Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Hlina, je vás tu toľko, ako keď sú noty na bubon, občas nejaká nota a potom dlho nič. (Reakcia z pléna.) A ty si tu aj Martvoň je tu, výborne. Tak môžeme to hovoriť aj menovite prípadne, Přidal, Galko, pani Žitňanská, Fronc, tam dozadu nedovidím, ale to bude asi Šebej, Hlina. A, tento pán, ako sa ty voláš? (Reakcia z pléna.) Panáček je tiež tuná, hurá, voliči, všimnite si to. Je taká gramoplatňa, Lasica, Satinský keď pripravovali veľkú výstavu, šou a všetko možné, vtedy nikto nedošiel vôbec, mali takú krásnu pesničku Nie je záujem. Aj som ju chcem zaspievať, ale zakázali, aby som hovoril vtipy na začiatku, takže začnem hovoriť radšej teda vážne o Váhostave. Je to urgentná záležitosť, vonku horí svet a my máme čas tri dni debatovať o odvolaní Figeľa.
Myslím si, že kauza Váhostavu je skutočne do očí bijúce prepojenie nejakej oligarchie s nejakými politikmi, so špičkami, a zaujímavé je, že z iných reštrukturalizácií a konkurzov, napríklad aj z Doprastavu, to bola takisto veľká firma, ako keby sme si nebrali vôbec nejaké skúsenosti z toho, sa mi zdá.
Tiež je zaujímavá skutočnosť, že keby nebol tlak opozície, ale aj veriteľov a všelikoho iného, veľmi sa obávam, že by sa toho moc nestalo a že by sa vlastne nič neriešilo. Chvalabohu, sa to rieši. Čiže to slovo ešte so sviečkou, pamätáte sa, keď tam tí papaláši hovorili „tlačiť, tlačiť, kropiť, kropiť“, vtedy to nevyšlo, ale teraz to vychádza. A to je dobre, že to vychádza, že vláda si všíma, čo sa tu hovorí, a snaží sa to riešiť, aj keď ja si myslím, že po anglicky sa to povie, že too late (troška neskoro).
Teda ja by som začal tým, že to slovo Váhostav sa už tu veľmi často spomína a je to skutočne taká až skrytá reklama. Aj negatívna reklama je reklama. A teda už dúfam, že to vyriešime a už viac o tom tu nebudeme hovoriť a že sa to vyrieši v prospech tých, ktorí na to čakajú.
Ja som sa prihlásil do rozpravy vlastne ešte pred týždňom, ten prejav som už viackrát musel zahodiť, lebo sa medzitým všetko ináč vyvinulo, aj tento môj by bol zajtra určite neaktuálny, lebo každá tlačovka prináša niečo nové, aj keď ako hovoria Slováci teda, mnohé veci tu odzneli už dávno predtým mnohokrát.
Teraz si dajme otázku, môže vláda vôbec vstúpiť do reštrukturalizácie? Jej šéf vládny, premiér, vyčíta, že opozícia nedáva žiadne návrhy, ale vieme, že aj tak neprejdú, ako neprešli už mnohokrát predtým.
Mal nedávno poslanec Hudacký tuná takú konferenciu, bol som na nej, na celej, volá sa Nezaplatili mi faktúru. Nebola politická ani volebná, bola to reálna akcia, na ktorú došlo veľa postihnutých, ktorí hovorili o svojich kauzách, o svojej druhotnej platobnej neschopnosti, o príčinách, prečo sa to tak stalo a kde sa to zaseklo. Ani nám nebolo ľahké postaviť sa pred týchto ľudí, ktorí v podstate mali pravdu, ale svoje peniaze nedostali. A obávam sa, že mnohí ich nikdy nedostanú.
Napríklad taký zákon o DPH až po prijatí faktúry, je to úplne logické a vlastne dlhé, možno aj roky sa už o tom hovorí a nič sa nedeje.
Návrh na ochranu subdodávateľov a zamestnancov. Pokiaľ sa pamätám, len KDH došlo štyrikrát s týmto, ale nemalo absolútne žiadnu šancu to zmeniť.
Mne sa zdá, že odkúpenie dlhov Váhostavu štátom, to sa tu už mnohokrát povedalo, by bolo veľkým precedensom a vlastne takéto poštátnenie by mohlo vyvolať poštátnenie mnohých iných firiem.
Dobrý návrh bol takýto, že Váhostav dostal 1,5 mld. na rozrobené objednávky od štátu a že teraz z každej tejto platby trebárs napríklad sťahuje 5 % a máme tak peniaze, ktoré potrebujeme. Nie je to zlý nápad, ale už kompetentní musia povedať, či je to reálne alebo nie je reálne.
Počúval som pána Kollára v doobedňajšom prejave, skutočne to bol fundovaný prejav národohospodára aj človeka, ktorý tomu dobre rozumie, iste aj tá metóda, ktorá sa využila v Amerike, štvorbodová, je dobrá, len akurát Ameriku by som za príklad ani nám moc nedával, tú metódu asi, áno, by som za príklad dával, lebo tam, kde sa tlačia doláre, tam, kde je obrovský dlh, ktorý stále rastie, tam, kde sa mimoriadne špekuluje na burzách, vlastne z toho sa žije (nie výroba, ale špekulácie, nie produkcia), tak tam tie podmienky sú celkom iné ako u nás, ale ako metóda robiť niečo je veľmi dobrá. Jasnejšie ešte s takýmto prídem o chvíľočku, mi ju pošuškal nejaký bloger.
Ja by som teraz povedal, prečo sa ja vlastne do tohto miešam, aj keď som v iných výboroch. Ja skutočne vychádzam s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, som už neraz dával otázky, interpelácie, listy na kdekoho, bezvýsledne.
Napríklad 17. októbra 2014 som dal interpeláciu na podpredsedu vlády pre investície pána Vážneho, čo sa týkalo vlastne čerpania z eurofondov a strácania sa peňazí po tej ceste, na ktoré je veľa príkladov. Ja som jeden konkrétny príklad napísal, ktorý nesúvisí nijako so stavárinou ani nesúvisí nijako s autostrádami, s diaľnicami. Zaujímavé je, tú interpeláciu, samozrejme, mám, na začiatku bolo 2,8 mil., pričom na konci na šiestom stupni verejného obstarávania sa nevedelo zaplatiť 136-tisíc ani sa to doteraz nevie zaplatiť. To sme na tom seminári neplatiteľa faktúry povedali, priamo ten postihnutý tam bol, ale už pán Vážny mi 12. novembra 2014 vlastne odpovedal, že ako keby vina bola v tom, že pán Figeľ dal nereálnu cenu za betón, 22 eur, pri trhovej cene 42, a že jeho scenár sa teraz napĺňa, pri zle nastavených cenách diaľnic spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť. Nijako to nesúviselo s mojím prípadom, išlo o plynofikáciu Žilinskej univerzity. Ale už vtedy pred skoro rokom pán Vážny vedel, že na vine je Figeľ. Čiže to naozaj bolo, vtedy darmo som protestoval, že to nie je o tom, samozrejme, to bolo schválené a nechcem to teraz pripomínať.
Potom som dal 9. novembra, keď sa odvolával pán premiér, podrobnú analýzu, čo nesúviselo s tým odvolávaním, ale s tým, čo sa stalo práve v tom prípade, veľmi podrobne, s menami firiem, s menami ľudí, s menami predstavenstva. Absolútne nebola na to žiadna reakcia, žiadne odpovede, nič.
Napísal som aj blog na SME-čko, ktorý bol veľmi čitateľný. Na obzore ďalší škandál, sa volal, kde som popísal toto, to tunelovanie behom cesty s tým, že na konci sa tomu, kto by mal dostať aspoň voľačo, nedá nič.
Potom som 26. 11. 2014 dal otázku na ministra Kaliňáka, ktorá znela takto, tú si dovolím prečítať, je krátka: „Veľkému množstvu malých a stredných podnikateľov nie sú za ich vykonané práce zaplatené faktúry. Napríklad zadlžená stavebná spoločnosť Váhostav – SK, ktorá sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na rekonštrukciu paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu za 26,1 mil. Spoločnosť vlani vykázala stratu 13,4 mil., jej výnosy sú 158 mil. a jej záväzky dosiahli 134 mil. Ako je možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získavajú vo verejnom obstarávaní ďalšie štátne zákazky?“
Tak čakal som, že pán minister mi niečo odpovie, neodpovedal mi nič. Citoval mi zákon, ktorý umožňuje aby firma alebo človek sa dostal do reštrukturalizácie, povedal mi 15 bodov zákonov a že na základe týchto zákonov sa mohli prihlásiť na reštrukturalizácie, stop. A odporúčal mi, že vlastne je tuná Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý takéto veci rieši.
Tak, samozrejme, hneď som napísal novú interpeláciu na predsedníčku Úradu na verejné obstarávanie vo veci účasti firmy Váhostav vo verejnom obstarávaní. Tu mám tú odpoveď, samozrejme, tiež, nič, absolútne nič, citovala mi zákon a povedala, že všetky tie dôvody sú splnené, takže ja doteraz som nie si istý, či naozaj sú splnené, či Váhostav nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, dôchodkové sporenie, evidované daňové nedoplatky, nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo iné odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny ako odplatu zo zmluvy s osobou, ktorá je... a tak ďalej, bola subdodávateľom. Čiže to je otázne? Mne sa práve zdá, že to nesplnil Váhostav, ale pani Táborská mi povedala, že všetko je absolútne v poriadku podľa zákona a proste nič sa nedeje.
V tomto smere na pani Táborskú by som bol aj to povedal, samozrejme, som protestoval, interpelácia bola odsúhlasená, zbytočne som protestoval, sú tuná stovky verejných obstarávaní, stovky aj fingovaných firiem v tých reťazcoch, ktoré skôr či neskôr skrachujú potom, a tak sa preruší reťazec a ďalej sa neplatí. Ale nepamätám sa, že by ona z titulu svojej funkcie na ÚVO niečo otvorila v médiách alebo priniesla s tým, že tam sa stala chyba, hentam zastavila verejné obstarávanie. Možno som o tom len neinformovaný, ale všetci nám stále otĺkajú o hlavu, že vlastne Táborská je naša, Táborská je naša, ale skutek utek.
Ja som spomínal už tu jednu firmu, ktorá nedostala zaplatené. A nedostala to od firmy OHL, ktorá keď videla, že sa tu niečo melie, zmenila meno nedávno. Firma REK+STAV, ktorá bola medzi tým, skrachovala, ale podniká ďalej. Čiže to je taká dobrá metóda, nechať skrachovať niekoho, pričom dopredu sa vie, že ten skrachuje. Ten zmení meno alebo aj ho nezmení alebo jedno písmeno tam pridá, beží ďalej. „Ale už si ma prerušil, tieto a už ďalší mi neplatia.“ Šesť stupňov bolo takto od začiatku až do konca.
Mňa už naštvalo, a to som už raz povedal a poviem to ešte raz, a tu som hovoril osobne aj dal písomné podklady ministrovi zahraničia Lajčákovi s tým, že firma OHL, hovoril o nej aj pán Stromček nedávno v televíznej besede, stavia budovu na ministerstve zahraničia, ktorá bude pre naše európske predsedníctvo. Za to len na tento rok má dostať okolo 5,6 mil. a vlani dostala tiež cez 4 mil. Čiže tam dostanú 5 mil. a nevedia zaplatiť 136-tisíc chudákovi, firme Inštalatér. Čiže to naozaj tu vyprávam asi rok a pol, ale absolútne nikoho to nezaujíma a nič sa v tomto smere nemení.
No koľko som sľúbil hovoriť, že to bude 15 minút? Ešte teda chvíľu na to mám, aby došiel aj pán tento, čo je za mnou. (Reakcia z pléna.) Už je tu? Aha, to si ty, ja som myslel, že to je Galko, pardon, lebo on mi hovoril, že musím dodržať tých 15 minút.
No ešte niekoľko neviem návrhov.
Je nejaký bloger. Volá sa Keselý. V živote som ho nevidel. Dňa 9. apríla 2015 dal blog, v ktorom navrhol zaujímavé veci, vraj sú to riešenia z Francúzska a Rakúska. Tak srdečne zdravým pána Keselého.
A budem teda citovaním Keselého hovoriť pár viet na tú tému, že ten námet nastrčiť firmu, ktorá vyhlási úpadok a nevyplatí nič, treba zastaviť (nezmyselný krach v reťazci firiem), fakt to takto chodí, ďalej, je nastavenie nízkych cien, tak sa to robí, potom vyhrajú nejaké firmy, nezaplatia nič, ale majú zisk z toho, prečo berú zákazky, ktoré nevedia realizovať alebo vyplatiť. Vo verejnom obstarávaní treba len tri stupne, nie sedem stupňov, ako som pred chvíľou povedal (generálny dodávateľ, firmy a živnostníci), viac nie, tak je to v Rakúsku. Investor by mal pred začatím stavby peniaze uložiť u notára. To je tiež zaujímavý fakt.
K tomu pridám niečo no na konci, ešte budem stále pri pánovi Keselom. Zaviesť stavebný dozor, tak ja myslím, že na stavbách bývajú iné stavebné dozory, ale ktorý dáva pokyn na výplaty, kontroluje reklamácie a pri ktorom nedá sa vydierať v tom, že firma spraví zmluvu, má na to právnikov, tam zašmodrchajú všelijaké body, chudák živnostník si ich nevšimne, potom reklamujú nejakú hlúposť a na základe tej hlúposti vlastne nezaplatia nič, táto metóda teda tiež veľmi platí.
A je ďalšia, posledná zásada, ktorú som si z toho blogu vyčítal, odvtedy už nejaký ten týždeň je, že faktúry treba platiť odspodu, od živnostníkov, teda nie odvrchu, ale odspodu. No, samozrejme, novely zákona o verejnom obstarávaní a zákona o reštrukturalizácii boli veľmi dôležité, ale sa naozaj zneužívajú obidve. Každý tender by sa mal vyhrať len u tých, kde sa ukáže, že vedia dodržať projektovú dokumentáciu, kvalitu práce a stanovený harmonogram. Nesmú byť špeciálne požiadavky, ktoré automaticky vylučujú aj ostatných záujemcov o tender. Dali takú požiadavku, čo iba jedna firma môjho kamaráta môže splniť. Tento vykonávateľ nemôže zmluvne žiadať penále v prípade, že sa s ním ukončí spolupráca na základe nedodržania zmluvných podmienok. To som pred chvíľou tiež spomínal, čo sa bežne robí. V tendri treba nebrať ohľad len na ceny, ale aj kvalitu a časový horizont, to už tu tiež odznelo, ale to treba do tých zákonov dať. No a potom nemôže nastať situácia, aby získal tender sprostredkovateľ, ktorý nie je priamo zúčastnený na vykonaní tých prác, teda aby ho nezískala žiadna schránková firma. Pritom firma, ktorá ho chce získať, musí dokladovať predošlé projekty. Proste firmy, ktoré neplnia zmluvné záväzky, musia z toho zmiznúť. O to sa snažia Francúzi aj Rakúšania a aj Nemci, Nemci možno ešte viac.
Posledná poznámka k tomuto je taká, som ju tiež dal ako otázku na ministra Pavlisa 12. 3., a nebola vylosovaná, ale znela tak, že v automobilovom priemysle na Slovensku funguje systém, v ktorom na základe zmluvy do všetkých finančných vzťahov a transakcií daného projektu, najmä uhrádzania faktúr vstupuje medzi subjekty dodávateľsko-odberateľských vzťahov vybraná banka, ktorá uskutočňuje finančné krytie finančných záväzkov na dodávky, subdodávky alebo služby vyplývajúce zo zmlúv. Týmto sa zamedzuje obchádzaniu finančného vyrovnania subdodávateľov zo strany objednávateľov vo verejných obstarávaniach. To nie je zlé, aby tu bola banka, ktorá má peniaze a ktorá rozhoduje, či to zaplatia alebo nezaplatia. Proste platí ona, nie nejaký hore pán papaláš, ktorý nechce platiť. Vraj táto možnosť, aby tam bola banka, niekto ma na to upozornil, je aj v našom zákone o verejnom obstarávaní. Nemal som čas si to už pozrieť. Ale sa to nevyužíva a mala by to byť povinnosť, aby to pri verejnom obstarávaní takto bolo.
Vážení, posledná strana, už len nie ani strana, len pár takých bodov. To sú také skôr záverečné otázky ľudí z ulice, by som povedal. Toto mi ani nikto nemusel hovoriť.
To v kostole každú nedeľu počúvame, že nevyplatenie alebo zadržanie mzdy je naozaj vážnym, ťažkým hriechom a takéto peniaze nikdy nedonesú úžitok. A to, bohužiaľ, je pravda.
Po druhé, to, že neplatenie faktúry je u nás národným športom, ukazuje, že „istoty“ podnikateľov a živnostníkov sú tu veľmi malé a ako je možné, že keď ja mám tuná faktúru, a to je pravda, za 16,70 na vodovod a už týždeň som ju nezaplatil, tak už sa trasiem, aby mi nedali za to pokutu. Podobné je to v prípade pokuty na mobil, na vodu, na plyn, na elektriku, na neviem čo všetko, telefón, pevnú linka. Ale faktúry bežne sa úplne beztrestne môžu neplatiť. Otázka je teda, prečo keď už je firma Váhostav zadlžená, nepredá svoj majetok, ale to už tu asi bolo, ale hotel a firmu DÔVERA, ako sa volá tá poisťovňa. Ale aj slovenský hokejový klub SLOVAN je vraj, tak nech pár hráčov predá a hneď môže zaplatiť všetkých. Ale toto už neviem či mi prinesie politické body, ale voľačo pravdy na tom je, ak pán Široký je majiteľom aj toho klubu.
Samozrejme, vôbec nerozumiem prečo tie schránkové firmy sú v tých rajoch, pričom Curacao, Belize, Kostarika, Kajmanie ostrovy, Bahamy, to sú krajiny, kde v živote som ani nebol a ani nepôjdem. Ale je to naozaj veľká vec, keby som to mal nazvať, tak je to svinstvo, keď tisíc našich podnikateľov ide tam, aby nemuselo platiť dane. A viete, že sú také tie švajčiarske kontá, nedávno veľké titulky alebo vrátenie peňazí z emisií, 47 mil. niekde došlo, vieme, kde to došlo? Naraz je tichučko a už sa o tom nehovorí. Môže sa naozaj stať, že schránky medzi veriteľov sa vnoria a že hrajú na toho neplatiča? Je toto vôbec možné? Mne sa zdá, že je to tak absurdné, ale hovoria, že to tak je.
Samozrejme, dlh musí garantovať firma, a nie štát, to už sa tu mnohokrát povedalo, lebo ináč platí vtip pani Merkelovej, ktorý som tu už tiež povedal, a nie je to až také smiešne, ale bol som v prítomnosti jej, keď povedala nám, takej partii seniorov, tento vtip: „Aký je rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom? Je medzi nimi rozdiel, ale nie až taký veľký, v socializme sa všetko najprv zoštátni a potom zruinuje,“ to sme zažili, „a v kapitalizme je to opak, sa všetko najprv zruinuje a potom zoštátni.“ A zdá sa mi, že k tomuto času práve prichádzame. Ďakujem. Nikto netlieska, čo sa dá robiť.