Videokanál poslanca

Vážení, vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, ja mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády Vážneho, ten si musel odskočiť, ale tak snáď sa to nájde niekde potom, ale bude sa to týkať asi aj trocha všetkých.
Ja som sa, teším sa, že teraz som pred Alojzom Hlinom (povedané so smiechom), a teším sa, že ten prvý príspevok mal taký kratší, nie ako inokedy, ale zapamätal som si jednu vetu z toho, že Európsky sociálny fond sa dá používať na platenie exekútorov. To je samostatne veľmi zaujímavé a ešte to budem troška po tom pátrať, či je to naozaj, naozaj takto možné, ale teraz už vážne k mojej interpelácii.
Sedemnásteho septembra Národná rada schválila v treťom čítaní vládny návrh zákona o príspevku poskytovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ten zákon sa mi zdá celkom dobrý, a teda neviem posúdiť celkom, čo bolo predtým, ale dovolím si citovať podľa tohto zákona, orgán zabezpečujúci finančnú ochranu finančných záujmov je úrad vlády, vysoký orgán, ten koordinuje ochranu finančných záujmov subjektov verejnej správy a spolupracuje s nimi, koordinuje boj proti odvodom, poskytuje súčinnosť pri administratívnych vyšetrovaniach, oznamuje nezrovnalosti Európskej komisii, je oprávnený požadovať súčinnosť od poskytovateľov a tieto subjekty sú povinné požadovanú súčinnosť poskytnúť a tak ďalej.
Proste naraz právomoci na úrad vlády, ktoré by, sú veľmi nutné, čo sa týka poskytovania financií z eurofondov. Myslel som si, že toto vlastne chce naša strana, aby konečne bol v tom poriadok. Lebo v mojej interpelácii ide troška všeobecne, ale o práve zneužívanie eurofondov. Väčšie firmy dostanú veľké balíky a pomaličky tieto zákazky z eurofondov dávajú ďalším a ďalším menším firmám, ktoré vlastne to len posunú ďalej, na ďalšiu úroveň, a na konci sú potom tí drobní a strední podnikatelia, ktorí to urobia, ale v podstate nedostanú nič, lebo ten balík sa stratí cestou. Niekto hovorí, že až 50 % sa stráca cestou. Ja som neni vôbec odborník na toto ani som nikdy žiadny eurofond nežiadal, ani nebudem, ale alebo teda ľudia z môjho okolia, ale toto ma teda veľmi zaujalo. Mám príklady nejaké takéhoto typu, jeden je veľmi konkrétny, ale dneska nebudem hovoriť ešte o konkrétnych úradoch, skôr o takých matematických skratkách, by som povedal.
Celkový ten postup sa mi zdá byť takýto, teda ak sa niekde mýlim, je to na základe mojej znalosti tejto problematiky. Štát získa veľké sumy na eurofondy, či vlastne je tam Brusel a je tam štát. Dobre. Štát asi jedná s ďalšími, so svojimi ministerstvami. Čiže ďalší krok, štát a ministerstvá. Potom je ministerstvo, má nejaké eurofondy, že organizuje nejaké súbehy pre použitie eurofondov vo svojom rezorte. Čiže ministerstvo a ja by som povedal nejaká inštitúcia F0. Alebo F0, dobre. To F0 vyberie na realizáciu firmu, ktorá by to mala zabezpečiť, ale tá nemá výkonných pracovníkov na to, iba rozdelí prácu pre iné firmy, tak aby jej zostalo čo najviac, čiže F0 dá prácu F1. V tomto konkrétnom mojom prípade je to 2,8 milióna. Čo bolo predtým, to teda neviem posúdiť. Tak už by sa dalo povedať, že teraz sa začne práca, ešte nezačne. Žiaľ, tá firma F1 je rovnaká "manci-firma" ako tá predchádzajúca, a teda bez majetku a bez ľudí temer, vyberie ďalšiu firmu, ktoré sa volá F2, ktorá má takýchto džobov viac, a je podobný ako F1, tiež bez pracovníkov, bez majetku, a teda vidí, že to sama nezvládne vôbec, tak hľadá ďalšiu firmu, firmu F3, a tej vyplatí, napr. F1 vyplatí F2 už 245-tisíc, pardon, euro, a kde sú tie ostatné peniaze, to celkom neviem a teraz tá firma F2 hľadá konečne niekoho, kto to spraví, a napriek tomu, že dostala 245-tisíc, dá prácu nejakej konkrétnej firme, malému, stredným podnikateľom a tak ďalej, ktoré to vedia spraviť, to urobia načas, kvalitne a faktúru 136-tisíc euro. Čiže tento balík, je to 7 úrovní, takto to klesá a tá posledná firma, tak iste, že tam boli aj nejaké iné zákazky, čo ja nemám taký prehľad nad všetkým, ale na tomto jednom slede tých 7 týchto, mám veľmi podrobný súpis. Požaduje 136-tisíc, zmluvne podchytených, potvrdení a tak ďalej. Pričom som vám na začiatku povedal, že F0, F1 je 2,8 mil. euro. Na konci ide o tých 136-tisíc tej jednej firme, tej realizačnej, kvalitnej, dobrej a tuná začína naraz cirkus. F3 fakturuje F2, tá F1, tá F0 a všetci zatĺkajú, mlčia a nezaplatia ani vindru. Začnú súdy, kolotoč, neroztavujú sa, a takisto aj keď súd rozhodne, tak nikto nezaplatí nikomu nič. Potom dá F3 trestné oznámenia, napr. o podvode. Vyšetrovateľ vyšetruje a potom odmietne, ani vlastne nevypočuje tú F3, o čo vlastne "kráčí". Čiže, samozrejme, F3 hrozí vážny zánik, musí prepúšťať zamestnancov, a teda je taká situácia, že z bruselských peňazí štátnu zákazku nakoniec financujú z vlastných prostriedkov malé firmy, napr. konkrétne firma F3, lebo vyšší dodávatelia nad ňou si neplnia svoje záväzky. Pre seba áno, ale pre tých, čo sú pod nimi, nič.
Teda interpelácia by asi znela taká, teda čo s tým. Mení tento schválený zákon, ktorý som spomenul na začiatku túto situáciu k lepšiemu? Samozrejme, toto boli fiktívne F0, F1, F2, keď na mojom kotle sa objaví F2, je zle, musím volať kotlára, ale už určite v ďalšej interpelácii by som povedal veľmi konkrétne celú tú chronológiu takej konkrétnej jednej firmy a je takýchto viac, určite sa prihlásia.
Ďakujem za vypočutie.

Vážení prítomní, dnes vedec Dr. Anton Uherík, DrSc., všetkým poslancom doručil knihu s názvom Detektor lži neexistuje. V knihe konštatuje, že detektor lži nemá s vedou nič spoločné, pretože je to prostriedok šarlatánstva, manipulovania s ľuďmi. Môj procedurál spočíva v tom, že by som sa mu rád takto verejne poďakoval, že 150 poslancom Národnej rady zadarmo venoval túto svoju zaujímavú knihu. (Reakcie z pléna a smiech v sále.)

Ja si neviem predstaviť, že by tá budova naozaj nebola. V tomto smere by som očakával od mojich priateľov zo SMER-u, keby povedali nejaké dve-tri slová v prospech tohto. Neviem si predstaviť, že by ich 1. 1. vyhodili na ulicu, to proste máme tu budov dosť - aj v Bratislave - a určite sa pri dobrej vôli rýchlo niečo nájde, aj keď tri mesiace predtým už by sa aspoň voľačo malo vedieť. Ja upozorňujem na rok '93, keď sme boli konečne samostatný štát po tisíc rokoch poroby kdekade, a keď prezident Kováč sa stal prezidentom, my sme boli jeho poradcovia na Hrade a sedeli sme v jednej miestnosti ôsmi s dvoma malými okienkami, dvaja profesori, traja doktori vied, jedna pevná linka, z ktorej väčšinou Móric telefonoval nejaké tajné správy, bol tam prof. Brilla, Schmögnerová, Križka, Hlaváč a tak ďalej. No. Vtedy za Mečiara robil Mečiar samostatnému štátu a Kováčovi, jeho prezidentovi prvému, takéto veci, tak myslím, že po dvadsiatich, či koľko rokov je odvtedy, už veľa, 21, by sme, sa toto nemalo opakovať.
Ešte by som povedal, že čo sa týka Lojza, v podstate s ním, pána poslanca, vždy súhlasím, aj keď nie vždy som nadšený s jeho formuláciami, aj včera skočil na udičku už ako mnohokrát a ten pingpong pri pozemkovom fonde bol zbytočný. No ale to je iná vec. Páči sa mi veta: "Milujem ľudí, ktorí sa narodili v '89." No, tú si zapíšem do najbližšej svojej knižky, ja som mal vtedy 50 a bol to, bol to krásny čas, bolo to žúžo, proste skôr by ma zaujímalo teraz, čo za tých 25 rokov slobody sme už urobili, teraz idem v nedeľu do Prahy na pozvanie kardinála Duku na práve na túto tému, 25 rokov slobody u nás, kde sme, prečo, ako a tak ďalej, tak potom vám poreferujem, že prečo sme tam, kde sme.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán riaditeľ a predseda, musím sa trošku vydýchať, lebo som akurát dobehol, ale som to stihol, fajn. Už čakáme, chudáci, tri mesiace na túto možnosť, aby sa tu rozprávalo o tomto ústave dôležitom. Aj včera čakali, chudáci, od 14.00 hod., no tak dneska došli konečne na rad, chvalabohu. (Reakcia z pléna.) Pekný futbal bol včera, to je pravda. (Reakcia z pléna.) Bayern.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Držte sa témy, prosím, pán kolega.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Vyrušujú ma páni poslanci. Je to dôležitý ústav. Všetky okolité štáty, ktoré prežili komunizmus, majú takéto ústavy a treba ho držať a podporovať. Veľa vecí ešte je nejasných, ktoré v našej histórii za posledných pár rokov nie sú jasné. Teda ústav skúma históriu od roku, '39. roku po rok '89. rok, mnoho tam ešte nie je jasné. Na druhej strane iste aj po '89. by bolo zaujímavé niečo skúmať a myslím, že aspoň do roku 2000, a potom tretie tisícročie nechať ďalším by nebolo nezaujímavé, pretože aj tam sa tiež udialo, najmä v súvislosti s privatizáciou, doteraz nie je jasné, ale teraz je tábor, teraz sú vlastníci tabu. Ústav produkuje zaujímavé výsledky, publikuje ich, má svoj časopis, elektronickú knižnicu, robí dokumentárne filmy, oral history, aj ja som raz tak sedel celé doobeda, výstavy, digitálne archívy. Čiže skutočne robí kus práce na ten počet pracovníkov, ktorý má.
Jeden z cieľov, myslím, dosť hlavných je sprístupniť dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek. Myslím, že je to veľmi dôležité. Tí, čo to nezažili, tí sa už na to nepamätajú a inak nemôžu, ale bolo to niečo naozaj také, že títo ľudia nás držali dlhé roky pod krkom a všetci sa ich báli a mali aj prečo, pretože vedeli zničiť život človeku, sledovať ho a zle mu robiť. Stále ešte toto neni celkom jasné, najmä tie mechanizmy, ako k tomuto mohlo dôjsť. Aj to, že najväčšie orgány ÚV mali strach pred obyčajnými eštebáčikmi z okresu, to je pravda a to sa som sa z diaľky aj ja občas presvedčil.
Analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, ktorá nastala v tých rokoch, to tiež ešte nie úloha skončená proste, prečo to došlo až sem a prečo teda sme sa nemohli tohto nejakým spôsobom ináč zbaviť alebo prežiť. To je tiež úloha nadlho. Na druhej strane treba povedať, že nemôžme všetko hádzať len na Marťanov a na ľudí, ktorí boli tu okolo nás, inej národnosti, Rusov a tak ďalej, lebo aj Slováci vždy mali v tejto histórii svoju aj zlú úlohu, vždy mali maslo na hlave. Vždy sa našli ľudia, ktorí kolaborovali. Od '39. v súvislosti so Židmi, ale aj po vojne, keď mnohí partizáni sa naraz postavili na čelo štátu, zorganizovali tu '48. rok, ale potom aj 50. roky, ktoré boli naozaj krvavé a ťažké, a potom nasledovala éra eštebákov, likvidácia kulakov, reholí, učiteľov, B akcia, 70-tisíc politických procesov, už nehovorím o normalizácii 21-ročnej znova a potom po '89. privatizácia, tunelovanie, korupcia a tak ďalej. Čiže toto všetko nerobili Marťania, ale to robili naši Slováci, ktorí tu medzi nami boli a ešte aj sú, však nikto im to už nechce pripomínať, ale to, že nesmieme to hádzať na druhých, je dôležité.
Na druhej strane vždy tu bola kopu hrdinov, ktorí naozaj bojovali proti tomuto a nebáli sa, a vtedy bolo sa čoho báť. Tak nedávno sme, sa otvorilo námestie Krčmérymu, Juklovi tuná neďaleko v Šintave, myslím. Teraz 21. bude desať rokov, čo zomrel Anton Neuwirth, ktorý naozaj tiež, hoci bol na 12 rokov odsúdený do väzenia za velezradu, špionáž a neviem čo, 12 jeho súrodencov z otcovej strany, Židov, zomrelo v koncentrákoch, napriek tomu bojoval, odsedel si, chorý bol a napísal knihu Liečiť zlo láskou, ktorá skutočne ukazuje, ako sa dá z tohto kruhu násilia vyskočiť. A takýchto ľudí tu bolo veľa, dalo by sa o tom veľa rozprávať. A tí vlastne držali to Slovensko nad vodou a nakoniec aj do dnešného dňa držia.
Ďalej sa tam mali dávať alebo dávajú podnety na trestné stíhanie v spolupráci s Generálnou prokuratúrou. To by ma trocha zaujímalo, či také podnety boli, však všetko je to viac-menej už za nami v tom zmysle, že je to zamlčané a tak ďalej, ale takáto úloha tam je, len celkom som nedočítal, že či sa naozaj s tou GP spolupracuje a či z toho boli nejaké výsledky.
Upozorňuje sa v tej správe, je to ešte za rok 2013, možno sa to medzitým trocha zlepšilo, na nesúlad stanov ÚPN so zákonom o pamäti národa, s platnými právnymi predpismi, napr. Zákonníkom práce. Tak to je dosť vážna vec a zdá sa, že ako keby doma si to nevedeli vyriešiť. Možno, že to už medzitým za rok sa zmenilo, ale bolo by zaujímavé, že aký je stav súčasný. A tu by naozaj bolo dobré priateľskú návštevu poslancov tam urobiť. Ja som teraz vo výbore pre ľudské práva, tak tam tento to má v kompetencii, proste nechcem to nazvať poslanecký prieskum, môže sa to aj tak nazvať, ale prísť tam, utlmiť tie hrany, zistiť, kde je situácia, a proste nejakým spôsobom zblížiť tie strany, ktoré nie sú ešte na jednej strane, by som povedal takto.
Mali ste aj 16 súdnych sporov. Tak niektoré ste aj prehrali, niektoré vyhrali, no, celkom sa mi nepáči ten spor, ale to možná nehovorím dobre, s Babišom, s bývalým, teda s terajším ministrom, lebo už do ministra cudzej vlády sa tuná miešať, tak to tiež ma trocha vždy zaujíma, jak to je, no médiá, samozrejme, píšu ináč, ale neviem si celkom predstaviť, že by nášho ministra naraz niekto po mnohých rokoch a nakoniec aj neuspel svojím spôsobom.
No pripomínam, že v Ríme už existuje Slovenský historický ústav, čiže spolupráca ÚPN s ním by nebola zlá, 15. decembra sa otvorí slávnostne na slovenskej ambasáde, je tam 16 projektov, veľa mladých ľudí tam pôjde postupne. Čiže možnáže aj to, čo je vo vatikánskej a iných archívoch rímskych, by nebolo nezaujímavé vzhľadom na túto našu, naše obdobie neslobody. Teraz možná je aj výhodné to, že je talianske predsedníctvo, tak možno aj Taliani by boli veľkorysejší voči spolupráci na tomto poli.
Priznať postavenie protikomunistického odboja, to je zaujímavá téma, teda vidíte, že ja nič proti partizánom, samozrejme, boli veľmi dôležití a otočili situáciu na Slovensku, ale tí, druhý odboj vlastne na základe tých známych paragrafov do dnešného dňa z toho niečo majú a sa to aj dedí a tuná teda celkovo priznali postavenie protikomunistického odboja 664 osobám, 70-tisíc bolo zavretých politických väzňov, z toho 190 in memoriam. Čiže to je také troška až paradoxné. Na druhej strane neviem, či to postavenie znamená, že len legitimáciu a medailu alebo preukaz, a teda a či to znamená niečo finančné. Lebo tí ľudia naozaj žili na hrane, často veľmi na okraji spoločnosti.
No, vážení, možno by som končil. Vítam projekt Dejiny ŠtB na Slovensku. To pripravujete, pokiaľ viem takto, naozaj analyzovať, nepreplávať to nejakým mladým človekom, ale jasným, ktorý sa nebojí a napíše, to je veľmi dôležité.
Na druhej strane, už tie zoznamy, ktoré uverejňujete pravidelne, iste tiež je horúca linka, a teda, ale iste to treba urobiť, aj keď už tie mená, keď čítate, už nikoho nepoznáte a mladá generácia už teprv nie, ale skutočne to boli ľudia najmä pre styk s vnútorným nepriateľom, ktorých, ktorých sa naozaj celý národ bál a bolo to hrozné, keď niekto povedal, ŠtB, ukázal mi ju, preukážku, všetci sklopili uši a padali.
Tiež by ma zaujímala spolupráca s politickými väzňami, na čele ich je Anton Srholec, či nejaká existuje, lebo tí vedia veľa, určite existuje, ale tam neni celkom popísaná. Bolo 70. výročie SNP, vy ste sa na tom mnohom zúčastnili. Je teraz výročie, 150. výročie Andreja Hlinku, bude v Ružomberku vraj koncom septembra, za pár dní, veľké oslavy. Tak možná aj, aj táto osoba je zaujímavá, všeličo sa o nej napísalo, ale všelijaké mystifikácie. A ešte upozorňujem, že Imro Kružliak, ktorý bol veľký bojovník proti komunizmu, teda zvonku aj v Rádii Slobodná Európa a inde a vždy, vždy zostal Slovák, vždy zostal reálny a vždy vedel, kde je sever, na rozdiel od mnohých iných krajanov, tak ten bude mať 100 rokov, až už nemal tento rok. Ja som upozornil na to aj ministerstvo zahraničia a ministra aj iných, aby ho nejako ocenili. Tak skúste sa aj vy na to pozrieť, že či sa naňho celkom nezabudlo. Žije niekde v Mníchove, ale už sem viac na Slovensko nepríde.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Jarjabek, plne uznávam tvoju námietku. Len ja na rozdiel možno od teba som si tých 373 strán naozaj prečítal, tak ma oči bolia, že až a ja v podstate s tou správou súhlasím a budem za ňu hlasovať. Čiže v tomto smere neviem o inej možnosti tu v parlamente sa pozhovárať na tému kultúrnosti televízie, o našej kultúre a tak ďalej. Neviem o inej možnosti, ako by bola táto možnosť dneska, keď opozícia navrhne, kto iný by to navrhoval, na začiatku každej schôdze desať, dvadsať nových bodov, o ktorom by sa malo rokovať, tak v živote ešte nič neprešlo. Čiže, samozrejme, rád by som si podebatoval o televízii, o problémoch okolo kultúry, ale neni kde, nebylo vo čem. No ja by, skôr by som čakal, že ty ako predseda pre kultúru budeš mať zásadný prejav, tak ako poslanec Číž niekedy tu zásadne povie, ale ty mlčíš, nič nepovíš. Čiže, také len ťuk, ťuk, no čo proti tomu, no dobre. Predseda ako pre kultúru, však dúfam, že najbližšie pôjdeme na nejaký poslanecký prieskum spolu a potom si to rozdáme. Dobre? Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, do 16.30 h by sme mali ísť na kontrolu srdca, tak dúfam, že nás tam ešte čakajú. Ja som ešte neobedoval, ani posledne neraňajkoval, takže neviem, či to je dobré, keď som si dal kávu, či radšej tam nepôjdem pre istotu, ale zas, zas, tu je napísané, že nerobte rozhodnutia pod tlakom. No, dneska teda beháme z výboru do výboru, takže ten tlak necítim žiadny nateraz. Dobre.
Pár slov dovoľte k tejto správe, ktorú si veľmi cením. Má 374 strán, naozaj kus roboty, dobrý prehľad, čo sa tu vlastne deje v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Možnože by nebolo zlé nejakú aj knižočku z tohto vydať, aspoň pár kusov, aby si to ľudia, ktorí pozerajú televíziu a ktorí protestujú, alebo aj neprotestujú, si mohli niečo takéto prečítať, aj kúpiť prípadne. Určite to táto rada nemá ľahké, lebo televíziu skoro všetci pozerajú. Rozhlas, keď poviete hocičo, vždycky polovicu národa nahneváte.
Som prekvapený, že tu máme 38 rozhlasov a 106 televízií, aj digitálnych. Po roku 1989 sa naraz zo dňa na deň prihlásilo 97 nových rozhlasov i štátnych a 105 nových televízií. Ja som vtedy to mal troška na starosti, pre 22 licencií pre rozhlas som udelil ja s mojím podpisom, ale vidím, že tento, napriek mnohým rokom, 25 rokom odvtedy, stále je záujem o rozhlasové a televízne vysielanie a stále je ho viacej a stále je v ňom aj väčší po rusky, by som povedal, že "bardag", neviem, či to slovo poznáte. Ja určitú správu dneska na Facebooku spropagujem, že nech si ju ľudia prečítajú, najmä tí, čo protestujú, aby videli, že tam vlastne ich každý protest je zachytený, vysvetlený, ako táto rada k nemu pristúpila.
Ja som teraz ctiteľ Rádia Devín, klasiky. Som bol prekvapený, ani neviem, že máme my aj rádioklasiku, Béla Bartóka počúvam denne veľmi často, aj. No a potom SRo 1, Regina, sú tie, Lumen, sú tiež dobré stanice, kde naozaj sú vzdelávacie, kultúrne, náboženské, atď., atď. Proste nedá sa to zrovnávať s úrovňou komerčných. Naozaj sa to nedá, no. V televízii je to podobné. Teda ja nemám námietky, hoci televíziu málo pozerám, voči STV 1, 2, lebo naozaj, niekedy sú tam seriózne, vážne, pekné filmy, vzdelávacie programy, národné programy a tak ďalej. Čiže tá verejnoprávnosť je dôležitá. Každý, kto chce zrušiť koncesionárske poplatky, robí vážnu chybu, lebo tie sú na to, aby sme práve udržali jej verejnoprávnosť, aby nezávisela televízia od štátu a tým pádom bola, mohla byť viacej slúžkou, keď ju bude platiť štát v štátnom rozpočte.
Mne sa zdá stále, že podiel zahraničných filmov u nás, v našich všetkých televíziách je stále veľmi, veľmi veľký. Ja viem, že Francúzi to raz riešili: stop. Povedali: "Osemdesiat domácich a dvadsať zahraničných.". Tak vyvolalo to veľkú diskusiu vtedy. Ja neviem, jak je to teraz momentálne, to by ma trocha aj zaujímalo, či sú také nejaké obmedzenia v Európe alebo aspoň vo V4. Konkrétny americký film, no na tie sa nedá pozerať, na tie seriály, vážení. To ja už vidím za dve minúty, kto je vrah, kto koho, nechcem povedať čo a tie vypasované dievky jak tam behajú s tými pištoľmi a si zapisujú všetko a tí ľudia s tými gumičkami v nose a tak ďalej. Strašné, no proste. A toto tam beží furt, furt. Ja si myslím, že keď nám dajú jeden dobrý film, potom nás prinútia vysielať aj 20 blbostí, ktoré, bohužiaľ, pozeráme a je to veľmi veľký brak. No, ale toto sa netýka tuná pána predsedu rady.
Tých sťažností, hovoríte, že nebolo veľa. Ja si myslím, že bolo ich zato veľa. Ľudia fakt sú troška aj rezignovaní, čo to budem písať, už som to stokrát videl a stále je to to isté. Tak isto si to druhí všimnú a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tomto smere 871 sťažností neni málo v dnešnej apatii, keď človek neni ochotný napísať ani jeden list niekomu. Vážne námietok voči reklame. Naozaj, tam by sme mali urobiť nejaké obmedzenie zákonom. Proste, ja viem, keď moja babka alebo prababka ide do kuchyne, tak už viem, že je reklama. Ale to ide behom jedného filmu aj šesťkrát. Reklama na rýchle pôžičky, to tu Lojzo Hlina nepovedal, to je jeho bežná téma. Reklama na lieky, však to stále srší, to je drahé, jak šľak. My máme najviac, tuším eurové predpisové lieky, niekto to zaplatí. Sto ton liekov vyhadzujeme do kontajneru, to je veľa peňazí na ich likvidáciu. A reklama je na všetko možné, však to vlastne vidíte. Ten lieh je tam tiež, ale ten som si až tak nevšimol, ale pekelnú erekciu som si už mnohokrát všimol.
Ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, no. Ja to vidím iba počas futbalových zápasov, si cez polčas niečo preletím, že je to dennodenne, stále, o šiestej, o siedmej, o ôsmej, o deviatej, o desiatej a o pol noci, to už ani nehovorím, no. Čiže toto naozaj je témou, ktorá je dennodenne porušovaná vo všetkých televíziách, vulgarizmy a tak ďalej.
Napríklad taká sťažnosť, ste napísali, že, ináč to detailné vyhodnotenie všetkých sťažností je pekné, len je to namáhavé veľmi a proste ťažké, no. Osemdesiat päť námietok voči tomu, že tam STV, ja neviem koľko, v Televíznych novinách bola propagácia potratovej tabletky na Slovensku Day after, no. To nie je samozrejme liek, ale a že zľahčovali potrat a tak ďalej. To verím tomu, že to tak bolo. Vy ste ju uznali za neopodstatnenú, ale je to dosť vážna téma na to, aby proste takéto veci takto hodnotené a propagované svojím spôsobom, že je tu tabletka Rur (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a tak ďalej a ďalšie, nie, nie sú férové.
Mňa by zaujímalo troška, ako hodnotíte vy vlastne, to pošle niekto námietku, vy si pozriete ten program, alebo niekto si to pozrie z vás a ostatní to povedia a hlasujete, lebo 871-krát hlasovať neni jednoduché, no. Veď ja viem, že v Nemecku napríklad to majú aj tak, že je komisia, ktorá sleduje programy, všetky, je to ťažká práca a že nečakajú na sťažnosti, ale oni to kontrolujú. Nehovorím, že to je mravnostné, alebo jak sa to volá, tak to bolo pred viacerými rokmi, možno teraz je to už ináč.
Potom, samozrejme to, čo tu už bolo spomenuté, že máme ten Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, o televíziách otvorené neboli, internetové vysielanie, to je prakticky už bez kontroly. To si každý klikne a je tam. Čiže, čo robiť proti tomu, ale to neni však vaša úloha, ale porozmýšľajme my všetci, aby proste tieto kraviny na nás z celého sveta nepadali, na naše hlavy a na naše deti, no. Samozrejme by ma zaujímalo, ako sú na tom vo V4 napríklad, alebo Rakušáci alebo aj iná Európa, že čo sa týka sťažností, čo sa týka problémov s tým, no.
A posledná, posledné poznámočky sú asi takéto. No ja, ak sa pamätáte, som sa troška aj zamiešal do prípadu Kormúthová, nechcem ho tu opakovať. Keď už STV na základe jedného facebookovského statmentu, ktorý za chvíľu stiahla, v rozrušení ho napísala a tak ďalej. STV ju rýchlo vyhodila von. No mne sa zdá, že to bolo neadekvátne. Napísal som všeličo, aj nejaké interpelácie, nejaké otázky. Minister kultúry povedal, že by to ináč riešil a potom generálny prokurátor mi povedal, že žiadne stíhanie nebolo, že nešlo o žiadny trestný čin. Neviem, to už sa presne nepamätám, ale mne sa zdá, že nehovoril ani o priestupku. Čiže čakal by som, že po týchto odpovediach, že bude nejaké, nejaká odozva, a samozrejme ani nebola žiadna, no. Lebo to bol vtedy taký prípad naozaj horúcou ihlou niekoho vykopnúť za, proste nejaké. Keď niekto vám ukradne celú rínu, tak neviem, čo by ste o pol štvrtej ráno povedali.
Vážení, blíži sa 25. výročie, teda novembra, aj my ako Združenie kresťanských seniorov budeme mať konferenciu o tom, budeme sa zamýšľať, čo sme získali, čo sme stratili a tak ďalej, čiže možno by ani nebolo zlé urobiť, ale to apelujem skôr na iných ľudí, nejakú analýzu, ako to vyzerá v kultúre, prečo sme sa tam dostali, kde sme. Max Kašparů, ten diakon a veľký mysliteľ mi napísal veľmi krásnu analýzu, my to uverejníme v novembrovom čísle nášho časopisu Generácie: Prečo sme tam, kde sme? Ale, samozrejme, nie sme tam len my, ale sú tam mnohí iní, po krk. Ja som sa už mnohokrát zapovedal, že už televízor nebudem pozerať. Keď teraz je veľa futbalov, osem kanálov mám futbalových, takže toto porušujem, cez polčasy niekedy aj inšie pozriem. No ale dve moje deti nemajú televízor, čiže tí sa nemusia zapovedať. Fero Mikloško tiež nemá televízor, ešte stále, takže v rodine tých televízorov neni až toľko. Ale som sa zapovedal, že v nedeľu už nepôjdem nikdy nakupovať, to viem, to sem nepatrí, ale to dodržím, aj keby som sucháre jedol. Dobre.
Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a idem teraz na, na ten, na tú, na to srdce si dať vyšetriť. Možnože ho mám veľmi zdravé. Ďakujem.

Poviem, sa mi zdalo, že som až tretí, takže nejako som rýchlo skočil na prvé miesto. No ale troška vážne, troška veselo, ja Otta Brixa uznávam a bude môj kamarát, aj bol, čiže v tomto smere mu nič nezazlievam, ale je to naozaj určitý administratívny amaterizmus, štábna kultúra nulová. Paľo Rychetský, môj kolega z federálnej vlády, podpredseda vlády pre legislatívu a dlhoročný predseda Ústavného súdu Česka, možno ešte aj teraz je ním, ten mi na to povedal: "Toto je na vyhadzov." Za takúto administratívnu chybu naozaj by som niekoho vyhodil, ktorý toto nezúradoval, nevšimol si a pustil to takto. Je trápne, že sa do tohto zabŕdame, ale fakt, že to je niečo extraordinárne.
A k tej téme, mňa by zaujímalo, to som dneska položil otázku pánovi tomuto, ministrovi spravodlivosti, a mi aj písomne odpovie, už sme sa dohodli, zaujíma ma, či pán Slovinský tiež žaloval štát, že nemá plat taký ako sudca Špeciálneho súdu. To by ma trocha zaujímalo. A samozrejme, tie znalosti, no, internet (e-mail, www), no, to aj môj šesťročný vnúčik vie. A teda vie rusky a pasívne anglicky, tak no, mohol by aj inak iný jazyk vedieť, keď ide na takúto vysokú funkciu, ale toto je už trošička impertinentné. Ale tú otázku, že či naozaj požiadal štát o to, aby, a svojho kamaráta sudcu, aby mu to odsúhlasil, že by mal dostať plat taký, aký má Ústavný súd, to ma dosť zaujíma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď, od ministra zahraničia som si zvykol na veľmi korektné odpovede a jasné. A práve upozorňujem na ten rozpor, že potom už v parlamente žiadna rezolúcia, žiadne uznesenie v zmysle jeho činov na ministerstve neprejde. Bol tu Falun Gong opakovane, bol tu Egypt, Sýria, Kosovo, Ukrajina, párkrát Tymošenková, to je už dávno, nič neprešlo, nikdy to v pléne neprešlo. Čiže plénum, ktoré je predsa len vrcholný orgán, ani výbor k tomuto nezaujali stanovisko, proste mlčali.
To moje uznesenie bolo v podstate trocha aj platonické, zdôrazňovalo slobodu myslenia, svedomia ako základné ľudské právo, vyjadrovalo obavy a znepokojenie nad nenávisťou, diskrimináciou, neznášanlivosťou, odsúdilo tie násilné akcie proti náboženským komunitám v Iraku a žiadalo vo výbore ministra Lajčáka a potom v pléne, keď sa to vo výbore neschválilo, aj prezidenta, vládu, aby využívali medzinárodné rokovania, diplomatické nástroje s cieľom ukončenia represií a tak ďalej. Čiže upozorňujem na tento rozpor ako za prvé, a to som už aj pánu Lajčákovi neraz povedal.
A druhé, že včera som konštatoval, že vo výbore piati poslanci SMER-u teda zdržali sa hlasovania a toto je taká jasná, také uznesenie, ktoré nikoho neurážalo, neprerokovalo, ale Slovensko nemohlo pri takejto genocíde a nemôže mlčať. No ja len, včera som povedal, že všetci poslanci SMER-u sa zdržali hlasovania, a teda boli proti prijatiu tejto uznesenia, tohto uznesenia, to nebola pravda. Čiže chcem sa ospravedlniť tým, ktorí, trom, ktorí boli za toto uznesenie, to bol pán Brixi, Martvoň a Podmanický, ktorí naozaj našli tú odvahu a hlasovali za rezolúciu. Takže ďakujem im a zároveň teda prosím aj minister, ministra, aby dal svojim poslancom nejakú inštrukciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pekne ďakujem. Ja by som chcel upozorniť, samozrejme, na toto, aby bol register takýchto nežiaducich osôb verejný. Je veľmi dôležité, aby to takto bolo, ale tak, ako sú mnohé iné verejné dokumenty. Na druhej strane, včera som dostal jeden prípad, ktorý si myslím, že tiež patrí do tohto. Ale to by som, dúfam, sa nejako dozvedel v odpovediach. Dnes to dám pánovi ministrovi školstva aj Vážnemu, pod ktorých to patrí. Je to europrojekt za pár miliónov a je to vlastne neplatenie faktúr, hoci základná firma dostala obrovské peniaze. Konkrétne nejaká veľmi šikovná firma, ktorá naozaj na Slovensku, v Čechách mala dobré úspechy, urobila perfektnú plynofikáciu na Žilinskej univerzite. Bolo to fakturované na 126-tisíc euro, ale už dva-tri roky nedostali ani korunu z toho. Firma to dala ďalším, ďalším, ďalším, nie tá pôvodná, ale tá sprostredkujúca, a naraz im to nechcú zaplatiť, hoci dostali na to balík peňazí zhora, a proste či aj toto je v tom Obchodnom zákonníku nejako ošetrené. Súdia sa, jeden, druhý súd, odsúvajú to, zamietajú, schvália a tak ďalej. Človek, ktorý mal 54 zamestnancov, má dneska 18. Je vo veľkom, vážnom tomto. Ja určite to dneska dám týmto ministrom. Potom dám interpeláciu s konkrétnymi menami a potom to zverejním, keď to takto, keď sa to nezmení. Ale takýchto vecí, že z eurofondov niekto dostane veľký balík a tým ďalším chudákom, ktorí na tom pracovali, už ďalší nedostanú nič, to nie je len vyplatenie miezd, ale to je kopa ďalších vecí. Toto by sa u nás nemalo stávať, najmä keď chceme plniť programové prehlásenie vlády aj týmto doplnením Obchodného zákonníka.
Ďakujem.

Poviem dve slová k tomu, čo povedal môj predrečník, na tému poznať niekoho, zatelefonovať mu, zamailovať mu a tak ďalej. Voľakedy za komunistov nebol mail, ale tie telefonáty a hľadať si známych medzi nimi, samozrejme, my sme boli úplne mimo, lebo sme nikoho nepoznali, iba na 1. mája, keď tam na tribúne sme museli občas zamávať, ale my sme nemávali, len oni tam mávali. No, čiže teraz je to, som dúfal, že to bude iné, ale je to veľmi podobné. Treba hľadať známych, kamarátov, známych známych a tak ďalej a temer všade, kde niekto niečo potrebuje, zavolať niekomu, doporučiť a tak ďalej, aby si to všimli, telefonovať, mailovať. No, ja by som povedal, že iné je dať reálne doporučenie. To chodí sa vo svete, keď chcete nejaký post, keď chcete ísť na vedecké štipendium alebo neviem kde, tak vám autority dajú transparentné doporučenie, kde popíšu vašu činnosť, kto ste, čo ste, čo ste urobili, odporučia vás na tú a tú pozíciu. To je veľmi cenné a dôležité.
Ja si myslím, že v tomto smere ten zákon o lobingu, ktorý tiež vypadol odtiaľto už opakovane, raz sa neschválil, druhýkrát vypadol a neviem, kedy bude, je veľmi dôležitý, práve to zlegalizovať. Keď som ja prišiel do amerického kongresu, neraz som tam bol, vždy sa ma opýtali: What can I do for you? Čo môžem pre vás urobiť, poraďte mi, čo mám robiť. Čiže tí lobisti sú na to, aby poradili, vysvetlili tým ľuďom, a toto tu zaviesť by bolo veľmi, veľmi dobré. Takže mrzí ma, že ten systém doporučovania cez známych a známych známych tu funguje. A žiaľ, bežný človek má dojem, že sa bez neho nikde nedostane.
Ďakujem.