Vážené striedajúce sa velenie nášho parlamentu, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, teda už asi skoro týždeň čakáme, že to bude pokračovať, vždy sa to odsúva s nejakými dôležitejšími vecami. Nakoniec vlastne už čakáme štyri roky, že táto téma do tohto parlamentu raz predsa dôjde, lebo zrejme chcem na začiatku povedať, že je to iste téma vážna, iste kontroverzná, ale prvá veta platí, že ochrana života je vec hodná...
Vážené striedajúce sa velenie nášho parlamentu, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, teda už asi skoro týždeň čakáme, že to bude pokračovať, vždy sa to odsúva s nejakými dôležitejšími vecami. Nakoniec vlastne už čakáme štyri roky, že táto téma do tohto parlamentu raz predsa dôjde, lebo zrejme chcem na začiatku povedať, že je to iste téma vážna, iste kontroverzná, ale prvá veta platí, že ochrana života je vec hodná diskusie. To všetci cítia, zo všetkých strán bariéry.
Ja by som povedal, že je to beh na dlhé trate. To vidíme už po celý čas snáď aj nášho života, najmä po revolúcii. Ale v poslednom čase sa niekoľko takých znamení časov objavilo, ktoré treba zaznamenať. Iste ste ich zaznamenali. Boli to masové pochody za život, kde prekvapujúco veľa ľudí, mladých ľudí, stredných ľudí aj seniorov prišlo. To bolo nečakané. Mobilizácia, ktorá nás aj zaväzuje. Potom tu bolo referendum, ktoré tieto otázky tiež debatovalo, nastolilo. Deväťstotisíc ľudí sa vyjadrilo v prospech tých otázok, ktoré tam boli. No ale kopu iných akcií je. Viete, že už trinástykrát sa 1. novembra sviečka za nenarodených páli a modlí sa za dušičky k tomuto. Existuje po mnohých našich cintorínoch, a nielen cintorínoch, pamätníky nenarodeným. 25. marca je Deň počatého života, aktivisti a mnohí ľudia nosia biele stužky a tak ďalej. Takýchto akcií je veľa, čiže politici musia si ich všímať a čakať aj zospodu nejakú iniciatívu, nielen, by som povedal, zvrchu.
Chcem upozorniť, že, samozrejme, je chybou, keď pod ochranou života myslíme iba potraty. To je vážnou chybou. To nie je vôbec tak. Je taká kniha, encyklika Jána Pavla II., ktorého všetci uznávali, volá sa Evangelium Vitae. Naozaj tam si možno prečítať jeho názory na všetky témy ochrany života. A tam teda ich je veľa. Aj tento náš zákon si, skoro by som povedal, väčšinu z nich svojím spôsobom osvojil ako tematiku. Základná myšlienka je, že život treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť. A teda okrem potratov, ktoré dávam na prvé miesto, ale teda neni sú v tom jeho zozname snáď ani na prvom mieste. Ďalej je tam asistovaná reprodukcia, využívanie tiel nenarodených detí k rôznym medicínskym účelom, klonovanie ľudí, biomedicínsky výskum na živých embryách, využitie buniek nenarodených detí na rôzne účely, samozrejme eutanázia, ba dokonca aj trest smrti, ktorý u nás teda nehrozí, aj bol zrušený, tak ako vo všetkých krajinách Rady Európy a Európskej únie. Čiže vlastne o tom sa vždy iba debatuje tesne pred voľbami, keď niekto vyjde s tým, že by bolo dobré ho zaviesť, ako marketingová téma.
Začnem s tými potratmi, ale hovorím, je to toho tu viac. Za chvíľu k tomu prídeme. Viete, skutočne za 42 rokov bolo na svete 1,72 miliardy umelých potratov. V roku ´95 ich bolo 46 miliónov, v roku 2003 42 miliónov. Teda asi 22 tehotenstiev, pätina takto skončila. Toto je drastické porovnanie, neni to z mojej hlavy, ale občas ho používam, že ako keby denne havarovalo 235 veľkolietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Keby jedno havarovalo, tak by sme si to určite všimli. Havaruje ich 235!
Teda bohatá Európa vymiera, to vidíme, a v roku 2003 mala 4,3 milióna potratov umelých a hrozí nám to, čo hovoria štatistiky, že v roku 2100 v nej bude na jedného Európana 14 Neeurópanov. Tento fenomén utečenectva, ktorý sa teraz prejavuje veľmi silno, toto veľmi potvrdzuje. Za 41 rokov totality napríklad v ČSSR bolo 5 080 kriminálnych a 8 300 politických vrážd, bolo 79-tisíc úmrtí pri autonehodách. A za posledných 21 rokov totality, teda k novembru ´89, bolo 1 785 000 potratov. Na Slovensku ich bolo doteraz asi 1,36 milióna, každé štvrté dieťa. Vrchol bol v ´88, keď bolo 51-tisíc, na sto narodených vtedy to bolo 70. Teraz pôrodnosť nevzrastá a potratovosť klesá. To je fajn. Aj keď sa v tomto nezohľadňuje rast používania piluliek "day after", deň potom.
To zas medicínske autority, teda farmaceutické hovoria, že ich používanie vzrastá. V roku 2005 sme mali cez 14-tisíc, v roku 2014 7 501. Tu by som chcel povedať, že uznávame pápeža Františka na základe rôznych jeho výrokov a akcií, chodí medzi ľudí a otvára témy, ktoré tu dlho neboli. A on teda na tú tému naozaj má veľa zaujímavých myšlienok. Čiže uznávame ho v tomto. A tá myšlienka, že povedzme áno životu a nie smrti, tá sa v jeho prejavoch, ktoré má každý deň ráno v Kostole sv. Marty, opakuje veľmi často.
Dnes existuje prenatálna medicína, ktorá naozaj hovorí, že čo všetko sa deje v tele matky už s plodom. Taký veľmi svetoznámy Slovák prof. Fedor Freybergh, ktorý založil tu prenatálnu medicínu, hovorí, že rast plodu v tele matky je zázrakom a že vlastne seriózni vedci ani nespochybňujú, že počiatok života je počatie. Freybergh konkrétne hovorí: "Ľudský život považujeme za nepretržitú a nedeliteľnú kontinuitu začínajúcu počatím, kde každá vývojová fáza je rovnako dôležitá a všetky sú na sebe závislé. Tehotná žena; a ,tehotný´ otec; nie je len pasívnou nositeľkou rastúceho plodu, ale veľmi aktívny účastník vzájomného psychobiologického dialógu. Ideálne by malo byť dieťa milované už prenatálne. Akým spôsobom"; toto je vážna veda; "sa s ním vtedy zaobchádza prenatálne, takým bude ono neskôr zaobchádzať so svetom. Už od momentu počatia je ako nový a jedinečný ľudský jedinec rovnocenným partnerom s kompletnou genetickou výbavou."
Dovolil by som si ešte k dvom takým témam povedať pár slov, lebo hovorím, tých tém ochrany života je veľa. Ja som, samozrejme, v máloktorých odborník. Ale ešte k eutanázii a k umelému oplodneniu, no. To sú asi také hlavné tri, ktoré sú v tomto zákone spomínané.
Iste všetci dobre viete, že eutanázia je vlastne, by som povedal ľudsky, urýchlenie smrti na požiadanie pacienta. Umelé ukončenie života lekárom, najmä spojené s veľkým utrpením, ktoré, treba povedať, dnes už dokážeme aj nejakým spôsobom utíšiť, ale, v zátvorke, často je to spojené aj s inými nelekárskymi témami. Tie témy sú napríklad to, že ten starý človek nám už zavadzia, že je chorý, že nám berie peniaze, čas, že má pekný dom a tak ďalej a tak ďalej. Toto vo svete, bohužiaľ, často z toho srší.
Eutanázia je legálna, to tiež asi všetci viete, v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku a aj v Albánsku, vo viacerých štátoch Ameriky, podrobnejšie som sledoval svojho času Oregon, kde naozaj bol prvý jeden taký, ktorý to zaviedol. Tam to neni federálne, samozrejme, ustanovené. Každá republika má svoje zákony. Tuná ide v štátoch, ktoré som spomenul, o aktívnu eutanáziu, to znamená smrť na základe žiadosti. Existuje aj pasívna eutanázia, proste prerušenie liečby v rôznych špeciálnych prípadoch. Zaujímavé je v tomto smere Poľsko, ktoré tam, ktoré to má tiež odsúhlasené, ale toto v podstate je téma, nechcem povedať, že temer vyriešená, ale proste naozaj v určitých kómatických stavoch, keď človek nemá nádej už prežiť, prerušenie liečby alebo odpojenie od prístrojov a prerušenie roky umelej výživy a tak ďalej, by som povedal, je niečo iné ako aktívna, keď vám dajú injekciu alebo niečo iné.
Ďalší problém je aj asistovaná samovražda. Je to niečo také, že pri tom vám niekto pomáha, radí, povzbudzuje k tomu, aj navádza pacienta, ktorý si už, chudák, nevie so sebou rady, aby urobil to, čo by urobiť mal, a niekde som to aj tak videl, že vlastne on si odšrófuje tú injekciu, ktorou mu začne vtekať do žily to, čo ho má prakticky zabiť.
Zaujímavé je aj to, a to sa asi celkom nevie, že v januári 2012 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu proti eutanázii, prakticky ju zakázalo. Toto by bolo dobré sa k tomu aj trocha vrátiť, keď tú tému otvárame teraz. Holandsko schválilo eutanáziu v roku 2002, napríklad len v 2014. bolo 5 366 osôb takýmto spôsobom odstránených a od roku toho 2002 doteraz je nárast 182 %, čo sa týka roku.
Teraz prebehla médiami taká správa, iste senzačná, že teda nejaká holandská organizácia, ale vraj známa a vplyvná, navrhla, aby po sedemdesiatke každý dostal zadarmo dve tabletky smrti a mal možnosť ich použiť a tak ďalej. Tak to v médiách všeličo je, takže nechcem tomu moc veriť, ale vyvolalo to veľkú diskusiu po celej Európe. Dve tabletky po sedemdesiatke, no ja už asi šesťkrát by som mohol o to požiadať.
No, posledná vec, chcem k tomuto povedať to, že vidíte, že aj keď sme vyčítali referendu, že túto otázku tam dáva, lebo fakt, že bola trocha nesúrodá s tými ostatnými, tohoročnému februárovému, tak 900-tisíc ľudí, temer 900-tisíc povedalo svoj názor, že "nie" na eutanáziu. No, čiže ľudí to tiež trápi. A veľmi úprimne poviem výrok jedného vatikánskeho kardinála, s ktorým som svojho času debatoval, že boj o potraty prehrávame a keď ho prehráme, začneme bojovať o eutanáziu. "Pripravte sa na to, pán Mikloško," to mi dávno už povedal.
Ešte pár slov k umelému oplodneniu. Tiež to nie je jednoduchá otázka, iste by lekári mali k tomu viac hovoriť, ale, samozrejme, ja, ktorý mám viac detí aj vnukov, aj všelikoho, viem, aký boží dar je dieťa, aj na starobu, aj behom celého života, jak môže manželstvá spájať a pomáhať všeličomu, je s tým aj veľa ťažkostí, trápení, to je pravda. Čiže úplne chápem každý pár, ktorý chce mať dieťa a nemôže mať dieťa a veľmi si ho praje. Čiže v tomto smere, keď ho nejakým spôsobom má, samozrejme, som rád, aj keď je tu veľmi veľa detí, ktoré sú na adopciu a ktoré nikto nechce aj z vážnych dôvodov, že svojím spôsobom sú základné génové veci, majú v prvých rokoch, keď sa všetko formuje, nejakým spôsobom pokazené, dá sa povedať. Lebo tá prenatálna medicína, to som tu už asi aj povedal, vlastne hovorí to, že keď to dieťa, vy sa mu nevenujete, keď je ešte v tele matky, keď sa mu, nepúšťate peknú hudbu, nehladkáte ho, nerozprávate sa s ním, keď sa pred ním vadíte, bijete a nebodaj ešte čo všetko iné robíte, keď je nechcené, tak to dieťa bude mať na celý život z toho problémy a keď sa narodí a budete pokračovať takto, že trebárs neni tam ani tá mama a zároveň ešte je tá rodina v rozklade, čo sa často stáva, tak to dieťa má veľmi zlú perspektívu pre život a v treťom roku sa mu zabetónuje mozog a potom je už zmeniť tie väzby v ňom veľmi ťažko.
Chcem len upozorniť, že tie metódy, ktoré existujú na túto tému, ešte sa budú vylepšovať, budú modernejšie a tak ďalej, ale sú momentálne, pokiaľ ja ich poznám, drastické voči žene a aj tie dopady na budúce deti, ešte výskum neexistuje, tak aby mohol povedať, že všecko je tam v poriadku. Ja dúfam, že je. A ďalej chcem povedať, že veľké firmy aj malé firmy z toho robia dosť veľký biznis, vidíte, tých plagátov je všade veľa. Nedávno som videl, že aj vám krásne prsia naformujú a iba za 2 490 euro, no to neni až tak veľa. Tak navrhol som to Združeniu kresťanských seniorov, že by prípadne si to viac všímali. No ale toto sem asi nepatrilo. Proste tie metódy sú drastické voči žene, to hovorím, a keď žena má zaplatiť 2-tisíc euro a potom sa to nepodarí a pýtajú za chvíľu znova to alebo trocha menej, keď chce ísť znova, tak je to také troška zvláštne, no.
Ja som zažil diskusiu, a tým túto tému skončím, v Taliansku, kde som šesť mesiacov počúval denne v rozhlase alebo v televízii, v novinách tému na umelé oplodnenie. Tam mali referendum o zmene zákona, ktorý nejaký bol a oni ďalším zákonom chceli zrušiť zákaz výskumu na embryách, zrušiť, aby maximálne len tri embryá sa vkladali do maternice a vypustiť ochranu práv embrya zo zákona. A ešte niektoré ďalšie veci. A debatovalo sa veľmi dlho. Proste všetci sa vyjadrili od ľavých po pravých a bolo veľmi zaujímavé, lekárov aj nelekárov, výsledky tej debaty, nechcem sa k tomu vracať, ale tam som troška ostal múdrejší a ostalo to na tom potom, že umelé oplodnenie je tam možné iba u dokázateľne sterilných dvojíc, nie je možné alebo zakazuje sa selekcia embryí dopredu, tie, ktoré sa nám pozdávajú, áno, tie, ktoré nie, zlikvidujeme, zakazuje sa generácia vo veľkom, proste doslova manufaktúry, lebo to sa tiež robí, zmrazuje sa to a potom tie staré sa likvidujú. Prebehla párkrát novinami správa, že v Anglicku likvidovali toľko a toľko tisíc embryí. Tak z hľadiska kresťanského a z hľadiska kresťanskej etiky vlastne tento zákon je písaný týmto štýlom, tak z hľadiska kresťanského je to absurdné a je to nedovolené, nemožné.
Čiže otvorená diskusia tam bola veľmi dobrá, to referendum neprešlo, ale som sa veľa dozvedel, čiže tá diskusia u nás prakticky vôbec o tom neexistuje, len ten plagát, že poďte tam a tam vám to urobíme, pekné dieťatko budete mať, to beží. Ale čo všetko za tým je, sa o tom málo hovorí. Veď len napríklad aj taká vec, že dieťa by mohlo mať aj troch-štyroch rodičov, pretože neviete, ktorá spermia sa zahniezdi v maternici, alebo ktoré oplodnenie, oplodnená bunka. Dieťa má právo poznať rodičov, často sú tam aj darcovia rôzni, aj neznámi a je to aj výlučne napríklad z liečenia toho dieťaťa, že niekedy treba poznať históriu rodičov a tak ďalej. Takýchto veľa otázok tam bolo, ktoré nám ani vôbec nikdy nenapadnú, ale existujú a tu my o nich málo debatujeme.
To, ešte raz zdôrazňujem, že téma ochrany života je vec hodná diskusie. To je výdobytok aj Novembra. Dovtedy to bola úplne tabu téma, tabu téma. A to, že niektorí poslanci sme to dali, pracoval na tom štáb odborníkov skoro tri roky, čiže nijako, vždy boli dôvody, prečo sa to nedostalo do pléna, ku koncu obdobia, isteže to nebolo najvhodnejšie obdobie, sme to dali do pléna a ospravedlňujeme sa za maximalistické požiadavky, ale je to aj, ako hovorím, na úrovni kresťanskej etiky a tešíme sa, že sa o nich trocha tu bude rokovať.
Napríklad taký manifest účastníkov Národného pochodu za život v Bratislave z 20. 9., nechcem ho celý čítať, citovať, požaduje, samozrejme, bežnú formu ochrany, úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť, pomoc tehotným matkám, mnohopočetným rodinám, rodinám v ťažkej životnej situácii a tak ďalej, a vyzýva poslancov Národnej rady, vládu a prezidenta, aby vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť.
V októbri 2015 som dostal ja, a iste aj vy, lebo potom som videl, že to bol asi list všetkým poslancom, od najvyššej autority na Slovensku, čo sa týka katolíckej cirkvi Mons. Stanislava Zvolenského list, kde sa píše, tri vety, citujem: "Usmrtenie každého človeka, aj nenarodeného, považujeme za morálne neprípustné a nespravodlivé. Tešíme sa, že desaťtisíce obyvateľov Slovenska vyjadrili svoj postoj k ochrane života od počatia po prirodzenú smrť a k ochrane rodiny a manželstva. Našou úlohou a prejavom ľudskosti je vytvárať podmienky, aby každé dieťa bolo prijaté. Väčšiu pozornosť si zasluhuje zlepšenie legislatívy o informovanom súhlase ženy pred potratom a podpora rodín s deťmi. Máme nádej, že sa nájde dostatok odvážnych, múdrych a mravných verejných predstaviteľov, ktorí vo svojom svedomí pochopia, že je nevyhnutné obmedziť interrupcie predovšetkým zo sociálnych dôvodov a z dôvodu pohlavia dieťaťa."
Tak niekto sa pýta, prečo sa ty do toho tiež pcháš. Viete, už v rokoch ´90 - ´91, ´92 som bol predsedom prvej porevolučnej 40-člennej komisie, ktorá sa tomuto venovala veľmi precízne. Bolo tam veľa odborníkov, samí lekári, ktorí o týchto témach debatovali a priniesli veľmi zaujímavé závery, ktoré sa potom preniesli v oboch republikách, v našej menej, ale v českej viacej, a naozaj stálo za to, za tie debaty a zápisy, ja ich ešte niekde, voľakde mám. A teda to, že máme zákony na ochranu prírody, zvierat, života, zločincov, máme, ale nenarodených vlastne zákon nechráni. Je to starý zákon, komunistický by som povedal, č. 73 z osemdesiateho šiesteho, ktorý sa temer nezmenil. Je Dohovor o právach dieťaťa, ten som tiež náhodou ja predložil, Federálne zhromaždenie ho schválilo 17. 11. 1990, prvé výročie Novembra, a Listinu základných práv a slobôd schválilo Federálne zhromaždenie 9. 1. ´91 s vetou "ľudský život je hodný ochrany pred narodením". A máme to aj v našej ústave.
Tiež druhý pamätník pre nenarodených 30. 10. 1997 pred Modrým kostolom práve naša nadácia, v ktorej som ja bol predseda, zorganizovala, je tam stále. Aj prvý pochod za život 1. 11. ´98 táto nadácia Spolupatričnosť organizovala prvý pochod na Slovensku. Teraz bolo 300 a vidíte, že za 17 rokov sa táto slávnosť zmenila na veľkú, by som povedal, manifestáciu za život. No o Košiciach, ktoré boli v 2013. svedkom tohto pochodu, už nechcem spomínať, ale tam som si na jednej konferencii dovolil povedať, tak obdivuhodné bolo, ako aj cirkev ukázala schopnosť mobilizácie a možnosti tlaku na politikov.
Ja si dovolím povedať takú jednu-dve vety, citácie na konferencii, ktorú som tam ja povedal, no, že ochrana života, to je široký, to som tu už spomínal, génové manipulácie, predávanie orgánov, už som to spomínal a že potraty sú, samozrejme, mnohoparametrickým problémom. Toto mi aj niektorí cirkevníci trocha zazlievali, a mimoparametrický v tom, že riešenie vo výchove k úcte k životu, k sexuálnej výchove, k zdravotnej starostlivosti, zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky aj bez legislatívy. Ale aj najlepší zákon, keď ho nejakým spôsobom urobíme, nič nespraví, ak sa nezmenia srdcia ľudí. To som presvedčený aj dnes a teda to, čo dnes dávame, je vlastne takým úvodom k tomuto, k tejto diskusii. A aj záverom, pretože je koniec volebného obdobia, v tomto volebnom období.
Potom sme naraz zažili 20. 9. toho roku bratislavský pochod, kde bol aj taký transparent: "Každý, kto je za potraty, sa už narodil."
František Múčka v konzervatívnom denníku zaujímavo povedal, že v priebehu dvoch rokov sa tu sformulovala nová angažovaná generácia a v dave prevažovala mladá a stredná generácia, študenti a rodiny s deťmi. Slovenské pro-life hnutie sa vyvinulo do podoby, akú môžu závidieť konzervatívci v mnohých ľudnatejších a vyspelých krajinách, nikde v strednej Európe okrem Francúzska, ani v západnej Európe neexistuje také masívne prorodinné hnutie. Naši pro-liferi vynikajú aj kultivovanosťou a tým, ako sa pokúšajú viesť dialóg s ľuďmi opačného názoru. Na rade sú teraz najmä politici. Ani jedna strana by do ulíc nedokázala priviesť desaťtisíce a sme demokratickou krajinou, v ktorej sa politika nemá meniť len výsledkami volieb, aj angažovanosťou ľudí, volanie z Bratislavy musia zobrať politici vážne. Desaťtisíce povedali "áno" pre nenarodený život, teraz je rad na parlamente a vláde, aby ich zobrali vážne.
Vážení, ďakujem, že ste ma vypočuli. Je symbolické, že tento zákon sa predsa dostal do programu a v konci celého obdobia, aj v konci tejto schôdze, ako sme hovorili, pripravoval sa dlho a bolo by škoda, keby ostal odhodený len preto, že vždy boli dôvody, prečo sa sem ešte nemohol dať.
Ešte raz hovorím, áno, je to maximalistická verzia, za to sa ja tiež trocha ospravedlňujem tým, ktorí neveria, alebo tým, ktorí majú úplne iný názor, ale demokracia spočíva v tom, že si túto vec prediskutujeme, priatelia navždy naďalej zostaneme. Viem, že pre niektorých je tento návrh príliš tvrdý, ešte raz sa im ospravedlňujem, ale musíme o tejto téme diskutovať a čo najviac sa pokúsiť zaviesť morálku do našeho života, ktorá sa z neho vytráca a vidíme, kam to všetko speje. No pri druhom čítaní určite zákon vylepšíme, to vám sľubujem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis