Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, v opačnom poradí, dobré ránko, nebolo ľahké sa dostať zo Svätého Jura sem, ale stihol som to, chvalabohu, a teda bolo by hanbou, keby tu nikto nič nepovedal. A dovolím si povedať pár slov k tejto téme, ktorá mi je svojím spôsobom roky blízka.
Vieme, že Slováci utekali do zahraničia od 18. storočia z rôznych dôvodov, že žijú v 50 štátoch sveta, že utekali za prácou, za chlebom, neskoršie komunizmus ich naháňal, mnohým išlo aj o krk, ku koncu skôr o lepší život. No a teraz zase, nechcem ich nazvať migranti ani utečenci, ani azylanti, ale zase mnohí ľudia chodia za prácou a nevieme, ktorí z nich sa ešte vrátia, ale k tomu sa ešte vrátim. Tie, určité spojenie s dnešnou situáciou vo svete, keď veľa ľudí uteká za lepším životom, za prácou a ešte za všeličím iným, tuná, samozrejme, je, nechcem sa k tomu vracať. Veľmi horlím za to, aby Slovensko bolo v tejto tematike jednotné, v tematike utečencov, azylantov, imigrantov, no a teším sa, že sa o tom diskutuje, a mrzí ma, keď okolo toho sú nejaké disproporcie na našej domácej scéne, lebo tam treba ťahať za jeden koniec. Slovensko, žiaľ, nateraz celkove odmieta prijať utečencov, to je veľmi zvláštne na kresťanskú krajinu, by som povedal, no a teda nemajú zabudnúť na to, že naši ľudia utekali von tiež a aj utekajú, nemusíme to tak nazvať, a vtedy ich prijímajú. Teraz ich prijímajú, tak aj my by sme mali byť troška veľkorysejší v súvislosti s utečencami, ale k tomu sa ešte iste tu v parlamente budeme viackrát vracať.
Tak čo sa týka štatistík, som si pozrel v internete, že v Česku je 350-tisíc ľudí, v Amerike je asi 200-tisíc, v Maďarsku 110, Veľká Británia 100, a tak to ide pomaly, Srbsko 69, Nemecko 60.
Ja keď sme, keď sme po revolúcii hneď ako prvá delegácia na jednom špeciáli leteli asi 100 ľudí do Ameriky, tak vtedy nám tam hovorili Američania, že Amerika a Kanada, že 4 milióny ľudí majú slovenský pôvod. Nemali sme dôvod tomu neveriť, samozrejme, po dvoch, troch, štyroch generáciách sa tá slovenskosť stráca, ľudia už dnes nevedia reč vôbec a nejaké spomienky na to, že ich prapradedkovia a dedkovia pochádzajú z tejto krajiny, existujú, ale sa to pomaličky stráca v celom svete, a tak to asi aj má byť.
Aj keď je zaujímavé, že napríklad v Srbsku po možná stáročiach ten pocit sa nestráca a tí ľudia tam stále pekne hovoria slovensky. A zostal som prekvapený, aj troška s otáznikom, že vlastne Srbsko je prípravou na túto funkciu riaditeľskú, že predtým to bol pán Furnik, teraz je to pán Maršo, obaja statní diplomati, takže neviem, kto je tam teraz, tak pomaly by sa mal po troch rokoch pripravovať tiež na túto riaditeľskú funkciu, ale to je skôr taký slabší vtip. Myslím, od 1. 10. došlo k zmene predsedu, čo iste bude dobré, aj ten minulý, aj tento, hovorím, boli statní a dobrí diplomati a iste v diplomacii ešte veľa urobia.
Za správou je kus poctivej práce v prospech krajanov, skutočne je tam veľa komisií, subkomisií, spolupráce s ministerstvami, spolupráce s inými organizáciami, ktoré sa o krajanov starajú. Asi z hľadiska krajanov najviac si cenia oni dotácie, aj s tým je veľa roboty, sú tam štyri komisie, ktoré to robia, prakticky predseda akceptoval všetky návrhy z komisií, ktoré prišli. Z tých 851 žiadostí som si prečítal, že 434, teda polovica, nadpolovica, väčšia polovica, bolo pozitívne vybavených. Najmä to išlo na kultúru, vzdelanie, informatiku, ten, mládež, šport, najmä šport sa mi zdá, že tam to bolo trošku menej, pár táborov, tuná ale, však to už isteže sa dá vždycky, závisí od tých žiadostí.
Ja tam, taká otázka, ktorá mi napadla, ktorá nie je triviálna, že či štáty dávajú tiež svojim národnostným menšinám nejaké peniaze. Napríklad Česká republika by mohla aj Slovákom žijúcim tam, už či nejakým organizáciám, dneska je ich veľmi veľa, dať tiež nejakú dotáciu. Ja viem, že v ´92. chodili za mnou rakúski Slováci, teda by som povedal, tam žijúci, ja som o tom intervenoval, písal, chodil za ministrom Buzekom a oni dostali potom, nehovorím, že len ja som bol na vine, tú možnosť byť národnostnou menšinou, to znamená dostávať od štátu pravidelne každý rok nie malú dotáciu. Už potom o dva roky Buzek povedal, že áno, oni začali dostávať, už prestali chodiť na krajanské stretnutia, do sprievodov atď., to je blízkosť a už úplne blízko hraníc v tomto prípade, ale to, že či vieme o tom, či tie organizácie dostávajú od vlastných nejakú dotáciu, to by ma celkom zaujímalo.
No, v dotáciách zaujímavé, že teda Srbsko a Česko sú na tých hlavných, vysokých priečkach, tak chápem Srbsko, že naozaj je tam silná komunita, stále sa hlásia za slovenskú, pekne stále hovoria írečitou slovenčinou a tak ďalej. Len to, že ich, Srbsko a Česko, silno preferujeme, Srbsko mnoho z toho, čo som hovoril, a Česko už kvôli celkovému počtu aj určitej veľkorysosti Čechov napríklad, že naši tam študujú teda v podstate zadarmo. To je ako Česi.
Ja by som teda ešte pár teda záverom svojho príspevku sa chcel, neni to celkom záver, dal niektoré otázky a pripomienky k tomuto. Nemyslím si, aby pán minister na všetky odpovedal, ale už som videl aj pána riaditeľa vonku, ja sa ho potom prípadne opýtam. Ale sú tu otázky, ktoré môžu aj verejnosť zaujímať a troška aj túto správu by bolo možné v budúcnosti aj vylepšiť.
Cirkvi, tak napríklad katolícka. Misie sú už vo svete veľmi aktívne, myslím, pred dvoma dňami mala v Taliansku 10 rokov výročie ich katolícka misia, bol tam biskup Halko. V Mníchove veľmi silná, to je prakticky jediné centrum Slovákov, kde sa oni schádzajú, či sú veriaci, neveriaci, naozaj, aj v Taliansku to tak bolo, aj tu je to, v Paríži je veľmi silná katolícka misia. Tie iste ony niečo dostávajú, ale potom v správe, keď si pozriem, tak katolícka cirkev tam má šesť riadkov. Ja som sa pýtal Halka, biskupa, ktorý je teraz šéfom zahraničných Slovákov v cirkvi, v KBS-ke, a on mi povedal, že nedostal žiadnu žiadosť, aby dal správu nejakú. No tak neviem, či je to pravda, ale určite slovenských aktivít v týchto misiách a nielen v misiách, Halko behá teraz po svete, bol v Amerike nedávno, by sa dalo viac napísať pre budúcnosť.
Evanjelická cirkev, tak isto akurát včera som bol s jej šéfom na nemeckej ambasáde a som ho aj pochválil, na štyri strany tam má písané, čiže tých sa zrejme opýtali alebo možno on iniciatívne viac napísal, to už neviem.
No ďalej, čo ma trocha zaujíma, stále ešte je také tabu témou dvojité občianstvo. Ja neviem, v ktorých štátoch je možné dvojité občianstvo, či Slováci majú aj také, aj také. Samozrejme, ten rest v Maďarsku tuná je a teraz všetky vlády okolo toho chodia tak ako okolo horúcej kaše, ale myslím, že budúca by si mala dať do poriadku aj túto tému, proste dvojité občianstvo maďarsko-slovenské.
Tiež otázka, aká je spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa o tom hovorí, ale tak len, že toto robí Matica, toto my, tak tá spolupráca mi tam trolinka chýbala. S tým súvisí aj práca komisie slovensko-maďarskej, ktorá bola taká, ktorá pripravovala všeličo, mala pripravovať, v správe je napísané, že je teraz neaktívna. No ja myslím, že už niekoľko rokov neaktívna, samozrejme, susedia, teraz sme spolu ťahali vo V4, potom neskôr vo V3, čiže túto komisiu nejako oživiť by určite nebolo zlé.
Potom sa tam hovorí aj, myslím, dosť vážne, aj vo výbore to bolo, že sa pripravuje koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom na rok 2016 a ´20. Už by malo prebiehať nejaké pripomienkové konanie alebo ako, tak by ma trocha zaujímalo, že čo tam kedy budú termíny alebo kedy sa to dostane do parlamentu.
Samozrejme, európske predsedníctvo možno nesúvisí s týmto, ale ja ho všade spomínam v súvislosti so zahraničím, lebo pri tých množstvách aktivít možno by nebolo zlé mať aj jednu aktivitu, že by proste aspoň z týchto krajín európskych sa niečo urobilo spoločné v rámci európskeho predsedníctva pre našich krajanov.
No ešte taká jedna, jeden taký, jednu takú poznámku, ktorá súvisí, neviem, či s Maticou alebo s kým, lebo tradične sú v Dulovciach; nedávno som v Dulovciach bol; slávnosti folklórne. Dulovce sú na hraniciach s Maďarskom, proste tam už keď idete chvíľočku ešte, už ste v Maďarsku. No ale pritom na týchto slávnostiach sa zúčastnili Chorváti, Rumuni a Srbi a Maďar tam nebol ani jeden. Tak to neviem teda prečo, keď je to hneď na hranici.
Dosť pekne a podrobne sa tam popisuje práca jednotlivých ministerstiev, čo je dobré, aj keď je to len mapovanie, lebo ten súvis s týmto úradom a prácou ministerstiev tam nie vždy celkom vidieť.
No, a teraz už naozaj záverom, je zaujímavé, že v tejto správe je aj program na rok 2016, stručný, ale je. Samozrejme, veľmi to závisí od rozpočtu, tak neviem, či v iných správach, ktoré tuná chodia, málokedy je aj program na budúci rok. Pretože neviete, aký dostanete rozpočet, neviete, či celkom bude, tak tie témy sú jasné. Čiže možno aj v tejto správe, je to za rok 2014, stop, a čo bude v 2016, to len pánboh asi vie. Takže možno by v budúcnosti nemusel byť ten program na ďalší rok, ktorý je ešte ďaleko, a najmä keď budú voľby.
No, záverom: Je to dôležitý úrad, treba ho podporovať, má významných diplomatov na svojom čele, mal aj má, a teda prajem mu všetko dobré a som za to, aby túto správu akceptoval parlament tak, ako je.
Ďakujem.
