Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, keď tá správa bola v októbri napísaná, tak som ju hodnotil pozitívne. Prečítal som si ju. A vystihovala vtedajšiu situáciu. Potom sa to, vieme, z vážnych dôvodov u pána vicepremiéra posunulo až na teraz a teraz je už troška zastaraná, by som povedal. Čiže očakával by som snáď nejaký dodatok k nej. Aj ten prejav, myslím, bol ešte ten starý, až na tú...
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, keď tá správa bola v októbri napísaná, tak som ju hodnotil pozitívne. Prečítal som si ju. A vystihovala vtedajšiu situáciu. Potom sa to, vieme, z vážnych dôvodov u pána vicepremiéra posunulo až na teraz a teraz je už troška zastaraná, by som povedal. Čiže očakával by som snáď nejaký dodatok k nej. Aj ten prejav, myslím, bol ešte ten starý, až na tú Ukrajinu. No ale to nie je žiadna námietka, to je taký hendikep pána ministra v súvislosti s touto správou.
Slovensko je veľmi dôležité napríklad vo vzťahu k Ukrajine. V správe sú Ukrajine venované štyri riadky. Samozrejme, už aj vtedy sa muselo vedieť cez šifry, cez správy, že sa tam niečo deje. No ale to už je veľmi ďaleko, aby po štyroch mesiacoch sme sa k tomu vracali, ale ja sám osobne, ako to vnímam v zahraničnom výbore, som situáciu o Ukrajine dal napríklad aj do tejto schôdze. Bola, samozrejme, zamietnutá. Trikrát som už sa pokúšal dať do tohto pléna bod aj v súvislosti s expremiérkou Tymošenkovou a Ukrajinou. Samozrejme, to bolo brilantne vždy zamietnuté, či už v zahraničnom výbore alebo tu.
To, že Ukrajina je na hranici občianskej vojny, to všetci vidíme, že delenie Ukrajiny môže naozaj nastať. To, že z toho môže byť aj hrozba tisícok utečencov cez Slovensko, to, samozrejme, tiež cítime. Čiže v tomto smere by som naozaj Ukrajinu teraz veľmi do popredia dal a snažil sa aj (Slovensko ako most medzi EÚ a Ukrajinou) niečo v tomto smere robiť. Pokladáme Ukrajinu za most medzi Ruskom a EÚ, ale to je už troška iná téma.
Národná rada prijala asi pred mesiacom takú rezolúciu k Ukrajine. Už to bolo neskoro a bola bezzubá, v podstate nič neriešila a nikomu z našich diplomatov nezadala úlohu, aby toto ďalej šíril, aspoň nebolo to tam napísané. Bolo to proste troška také plesnutie do vody. Prijala to koalícia a opozícia, ale ja som v rozprave tam tiež vystúpil aj svoje dôvody som povedal ako jediný. Ale sa mi zdá, že to už bolo neskoro.
Je situácia taká, že je tu Európska únia, snaha o asociačnú dohodu, je tu Rusko, ktoré je dlhodobý partner a priateľ sprava. Tak tu sa vedie zápas o budúcnosť Ukrajiny. A je skutočne ťažké povedať, kto má v tomto smere väčšiu pravdu. Včera sme mali dlhú debatu s pánom veľvyslancom Ukrajiny. Ani tam sa mnohé veci nevyjasnili. A teda sa k tomu ešte vrátim. Ja na druhej strane obdivujem demonštrantov, že v tých strašných zimách celé mesiace tam stoja a teda demonštrujú, protestujú. No hovoria sa reči, že sú tam aj extrémisti, provokatéri, dokonca nejaký zahraničný vplyv a tak ďalej. Teraz som dostal z Nemecka, z Ameriky veľmi zaujímavé články na túto tému až také, by som povedal, tvrdé, ale nechcem o nich hovoriť skôr, pokiaľ si ich poriadne neprečítam. Proste niečo sa tam deje a my musíme podstatne viac na tú situáciu reagovať aj ako sused, aj ako budúci šéf V-4 aj ako budúci šéf Európskej únie, teda v roku 2016.
Ináč aj Rusku je venovaných v tej správe sedem riadkov. Teda Rusko náš veľký strategický partner je, bude. Čiže, by som povedal, aj počet riadkov by troška mal charakterizovať vzťah k tej krajine. Tam teraz máme špičkovú delegáciu na čele s pánom predsedom parlamentu, to je fajn, ale tuto o tom nikto nikdy nevedel. Až včera som sa zo správ dozvedel, že na návštevu už letia a že môj kolega sprava tu tri dni nebude, takže môžem si dávať svoje papiere na jeho stoličku, čomu sa veľmi teším, ale neviem, či z tých piatich poslancov niektorý je člen zahraničného výboru alebo člen európskeho výboru. Ten výber sa mi zdá taká Monte Carlo metóda. Ten, kto pozná matematiku, vie, čo to je.
K Ukrajine ešte dovoľte pár slov povedať. Troška som o tom hovoril aj včera s tým pánom veľvyslancom.
Rusko je blízke Ukrajine aj rečovo, mentalitou, historicky. Iste mali s nimi aj mnoho problémov najmä v druhej svetovej vojne, ale sú blízki. Čiže nemôžeme im zazlievať, že proste nemôžu odtrhnúť všetky pupočné šnúry od nich. Potrebujú od nich plyn, naftu, ekonomickú pomoc. A oni im to momentálne sľubujú. Čiže by som sa nečudoval, keby s nimi rokovali a prípadne aj niečo prijali.
Európska únia. Som na jej strane. Viem, že niekto to tak povedal, že nie je problém, ale je riešenie, to platí aj pre Ukrajinu, ale púť, cesta Ukrajiny do Európskej únie bude ešte dlhá, dlhá a ťažká a ešte je naozaj veľmi, veľmi ďaleko o tomto vážne hovoriť. Ja si myslím, že, a teraz ma budú zľava, sprava fackať, že asociačná dohoda z hľadiska Európskej únie je najmä ekonomická záležitosť, aby lacné tovary zasypali Ukrajinu (jogurty, mlieka, ja neviem čo všetko), to, čo tam sami majú. Čiže v tomto smere Európska únia nie je celkom férová, lebo oni ju tam neprijmú ešte viacej rokov, to vám prorokujem, pretože skutočne oni ešte nepatria do Európskej únie.
Ja som bol v Užhorode na čele delegácie jedenástich spisovateľov v minulom roku, koncom septembra, v októbri. Bola to veľmi dobrá návšteva. Ale sme videli to napätie, tú biedu, tie 100-eurové platy, o penziách nehovoriac, a tú polarizáciu a aj tých komunistov na čele, by som povedal, pravdupovediac, ktorí napríklad takto odstavili Tymošenkovú. A Európska únia zase chybne spravila z tohto hlavný dôvod. Proste Tymošenkovú dáva za asociačnú dohodu. Čiže za tým sa ešte hrajú veľké hry, ktoré my neodhalíme ako malá krajina, ani nemôžeme ich odhaliť, ale nejakým spôsobom môžeme nejako povedať niečo.
Teraz sa ako veľký úspech dáva, že Ukrajina štrukturálne fondy podpíše s Medzinárodným menovým fondom. No ja sa pamätám, keď to Klaus priniesol do federálnej vlády, až vtedy povedal, že koľko bodov (12 aspoň) patrí k tomu, ktoré tú krajinu naozaj posunuli niekde dozadu. Dostala peniaze, ale je to v moci všelikoho, a teda ja som včera pánu veľvyslancovi povedal, nepodpíšte to ešte, máte čas alebo vôbec to nepodpíšte tak ako váš sused. A veľmi mi to tvrdo zazlievajú. Spravili to Maďari a takisto im to veľmi zazlievajú. Veľvyslanec včera zdôrazňoval, ako je dôležité, aby čo najviac Ukrajincov dostalo víza do Európskej únie a tak ďalej. Tak na to som tiež povedal, ešte v rokoch 2000 – 2005 bolo v Taliansku milión Ukrajincov načierno. A proste všetci tam asi ostali a stratili sa pre Ukrajinu, a teda tiež víza pustili do Schengenu všetkých. Nevidím v tom nejaké veľké riešenie.
V tomto smere hodnotím ministra pozitívne, že načrtol dialóg, pravidlá hry, odmietanie násilia. Ale to je len teda verbálne. A my musíme najmä cez našu diplomaciu a iné veci proste naozaj Ukrajine sa snažiť pomôcť.
Tak o Ukrajine bolo snáď dosť povedaného.
Ešte teraz trocha k správe. Ja si myslím, že chýbajú tam aj nejaké ďalšie témy. Ja som teraz s dovolením dal otázku pánovi ministrovi. Dneska mi budete asi musieť odpovedať, lebo vyzerá to, že bola otázka vylosovaná ohľadom Číny, ľudských práv. Tak to tu nebudem spomínať. Ale tiež je to zvláštna procedúra, ako tu v parlamente a vo výboroch s tým zachádzame. Bude to otázkou popoludní.
Téma prenasledovania kresťanov je dneska tiež veľmi nebezpečná téma. Niekde som čítal, že každých 10 minút je jeden z kresťanov zabitý v krajinách, ako je Sýria, Egypt, alebo v mnohých iných moslimských krajinách. No ja som k tomuto tiež navrhol rezolúciu v Národnej rade, samozrejme, vôbec sme ju nedali do programu, odmietla to väčšina s tým, že však máme k tomu uznesenie z roku 2010. Ale to je nekonkrétne na situáciu, ktorá bola úplne iná. A teraz proste by bolo treba tiež aj o tomto debatovať alebo aspoň zadať to našim diplomatom, iste to robíte, lebo, čo je moc, to je moc. A keď my sme boli prenasledovaní 40 rokov na tému viery, tak veľmi dobre nám padlo, keď sa nás niekto zastával. Je táto situácia veľmi dôležitá najmä pre tie krajiny, ako sú Syria a Egypt. Dostávam z ministerstva pravidelne každý týždeň dve správy na túto tému, to je pekné. Mali sme debaty s veľvyslancami so všelikým na túto tému, zahraničný výbor, hovorím, to je tiež pekné, ale tú tendenciu musí byť vidieť aj zhora.
No ešte podnikanie. Ja tým už sa vraciam k správe. Ekonomická diplomacia, to je veľmi dôležité. Veľvyslanci sú leniví, aby behali za podnikateľmi a robili kontrakty, nechávajú to na obchoďákov a tak ďalej. Ale veľvyslanec rozhoduje. Ja som sa o to päť rokov pokúšal. Ale to už je dávno. Neviem, či sa to ešte menilo. Ale, viete, v parlamente sa naozaj priťažuje podnikateľom, najmä malým a stredným, všelijakým vymýšľaním. Bolo tu rodinné podnikanie, prešlo do tretieho čítania, by bol veľký základ budúcnosti proste rodinne podnikať niekde, kde si ľudia dôverujú. Odspodu všetko a tak ďalej zamietlo sa to proste. Ja očakávam, že koalícia príde s nejakým takýmto zákonom, lebo nemáme ho. Ale nevidím, že to, čo deklarujeme, vlastne naozaj aj robíme.
Tu je dosť dôležité, a to si treba uvedomiť, nemám to kde povedať vlastne, že naozaj niektoré zahraničné firmy, ktoré sem chodia, nás zdierajú. Dáme im stimuly, dáme im daňové prázdniny. A keď tie stimuly a daňové prázdniny sa skončia, tak neraz zdvihnú kotvy. To je veľmi nebezpečné. Poznám firmu, a už som to tu raz povedal, ktorá zaplatila 100 tisíc korún, len aby sa stala skoro majiteľom veľkej firmy. Odvtedy 100 miliónov zobrala. Nič nedali do tej firmy, je to rakúska firma. A takýchto firiem je veľa, ktoré proste takto robia. Európske projekty vlastne je ťažké sem dostať, je všeličo iné, aj napríklad to, že možno po ceste sa 40 % z nich stráca v piesku. Proste niekto si to urobí. Tiež sa mi nepáči, že veľké firmy ako U. S. Steel nás dávajú na súd, že tam nejaká tá americká firma s antimónom a molybdénom alebo s čím tiež nás dáva na veľké súdy, že Baťa žiada reštitúcie 1,3 mld. a tak ďalej z roku 1945 a tak ďalej. Na to by sme mali trošku tvrdšie ísť, lebo nás naozaj, nechcem povedať, vykorisťujú, tak ako to bolo za kapitalizmu.
Dosť vážna vec je aj táto tendencia, ktorá je tu teraz, u nás na našich uliciach, vrátiť ju občanom, priama demokracia, sme proti všetkým stranám. Je to tendencia k extrémizmu, ktorá môže aj v Európskom parlamente veľa zapríčiniť, keď tam získajú títo ľudia podstatne viac, ako tam dnes majú. Idú európske voľby, napríklad Združenie kresťanských seniorov má 21., 22. 2. konferenciu Kvalita života seniorov a voľby do Európskeho parlamentu. Pozývame vás tam. Keď tam niekto príde, budeme sa tešiť, aj rečniť ešte môže. Musí dať ale fľašku mne. (S úsmevom povedané.)
Ešte sa vrátim troška k tej správe teraz.
Ešte spomeniem niektoré témy, ktoré horia dnes. A nemám ich kde povedať. Možno to dneska poviem v interpelácii ministrovi kultúry.
Sme predsedníckou krajinou od júla V-4 a Slovenské národné divadlo odmietne pozvanie do Maďarska. Tak opýtam sa vážne tuto. Sándor Márai, plné noviny sú to. Zdá sa mi to absurdné, že to niekto môže urobiť. Aj na to sa opýtam dneska v interpelácii pána ministra kultúry.
Problém občianstva je tiež nedoriešený. Spravili sme nejaký zákon. Bohvie, či niekto je už občan, nie je občan, štatistiky nepoznáme, či niektorí špičkoví politici sú ešte naši občania. Čiže sa treba k tomu vrátiť a nejakým spôsobom to napraviť alebo polepšiť. Toto je horúca kaša, z ktorej nikomu sa nič nechce, bohužiaľ.
Ešte k ľudským právam, teda až dovolíte, to je tiež vaša téma. Nie je to celkom náplňou tohto. Ale opakovane sa ja snažím, aby sa sem dostala správa o ľudských právach globálne, a nie iba zo správy o rodovej rovnosti, správy ombudsmanky, o moldavskom zásahu a tak ďalej a tak ďalej. Ľudské práva sú široký pojem podľa našej ústavy, podľa Listiny ľudských práv. A patrilo by sa jedenkrát za rok venovať tomuto v tej správe. Vy máte komisiu, ktorá pracuje, ktorá už všeličo urobila do júna, má novú koncepciu, táto správa by sa mohla predebatovať naozaj aj tu.
Upozorňujem na to, čo sa teraz stalo, teda tzv. Estrela report. Nebudem sa k nemu už vracať, ale na úrovni Európskej únie každému je jasné, že tá správa bola mimo kompetencie Európskeho parlamentu, týkala sa vzdelávania zdravotníctva a rodiny, čo je kompetencia členských štátov. Boli tam také požiadavky, že potraty musia byť legálne, bezpečné, sú ľudským právom, treba ich štátom EÚ financovať, výhrady svedomia lekárov sú v rozpore s medzinárodnými normami, sexuálna výchova má byť na základnej škole aj proti vôli rodičov. Takéto témy tam boli a poslankyňa pani Beňová deň pred hlasovaním napísala na facebooku, že táto správa je jednoznačne v prospech každej spoločnosti, ktorá si želá, aby vychovala zodpovednú a informovanú generáciu mladých ľudí, ktorá považuje ženu a jej slobodné rozhodovanie v etických otázkach za plnohodnotnú a rovnoprávnu súčasť, primitívne, pedofilné nezmysly a lživé informácie šírené bigotnou klerikálnou loby vo facebooku a internete sú vymyslené a hlúpe. No chvíľu po hlasovaní napísala: „Dnes práva žien v EÚ porazili konzervatívci a nacionalisti, smutný obraz toho, akým smerom sa vzťah k úcte k ženám vyvíja, podporili to SDKÚ – DS, KDH, SMK, hanba im všetkým.“ Keď sa hlásime ku kresťanstvu, keď máme Cyrila a Metoda v preambule, tak aj vaši poslanci by mali vedieť, že niektoré vety, ktoré sa tam požadujú, sú proti našim zákonom, a teda sú protizákonné. Takže toto oni nevedia? Táto tendencia je tu už dlho. Teraz bude 20 rokov od konferencie v Káhire, v roku 1994 bola, pamätáte sa na to, o reprodukčných správach. Odvtedy tento trend tu je. Prednedávnom sa schválila tzv. Lunacek report. Viete o nej? Je to tiež plesnutie do vody, pretože je to kompetencia národných štátov, ale naši poslanci, ktorí sú tam, by mali vedieť, že teda nie, odtál potál.
Vážený pán minister, mám ešte všelijaké papieriky, dúfam, že som na nič podstatné nezabudol.
Ešte voľačo posledné. Oceňujem, že v správe hovoríte to, že budeme oslavovať 25. výročie Nežnej revolúcie, oceňujem aj to, že ste Cyrila a Metoda nazvali svätými, to nie každý urobí. No a teda aj to, že si nikto nevšimol revolúciu alebo vtedy kachličkoval, alebo, ako pán Blaha, je tu, povedal na výbore, že väčšina ľudí vnímala revolúciu, až keď prišla o prácu, tak toto sú veci, ktoré sú troška mimo. A na pána Blahu je ťažké reagovať, lebo on reaguje len poznámkami. Keby bol aj v rozprave, tak by sme mu nandali. Ale, bohužiaľ, ešte nevystúpil v rozprave. Ale dúfam, že raz v nej vystúpi.
K tomu, že 10 rokov EÚ je veľmi dôležitou vecou. Budeme mať 1. mája toto výročie. Pamätám si na tú noc, bol som v Ríme, nejako sme si popíjali pred ambasádou o polnoci, tešili sme sa, že sme v Európskej únii. Možnože je aj šanca, aby sa spravila nielen na tom, ako sa to volá, fóre, ktoré bude, lebo tam predsa je len málo priestoru, všeobecná debata Európskej únie. Európska únia nie je problém neriešený. Nalejme si čistého vína, urobme o tom väčšiu debatu. A teraz je šanca na to, 10 rokov v EÚ na to je veľmi dobrá príležitosť.
Ešte chcem pripomenúť, že Európska únia akosi mlčí, čo sa týka tých štyroch svojich zásadných bodov, ako sú centralizácia bánk, fiškálne hospodárstvo, demokratická legitimita. Dosť dlho je o tom ticho. Čiže neviem celkom, prečo mlčí. A niečo sa tam pripravuje, ale celkom neviem asi, čo to je. A vy to iste viete.
Tak prepáčte, že som skákal od témy na tému, ďakujem, že ste si ma vypočuli, a teda ešte poobede tuším bude jedna otázka na tému Čína, pán minister. Ďakujem.
Skryt prepis
