Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som neni ten najkompetentnejší, ale tejto téme sa tak z diaľky aj z blízka venujem už dosť dlho a teda by som povedal, že veľmi ma zaujíma. Keď tu máme guvernéra, tak si dovolím povedať pár slov k tej druhej časti, o ktorej teraz hovoríme, ale možná niektoré moje otázočky, krátke, veľmi krátke, bude to desať minút všetko, sa...
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som neni ten najkompetentnejší, ale tejto téme sa tak z diaľky aj z blízka venujem už dosť dlho a teda by som povedal, že veľmi ma zaujíma. Keď tu máme guvernéra, tak si dovolím povedať pár slov k tej druhej časti, o ktorej teraz hovoríme, ale možná niektoré moje otázočky, krátke, veľmi krátke, bude to desať minút všetko, sa budú týkať aj tej prvej časti, ospravedlňujem sa.
Je to veľmi dobre vypracovaná správa, naozaj má európske parametre, dá sa všetko z nej dozvedieť, ide hlboko a dobre sa čítala a skutočne odborníci na základe tých všetkých grafov, ktoré na konci vlastne sú, sa naozaj môžu dozvedieť dobre o tom, aký je stav našej Národnej banky a čo robí a kde sme v Európe. Troška mi tam snáď chýba kritika toho, čo sa dneska vo svete deje, ale tak to neočakávam od pána guvernéra, aby to urobil, na druhej strane to teraz ja snáď poviem.
Začiatkom vášho prejavu, toho druhého, bolo, že teda teraz my sme najotvorenejšia ekonomika, skoro najotvorenejšia, Európy. Tak voľakedy sme veľmi kritizovali Čechov, že oni sú najotvorenejší a tým sú najzraniteľnejší a tým pádom môžu naozaj výkyvy medzinárodné veľmi na nich vplývať. Viem, že keď niekde skrachovala čínska banka, Čechov sa to dotklo, pretože oni tam mali svoje záležitosti, my sme vôbec nemali. Čiže tá otvorenosť samozrejme neni vždy len pozitívna. Som prekvapený, že teraz sa to preklopilo. Ale to je len taká poznámočka na začiatok.
Samozrejme, ja som svojho času chodieval do Spojených štátov práve k tejto téme často, kde ľudia, ktorí veľmi kritizovali svetový finančný systém, aj do väzenia sa za to dostali, aj tam v tom väzení som ich neraz navštívil, no nakoniec sa ukázalo, že mali 100-percentnú pravdu, aj keď dneska sú už starí, ale proste stále niečo ešte hovoria. Teraz budú môcť za dva týždne v Paríži niečo, možnože tam aj pôjdem. Proste odvtedy sa tu o tú tému zaujímam, lebo vidím, že ten svetový finančný systém neni v dobrom stave a niečo by bolo treba zmeniť. A tie zmeny od Ameriky nečakám, ale od Európy by som ich čakal. A zdá sa mi, že Európa mlčí, že proste nechce sa toho vzdať, čo doteraz má, nechce sa vzdať, že peniaze sa dajú vyrobiť nielen výrobou a proste ľudskou hlavou, ale aj počítačmi a tak ďalej.
S tým súvisí moja prvá otázočka, že teda obchody s derivátmi, aký je stav na Slovensku. Tie, myslím, najviac vytvárajú bubliny. Je tam niečo spomenuté k tomuto, ale proste aj nejaká poznámka, že klesajú u nás, ale v absolútnych číslach, neviem, ako je to možné, možno som si to iba nevšimol. S tým sa veľmi hovorilo o zdaňovaní finančných transakcií, to sa teraz akoby prestalo hovoriť. Myslím, Slovensko bolo proti tiež. A možnože aj bolo za, už ani neviem presne. Ale my sme malí na to, aby sme to ovplyvnili. Ale veľa sa o tom v Európe hovorilo, ale naraz sa zistilo, že nie, no. V tých finančných transakciách aj za noc môže prejsť aj milión, robia to už za nás počítače, a teda to zdaňovanie aspoň od toho 0,01 %, jak sa hovorilo, prípadne trocha viac, by určite prinieslo niečo a mohlo troška obmedziť tieto, by som povedal, rizikové záležitosti.
O daňových rajoch, schránkových firmách, Cyprus, Curacao a neviem, kde ešte všade, atraktívne krajiny, do ktorých už nikdy nepôjdem. Tak Cyprus je veľmi zvláštny tým, že je v Európskej únii, že plače, že tam majú všelijaké problémy svoje, ale zároveň tam vytvára problémy tým, že tam umožňuje naozaj tieto rôzne nekalé veci a únik peňazí. Tu sa nedávno povedalo, myslím minister financií, že koľko peňazí je zmrazených vonku, to sú miliardy, ktoré vlastne od nás odišli nezdanené a vonku mrznú a vlastne doma by aj boli chýbali. Čiže toto sa mi zdá absurdné, že dneska je to vôbec v Európe možné, že niekto sa takto vyviní a odíde niekde do daňového raju, ani nevieme kde, nikto o tom nikdy nebude vedieť. A my mu môžme dávať vo verejných obstarávaniach aj ľuďom napojeným na toto alebo priamo týmto schránkovým firmám v daňových rajoch nejaké zákazky z verejných peňazí, ktoré sa potom veľmi rýchlo zmenia na súkromné peniaze, čo my veľmi dobre vieme. Ja myslím, že tuná by bolo treba troška zakričať aj v Európe a aj ísť aj proti legislatíve USA, aj, aj Európy, pardon, Európy, pretože mnohí hovoria, nedá sa, je to európsky zákon, európska inštitúcia, smernica a tak ďalej.
Tiež mi tam chýba poznámočka o tlačení tých peňazí a distribúcii. To, čo vtedy oznámil pán riaditeľ ECB, že 60 mld. mesačne sa bude dotovať do krajín Európskej únie, to sa mi zdá z hľadiska laika, nebankára a človeka, ktorý sa o financie málo zaujíma, ako absurdné. Samozrejme tým pádom klesli úroky, ale to aj dávno bolo. V Japonsku dávali veľké úvery pred dvadsiatimi rokmi s nulovým úrokom, pretože toľko bolo tých peňazí, možná natlačených kde-kade. V Amerike napríklad, čo to robia stále, sme to kritizovali a teraz to takisto my robíme. A zaujímavé je, že, že ministerstvo financií, keď sa ich pýtam na výboroch a tak ďalej, tak zmenilo dnes názor a teraz to podkladajú za celkom možno aj rozumné, že naraz sa sem dostáva veľa lacných peňazí, ničím nekrytých a proste že to môže oživiť ekonomiku. Ale určite je to chorý prvok v ekonomike. A možno sa s tým niečo zachráni, aj naše penízky niekde, ale nadlho to takto nemôže byť. Určite
Zisk banky tu už niekto komentoval, 102 mil. eur Národnej banky, no, on to pokladá za vysoký. V roku 2013 bol 489, čiže to sa vlastne viac ako 4-krát znížilo, ale napriek tomu je to ešte vysoké. Je tam taká položka, že náklady na rating, tak to je tiež, o 1361 % stúpli z minulého roku, bolo 333, už neviem čoho, asi miliónov, teraz sú 4 533. Čiže ratingové veci sú obyčajne americké, niečo nám napíšu, my sa toho bojíme a nechceme vidieť takre, znížený, zvýšený. Veľmi som horlil, aby bol európsky rating tuná, náš, aby sme nedávali na audity a ratingy v Spojených štátov, za ktorými je všeličo. Ale to ma trochu teraz zaujíma, tých 1361 nárastu.
Taká otázka je laická, že či máme pôžičky z Medzinárodného menového fondu a v akom sú stave, či sme už všetko zaplatili. Nejakých, suma 405 mil. je tam, ale nepochopil som, či to je pôžička, alebo to je nejaké len naše platby, alebo tak. Dobre.
Teraz by som prešiel ešte teda krátko na tú správu, o ktorej je teraz reč vlastne, trocha sa to prelína. Tam som troška nemile prekvapený pozitívnym rastom úverov v domácnostiach. Tak proste máme peniaze, lacné, tak požičiavame, ľudia sú ľahkomyseľní, si požičiavajú. Samozrejme s tým súvisí za b) exekúcie, koľko ľudí niekde tu bolo, l,3 mil. ľudí sú na Slovensku v exekúciách. To určite súvisí aj s tým rastom úverov pre domácnosti. Úvery na bývanie stúpli o 13,5 %, to je tiež veľmi veľa. A tak ďalej. Čiže v tomto smere neni to dobrý trend, keď sa celý štát a ľudia, ktorí na to ani nemajú, zadlžujú.
Samozrejme otázka je taká, že keď sme teraz vyplatili Váhostav alebo vyplatíme z nejakého bankového fondu, ktorý bol na krytie úspor, to aspoň v médiách sa o tom veľa hovorí, že či budeme mať na krytie úspor, keď nejaká banka skrachuje, alebo niečo také, keď tieto peniaze sme vyplatili. Možno, že je to zase len medializovaná otázka, ale keď je to z tohto fondu, tak sa mi to zdá veľmi zvláštne, že dlh jednej privátnej firmy platíme z banky, z bankového fondu, ktorý je na krytie úspor občanov.
Rast vkladov je tiež zaujímavý, najmä fakt, je tu kríza, je tu chudoba, plačeme, hentak, toto, a naraz 1,3 mld. plus, 4,8-percentný rast a dvojnásobne za rok 2013. To je tiež zaujímavé, že ľudia nakoniec peniaze majú. No nehovorím, že ktorí, ale teda, že aj vklady rastú. Prekvapením je tiež to, že objem vyvezeného tovaru do krajín V4 klesol a do inej v Európe ide. Takže zvláštne, že prečo akurát do tej V4, Česko, Poľsko, Maďarsko, to tak klesá, naši susedia.
Zlyhané úvery. Nejakých mínus 90 %, ale teraz nechcem to komentovať, lebo to číslo som teraz, už si nepamätám, s čím súviselo, ale zlyhaný úverový pomer je veľa. Tam hovoríte, že 90 dní, keď sa neplatí, tak to je zlyhaný úver. Takto to kvalifikujete. Už sa nehovorí ďalej, čo bude, exekúcia, prípadne ďalšie veci, no.
Takisto podiel zahraničných dlhopisov je nevýrazný, 3,2 %, čo sa mi zdá, že je dosť pozitívne, pretože čím je menej závislý od zahraničných, tým je to podľa mňa pre túto banku dobre, no. Slovom Grécko tam je len spomenuté, ako veľmi, veľmi zadlžená krajina, myslím, že 180 %, za chvíľu k tomu dôjdem. Tak samozrejme ten dopad grécky na nás nejakým, jednou vetou, dvoma. No tak možnože iný priestor by to inde mohlo mať, na nejakom výbore.
Ale to, že médiá to snáď aj preháňajú že v niečom majú Gréci pravdu a že je to taký veľmi v mnohom parametrický problém, tak to by jednou vetou sa snáď dalo, lebo to Grécko stále je ako veľký výkričník, otáznik pred všetkými.
Ziskovosť poisťovní, 179 mil., to už myslím niekto kritizoval, že to je príliš veľa, je to nárast 13,3 percenta. A potom sa my zdá zvláštne, že poisťovňa automobilov, že náklady prevyšujú príjmy. Tak keď majú raz zisky veľké, tak celkovo globálne, tak už to im až tak nemôže vadiť, to poistenie automobilov, kde je veľa protestov, že nechcú platiť, toto nechcú, hento, spoluúčasť, nespoluúčasť, no. Dobre.
Zhodnotenie aktív dôchodkových fondov. Tak je zaujímavá tá veta tam, tú si všímam, že rast sporiteľov v rizikových fondov je patrný. Čiže je zvláštne, že teda aktívnosť alebo pozitivitu tých dôchodkových fondov spájame s rastom rizikových fondov, ktoré sú naozaj rizikové. A teda to, čo sa stalo mne raz v Amerike, že kde ste mali svoje dôchodky, tá firma skrachovala a vzápätí ste teda nemali už dôchodky, tak toto by mohlo aj tuná byť. A keď to pán Mihál nedávno tu povedal, tak som troška k tomu diskutoval, že odvolať sa na rizikové fondy, že tie nám prinesú zisk dôchodkových fondov, je, neni správne, pretože ten zisk by mal byť odniekiaľ inál, od iných miest, a teda nie z rizikových fondov.
Aktivita s obchodmi s cennými papiermi mierne poklesla, mínus 11 percent, To tiež sa mi zdá, neviem, či dobré alebo zlé, skôr dobré, hej, lebo obchodovanie s cennými papiermi, to je zvláštne, no. Ja sa pamätám, keď v Amerike bežal veľký škandál, že vlastne rast tých rôznych indexov sa vlastne dosiahol tým, že si nakupujú vlastné cenné papiere. Tak tu už pán Beblavý hovoril, že to teraz nie je možné, alebo že to je zakázané nejakými zákonmi, ale v Amerike to rástlo, pretože si sami sebe nakupovali a tým pádom ten obrat išiel. Tak tiež by ma zaujímalo, či to nemôže hroziť aj u nás.
No Slovensko má ten hrubý stály dlh aj voči Európe, ktorej 90 %, 5,55, 5,56, či koľko, tam sa to nedá celkom dobre prečítať, či je to relatívne nízke zadlženie. Ale je zaujímavé, že krajiny, ktoré sme vždy troška aj podceňovali, tie majú omnoho menší ten, napríklad Rumunsko, Bulharsko, ale aj Litva, Estónsko, majú omnoho menšie zadlženie ako my. To je zaujímavé. Teda život na dlh, nad pomery silno kritizujeme a teda krajiny, ktoré prišli do Európy a ktoré sme podceňovali, to robia lepšie ako my.
No ešte taká posledná otázka je vlastne už len tá, že Národná banka, stále sa diskutuje, či má Národná banka taký vplyv na ostatné banky, že proste tieto banky, ktoré sú väčšinou zahraničné teraz, tuším až na jednu, všetky sú zahraničné už, a to, že Slovenskú sporiteľňu sme niekedy pustili do zahraničia, je určite veľkou, veľkou chybou tých garnitúr, ktoré vtedy boli. Či nemôžu tieto dcéry zachraňovať svoje matere niekde, ktoré vonku krachujú. Hneď trebárs v Rakúsku je tak, sú také prípady. Či teda máme taký systém, že to nemôžme toto dovoliť.
Pán guvernér, ďakujem vám za vašu správu. Ja voľakedy slovo už, odkedy tam vás máme, tak slovo bankster už nepoužívam, lebo to je také zaujímavé slovo. A na niektoré banky, to platí. A aj to, že v tejto džungli svetového hospodárskeho systému predsa len Slovensko sa drží v určitej kultúre týchto financií, aj keď tým globalizmom strháva do víru rizík rôznych a dlhov a neviem čoho všetkého, ale proste v tomto smere si musíme držať svoje, mať národnú svoju banku, ktorá je naozaj na základe, tuším, ešte starých princípov bankárskych sa musí držať a nedať sa ovplyvniť zahraničím tak, aby sme potom doplatili na to, keď inde sa tým zahraničným odpovie až príliš veľa.
Ďakujem.
Skryt prepis
