Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán spravodajca, tak teším sa, že som sa dostal ešte dnes do debaty, a pokladám ju za celkom dobrú, možná oneskorenú, dosť oneskorenú, chýbala nám tu už, a nielen tu, ale aj v spoločnosti. Médiá skutočne o tom hovoria veľmi jednostranne, protichodne. Povedia iba kúsok, iné nepovedia. Druhí povedia ten druhý kúsok, zas iné nepovedia. Čiže bežný človek môže mať z toho teda doslova maglajz, ako sa hovorí.
Troška zazlievam nášmu vedeniu, že tiež jeho stanoviská neboli celkom koordinované, no. Čo sa týka sankcií, premiér, minister zahraničných vecí, prezident, nebolo to vždycky zjednotené, tak do určitej miery to je znak aj určitej demokracie, ale boli tam rozpory, ktoré prispeli ešte k tomu, že tí ľudia z ulice teda vlastne nevedeli, kde je sever a možná ani dodnes nevedia. Ale aj my sme mierne nie v obraze a nevieme presne, čo sa tam deje, no.
Včera boli dve zasadania, teda predvčerom a včera, zahraničného výboru, ja som už neni v ňom, ale som sa na ňom zúčastnil ako náhradník európskeho, no a myslím, že tam celkom dobré veci otvorili, predebatovali. Aj teraz sme pred hodinkou mali stretnutie ako nemecko-slovenské priateľstvo, poslanci. Sršalo z tých poslancov, aj z veľvyslanca, Ukrajina, aký je náš postoj a tak ďalej. Nemohli sme to ani poriadne dokončiť, pretože úplne iné témy teda to potom prekryli, ale teda každého zaujíma ako ďalej. Lebo predsa len je ohrozený mier v Európe a nechcem povedať, že na celom svete.
Ja som na tom výbore zahraničnom svoj prejav povedal, ale pán minister tam už nebol, takže potom už ani naňho nemohol reagovať. Ale pár myšlienok z neho len zopakujem, ale nie, samozrejme, tak, ako tam odznel.
Zaujímavé, to je treba konštatovať, že zahraničná politika na Slovensku momentálne najmenej polarizuje opozíciu a koalíciu a že to je jedna z takých, kde v podstate na tých zahraničných výboroch, európskych výboroch, aj pri rokovaniach s ministerstvom zahraničia v mnohom máme naozaj veľmi spoločný názor. Čiže to je dobré. A aj keď veľvyslanci chodili na koberček na zahraničný výbor, tak tiež sme videli, že vlastne ich politika, ich program v jednotlivých krajinách vždy mal hlavu, pätu a to iste aj vďaka ministerstvu, ktoré ich takto orientuje. A že to je troška nadpolitické a aj presahujúce jednotlivé vlády a jednotlivé zoskupenia strán.
Myslím si, že malý štát, taký, aký sme my, v konflikte veľkých, a teda keď mám ísť odľava, tak však Amerika, Európska únia, Ukrajina, Rusko sa nemôže postaviť iba na jednu stranu, lebo to neni celkom správne, no, ani taktické. Vyhlásenie je v podstate dobre napísané. Tiež vidno, že ho písali experti z obidvoch strán. Troška mi tam chýba to, že je vlastne len k Ukrajine, k situácii na Ukrajine. Rusko je, samozrejme, tiež v tomto konflikte, a teda si myslím, že aspoň jedna veta o tom, že máme historické, kultúrne a medziľudské vzťahy nielen s Ukrajinou, ale aj s Ruskom, by som ju tam dal, ale netrvám na tom. Proste tak, jak sa to dohodlo vo výboroch, budem určite za to hlasovať.
Treba zdôrazniť, že naozaj Ukrajina, ale aj Rusko sú Slovania, svojím spôsobom sú naši bratia, sú naši susedia, teraz hovorím o Ukrajine, jej časť je dokonca blízka Československu, keď kto tam príde, tak to vidíte, tá istá architektúra, to isté myslenie. Ja som tam bol vlani na takej návšteve skôr spisovateľskej a to napätie v tej spoločnosti, to bolo v Užhorode, bolo jasne vidieť tú nespokojnosť s vládou, chudobu, neporiadok, zdôrazňovanie, že politika s oligarchami je jedno a to isté. Čiže to naozaj v Ukrajine vrelo, a teda jednostranné rozhodnutie Ukrajiny na orientáciu znamená, vždy jedna strana sa urazí a môže to byť až do takých konfliktov.
Ja si myslím, že na tomto konflikte, ktorý vyústil v dnešnej situácii, nesú vinu všetky štyri zúčastnené bloky, teda geopoliticky odľava doprava: Spojené štáty, Európska únia, Ukrajina aj Rusko.
O Amerike netreba veľa hovoriť. Poznáme tú situáciu tam. Majú problémy, idú na dlh, na obrovský dlh, ktorý už ani nie je dlhom, pretože ho nevedia splatiť, ani nesplatia nikdy. Žijú nad pomery už dávno a určite im tento konflikt, ktorý v Európe ďaleko od nich začal, svojím spôsobom vyhovoval, no. To, že naozaj podporovali Majdan aj finančne, a nie malými čiastkami, že Oranžovú revolúciu, by som povedal, ktorá skončila zle, tiež podporovali, zasahovali do tvorby novej vlády, ktorá potom po zostrelení dopravného lietadla podala demisiu, to bolo zaujímavé, ale potom sa znova stiahla, to je všetko faktom, no.
Myslím si, že peniaze Medzinárodného menového fondu, ktoré oni, by som povedal, prešustrujú na zbytočný vojenský konflikt atď., a to už vidíme teraz, im nepomôžu a zadlžia sa ešte viac. A ten dlh voči Rusku je tiež katastrofálny. Samozrejme, keď im dávajú plyn, oni neplatia, tak je logické, že im povedia: Chlapci, tak zaplatíte, alebo nedostanete nič. Čiže v tomto smere sa im nedivím a to som bol až prekvapený, keď som počul, koľko miliárd už dlžia Rusku, tak Ukrajina teraz nemôže pýtať od iných peniaze, aby si zaplatili ruské dlhy, a takisto nemôže pýtať od nich zbrane. To by som im naozaj nedal. Keď Obama povedal, že im nedá, tak veľmi s ním súhlasím.
Európska únia, sa mi zdá, tiež zo začiatkom nevyužila ponuku aj od Ruska na rokovanie Ukrajina - Rusko - Európska únia. Mlčala. Peniaze tiež nesľúbila. Keď ich dalo Rusko, potom naraz ich aj ona už dala alebo chcela dať a má svoje hospodárske záujmy, ktoré sa preniesli aj do asociačnej dohody. To sú aj naše záujmy. Zaujíma nás, aby naše výrobky a ich výrobky išli na Ukrajinu. Samozrejme, netreba sa diviť, že môže Rusko dať aj clá potom, lebo keď sa zaplaví, zabije to ich poľnohospodárstvo, ich priemysel, tak jak je to aj v iných krajinách, keď proste lacný a často aj dotovaný, napríklad poľnohospodárske produkty prídu na nedotovaný trh, tak proste tí ostatní nemajú šancu.
Ukrajina, keď som tam bol, tak zo všetkých sršalo, nám záleží na tom, aby sme mohli cestovať, otvoriť schengenský priestor, stať sa členmi EÚ. Toto je nereálne. Ja som bol v Taliansku dosť dlho, no, už vtedy tam bolo do 500-tisíc Ukrajincov, ktorí tam boli v podstate načierno, a Rumunov a všelikoho. Mnohé sa zlegalizovalo, ale proste otvoriť im schengenský priestor je ťažko. Skoro všetci odišli, najmä produktívni mladí atď., a proste je problém, keď je toľko ľudí vonku, tak, samozrejme, to prináša mnoho aj iných problémov.
Myslím, že Európa je vojensky slabá. Spolieha sa iba na NATO, vlastne teraz na USA, a toto ju môže zatiahnuť znova do určitých dobrodružstiev, ktoré sa jej až tak netýkajú. To strašenie, že NATO vstúpi aj do Ukrajiny, už to, že aj tam cvičia momentálne Američania spolu s Ukrajincami, tiež neni diplomaticky a politicky múdre. Bol prísľub, že NATO sa nebude ďalej rozširovať na východ, o tom sa veľa písalo, a proste sa to ignoruje.
A Ukrajina má tiež maslo na hlave, no. Mne sa zdá, že pán Porošenko relatívne teraz rozumne vystupuje a snaží sa, ale pán premiér, jeho výroky, by som povedal, sú niektoré veľmi tvrdé a také majstrovské, že teda čo všetko oni dokážu. Tak neni to celkom tak. Naozaj sú na hrane krachu, aj celá Ukrajina, bohužiaľ, to asi treba povedať. Tí, čo čítajú šifry, to vedia lepšie.
To, že ten Majdan bol pre nás veľmi sympatický, hurá, bravó, bravó, len potom tiež sme začali to nechápať, keď sa tam snajperi začali strieľať kdekade z budov, ktoré patrili práve im. To, že vraj Amerika priznala, že dala im veľké peniaze na to. Takže to sa nedá porovnávať celkom s novembrom, keď aspoň ja som tam tiež chodil, ale nedal mi nikto ani korunu a nikto nedostal žiadnu korunu. Všetci boli nadšení tým, že sa tu niečo deje a že konečne sa zmení, ale normálne, kultúrne, systém, ktorý tu už je veľa rokov a ktorý bol zlý.
Janukovyč bol naozaj zlý, ale tí, čo na odporúčanie Spojených štátov prišli po ňom, majú teda tiež veľa chýb. A to, že tak oligarchovia sú vo vedení štátu, to je tiež veľmi nedôveryhodné. Keby to takto u nás bolo, tak by to bolo tiež veľmi kritizovateľné a absurdné, lebo peniazmi sa dá všetko kúpiť.
No, mne sa zdá, že otázky okolo zostrelenia civilného lietala sú kľúčové. Určite sa dozvieme, kto bol vinníkom tohto barbarstva, aj keď teraz je ticho, ale si myslím, že v čase WikiLeaks sa k tomu dopracujeme a onedlho to bude v titulkoch. Bol to vojnový zločin, aby som povedal, aj keď nevinným obetiam to nepomôže, a darmo sa niekto bude vyhovárať na omyl, ale bol to premyslený deštrukčný čin, ktorý má niekomu poslúžiť. Čiže všetci čakáme na to, že dôjde seriózna odpoveď. To, čo nám povedali, nedávna odpoveď, to všetci dobre dávno vedeli a tých všelijakých chimér, jak to asi bolo, je veľa a tým, že ďalšia správa bude o rok, teda nikoho tým asi nepotešili. Tie družicové veci, rozhovory s vežami atď. určite existujú.
Rusko jednalo s Krymom ako medveď s plastom medu. Podľa Putina anexiu urobila krymská domobrana, potom sa z nich vykľuli ruskí vojaci. Domobrana mala tanky. Začali hranice meniť referendom, ktorému mnohí doma hovoria, že je zmanipulované alebo pod tlakom, je, samozrejme, veľký precedens, ktorý v Európe môže viesť k vážnym, vážnym konfliktom.
Čiže v suverénnom štáte nemôže si hocikto spraviť referendum a odtrhnúť sa. Žiaľ, Európa Kosovu povedala áno a uznala ho napriek tomuto, že to bolo veľmi podobné, a tam teraz spravila ona precedens, ktorý teda je stále tu, a Slovensko a ďalšie krajiny Kosovo neuznali, ešte iste dlho neuznajú.
Ja som bol toť v máji pozvaný na recepciu Ruska k Dňu víťazstva, tak bol som tam rád išiel, stretol priateľov, ale sa nedalo. Poklony padli, na Slavíne som bol, ale uznať anexiu vtedy Krymu nebolo možné. A keď Putin po slávnostnej prehliadke na Červenom námestí potom, dá sa povedať, arogantne oslavoval deň víťazstva na Kryme, tiež nebolo múdre, si myslím. Rusom zakázal používať nadávky, mal niektoré veľmi zaujímavé aj zákony, ktoré predsa len určité hodnoty zdôrazňovali, ale strieľať do ľudí im nezakázal, a to sa teda stalo.
Vysoko si cením ruskú hudbu, umenie, vedu, poéziu atď. a šport, ukrajinský tiež, je to veľmi podobné, ale tie agresívne avantúry, ktoré môžu destabilizovať Európu, samozrejme, nemožno s tým súhlasiť. A pamätáme si na rok ´68., keď sme potom žili 21 rokov iné životy, nie naše.
Nikto tu nepovedal, asi ani nepovie, že to, že Rusko sa chystá a možno už aj zavádza to zavedenie zlatého rubľa, že bude sa platiť len valutami krytými zlatom a nie vytlačenými papierovými bankovkami, ktoré majú takú cenu toho papieru, tak to je veľmi vážny bod, o ktorom sa nehovorí, ale ktorý môže pre mnohé krajiny ako veľmi byť nepríjemný, ale to tu len tak medzitým spomínam.
No, išiel by som pomaličky k záveru. Sankcie. No, tak o tom je veľa diskusií. Aj Nemci sa teraz na to veľmi vypytovali. Myslím, že Nemci prví ich rýchlo, tie sankcie, odsúhlasili. Je to najsilnejší štát. Možno aj keby povedali troška aj niečo iné, mohlo to byť troška reálnejšie. Obávam sa, že nebudú fungovať. Možno budú fungovať proti nám. A už to vidíme, že keď prestanú kupovať naše autá, tak nie na dva týždne, ale na viac zastavíme ich výrobu. A keď nám nedajú plyn a budeme kúriť drevom alebo budeme zháňať elektromobily, tiež sa nesmieme diviť, no. Ale to už je možná, už som tu nemusel povedať.
Myslím, že Rusko je zvyknuté na uskromnenie. V minulosti mnohokrát žilo naozaj na suchároch a prežilo, ale je aj bohaté vzhľadom na svoje možnosti. Čiže niekomu zakázať, že nemôže ísť do Nemecka alebo neviem čo, tak neviem, či to je to najvhodnejšie. A teda ekonomické sankcie určite sa dotknú obidvoch a privedú nás k studenej vojne, ktorá môže viesť aj k inej.
Záverom. Nikto tu nepovedal, že tie mierové rokovania začali v Minsku, to ja sa tomu celkom teším, lebo túto krajinu, by som povedal, podceňujeme, podozrievame až nenávidíme. Treba povedať, že to bolo pozitívne, že to začalo akurát tam a že tá krajina pochopila, že nemôže sa postaviť ani na jednu stranu, dala priestor na, tam sa vlastne začali tie mierové rozhovory, všetci sme čakali na prímerie a tam to začalo.
Za druhé, budú len tri body. Ak ste si všimli, pápež vyzval svet modliť sa proti tretej svetovej vojne, ktorá už hrozí, ale aj beží, povedal. Je vo svete veľa konfliktov, čiže už keď to takto pomenoval, tak neni to, nepovedal to len tak z luftu. Aj myslím si, aj preto vyplývajú proti nemu rôzne vyhrážky, ktoré sa, dúfam, neuskutočnia, a preto si myslím, že jediná cesta tu je rokovanie, rokovanie, snaha o mier a zasa rokovanie. A my kresťania si myslíme, že aj modlenie za mier na Ukrajine, ale nielen na Ukrajine, ale na Blízkom východe, v Iraku, v Afganistane, v afrických krajinách atď. Je toho stále viac. A nikdy som si nepomyslel, že vo svojej starobe toľko rokov po vojne, a 100 rokov po prvej svetovej vojne, znova niekto začne naháňať naše deti, našich vnukov do nejakých úplne nezmyselných vojen, ktoré vlastne nič nevyriešia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
