Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2015 o 15:35 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 15:35 - 15:36 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

Ja som chcel povedať pánovi poslancovi, že, samozrejme, všetko je tu politické. Politika je starostlivosť o veci verejné, a teda nie je to nič hriešne ani negatívne. Dôležité tu je, či je to v prospech ľudí. A tentoraz sa mi zdá, že je to v prospech slovenskej kultúry a teda v prospech ľudí.

Druhá poznámka. Troška si spochybnil aj snáď Devín a naše verejnoprávne rozhlasy. Ja si myslím, že Devín je veľmi dobrý, často ho počúvam, aj Regina je dobrá, aj jednotka je dobrá, naozaj sú tam verejnoprávni, sa mi zdá. A hneď vedľa toho je Béla Bartók, teda maďarská, klasická stanica, ktorú často tiež počúvam. A teda je zaujímavé, že niekedy dávajú našich interpretov, spevákov a orchestre, neviem, či tam reciprocita funguje, ale obávam sa, že tam nefunguje.

Ešte malá historka. S tým nielen Slováci majú problémy, ale aj Česi majú problémy. Nedávno sa stalo, tuším v Prahe, že táta stál pred Orlojom so svojimi deckami a to decko mu hovorilo, že: „Tati, kdy už vylezou ti katolíci?" Takže, chudáci, tiež nevedeli, kto tam vlastne chodí.
No a posledná bude asi nevhodná poznámka, ale ja sa do všeličoho pchám a môj brat, František, mi nadáva, že teda už je toho trocha moc, a teda radil mi, aby som aj napísal nejakú operu. Tak som mu sľúbil, že to spravím. Takže teraz keď vidím, že tento zákon bude, tak možno sa aj prednostne dostanem potom do nejakého vysielania slovenského. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 15:04 - 15:05 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Ja som to tak pochopil, že samé rádiá si budú robiť vlastne tie štatistiky, dávať hlásenia, že niekto ich bude môcť kontrolovať, bude to asi Rada pre vysielanie. No skôr sa mi zdal problém troška kontrolovať, či je jedna pätina tých nových skladieb, ktoré tam majú byť. Bola taká akcia, že každú pieseň hráme iba raz v ten deň, tak aby niekto nepustil dvadsaťkrát tú istú pesničku, aj slovenskú. To by inak bola nuda. No a ja si myslím, že nejaké rádiá to spravili, že na protest proti tomuto zákonu celý deň dávali len slovenskú hudbu s tým, že nechcú to na príkaz robiť, ale chcú si to samé robiť. Ale som v ten deň celý počúval iba to rádio, lebo skutočných skladieb tam bolo veľa a dobrých. Takže ja som optimista a aj toto je krok dobrým smerom. Ale by všetky ministerstvá mali robiť preferenciu našich výrobkov a nemali by púšťať peniaze do zahraničia. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2015 14:52 - 15:02 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne dovoľte povedať pár slov k tejto téme.

Prvé, čo mi napadlo, je, prečo by sme nemohli zrovnoprávniť aj slovenčinu s češtinou a dohodnúť sa s Čechmi, že by to aj oni tak urobili, lebo tých českých pesničiek je veľa, tie české pesničky aj sú pekné a všetci im rozumieme. Ja keď som bol v Taliansku, mal som kamaráta (Lionella Cammarota), bol riaditeľ konzervatória (Santa Cecilia v Ríme), verný kamarát. Spolupracovali sme, robili sme všetko možné. A potom sa mi chcel nejako zavďačiť a povedal, že spraví jeden grandiózny koncert Slovákov. „Výborne, pán riaditeľ, dáme tam Smetanu, Dvořáka, Janáčka, Suka, Fibicha, Martinů. Tak potom som videl, že musím mu povedať, že vlastne toto sú Česi. Ale išlo o klasickú hudbu teda. A teda z toho mi aj napadlo, že sú lepší v tomto iste oni, aj v pesničkách sú aspoň takí ako my a možno aj lepší, či tá možnosť nerozšíri to aj o češtinu, napríklad. To je prvá poznámočka.

Druhá poznámočka je, že sa to týka vlastne všetkých našich ministerstiev, nielen tohto ministerstva, že vzťah Slovenska k svojim výrobkom a chránenie si tantiém alebo proste toho, že to bolo vyrobené na Slovensku, a teda je to slovenské, mali by sme viac preferovať.

Ja som za tento zákon, plne s ním súhlasím, som si ho dobre preštudoval, som za obmedzenie zahraničnej hudby tak ako je to tam formulované. A, samozrejme, rád by som to videl aj v televízii napríklad. Už tých amerických filmov a amerických seriálov je strašne, strašne veľa, najmä v komerčných televíziách. Nedá sa na to pozerať pravdupovediac. Sú to vypasované detektivečky, tam s modrými očami behajú, kosti naháňajú a tak ďalej. Je to daň za nejaké iné filmy, ktoré nám dajú. Musíme to vysielať. Upozorňujem aj Radu pre retransmisiu, že tuším jedna z televízií, nebudem ju menovať, 6. júla začína vysielať nejakú čistú lásku na nejakom ostrove, hľadajú pravú lásku dvaja úplne nahí na exotickom ostrove. To nie je reklama. To je upozornenie, že proste všimnite si, o čo sa tu vlastne jedná. A je to bitka komerčných televízií na hranici o desiatej večer a tak ďalej. Dobre, uvidíme ako to dopadne. Samozrejme, to sa týka aj potravín, to sem nepatrí, že v obchodoch je ich dosť zahraničných. Jogurty keď si kúpite, hurá, sú slovenské a naraz vidíte, že je to vyrobené v zahraničí alebo to má majiteľa v zahraničí. Ale zase som to troška zgeneralizoval. Tu ide teda o hudbu.

Samozrejme, aj mne napadli majitelia médií. O tom debatujme, kto je za tým, kto to drží, kto to využíva pred voľbami alebo aj v celom období. O tom tu reč nie je. A skutočne oligarchovia alebo ľudia, ktorí majú veľa peňazí, odniekiaľ, naraz majú v rukách médiá, papierové noviny a všetko možné, televíziu, rozhlas.

Zaujímavé je, že asi najslobodnejšie médium je dnes internet, tam naozaj, samozrejme, sa to aj preháňa niekedy, ale tam momentálne nevidieť nejaké veľké vplyvy. Každý si to môže využívať, keď chce, keď vie, tak môže s tým aj veľa dobrého aj pre firmu, aj pre seba a aj pre neviem čo všetko urobiť, či že ja som za internet a postupné obmedzovanie tých iných možností. Dobre, ale to aj život ukáže.
Samozrejme, ide o tantiémy pre našich ľudí, aby sme ich zbytočne neposielali do zahraničia, ale tam sme my nemali mieru. Je tu kríza, sme chudobný národ a tak ďalej a robíme také šou a také megakoncerty a také pozvanie všelikoho. Čiže ťažké peniaze, ktorú tu ťažko vyrobíme, posielame potom kdekade do zahraničia. Čiže toto je len poznámka k tomu, že to takto vlastne je.

Keď nejaký náš daňovník nezaplatí pár eur, tak ho naháňame po celom Slovensku, dávame mu pokuty a neviem čo všetko, ale to, že kopa peňazí tu uteká von, teda aj v kultúre, ale nielen v kultúre, sú daňové raje nezdanené s neznámymi majiteľmi, často schránkovými, aj slovenskými. A neraz tam peniažky utekajú, nám tu chýbajú, tam ležia, nie sú zdanené, nikto nevie, komu patria a tak ďalej. Čiže to je systém, zrejme európsky problém, ale treba s tým niečo robiť, lebo je to už príliš veľa a ľudia potom rezignujú a nadávajú na všetkých.
No teraz ešte pár slov k zákonu.

Tak definícia, sa mi zdá, je dobre urobená. Len jedna veta je tam taká zvláštna, že podporí slovenské hudobné rozhlasové vysielanie takých skladieb, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, to sú krásne slová, ale keď teda používajú, nechcem povedať, niektoré primitívne pesničky alebo slabé melódie, slabé texty sú to, tak neviem, či sa niekedy naozaj zaradia do kultúrneho dedičstva Slovenska, lebo kultúrne dedičstvo Slovenska je, by som povedal, posvätný termín. Čiže neviem, či by sme tam troška nemali zmeniť to, že sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Reklama je tam tak veľmi jemne možno na nátlak Európskej únie obmedzená. Týka sa to, samozrejme, fajčenia, cigariet, cigaretových výrobkov, elektronických cigariet a ich náplní. Nedajú sa zrovnávať normálne cigarety s tými elektronickými. Samozrejme, nie je tam o alkohole nič, o liekoch nič, ale to nie je vaša starosť, o erotických službách, o všelijakých chemikáliách, ktoré môžu všeličo vylepšiť aj pohoršiť, takisto nič. Čiže tých reklám je príliš veľa naozaj v komerčných televíziách. To už je taký starý otrepaný vtip, že niekto protestuje, že chce pozerať reklamy a stále musí pozerať nejaký film, vôbec nevie, o čo sa jedná. No čiže to je pravda, že tu v pôvodnom zákone bolo nejaké obmedzenie. O tom obmedzení by sa malo porozmýšľať, či naozaj nie je nutné ho nejako prikryť alebo zmeniť.
Ešte dve poznámky.

Prvá poznámka je o tých zahraničných filmoch. To som mal skôr povedať, ale tú hviezdičku som si nevšimol. Ja naozaj nevydržím viac ako päť minút pozerať nejaký taký film, lebo už, po prvé, viem, ako sa skončí, a, po druhé, je to nuda a tak ďalej. Ale teraz nedávno najnovšie, pán minister, pozerali aj ostatní film taliansky. Tri hodiny dvadsať minút som tak sedel pri televízii do polnoci. A bol to film o talianskom hercovi, spevákovi Domenicovi Modugnovi, ktorý voľakedy Volare spravil. Ale hral to férovo jeden taliansky herec. Jeho brata náhodou aj poznám. Šikovní ľudia sú to veľmi. Ale veľmi dobré to bolo. Taliani sú majstri v kinematografii. A obráťme sa tu viac na nich ako na nejaké iné kinematografie. A to sa mi páčilo, ako tá cesta hore bola ťažká, ako bojoval, ako spieval naozaj v apúlčine, neapolčine, sicílčine. Ale presadil sa, veľmi, veľmi pekný film to bol. Ale to skutočne sem moc nepatrí, pán minister, prepáčte, ale keď ste to nevideli, pozrite si to, oplatí sa to vidieť.

Posledná poznámka. Oceňujem to, že je tam vyhláška o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím a aj zrakovým postihnutím. Ja som dal pred mesiacom interpeláciu, som aj dostal odpoveď na ňu, ministrovi Draxlerovi na tému novely zákona ohľadom posunkovej reči pre úplne nepočujúcich, aby sa táto reč dostala na úroveň vlastne normálnej reči, aby sme sa nesnažili ich učiť jazyk alebo reč, keď sú úplne sluchovo postihnutí, ťažko sa to naučia, posunková reč je tá, ktorá to nahradzuje. A je taký zákon, ktorý to zrovnoprávňuje, ale nemá vykonávaciu vyhlášku stále. A bolo by treba aj ten zákon novelizovať. Pán minister mi odpovedal, že teda takú novelu aj vyhlášku treba pripraviť. Povedal, že nie je v tom kompetentný. Takže je dosť možné, že vy ste v tom kompetentný, takže by som sa aj rád dozvedel, aby som nemusel naháňať ďalších, či ste vy v tomto smere kompetentný a...

Neviem, prečo mi tu hviezdička stále svieti, že mám končiť. Takže pravdepodobne by som mal asi končiť. To prvý raz vidím. (S úsmevom povedané.) To bude nejaká sabotáž. (Reakcia z pléna.) Tu mi svieti, že mám končiť. Po troch rokoch som si to konečne všimol. Dobre, ďakujem, končím.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 11:29 - 11:30 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

Ďakujem. Ja budem konštruktívny ale tak k predchádzajúcemu rečníkovi a troška zabŕdnem do tých mien, ktoré pospomínal. Pán minister Hudec bol môj krajan a je z Nitry, ale teda to, keby utekal zadným vchodom, by som mu nezazlieval, ja som tiež z jednej KDH akcie utekal zadným vchodom v Komjaticiach, dodnes im to neviem "odpustiť", ale tie busty, ktoré voľakedy dal postaviť, by som si rád pozrel. A keby bola nejaká ich výstava, by som bol za to vďačný, keby ste mi povedali, kde sa to dá pozrieť. No a potom pamätám sa na rok 1994, keď u pápeža naraz išlo päť ministrov Mečiarovej vlády, aj pán Hudec, aj ďalší. A to teda bol riadny kabaret. To si nechám na inokedy, dobre.

Ja som včera bol na spisovateľskej schôdzi predstavenstva, pozrel som si nový Literárny týždenník, tam dvojstranu a pána Danka ako spisovateľa. No tak som bol prekvapený. Ešte som si to neprečítal. Každá strana má právo sa predstavovať. Iste má strašne veľa preferencií vzhľadom na médiá a tak ďalej. Ale teda by mali svojím spôsobom povedať, že sa dištancujú od tej minulosti, kde urobili veľmi, veľmi veľa zlého, chaosu, nacionalizmu a tak ďalej. Nepovedali nikdy pardon na túto tému. Len taký nástenkový tender, ten už bol omnoho neskôr, keď už padol nacionalizmus, emisný škandál, tých 47 mil. sa znova vrátilo na slovenské adresy. Nikto to neskúma už. A nikdy sa za tým neurobila čierna čiara. Ale tak ako komunisti museli, ale nikdy to nepovedali a po revolúcii sa tvárili, že všetko je v poriadku, tak ani táto strana nemôže sa tváriť, že je všetko v poriadku. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.6.2015 18:54 - 19:03 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister a vážení kolegovia, je ich, vás tu málo, ale neobanujete, že ste ostali. Ja správu hodnotím pozitívne, aj keď zdá sa mi príliš ružová na to, čo sa dnes v Európe a vo svete deje.
Oceňujem, že na ministerstve financií sú odborníci, ktorí takéto správy dobre vypracúvajú, ale chýba mi to konštatovanie, že vlastne žijeme v prostredí európskej a svetovej krízy a tam nejaký izolovaný ostrovček stability a blahobytu, ktorý sa volá Slovensko, bude a je veľmi ťažko vybudovať. Hlboko som presvedčený, že naozaj súčasný svetový finančný systém je zlý, že nemôže závisieť napríklad na stálom zadlžovaní, tlačení nekrytých peňazí, derivátových špekulácií, áno. Donedávna sme to tlačenie nekrytých peňazí kritizovali najmä v Spojených štátoch, teraz aj Európa na to naskočila a zdá sa, že aj naše vedenie, vláda, ministri si to pochvaľujú, že to takto je fajn. Na druhej strane nič zvláštne, že na takúto triviálnu vec od roku 2008 proste nikto nikdá nedošiel (povedané so smiechom), že keď sa tlačia penízky, ktoré majú cenu vlastne tých papierikov, že sa dá z krízy dostať. Nedá sa.
No špekulácie s derivátmi. Ja tu často to spomínam. Proste zásada pracuj menej a ber viac je zaujímavá pre niekoho, ale tým, že súčasný finančný systém je odtrhnutý od produktívnej ekonomiky, tak je zameraný na rýchle zbohatnutie cez špekulácie a stabilita finančného trhu sa nedá dosiahnuť pumpovaním peňazí do krízových oblastí. To sme videli už mnohokrát, ale dneska to tak beží. A naozaj špekulácie s derivátmi sú choré a voľakedy, keď krachol Enron v 2001., bol som blízko vtedy akurát, tak všetci sa tvárili, že to je izolovaná epizóda, ale bol to, nebol to, bol to iba vrchol ľadovca, ukázalo sa to potom neskôr. A tých krachov sa ešte dočkáme viacero, no.
V súvislosti s daňami. Pán minister ma neočúva, lebo tu ho pán poslanec zabáva, ale ja mu to dám písomne, toto, čo som teraz. Lebo to bolo, neviem, či dôležité, ale... Servus, pán poslanec. Dobre.
Dane. Tu ja mám z Katolíckych novín, z poslednej strany, však vy ich asi čítate, pán minister, zambijčanka Karolína platí zo svojho... (reakcia ministra) - tam nemajú (povedané so smiechom) - príjmu 90-krát vyššiu daň ako nadnárodná spoločnosť, ktorej produkty predáva. Hovorí sa tu o nejakej spoločnosti Zambia Sugar, ktorá proste britská, ktorá dosiahla rekordné výšky, ale nič neostáva v krajine. Všetko ide von, proste také sú medzinárodné daňové pravidlá. Umožňujú presúvať zisky z chudobných krajín, kde je umiestnená výroba, do daňových rajov. A daňové raje sú aj našim problémom. Tu máme aj viacero zapísaných, ale ja vám to, pozrite si posledné Katolícke noviny z 21. 6., posledná strana. Toto je náš, samozrejme, problém. Moc o tom nehovoríme, ale tuná naháňame každého človeka, ktorý nezaplatí daň, s veľkými pokutami a s neviem čím. Naozaj jedná sa často o eurá. Ale to, že nám v schránkových firmách v daňových rajoch utekajú naozaj veľké peniaze a že tie prostriedky tu chýbajú, vlastne nevieme sa proti tomu nejako postaviť, aj keď je to proti snáď európskej legislatíve, mali by sme s tým niečo robiť, lebo proste je to zlé a choré.
O verejnom obstarávaní bolo veľa, ale takisto by som tam nejakú kapitolu snáď dal. Lebo tak ako je to dnes, že okrem troch, ktorí to zadávajú, je tam aj sedem sprostredkovateľov, že by sa to mohlo zabezpečiť platenie faktúr cez banku, kde sa dopredu dajú peniaze, že krach v reťazci jedného a ostatní ostanú potom na chunte. A že nezaplatenie posledných faktúr je teda u nás národným športom, a to často hovorím, mám na to príklady. A že to je trestný čin, k tomuto sa nevieme nejako odhodlať. Aj tu by snáď spomenuté toto ako náš problém mohol byť.
O europrojektoch už nebudem hovoriť. Mám tu tiež pasáž, mnohokrát sme o tom hovorili. Vadí mi tá veta, že americká ekonomika sa z krízy zotavila raketovo rýchlo, alebo jak je to tam napísané, neviem to prečítať. Tak toto je otáznik veľký, päť otáznikov tu mám, nechcem to vyprávať, ale sa nezotavila. Tým, že si tlačí peniaze a že proste si požičiava a ten dlh strašne narastá. Samozrejme, to neni, to je veľmi pofidérne zotavenie z krízy.
Magické slovo rast, tam sa často používa, neklesol pod hranicu 2% a zamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Len vieme, že mystifikácia stáleho rastu naozaj je dnešným boomom, ale proste točiť peniaze, aby HDP stúpalo, sa dá autonehodami, pádom lietadiel, advokátmi pre rozvody a krachmi, výmenou všetkého a tak ďalej. Čiže toto neni správny cieľ. A nielen zisk a rast, ale aj niečo iné. No, ale to teraz nechcem nikoho poučovať.
Rast zamestnanosti. Tak vieme, že keď dôjde technológia, technika, robotika, umelá inteligencia, tak tých pracovných miest bude, ale len pre kvalifikovaných. Čiže to slovo základný príjem, ako je v Saudskej Arábii alebo v niektorých iných arabských krajinách, alebo iba jednu daň spraviť, DPH. Ja to tu občas spomeniem. Je na to, sú na to pekné analýzy, že by to takto mohlo byť, aby sa veľa vecí mohlo zachrániť. No, situácia na finančných trhoch bola počas roku 2014 pozitívna. Tak ja mám zas tam päť výkričníkov. Či to naozaj tak, ale už v čase minútu po skončení nechcem to rozširovať, niekedy inokedy si na to nájdem priestor.
Demografia, posledná moja téma vlastne. Demografia. Plačeme, že teda je zlá, že zmeny v demokracii sú s nižšou pôrodnosťou, tak treba podporovať treba rodinu a slabšou migráciou. Tak teraz máme šancu nejakým spôsobom kvalifikovaných ľudí a legálnych prisťahovalcov sem dotiahnuť, no. To, že na, 8% HDP dávame na penzie, to je pozoruhodné a že z výdavkov verejnej správy tiež 36% ide na sociálne zabezpečenie, tiež veľa. Verejné služby 15,5 a tak ďalej.
Je tam asi metodika európska, že rekreácie, kultúra a náboženstvo sa dáva z 2,3 HDP z verejných výdavkov verejnej správy. Takže neni to až tak veľa, ako mnohí rozprávajú, no. To, že Slovensko má najviac obyvateľov, to, myslím, včera hlásili v rozhlase a kdekade, a že sa prvý raz otočila pôrodnosť, je väčšia ako úmrtnosť, to je, myslím si, pozitívne. Včera sme mali farský deň v Svätom Jure, a keď som tam videl, koľko je tam mamičiek budúcich, tak som sa potešil, že aspoň v Svätom Jure to, dúfam, že takto bude. Neviem ako inde.
No posledná vec, Grécko. No to už tiež teraz ťažko môžem niekoho poučovať a pýtať sa, ale ono žiada odpustenie dlhov. Voľakedy išlo o chudobné krajiny, aby sa dlhy odpustili Afrika, južná Amerika. No teraz Grécko je skutočne jedna mystifikačná téma, kde už človek nevie, kde je pravda, kto je vlastne na vine. Každý deň je to ináč, raz tak, raz tak. Samozrejme, aj ja sa pýtam, čo keď Grécko krachne. Čo keď vystúpi z eurozóny? Čo keď príde drachma? Aké sú rizika pre Európu, aké sú riziká pre nás?
Vážený pán minister, verím, že ešte, nebude to dlho, keď aj my sa vrátime k vyrovnanému rozpočtu. Ja som také dva roky zažil vo federálnej vláde. Tak neviem, či ešte existujú nejaké takéto štáty, ktoré majú vyrovnaný rozpočet, ale taká otázka rečnícka, že teda kedy budeme mať aj my vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť. Chvíľu som pretiahol. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2015 9:41 - 9:51 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

14.

Vážený pán, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí mi tuná nevhodnými poznámkami strpčovali život, lebo ja som bol 760 dní na vojne za kubánskej krízy a vy, chlapci, všecki si vybavili modré knižky a neviete, čo to je vpravo bok. Ale stále som desiatnik, takže ja už 20 rokov prosím všetkých ministrov, či by sa to nedalo vybaviť, ale už ma vyradili celkove z vojenskej tejto, takže, bohužiaľ, umriem jako desiatnik v zálohe, no dobre. Teraz už vážne.

Pán minister, prepáčte za tento, ale vyprovokovaný mojimi kolegami z KDH. Však ja im to zajtra v rade KDH osladím.

Ja som dal 27. 11. 2012, deň po tom, ako sa v Sýrii použili kazetové bomby a svojím, by som povedal, katastrofálnym účinkom, naozaj tam pobili, zabili a zmrzačili veľa ľudí, to bolo 26. 11. 2012 a deň na to som dal interpeláciu na, vtedy na ministra Lajčáka s otázkami, prečo vlastne sme ešte k tomu dohovoru nepristúpili. Ba už vtedy existovalo uznesenie Európskeho parlamentu o zákaze kazetovej munície ešte z novembra 2011 v Štrasburgu, kde naliehavo vyzývali všetky členské štáty a kandidátske krajiny EÚ, aby tento dohovor podpísali a ratifikovali najmä tí, ktorí to ešte neurobili. Napriek týmto okolnostiam vtedy ešte Slovensko nedokázalo po štyroch rokoch od začatia od procesu v Osle jasne vyjadriť svoj postoj a podpísať dohovor. Takže sme ostali jedným vtedy z posledných štátov, ktoré to nepodpísali.

Ja som vtedy dal ministrovi niektoré otázky, asi to patrilo aj ministrovi zahraničia, či to ešte vyrábame, či s tým obchodujeme, aké sú príčiny nepodpísania dohovoru a tak ešte niekoľko iných. Pán minister mi celkom seriózne odpovedal, našlo si to aj v médiách dosť veľa ohlasov, pokiaľ sa pamätám, no a odpovedal mi najmä to, že ten dohovor vníma ako významný prvok medzinárodného humanitárneho práva, čoho potvrdením je široká podpora tohto dohovoru vo svete a jej cieľ je aj zapojenie aj najväčších výrobcov a užívateľov kazetovej munície do tohto, USA, Ruská federácia, Čína a Pakistan. Tak neviem, ako to doteraz je, to by bolo zaujímavé vedieť, že či niektoré z týchto krajín už to tiež podpísali, alebo ratifikovali.

Teraz, samozrejme, jedno z dopadov uplatňovania je, dohovoru je eliminácia možnosti odbytu kazetovej munície a bolo zaujímavé prehlásenie, že dôsledkom je skutočnosť, že slovenský výrobca kazetovej munície v Dubnici nad Váhom, ZVS, utlmil výrobu a Slovensko už kazetové munície za posledné roky nevyviezlo. Samozrejme, upozorňujem na to, že likvidáciu rieši ministerstvo obrany a bude riešiť, pričom ide o technicky a finančne náročný proces. A že teda treba zohľadniť aj potrebné obranné a ekonomické obchodné aspekty, čo bolo, samozrejme, pravdou, ale čas sa pohol a za tri roky teda prichádzame už k druhému, tretiemu čítaniu.

Ospravedlňujem sa za tento úvod, ktorý snáď s druhým čítaním a tretím až tak nesúvisí, ale pripomenúť to treba a samozrejme, do dohovoru sa už nedá dať žiadna zmena, čiže vlastne tam dávať nejaké námietky alebo otázky je zbytočné. Vláda toto schválila 15. januára, však je to v správe, aj ďalšie ministerstvá sa s ním stotožnili, zahraničie a hospodárstvo pred tým, určite je to humanitárny krok, ktorý treba oceniť, lebo každá munícia je najmä hrozbou pre civilné obyvateľstvo. To zakazuje aj všetky manipulácie s ňou, samozrejme, predaj, výrobu, aj použitie pochopiteľne, no a dáva štátu osem rokov na ničenie toho, pán minister asi aj povedal. Mne sa to zdá aj dosť veľa, lebo osem rokov je dlhý čas, to sú dve vlády, sa za ten čas vymenia a potom, keby to ešte ani vtedy nešlo, potom dáva ďalšie štyri roky a potom znova ďalšie štyri roky, čiže 16 rokov tým najpomalejším likvidátorom. To sa mi zdá aj dosť, neviem, prečo tak veľa, no, iste je to technologicky náročné, to ničiť, a aj finančne, ale to možno pán minister nám ešte k tomu niečo povie.

To, že sa Slovensko v 2008 nepripojilo k tým 94 signatárom, to teda bolo zaujímavé a bolo to v roku 2008, tak už tí vtedajší ministri musia o tom uvažovať, že prečo to tak nebolo, súviselo s tým, že sme to mali asi na sklade a ja mám vážny dojem, že sme to aj predávali, pretože občas aj v novinách sa objavilo, že slovenské kazetové bomby vybuchujú. Viete, že kazetová bomba je bomba, v ktorej ďalších 20, 30 bolo trieštivých a teraz si nevyberá vojenské ciele. Míny do toho nepatria, to je zaujímavé, že tam je to, k tomu sa ešte vrátim, ale už nebudem dlho. V zmluve sa myslelo odovzdanie na ich okamžitú likvidáciu a napriek tomu potom v ďalšom sa dáva osem rokov na, to je troška taký rozpor, v preambule je veľa pekných takých zásad a toto je jedna z nich na okamžité likvidácie.

Je tam zaujímavá pasáž, že štát, ktorý má s týmto niečo dočinenia, sa by mal postarať aj o obete kazetovej munície, zaručene uplatňovanie ich práv. Tak neviem, či to neni niečo také ako reštitúcia, rehabilitácia, odškodnenie, či my máme také prípady, samozrejme, nie ani u nás, u nás ťažko boli asi tie bomby používané, však už sme 70 rokov v mieri. Ale niekde vonku s našimi bombami, keby náhodou niekto pýtal si od nás odškodnenie, že či to je právne ošetrené, či naozaj sa nemáme o tieto obete aj nejakým spôsobom postarať a to tam sa opakovane opakuje. Neviem, koho sa to teda potom týka, keď bomba vybuchne v Sýrii, pozrú, bola taká a taká.

Ďalej sa, nevzťahuje sa to na míny. Tak tam je, samozrejme, otázka aj neodborníka, lebo mína môže byť tiež kazetová, že vybuchne teda a vyletí, čiže míny, my sme v tom špecialisti na ich likvidáciu a ja som v Bosne, keď som videl, čo robia míny, keď proste desať tisíc ľuďom odtrhlo nohy a tam na desiatom poschodí panelákov si museli žiť bez výťahov, lebo elektrika nebola, nebola to žiadna švanda. Čiže tie míny sú tiež, by som povedal, vážnym svinstvom, prepáčte za výraz, a teda, keď môžu byť kazetové? To ja neviem, ako desiatnik v zálohe som sa to nedozvedel. No. Až vtedy, keď žiadame o predĺženie, musíme požiadať, nie požiadať, informovať, koľko máme tých kazetových munícií a ich typy. Tak to nechcem sa tuná na verejnom rozhodnutí pýtať, ale zrejme ešte niekde v skladoch je ich dosť. Odstránenie iste je náročné, tam som sa nedozvedel, niekto mi to aj pripomenul, že to tam je, ale nenašiel som tam, že koľko to asi môže stáť, aká je to vlastne technológia. Čiže toto bude z rozpočtu iste ministerstva. O tom postupe a technológii, ani nie technológii, skôr jak sa to vlastne robí, možná krátku otázku, ale však nie je to záväzné.

No a to, že či máme obete na našom území, to som sa už pýtal. Samozrejme, aj to ma trocha zaujíma, že kedy sme posledné predali, či už nevyrábame, to som už pred troma rokmi sa dozvedel, že nie, len my sme boli, proste ľudia, ktorí, teda štáty, ktoré vyvážali dosť toho, veľmi často sa Havlovi dáva na krk, že on vlastne nám zakázal túto výrobu a tak ďalej, ja si myslím, že to nebolo vtedy tak až. Vtedy sa proste prestali predávať tanky a kanóny, ktoré sme vedeli vyrábať, dokonca sme ich za desatinu ceny nové ponúkali všelikomu. Ja som raz dokonca aj rokoval aj v Bombaji s Indiou, keď som tade prelietaval o tom, aby sme nedali štyri za dva tankov Pakistanu, lebo India sa, a tak ďalej. Čiže vtedy išiel prudko dole, chvalabohu, v mieri už predaj zbraní a teda aj toto sa tým pádom zrejme utlmilo a mnoho iné, že.

To, že naraz 300-tis. ľudí nemalo prácu z našich vysoko kvalifikovaných zbrojoviek a aj vysoko kvalifikovaných ľudí, samozrejme bolo náhle mínus, tá, ale to sem trocha nepatrí, tá reštrukturalizácia na inú výrobu išla veľmi pomaly, ale myslím, že aj dneska ešte úspechy v automobilizme vďačia za to, že sme tam mali veľa inžinierov, aj máme, ktorí vlastne z tých čias boli zvyknutí na veľmi precíznu prácu.

Samozrejme by ma aj zaujímalo, či už Amerika podpísala toto. Ja si pamätám, že dohovor o ľudských právach detí ešte nepodpísala, to občas pripomínam, neviem prečo, ale tak viem asi prečo, lebo tam je 50 federálnych zákonov a nie v každom sú to schopní dodržať. Ale, čiže, či takú otázku, až by ste to vedeli, ale to môžeme aj v kuloári.

Pán minister, ďakujem pekne a samozrejme, dohovor podporím a možná som troška viac vyprával, jak bolo treba.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

25.6.2015 16:05 - 16:05 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

67.
Vážené panie podpredsedníčky, vážení páni ministri, dámy a páni. Ja som bol 760 dní na vojne, takže asi z pánov ministrov nikto ma neprekoná, hoci som to dotiahol len na desiatnika. A začnem teraz s interpeláciou na pána ministra obrany, aj keď tu nie je, ale iste sa to dozvie.
V poslednom čase sa mi zdá, že tých cvičení NATO vo východnej Európe začína byť akosi veľa. Je teraz také cvičenie, volá sa Slovak Shield 2015, keď ho vláda schváli, tak vlastne 320 vojakov z Ameriky a V4 budú precvičovať udržanie ochrannej územnej celistvosti štátov NATO u nás. Budú tu vojenskí ostreľovači, špeciálne jednotky, stíhači z krajín NATO, budú cvičiť na Slovensku. Slovenskí vojaci budú mať v Bulharsku naplánované ostré streľby systému protilietadlových S300. Toto vyplýva aj z návrhu na vyslovenie súhlasu vlády s prítomnosťou zahraničných vojsk na území Slovenska a začlenení Slovákov do zahraničia na účel vojenských cvičení. Je to ešte len návrh, ale určite bude schválený. V tom cvičení Slovak Shield budú precvičovať vojaci v rámci cvičenia v centre výcviku Lešť od 8. septembra do 2. októbra. Budú prebiehať aj spoločné cvičenia letectva členských štátov NATO, na Slovensku budú lietať americké stíhačky F15, 16, 18, švédske gripeny, francúzske stíhačky Mirage a Rafael. Takéto 10-dňové cvičenie bude niekedy v júli až v novembri.
Bude existovať aj spoločné cvičenie slovenských, českých a poľských síl pre špeciálne operácie. Koncom novembra a začiatkom decembra budú v Lešti vojenskí ostreľovači zo Spojených štátov, ale aj európskych krajín precvičovať tiež rôzne strelecké postupy. V Zemianskych Kostoľanoch vo výcvikovom a testovacom centre sa bude cvičiť s toxickými látkami. Budú tam Slováci, Česi, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Slováci budú aj na viacerých cvičeniach v zahraničí, asi 30 vojakov vycestuje do španielskej Zaragozy a Portugalska, kde sa uskutoční certifikácia logistickej jednotky určenej pre NATO, Risports Freeze. Dvestopäťdesiat slovenských vojakov pôjde v termíne 31. október – 25. november do Poľska, kde bude cvičenie spoločných vojenských jednotiek V4-ky Battle Groups. Šesťdesiat slovenských vojakov vycestuje do americkej Indiany, kde pôjde o spoločnú prípravu odborných jednotiek. A tak ďalej. Takýchto termínov cvičení je tu, mám ešte viacero, aj sme dostali taký zoznam, kde ich je možno dvadsaťpäť. Ale zdá sa mi, že v čase mieru, ktorý v Európe už 70 rokov vládne, začína byť toho trocha veľa. A teda Slovensko často plače, že na obranu dáva málo, čo je asi aj pravda, sľúbilo viacej v rámci vstupu do NATO, ale tieto cvičenia všetky niečo stoja. A teda by ma zaujímalo, že kto to vlastne platí, tieto cvičenia.
Druhý bod sa týka témy, proste angažovania Spojených štátov v Európe. Vieme, že americkí politici v Snemovni reprezentantov schválili rezolúciu, v ktorej vyzvali amerického prezidenta, aby podporil vyzbrojenie Ukrajiny. Spojené štáty posilňujú vojenské jednotky v pobaltských krajinách už na počet päťtisíc. Nedávno som bol s niekým, kto býval v Lotyšsku v hoteli a bol prekvapený, že tam vlastne bola všetko armáda americká.
Rozširovanie NATO. Samozrejme sme radi, že v roku 2004 sme sa tam dostali. Vtedy minister Kukan povedal: kedy, keď nie v Prahe? Bol to Big Bang, keď prijali viacero štátov, my sme ho dohonili vlastne ten dvojročný sklz. Len potom sme boli prinútení do rôznych unilaterálnych akcií bez súhlasu OSN, Bezpečnostnej rady. A teda tým, že Európska únia zanedbala obranu a že sa spolieha len na NATO, to znamená ,Spojené štáty, tým niečo nesedí v Európe a tým pádom sa dostávame aj do akcií, s ktorými naozaj nič nemáme, sme do nich zatiahnutí, čo už sa stalo aj v minulosti.
Tuná bol GLOBSEC, ja som tam vždy chodieval. Tentokrát ma nepozvali, asi vedeli prečo. Senátor McCain, ktorý je známy vietnamský veterán, tu horlil za predaj zbraní Ukrajine, za predaj dronov Ukrajine, ale nielen Ukrajine, aj ďalším, čiže ako keby biznis so zbraňami. Čiže sa mi to nepáči, keď proste by sme sa dali znova zatiahnuť niekde, kde nám to naozaj neprospeje v tomto smere.
Nedávno som videl také zábery v americkej televízii, kde reportéri sa čudovali, že cvičenia na ruskej strane sú pokladané za agresiu a za niečo veľmi protimierové, ale cvičenia NATO, ktoré veľmi tvrdo prebiehajú v baltských krajinách, tak, a s americkými vojskami, ťažkými tankami a tak ďalej, tak sú v poriadku a normálne, no. Čiže tak sa mi zdá, že balansovanie na mier – vojna neni správne. A veľmi treba zdôrazniť, že Slovensko je za mier a že teda 70 rokov sme tu mali mier, Európa si na to zvykla a teraz začať nejako hazardovať s týmto, našou situáciou, je nesprávne. Na Slovensku, v Európe sa 70 rokov nestrieľalo pokiaľ viem, od roku 40. (Reakcia z pléna.) Na hraniciach sa strieľalo, ale nebola to vojna.
Čiže pýtam sa ministra, aké je stanovisko teda Slovenska k týmto postojom, aj k rozširovaniu NATO. To, že Ukrajina sa veľmi chce dostať do NATO, sa mi zdá tiež absurdné. Za Reagana a Gorbačova sa povedalo stop rozširovaniu, potom prišli krajiny V4-ky a ďalšie krajiny a zas sa povedalo, že stop, a teraz znova. Čiže to je veľmi nebezpečné. A preto sa pýtam pána ministra, aké opatrenia alebo aký je postoj našej vlády.
Viete, že voľakedy Ján Pavol II., ktorého všetci obdivujeme, povedal, že Európa je od Atlantiku až po Ural, ba dokonca po Vladivostok. To je všetko Európa. Jána Pavla II. veľmi uznávame, ale momentálne postoje poľské, ktoré sú veľmi ústretové voči, práve proti tejto myšlienke, tak sú prekvapujúce a tí si aj v rámci V4 robia troška neplechu. Čiže to bola prvá interpelácia, ktorú dám samozrejme písomne.
A druhá by sa týkala tiež teda zmluvy TTIP. Niečo o tom už bolo, dosť veľa v európskom výbore, ja som, žiaľ, na tom poslednom zasadnutí nebol, ja som tam iba náhradník. Ale to, že sú tie podklady stále tajné, že vlastne ich, aj v Bruseli možno nahliadnuť iba v jedinej miestnosti, je zakázané robiť kópie, že iba na amerických ambasádach sa niektorí ľudia môžu s tým oboznámiť, sa mi zdá také zvláštne, keď dneska je všetko transparentné.
Zmluva zahŕňa odstránenie problémov, ktoré momentálne najmä v Amerike majú, problémy aj krízy, ale veľmi nadbieha prianiu medzinárodných koncernov. To, že tá netransparentnosť je nejako naprogramovaná, to vidieť z toho, že sa vlastne k nej veľmi ťažko dostať.
Ja mám takú analýzu, z ktorej vyplýva, že naozaj EÚ štandardy a predpisy v tej zmluve sú dané bokom. Rôzne veci, o ktorých sa tuná rozpráva, sú v Európe zakázané, napríklad rastové hormóny, antibiotiká v mäse sa tam propagujú, že geneticky modifikované potraviny sa propagujú, že hygiena spracovaných potravín má byť až pri konečnom produkte, že krmivo pre dobytok má byť geneticky modifikované a tak ďalej. Čiže toto sú niektoré veci, ktoré vyvolajú nepokoj aj otázky, a teda ja by som sa pýtal túto otázku asi na ministra hospodárstva, ale i ministrovi zahraničných vecí dám rovnakú interpeláciu, lebo patrí to asi obidvom.
Ten nadpriemerný dovoz tovaru zo Spojených štátov do Európskej únie tam tiež vidieť silno. Bez obchodu, aj bez obmedzenia. Privatizácia školstva, tlačenie malých a stredných vydavateľstiev z trhu, garancia investícií má byť pevným predmetom dohody. To je vlastne aj nadpis – TTIP znamená v preklade voľná obchodná zóna, investičná garancia. Štáty alebo podniky prídu pred súd, keď sa niekomu nebude so svojimi investíciami, čo je vždy trocha riziko, dariť. A tak ďalej. To je ďalšia téma, ktorá stojí za reč. A je zaujímavé aj to, že tam je veta, že TTIP dohoda, ten jej koncept, stojí nad všetkými zákonmi krajín, ktorých sa týka. Čiže to preferovanie tých nadnárodných koncernov a ich zisky z toho srší a to, čo u nás v Európe, našťastie, už nemáme, voľný priestor pre kapitál a dereguláciu, čo je skôr nekontrolovateľnosť finančného trhu, obchodu s derivátmi, nezdanenosť a tak ďalej. Aj v poľnohospodárstve keď tie koncerny získajú navrch, tak samozrejme malé a stredné poľnohospodárske firmy budú zanikať a závislosť najmä od zahraničia bude stúpať.
Čiže je zaujímavé, že vyvíja sa tlak na to, aby sa táto zmluva podpísala. Tvrdí sa, že je to, že to potrebuje Európska únia. A teda by sme sa pýtali, aký je vzťah Slovenska k tejto zmluve TTIP a čo robí Slovensko, aby sme si v tomto smere našu suverenitu a naše kompetencie zachovali. Lebo tá neoliberalizácia trhu sa mi zdá, že prekračuje hranice únosnosti. A aj trklo ma to, že z EÚ existuje 200 podmieňujúcich návrhov, zo strany Európskej únie, tak štátov a organizácií. Čiže zdá sa mi, že tá zmluva je ešte ďaleko od skutočnej realizácie. A teda stanovisko ministerstva zahraničia a ministerstva hospodárstva by som rád vedel.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.6.2015 11:02 - 11:02 hod.

Jozef Mikloško
Tak ja rýchlo to poviem, aby ma nevypli. Stolnotenisový zväz má za chvíľu tiež voľby a ja som sa za pána Kříža, ktorý tam už je dlho veľmi dobrý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2015 10:33 - 10:35 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

48.
Ďakujem pekne. Tie dotácie nie sú malé, ja teraz som tu našiel svoj pozmeňovák k rozpočtu a tam na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv som navrhol 769 500 euro, čiže to je naozaj veľká sila, na projekty rodovej rovnosti. Okrem toho 200-tisíc euro sa dalo do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a tak ďalej. Nechcem to tu ďalej čítať. A na tvorbu implementácie politík v oblasti ľudských práv 90-tisíc len na výdavky spojené s organizáciou sympózií, konferencií spojených s činnosťou Rady vlády pre ľudské práva, atď., 90-tisíc na tento rok.
Ja som člen Rady vlády pre seniorov, dostaneme chlebíček, už som to tu povedal, niekedy aj štrúdľu, kávu a ideme domov a nepotrebujeme žiadnych 90-tisíc na to. No dobre, to je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že pani poslankyňa predtým hovorila, ja som nechcel reagovať na jej faktickú poznámku, to násilie na ženách je fakt, ale je aj násilie na mužoch naozaj. Keď sa po rozvode dieťa stáva nástrojom vydierania zo strany ženy, je takých príkladov veľa, je celá organizácia, Únia mužov, ktorí proste sedia aj vo väzení, keď žena ho obviní, sedí vo väzení a nespravodlivo a vlastne sa nikto nestará. A keď ho pustia, že je slobodný, nič nespravil, tak sa žene celkom nič nestane. Čiže ja bojujem aj za práva mužov.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2015 10:09 - 10:19 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

40.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja mám jeden pozmeňovák, tak patrí sa asi, pravdepodobne prečítať najprv a potom ho nejakým spôsobom zdôvodniť.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Mikloška a Janky Šipošovej k vládnemu návrhu č. 575 o organizácii činnosti vlády, a tak ďalej, v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1471.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. Bod 2 znie: "V § 14 sa odsek 3 vypúšťa."
Bod 2 znie: V bode 4, v § 40x ods. 1 sa slovo "okrem" nahrádza slovom "vrátane".
Zdôvodnenie je asi také, že bod 2 vlastne dáva kompetencie ľudských práv včítane dotácií ministerstvu zahraničia. Ten celý odsek sa vypúšťa a v bode 4 § 40x sú slová "okrem poskytovania dotácií", ja ich navrhujem zmeniť – "vrátane poskytovania dotácií". Čiže aby ten presun na ministerstve spravodlivosti bol vrátane poskytovania dotácií.
Vládny návrh zákona navrhuje zveriť problematiku v oblasti ľudských práv do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti vrátane koordinačnej kompetencie, ktorú doteraz vykonávalo ministerstvo zahraničia, avšak poskytovanie dotácie v oblasti ľudských práv ponechať v pôsobnosti naďalej ministerstva zahraničia. Čiže cieľom nášho návrhu je aj presun kompetencie poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničia na ministerstvo spravodlivosti.
Pán poslanec Chmel vlastne vystupoval z pozície bývalého podpredsedu vlády zodpovedného za túto problematiku. Ja teraz som už tu asi aj povedal, že dva roky som sa tejto problematike na úrovni federácie zaoberal, tak to bolo aj celé definované, a patrili k tomu tri veľké oddelenia a široký aparát a v podstate 10 federálnych komisií, ktoré vtedy pracovali, viaceré, v oblasti ľudských práv. Ale to nechcem teraz zdôrazňovať. Čo len chcem zdôrazniť, že táto problematika skutočne patrí pod podpredsedu vlády, a ja si myslím, že za b) by mal byť aj menovaný minister Borec za podpredsedu vlády, keď získava takýto veľký balík na svoje plecia.
Problematika ľudských práv je veľmi široká problematika. Napríklad prečítajte si deklaráciu všeobecných ľudských práv OSN alebo našu ústavu, do ktorej je vnorená, celý zákon o ochrane ľudských práv. To bol federálny zákon. Tak vidíte, že tam je to veľmi široká problematika, nadrezortná, ktorá je nielen spravodlivosti, ale aj o, vnútru, ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, práva pacientov je celá kapitola, ministerstvu kultúry, kde patria cirkvi, menšiny národnostné. To doteraz neviem, kde je, mal tam byť zmocnenec, ale asi to patrí pod Úrad vlády, a tak ďalej. Čiže minister spravodlivosti bude ťažko komandovať všetkých tých ostatných alebo ich aspoň koordinovať.
Ja si myslím, že bola to z núdze cnosť, keď prestal úrad podpredsedu vlády pre tú problematiku, tak rýchlo to hodili ministerstvu zahraničia. Myslím, že tu už o tom pár slov bolo. Fakt, že na ministerstve zahraničia je oddelenie pre ľudské práva, to tam bolo roky aj bude roky, aj tento zákon ponecháva, ale to je malé oddelenie, ktoré sa venuje deklarácii OSN, Rade Európy, Európskemu parlamentu a takýmto veľkým témam, ktoré patria aj pod ministerstvo. Vlastne aj ministerstvo, konzuláty majú vážnu úlohu stále poskytovať pomoc ľuďom aj v oblasti ľudských práv v celom svete. Čiže to je vlastne konzulát za to zodpovedný aj konzulárka, ale aj to oddelenie ľudských práv je tam a bude tam naďalej.
Ja si myslím, že tá zásada je úplne triviálna, že kde sú kompetencie, zodpovednosť, tam by mali byť aj peniaze. Išlo aj o nemalé peniaze. A teda je nelogické, že peniaze zostanú tam a že ostatné padne na ministra, ktorému delimitujú jedného človeka. Jedného. Že pani štátna tajomníčka výboru hovorila, že ministerstvám dodá nejakých svojich ľudí, iste ich má, to nepochybujem, ale tá problematika bude pre nich, si myslím, že nová, a teda tam by malo byť silné oddelenie, ktoré by sa venovalo problematike ľudských práv v spolupráci s inými organizáciami. Na Slovensku ich je veľa a sú to nevládne a všelijaké iné. A teda len koordinovať túto prácu, nejakým spôsobom im pomáhať a vzájomne komunikovať, robí rada vlády. Rada vlády bude zajtra, pôjdem tam, pre ľudské práva. Aj pre seniorov je zajtra, tam chodí veľa ľudí a neviem si predstaviť, ako pán minister, ktorý je členom, ale väčšinou tam chodí štátna tajomníčka, bude celé toto viesť, lebo aparát rady vlády je predsa len veľký. Aj rozpočet tejto rady vlády je aj na tento rok veľký, myslím 90-tisíc euro, ale to som tu už hovoril pri rozpočte. Čiže samozrejme tá delimitácia by mala byť podstatne väčšia, alebo by malo byť navŕšené miestam na ministerstve spravodlivosti, aby sa to dalo koordinovať.
Niekto hovorí, že problematika ľudských práv už tu menej existuje, tak možno v kolektívnych sa to utlmilo, ale individuálnych práv je veľmi veľa. Ja som pracoval aj na KPR voľakedy, ročne 10-tisíc listov, 10-tisíc listov prišlo, keď už ľudia nevedeli, čo so svojimi problémami. Niektorí samozrejme neoprávnene na prezidenta republiky, aby jeho odborný styk s verejnosťou to riešil. Čiže to tu bude vždycky a vždy budú ľudia, ktorí budú ľudské práva nejakým spôsobom znevažovať a druhých ľudí utláčať alebo im robiť zle.
Ešte chcem pripomenúť to, že zdôvodňovanie toho presunu tiež neni dobré. Je na trištvrte stránky, ale neni dobré. Hovorí najmä o tom, že blížiace sa predstavenstvo v Rade EÚ (pozn. red.: správne má byť – "predsedníctvo v Rade EÚ"), čo bude od druhého polroka budúceho roku, a už prebiehajúce dotačné výzvy a že oni majú na starosti aj dotačné schémy, aj pre zahraničie, tak to je dôvod, prečo tie dotácie ostávajú tam. Tak to sa mi zdá, že to je veľmi slabý dôvod naozaj. Už nehovoriac o tom, že proste tá komunita, ktorá tam bola, organizovala už tú svoju stratégiu. Ja ju nechcem haniť už, však je uzavretá, vláda ju schválila, ale bol trojročný boj, polarizácia celého Slovenska. A aj tu konštatujem veľmi rád, že skúste. Tí ľudia z oblasti napríklad ochrany života, od počatia po smrť, génová manipulácia, eutanázia, trest smrti a iné veci, tam neboli zastúpení. Ani v rade, ani v tých viacerých výboroch a mali tam prakticky nulové slovo, to treba povedať. Keď vlani bol, či predvlani, Pochod za život, v Košiciach to bolo 80-tisíc ľudí, tento rok bude Pochod za život 20. septembra tu v Bratislave, všetkých vás tam pozývam, tak tí mohli a mali tam byť a mali mať možnosť aj ten materiál zmeniť. Nemali túto možnosť, neboli tam.
Čiže problematika, nechcem teraz, Poliačik tu neni, chvalabohu, problematiku LGBT, to je dôležitá problematika, ale sú 2 % z oblasti ľudských práv. A dotačne aj prílohami naozaj táto problematika bola mimoriadne preferovaná na ministerstve zahraničných vecí. Doteraz neviem celkom prečo, ale je to jedna z problematík, vážna, ale nie jediná.
No tak to by... Aha, ešte tu mám jednu poznámku. Je tam také konštatovanie chlácholivé, že ministerstvo spravodlivosti bude aktívne spolupracovať na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, v oblasti nových výziev a vo vyhodnocovaní žiadostí o dotácie. To je naozaj také, až mystifikačné, keď tam budú mať jedného človeka, možno až štyroch. Peniaze budú tam a oni budú proste posudzovať dotačné vízie a spolupracovať na dotačných schémach, a tak ďalej. No tak na túto otázku, pán minister, by som sa aj konkrétne opýtal, že jak to mienite robiť, keď tam bude všetko, rozhodovanie o peniazoch, a u vás bude proste pár ľudí, ktorí s tým začínajú, no. A možno, dúfam, že na zajtrajšiu rady vlády, už ste ju mali vy viesť, to je môj názor, alebo tam nemôžte ísť. Ale by ste tam aspoň mohli byť, aby ste videli, o čo tam kráčí. Zajtra poobede o druhej to bude.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis