Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, do 16.30 h by sme mali ísť na kontrolu srdca, tak dúfam, že nás tam ešte čakajú. Ja som ešte neobedoval, ani posledne neraňajkoval, takže neviem, či to je dobré, keď som si dal kávu, či radšej tam nepôjdem pre istotu, ale zas, zas, tu je napísané, že nerobte rozhodnutia pod tlakom. No, dneska teda beháme z výboru do výboru, takže ten tlak necítim žiadny nateraz. Dobre.
Pár slov dovoľte k tejto správe, ktorú si veľmi cením. Má 374 strán, naozaj kus roboty, dobrý prehľad, čo sa tu vlastne deje v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Možnože by nebolo zlé nejakú aj knižočku z tohto vydať, aspoň pár kusov, aby si to ľudia, ktorí pozerajú televíziu a ktorí protestujú, alebo aj neprotestujú, si mohli niečo takéto prečítať, aj kúpiť prípadne. Určite to táto rada nemá ľahké, lebo televíziu skoro všetci pozerajú. Rozhlas, keď poviete hocičo, vždycky polovicu národa nahneváte.
Som prekvapený, že tu máme 38 rozhlasov a 106 televízií, aj digitálnych. Po roku 1989 sa naraz zo dňa na deň prihlásilo 97 nových rozhlasov i štátnych a 105 nových televízií. Ja som vtedy to mal troška na starosti, pre 22 licencií pre rozhlas som udelil ja s mojím podpisom, ale vidím, že tento, napriek mnohým rokom, 25 rokom odvtedy, stále je záujem o rozhlasové a televízne vysielanie a stále je ho viacej a stále je v ňom aj väčší po rusky, by som povedal, že "bardag", neviem, či to slovo poznáte. Ja určitú správu dneska na Facebooku spropagujem, že nech si ju ľudia prečítajú, najmä tí, čo protestujú, aby videli, že tam vlastne ich každý protest je zachytený, vysvetlený, ako táto rada k nemu pristúpila.
Ja som teraz ctiteľ Rádia Devín, klasiky. Som bol prekvapený, ani neviem, že máme my aj rádioklasiku, Béla Bartóka počúvam denne veľmi často, aj. No a potom SRo 1, Regina, sú tie, Lumen, sú tiež dobré stanice, kde naozaj sú vzdelávacie, kultúrne, náboženské, atď., atď. Proste nedá sa to zrovnávať s úrovňou komerčných. Naozaj sa to nedá, no. V televízii je to podobné. Teda ja nemám námietky, hoci televíziu málo pozerám, voči STV 1, 2, lebo naozaj, niekedy sú tam seriózne, vážne, pekné filmy, vzdelávacie programy, národné programy a tak ďalej. Čiže tá verejnoprávnosť je dôležitá. Každý, kto chce zrušiť koncesionárske poplatky, robí vážnu chybu, lebo tie sú na to, aby sme práve udržali jej verejnoprávnosť, aby nezávisela televízia od štátu a tým pádom bola, mohla byť viacej slúžkou, keď ju bude platiť štát v štátnom rozpočte.
Mne sa zdá stále, že podiel zahraničných filmov u nás, v našich všetkých televíziách je stále veľmi, veľmi veľký. Ja viem, že Francúzi to raz riešili: stop. Povedali: "Osemdesiat domácich a dvadsať zahraničných.". Tak vyvolalo to veľkú diskusiu vtedy. Ja neviem, jak je to teraz momentálne, to by ma trocha aj zaujímalo, či sú také nejaké obmedzenia v Európe alebo aspoň vo V4. Konkrétny americký film, no na tie sa nedá pozerať, na tie seriály, vážení. To ja už vidím za dve minúty, kto je vrah, kto koho, nechcem povedať čo a tie vypasované dievky jak tam behajú s tými pištoľmi a si zapisujú všetko a tí ľudia s tými gumičkami v nose a tak ďalej. Strašné, no proste. A toto tam beží furt, furt. Ja si myslím, že keď nám dajú jeden dobrý film, potom nás prinútia vysielať aj 20 blbostí, ktoré, bohužiaľ, pozeráme a je to veľmi veľký brak. No, ale toto sa netýka tuná pána predsedu rady.
Tých sťažností, hovoríte, že nebolo veľa. Ja si myslím, že bolo ich zato veľa. Ľudia fakt sú troška aj rezignovaní, čo to budem písať, už som to stokrát videl a stále je to to isté. Tak isto si to druhí všimnú a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tomto smere 871 sťažností neni málo v dnešnej apatii, keď človek neni ochotný napísať ani jeden list niekomu. Vážne námietok voči reklame. Naozaj, tam by sme mali urobiť nejaké obmedzenie zákonom. Proste, ja viem, keď moja babka alebo prababka ide do kuchyne, tak už viem, že je reklama. Ale to ide behom jedného filmu aj šesťkrát. Reklama na rýchle pôžičky, to tu Lojzo Hlina nepovedal, to je jeho bežná téma. Reklama na lieky, však to stále srší, to je drahé, jak šľak. My máme najviac, tuším eurové predpisové lieky, niekto to zaplatí. Sto ton liekov vyhadzujeme do kontajneru, to je veľa peňazí na ich likvidáciu. A reklama je na všetko možné, však to vlastne vidíte. Ten lieh je tam tiež, ale ten som si až tak nevšimol, ale pekelnú erekciu som si už mnohokrát všimol.
Ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, no. Ja to vidím iba počas futbalových zápasov, si cez polčas niečo preletím, že je to dennodenne, stále, o šiestej, o siedmej, o ôsmej, o deviatej, o desiatej a o pol noci, to už ani nehovorím, no. Čiže toto naozaj je témou, ktorá je dennodenne porušovaná vo všetkých televíziách, vulgarizmy a tak ďalej.
Napríklad taká sťažnosť, ste napísali, že, ináč to detailné vyhodnotenie všetkých sťažností je pekné, len je to namáhavé veľmi a proste ťažké, no. Osemdesiat päť námietok voči tomu, že tam STV, ja neviem koľko, v Televíznych novinách bola propagácia potratovej tabletky na Slovensku Day after, no. To nie je samozrejme liek, ale a že zľahčovali potrat a tak ďalej. To verím tomu, že to tak bolo. Vy ste ju uznali za neopodstatnenú, ale je to dosť vážna téma na to, aby proste takéto veci takto hodnotené a propagované svojím spôsobom, že je tu tabletka Rur (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a tak ďalej a ďalšie, nie, nie sú férové.
Mňa by zaujímalo troška, ako hodnotíte vy vlastne, to pošle niekto námietku, vy si pozriete ten program, alebo niekto si to pozrie z vás a ostatní to povedia a hlasujete, lebo 871-krát hlasovať neni jednoduché, no. Veď ja viem, že v Nemecku napríklad to majú aj tak, že je komisia, ktorá sleduje programy, všetky, je to ťažká práca a že nečakajú na sťažnosti, ale oni to kontrolujú. Nehovorím, že to je mravnostné, alebo jak sa to volá, tak to bolo pred viacerými rokmi, možno teraz je to už ináč.
Potom, samozrejme to, čo tu už bolo spomenuté, že máme ten Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, o televíziách otvorené neboli, internetové vysielanie, to je prakticky už bez kontroly. To si každý klikne a je tam. Čiže, čo robiť proti tomu, ale to neni však vaša úloha, ale porozmýšľajme my všetci, aby proste tieto kraviny na nás z celého sveta nepadali, na naše hlavy a na naše deti, no. Samozrejme by ma zaujímalo, ako sú na tom vo V4 napríklad, alebo Rakušáci alebo aj iná Európa, že čo sa týka sťažností, čo sa týka problémov s tým, no.
A posledná, posledné poznámočky sú asi takéto. No ja, ak sa pamätáte, som sa troška aj zamiešal do prípadu Kormúthová, nechcem ho tu opakovať. Keď už STV na základe jedného facebookovského statmentu, ktorý za chvíľu stiahla, v rozrušení ho napísala a tak ďalej. STV ju rýchlo vyhodila von. No mne sa zdá, že to bolo neadekvátne. Napísal som všeličo, aj nejaké interpelácie, nejaké otázky. Minister kultúry povedal, že by to ináč riešil a potom generálny prokurátor mi povedal, že žiadne stíhanie nebolo, že nešlo o žiadny trestný čin. Neviem, to už sa presne nepamätám, ale mne sa zdá, že nehovoril ani o priestupku. Čiže čakal by som, že po týchto odpovediach, že bude nejaké, nejaká odozva, a samozrejme ani nebola žiadna, no. Lebo to bol vtedy taký prípad naozaj horúcou ihlou niekoho vykopnúť za, proste nejaké. Keď niekto vám ukradne celú rínu, tak neviem, čo by ste o pol štvrtej ráno povedali.
Vážení, blíži sa 25. výročie, teda novembra, aj my ako Združenie kresťanských seniorov budeme mať konferenciu o tom, budeme sa zamýšľať, čo sme získali, čo sme stratili a tak ďalej, čiže možno by ani nebolo zlé urobiť, ale to apelujem skôr na iných ľudí, nejakú analýzu, ako to vyzerá v kultúre, prečo sme sa tam dostali, kde sme. Max Kašparů, ten diakon a veľký mysliteľ mi napísal veľmi krásnu analýzu, my to uverejníme v novembrovom čísle nášho časopisu Generácie: Prečo sme tam, kde sme? Ale, samozrejme, nie sme tam len my, ale sú tam mnohí iní, po krk. Ja som sa už mnohokrát zapovedal, že už televízor nebudem pozerať. Keď teraz je veľa futbalov, osem kanálov mám futbalových, takže toto porušujem, cez polčasy niekedy aj inšie pozriem. No ale dve moje deti nemajú televízor, čiže tí sa nemusia zapovedať. Fero Mikloško tiež nemá televízor, ešte stále, takže v rodine tých televízorov neni až toľko. Ale som sa zapovedal, že v nedeľu už nepôjdem nikdy nakupovať, to viem, to sem nepatrí, ale to dodržím, aj keby som sucháre jedol. Dobre.
Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a idem teraz na, na ten, na tú, na to srdce si dať vyšetriť. Možnože ho mám veľmi zdravé. Ďakujem.
