Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, samozrejme, podporujem tento návrh. Je rozumný a aktuálny. To číslo, že až 60 % ojazdených áut, čo je dneska cez 100-tisíc, má tachometre menené, je otrasné, a keď nie inšie, aj platí to, že každé ukradnuté euro raz spadne na toho, kto ho ukradol, tak v tomto prípade to platí presne takisto.
Myslím, že by bolo naozaj dobre trocha odsunúť to hlasovanie, prípadne rokovať s patričnými ministerstvami, vnútrom, dopravy, aby sa našli snáď ešte nejaké medzery v tom. Alebo pustiť to do druhého čítania a tam sa potom poriadne na to pozrieť, ale bolo by škoda, keby sme to už druhýkrát odhodili, keď vidíme, že to je vážny problém, no.
Pán poslanec Zajac už asi aj niečo povedal, čo som aj ja chcel povedať. Tak to, že to je jasný podvod, klamstvo, ktoré môže priniesť aj veľmi vážne nehody, keď sa akoby dobré a neojazdené auto naraz v skutočnosti vyfarbí ako stará šunka s opotrebovanými súčiastkami a naraz sa odtrhne koleso alebo hocičo niečo iné, keď to má mnoho tisíc kilometrov. Ja by som snáď porozmýšľal, ale to bude snáď v druhom čítaní, dúfam, že teda ten trest by som navrhol od - do. Keď sa povie do troch rokov, tak je veľká možnosť potom sa rozhodnúť a není to celkom povedané ako. Mne by sa zdalo, že tak od 6 mesiacov do 2 rokov by aj stačilo. Trojročný trest je relatívne dosť tvrdý za takúto vec. Ja som tu už aj spomenul a ešte, myslím, aj zákon taký pôjde, kde to bude o tom reč.
Čo ja viem, moja rodina mala ťažkú autonehodu, nezavinenú, zavinenú tým druhým, výsledok bol mŕtve dieťa, doničené auto a štyria pasažieri tiež riadne dokatení. A ten vinník, jasný vinník si odsedel rok, potom vlastne už iba pol. A tu za pretočenie by sme dali tri roky. Tak sa mi to zdá trošička snáď neúmerné. Privítal by som aj nejakú možnosť finančného postihu. Možno tie autobazáry a ďalší sú ešte viac na to citlivejší, keď im sa mastná pokuta naparí. Moja otázka je tiež taká, troška laická, teda že ako sa dá také falšovanie dokázať. Nebýva to množstvo súdov, to už tu troška bolo spomenuté. Je predaj tých technických prostriedkov na pretáčanie u nás dovolený? Čiže môžte si ísť kúpiť takýto prístrojček? Tak jak sa antiradary predávajú, čo tiež sa mi zdá zvláštne, sú na to veľké reklamy, tak by aj tento predaj mal sa nejakým spôsobom obmedziť alebo zakázať, alebo naozaj len veľmi autorizovaným ľuďom umožniť k tomuto dostať. Ja viem, že za socializmu sa pretáčalo vŕtačkou. Celú noc ste museli vŕtať alebo jazdiť spiatočkou dokola domu. (Povedané so smiechom.) Tak viem, že ja som mal Wartburg výborný, tam to nebolo treba. Nikdy som ho nepredal, ale vŕtačkou sa to robilo, ak sa pamätáte. Asi ste museli opačne točiť. Nie tak jak... No. Ale mne sa zdá, že toto by bolo dobré možné riešiť úplne softvérovo. Tam sú komputery vnútri. Keby ste požiadali Volkswagen, aby neumožnil stáčanie opačné tachometrov, to je naozaj dvoma inštrukciami v tom programe, ktorý to sleduje. Čiže softvérovo neumožniť ísť s kilometrami dole. Skúsme sa obrátiť na Volkswagen alebo niekoho, podľa mňa je to skutočne triviálne. Ale asi to nerobia, pretože to nerobia. Ale môžme ich na to upozorniť.
No, ešte iná vec. Ale tá troška s tým nesúvisí, ale to je aj tendencia, že u nás sa neopravuje, ale všetko vymieňa za drahé peniaze. Klient to zaplatí alebo poisťovňa to zaplatí, to je jedno. Keď vám praskne zrkadielko alebo reflektor, blinker alebo hocičo na aute, tak zaplatíte ťažké peniaze podľa toho, aký máte auťák. A že by niekto opravil, tie drôtiky tam zvaril alebo neviem čo, vymenil sklíčko, na to naozaj nikto nemá. Ale to isté je aj doma. Vidíte, chladnička, práčka, televízia, rádio, remeselníci prídu, vymenia celý box, zaplatíte mastnú túto cenu. A tak sa dobré prístroje potom vyhadzujú a cieľom je stále, by som povedal, rast výroby, spotreby a tak ďalej dokola, nahradenie dobrých prístrojov novými, ktoré majú relatívne nízku životnosť, pretože vedia, že treba ich rýchlo vymeniť. No.
A ešte jedna poznámka. Tiež ako všeobecnej debaty, že na to možno Občianky zákonník pamätá, ale je veľmi ťažko to dokázať. No, ak sa vám niečo vo vnútri vášho auta pokazí alebo v motore a tak ďalej, tak nemáte istotu, že ten servis vám tú súčiastku nenahradil nejakou inou starou alebo už opotrebovanou z iného auta. Čiže to sa prakticky nedá dokázať. A často sú na to sťažnosti, že to tak bolo, keď to potom otvorili. Ale proste to je tiež neserióznosť podnikania. Keď taký servis poznáte, tak ho vykričme a riadne, by som povedal, zverejnime, že sa niečo takéto deje. Iste je veľa servisov čestných a profesionálnych, ale sú aj také, ktoré to postavenie zneužívajú.
No a posledná asociácia, ktorá mi napadla vlastne súvisí s včerajším hlasovaním 117 politikov za ústavný zákon. Prepáčte, to súvisí aj auťákmi. Ale ak by sa týmto štýlom aj v manželstve pokračovalo, že ak vám niečo nefunguje, tak sa nesnažíte to opraviť, ale rýchlo vymeniť, tak potom výsledok je to, že u nás je 43 %, v Európe 50 % rýchlo rozvedených manželstiev. A tí obidvaja potom rýchlo pretáčajú svoje tachometre a robia si, robia masáže, liftingy a hľadajú si nových producentov a konzumentov proste až do ďalšieho krachu takejto politiky, no.
Ďakujem pekne za možnosť.

Vážený pán kolega, niekedy mám rád tvoju logiku, ale hneď prvú vetu, čo si povedal, tvrdenie, že zmena ústavy v prvom čítaní, súkol textu o jedinečnosti manželstva muža a ženy a ochrane detí, mládeže a rodine, uspokojilo, ako si to povedal tuším, katolíkov na Slovensku, je úplná hlúposť, nehnevaj sa. Každý normálny človek so zdravým zmyslom a rozumom vie, že to určite podporili aj katolíci, aj evanjelici, aj Židia by podporili alebo aj ateisti, lebo vedia a cítia, že je to potrebná vsuvka, ktorá prejde do ústavy zo zákona o rodine. Ak je v našej ústave preambula o cyrilometodejskej tradícii, tak nemôže nebyť vsuvka, o ktorej včera rozhodlo 117, resp. 103 poslancov. To ukázalo, že Slovensko napriek útokom na rodinu celej Európy, má zmysel pre našu budúcnosť, a tá naša budúcnosť je v kvalitnej rodine, ktorá pozostáva z muža, ženy a detí. Ďakujem.

(Mikrofón nezachytil začiatok vety.) ... chcel do toho miešať, vážení kolegovia, ale Lojzkovi by som rád povedal, že naozaj neišlo o taktiku. Toto je naša téma roky rokúce a teraz, keď vznikla Estrela report, Lunacek report a ďalšie reporty sa pripravujú a zasahujú do kompetencií národných štátov, tak je naozaj doba čo najskôr toto prijať. Je to v zhode s našou históriou, tradíciou, názormi väčšinou ľudí.
Ja som v ´92. mal na starosti prvú novelu zákona o rodine. Mesiace na tom pracovalo 40 ľudí, potom skončila federácia. Malo to 50 veľmi jasných strán, ktoré potom prevzala slovenská strana a pracovala na tom a sme jej vďační za zákon o rodine, ktorý je dnes taký, aký je, a iste by bolo treba na ňom ďalej pracovať. Už bolo aspoň päť seminárov na tú tému, kde aj smeráci boli, aj kádeháci boli, kde sa hovorilo o tom, ako by bolo treba tento zákon novelizovať.
Som toho názoru, že aj mnohí smeráci majú tieto názory vo svojich srdciach, a ja im vďačím za to, že to teraz akceptovali a že tento zákon naozaj prejde.
Ešte posledná poznámka. Toto troška rozvíri hladinu, ale naozaj hovoriť u homosexuálov o manželstve je veľmi ťažko. Mám tuná štatistiku a vôbec sa to nedá povedať. Je to nejaký vzťah, ktorý musí niekto iný definovať, ale je tu štatistika z rokov 1978 až 1981, z ktorej vyšlo, že 74 mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov a iba 2 % homosexuálov zachovalo tzv. monogamiu alebo semimonogamiu, ktorá bola vtedy veľkoryso definovaná ako 10 a menej partnerov. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, ty si jeden z mojich najlepších kamarátov v parlamente, sa k tomu priznávam, všetky statusy na Facebooku ti lajkujem, aj snáď budem. Troška ma podráždilo to slovo "politický obchod", lebo to už tuná viackrát zaznelo a celý vlastne parlamentný život je svojím spôsobom dohoda, hľadanie kompromisov, niekto nazve snáď obchodom. Ale nie je to obchod. Iné dneska nemáme, len túto parlamentnú demokraciu.
Pán Figeľ, náš šéf, vlastne poslal 150 ľuďom list o tomto návrhu, 40 ľudí zareagovalo pozitívne a ešte tam bolo treba 50 na to, aby to nejakým spôsobom prešlo aj do ústavy. Čiže bolo absolútne nutné hľadať ďalších spojencov a ja tiež viem, že v SMER-e je veľa takých, ktorí rozmýšľajú podobne, jako je dané tento návrh.
Ja som tiež takým obchodníkom, pretože 25 rokov tu nebol Slovenský historický ústav, nedalo sa to nijako vybaviť, bola to trápna, trápna história, tak som sa spojil s pánom poslancom Brixim a Martvoňom, tí sú neni z KDH, a spravili sme zákon a po dlhých peripetiách, ktoré nazveme dlhé, nakoniec aj hlasmi SMER-u to prešlo a Pán Boh zaplať. Dneska SHÚ v Ríme začína bežať, je riaditeľ, Vedecká rada, za chvíľu budú štipendiá a tak ďalej a tak ďalej. Čiže teším sa, no.
Posledná vec je, OĽaNO, ste troška mišung, nehnevaj sa, musíš to trošička tam zjednotiť. Určitý ohňostroj, neriadené rakety. No biele tričká ste mali pred Pochodom za život, ale mali aj takí, ktorí celom ináč rozmýšľajú ako s tými bielymi tričkami.
Na eurovoľby je, ide pán šéf Viskupič, jasný liberál, je tam aj Trnovec, katolík ako hrom, ktorý dal také prehlásenie, aby každý poslanec do Európskeho parlamentu prehlásil, keď si to prečítaš, tak padneš na zem. Takže "odtál potál".
Ďakujem.

Vážené dve pani podpredsedníčky a jeden pán podpredseda, je mi cťou, že pri takomto vysokom leveli môžem povedať aj ja pár slov k dodatku, k ústave, ku manželstve.
Už pán Podmanický to povedal, aj ja to zdôrazním, nevedel som, že to bolo, že naozaj je to v programovom vyhlásení vlády presne takto formulované. Odvolal sa tam na zákon o rodine, ktorý však možno hocikedy zmeniť. A predsa zmeniť ústavu je a bude troška ťažšie.
V programovom vyhlásení je aj to, že vláda prijme v oblasti rodinnej politiky koncepciu štátnej rodinnej politiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategický cieľ a tak ďalej a tak ďalej. Tak tam nie je termín. Ale upozorňujem na to, že určite by táto koncepcia bola pre nás všetkých veľmi dobrá. Zúčastnil som sa viacerých porád na túto tému. Nebolo by zlé tie závery, ktoré sú aj písomne spracované, do takejto koncepcie zaintegrovať a prípadne urobiť nejakú komisiu, ktorá by sa už tej koncepcii štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky venovala.
Všetci cítime, že rodina je v kríze, že inštitút manželstva je v kríze, že Európa podrobuje tieto inštitúty silným útokom. Európa starne, klesá v nej pôrodnosť. Iba pre prisťahovalcov nevymierame. Vieme, že 78 % rastu populácie Európy predstavujú cudzinci a koncom 21. storočia bude v Európe na jedného Európana 14 Neeurópanov. Vieme iste aj to, že v porovnaní napríklad s rokom 1980 sa narodí v Európskej únii o 780 tisíc detí menej. A v tomto smere aj Slovensko zaostáva a vôbec sa nereprodukuje. Od roku 1999 sa v Európe nenarodilo asi 30 miliónov detí z počatých. To je, ako keby desať štátov Európskej únie zmizlo z mapy. Počet manželstiev v Európskej únii sa od roku 1980 znížil asi o 750 tisíc. Na Slovensku to bolo asi o 34 % menej. Rozvodov je v Európe o 358 tisíc viac. Aj u nás sa každé druhé manželstvo tiež rozpadá. Za desať rokov sa v Európe rozviedlo viac ako 10 miliónov manželstiev, na čo doplatilo 17 miliónov detí. A 36 % detí, 2 milióny ročne, sa tu rodí mimo manželstva. Zo štyroch domácností Európskej únie v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a v 33 % majú iba jedno dieťa. Z nákladov 13 eur na sociálne veci v Európskej únii iba jedno euro príde do rodiny.
Teraz troška si zabásnim, ale je to pravdou, že klasická rodina, muž a žena, rodičia práve majú to privilégium jedine, že môžu vytvoriť novú bytosť, ktorá by tu bez nich nebola. Niekto povedal, že ani anjeli toto privilégium nemajú. Neskôr spolu s pedagógmi majú šancu dieťa vychovať k dobru a môžu prispieť k tomu, aby to dieťa nebolo iba chodiacou encyklopédiou, ale tvorivou osobnosťou. Psychológovia povedali, že vo veku, ako bude od dvoch po šesť rokov, tak neskôr bude od dvadsať po šesťdesiat. Aj ja som plne tohto názoru.
Tí autori sú nie tu prítomní, ale názory, ktoré tu niekedy vyslovili, že manželstvo nepotrebuje ústavnú starostlivosť, že pomôcť treba nezosobášeným a párom rovnakého pohlavia, že iné zväzky nie sú menejcenné a tak ďalej, pokladám za nedomyslené, a preto ich tu ani nebudem komentovať.
Tiež nie je frázou, že najdôležitejším miestom na svete je rodina, že budúcnosť aj Slovenska je v rukách fungujúcej rodiny, ktorá sa skladá z otca, matky a detí. Rodičia práve môžu to urobiť, čo nemôže nikto iný vlastne, zasiať do sŕdc tých svojich detí semienka lásky, by som povedal zase trocha básnicky, a porozumenia. Ale môžu tam aj zasiať semienka závisti a nenávisti. Keď spravia to prvé, tak urobia dobre dieťaťu a jeho okoliu, keď spravia to druhé, tak zapríčinia mnoho nešťastia a bolesti v jeho živote, aj v živote jeho okolia. Samozrejme, takéhoto človeka, slobodného a tvorivého, môže vychovať iba slobodný a tvorivý rodič.
Na dôležitosť dobrej rodiny upozorňuje aj prenatálna medicína. Už v tele matky sa rozhoduje o budúcnosti dieťaťa. Jeho život začína už v tretej generácii pred ním. Ak ho rodina radostne očakáva a narodí sa do láskavého prostredia, v ktorom má osoby, ku ktorým sa vzťahovo pripúta, jeho život bude ľahší. Šokujúci je poznatok, to som tu už raz asi povedal, že v treťom roku života sa mozog dieťaťa zaleje betónom, pričom zmeny z tohto stavu možno dosiahnuť iba veľmi veľkým úsilím.
Záverom by som ešte povedal myšlienku, že všetci dobre vieme, ženatí, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na toho druhého, prípadne na tretieho a ďalších. Ľudia, keď idú do manželstva, by mali vedieť, čo ich tam čaká. Pár mesiacov prípravy naň je málo. Aj v cirkvi ju robíme, aj tak sa mnoho cirkevných sobášov nevydarí. Tá formula „do tvojej a mojej smrti“ je tvrdá, ale pravdivá, lebo ťažko tam povedať, že len do piatich alebo desiatich rokov to má byť. Teda aj pred cirkevnými, aj pred civilnými sobášmi by snúbenci naozaj mali mať nejaké povinné školenie o tom, čo ich vlastne v tom manželstve čaká, keď tie ružové okuliare z nosa spadnú. A to, bohužiaľ, nastane vždy. Ale to je život. Na všetky povolania sa pripravujeme dlho, ale na manželstvo niekedy skoro vôbec. Už pri adopcii alebo osvojení dieťaťa musíme prejsť veľkým školením trvajúcim pol roka. Tam musia budúci rodičia chodiť na prednášky, aby pochopili, čo znamená mať dieťa, vychovávať ho a tak ďalej. Ale budúci manželia nič takéto absolvovať prakticky nemusia.
Posledná poznámka je ešte o tom, čo sa týka zákona o rodine. Bolo tam, ako spomenul, veľa porád. A teda z nich vyplýva aj to, že by bolo ho treba novelizovať napríklad tým, že tam, kde sú najmä malé deti, treba skôr sťažiť rozvod, ako ho uľahčiť, ďalej, rozbitie rodiny by nemalo byť spojené s materiálnymi výhodami niekoho z tej dvojice, ďalej pri určení výšky výživného by bolo treba brať do úvahy aj podiel viny na rozvrate manželstva, ďalej, treba zdôrazniť právo dieťaťa na oboch rodičov, prípadne aj právo starých rodičov na vnukov. Tieto veci by bolo dobré neskôr do tohto zákona zapracovať a prípadne aj do koncepcie štátnej rodinnej politiky, o ktorej som už hovoril.
Záverom ešte teda málo k súdnictvu. Samozrejme, to nie je moja parketa, aj keď viem, aká je situácia súdov dnes u nás. Určite zmenu si to vyžaduje. Rusi hovoria tomu metóda drobných šagov alebo drobných krokov, step by step.
Ja si myslím, že aj nejakú kontrolu spôsobilosti sudcov bude treba mať. Máme na to, samozrejme, ešte čas v druhom čítaní. A nemyslím, že by to mala byť forma previerok cez NBÚ, ktorý je čiastočne spolitizovaný. Všetci to dobre vieme. Sám som takýmto preverovaním voľakedy prešiel. Bolo to zvláštne. Nemal som z toho veľmi dobrý pocit, povedal by som. Mám taký papier, môžem ti ho predať, keď chceš. Prebieha tak, že dvaja takí zajaci ma tam zvŕtali. Z nich jeden bol dobrý, druhý zlý ako voľakedy. A napríklad zaujímalo ich to, prečo ja ako matematik som pred dvadsiatimi rokmi občas chodil na Západ. Tak na základe toho potom, keď som to zdôvodnil, že som bol dobrý matematik, tak mi dali previerku. Takže toto som trošku bagatelizoval, ale nejakým spôsobom mať kontrolu nad tým, kto nás súdi, alebo aspoň občas tú spôsobilosť sudcov skontrolovať alebo preveriť, iste by bolo dobré, aj keď na to máme ešte druhé čítanie. Ďakujem.

Iba kratučko. Ja si to s pánom ministrom ešte budem mať príležitosť predebatovať, ale ďakujem aj za túto odpoveď. Oceňujem, že aj vláda, aj minister zahraničných vecí sa v poslednom čase skutočne tejto téme vážne venuje. Slovensko sa jasne postavilo na stranu Ukrajiny, aj keď všetci cítime, že to je mnohoparametrický problém, kde tá vina je rozptýlená medzi mnohé krajiny, nielen teda tohto regiónu. Aj dnes sme tu mali asi 40 poslancov rôznych úrovní z Ukrajiny. Na tom zahraničný výbor participoval. A bola to veľmi konkrétna a zaujímavá debata, ktorá mnohé veci odkryla. Takže nechcem váš batoh ďalej zaťažovať, takže ďakujem pekne pánovi ministrovi aj vám.

Chcem oznámiť, vážení kolegovia, kolegyne, že po hodine otázok o 15.15 hodine v miestnosti č. 183 bude stretnutie s kanadskými autormi knihy o prenasledovaní Falun Gongu v Číne za účasti aj čínskych predstaviteľov, kde členovia zahraničného výboru sú pozvaní, ale aj všetci ostatní záujemcovia sú pozvaní. A keď už mám slovo, tak pripomínam aj, že dnes o 12.15 hodine máme na č. 183 37. modlidbové stretnutie pätnásťminútové. Srdečne ste tam všetci vítaní. Keď sa tam nevmestíme, pôjdeme do pléna.

Veľmi pekne ďakujem, pani podpredsedníčka, aj pán minister, všetkých pozývam na čašu Coca-Coly (povedané so smiechom), možnože bude aj Kána Galilejská.
Oceňujem tento zákon, som milo prekvapený jeho dobrou úrovňou aj vyváženosťou a teším sa, že robí poriadok do zbierok, pretože naozaj ten poriadok v nich nebol a mnohí to v svoj prospech zneužívali. Povedal by som, že ten zákon skoro rozširuje možnosti zbierok, čo predtým v zákone určite nebolo, aj elektronické, esemeskové a ďalšie možnosti, ktoré sú tam, a teda nielen klasické hrkanie s nejakými škatuľkami po meste alebo niekde inde.
Za pozitívne hodnotím aj to, že bol robený v spolupráci asi s tromi hlavnými takými nevládnymi organizáciami, najmä to bolo Centrum pre filantropiu, ktorá združuje mnohých, Liga proti rakovine, ktorá má tradične už narcisové zbierky. Dobre, ja viem, že idú na správne miesto, a takisto eRko, to je hnutie kresťanských spoločností detí, ktoré majú za sebou napríklad Dobrú novinu, projekty pre Afriku, k tomu sa ešte kratučko vrátim.
Čiže som rád, že tento zákon je tu a určite, samozrejme, budem zaňho. Oceňujem aj to, že sa dáva možnosť na zbierky len právnickým osobám, že sa vhodne definujú veci ako všeobecne prospešný účel aj čistý výnos. V minulosti toto nebolo jasné, ako to vlastne je. Vieme dobre, že mnohí zberači získali niekedy aj veľké peniaze. Potom urobili jeden veľký koncert a zo 100-tisíc, 90- dali umelcom a 10-tisíc dali chudobným detičkám. A tento zákon to už vlastne znemožňuje, chvalabohu, a vlastne na náklady, to znamená, na réžiu, na nejaké organizátorské veci, platy organizátorom je možné dať 20 % z celkovej zbierky, čo sa mi zdá primerané. Čiže zbierky nebudú už na to, aby pod rúškom zbierky niekto sa - ako sa to na Slovensku hovorí - nabalil.
Niekoľko otázok by som snáď povedal, také, ktoré by mohli v druhom kole toto zlepšiť, ale tak čas ešte je len prvého čítania, takže vlastne toto budú skôr tak ideové veci.
Tento zákon zakazuje robiť zbierky v priestoroch vo vlastníctve fyzických osôb a keď, tak len po predchádzajúcom písomnom súhlase tých fyzických osôb. Možnože tí, ktorí na tom pracovali, vedia, jak to budú robiť, ale boli aj také podomové zbierky, keď do paneláku snáď niekto vošiel, a teraz fyzicky súhlas od všetkých tých, na ktorých dvere sa zacingalo, ako je asi aj dosť ťažko získať. No tak toto ešte bude iste diskusia o tom, že ako toto zabezpečiť.
Ďalšia otázka by bola taká podmienka, že ak idú voľajaké peniaze z tej zbierky mimo územia Slovenska, najmä na Afriku, je pomerne dosť, tak na to sa vyžaduje súhlas ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Neviem, či priamo minister alebo, nejakého odboru, alebo konzulárky, to tam neni povedané, ale asi aj to je dôležité, do akej úrovne, aby nemusel všetko podpisovať minister.
Tam je taká otázka, že tieto zbierky, alebo je troška, sú troška konkurenciou štátu, ktorý tiež robí rozvojovú pomoc, ale zbierky nevládnych organizácií, mimovládnych, podstatne prevyšujú vklady štátu do rozvojovej pomoci, čiže ten štát môže trocha obmedzovať toto, aby ten nepomer bol príliš veľký. My sme sľúbili pomoc medzinárodným organizáciám, koľko z nášho HDP ide, a to, samozrejme, neplníme. Možnože spolu aj s tými nevládnymi organizáciami to potom nakoniec splníme.
No potom sú niektoré známe organizácie, ktoré veľa robia pre druhých, ale viaceré z nich dávajú peniaze aj do zahraničia. A neviem, či na každú z tých zbierok, alebo na každý ten projekt bude treba stále súhlas ministerstva zahraničia. Napríklad Univerzita sv. Alžbety, viete, že má asi 60 projektov v zahraničí, teda na tie, ktoré boli získané prostriedky zbierkou, na všetky stále každoročne si pýtať súhlasy sa mi zdá nie celkom rozumné. Čiže skôr by som vedel dať súhlas na inštitúciu alebo na projekt, nie na konkrétnu zbierku.
Napríklad Dobrá novina je taká naozaj unikátna zbierka, že Slovensko chudobné dáva na základe tejto zbierky relatívne dosť veľké peniaze na Afriku. Tento rok to bolo napríklad Keňa, Južný Sudán, Uganda, Rwanda, kde bol 19. ročník. Vyzbieralo sa vlastne takto podomove 907-tisíc eur, to je veľa peňazí, pre projekty Afriky. Tí ľudia navštívili 76-tisíc rodín, aj u nás boli v Svätom Jure, 2 722 koledníckych skupín bolo, ktoré pracovali v 1 244 mestách a obciach. Čiže to je niečo unikátne, čiže nejako, to eRko, ktoré to organizuje, bol jeden zo spolunavrhovateľov tohto zákona, a teda nejako veľmi obmedzovať alebo dávať administratívne prekážky na takéto zbierky, ktorý 19. ročník už idú a vedia osloviť ľudí a pomáhajú proste tam, kde to najviac treba, aj keď je to Afrika, tak myslím si, že určitá veľkorysosť voči týmto by bola nutná.
No tam sa ďalej požaduje, že návrh musí obsahovať webové sídlo. Tak webové sídlo nepoznám, taký celkom, poviem skôr webovú stránku. Tak predpokladá, že každý, kto robí zbierku, by ju mal mať, ale keď ju nemá, tak si ju asi musí zariadiť podľa tohto zákona.
Ďalej poznámočka je, že vytvára sa tzv. register zbierok, to je správne. Nejaký informačný systém verejnej správy to bude. Ja si len to myslím, že takýchto informačných systémov už máme na Slovensku sto, a teda určite nie je treba nejaký nový, nové verejné obstarávanie na informačný systém, ktorý bude takto evidovať zbierky, čo určite každé ministerstvo má takéto aj tri, iste aj vnútro. Čiže len upozorňujem, že až je tam plánované nejaké veľké náklady na informačný systém tohto typu, tak takéto ich máme veľa.
Ešte taká malá otázka je v tom, že zberačov nemožno odmeňovať z výnosu zbierky. Sú to dobrovoľníci, iste niekedy je ich veľmi veľa, vidíme ich v meste a tak ďalej. Len nejakým spôsobom potom sa snažia tie organizácie ich aspoň symbolicky odmeniť a potom hľadajú na to rôzne cesty. Tak už keď tam sedia alebo stoja celý deň, tak nejakým spôsobom by sa ich dalo odmeniť. Možnože nie z výnosu zbierky, ale nejakým spôsobom na nich troška pamätať.
Myslím, že aj to je dobré, že zbierky cirkví sú mimo tohto zákona a v tom zmysle v jednom paragrafe sa tam hovorí o účelových zariadeniach cirkví a v ďalšom o účelových zariadeniach náboženských spoločností. Myslím, že cirkev, náboženská spoločnosť by mohla byť aj v jednom bode, čiže bod f) a g) spojiť, ale na to je čas druhého čítania.
Takže celkovo vítam tento zákon, podporím ho a myslím, že bude prospešný na to, aby Slovensko napriek nie veľkej bohatosti mohlo podporovať humánne a dobré projekty. Ďakujem.

Len krátko. Na Ukrajine sa rinčí zbraňami, Rusi majú aj atómové zbrane, bojím sa, že tam môže dôjsť k veľmi vážnemu konfliktu, zbytočnému, diplomaciou, dialógom a rozhovormi sa určite to dá odtlačiť. Na druhej strane zrejme Putin čaká na vládu, ktorú on uzná, ktorá vyjde z volieb. Na Ukrajine sa hovorilo o všeobecnej mobilizácie, tie, niektoré tie násilia na tom Majdane bolo dobre vidieť. Neviem, či ste videli to video, keď Majdan veľmi tvrdo útočil aj zbraňami, aj reťazami, aj kameňmi, aj neviem, tyčami na policajtov, ktorí mlčky stáli, čiže toho násilia tam bolo veľa a vidíte, že aj napríklad Donecko a ďalej pokračuje, za to môžme ďakovať, že tu máme vlastne dobrý hokej teraz. Peniaze zvonku na podporu tam išli, o tom sa dobre vie, o tom je veľa dokumentov, že tam išli zvonku na podporu, aby sa táto situácia polarizovala. Takže máš pravdu, pán, máte pravdu, pán predseda, keď si mi aj ty vykal. Rusko naozaj je podstatne agresívnejšie v tomto smere, ale tieto nacistické až fašistické, by som povedal, výroky a reprezentácie na strane Ukrajiny tiež sú veľmi nebezpečné.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov ako člen zahraničného výboru, pričom moje slová, si myslím, že nebudú celkom politicky korektné, ale na to som si už zvykol. Niekto tu povedal, že hrozí studená vojna. Ja by som tak povedal, že bodaj by len tá hrozila, a nie aj nejaká nestudená.
Samozrejme, budem za toto uznesenie hlasovať tak, ako som to urobil aj v zahraničnom výbore. Aj keď aj v zahraničnom výbore som navrhol, by som bol navrhol aj snáď niečo viac, ale tam sme sa vlastne nakoniec dohodli, že necháme to tak, ako to bolo navrhnuté. Na druhej strane treba oceniť aj zahraničný výbor, aj ministerstvo zahraničia za opakované rozpravy k tejto téme, ktorá napríklad bude zajtra pokračovať, o 9.00 hod. ráno tu príde veľká delegácia ukrajinských poslancov rôznych úrovní, s ktorou budeme mať, dúfam, dobrú debatu. Isteže všetci ste tam vítaní, aj keď to bude v miestnosti č. 30, kde asi sa veľa ľudí nezmestí.
Dovoľte pár poznámok k uzneseniu a vôbec k situácii na Ukrajine, pretože jedna zo základných, že to malo byť trolinka skôr celé. Tu bolo pokusov viac urobiť rozpravu na tú tému, keď ešte sa nerinčalo zbraňami, ale vtedy sme to odsúvali a čas sme na to nemali. Ďalej sú tu mnohé také, by som povedal, nezodpovedané otázky, ktoré hovoria o tom, že tá vina skutočne není taká, že bipolárna, že len jeden áno, druhý nie, že je to tak rozprestrené medzi viacerých účastníkov tohto konfliktu. Neviem si predstaviť, aby Rusko a Ukrajina, krajiny, ktoré majú svoju históriu, blízkosť jazykovú, orientáciu náboženskú, kultúru a tak ďalej, naraz takto na seba začali, by som povedal, havkať a vyhrážať sa zbraňami. Čiže je za tým aj niečo iné.
Otázky by som dal najprv na Ukrajinu, až dovolíte, no. Aj bola reč o tom aj na zahraničnom výbore, takže až niektorú myšlienku svojich kolegov som si dovolil použiť, tak, prepáčte, ale sú to aj moje myšlienky, no. To objavenie sa tých nacistických znakov a vyhlásení, napr. tej organizácie Pravý sektor, je prekvapujúce a môže to ľudí, nielen na Ukrajine, zneistiť a podráždiť. Ten schválený jazykový zákon bol vyslovenou provokáciou voči Rusom, keď bolo tam mnoho iných problémov ekonomických a bohvieakých v takomto porevolučnom čase a oni teda s najmenším, Strana regiónov zrazu schvália, bác, jazykový zákon. Majdan. (Reakcia z pléna.) Možnože to bol aj niekto iný, no môžeš ma doplniť, teda mne sa zdá, že Strana regiónov tam mala väčšinu, ale proste prešiel jazykový zákon, ktorý bol naozaj provokáciou. Hovorilo sa: "Majdan povedal, Majdan navrhol, Majdan zakázal, Majdan, Majdan..." No nebolo to nikdy poriadne jasné, že kto je to vlastne ten Majdan, iste to boli ľudia, ktorí tam dlhé mesiace na tej zime sedeli alebo protestovali, ale naraz sa zistilo, že z budov patriacich Majdanu boli snajperi, ktorí strieľali do obidvoch strán. To by bola, to je kľúčová záležitosť, to by som sa rád dozvedel, že kto bol za tými snajpermi, kto si ich objednal, prípadne zaplatil, no. Aj na Ukrajine mnohých hnevá, že je tam veľa oligarchov, mnohí nie sú ukrajinského pôvodu, multimilionári, ktoré svoje peniažky vyvážajú von alebo do daňových rajov a nenechávajú ich doma. Toto, myslím, že nie je len prípad Ukrajiny, ale v mnohých aj v médiách, aj z iných správ som zachytil, že toto tiež mnohých ľudí tam hnevá. No a ďalej, isteže po demokratických voľbách bude mandát vlády jasný. To, že niekto spochybňoval tento mandát vlády, celkom sa tomu nemožno diviť, aj keď v revolučných časoch býva to aj takto. Len potom tá orientácia tej vlády je diskutabilná v niektorých bodoch, o ktorých som už hovoril.
Úloha Spojených štátov, USA, je tiež nezanedbateľná určite, napríklad v našom dokumente o nich absolútne nič nehovoríme, ťažko to tam dať, ale rýchla ponuka Medzinárodného menového fondu, že vám pomôže vo vašich štrukturálnych reformách, bola viac ako podozrivá, a keď ten slávny telefonát, kde pani poradkyňa ministra zahraničných vecí, tuším sa volá Nulan alebo Mulan, Mulan je, myslím si, nejaká hrdinka z nejakého filmu, ale teraz už presne neviem, že. Indiánka to bola, ale Nuland, nie tá... (Reakcia z pléna.) Pocahontas, éj, toto sme už ďaleko. Proste pani Nuland odporučila veľvyslancovi Ameriky v Ukrajine, kto by mohol byť premiérom a kto nemôže byť premiérom, čo sa vzápätí stalo. Nehovoriac o tom, že urazila celú Európsku úniu a včítane, teda včítane i nás. Iste si pamätáte prípad Kosova, keď zástupca Spojených štátov odporučil parlamentu Kosova esemeskou, kto má byť prezidentom Kosova, bolo to v mnohých médiách kosovských, čo sa hneď aj vzápätí stalo, a neskôr ho Ústavný súd odvolal, ale to možnože z iných dôvodov, ale proste to bolo veľmi, veľmi zvláštne.
Európska únia. Samozrejme, my sme Európska únia, čiže to hovorím aj za nás, keď Putin navrhoval v minulosti poradu Európska únia - Putin - Ukrajina, tak vtedy na to Európska únia nemala čas. To, myslím, že bola chyba, tam sa dalo mnohému predísť. Takisto peniaze najprv dal Putin a až potom naraz mala aj Európska únia na podporu reforiem svoje peniaze. Veľmi podobné tým, ktoré dal a potom stiahol Putin.
Toto je tiež vážna námietka, že keď európske krajiny viaceré - a to je len iba 5 a Slovensko je medzi nimi - neuznalo Kosovo, oni uznali Kosovo, ale keď je podobná situácia na Kryme, tam sú proti. Čiže ten rozpor Kosovo a Krym by si mali oni jasne uvedomiť. Slovensko je proti aj tomu, aj tomu, aj robí dobre.
Európska únia. Sankcie. No, je to také plesknutie do vody, si myslím, lebo vlastne to, že niekomu zakážu vycestovať, alebo to, že na obchodnej úrovni zmrazia nejaké tieto alebo obchod obmedzia, sa skôr inde vyplatí, lebo videli ste štatistiky, že je rozdiel asi 100 mld. euro v prospech Ruska, a nehovorím, že to isté aj Rusi môžu spraviť na strane svojej, ako sa už aj vyhrážajú.
No a teraz poďme ešte k Rusku, to je už posledný akťor v tomto. To, že sa stáva veľmocou, že rastie, že má svoje zdroje, nie malé, že Európa závisí aj od jeho plynu, že má atómové zbrane, to je fakt, a teda niektorí sú na základe toho aj znervóznení. Na druhej strane tak, ako budeme schvaľovať v rímskom teraz, či to je agresia, v tom rímskom štatúte, onedlho, možno ešte aj dnes, tak to naozaj sa plne hodí na to, čo, čo Rusko spravilo momentálne na Kryme. Možno aj, ešte aj horšie a je to, samozrejme, podobné k téme, to isté ako rok 1968. Aj tam to bolo treba dlho pripravovať. Ja som sa tu rozprával s diplomatmi ruskými, tí vylučovali niečo takéto. O pár dní sa to stalo. Tvrdiť potom, že sa jednalo o krymskú domobranu, je skutočne trápne až, by som povedal, drzé. Možnože Putin mal počkať na demokratické voľby, keď mal aj oprávnené námietky, ja som už hovoril voči legitimite terajšej ukrajinskej vlády. Vlastne to bude za dva mesiace. Mnohí hovorili aj predtým, že pre Ukrajinu není buď - alebo, Európska únia - Rusko, ale aj - aj. Aj Európska únia, aj Rusko. Ukrajina je mostom medzi práve Európskou úniou a Ruskom a nemôže sa prikloniť len k jednému alebo k druhému. Určite ho Európska únia, Ukrajinu, ešte dlho medzi seba za plnohodnotného člena neprijme a vlastne v tej asociačnej dohode určite by išlo najmä o voľný obchod, čo by nemuselo Ukrajine len prispieť.
Ja osobne verím teda záverom, že nakoniec na Ukrajine vyhrá zdravý rozum a že tam zavládne mier, aj keď niektoré veci, sa mi zdá, už sú nevratné, a tu vidím aj určitú dôležitosť Slovenska aj jeho diplomacie, ktoré pozná mentalitu obidvoch týchto krajín a určite nebude podozrievané z nejakých veľmocenských záujmov, čiže slovenská diplomacia, tak ako sa napr. deje už dlhé roky na Cypre medzi gréckymi, gréckou a tureckou stranou, by mohla byť aj tuná naozaj takýmto nejakým jazýčkom.
No a posledná poznámka je k tomu uzneseniu. Keď čítame to, tretí, tretí odtrh zhora, tak tam je napísané, že Národná rada podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov. Viem, čo tým myslíme, ale určite na Ukrajine nie sú všetci, otázka, čo je väčšina orientovaná na európske smerovanie Ukrajiny. Čiže ja som to povedal aj na zahraničnom výbore, tam ma ubezpečili, že to myslia ináč, ale ja by som to videl a navrhujem, aby to bolo takto, že:
"... podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".
Tieto "s ohľadom na" a "vyjadrenú vo voľbách" by som tam dal, lebo nepredpisujme Ukrajine, jaká je jej suverénna voľba, a netvárme sa, že naozaj je úplne jasné, že všetci chcú ísť hneď do Európskej únie alebo podpísať asociačnú dohodu, no však to bol jeden z hlavných problémov, ktoré tam medzi východom a západom vznikol.
Ďakujem pekne.