Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, tak debata ide troška takým tvrdým tempom, nie som zvyknutý na takýto celkom štýl, tak ja by som si dovolil pár pokojných otázok alebo poznámok k tomuto povedať, a teda dovoľte pár slov.
Obyčajne sa z médií dozvieme, že sa niečo deje, no, veď ja moc neverím, lebo tie rôzne veci nafúkajú, povedia nie všetko, ale, bohužiaľ, my sme odkázaní len na médiá. Ja by som rád bol, keby...
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, tak debata ide troška takým tvrdým tempom, nie som zvyknutý na takýto celkom štýl, tak ja by som si dovolil pár pokojných otázok alebo poznámok k tomuto povedať, a teda dovoľte pár slov.
Obyčajne sa z médií dozvieme, že sa niečo deje, no, veď ja moc neverím, lebo tie rôzne veci nafúkajú, povedia nie všetko, ale, bohužiaľ, my sme odkázaní len na médiá. Ja by som rád bol, keby raz niektorý minister sám odhalil takéto, išiel do médií, povedal a proste potrestal ľudí, ktorí toto robia, no, toto možno ani naše vlády to predtým nerobili, ale tieto to tiež nerobia, no.
Mňa naštvalo napríklad to, keď som sa z médií dozvedel, že štátna agentúra, už neviem pre jaké veci, chce 1,4 mil. na konferenciu, tie startupy, plné noviny toho bolo. Nakoniec to z toho bolo milión, chválapánubohu, ale fakt je to strašné, no. Ja som kdekade napísal aj povedal, že často sa robia seniorské konferencie, teraz mali krásnu konferenciu európskeho rozvoja k migráciám v Ružomberku, 102 ľudí, 3 700 eur nás to stálo, bola to veľmi dobrá konferencia. Čiže ja za takýto, za ten milión som schopný zorganizovať 150 konferencií a seniori budú happy a všetci budú radi a dostanem tam hviezdne obsadenie.
Čiže je to tunel ako šľak, by som povedal, tento 1, či 1,4 mil., no. Byť ja ministrom hospodárstva, tak, samozrejme, okamžite na to šliapnem, poviem všetky položky, komu to vlastne išlo, kto je ten majiteľ, ten koncový, ktorý si rozdelil, že nech si to čítajú, bude to v novinách, možnože to neni až tak pravda, jak sa to písalo, ale bolo to strašné.
Čiže treba konať! Už je zas týždeň, dva odvtedy, a nič sa nedeje. Keď som tú startupovskú konferenciu pozeral v televízii, tak naozaj to bolo chudobné, tam tých pár mlaďasov sedelo v prvých radách a veličajzná sála s veličajzným servisom proste nobody, nikto tam nebol poriadne.
Čiže v kríze, keď nám naozaj ide o každé euro, keď sporíme atď., naraz dať milión na takéto, je naozaj, nechcem to nazvať, ale ja tu mám jedno slovo napísané, radšej to neprečítam.
Čiže vtedy som sa rozhodol, že dám svoj podpis na to, aby, na žiadosť o zvolanie tejto schôdze, lebo o týchto veciach sa treba naozaj systémovo porozprávať. Nemyslím si, že tu ide len o ministerstvo školstva alebo o chvíľu zdravotníctva a bohviečo všetko bude, ale tu ide o tunelovanie peňazí, systematické tunelovanie eurofondov. A sa to rozplemenilo tak, že je to, bohužiaľ, pravda a toto by sme mali všetci, teraz ide o Slovensko, nie o opozíciu, koalíciu, nechcem ju zastávať.
Pamätám sa na 47 mil. euro, či jak sa to volalo, misie, nie (reakcia z pléna), emisie, nie euromisie, emisie, no, tak už je to staré, tisíckrát sa to spomínalo, ale tých 47 mil. sa vrátilo na slovenské adresy a už je to v strate, už to išlo dostratena, nikomu sa nič nestalo, je to v poriadku. Ale ľudia vidia, keď oni môžu, tak aj my budeme, a teda každý na svojom mieste sa už snaží niečo uchmatnúť a stalo sa to metódou proste nášho života a to je, samozrejme, chyba.
A ja som teda chcel najmä na tejto schôdzi, aby sme tieto metódy práce nejakým spôsobom prediskutovali a aj sa poučili, že ako sa mohlo stať to, čo sa stalo. Ak niekto má, naozaj veľmi nízko postavený človek právo podpísať 460-tisíc nejakú faktúru na, však za chvíľu to poviem na čo, som si to opísal z toho materiálu, tak táto metóda práce je chorá. Naozaj, polmiliónovú faktúru by mal podpísať minister alebo štátny tajomník, alebo niekto naozaj zodpovedný, ale nie niekto tam dole niekde, kde tie peniaze potom mali isto začlenenie, pánbohvie.
Ja som 27 rokov robil teda vo vede, výskume, v školstve a v športe som bol nejaký reprezentant, 20 rokov som trénoval mládež v atletike, čiže táto tematika tohto ministerstva je mi veľmi blízka, a teda je to kľúčové ministerstvo, je to veľmi dôležité ministerstvo, lebo, povedal by som, kľúčové pre budúcnosť Slovenska, vzdelanie, šport atď., voľný čas pre deti, mládež.
To, že je to už tretí minister, to tiež nie je dobré, ale toto je ešte mladý, nový, čiže ja sa ku koncu aj za neho prihovorím, ale v tom zmysle, že iste tie tri zmeny, lebo svojím spôsobom boli z nejakých dôvodov nutné, ja do toho celkom nevidím, ale iste ani pre rezort neni dobré, keď tí ministri sa veľmi často striedajú aj za jedno volebné obdobie.
Tento minister má veľmi širokú náplň, pozrite sa na to, iste to nie je ľahké ukočírovať, a preto musí mať dobrý štátnych a musí mať dobrých riaditeľov odborov, ktorým dôveruje absolútne, aj keď niekto sa jeden, dvakrát pomýli, alebo umelo dá niečo podpisovať, to vyškrkáme a on to znova donesie, tak na druhý deň naozaj musí letieť, no, bohužiaľ.
Samozrejme, ide o tú odbornosť, aby tak ako je to inde, napríklad v Taliansku, že tí ľudia sú aj po dvadsiatich rokoch stále na tých funkciách rôznych odborných a iba špička sa mení, to by sme aj my mali k tomu dôjsť, žiaľ, 25 rokov to nevieme urobiť, je to chyba.
Ja som ministrovi, pánovi, dával otázky a interpelácie, to sa dá ľahko zistiť, a môžem povedať, že jeho odpovede boli vecné a pokojné, písomné aj ústne, čiže som bol v podstate s nimi spokojný. Aj nedávno podporil ten jako keby zákon o tých nepočujúcich, aspoň teda v odpovedi na interpeláciu doporučil, aby bol. Už že potom neprešiel, to je už niečo inšie a možno ho vylepšíme a dáme ho neskoršie.
Len ešte raz, že keď na sociálne balíky pre deti z osád dáme 460-tisíc, to je strašne veľa a to nemôže podpísať subalterný úradníček. Toto naozaj sa stalo, to treba si priznať a potom nejakého ekonóma vyhodiť z Metodicko-pedagogického centra a potom ešte dve finančné asistentky, čo to boli tam, tak sa mi zdá málo na to, aby sme ukázali, že toto naozaj sa s týmto nestotožňujeme a je to hrubá chyba, ale teda chyba náhodná, ktorá, ja obávam sa, že to tak nie je, no.
Financovanie, platenie faktúr. No, ja sa sem často vraciam takým školským iným príkladom, prepáčte, že ho ešte poviem, ale ten budem stále hovoriť, lebo tiež som zistil, že tie tunely sú všelikde inde, no. Ja som vám asi už asi desiatykrát povedal, už kto vie, môže vypnúť a čo si pozrie na internete, jak ministerstvo školstva svojho času tu za pána Čaploviča, a ten dal za pravdu mne a ten dá za pravdu tým ľuďom, ktorí nedostali tie faktúry, pán Čaplovič, aj na kontroly a všade a nepomohol si. Ministerstvo scucalo 2,8 mil. z europrojektu na Žilinskú univerzitu, elektrifikáciu. Tá dala tie peniaze OHL, teraz OHL ŽS, tí si vybrali Rekstav na realizáciu, samozrejme, oni to nevedeli spraviť, Rekstav dostal 250-tisíc. A potom finále faktúr za 126-tisíc - čiže z tých 2,8 mil. to bolo 11-krát menej - mali zaplatiť, už som to tu spomínal, pánovi Piatakovi z Ružomberka. No do dnešného dňa, tri roky je tomu, nezaplatili, ani podľa mňa nikdy nezaplatia.
Ale ja som písal premiérovi, ja som písal pánovi Vážnemu, pani Táborskej, pánovi Kaliňákovi, Lajčákovi, si neviem spomenúť ani komu všetkému. NKÚ som to osobne písal prvému, druhému. Ja si myslím, že, ja som vtedy bol vo funkcii, tak som dvihol telefón, tam zakričal, a keď to nebolo, tak som konal. Alebo mal list, hore napísal "vybaviť", bum, konal. Nič, nikto, všetci sa tvárili, že to je v poriadku. Tak to neni v poriadku.
Keď ten posledný chudák 126-tisíc euro nedostal, oni sa spokoja aj s polovicou, a nikto mu ju nedá.
Ja som išiel nedávno z Liptovského Mikuláša domov a vidím tam OHL ŽS, krásne žlté autá v nedeľu premávali, stavajú tam autostrádu, krásna tabuľa, mám ju ofotenú na mobile, europrojekt na stavbu autostrády tam. Fajn, túto OHL ŽS dostali zo Žilinskej univerzity od pani rektorky trikrát projekt nejaký. Mám to tiež vypísané niekde. Zvláštne, keď nedodržali tie prvé svoje. Oni to tiahli ďalej, ale keď si vybrali Rekstav, ktorý medzitým vraj skrachoval, ale je stále na zozname a stále, tí ľudia poutekali, sú tam dve chuderky nejaké ženy, nechcem hovoriť, že chuderky, možnože sú to sympatické dievky, ale prehrali súd a ništ! Nič sa nedeje.
Čiže na 126-tisíc nemáme právo dať príkaz, ide to z rezortu školstva, tento minister s tým nič nemá, ani pán Pellegrini s tým nič nemal, Čaplovič s tým mal, ten povedal, máte stopercentnú pravdu, pán poslanec. Tá OHL, že dostala postavenie budovy, ja to tu tiež spomínam, na predsedníctvo na ministerstve zahraničia, čiže to bola dobre zapísaná organizácia, ktorá dostala, hoci v predsedníctve je Španiel, Čech a aj Slovák. Dostali budovu. Napriek tomu nevedia toto vybaviť. Čiže tam naraz faktúra nejde a tuna môže pol milióna podpísať ekonóm z nejakého odboru ústavu. Dobre.
Ešte pár slov v závere by som povedal, no. Toto bolo k tomu prvému bodu, jak je to možné, a teda treba niečo robiť, aby toto už nebolo možné. A týka sa to mnoho ministerstiev, možno aj našich minulých, aj budúcich, ale toto nemôže proste byť, nemôže to byť.
Ja chcem niečo povedať o majetku SZM. Ja som bol dva roky za to zodpovedný. Veľa šedivých vlasov som skrz to získal, je tomu dvadsaťpäť rokov, popísal som to veľmi podrobne. Vtedy išlo o majetok troch až štyroch miliárd korún. To bolo veľa peňazí, aj veľa majetkov. Najmä federálnych, ktoré boli najmä v Čechách, ale bolo aj na Slovensku občas. Ten Junior hotel, čo teraz vyhorel, bohužiaľ, bol som tam pred pár dňami, som si to aj odfotil, tak ten tiež patrí k tomuto, ale tu nespochybujem žiadne ďalšie majetkové zmeny.
Ale Krnáčovo. Tam je krásny takýto istý hotel, možno aj omnoho, omnoho väčší, a získala ho Podbrezová svojho času a naraz je zarastený, pred dvoma rokmi som tam bol, a z balkónov rastú stromy. Veličajzný, veličajzný, no. Ale takýchto majetkov SZM v minulosti je tuná dosť, to by bol zaujímavý ten zoznam.
Nedávno som dostal z Čiech jednu hrubú knižku, tristostranovú, zajtra ju môžem doniesť, a oni zošit každý mesiac vydajú, čo sa s tým deje. Či si to nejako strážia, ale tam sa toto to schválilo 17. novembra, rok po revolúcii, 1990 - návrat majetku SSM lidu ČSFR. To bol krásny zákon, všetci sme boli nadšení. A ten majetok, čo sa dal lidu ČSFR, sa úplne rozfrckal kdekade, to by bola hrozne krásna kniha. Tí Češi mi to poslali, žiaľ, osobne nebol som schopný odpovedať, a týkalo sa to najmä českého majetku.
Ale veľmi sa obávam, že tá IUVENTA, ale to ja neviem presne, možnože to nie je pravda, ale že tiež bola v tomto majetku SZM voľakedy a že teda tých supov, ktorí sa vrhli na tieto majetky SZM, bolo naozaj už dvadsaťpäť rokov veľmi, veľmi veľa a bola by krásna vedecká práca alebo doktorandská, zistiť, že jak to pekne tieklo a kde to teraz ostalo. Malo to byť dané "lidu ČSFR", to znamená mládeži.
V personálnych veciach, no, to je ten tretí bod, tak ten tiež, samozrejme, nemôžem posúdiť, to neviem, jak to je, tí, ktorí sú bližšie, snáď to vedia, v médiách sa to nedozvieme.
Len svojho času Richetský, teraz je predseda Ústavného súdu, bol môj kolega voľakedy, tak keď niečo sa takéto stalo, len, len to bolo desaťkrát menšie alebo stokrát menšie, ako je toto, ale povedal: "Jozef, veď to je na vyhadzov, okamžite vyhodiť!" A teda už neviem, jak to skončilo, ale myslím, že sme ho nakoniec nevyhodili, ale to bolo omnoho niečo jednoduchšie, na list, ktorý, ministra napísal niekto nejakú vetu, iný, bol to Slovák, to už nechcem spomínať. Ale ja odvtedy to často povedám: "Jozef, veď to je na vyhadzov!"
Čiže toto tiež je na vyhadzov. Nehovorím, že ministra, ja nehovorím, že ministra, je tam krátko, ale je tam veľa hláv zainteresovaných a je tam veľa hláv, ktorí mali z tohto čerpať, ktorí tie balíčky mali naplniť nejakým, neviem čo, cukríky alebo keksami, alebo neviem čím. Za pol milióna sa dá všeličím toto naplniť.
No a ešte posledná veta je takáto, že na tej schôdzi, čo som hovoril, za ten milión, čo nedávno bola, ten pán Kawasaki, ktorý dostal 60-tisíc, vôbec mu to nezávidím, tak ten povedal peknú zásadu toho Steva Jobsa, ktorý, žiaľ, už umrel, ale bol iste vynikajúci manažér, že: "Šéf si musí vyberať ľudí, ktorí sú lepší, ako je on." To je zásada veľmi dôležitá. Ja môžem povedať, že som si túto zásadu v živote bral, možnože to nebolo až také ťažké nájsť lepšieho, ako som ja. Ale toto by si snáď mali aj ministri, aj pán minister, aj ďalší, že proste šikovných ľudí si tam treba zobrať, naozaj sa ich zastať a držať ich a dvíhať ich. Ale toto teda, bohužiaľ, za dvadsaťpäť rokov som málokde zbadal, ale u tejto vlády, žiaľ, tiež nie.
Dobre. Takže to by asi bolo všetko, dúfam, že som nikoho nepodráždil, a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
