Videokanál poslanca

6.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som v noci tento zákon začal čítať a teda nevedel som celkom dobre potom zaspať, lebo zdá sa mi, že neni dobrý. Takto to veľmi stručne poviem. Je zložitý, náročný, veľa vecí mení a skutočne s blížiacimi sa voľbami sa ten mandát na nejaké zásadné zmeny stráca. A teda toto myslím, že je jedna z tých tém, ktorá je veľmi zložitá a v ktorej Slovensko nerobí veľa práce, ale napriek tomu tuná robíme veľmi zásadnú zmenu. Tak dovolím si pár slov k tomu povedať.
Ja som si aj pozrel tú slovenskú rozvojovú spoluprácu v roku 2014, ktorá hodnotí vlastne, je to 32 takých nevládnych organizácií, mimovládnych, ktorá hodnotí rozvojovú spoluprácu. My sme mali ako Združenie kresťanských seniorov 27. augusta v Ružomberku na Katolíckej univerzite celodennú konferenciu na túto tému európskeho rozvoja a migrácia a jadro teda bol ten rozvoj. Vieme, že je tento rok Európsky rok rozvoja. V minulosti bol medzigeneračnej solidarity, veľmi sa osvedčil. Tak aj tento by sa mohol osvedčiť. A pomaly končí, ale veľa o ňom reči tu nebolo, a skutočne Slovensko, hovorím, veľa do toho rozvoja nedáva. Napríklad v roku 2014 sa oproti 2013 znížila o 3,5 mil. táto rozvojová pomoc. Jej podiel na HDP je 0,084 %, náš prísľub bol 0,33 % a zaujímavé je to, že to stále klesá. Od roku 2006, keď bolo 0,103, tak to klesá, teraz je 0,084. Čiže ten trend je stále klesajúci, pričom tento materiál, by som povedal, nejakým spôsobom aj veľkorysejšie, aj rýchlejšie, aj nie celkom transparentnejšie pridáva rozvojovej pomoci, dúfajme, ale trend je úplne opačný.
Zaujímavé je, že na bilaterálnu spoluprácu dávame iba 21 % a že 79 % tvoria naše povinné príspevky do rozpočtu Európskej únie a do medzinárodných organizácii. Ja som si dovolil k minulému rozpočtu na rok 2015 dať také uznesenie, prešlo v parlamente, ktoré zaväzuje ministerstvo zahraničia prehodnotiť tých, stovky doslova rôznych organizácií, do ktorých musíme povinne dávať nemalé čiastky. Tak pri najbližšom rozpočte sa, samozrejme, opýtam, jak to dopadlo, lebo tých rôznych apendixov aj z minulosti, ale stále nových a nových, to sú milióny eur. A tak sa mi marí, že to bolo okolo 60 mil., a to sa do rozvojovej spolupráce samozrejme nemôže počítať. Takisto na bilaterálne rozvojové projekty je tam málo, klesajúca tendencia. Bolo to v 2014 len 2 mil. eur, čiže prepad o 66 % vzhľadom na minulé roky.
Verme, že tiež naša rozvojová pomoc v prvom rade smeruje do Európy, až 55 %, a Ázia, Afrika, ktoré sú na tom najhoršie, najmä Afrika, tá má 20 % celkove tohto. A takisto, že ako keby sme nechceli pomáhať chudobe, ale niečomu inému. No 31 % dávame tým chudobným, najchudobnejším krajinám a 69 dávame v strednopríjmových krajinách, napr. západný Balkán, Východné partnerstvo. Čiže nepodporujeme boj proti chudobe a hladu, ale skôr nejaké politické veci západného Balkánu a Východného partnerstva.
Pritom 5 % podiel výdavkov na migrantov a štipendiá sú vlastne, ani neni finančný transfer v prospech rozvojových krajín, ale sa to spotrebuje tuná na Slovensku, čo organizuje ministerstvo školstva, však je to v poriadku, ale kde sa to v tom ráta. Je to pre zahraničných hostí, ktorí tu študujú, to je, k tomu sa ešte vrátim aj k tomuto zákonu. Čiže veľmi sme poskytli 61,29 % mil. euro, a teda ešte raz poviem, je to len 0.084 %, pričom máme medzinárodne sľúbené, že 0,33 % z nášho HDP budeme platiť. Už som povedal, že to má klesajúcu tendenciu a že Slovensko je v rámci krajín Európskej únie tak trináste, kleslo na predposledné miesto, už za nami je iba Lotyšsko. Malta to vedie.
Čiže v tomto smere teda vidíme, že v rozvojovej pomoci máme čo robiť. A teda sme relatívne bohatá krajina s OECD a so všetkými možnými vymoženosťami, ktoré z tohto plynú, ale napriek tomu sa to nijako neprejavuje, no. Pritom na svete je stále asi 1,3 mld. ľudí v extrémnej chudobe, ktorí, mnohí, trpia podvýživou, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, liekom či pitnej vode, k základnému vzdelaniu.
Celkovo je Európska únia najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a zaujímavé je, že podľa výsledkov Eurobarometra 2013 až 85 % občanov Európskej únie podporuje myšlienku pomoci chudobným krajinám. Teda tento rok, Európsky rok rozvoja je práve príležitosťou nejak sa nad tým zamyslieť a urobiť nejakú perspektívu budúcich rokov. Je Európsky rok rozvoja a o tom, že je Európsky rok rozvoja, čo je vážna vec, v tomto materiáli ani v dôvodovej správe nie je ani slovo. Ten zákon má platiť už od 1. 1. 2016, už si robí nejaký iný európsky rok. Ale proste zamyslieť sa nad tým a zamyslieť sa aj nad našimi úlohami v súvislosti s európskym predsedníctvom. Európske predsedníctvo, viete, že sa veľmi rýchlo blíži, druhý polrok budúceho roku. Takisto ani slovo tam neni, že vtedy by sa niečo snáď mohlo zmeniť, alebo jedna z tých tém, že bude sa týkať rozvoja.
Slovensko ako súčasť OECD teda prispieva sumou 64 mil. euro, ale zaujímavé je, že to je na biletárky s Keňou, v Južnom Sudáne, Afganistane, s Moldavskom. To sú krajiny také, ktoré zvláštne ako vznikli. Tak Keňa je známa aj tým, že tam Dobrá rodina dáva niekoľko desiatok miliónov ročne, rôzne projekty. Južný Sudán, tam sú veľké problémy. V Afganistane, tam je stále vojna. Moldavsko je zvláštne, že akurát túto krajinu sme, prečo nie, ale vlastne neviem prečo akurát túto vybrali, a potom je to západný Balkán a Východné partnerstvo.
No, tak teraz ešte raz trošku k tomu zákonu, no. Minulý týždeň som nemal dobrý dojem z nášho rokovania, pretože napríklad dvadsaťpäť vládnych zákonov ministerstva financií, vládnych zákonov, dvadsaťpäť bolo v globále, prešlo tu za pár hodín. Absolútne žiadna diskusia, k ničomu prakticky. A tak pán minister financií môže byť rád, že mu to všetko takto prechádza, ale proste dvadsaťpäť vládnych zákonov päť mesiacov pred voľbami bez diskusie, to je buď rezignácia tých ostatných (vyslovené s pobavením), alebo niečo iné, čo neviem celkom pomenovať. Len pozor na to, že s časom blížiacich sa volieb mandát aj tohto parlamentu, aj vlády klesá, a teda už nejaké zásadné zmeny robiť. Nemôžem posúdiť z tých dvadsiatich piatich vládnych zákonov, ktoré naozaj boli dôležité a zásadné, na to tu boli finančníci, ekonómovia, ktorí v podstate mlčali, ale teda na toto upozorňujem.
Tu v tomto materiáli sa mi niektoré veci zdajú nejasné a niektoré, sa dávajú veľké právomoci práve ministerstvu zahraničia pri riešení problémov, ktoré sú, ale upozorňujem aj na to, že okrem vládnej pomoci veľa práce sa, robia aj nevládne organizácie. Práve na tej našej konferencii sme mali veľmi dobré, by som povedal, hviezdne zastúpenie týchto nevládnych organizácií, Charita svätá Alžbeta a iné veci, Liga pre ľudské práva, ktoré to majú veľmi dobre zmapované. Dneska už temer tá rozvojová pomoc sa aj spája s pomocou pre migráciu, lebo tam tiež na to je teba veľa peňazí. No a teda napríklad len svätá Alžbeta má 105 projektov v Afrike. Čiže my na Afriku dáme 21 percent. Tuná máme 105 projektov v rôznych krajinách, niektoré z toho sú iba malé projekty, že pár lekárov alebo malá škola alebo nejaká iná investícia, finančná alebo spoluúčasť s inými, ale tuná naozaj nebyť tohto, NGO projektov, nemám vždy rád tieto nevládne organizácie, niekedy sa miešajú aj do vecí, na ktoré nemajú mandát, ale v tomto smere som, širák dole, že tam dosť veľa robia.
Je tam paragraf, ktorý hovorí o odpustení dlhu. Tak odpustenie dlhu je vážna vec a v minulosti, najmä s jubilejným rokom sa veľmi praktizovalo v mnohých krajinách, sme odpustili dlh veľkoryse, my menej, ale západné krajiny ešte viacej, najmä také dlhy, ktoré absolútne sa nedali nikdy proste už nahradiť a stále len narastali kvôli úrokom. Samozrejme máme tu deblokácie, čiže to je niečo iné. Ale niekto spomínal aj deblokácie s týmto, keď niekto nám neplatil zbrane za socializmu a doteraz nezaplatil, tak sa snažíme napríklad s Ruskom nejakým spôsobom to vykompenzovať inými možnosťami, tak tam sa tiež o tom môže hovoriť. Ale proste odpustenie dlhu sa dáva partnerských krajinám. Študoval som, ale potom som neprišiel, túto noc, na to, že kto určí tie partnerské krajiny. Ja som prečítal tú Keňu, tam Moldáviu, atď., ale tie partnerské krajiny zrejme sa môžu aj meniť, čo aj je správne, len kto ich určuje, kedy sa vyhlásia, to sa mi tam nepodarilo, možno, že to je moja chyba, zistiť.
Odpustenie dlhu by malo byť nasmerované nie politicky, ale práve tam, kde je hlad, kde je chudoba, kde je bieda. Tam upozorňujem na jeden rozpor, sa mi to zdá, že odpustiť môže vláda na návrh – a v zákone – ministerstva zahraničia a ministerstva financií, dobre, ale potom v dôvodovej správe sa už hovorí iba o ministerstve financií. Ako keby ministerstvo zahraničia z toho vypadlo. Tak ministerstvo zahraničia má lepšiu páku na ambasády, na všetky naše zastúpenia vonku, a teda omnoho lepší prehľad má. Zas minister financií vie, jak je to s našou kasou. Čiže určite tam musia byť obidvaja, ale niekto by mal byť garantom, a to by malo byť asi ministerstvo zahraničia. V dôvodovej správe už neni napísané ministerstvo zahraničia.
Ďalej je tam dosť vážna vec, dosť kľúčová, že ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti dať dotáciu, aj bez žiadosti. Nejako musí získať informácie, a teda minister a minister zahraničia, je to § 8 ods. 2, aj bez žiadosti. Doteraz veľká byrokracia, písanie, toto, dokazovanie, to sme, to sme. Tam teraz takýto paragraf padol z neba. Neviem, jak je to myslené, ale bez žiadosti dávať dotáciu a bez jeho poriadneho zdôvodnenia, to doteraz nebolo, tak neviem, čo všetko za tým je.
Ďalej je tam aj možnosť dávať zadania zákazky. To je tiež dosť teda zvláštne, tovar, stavba, služby. Lebo keď sa to doteraz robilo, vy viete, pán minister, ešte o tom prípade, neviem, jak sa vyriešil, keď sa firma, ktorá bola po uši zadlžená, naraz dala vaša zákazka, na dvore, budova EP, k európskemu predsedníctvu. Neviem, ako doteraz to stojí, mnohokrát som to urgoval, obávam sa, že to stojí a že tým iným zákazníkom, tak ako voľakedy Váhostav, ani títo nič nezaplatili, a pritom dostávajú ďalšie štátne zákazky. Ale to sem teraz nechcem do toho ťahať, ale pripomínam to. Čiže tá téma zadávania zákaziek sa mi zdá tam tiež nie celkom jednoznačne urobená, áno. Potom ku koncu sa hovorí, že cieľom celej akcie je zvyšovanie transparentnosti. No tak tieto veci, ktoré spomínam, práve k tej transparentnosti neprispievajú. Ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti. A potom je tam aj niečo o mlčanlivosti, ale to ešte poviem za sekundu, ale už pomaličky končím, aby ste sa nebáli.
Odpustenie dlhu, to už sme tu hovorili, proste partnerskej krajine a zodpovedá za to Eximbanka. Tam dávajú na troch stranách Eximbanke úlohy, čo všetko môže, musí robiť Eximbanka, dobre. Podobne dajú pokutu až stotisíc euro Eximbanke, keď niečo prešustruje a neurobí tak, jak by mala. No a potom len umožňuje kontrola z ministerstva nejakého, zahraničia alebo financií, alebo z NKÚ, už neviem, ale tá kontrola môže byť zaviazaná mlčanlivosťou. No to je také zvláštne, že mlčanlivosťou kontrola Eximbanky, odpúšťanie dlhov, zákazky a tak ďalej. Na jednej strane hovoríme o transparentnosti a na druhej strane bude mlčanlivosť.
No potom sa mi, keď vidím, že v závere nejakého zákona sa naraz mení sto ďalších zákonov, a to je tento prípad. Tam sa mení množstvo zákonov, všade sa niečo vsúva, a tak ďalej a tak ďalej, no. To nemám dobrý pocit vždy, lebo to nikto už neskontroluje, že či ten zákon, keď sa zmení tou jednou vetou, čo sa všetko stane. Čiže zákon, ktorý mení veľmi veľa zákonov, a to je tento prípad, skutočne neni dobrý, no.
Potom sú tam z neba spadnuté tabuľky pre platy v zahraničí, no. Tak to už tu raz bolo, že bolo to treba niekde dať. Dobre, v poriadku, zabudlo sa na nich. Teraz sú tam veľké tabuľky, veľké tabuľky o tom, najprv 003 strana 0, potom naraz už dôjdu veľké, veľké sumy. Pardon, toto hovorím o, už dopad na štátny rozpočet. To je taká veľká tabuľka, v ktorej sa nikto nevyzná proste, najprv nuly, dve strany alebo tri, a potom naraz desiatky miliónov, ktoré idú z verejných peňazí, ale veľmi z neba spadnutá tabuľka. No a takisto potom finančné vplyvy a platy tých niektorých pracovníkov vonku, to sú tiež veľké tabuľky, skoro by som povedal, z neba spadnuté, prakticky slabo zdôvodnené, skôr zdôvodnená tá tabuľka toho zvyšovania platov ako tá tabuľka tých finančných vplyvov na HDP.
Vážení, mám veľké pokušenie navrhnúť aj proste tento zákon stiahnuť, ale vlastne máme ešte druhé čítanie, takže tam ešte môžme dať niečo rozumné. Ale, pán minister, je to ťažký zákon, naozaj, iste ste ho dlho robili. Ale fakt, že človekovi, ktorý trošku sa tej, ktorý bol teraz na konferencii celý deň a počúval o rozvojovej pomoci, naraz vidí, že tento zákon je niekde inde, ako keby nebral do úvahy tie naše správy za minulé roky, čo sa týka rozvojovej pomoci.
A navrhujem a to navrhujem, aby tento zákon išiel do komisie výboru pre ľudské práva preto, chudoba a tak ďalej, všetko súvisí s ľudskými právami. Takže aj v tomto výbore by sa mala táto tematika prejednať.
Ďakujem za pozornosť.

 

Ďakujem pekne. Poslanec Hlina odišiel, poslanec Martvoň tu ešte ostal (povedané so smiechom), takže teraz to bude nerovnovážne.
Prvá správa je, že Roma - Barcelona 1:1. Pred chvíľou dali gól. Toto neni k veci, ale teraz vážne.
Pán poslanec Galko, by som chcel upresniť tvoj príspevok vzhľadom na práve poslanca Hlinu, ktorý odišiel, lebo on nešiel k zemi, ako si ty povedal, ale bolo to trošku ináč. Nemám to už kde povedať, ale bolo to tak, že ho vlastne v sede chytili štyria mladí, starších na to nedali, a viedli ho ako drogového dílera, hodili ho nacvičeným trikom na kapotu auta, na ktorom bolo napísané "Pomáhať a chrániť" a potom išiel k zemi teda, by som povedal, ale nie, nepotkol sa. Vlastne nie k zemi, ale na koľajnice, vykrivili mu ruky dozadu a nasadili putá a potom ho zatlačili jemne, aby si nebuchol hlavu o kapotu, do auta. To sa poslancom nerobí, ani sa poslanci neštípu a nenarážajú im rebrá, lebo potom, ako som s ním hovoril, niekoľko dní musel spávať postojačky. Je odvtedy už dosť času a ja by som skôr čakal, že či teda tá nebankovka dávala alebo nedávala pôžičky. Už sa to dávno malo zistiť, ale teraz je úplne mlčanie o tom, takže je to troška nevhodné spomínať teraz pri migrantoch. Ale táto situácia bola nevhodná, videl som to na videu a skôr-neskôr ešte sa k tomu aj tu v parlamente vrátim.
Ďakujem.

204.
No, ja som rád, že som dostal mikrofón, pardon.
Vážené dámy, vážení páni, aj keď je neskoro, tak som rád, že som sa teraz ešte dostal, nie zajtra, kde bude zas všeličo iné. Teraz sme tu počuli, tak musím škrtať, aby som sa nejako neopakoval v myšlienkach, ktoré tu už odzneli. Ale začnem troška snáď netradične, teda ako kresťan, a mnohí z nás sa k tomuto hlásia. Teraz v nedeľu bola normálna omša katolícka a bolo tam čítané od Jakubovho druhého listu menej známe, 14 a tak ďalej. Tam bola takáto veta: "Čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ak nemá skutky? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba mu každodenná obživa a nedali by ste mu to, čo potrebuje pre telo, čo to osoží? Viera, ak nemá skutky, je mŕtva." Bum. Bola o tom krásna kázeň a tak ďalej a bolo to troška, neviem prečo, aj na tému, o ktorej dneska hovoríme aj na Slovensku.
Ináč aj rodina Ježiš, Mária a Jozef boli tiež utečenci, viete, že ušli, keď ich mali pozabíjať, prvorodených, boli azylanti v Egypte aj migranti, keď sa znova vrátili do Nazaretu, čiže tam tiež vidíme, že už vtedy to takto fungovalo. No a že ich ten Egypt vtedy prijal, aj potom naspäť Nazaret.
Slovensko sa z 80 % hlási ku kresťanstvu, mnohí aj papierovo, ale 80 % podľa nejakých štatistov, som nedávno čítal, je proti prijatiu utečencov. Čiže celkom tu niečo, by som povedal, nesedí. Keď si vypočuli, ak ste si vypočuli alebo prečítali včerajšiu kázeň Cyrila Vasiľa tam v Šaštíne, kde mnohí aj z vás boli, ja som nebol, lebo sme mali tri dni alebo štyri dni predtým veľkú púť, Združenie kresťanských seniorov, len pre nás, a už som teda nechcel dvakrát tam chodiť, no tak tam odzneli veľmi zaujímavé veci na túto tému.
Ja len citujem dve také citácie, ak dovolíte. Povedal: Slovensko, "za pár mesiacov sme si svoje srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi bez rozdielu len potenciálneho teroristu alebo špekulanta, zabúdajúc na to, že od nás sme periodicky migrovali kvôli chudobe i politickému útlaku, že aj dnes desaťtisíce našich rodákov si tiež hľadajú obživu, lepší život v zahraničí. Slováci žijúci v zahraničí oprávnene považujú za hrubú nespravodlivosť, ak by ich niekto automaticky hádzal do jedného koša s kriminálnymi živlami, hoci, ako vieme, aj takým naša vlasť občas obohacuje európsky kultúrny priestor." Potom hovoril o svojej situácii, tiež ako emigrant žil dlho vonku, pred 17 rokmi brali odtlačky prstov kvôli neviem čomu a tak ďalej, ale to nechcem hovoriť.
Ale ešte jednu krátku citáciu, druhú, a už potom Cyrila Vasiľa, vladyku, nechám. "Duchovne nás trápi a znepokojuje nie ani tak technický mechanizmus riešenia problémov migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme. Bolestne si totiž uvedomujeme, že sa niekedy príliš ľahko necháme celkom zviesť a ohlúpiť úrovňou a argumentáciou nenávistných krčmových či internetových diskusií či prácou rôznych teórií rozdúchavajúcich nenávisť a neľudskosť aj zoči-voči najdrásajúcejším ľudským tragédiám." On tam pokračuje s nejakým inzerentom z Kysúc, ale to už nechcem hovoriť a detailizovať. Ale zaťal do živého nielen v tomto, ale v mnohých témach a vďačný som Cyrilovi Vasiľovi za jeho pekný prejav, ktorý Slovensko, dúfam, že zaregistrovalo.
Keď sa pozriete na dokumenty pápeža, najmä Františka, tak veľmi jasne tiež sa k tomuto vyjadruje. Posledný jeho prejav bol, aj vyvolal veľkú diskusiu, že katolícka cirkev by mala otvoriť kostoly a kláštory pre utečencov. Ja som, už som to tu raz spomenul v nejakej poznámke, myslím premiérovi, že ešte 6. júna mal blog, kde som tiež vyzval cirkev, máme 1 500 farností, 400 rehoľných domov, čo by sa stalo, keby každá farnosť zobrala jednu koptskú rodinu; tam im za vieru odrezali hlavy, videli sme tie videá; a proste ich tu zaintegrovala. Samozrejme, treba ich nájsť, ale viem o tom, že existujú zoznamy doporučujúce rôzne rodiny ľudí, ktorí tam sa v Sýrii prejavili ako seriózni ľudia a kresťania a tu by sme ich mohli zaintegrovať a proste nejako im pomôcť. Samozrejme, že to nepôjde, že cirkev, ale aj vláda, nevládne organizácie, regionálne, mestské úrady, farské úrady a tak ďalej.
Veď vidíte a ste všetci počuli, že za hlavu Európska únia bude dávať 6-tisíc euro za prijatého migranta alebo utečenca, ale to ja nechcem zdôrazniť, to už prešlo. Je zrejmá tá iniciatíva, tuším včera som ju čítal, že Výčapy-Opatovce už zorganizovali, že v okolí Nitry každá obec chce prijať dve rodiny takéto a že to celkom seriózne pripravujú, teraz, samozrejme, nejaký ten befel alebo signál zhora by potrebovali. Čím ja uzavieram túto pasáž troška takej nedeľnej kázne, že kresťanská pomoc človeku v núdzi je povinnosť.
Teraz pár takých poznámok možno aj tak na preskáčku, aby som neopakoval to, čo sme tu už počuli, a počuli sme, myslím, už dneska veľa zaujímavých a múdrych rečí z obidvoch strán.
Médiá, táto téma v médiách naozaj nie je dobre pertraktovaná. Mystifikuje sa, polopravdy, nehovorí sa o príčinách alebo súvislostiach rôznych udalostí, kuso, čo sa stalo, a vypichnú sa vždycky tie senzácie, škandály a tak ďalej a tak ďalej. Toto asi médiá budú vždy tak robiť, lebo ony potrebujú titulky a tak ďalej, ale proste chýba nám tu nejaký seriózny pohľad na situáciu, komu padni, tomu padni, objektívny pohľad, čo sa tu vlastne deje. Samozrejme, keď sme videli, jako na budapeštianskej stanici policajti zdvorilo dávajú migrantom fľaše s minerálkou, on ich stále hádže na tie koľaje, no oni sa boja tam ísť, lebo vlak by ich mohol zraziť, tak to boli absurdné teda témy, ale určite nie sú len takéto.
Samozrejme, Európa, to, že zlyhala, to je pravda, to tu dneska niekoľkokrát odznelo. A tiež by niekto mal za to pykať, že prečo sa takto stalo. Máme tu komisárov, ktorí mohli naozaj niečo už skôr urobiť, mať nejakú koncepciu na to, tá koncepcia neexistuje. Keď predseda Európskeho parlamentu Schulz povie, že si vynúti kvóty aj vojenskou silou, tak možnože to uletelo, možno to tí novinári nejako skreslili, ale sa mi to zdalo absurdné, hrozné. Keď pani Merkelová hovorí, že zastavia nám eurofondy alebo Schengen, alebo kvóty, tak tiež sa mi to zdá také jedno nie celkom patričné, aby jedna premiérka proste niečo takéto hovorila, už teraz cúva trocha, ale proste asi jej tečie tiež do topánok, kde príliš otvorene a príliš veľkoryso všetkých chcela prijať a nerátala, že čo sa tu vlastne deje.
Samozrejme, nielen Európa by mala pomáhať, Amerika v ktorých mnohých krajinách nestabilitu urobila a svoj pojem demokracie chce omylne stále do celého sveta predpisovať, už nehovoriac o vojenských zásahoch, Líbya, Irak a tak ďalej, tak tá by mala tiež v tomto pomôcť, oni majú problémy s Mexičanmi, ale to, že zoberie päťtisíc Sýrčanov, je na celú Ameriku, samozrejme, sa mi zdá, veľmi málo. Arabské krajiny, sú to často ich súkmeňovci, moslimovia, prakticky nerobia nič, povedali, že nezoberú nikoho, ponúkli Nemecku, že postavia dvesto mešít v Nemecku a to bude ich prínos k riešeniu tejto krízy. Samozrejme, to je, tiež sa mi zdá absurdné.
Ja som to tu aj zdôraznil a potom som rád, že to aj premiér povedal, ale iste on to mal dávno pripravené, ja skôr len tak spontánne, že ide o problematiku nadstranícku, ide o problematiku naozaj o tri patrá vejš a teraz, že v tomto Slovensko musí byť jednotné a racionálne a proste aj nie politicky korektné. Myslím, že k tomu sa schyľuje a, samozrejme, nemôže, ešte k tomu dôjdem, musia premiéri o tom rozhodovať, veď teda, a nie ministri vnútra.
Ten návrh podpredsedu Figeľa, že bolo by dobré spraviť nejaké slovenské fórum pre solidaritu, ja myslím, že je dobrý, už odhliadnuc od toho, kto to povedal, proste mal by to niekto zobrať do rúk, možno také poradia aj bežia, ale aj vláda, aj regióny, aj samosprávy, aj cirkvi, nevládne organizácie majú mnoho všelijakých iniciatív. Naozaj, keď si pozriete, aj po internete zbierajú auťáky, šatstvá, hračiek, neviem čo všeličo, tie nejako sa centrálne troška riadiť, to ako voľakedy bolo fórum európske, tak aj toto, ale to by bolo omnoho, omnoho dôležitejšie a bolo by to, hovorím, nadstranícke a nadkonfesijné a nad neviem aké, politické, ale vecné, pretože tých iniciatív je veľa, ale ten šéf, ktorý povie, tak takto ideme, tam chýba.
Ja si myslím, že tie kvóty sú naozaj, ja som ich nazval odpútavacou akciou alebo metódou bieleho psa, že na toho sa všetci vrhnite a diskutovať chce sa. Ja som navrhoval, že urobme gesto a neprijmeme kvóty, ale zoberme viac tých utečencov, ako nám nariaďujú kvóty. No keby sme brali tie rodiny, to sú rodiny s troma-štyrmi deťmi, do tých obcí, ktoré by ich boli ochotné zobrať, tak kvóty rýchlo prekonáme a nevieme ani ako.
Samozrejme, je dôležité rozpoznať utečencov od ekonomických migrantov, ale možno ešte k tomu tiež budem mať maličkú poznámku. Teda vrátim sa k tomu, o európskej situácii musia rozhodovať premiéri, to je jasné, jednomyseľnosť je tam nutná, a nie kvalifikovaná väčšina, ako to chcú teraz hodiť na ministrov vnútra, to sa mi zdá, je švindel a Slovensko v tomto smere nemôže to akceptovať: To, že Európska komisia zaspala a to podcenila a teraz nevie čo a ako, to srší z tohto celého.
Na Slovensku je veľa iniciatív, napríklad je taká www ktopomoze.sk, tam toľko ľudí sa prihlasuje, rodín aj organizácií, ktorí by chceli pomáhať a už aj zbierajú, robia; pekné.
My sme, Združenie kresťanských seniorov, myslím, už som to tu spomenul, aspoň kratučko, mali celú konferenciu, to bolo nedávno, dvadsiateho ôsmeho na Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorá sa volá Európsky rok rozvoja a migrácia. Tak naozaj sme tam mali, ja som to povedal, že hviezdne zastúpenie ľudí, ktorí tomuto rozumia, ale aj charitatívne organizácie, Slovenská katolícka charita, Univerzita sv. Alžbety, ktorá má 105 projektov. Počul som, že ich šéf Vlado Krčméry sadne na auto a ide úradovať ako lekár do Maďarska, nechcem hovoriť, že každý deň, ale často. Týchto utečencov vyšetruje a tak ďalej, takýchto iniciatív je tu naozaj veľa.
Tá pani Šikutová tam tiež aj prednášala, je to Liga pre ľudské práva, šikovná dievka, mladá. Tam ovšem povedala niečo, čo je v rozpore s premiérom, premiér hovoril, že 80 % sú to migranti a 20 % utečencov, tak táto žena, ktorá asi vie, čo hovorí, povedala opačne, že vlastne z tých migrantov, aj na našu konferenciu povedala, že by sme nemali hovoriť o migrácii, ale o utečencoch, že podľa jej znalosti je 80 % utečencov a 20 % migrantov. Samozrejme to, čo tu dneska hovoril minister vnútra, jak vlastne všetci utekajú do Nemecka a jak sa sem prihlásia, za chvíľu sú tu, zmiznú a tak ďalej, to sú otrasné faktá, ktoré dobre, že vieme.
Slovensko nemôže teda sa k tomuto všetkému tváriť "ja nič, ja muzikant" a týka sa to niekoho druhého. Predstavte si, že by tých desiatky tisícov pochodovali cez nás. Neviem, čo by sme urobili, no, neviem, čo by sme urobili. Maďari, chudáci, to takto zlízli a treba byť na ich strane a im v tomto smere pomôcť.
Pripomínam to, že Národná rada už viackrát mohla o tomto debatovať, sme hovorili o Sýrii, o Líbyi, o Iraku, Egypte, problémoch nielen kresťanov, ale aj o jezídoch a ďalších, dali sme uznesenia, ale Národná rada to nikdy neschválila. Mohli sme si už tie témy troška vyrovnať predtým, ale to nechcem hovoriť ako výčitku, ale ako fakt, že proste musíme troška skorej začať o tom vyprávať, ako sa to objaví, proste ten štátnik musí dopredu vedieť, že toto je problém a lups, dá to do programu.
Samozrejme, pri azylantoch chceme ľudí, ktorí tu chcú zostať, a v tomto smere sa mi zdá, že tie rodiny sú lepšie ako nejakí tí mladí s notebookmi a mobilmi, ktorí naozaj chcú ísť niekde pracovať alebo bohviečo robiť, napríklad do Nemecka alebo severských štátov.
To, čo premiér povedal na SNP (poslancovi zazvonil telefón); prúser, prúser, dobre (rečník vypol telefón); že chceme ovšem takých ľudí, ktorí sú nám blízki kultúrne, nábožensky a aj inými hodnotovými našimi kritériami, uznávajú našu ústavu, to, myslím, je dôležité a takto asi by to malo byť.
Nedávno moja sestra išla z Budapešti cez autostrádu a videla tú masu tých ľudí ubiednených tam, to už tu niekto pred chvíľou povedal, ale bola v takom šoku, keď videla tých tisíc emigrantov, jak tam idú vedľa autostrády, že to bolo naozaj hrozné. V tomto smere je dôležité, že V4 drží spolu, lebo je to predsa 60-miliónová sila, ale v tomto smere V4 by mala aj v iných prípadoch držať spolu, a je to sila, ktorú Európska únia nemôže celkom len tak ignorovať.
Také otázky, že ja som napríklad 1970 v Nemecku už na nejakej Alexander Humboldt stáži ako matematik, vedec, už vtedy tam žilo 4 milióny Turkov, odvtedy sa to ešte viac nabaľovalo a tak ďalej, že naozaj tá prvá generácia ešte jakšt tak, ale tá druhá začne byť zlá. Tá druhá zisťuje, že nemá tie šance, čo majú domáci, že musia len robiť a tak ďalej, si myslia a naraz začnú byť radikáli a sú nespokojní, radikalizujú situáciu. To teraz zažívajú v Nemecku, vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii a k tomu by sme, samozrejme, my nemali dôjsť, ale tam sa chyby spravili dávno predtým, neintegrované časti miest sú tam a je to hrozné teraz, neviem, kto to takto vyrieši. To, že v Rakúsku, no 14-tisíc teraz migrantov, 90 tuším požiadalo o azyl, to je tiež, a všetci chcú ísť ďalej, to je tiež absurdné, treba to vedieť teda, samozrejme.
Ten telefón ma troška vyrušil, že vlastne kde som teraz, no už na konci, na konci, dobre. Poradil mi pán poradca. (Rečník ukázal prstom na spravodajcu.)
Chcem ukázať, že nedávno som bol na recepcii vietnamskej, 70 rokov mal aj stolný tenis, Asian, sú ľudia, ktorí sa chcú zaintegrovať, naozaj nie ich je veľa, pár tisíc, ale sú zaintegrovaní, sú naozaj prínosom naším a myslím, že toto je tiež dobrý príklad na to, že by v budúcnosti sme mohli niečo v tomto smere my robiť.
No, posledná poznámka, čo mám, chcem ešte to upozorniť, že naozaj tých ekonomických migrantov treba odlíšiť od tých nebodaj teroristov alebo tých ľudí, čo naozaj zachraňujú majetok, život, a majetok často ani nie, zostal doma. Lenže upozorňujem na to, čo všetci vieme, že je tu demografická kríza, starých je stále viac, deti sa nerodia, a teda skôr-neskôr tu nebudeme mať ľudí na prácu, aj keď dneska je ešte nezamestnanosť. Ja si nebudem čítať štatistiky, neviem ich teraz presne, ale sú otrasné, za 10 rokov tu bude 20-tisíc neobsaditeľných miest a v roku 2050, to sa pamätám, 200-tisíc alebo 250-tisíc neobsaditeľných nami miest. Čiže rozmýšľať troška dopredu a teda skôr, mnohé štáty to riešia práve migrantmi, ale minimálne uvažovať o tom, že ako budeme v budúcnosti zaplňovať tieto základné pracovné miesta, mnohí z nich sú aj kvalifikovaní a seriózni, pracovníkov. A v tomto smere nemáme nejakú politiku a ten trend tu je, málo o ňom hovoríme, najmä teraz pred voľbami, ale upozorňujem, že tu proste je.
A posledná poznámka, že vlastne mnoho svetových špičiek v literatúre, vo vede, v umení, neviem čo všetko, boli migranti, ja mám niekde veličizný plagát, na čele s Einsteinom, tí ušli pred prenasledovaním politickým, išli tam, tam, tam, tie štáty ich prijali a boli proste požehnaním pre celé ľudstvo. Čiže v tomto smere nezabudnite, keď o tomto tu hovoríme. Tak ešte jeden papier tu je, ale to už nechám nabudúce.
Ďakujem, dovidenia. Ďakujem pekne.

80.
Ďakujem.
Samozrejme, nesúhlasím s tým, aby to riešili ministri vnútra. Je to vec výsostná premiérov. A zas na druhej strane by som povedal, že aj keď som zásadne proti kvótam tiež, tak mne sa zdá, že kvóty sú len určitý odpútavací manéver alebo metóda, by som povedal, bieleho psa, kde proste mali by sme použiť metódu judo, že podáme ruku, džudo, podáme ruku a potom trhneme. Neprijmime kvóty, ale prijmime viac ľudí, ako sú kvóty. To im môžeme rovno povedať, že prijmeme.
Ja som 6. júna, to znamená pred troma mesiacmi, mal taký blog, kde som povedal teda, kde som vyzýval, aby sme dali azyl dokázane prenasledovaným kresťanom. Navrhol som, aby napríklad katolícka cirkev, ktorá má asi 1 500 farností, 400 rehoľných domov, prečo by nemohli zobrať do každej obce jednu dokázateľne prenasledovanú rodinu zo Sýrie alebo Iraku a v spolupráci s miestnymi regionálnymi a vládnymi autoritami by mohli naozaj sa snažiť ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Toto už je aj v zhode s učením aj včerajšieho prejavu Cyrila Vasiľa, ale aj pápežov, najmä stálych výziev Františka. Čiže mali by sme, aj štát, aj cirkev by mala prejsť od verbálnych pomocí ku konkrétnej pomoci utečencom.
Prejav, ktorý ste mali, pán premiér, na oslavách SNP, ten bol dobrý, pravda. Tá jedna veta, že prijmeme ľudí, ktorí sú nám blízky kultúrne, nábožensky a, myslím, ešte aj hodnotovo, názorovo, to už si, už presne neviem. Tak by to malo byť, najmä keď to vyvolalo kritiku, a aj môj ten návrh bol veľmi kritizovaný, že chceme len kresťanov. Ale keď to urobili Poliaci, tak im to nikto nevyčíta, keď to urobíme my, tak nám to vyčítajú. Čiže prijmime viac, ako sú kvóty.

Ďakujem.
Ja, samozrejme, súhlasím so všetkými štyrmi bodmi pána podpredsedu. Chcem zdôrazniť, že KDH tejto téme sa dlhodobo venuje. Pred týždňom sme mali Združenie kresťanských seniorov celodennú konferenciu na túto tému na Katolíckej univerzite. To tu nechcem viacej o tom hovoriť. Veľa sa tam povedalo, bolo tam hviezdne obsadenie prednášateľov. Iba to, že kríza tam, kde vzniká, máme ju riešiť, je už asi v niektorých krajinách, napríklad v Sýrii, Iraku, Líbyi, za bodom, keď sa to ešte dalo pomôcť. Ostatné tri body, plne s nimi súhlasím.
Tentoraz už ide o problematiku nadstranícku, že dneska sa musí Slovensko zjednotiť, aby jednotne pri riešení tohto problému, a že Národná rada mala šance sa k tomu už viackrát vyjadriť, ale opakovane možno štyri-, päťkrát to nedala do programu, a to tiež bola určitá chyba, mohli sme tam vyvetrať mnohé názory. Dobre.
Trocha som šokovaný zo stanoviska teraz Európskej komisie a iných politikov. Napríklad vyhrážky Schulzove o vojenskej sile alebo premiérky Nemecka o možnom zastavení EÚ fondov, alebo Schengen, alebo kvóty. Mali aj iní ľudia a iné politiky, iné štáty pomáhať. Napríklad Amerika, ktorá prispela v mnohom k destabilizácii, v podstate nerobí nič. Za ďalšie, arabské krajiny postavia 200 mešít v Nemecku, to ponúkli, ale pomoc, nejakých svojich súvercov prijať, nateraz nič. Ženeva má medzinárodnú organizáciu pre migráciu, 1,5-miliardový rozpočet, takisto absolútne nič.
Chcem upozorniť, že na Slovensku naozaj je veľa iniciatívy, veľa zaujímavých iniciatív, veľa nevládnych organizácií, ktoré veľa robia. A teraz slovenské fórum pre solidaritu by bol veľmi dobrý návrh, kde by naozaj nadstranícky, odborne sa o tejto téme debatovalo.
Ďakujem.

6.
Ďakujem. Ja chcem navrhnúť do programu, aby sa v pléne prerokovala aj správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2014. Táto správa sa prejednala iba vo výbore, viac, ďalej by nemala ísť. A jedná sa o dôležitú celospoločenskú tému, hodnotenie stavu Slovenska na základe 20. výročia od takzvanej pekinskej konferencie a 21. výročia takzvanej káhirskej konferencie. Ide o 12 zásad veľmi dôležitých, ktoré boli aj kontroverzné, ale aj dôležité na to, aby sa prejednali tuná v pléne a brali sa na vedomie a odsúhlasili.
Ďakujem.

52.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán generálny prokurátor, vážená pani spravodajkyňa, vážení páni poslanci, tak ja som sa už dávno prihlásil do rozpravy, možná pred troma týždňami, takže som rád, že som bol prvý. Ale teda už všeličo sa tu povedalo, takže možná budem trocha aj škrkať.

Všetci vás, pán generálny prokurátor, chvália. A ja tiež musím povedať, že je tam kus práce, dobrá správa. Vláda na vás váľa úlohy. Mne sa zdá, že na žiadne ministerstvo toľko nedáva, ako vám dáva, vy to tam máte aj napísané. A som aj rád, že posledné dve správy, ktoré naozaj sú už pred prázdninami, aj SIS-ka, aj toto, majú jasne svoju štruktúru, sú objektívne. Takže celkom ľutujem, že som vás vtedy nevolil, ale musím si to preveriť, či som naozaj vás nevolil. Ale teraz by som vás aj volil, lebo naozaj hovoríte: „Kamarát-nekamarát, z hrušky dole.“ Tesne pred prázdninami 53-minútový fundovaný prejav. My sme mali vašu správu vo výbore pre ľudské práva a tam bol váš zástupca, ale aj ten sa dobre zvŕtal, veľa otázok tam bolo. Proste tešíme sa, že je tu niekto, ktorý proste to ťahá tak, jak to má.

Ja často hovorím to, že, teraz v poslednom čase, že vlastne je málo ľudí, a vy ste medzi nimi v pozitívnom slova zmysle, nám odpovedajú na naše otázky. Ja svojho času som tu ministrovi Lajčákovi dal nejaké, v rozprave k zahraničným veciam, rôzne otázky. Neodpovedal na ne, ale vzápätí mi došlo jedenásťstranovú správu písomne na všetky odpovede, ktoré som dal. Tak vtedy som aj pochválil verejne, lebo bolo to pekné. Ale odvtedy sa táto politika celkom zmenila a už aj na týchto troch týždňoch bolo rozpráv, veľa vystúpení, veľa otázok na ministrov, aj mojich, a skutočne tí ministri odpovedajú, ale nepovedia nič k tomu, čo ste sa vy pýtali. Proste vy už nemáte možnosť. A toľkokrát to bolo, že som si to všimol, a nielen v rozpravách, ale aj v interpeláciách, aj v otázkach. Proste príde mi odpoveď, ktorá je v podstate o ničom. Ale to už možno sa tak teraz pred prázdninami patrí alebo pred voľbami.

Ale vidím, že SIS a Generálna prokuratúra, naozaj jej ide o vec a tých 105 strán, čo ste tam napísali, je skutočne, má hlavu a pätu, aj pre laika a bývalého matematika to bolo zaujímavé čítanie.

Ja tiež mám pár slov tu k špeciálnemu prokurátorovi, no. Trošku sa mýli, tých strán je tam 5,5, nie 4,5 (povedané so smiechom), ja som to už aj tam na tom výbore hovoril. Aj keď tu bol špeciálny prokurátor nedávno, tak som presne to isté mu povedal, že proste málo, by som povedal, temer oničovka. Iste oni veľa robia a je to riziková práca, ale tak stručne by nemusel, naozaj mohol by tam mať celkom viac a mohol by aj viac prezentovať svoje výsledky pred verejnosťou. Proste mlčí nedotknuteľný voľakde tam ďaleko, iste to neni jednoduché, ale raz za rok v parlamente, a to potom dvakrát sem nedošiel, raz prišiel. Povyprával, že Gorila je živá, že je toľko a toľko vyšetrovaní, toľko a toľko svedkov, 45-tisíc strán, proste dobre, len tak sa mi, v matematike sa hovorí, že to konverguje do nekonečna, k nule a takto sa to môže stať, lebo kedy sa k niečomu dopracujeme, to v podstate nikto nevie.

Tiež som bol prekvapený, že asi, tuším, 70-tisíc previerok trestných vecí vy musíte za rok urobiť. (Reakcia generálneho prokurátora.) 76-tisíc dokonca, no. Len mrzí ma, že tri podnety som aj ja dal, vy asi o tom viete, tretí ešte len čakám. Tak boli to také podnety, keď sa mi zdalo, že niekto nekvalifikovane a veľmi útočne urážal kresťanov. No keby, teraz napríklad bude bežať film, že Ježiš a jeho učeníci boli homosexuáli a proste všetko, čo s tým súvisí, no. To je ešte ďaleko, dúfam, ale to trestný čin hanobenia niekoho podľa viery, ten tu je a určite si nikto z týchto ľudí, ktorých som sa snažil na to upozorniť, si nedovolí urážať napríklad moslimov, ale do kresťanov kopnúť si hocikedy.

Čiže ja som tak spomínal pani Beňovú svojho času, potom aj pani ombudsmanku, ktorá naraz, sa mi zdalo, že spochybnila aj Ústavný súd, aj referendum, aj ústavu, keď všeličo definovala, ale to už je za nami, ešte je tam pani tá Schlesinger, na tú ešte čakám. Ja chápem, že možno aj to nemusím vždy vám posielať, že môžem to poslať niekde inšie, lebo vy to pošlete vždy na kraj, kraj to pošle na okres, okres ma zavolá, minule ma jedna veľmi milá a sympatická policajtka vyšetrovala, krásnu správu o tom napísala, takže aj teraz očakávam, že nejaká sympatická policajtka ma zavolá, len nateraz sa nič nedeje. Tak možnože ma ešte zavolá. No, tak to bola prvá strana z tejto mojej.

Teraz ešte by som sa k tomu vrátil, čo tu hovoril aj pán Zajac trocha, no. Mnoho vecí sa v novinách nafúkne, povie, upozornia na to noviny, vtedy sa toho aj vláda chytí, aj všelikto, len potom to ide tak trocha dostratena, ľudia aj zabudnú, nové kauzy prídu, teroristi a tak ďalej, no, už nechcem pripomínať emisie, keď sa 47 minule vrátilo niekde na adresy, ktoré sú známe, len sú s nimi ticho, Paroplynový cyklus je tu taká známa kauza, vždycky sa tu o nej hovorí, ale aj tá banka švajčiarska HSBC, ktorá naraz sa priznala, alebo vedelo sa, že tam majú Slováci svoje kontá, že nezdanené, že ich nahovárali na to, jak sa dá z daní vyvliecť a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré treba sledovať a proste nepustiť to dostratena, lebo potom národ si myslím, že naozaj všetci politici aj všetci poslanci len kradnú, zbíjajú, klamú a tak ďalej, nič ich nezaujíma, len ich platy, a spochybní sa celá politika. Samozrejme, vôbec to nie je tak.

To napojenie oligarchov na politiku, na médiá a na všeličo ďalšie, je tiež veľmi nebezpečné. Vidíme, aj v Čechách je to už teraz akútny prípad. Nemôžu páni oligarchovia, jak sa to nazve (povedané so smiechom), naraz všetko chcieť ovplyvňovať a všetko kúpiť a potom tie médiá aj tak vyzerajú, že vlastne musia plniť ich príkazy.

Ja tu často spomínam dva také prípady. Jeden je, už nebudem ho spomínať, ale tento prvý som hovoril desaťkrát, keď z eurofondu niekto dostal 28 mil. a ten na konci, ktorý všetko spravil, nevedia mu tri roky dať 136-tisíc. Už som interpeloval, písal, ale všetci sa tvária, že to je normálne, no. Aj na ÚVO som sa, samozrejme, pýtal, NKÚ, ministerstvo zahraničia, lebo tam má teraz momentálne s tým hriešnikom pekný džob, čo sa týka budovy v svojom areáli, to nechcem tu spomínať. Len ten prípad tu stále hovorím, nula bodov, nič. Aj ÚVO mi odpovedalo, že v podstate je to v poriadku, ale to sa týkalo trošku aj Váhostavu vtedy pri reštrukturalizácii, to už nechcem pripomínať.

Ale druhý prípad je, čo ste aj vy povedali, že nielen týrané ženy, ale aj týraní mužovia. Ja som raz blogoval taký blog, jako jeden človek za to, že ho žena označila, že sexuálne zneužíva svoje troj- a päťročné dieťa, ho hneď zabasli, dali do väzenia, 13 mesiacov sedel v Leopoldove a ešte aj niekde inde, potom ho oslobodili, pustili, nič sa mu, proste všetko sa odvolalo viac-menej, ale odvtedy mu ešte ani tú zálohu nedali, odvtedy aj súdy, je aj veľa, deti si ešte nikdy nevidel a žene sa celkom nič nestalo, ani nestane. Len to spravila ako kľudne. Čiže takýchto prípadov je veľa a si osobne myslím, že naozaj aj vo väzení je veľa ľudí, ktorí sú takto obvinení, nevedia sa obrániť a potom sedia a nespravili nič v tomto smere. Ale to možno snáď sem celkom nepatrí na takúto úroveň debaty.

Schránkové firmy, tie sa tu často spomínajú. Každá koruna, o ktorú niekto chce obtiahnuť štát za dane, sa sleduje, pokutuje a neviem, čo robí, ale keď naraz milióny a možno miliardy tečú von, tam ležia a nikto nevie, koho sú, sú to naše peniaze, sú vonku, to je masový šport v celom svete, z Afriky ťahajú všetci, doma nenehajú nič, všetko dávajú do schránkových daných firiem. Čiže tu treba aj za cenu nejakého vážne protestu v Európe povedať, že toto takto nejde a niekomu to vyhovuje, ale nám nie.

Verejné obstarávanie, tu bolo veľa vecí o tom povedané, však dva dni sme aj zákon tu preberali.

Internet je taká zaujímavá vec, kde tiež by nikto nevedel ako. Ale napríklad nedávno sa objavilo, že Slovensko je prvé v EÚ, čo sa týka detskej pornografie. Tak toto neviem, kto vysledoval, ale to boli titulky u nás.

Samozrejme, počítačové hry a násilie, to je tiež veľmi aktuálna téma. Hazardné hry takisto. Teraz beží po Bratislave táto podpisovka vlastne proti tomu, ale nechcem to hovoriť. Aj tu mám jedno, keby niekto chcel z Bratislavy podpísať, môžem dať.

Odškodnenie nemajetkových ujem. Keď pán poslanec Mičovský povie niečo a teraz o 100-tisíc euro ho žaluje niekto, ale keď od politika pýtať si milión za to, že niekto povie niečo, aj poslanec, tak sa mi zdá, že to neni férové, a už o obete rôznych násilí, ale aj nehôd a tak ďalej sa potom menej stará.

Vy tam máte za prioritu, čo sa týka európskeho predsedníctva, zvláštne také priority: vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí, podporovať vzájomné dôvery členských štátov, aj sa tam spomína v súvislosti s tou, to má blízko úrad európskej prokuratúry. To ste k tomu hovorili, mne sa to nezdá celkom relevantné, lebo tie súdne systémy sú všade asi trocha inakšie. Ale to jako priorita, to uznávanie súdnych rozhodnutí z iných štátov je zaujímavé, ale však nemusím k tomu hovoriť teraz.

Trestnosť, trestné stíhanie mladistvých, no, 3 494 ľudí neni až tak málo, iste tam rodina zlyhala, ale ja myslím, že podpora rodín, vzdelania a tak ďalej je, toto môže zmeniť ináč, to bude len narastať, no.

Dovolanie, mimoriadne dovolanie. Najprv som bol proti, ale keď ste vysvetlili, že vlastne je tam iba tuším 155 dovolaní, z toho 80 %, viac ako 80 % prešlo, možno aj to treba, ale, samozrejme, to predlžuje celkové súdne záležitosti, ale neviem si predstaviť, že okres, kraj aj najvyšší spraví niečo a je to chybné, tak to (povedané so smiechom) tí sudcovia, neviem, kde sú, keď sa toto môže stať. Súd, ktorý má byť nestranný a tak ďalej a tak ďalej, no.

Detenčné centrum, som tiež sám tu mal poznámku, to už sme aj na výbore debatovali, to je veľmi vážna vec tu, naozaj by mala vláda k tomu dať aj do budúceho programového prehlásenia, hocijaká, ktorá bude.

Pán generálny prokurátor, tak len takto expres rekomando, už je veľa hodín, ale ďakujem vám ešte raz za vašu prácu a teda musím povedať, že to, čo som pred rokom povedal, že ten Martin Lauko, váš kolega, ma stále bije v pingpongu, tak sa to už otočilo, napríklad túto stredu dostal na frak, takže ho napomeniem, že musí viac trénovať, lebo robí hanbu Generálnej prokuratúre v pingpongu. V pingpongu.

Ďakujem.

68.
Ďakujem veľmi pekne. Poslanecká imunita , že sme vtedy tak rýchlo hlasovali, verne vyhlasujem, bol som somár, že som sa dal na to nahovoriť, ale boli by ma zabili, keby som to neurobil. Potom bolo aj zmrazenie platov, to už päť rokov tu všetci robíme, sudcov, nás a tak ďalej, ale nechcem vyprávať, ale tiež je to tlak ulice. Ale toto, čo tu hovorím, to už hovorím desiatykrát a budem hovoriť ešte ako papagájček: verejné obstarávanie, reťaz firiem, jedna skrachne a už ďalší nevyplatia. Ja som to hovoril, prípad Žilinskej univerzity, ktorá 2,8 mil. z europrojektu dala firme OHL, tá si našla jednu firmu, druhú firmu, RESTAV firma, tú nechala skrachovať, a pánovi Piatakovi 136-tisíc na konci, ktorý tú celú plynofikáciu urobil, do dnešného dňa, po troch rokoch nedali ani korunu. Na začiatku bolo 2,8 miliónov. Kde sú?
Ja som o tom hovoril pánovi Ficovi tu vo veľkej rozprave. Potom pánovi Vážnemu, odpovedal na interpeláciu. Potom pánovi Kaliňákovi, odpovedal mi. Potom pani Zite Táborskej, odpovedala mi, že áno, aj Váhostav, je všetko v poriadku, má právo na rekonštrukciu a tak ďalej. Potom som išiel na NKÚ, rozprával som s pánom bývalým predsedom. Áno, sľúbil, dostal som list, teraz som ho pánovi Mitríkovi pripomenul. Dneska som poslal list, aby pokračoval v tom, že ide na Žilinskú univerzitu skontrolovať. Potom som zistil, že ministerstvo zahraničia dalo tejto firme OHL 5-miliónový, vlani aj tento rok, projekt na postavenie budovy v ministerstve zahraničia k európskemu predsedníctvu. Šéf tej firmy je Španiel, potom je Čech, potom je jeden Slováčik, dobre. A stále je to španielska firma. Päť miliónov im dajú, ale oni 136-tisíc nevedia už tri roky zaplatiť. No, čiže toto je už také papagájčenie a na to sa ani nemusím pripravovať. Ale vždy to tu poviem, keď sa niečo takého pripomenie. A je verím, že raz ten pán Piatak aspoň tých 70-tisíc dostane a jeho firma, ktorá mala 40 ľudí, dneska má 18, neskrachuje.
Ďakujem.

Uvediem ešte pár asociácií, ktoré mi napadli.

Ešte aj dátum spotreby je zaujímavé číslo, lebo niekedy, ale to teraz bude troška skôr kritické, sú to mesiace, skutočne mesiace môžu potraviny vydržať len vtedy, keď sú tam nejaké veľmi konzervačné činidlá, ktoré sú určite nezdravé. A teda to som vždy prekvapený, keď mesiac môžem mať v chladničke niečo a stále ešte to dátum spotreby nedosiahlo.

Ďalej, pokuty. Objavilo sa tu pár naozaj miliónových pokút za prekročenie toho pri pár potravinách, čo videli v predaji, že mali prekročený dátum spotreby. Tak tiež sa mi to nezdalo celkom kóšer, ale ako neúmerné tomu a určitá konkurencia medzi reťazcami.

Na jednej strane reťazce naozaj priniesli dobré v tom, že potraviny zlacneli, možno aj keď tu bude 10-percentná daň, čo podporujem, ešte to bude lepšie, je väčší výber v tých samoobsluhách či kde, stovky druhov zo všetkého, čiže to bolo v prospech ľudí, ale na druhej strane likvidovali malých distribútorov potravín, a teda aj zamestnancov aj všeličo ďalšie priniesli. S liekmi je to podobné, nepatrí sem tiež toto, dátum exspirácie, koniec, stop. Stovky ton sa každoročne likvidujú a Slovensko naozaj masovo nakupuje lieky, tuším ich nakúpilo tento rok za 267 miliónov. Z toho polovica je za lieky, ktoré nie sú na lekársky predpis. No ja som raz bol v Spojených štátoch, kde som videl, ako tam 200 farmárov v okolí, kde som chodil, vlastne krachovalo, nikto tam nemal možnosť ani chuť ísť zbierať ovocie, zbierať broskyne, zbierať kukuricu, lebo tam došiel jeden veľký reťazec, ktorý to všetko likvidoval. Toto celkom s tým nesúvisí, ale dovolil som si to povedať, pretože je to mnohoparametrický problém, ale tento zákon treba podporiť.

Samozrejme, ten problém s DPH je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som bol druhý a naraz som už prvý prihlásený do faktických, nejako som preskočil tých svojich súperov. Ja si myslím, že to je naozaj dôležitý zákon, jednoduchý a jasný. To, že 50-tisíc ton potravín sa ročne u nás zničí, je absurdné, 30 mil. eur do luftu dneska, keď svet hladuje a umiera denne veľa detí? Samozrejme, ťažko to posielať do Afriky, ale aj tu je veľa ľudí, ktorí sú v núdzi. To, že sa veľa ton potravín vyhadzuje aj z domácností, pretože už nechutia alebo sú už tesne po hranici, to je tiež pravda. Vy ste hovorili, koľko ton to je, čo je tiež absurdné. Ja myslím, že aj obchodné siete by mali troška viac upozorňovať na to, že sú už potraviny, ktoré sú tesne pred hranicou, vždy je to tam také trocha schované. Mohlo by to byť na osve mieste, tiež si nechcú robiť konkurenciu, radšej potichu to dávajú. A to ide o dátum minimálnej trvanlivosti, teda je tam aj dátum spotreby. Aj po tej spotrebe sú tie potraviny ešte často dobré. A voľakedy tam nebol ani dátum minimálnej trvanlivosti, ani dátum spotreby, ani chladničky, dávali sme to do pivnice na schody a vydržalo to dobre a to bolo a nikto neumrel zato. Myslím, že ten zákon naozaj treba podporiť a je nadstranícky a verím, že prejde. Ďakujem.