Videokanál poslanca

Ja mám tri poznámky. Nie je možné vypracovať podľa tohto zákona nejaké vzorové projekty? Napríklad revitalizáciu centra miest, námestia, rekonštrukciu škôlky alebo školy, postavenie DSS-ky, športové ihriská. Občas prichádzam na to, že naozaj sa pekné budovy, pekné ihriská postavili z eurofondov, ale keď sa pýtam, vždy to bolo, celkom nový proces, vždy bolo treba rokovať, rokovať, hoci je to stále to isté na všetkých dedinách alebo mestečkách.
Druhá vec je otázka provízií. No sú už regulované, koľko je percent? Sú legalizované? Často sa tie požiadavky na provízie objavia až po tom, keď je všetko schválené, naraz sa fingujú nejaké analýzy, syntézy, podprojekty a treba tomu človekovi, ktorý to sprostredkoval, alebo tej firme naraz platiť nemalé peniaze. No a problém je aj v kontrole a platení. Keď tak príde veľmi neskoro a ľudia už zaplatili zo svojho a potom nie všetko dostanú naspäť, ale to sa všeobecne vie. No a takisto je problém v tom, že sprostredkovateľské firmy dodajú potom, po schválení,všetko, svoju firmu vlastne, tá je asi najlacnejšia, ale tá to rozostavia a nechá to tak. Či proste zákon pamätá na tieto problémy, ktoré sa tuná pravidelne objavujú.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené zvyšky vlády a vážený pán minister nový, srdečne vás vítame v parlamente, prajeme všetko dobré (potlesk) a chcem vám dať takú dobrú radu, pán minister, že nesmiete všetko príliš vážne brať v tomto parlamente ani v živote (smiech v sále a potlesk), a zdá sa mi, že to vaším úsmevom dokladujete. Že? (Reakcia z pléna.) Tak ajajáj, ajajáj, dobre.
Ja som sa prihlásil teda do rozpravy skôr z hľadiska praktického. Samozrejme, to, že tam, kde sú kamenné predajne, je zakázané predávať ináč, podomove. Každý videl, že tým nechránime len slovenských výrobcov, ale aj škodíme slovenským spotrebiteľom, ktorí prípadne si môžu vybrať, a takisto aj slovenským producentom. My máme v Svätom Jure vždy vo štvrtok predaj, kde prídu ľudia zvonku, a sme, tešíme sa, že ceny v našich kamenných obchodoch buď musia ísť dole, alebo v ten deň kupujeme u týchto ľudí. Ja kupujem u jedného Maďara zeleninu z Dunaszerdy a veľmi spokojný a mrzelo ma, keby tam už nemohol tam ďalej predávať, on alebo niekto iný. Pôvodne sa teda... teda chcel by som povedať, to, že, samozrejme, treba chrániť našich výrobcov, náš maloobchod, najmä pred reťazcami, lebo tie vlastne ich v prvom rade likvidovali, a v tomto smere sa mi zdá, že nejaké tie opatrenia naše smerom na malé obchodíky, žiadne opatrenia temer neexistujú. Takisto propagovať sa a snažiť sa našich ľudí presvedčiť, že naše slovenské výrobky sú dôležité pred nejakými zahraničných, tak je tiež dôležitá úloha, ktorá s týmto celkom nesúvisí, ale tiež jedna z úloh, ktorá stojí pred nami všetkými.
Ja chcem povedať to, že tento zákon mohol prejsť celkom kľudne pred pár týždňami, mesiacmi, keď sme už videli, že to neni celkom kóšer, a preto ma trocha mrzí, že zase sme sa neskoro prihlásili, a teda už pár dní po platnosti nového zákona prichádzame s takýmto urýchleným zrýchleným konaním. To, že takéto veci sa už v minulosti stali, nemusím tu zdôrazňovať, ale aj to, že viacero rozumných vecí sa tu otvorilo, neschválilo a vzápätí o mesiac, o dva, o rok sa s tým prišlo jako s novinkou, hoci to bolo pôvodne tuná navrhnuté napríklad opozíciou, no. Tak o korupcii tu bolo viacej takých zákonov, teraz dneska som od pána ministra počul, že pripravuje sa komplexný zákon, ktorý dá spolu s ministerstvom vnútra na tému korupcia a hlásenia korupcie a tak ďalej, legislatívne, ďalej stáčanie tachometrov, bol tu pekný nápad zakázať to, je to nebezpečné, je to trestné a tak ďalej, 40 % našich auťákov v bazároch má stáčané tachometre, sa to neschválilo. Za chvíľu s tým niekto príde, že je to dôležité. Ale aj ďalšie, napr. oznámenie o vypršaní rôznych zmlúv v poisťovniach, STK-čky napríklad, viete, že pár dní potom ľudia môžu a dostávajú 166 euro pokuty za to, že si nespravili novú STK-čku, zabudli na to, ďalších 166 môžu dostať, že nemajú emisnú kontrolu, tak keby to týždeň predtým oznámili ľudom, dávame na to dva týždne, aby ste si to dali dali poriadku, by to bolo logické, tak jak to robia niektoré poisťovne alebo nejaké iné inštitúcie. Ale boli tu aj exekúcie, boli tu šmejdi, boli tu, všeličo, čo sa tu otvorilo, bolo to výborné, ticho bolo, neschválilo sa to a potom o pár mesiacov sa to schválilo s veľkou slávou alebo aj v urýchlenom konaní, tak ako dneska toto.
Čiže, samozrejme, ja som za to, aby tento zákon bol schválený čo najskôr, keď sa už toto faux pas urobilo, a teda dneska som už s niektorými ministrami o tom hovoril, keď my dáme aj ministrom niekedy otázky a nedozvieme sa správnu odpoveď, potom sa môžme už iba na lampárni sťažovať, ja konkrétne teraz o vlakoch som dal pánu ministrovi dopravy otázku, prečo Šarišan nestojí v Ružomberku, bla, bla, bla, povedal mi niečo, čo celkom nebola pravda, možná nebol informovaný a dneska sme sa už nejakým spôsobom dohodli, hoci odpoveď bola trocha iná, no. Takisto aj napríklad otázku, že stále nie je doriešené, že v komunálnych voľbách môžu voliť aj tí, ktorí sa tam aj deň pred prihlásia na trvalý pobyt, odvolia si svojho, ten môže celú dolinu, napríklad Demänovskú, zmeniť a potom za týždeň sa z tej maštali, kde sa prihlási, alebo z nejakého domu, ktorý je už dávno zavretý, alebo z hotela, ktorý neexistuje, odhlásiť a všetko ide po starom.
Čiže takýto zákon tiež treba zmeniť, zdá sa, že to pôjde až do ústavy, ale že sú také drobnosti, ktoré keď tuná v interpeláciách a v otázkach dáme, tak nie sú vycucané z prsta, sú zo života, značí to, ľudia, teda vláda aj ministri, aj ďalší by i mali k tomu viac venovať a naozaj podnety aj z opozície riešiť.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, ja mám dve interpelácie. Prvá na premiéra Roberta Fica. Ja som v tom smere dal otázku, ale bola zle vylosovaná a odpoveď som ani nedostal, tak si ju dovolím tuná troška rozšírenú prečítať. Jedná sa o Slovenský ústav technickej normalizácie, ktorý bol podľa zákona 264/1999 určený ako jediná právnická osoba na tvorbu, schvaľovania a vydávania slovenských technických noriem.
Od januára 2014 však Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, tak budem hovoriť len "úrad", zrušil to určenie a začal vykonávať tieto činnosti v rámci odboru technickej normalizácie. Slovenská technická verejnosť zainteresovaná v tejto oblasti sa domnievala, že činnosť doposiaľ vykonávaná Slovenským ústavom technickej normalizácie, odteraz len "SÚTN", bude pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz, avšak nie je to pravda. Žiaľ, predmetom činnosti organizácie technickej normalizácie je aj vedenie evidencie schválených slovenských technických noriem, ich zmien a zrušení, budovania, spravovanie informačného systému, vedenie, udržiavanie a sprístupňovanie fondov európskych technických noriem a fondov medzinárodných technických noriem, vykonávanie redakčnej a realizačnej činnosti, vydávania a predaj publikácií a tak ďalej.
Toto všetko si vyžaduje odborné znalosti, a nie naplnenie politických cieľov, ako sa to deje v súčasnosti, kedy jedinou víziou je výrazné obmedzenie činnosti v oblasti technickej normalizácie namiesto rozvoja a širšieho zapájania technickej verejnosti do tvorby technických noriem na Slovensku. Včlenenie SÚTN pod úrad sa technická normalizácia presunula do čisto štátnej sféry, čo nie je v súlade s pravidlami normalizačnej praxe Svetovej obchodnej organizácie, ako aj s pravidlami členstva v európskych normalizačných organizáciách. Zrušilo sa financovanie, ktoré prebiehalo cez kontrakty uzatvárané medzi úradom a SÚTN, čo predstavovalo napríklad vlani temer 900-tisíc euro. Z týchto prostriedkov, z ktorých sa hradila aj samotná činnosť ústavu, sa financovali aj preklady európskych a medzinárodných noriem do slovenského jazyka a tvorba pôvodných slovenských technických noriem, ďalej činnosť technických komisií, poradných orgánov a tak ďalej. Takto sa zabezpečovala zapojenosť do technickej normalizácie u takmer 2 000 odborníkov zo všetkých sfér hospodárstva, vydával sa aj donedávna časopis Technická normalizácia.
Prechodom pod úrad a vďaka nepripravenosti tohto orgánu ústrednej štátnej správy na túto zmenu, všetky tieto činnosti zamrzli. Počet, percentá prekladov európskych noriem do slovenského jazyka z 30 až 35 % prakticky klesli na nulu. Štát prestal prispievať na to, aby slovenskí občania rozumeli európskym normám, ktoré sa vydávajú len v angličtine, nemčine a francúzštine. Štát sa zriekol finančných prostriedkov, jedná sa o desiatky tisíc euro, ktoré by mohol získať od Európskej komisie za vyúčtovanie prekladov harmonizovaných európskych noriem do národného jazyka. Tiež sa zriekol 2-tisíc odborníkov, ktorí boli zastúpení v národných technických komisiách a ktorí sa svojimi poznatkami zúčastňovali na tvorbe európskych a medzinárodných noriem.
Neprekladaním európskych a medzinárodných noriem do slovenčiny by sa stratila aj 20-ročná práca slovenských odborníkov na poli vybudovanej terminologickej databázy, ktorá sa využívala v komunikácii medzi firmami, v zmluvách alebo v legislatíve. Tiež by bolo ohrozené porozumenie technickým textom, najmä na strane malých a stredných podnikateľov, ktorí nemusia ovládať oficiálny jazyk Európskej únie. Tiež sa môže vniesť chaos do riešenia súdnych sporov, kedy sa môže niektorá zo strán vyhovárať, že nerozumela textu normy, keď nie je v slovenčine. Technická normalizácia na Slovensku potrebuje najmä politickú, finančnú a materiálnu podporu, aby sa opätovne zabezpečili činnosti, ktoré vyplývajú z členstva v európskych a medzinárodných štruktúrach.
Treba zmeniť aj postoj pána predsedu úradu, ktorý je politickým nominantom a ktorý vyvoláva napätie na pracovisku, uráža a neustále sa vyhráža zamestnancom trestnými oznámeniami.
Vážený pán priemer, prepáčte, to som sa naozaj pomýlil, vážený pán premiér (povedané so smiechom, ruch v sále), ako chce vláda zabezpečiť dôležité úlohy technickej normalizácie, ktoré doteraz úspešne vykonávali odborníci Slovenského ústavu technickej normalizácie po radikálnych zmenách, ktoré som opísal v tejto interpelácii?
To bola prvá interpelácia a ešte dovoľte druhú. Je to po rozhovore so starým umelcom, 80-ročným akademickým sochárom Milanom Gregušom, ktorý žije v Kysuciach a ktorý sa týka vlastne životného prostredia a prípadne aj ministerstva vnútra a ktorý si dovolím teraz tuná formulovať.
Žije v rodnej osade, ktorá je najvyššie položená na hrebeňoch Javorníkov. Mnohokrát bola napadnutá Tatármi, Turkami, Čechmi, posledne Nemcami, ale za posledných rokov sa organizovane likviduje táto osada a ohrozuje sa normálny život jej občanov. Je to chránená oblasť Kysúc, na území Javorníkov a jedná sa najmä o osadu Greguše, odkiaľ pochádza pán Greguš. Likvidáciu tejto osady a chránených území organizujú a páchajú občania Českej republiky z Moravy, ale za aktívnej pomoci Slovákov z obce Makov a Obvodného pozemkového ústavu, úradu v Čadci. Súčasťou tejto činnosti je organizovaná likvidácia historickej podstaty osady a rozsiahlych nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je aj pán Greguš. Za posledné roky zhabali mnoho jeho ornej pôdy na viacerých parcelách a vytvorili na týchto pozemkoch nové cesty k novopostaveným chatám. Rozbagrovali pozemky, ktoré im nepatria. Starosta obce Makov, ale aj poslanec Žilinského samosprávneho kraja Marián Masnica sú tiež za týmto a týmto v Greguši a v chránenej krajine Kysúc sa skutočne dejú činnosti, ktoré sú jak proti životnému prostrediu, tak proti majetkom občanov Slovenska. Porušili sa tým platné zákony, napr. o ochrane prírody a krajiny, o životnom prostredí, stavebný zákon, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a aj trestný zákon.
A teda vás žiadam o zákaz vydávania stavebných povolení stavebným úradom obce Makov, najmä na výstavbu nových chát v tejto chránenej oblasti. Ďalej žiadam o zákaz budovania nových prístavieb pri starých objektoch a demolácie starej spojovacej cesty medzi dolnou a hornou cestou v osade.
Žiadam vás o zákaz budovania a zriaďovania nových ciest na pôvodnej ornej pôde v osade, ktorá nepatrí tým, ktorí to budujú, a aj o to, aby rozbagrovaná a zdemolovaná stará cesta do osady bola odborne zlikvidovaná a opravená do pôvodného historického stavu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Slovensko nie je hodnotené dobre v súvislosti s korupciou v Európe aj vo svete, to vieme všetci. Bolo to niekoľkokrát, spis Gorila, ktorý každého pol roka sme požadovali, aby sa znova prejednával, vždy to bolo to isté a teraz to už posledne išlo dostratena, tak sme celkom na to nezabudli, lebo predpokladám, že tie vyšetrovania pokračujú, ale to nechcem teraz otvárať, no a v programovom vyhlásení bolo na tú tému viacero vecí, ale fakt, že tá telefonická linka, že beží, to je pozitívne. Možno by ma zaujímalo, koľko sa využíva, či niektoré podnety naozaj boli rozumné, že sa to doviedlo do skutočností.
A chcem ešte poslednú poznámku mať, že opozícia tu dala, na túto tému viacero konkrétnych zákonov, čo sa týka nahlasovania korupcie aj rôznych iných vecí, a vtedy sa to neprejavovalo, a teda som rád, že hovoríte, že vlastne bude za chvíľu nejaký zákon, vládny, neviem ešte, že kedy by to asi bolo, by ma trocha, samozrejme, zaujímalo.
A ešte jeden taký problém je, že nevolá sa to korupcia, ale volá sa to provízia. Čiže človek zoberie 5, 10, 20 % alebo niekto, kto sprostredkuje, čo ja viem, eurofondy alebo niečo, ja to nazývam tiež korupciou, lebo potom vlastne sa iba fiktívne často vyfakturuje niečo, a vôbec neni to práca, je to len to, že pripravil, vybavil tie eurofondy. Čiže ja by som, korupcia rovná sa aj v niektorých prípadoch provízia. Čiže aké máte skúsenosti, z tohto, keby ste boli taký láskavý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď. V podstate som s ňou spokojný. Vidím, že sa v tom niečo bude diať. Len všetci cítime, že niečo v tomto smere treba robiť. Proste mladí sú zvyknutí, že im stále niekto odhadzuje polienka z cesty. Očakávajú, že tak to bude vždy a že niekto vždy niečo vybaví, a nie oni sami si to vybavia, no. To, že sú fyzicky aj morálno-vôľovo často nepripravení, je tiež pravda.
Fyzická príprava, to je šport, sústavný šport bez alkoholu, bez drog, bez fajčenia. A morálna úloha, zdatnosť, to znamená, že je nie je tu bezbrehá sloboda, že musíš občas niekoho poslúchať, že musíš mať prosociálne postoje, že nie si tu iba sám ty, ale niekto iný a tak ďalej. Samozrejme, na toto je rodina a škola prvoradá, a keď tí už či zlyhajú, alebo to nestihnú, ťažko je potom všetko hádzať na armádu, ktorá to, samozrejme, nemôže za tri-štyri mesiace stihnúť. Ale proste veľmi vás nabádam k tomu. Ja som sám prežil na vojne 760 dní, nie ľahkých, v bojových podmienkach, ale veľmi som, bolo to tvrdé, ale voľačo mi to do života dalo. Takže túto skúsenosť by mohli mať aj tí, ktorí si myslia, že proste to im netreba a že teda všetko to zvládnu vždycky metódou najmenšieho odporu, jak sa to hovorí, s modrou knižkou. Takže ďakujem a ja veľmi rád sa na tom zúčastním nejakým spôsobom, aj keď som iba desiatnik v zálohe.

Pekne ďakujem. Ja chcem oceniť tie slušné protesty, ktoré zaznievajú aj v sále, ale ktoré vidíme aj dva-tri dni tuná pred parlamentom, kde skutočne sú veľmi slušní ľudia, mladí, zanietení. Dá sa s nimi debatovať na túto tému. Aj ja som sám podpísal tú petíciu. A proste je to naozaj kultúrne, občianske a dôrazné. A teda treba aj ich počúvať. To je prvý bodík.
Druhý bodík. Som si teraz pozrel ústavu, jej článok 4, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Čiže v tomto zmysle si myslím, že naozaj tento zákon je v rozpore s našou ústavou, s jej článkom 4. A teda určite ak by bol prijatý v takomto stave, môže byť a bude podaný ďalej na Ústavný súd.
A tretia poznámka súvisí s tým, že hriechy proti tomuto zákonu, ktoré nie sú len dnešné, ale sú už, by som povedal, dosť dlhé, sú tiež skutočne naše kúpele sa dosť privatizovali. To by sa dalo ľahko pozrieť, kto čo má, čo nechal zničené a čo prípadne aj rozvíja, chvalabohu. Napríklad je taká Korytnica. Som nedávno v nej bol. V Brusne som nedávno bol. Tak je to naozaj veľmi, veľmi zanedbané. Najmä Korytnica je úplne zničená. Pár budov je tam, v ktorých bývajú bývalí zamestnanci. Minerálka je jediné, čo sa odtiaľ tankuje a rozváža. Na všetko ostatné sa tam kašle. Čiže tá privatizácia týchto vodných zdrojov tu v minulosti bola. A, bohužiaľ, aj to bolo, myslím, protiústavné.
No a posledná vec je, možno aj propaganda v súvislosti s tým by mala byť väčšia, čo sa týka pitia obyčajnej pitnej vody, a nie minerálok vo všelijakých fľašiach teda pokútnych, ktoré určite nie sú zdravé. Aj to je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tento návrh novely je veľmi dobrý a múdry. Ten reexport je naozaj problém v slovenskom zdravotníctve a zrejme asi ani nie len u nás. Ja chcem pripomenúť také štatistiky, že ty si hovoril, že lieky sa ročne predajú za jedna celá, ja mám 1,5 mld. euro, dve tretiny sú na lekársky predpis, jedna tretina z dlhov zdravotníctva. Väčšinu liekov dovážame. Tržby desiatich zahraničných firiem boli vlani 833 mil. eur a do lekární sa každoročne vracia sto ton liekov, ktoré vlastne idú viac-menej do koša. Čiže liekmi naozaj plytváme, sú masovo predpisované, vždy to niekto nakoniec zaplatí. Vlani dali firmy 43,5 milióna na propagáciu a marketing liekov. Vidíme, že televízie sú plné všelijakých reklám, bilbordy, inzeráty, a teda je to v tomto smere troška choré a skôr by som podstatne viac dal na prevenciu a nejaké peniaze z liekov by mohli ísť aj na prevenciu chorôb, na osvetu, na šport a tak ďalej, seniorov, ktorí sú na tom dosť zle.
V roku 2013 boli naše náklady na zdravotníctvo 5,23 miliárd, čo je 7,3 % HDP. Polovica týchto zdrojov je platená z poisťovní, štvrtinu dáva štát a štvrtinu pacienti. Čiže napriek tomu, že poisťovniam sa darí, aj keď náklady na zdravotnú starostlivosť sa stále zvyšujú. Takže prevencia a dať na ňu tiež možno z obehu liekov.
Ďakujem.

Ďakujem. Samozrejme, stavebný zákon treba dodržiavať. Za to sú zodpovedné viac teda obce, VÚC-ky, ale aj ďalšie orgány, na ktoré sa treba odvolať.
Teraz reagujem na pána Poliačika. Ak ho hocikto nedodržiava včetne cirkvi, treba sa ohlásiť, je veľa exemplárnych prípadov, keď skutočne si s niekým nevie nikto poradiť. Stavba bytu pána exprezidentovho syna tu na Slavíne bola typickým príbehom takýmto, všetci poslanci dostali protesty na tú tému a, samozrejme, nič sa nezmenilo. Napríklad krčmy alebo herne alebo diskotéky, nehovoriac už o verejných domoch, či ako sa to volá, tiež veľmi rušia ľudí a väčšinou si s nimi obyvatelia nepomôžu. Aj v Petržalke máme na toto viac prípadov.
No a moja poznámka bola vlastne vyprovokovaná tým, tou poznámkou, že ak ten kostol vyrástol v Rači niekde; neviem, o ktorý sa jedná, asi ten na Peknej ceste; tak už neverí, že by niekto v tých okolitých domoch zostal veriaci. Tak toto je také troška nekvalifikované, mal by si si troška viac prečítať katechizmus, Martin, a, samozrejme, veriaci postoj nezávisí od toho, či vedľa neho stojí kostol alebo nestojí, je to niečo hlbšie, a teda nezávisí to od ľudských chýb a zlyhaní, aj keby sa stali v cirkvi. Takže to len také malé poučenie pre pána Martina Poliačika.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, ja ako bývalý vedec by som dovolil si povedať pár slov k tejto dôležitej téme a, samozrejme, hneď na začiatku hovorím, že zákon je správny, dobrý, treba ho podporiť a že takéto isté problémy majú aj iné rezorty, že v žiadosti sa objaví naraz nejaká chyba a už viac o nej nedebatujú. A nie je to vždy tak. Norbert Wiener povedal voľakedy, že, takú peknú vetu, že "veda je nežná rastlinka, ktorá nebude naklonená záhradníkovi, ktorý si zvykol ju vyberať aj s korienkami, aby videl, ako rastie". Wiener dokonca povedal, teraz mi napadlo, aj to, že jak je dôležitá matematika, to si teraz polievočku ohrievam, je tu na to, aby zabránila chaosu. Na Slovensku by bolo treba veľa matematikov, ale to je poznámka pod čiarou.
Ja si myslím, že požiadavky na projekty na Slovensku sú veľmi biokritizované, byrokratizované, že to všetko prišlo asi od Európskej únie, kde tých papierov treba nekonečne veľa vyplniť a tiež čakáte mesiace a možno aj viac, kým sa niečo dozviete alebo sa nedozviete nič. Je to všetko veľmi komplikované a, samozrejme, pri tom písaní nie každý pochopí, jak znie tá otázka, a teda môže tam spraviť chybu a je to vo vedeckých projektoch to isté. Ďalej, niektoré organizácie vás prinútia to napísať iba elektronicky a iba elektronicky hneď poslať, koniec. Potom si to môžte vytlačiť. Čiže tiež tam môžu nastať chyby. Ale zase iné organizácie o tomto vedia a vám vrátia tú vašu požiadavku, upozornia, že tieto 3, 4, 5 bodov tam chýbajú, môžte to vždy doplniť. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na svoje projekty takto vždy robí.
Chcem ďalej upozorniť, že toto treba zaviesť aj do iných oblastí, možností vylepšiť svoj technický problém, ktorý si tam zabudli. Prednedávnom tu bolo, upozorniť, že technické prehliadky vám už vypršali a že teda máte možnosť si ich rýchlo spraviť, lebo dostanete pokutu. Samozrejme, že sa to dvakrát zmietlo zo stola a je to presne to isté. Proste upozorniť človeka, ktorý náhodou z technických nedostatkov alebo z prehliadnutia niečo si nevšimol.
Určite veda je u nás zanedbaná, veľa šikovných ľudí odchádza von, kde má lepšie podmienky. Určite veda je povolaním, ktoré si vyžaduje celého človeka, a aj tiež Wiener povedal, vidíte, to mi, to som už dlho túto vec nepovedal, že vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorčím pudom, že by si mal aj sám platiť za to, aby mohol robiť tú svoju vedu, keby mu za ňu neplatili. Ale to len súvisí s tým, že veda je niečo extraordinárne, veľmi často hovoríme v našich projektoch, programoch, aké dôležité nápady, inovácie, vedecký rozvoj a tak ďalej, ale potom "skutek utek".
Na druhej strane treba povedať, že minule, keď sa tu hovorilo, tak sa poukázalo aj na Európsku úniu, ktorá dáva relatívne dosť možností na projekty a že Slovensko v tomto smere ako zaostáva. Zrejme sa nikomu nechce písať tie strašné litánie.
No, už som povedal, že teda keď píšete projekt napríklad aj na iné ministerstvá, musíte dať veľa dokumentov, možno aj desať, musíte behať po tých ústavoch, úradoch, dane, sociálne poisťovne a tak ďalej, pracovné úrady, hentaký súd, taký súd a, samozrejme, jedným kliknutím by ten žiadateľ to mohol získať v nejakej sieti, čo vy nemôžte, úradnej, čiže v tomto smere by bolo treba pomôcť žiadateľom o prostriedky alebo niečo masové. Tak tá, ten systém ESO, alebo ako sa volá, by snáď tomu mohol už dávno pomôcť. Skutočne dneska v čase kybernetiky to je veľmi jednoduché prepojenie, dá sa to aj cez internet, čiže všetko možné robiť, takže naháňať vždy ľudí pri každej žiadosti aj päťkrát za rok vo všetkých tých sociálnych poisťovniach a daňových úradoch a neviem čo všetko, mám o tom dobrý prehľad ako za seniorov, tak je nesprávne. Takže tento projekt podporujem, samozrejme, budem za a aj keď je toto skôr pre prvé čítanie, tak som si dovolil, keď som videl, že sa o ňom jedná, týchto pár slov povedať.
Ďakujem.

Ďakujem, bolo to vecné, jasné, krátke. Ja chcem povedať, že naozaj ste, vaše ministerstvo spravilo kus roboty, veľa porád, seminárov, dvadsať jedna workshopov, čo treba oceniť. Len potom obidve strany do vás bili a správne ste pochopili, že vlastne tieto dve strany tak rýchlo zmieriť nemožno. Ja som bol na tej strane, tých stodesať organizácií, ktoré kritizovali celý spôsob tej prípravy, najmä vo fóre kresťanských inštitúcií. To je tridsaťdeväť organizácií, ja som za Združenie kresťanských seniorov. No, troška pravdu mali, že tá príprava bola komplikovaná. Bola rada vlády, bola koordinačná rada, štyridsať ľudí. Tam bol iba jeden náš pozorovateľ, ktorý nemal právo hlasovať, atď., ani rečniť. Potom bola koordinačná skupina, osem ľudí, tam nebol nikto. Potom bola redakčná rada, traja ľudia, tam celkom absolútne nikto. Čiže troška ich požiadavky boli aj oprávnené.
No potom bolo rozporové konanie. V piatok poobede dostali pozvánku ľudia. Zazlieval som týmto našim, že tam nešli, ale boli tam pozvaní trinásti ľudia od rodovej rovnosti a z tých LGBTI, proti ktorým nie som zásadne, ale myslím, že prekračujú troška svoj rámec. Proste ich požiadavky, keby, nechcem ich tu čítať, mám ich tuná, sú naozaj, by som povedal, na veľmi, veľmi náročné aj finančne, aj proste legislatívne, no. Sú tu aj iné oblasti. Sú tu starí, je tu mládež, sú tu zdravotne postihnutí, výchova k ľudským právam, atď., chorí a všelikto, ktorí, tiež si ich musíme všímať. Čiže my dneska o šestnástej vlastne sa ešte uvidíme na rade vlády, kde sa, keď mi sľúbite, že dostaneme aj tú novú verziu po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorú nemám, tak nedávam žiadnu otázku dodatočne.