Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, viacerí moji kolegovia mi radili, aby som sem neišiel, ale nevidím dôvod, prečo by som nemal sem ísť. Rád sem idem, keď sa jedná o krajinu nám tak blízku, ako je Ukrajina. Je to náš sused, blízky slovanský národ, ktorý veľa trpel, veľa vie, prežil gulagy, hladomor a tak ďalej, komunizmus, ktorý tam ešte stále, bohužiaľ, aj čiastočne vládne.
Mnohokrát som Ukrajinu navštívil v minulosti. Majú veľkú vedu, veľké umenie, veľkých spisovateľov. Ako matematik som tam chodil. Lesia Ukrajinka je slávna spisovateľka, básnička, rád ju mám. Čiže je to veľmi blízky národ, s ktorým naše vzťahy musia byť aj omnoho lepšie. Možno po tejto dohode budú naozaj, najmä hospodárske, veľmi blízke, ešte bližšie.
Na druhej strane, ako som už povedal, naozaj tam vládne ľavica, nechcem povedať, že až príliš dočervena orientovaná. Ten pád Lenina, ktorý sme všetci zažili, to už teraz v krajinách postsocialistických nebýva, ale je troška symbolický, že proste to myslenie niektorých ľudí, najmä vo vedení, je takéto a ten ľud, ktorý tam je, naozaj protestuje aj proti tomuto.
Ja som tam nedávno bol ako delegát spisovateľov na čele delegácie jedenástich spisovateľov. Bolo to veľmi pekné. Ale upozorňujem, že tá krajina naozaj žije v biede, že priemerný plat je tam 100 euro. Obchody sú plné tovarov západných, tí ľudia si ich, v podstate nič z toho nemôžu kúpiť. Čiže ľudia nie sú spokojní s tou vládou a dávajú aj toto najavo, samozrejme, no.
Na druhej strane vstúpiť do Európskej únie a naraz sa stať členom alebo sa veľmi priblížiť k Európskej únii takejto krajine môže aj veľmi poškodiť, lebo ju zaplavia tovary z celého sveta a proste určite to neprispeje k stabilite tam. Ale som za to, aby táto Asociačná dohoda sa podpísala, veľmi som za to.
Samozrejme, pamätám sa aj na požiadavku Európskej únie, Európskej komisie, ktorá vždy hovorila, že justícia musí byť spravodlivá a že nemôže sa stať, aby ich premiérka bola toľko vo väzení, aby sa jej vyhrážali ďalšími súdmi a tak ďalej. Toto všetko poznáme. A teda ja dúfam, že aj Ukrajina splní požiadavku, ktorá bola úplne jasná, cez Barrosa, cez Füleho a ďalších, Ashford, bola úplne jasná, že proste zbavme sa tohto, by som povedal, vreda v tom zmysle, že prepustíme Tymošenkovú buď z väzenia, alebo do liečenia do Nemecka.
Teda záverom som plne aj za túto revolúciu, aj za to, aby sa Asociačná dohoda dohodla, podpísala, ale treba, aby obe strany splnili to, o čom rokujú už vyše roka.
Ďakujem.

Ja som len, áno, ja som sa už predtým prihlásil, ja chcem pripomenúť, že sme už trikrát tuná mali v debate prepustenie Tymošenkovej a teda zajtra, keď budeme o tom hovoriť, tak viete, že to je podmienka Európskej únie a teda zohľadnite aj toto, lebo ja som rád, že Ukrajina by sa k nám priblížila, ale na druhej strane musí aj splniť to, čo Európska únia od nej požaduje. Ďakujem.

Som zároveň aj spravodajcom zahraničného výboru, ktorý začína o 12.00 hodine rokovať. Takže potom si nechám podpísať ospravedlnenie.
Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, no troška ma znervózňovali tie dlhé príspevky už aj včera, aj dnes. Boli dobré, ale dlhé. A najmä keď sa opakujú ústne aj písomne, tak už, neviem, nemal som miesto svoje. Ale už teda som sa dostal aspoň doobeda na to, poobede je veľa programu.
Samozrejme, ideálny je vyrovnaný rozpočet. Ja som bol v rokoch 1990 – 1992 vo federálnej vláde, tam sme taký mali. Aj slovenská, aj česká vláda vtedy taký mali. Bolo by zaujímavé napísať, kde začal ten rozpočet byť nevyrovnaný. Môj brat Marián hovorí, že on má vyrovnaný rozpočet doma, dá si škatuľu z topánok, tam si dá peniaze, ktoré má, a keď manželka potrebuje na topánky, tak si to pozrie, keď sú tam peniaze, kúpi ich, keď nie sú tam, nekúpi ich. Nežijú na dlh. Ale to teraz som asi ani nemal povedať?
Ja som člen zahraničného výboru a teraz si dovolím pár slov povedať k tejto téme, ktorá tu bola trochu na okraji, by som povedal.
Neviem ako iné ministerstvá, ale ministerstvo zahraničia vlastne splnilo požiadavku ministerstva financií, to treba pochváliť. A urobilo úsporné opatrenie, 3 milióny eur získalo na mzdách, zrejme nejakým obmedzením počtu diplomatov, vyslaných ľudí, ale aj tovarov, v službách aj v transferoch, čiže to je pozitívne. A takisto zvýšilo limit príjmov o 3,2 milióna z predajov budov vonku. Myslím, že tam je stále ešte veľká rezerva. Ten, kto pozná naše ambasády a rôzne staré budovy z rôznych obchodných a kultúrnych a neviem akých organizácií a zariadení, tak by mohol vedieť, že tam by sa ešte dalo všeličoho v budúcnosti zbaviť.
Všimol som si aj kapitolu Krajania, viem, že tu bola o tom dosť kontroverzná diskusia. Nedávno som absolvoval poslanecký prieskum na Úrade pre zahraničných Slovákov. Myslím, že to nerobia zle. Majú rozpočet 1,5 mil. eur na podporu krajanského hnutia aj na, samozrejme, udržovanie tohto ústavu. Dve tretiny z toho idú na projekty, teda je to okolo 1 mil. Tak si myslím, že to nakoniec nie je zlý pomer. Samozrejme, musia si uvedomiť to, čo vlastne všetci asi vieme, že zahraničných Slovákov je veľa, ich organizácií je veľa, často proti sebe a nikdy nebudú s tým ďalší zahraniční Slováci spokojní, čo dostanú. Ale dostávajú toho, myslím si, pomerne dobre.
Ja ešte vidím úspory napríklad v tom, o čom sa tu viackrát hovorilo, že diplomacia EÚ v budúcnosti bude. Moc tomu neverím, lebo keď bude nás reprezentovať nejaký celkom cudzí štát a veľký štát, tak málokedy sa dostaneme tam na rad, ale je aj tu nejaká možnosť úspory v budúcnosti.
A takisto spolupráca s V-4. Tiež tomu veľmi neverím. Ale V-4 je predsa len organizáciou tuším 60 miliónov obyvateľov, to je sila. Keby sme sa dohodli v rámci V-4 aj napríklad v zastupovaní v medzinárodných organizáciách alebo niekde inde, tak by to nebolo zlé.
Trocha mi vadí to, že otázka ľudských práv je vlastne pod ministerstvom zahraničia. Tak musí to byť pod nejakým ministrom alebo dokonca, by som povedal, podpredsedom vlády, ako to aj je. Ale v tomto rozpočte som nenašiel peniaze, ktoré sa do toho dávajú. V minulosti, pred rokom alebo dvoma rokmi to tam bolo. Tam bola silná podpora nevládnych NGO organizácií, tzv. pro-choice napríklad, a menšia podpora alebo žiadna podpora pre nevládne organizácie pro-life. Ale to je len jedna vybratá z toho téma, veľa protestov bolo na projekty prvej skupiny. Ja si myslím, že by to bolo treba naozaj dať pod ministra, ktorý bude zodpovedný len za to. Ten by, samozrejme, mal mnoho iných kompetencií. Ja som takým ministrom bol prvým v Havlovej vláde. A pravdupovediac bolo by tam čo robiť. Podpredseda pre ľudské práva keby bol. Ten bol v minulej vláde. A k tomu by mohlo ešte ísť ďalších veľa nelegislatívnych, nezahraničných a neekonomických problémov. Je ich veľa v každom štáte.
No chcel som spomenúť ešte niečo v súvislosti s Estrela reportom. Ale zajtra, myslím, tu budeme mať pána ministra o 9.00 hodine. Takže ja mu to povyprávam. Je to taká veľmi zaujímavá včerajšia téma z Bruselu, Dňa ľudských práv, kde teda niektorí naši poslanci hlasovali veľmi zvláštne, ako keby sa chceli vzdať kompetencií pre zdravotníctvo, školstvo a rodinu v prospech Európskej únie. Ale to vynechám, nechám to na zajtra, kde, myslím, o 9.00 hodine sa bude rozprávať o zahraničnej politike.
Vážení priatelia, toto bol bod 6, a ešte bod 7, posledný, a už skončím. Členské príspevky, tých je v medzinárodných organizáciách asi za 15 miliónov. To sa mi zdá dosť veľa.
Skúsim sa pozrieť troška bližšie na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu OECD. Tak je jeden milión pôvodný a potom ešte dobrovoľne asi 70 tisíc eur. To je zvláštne, že aj niečo dobrovoľne dávame, ja by som im nedal.
No potom je tu NATO, civilný rozpočet celkove 1,1 milióna, tiež dosť na civilný rozpočet, celkom neviem, čo to znamená. Vzápätí výstavba nového sídla, je to kapitálový transfer 2,8 milióna. Tak neviem, či a kde sa robí nové sídlo NATO, či je to v Bruseli, ale relatívne dosť veľa je to 2,8 milióna. A ešte je tu 3,8 milióna, plus, samozrejme, sú tam ešte mierové misie a všeličo ďalšie v súvislosti s týmto. Tak o tom už nebudem hovoriť. Mierové operácie sú tam za 2,9 milióna.
No ešte posledné snáď k tomuto by som povedal, že ostatné príspevky do medzinárodných organizácií, to je 153 tisíc. Ale bolo by zaujímavé vedieť, komu do akej organizácie vlastne platí ministerstvo zahraničia príspevky. Ja som predseda Združenia kresťanských seniorov, každoročne musíme 450 eur zaplatiť do Bruselu, a teda celý rok ich zháňame a potom ku koncu to nejako zbúchame, takže do tých ostatných príspevkových združení by sme sa aj prihlásili.
Takže to by, vážení, bolo asi všetko, niektoré veci som si nechal na zajtra, keď bude rozprava k zahraničnej politike za roky 2013 a 2014. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel pripomenúť jednu otázku, ktorú som dal pánovi ministrovi dopravy pri minulej hodine otázok a ktorá nebola vylosovaná, ale potom mi pán minister láskavo dal prečítať svoju odpoveď svojich referentov. Samozrejme, nemám ju pred sebou, ale v hlave ju mám. A možno je to podnet aj pre pána ministra pozrieť sa na tieto čísla a na tieto šmuhy a, by som povedal, straty nášho hospodárstva.
Prvá podotázka bola: Aká je návratnosť investícií platieb do SkyTollu, už sa navracajú, alebo ešte stále je to stratové? No odpoveď bola taká, že už sa navracajú, aj keď čísla, samozrejme, som nedostal. Bolo by zaujímavé vedieť, ako je to vlastne s tým, čo sme im dali, s tým, čo im stále dávame, a s tým, ktoré už od nich získame vzhľadom na merania.
A druhá podotázka bola: Ako prebieha kontrola SkyTollu na účinnosť mýtneho systému, je zmluva s firmou Logica na trinásť rokov s ročnou platbou 2,2 mil. eur výhodná pre štát? Odpoveď bola taká, akú som si prečítal, že merania Logice ukazujú na dobrú efektivitu firmy. Ale, bohužiaľ, konkrétne čísla, zase, tam neboli o tomto. No mne sa zdá, že je absurdné, keď jednej vybranej firme, neviem, ako sme ju vybrali, za kontrolovanie SkyTollu dáme za trinásť rokov, takáto bola zmluva, 29 miliónov eur. Čiže podľa mňa je to veľmi preplatené. A neviem, kto bol pri tom, kto bol v tej komisii, kto je v tej firme a aké výsledky tá firma má, ale odporúčam ministrovi financií, aby sa na tieto výdavky a na tieto zmluvy tiež pozrel. Ďakujem.

Ja tak veľmi narýchlo, ale obávam sa, že pán Érsek má stopercentnú pravdu. Ja som voľakedy mal na starosti majetok SZM, boli to 2 miliardy československých vtedy korún a 17. 11. 1991 sa majetok SZM rozhodnutím Federálneho zhromaždenia navrátil "lidu ČSFR". Bolo v tom veľa energie, veľa boja, veľa všelijakých týchto, nechcem to spomínať, ale to boli fantastické hotely, junior hotely aj nejaké štadióny. Majetok za 2 miliardy korún, ktorých väčšina bolo v Čechách, ale aj na Slovensku. No fakt, že po 20 rokoch je tento majetok preč. Neslúži ľudu ani Slovenska, ani mládeži, ani športu, je to privatizované.
Teraz si neviem spomenúť, kde je, ako sa volá to mestečko, keď idete hore z Banskej Bystrice cez Nemeckú do Brezna, tak doľava sa ide hore, tam je jeden krásny Junior hotel, ktorému stromy, ako... (Reakcia z pléna) Krpáčovo! Vieš čo, na veličajznom hoteli so šiestimi poschodiami stromy rastú na balkónoch, a to patrilo tiež k tomuto. No ale takých junior hotelov bolo veľa. Ja som tiež by sa opýtal predkladateľov, či o tomto vedia.
A napríklad viem, že múzeum tuná telesnej kultúry neďaleko tam v Bratislava-Nové Mesto malo vždy veľké problémy aj s financiami, aj s priestormi, majú veľmi pekné záležitosti a olympizmus a všeličo. Aj knižku vydali, aj dokonca som ja do nej prispel, ale tiež by bolo dobré napríklad im pomôcť nejako a naraz umožniť olympijskému výboru, čo predsa sú len viac-menej profíci, ale robia vždy od olympiády po olympiádu, naraz dať veľké možnosti nadštan.... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ja tiež plne súhlasím s predrečníkom aj s rečníkom, že toto je tematika nadrezortná, že to patrí pod zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, vnútro, spravodlivosť a možno aj pre ďalšie ministerstvá. Takže určite by mal byť nejaký nadrezortný orgán a by ma zaujímalo, či aj existuje nejaký, rada alebo výbor, alebo komisia, kde by sa toto komplexne riešilo, asi pod Úradom vlády.
Ja som bol v ´90. - ´92. predseda tzv. federálnej protidrogovej komisie, to bola vládna komisia, bolo tam 25 špičkových odborníkov, lekárov, colníkov, pedagógov a tak ďalej, farmakológov, a skutočne okrem koncepcie, ktorá sa vypracovala, schválila, boja s drogami, mnohé tie prvé útoky, napríklad v snahách legalizácie drog, najmä tých slabších, sa odrazili a myslím, že to, čo vtedy sa začalo, aj keď potom to prešlo na republiky, bolo správne.
Neviem, či teraz Slovensko má takúto schválenú koncepciu a čo v tomto smere robí. Ja si myslím, že; napríklad v Petržalke pán Snopko veľmi dlhé roky mal tzv. protidrogové fórum, pred pár dňami som videl, že znova tam bolo, aj keď som už z tejto problematiky vypadol. Troška by som polemizoval, že či naozaj je tá naša politika hlúpa voči drogám, čo povedal pán Poliačik, je tam málo prevencie alebo veľa represie, to by si snáď požadovalo troška lepšie vysvetliť, v čom je tá hlúposť tej dnešnej politiky.
A ešte snáď to, že streetwalkers sú také pojmy, ktoré na Západe naozaj existujú, sa vyškolia, chodia medzi tých ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, zase som sa rýchlo dostal do popredia, to ma teší. Ja som nedávno bol v Dortmunde na futbalovom zápase. Fantastické to bolo, majú tam svojich odchovancov, 80-tisíc ľudí, plný štadión, proste výborná kulisa, žiadne násilie, fajn.
Minule som v televízii videl, že Dortmund doma prehral, neviem, či s Neapolom, alebo s Barcelonou, 0:1. S Neapolom? 0:1, ja som držal, samozrejme, za Neapol. Ale 80-tisíc divákov na konci... (Reakcie z pléna.) Dortmund prehral, predtým prehral, s Arsenalom prehral 0:1 , to je jedno, to je chlapci, to je jedno, vidím, že tu nemám šancu, ale keď prehrali, 80-tisíc divákov spievalo svoju hymnu, teda dortmundskú, takto držali zástavy a tie svoje tieto, čiže tomu sa povie šport. Ale to vidíte, súvisí aj s tým, že sú tam ich chlapci, nie teda za veľké peniaze kúpené primadony a tak ďalej. Ale v druhom čítaní by sa nemalo vyprávať o takýchto veciach, no.
Ja som videl, že v dôvodovej správe je veta, že tento zákon chce čo najmenej obťažovať slušných ľudí. To je pekná veta, ale obávam sa, že bude, bude obťažovať slušných ľudí tak, ako doteraz obťažuje, no. Tiež som tam videl vetu, že osobitný režim platí len pre očakávaný počet divákov 4-tisíc a viac. Takže to som si oddýchol, lebo teda tým pádom na futbale nebude nikdy osobitný režim, lebo tam tých divákov chodí podstatne menej na dnešný slovenský futbal. Ale to je zas poznámka, myslím, nie celkom patričná.
Ja by som povedal takto, že ten zákon je skutočne vymakaný, je to ťažká práca mnohých ľudí, iste sú tam aj nejaké zahraničné vzory, veľa paragrafov, určite ho podporím, som plne za. Len 46 strán na takýto zákon a mnoho paragrafov je veľmi zvláštne. A chcem ešte podotknúť, že ten, kto športoval, vie, čo je to šport: makanica. Tak ten, nikdy sa tento zákon jeho týkať nebude, no. Dneska mnohí nešportujú alebo väčšina nešportuje, takže tých sa to týka, ktorí si potom svoje, by som povedal, športové skryté pudy, ktoré si nemohli v mladosti a v dospelosti odreagovať, potom na štadióne odreagovávajú. Teda pár slov si dovolím povedať ideových, lebo to, že sme aj my tak dopadli, ako to už na Západe je dosť dávno a teda nielen na Západe, tak to nie je dobré svedectvo našej spoločnosti. Aj som videl, že sa vylepšuje, že je tam ešte mnoho čo vylepšovať, aj keď určite teraz na to už nepríde. Uvidíme, čo to bude robiť.
Ja som trocha sa naľakal tých veľkých požiadaviek na, napríklad na organizátorov. V oznámení musia á, bé, cé, dé a tak ďalej až po pé, odovzdať niečo, vybaviť, potvrdenie dať. Povinnosti organizátorov podujatia: á, bé, cé, dé až po er. Obce, nehovorím aj o tom, tam je tiež veľa bodov, keď je to osobitný režim, ďalšie štyri požiadavky a ešte ďalšie á až ef. Veľmi veľa toho je tam. Ja, ja neviem, či aj útoky voči rozhodcom sa tam postihujú, to som tam nezbadal, ale skúste, pán sudca, pán Kéry to vie, odpískať na dedine jedenástku päť minút pred koncom proti domácim. Skúste! Ani štyri takéto zákony toho sudcu nezachránia. Ja, ja vždy rozmýšľam o retroaktivite, lebo môjho otca, otec bol sudca do 65-ky a jojój, koľkokrát ho naháňali a potom bol aj inštruktor do osemdesiatky. Volali ho fízel, no a ešte teraz si pamätám tri dediny, kde ho zbili v nitrianskom okrese, a keď tade idem autom, rozmýšľam, čo by som im urobil. No ale to som teraz odbočil už veľmi.
Samozrejme, to platenie pri rizikových zápasoch je trolinka otázne v tom, že kto o tom rozhodne. To mi tam celkom nie je jasné, lebo to môže byť za tým aj všeličo iné, ale je správne, že to budú platiť tí, ktorí to zapríčinili, a často aj organizátori. Zdá sa mi aj náročné pre usporiadateľov, na 300 divákov 10 usporiadateľov zohnať, nebude to také jednoduché zaplatiť ich, prípadne dobrovoľníkov. Požiadavky na organizátorov, usporiadateľov, manažérov, odborná, zdravotná bezúhonnosť, to je tretie, aj potom finančne náročné veci sú tam, napríklad kamerové systémy alebo informačný systém, evidencia o všetkých, čo je správne, len je to veľmi, veľmi náročné. Čiže v športe, kde treba si oddýchnuť, pobiť sa a prehrať, alebo aj vyhrať - keď prehráme, nabudúce vyhráme -, tak toto sa z toho ako vytratilo a vytratilo sa asi v tom okamihu, jak začali veľké prachy sa do športu aj dávať, aj z neho získavať, no ale to už je zase filozofia. Čiže ja verím, že tento zákon prejde, že bude dobrý, ale určite dôjde k jeho novele, keď budeme vidieť, že zorganizovať športové podujatie dnes bude veľmi komplikované.
My napríklad hráme v sobotu turnaj veľvyslancov v hale v Rači, všetci ste pozvaní, kto vie hrať dobre pingpong. Asi 20 diplomatov sa tam už prihlásilo a našťastie, že tento zákon na nás nebude platiť, ale na pingpongu bitky asi nebudú. Ale kto by chcel v sobotu o tretej dôjsť na pingpongový turnaj diplomatov do Rače a politikov, tak nech sa páči. Keď neprídete, tak budem musieť zase vyhrať ja.
Ďakujem pekne.

Vážený pán, pani podpredsedníčky, vážený pán minister, podpredseda vlády, teda chcel som to skôr odbaviť technickou a faktickou poznámkou, ale nedá mi celkom nepovedať pár slov skôr k formálnej stránke tohto rokovania. A nechcem tu niekoho obviňovať, alebo vykrikovať, alebo hovoriť konkrétne mená, to už tu bolo mnohokrát, ale skôr sa pozastaviť nad tým, čo tu vlastne teraz v tomto bode, ktorý sa mi zdá v podstate nie dôstojne pripravený, troška to komentovať.
Už na začiatku tejto schôdze v utorok tu vznikol taký zvláštny stav. Do programu sa navrhlo opozične asi pätnásť, možno aj viac bodov. Samozrejme nič neprešlo. Aj ja som dal návrh, aby zákon o exekútoroch, ktorý sa minule odsunul, sa prerokoval prednostne, neprešlo to. Bol tu návrh aj o zaradení správy o Gorile, ten tam mohol byť automaticky, ani to neprešlo. No a dnes sa naraz tento bod zaradil do programu. Fajn. No ale zase správa, o ktorej tu hovoríme, som si ju teraz pozrel na internete, je skutočne stará správa z augusta, úplne formálna, skoro by som povedal, opísaná z tej predchádzajúcej, v podstate nič nové.
Národná rada má svoje uznesenie, že každý polrok treba správu predložiť plénu o priebehu vyšetrovania. Neviem, prečo sa táto správa, veľmi konkrétna, nepredložila, nepripravila, ale predložila sa tá správa stará, krátka, nezaujímavá, no. To, že vec je stále živá, to sa tu už trikrát konštatovalo, chápem to, len ten posun za tých, polroka by bolo treba asi troška viac a dôstojnejšie komentovať. Minule napríklad tam bolo napísané, že sa vyšetrilo približne 40 svedkov, teraz už bolo viac ako 40, takže určitý posun tu je, ale proste nič naozaj konkrétne. A tu nejde o tú stranu alebo o tú stranu, tu ide o vlastne situáciu na Slovensku v oblasti korupcie. Veľa o tom hovoríme, ale skutek utek.
Tiež správa sa mi zdá, že končí príliš optimisticky, už neraz to tu takto bolo. Správa končí týmito slovami: "Vyšetrovanie hodnotím veľmi kladne, úkoly plynule a bez zbytočných prieťahov prebiehajú, treba však ešte viac výsluchov svedkov a treba aj požiadať právne o pomoc iných štátov." Tak je to stále to isté a dúfam, že to pokračuje, ale nehodnotil by som to veľmi kladne a nezdá sa mi, že to je plynulé a bez zbytočných prieťahov.
Takisto už sme viackrát počuli, že nie je možné určiť termín ukončenia tejto trestnej veci. No čo už? Je to asi pravdou tiež, len, proste, to opakovanie do stratena tu veľmi dobre vidno.
No záverom tohto narýchlo pripraveného príspevku, pretože som netušil, že tento program dnes bude, tento bod pokladám za veľmi dôležitý, aj by som povedal, je taký kľúčový, aby sa všetky strany postavili k tejto téme. Je to téma korupcie, ale prerokovanie v parlamente, dnešné popoludňajšie, pokladám za veľmi formálne a neaktuálne a teda skoro by som povedal, že zbytočné, no. Tak predpokladám, že za pol roka sa už zídeme na inej úrovni a že tá správa bude podstatne lepšia, ako bola táto.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka. No pán Kuffa poslanec sa vypracoval. Iba tento výstup sa mi zdal taký troška bolestínsky a taký troška smutný, aby som tak povedal, no.
Ja myslím, že za to, že sme tu, našou základnou zásadou by malo byť povedať pravdu a nebáť sa a ísť do toho. Samozrejme, nikoho neurážať, neponižovať, ale pomenovať veci tak, ako sa vám javia. A potom aj tí druhí prepáčia, keď vidia, že ide o vec a nejde o nejaké politikárčenie alebo niečo takéto. Ja som napríklad na facebooku alebo na blogoch a tam teda človek nerád neraz dostáva riadnu nakladačku. A teda neubudne zo mňa, nič sa vlastne nestane. Som vďačný slobode aj demokracii, aj novým technológiám, že toto umožňuje, že môžme takto šíriť dobré myšlienky po svete. A ľudia to zbadajú. Poslanec nemôže byť žiadne tintítko, ktoré proste nejakým spôsobom brečí nad tým, že občas je centrom útokov, aj keď nie vždy spravodlivých, no. Ale keď ľudia pochopia, že ide o ich veci, a že keď vám dajú dobrú tému, tak vy ju tu otvoríte v záujme ľudí, tak to je veľké privilégium. A za to som vďačný, že som poslanec.
Ďakujem.

Ja sa stávam odborníkom na dopravu, prepáčte, ale podporujem tento návrh pána Zajaca. Nedávno som išiel cez tú horúcu hranicu, nebola to prechádzka ružovým sadom, videl som tam neformálne kontroly našich vnútrakov a ja si myslím, že pri východe zo Schengenu to takto má byť. To isté bolo, aj keď sme sa vracali naspäť do Košíc. To je prvá vec.
A druhá vec, ešte k tomu predchádzajúcemu. Pán poslanec Choma, prepáčte, že to teraz hovorím, alebo aj pán minister dopravy, čo sa týka nášho pojednávania s Európskou úniou, dobre, je to zariadené, ale čo sa týka odpovede na efektivitu SkyTollu, čo sa týka vracania investícií, čo sa týka nezávislých kontrol ohľadom toho, ako SkyToll v skutočnosti funguje, na to mi nikto nič neodpovedal. Keď sa nič nedozviem, tak sa to vo štvrtok opýtam pána ministra. Ja viem, že tá ponuka bola taká, že o 200 miliónov lacnejšiu firmu sme vyhodili, ktorá má v Česku, v Poľsku, v Maďarsku tieto systémy - čiže my sme kľudne do toho mohli zapasovať tiež - a dali sme to firme, ktorá teda bola podstatne, podstatne drahšia; o tomto tu už reč bola, ale to išlo nejako do stratena.
Ďakujem.