
Čiže návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. Áno, na jednej strane tu môže byť požiadavka na ochranu osobného záujmu konkrétneho verejného činiteľa, ale v prípade osobných a teda verejných činiteľov predpokladáme, že je nadradená tomuto záujmu, je nadradený verejný záujem spoločnosti, aby sa dozvedela o konaní skorumpovaného verejného činiteľa, alebo teda verejného činiteľa, ktorý chce páchať inú trestnú činnosť.
V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona, sú tieto vyššie princípy reprezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobnostných práv verejného činiteľa. Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa musí ustúpiť jednak z dôvodu zaužívanej zásady spočívajúcej v povinnosti verejne činných osôb strpieť väčší zásah do svojich osobnostných práv, ale aj na základe tej skutočnosti, že obsah nahratých slov smeruje de facto k protiprávnemu a neraz k trestnému konaniu.
Bol by som veľmi rád, ak by, ak by táto úprava sa podarilo presadiť v Trestnom zákone, lebo si myslím, že tak ako sme si ako politici užívali dlhodobo neoprávnenú výhodu, či teda priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity, tak takisto by sme sa mali zbaviť aj tejto výhody, ktorú sme si, bohužiaľ, síce možno nie našimi rukami alebo prstami, ale poslancami teda Národnej rady v predošlých volebných obdobiach nadelili, a ktorá nám neprináleží. Vytvoriť pocit Damoklovho meča, ktorý by visel nad každým z nás a ktorý by nás vlastne odstrašoval od toho, aby sme páchali akúkoľvek trestnú činnosť a dupľom už teda trestnú činnosť korupčného charakteru, považujem za správne a za nástroj, ktorý by mohol očistiť politiku od vagabundov, ktorí politiku chcú zneužívať na svoje vlastné obohatenie.
Ďakujem.

Pán predseda, kolegovia, kolegyne. Predkladáme novelu zákona, ktorým by sme chceli zmeniť Trestný zákon, ktorý v § 337 by sa doplnil nasledovne: "Ustanovenia ods. 1 až 3 sa nevzťahujú na toho, kto sa takého konania dopustí za účelom prekazenia pripravovaného alebo páchaného trestného činu alebo oznámenia spáchaného trestného činu, ako ani na toho, kto sa takého konania dopustí voči verejnému činiteľovi, ak sa takýto záznam alebo jeho časť týka ohrozovania alebo poškodzovania verejného záujmu zo strany verejného činiteľa.". Inak povedané, chceli by sme odstrániť hrozbu trestného stíhania pre tých ľudí, ktorí v záujme toho, aby odhalili skorumpovaného politika, pristúpia k tomu, že si tajne urobia nahrávku konania tohto politika, či už telefonického rozhovoru alebo osobného rozhovoru, a takýmto spôsobom chcú prispieť k odhaleniu trestnej činnosti a dokázania trestnej činnosti verejného funkcionára.
Považujeme za zvrátené, aby vlastne Trestný zákon vyslovene prikazoval ľuďom, ktorí chcú odhaliť skorumpovaného alebo inak páchajúceho trestnú činnosť verejného činiteľa, aby ho vlastne vopred, pred tým, ako príde k očakávanej možno ponuke alebo k nejakej trestnej činnosti, museli vopred upozorniť, že áno, pán skorumpovaný politik, prepáčte, dajte mi dve sekundy, zapnem si nahrávacie zariadenie. Bohužiaľ, dnes takto je napísaný Trestný zákon. A myslím si, že to je účelová úprava, tak aby skorumpovaní politici boli naďalej chránení pred tým, aby boli odhalení a aby im mohla byť dokázaná ich trestná činnosť. Viacej v rozprave.
Ďakujem.