Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.10.2015 o 13:10 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.10.2015 8:42 - 8:53 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, v opačnom poradí, dobré ránko, nebolo ľahké sa dostať zo Svätého Jura sem, ale stihol som to, chvalabohu, a teda bolo by hanbou, keby tu nikto nič nepovedal. A dovolím si povedať pár slov k tejto téme, ktorá mi je svojím spôsobom roky blízka.
Vieme, že Slováci utekali do zahraničia od 18. storočia z rôznych dôvodov, že žijú v 50 štátoch sveta, že utekali za prácou, za chlebom, neskoršie komunizmus ich naháňal, mnohým išlo aj o krk, ku koncu skôr o lepší život. No a teraz zase, nechcem ich nazvať migranti ani utečenci, ani azylanti, ale zase mnohí ľudia chodia za prácou a nevieme, ktorí z nich sa ešte vrátia, ale k tomu sa ešte vrátim. Tie, určité spojenie s dnešnou situáciou vo svete, keď veľa ľudí uteká za lepším životom, za prácou a ešte za všeličím iným, tuná, samozrejme, je, nechcem sa k tomu vracať. Veľmi horlím za to, aby Slovensko bolo v tejto tematike jednotné, v tematike utečencov, azylantov, imigrantov, no a teším sa, že sa o tom diskutuje, a mrzí ma, keď okolo toho sú nejaké disproporcie na našej domácej scéne, lebo tam treba ťahať za jeden koniec. Slovensko, žiaľ, nateraz celkove odmieta prijať utečencov, to je veľmi zvláštne na kresťanskú krajinu, by som povedal, no a teda nemajú zabudnúť na to, že naši ľudia utekali von tiež a aj utekajú, nemusíme to tak nazvať, a vtedy ich prijímajú. Teraz ich prijímajú, tak aj my by sme mali byť troška veľkorysejší v súvislosti s utečencami, ale k tomu sa ešte iste tu v parlamente budeme viackrát vracať.
Tak čo sa týka štatistík, som si pozrel v internete, že v Česku je 350-tisíc ľudí, v Amerike je asi 200-tisíc, v Maďarsku 110, Veľká Británia 100, a tak to ide pomaly, Srbsko 69, Nemecko 60.
Ja keď sme, keď sme po revolúcii hneď ako prvá delegácia na jednom špeciáli leteli asi 100 ľudí do Ameriky, tak vtedy nám tam hovorili Američania, že Amerika a Kanada, že 4 milióny ľudí majú slovenský pôvod. Nemali sme dôvod tomu neveriť, samozrejme, po dvoch, troch, štyroch generáciách sa tá slovenskosť stráca, ľudia už dnes nevedia reč vôbec a nejaké spomienky na to, že ich prapradedkovia a dedkovia pochádzajú z tejto krajiny, existujú, ale sa to pomaličky stráca v celom svete, a tak to asi aj má byť.
Aj keď je zaujímavé, že napríklad v Srbsku po možná stáročiach ten pocit sa nestráca a tí ľudia tam stále pekne hovoria slovensky. A zostal som prekvapený, aj troška s otáznikom, že vlastne Srbsko je prípravou na túto funkciu riaditeľskú, že predtým to bol pán Furnik, teraz je to pán Maršo, obaja statní diplomati, takže neviem, kto je tam teraz, tak pomaly by sa mal po troch rokoch pripravovať tiež na túto riaditeľskú funkciu, ale to je skôr taký slabší vtip. Myslím, od 1. 10. došlo k zmene predsedu, čo iste bude dobré, aj ten minulý, aj tento, hovorím, boli statní a dobrí diplomati a iste v diplomacii ešte veľa urobia.
Za správou je kus poctivej práce v prospech krajanov, skutočne je tam veľa komisií, subkomisií, spolupráce s ministerstvami, spolupráce s inými organizáciami, ktoré sa o krajanov starajú. Asi z hľadiska krajanov najviac si cenia oni dotácie, aj s tým je veľa roboty, sú tam štyri komisie, ktoré to robia, prakticky predseda akceptoval všetky návrhy z komisií, ktoré prišli. Z tých 851 žiadostí som si prečítal, že 434, teda polovica, nadpolovica, väčšia polovica, bolo pozitívne vybavených. Najmä to išlo na kultúru, vzdelanie, informatiku, ten, mládež, šport, najmä šport sa mi zdá, že tam to bolo trošku menej, pár táborov, tuná ale, však to už isteže sa dá vždycky, závisí od tých žiadostí.
Ja tam, taká otázka, ktorá mi napadla, ktorá nie je triviálna, že či štáty dávajú tiež svojim národnostným menšinám nejaké peniaze. Napríklad Česká republika by mohla aj Slovákom žijúcim tam, už či nejakým organizáciám, dneska je ich veľmi veľa, dať tiež nejakú dotáciu. Ja viem, že v ´92. chodili za mnou rakúski Slováci, teda by som povedal, tam žijúci, ja som o tom intervenoval, písal, chodil za ministrom Buzekom a oni dostali potom, nehovorím, že len ja som bol na vine, tú možnosť byť národnostnou menšinou, to znamená dostávať od štátu pravidelne každý rok nie malú dotáciu. Už potom o dva roky Buzek povedal, že áno, oni začali dostávať, už prestali chodiť na krajanské stretnutia, do sprievodov atď., to je blízkosť a už úplne blízko hraníc v tomto prípade, ale to, že či vieme o tom, či tie organizácie dostávajú od vlastných nejakú dotáciu, to by ma celkom zaujímalo.
No, v dotáciách zaujímavé, že teda Srbsko a Česko sú na tých hlavných, vysokých priečkach, tak chápem Srbsko, že naozaj je tam silná komunita, stále sa hlásia za slovenskú, pekne stále hovoria írečitou slovenčinou a tak ďalej. Len to, že ich, Srbsko a Česko, silno preferujeme, Srbsko mnoho z toho, čo som hovoril, a Česko už kvôli celkovému počtu aj určitej veľkorysosti Čechov napríklad, že naši tam študujú teda v podstate zadarmo. To je ako Česi.
Ja by som teda ešte pár teda záverom svojho príspevku sa chcel, neni to celkom záver, dal niektoré otázky a pripomienky k tomuto. Nemyslím si, aby pán minister na všetky odpovedal, ale už som videl aj pána riaditeľa vonku, ja sa ho potom prípadne opýtam. Ale sú tu otázky, ktoré môžu aj verejnosť zaujímať a troška aj túto správu by bolo možné v budúcnosti aj vylepšiť.
Cirkvi, tak napríklad katolícka. Misie sú už vo svete veľmi aktívne, myslím, pred dvoma dňami mala v Taliansku 10 rokov výročie ich katolícka misia, bol tam biskup Halko. V Mníchove veľmi silná, to je prakticky jediné centrum Slovákov, kde sa oni schádzajú, či sú veriaci, neveriaci, naozaj, aj v Taliansku to tak bolo, aj tu je to, v Paríži je veľmi silná katolícka misia. Tie iste ony niečo dostávajú, ale potom v správe, keď si pozriem, tak katolícka cirkev tam má šesť riadkov. Ja som sa pýtal Halka, biskupa, ktorý je teraz šéfom zahraničných Slovákov v cirkvi, v KBS-ke, a on mi povedal, že nedostal žiadnu žiadosť, aby dal správu nejakú. No tak neviem, či je to pravda, ale určite slovenských aktivít v týchto misiách a nielen v misiách, Halko behá teraz po svete, bol v Amerike nedávno, by sa dalo viac napísať pre budúcnosť.
Evanjelická cirkev, tak isto akurát včera som bol s jej šéfom na nemeckej ambasáde a som ho aj pochválil, na štyri strany tam má písané, čiže tých sa zrejme opýtali alebo možno on iniciatívne viac napísal, to už neviem.
No ďalej, čo ma trocha zaujíma, stále ešte je také tabu témou dvojité občianstvo. Ja neviem, v ktorých štátoch je možné dvojité občianstvo, či Slováci majú aj také, aj také. Samozrejme, ten rest v Maďarsku tuná je a teraz všetky vlády okolo toho chodia tak ako okolo horúcej kaše, ale myslím, že budúca by si mala dať do poriadku aj túto tému, proste dvojité občianstvo maďarsko-slovenské.
Tiež otázka, aká je spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa o tom hovorí, ale tak len, že toto robí Matica, toto my, tak tá spolupráca mi tam trolinka chýbala. S tým súvisí aj práca komisie slovensko-maďarskej, ktorá bola taká, ktorá pripravovala všeličo, mala pripravovať, v správe je napísané, že je teraz neaktívna. No ja myslím, že už niekoľko rokov neaktívna, samozrejme, susedia, teraz sme spolu ťahali vo V4, potom neskôr vo V3, čiže túto komisiu nejako oživiť by určite nebolo zlé.
Potom sa tam hovorí aj, myslím, dosť vážne, aj vo výbore to bolo, že sa pripravuje koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom na rok 2016 a ´20. Už by malo prebiehať nejaké pripomienkové konanie alebo ako, tak by ma trocha zaujímalo, že čo tam kedy budú termíny alebo kedy sa to dostane do parlamentu.
Samozrejme, európske predsedníctvo možno nesúvisí s týmto, ale ja ho všade spomínam v súvislosti so zahraničím, lebo pri tých množstvách aktivít možno by nebolo zlé mať aj jednu aktivitu, že by proste aspoň z týchto krajín európskych sa niečo urobilo spoločné v rámci európskeho predsedníctva pre našich krajanov.
No ešte taká jedna, jeden taký, jednu takú poznámku, ktorá súvisí, neviem, či s Maticou alebo s kým, lebo tradične sú v Dulovciach; nedávno som v Dulovciach bol; slávnosti folklórne. Dulovce sú na hraniciach s Maďarskom, proste tam už keď idete chvíľočku ešte, už ste v Maďarsku. No ale pritom na týchto slávnostiach sa zúčastnili Chorváti, Rumuni a Srbi a Maďar tam nebol ani jeden. Tak to neviem teda prečo, keď je to hneď na hranici.
Dosť pekne a podrobne sa tam popisuje práca jednotlivých ministerstiev, čo je dobré, aj keď je to len mapovanie, lebo ten súvis s týmto úradom a prácou ministerstiev tam nie vždy celkom vidieť.
No, a teraz už naozaj záverom, je zaujímavé, že v tejto správe je aj program na rok 2016, stručný, ale je. Samozrejme, veľmi to závisí od rozpočtu, tak neviem, či v iných správach, ktoré tuná chodia, málokedy je aj program na budúci rok. Pretože neviete, aký dostanete rozpočet, neviete, či celkom bude, tak tie témy sú jasné. Čiže možno aj v tejto správe, je to za rok 2014, stop, a čo bude v 2016, to len pánboh asi vie. Takže možno by v budúcnosti nemusel byť ten program na ďalší rok, ktorý je ešte ďaleko, a najmä keď budú voľby.
No, záverom: Je to dôležitý úrad, treba ho podporovať, má významných diplomatov na svojom čele, mal aj má, a teda prajem mu všetko dobré a som za to, aby túto správu akceptoval parlament tak, ako je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.10.2015 13:21 - 13:21 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

180.
Neviem, či poviem na vždy duchaplné poznámky pána Osuského niečo múdreho, ale plne s ním súhlasím, samozrejme. Treba široké vzdelanie, ale to vzdelanie sa roky získava zo všetkých možných kanálov, ktoré existujú. Samozrejme, ten mozog musí byť na to pripravený, aby to prijímal, a teda nieže v škole sa to učia, celý život sa učíš, stále nasávaš, stále získavaš, čiže celoživotné vzdelávanie je veľmi dôležité. Čiže plne s tebou súhlasím.

Trolinka si ty švihnutý, vieš s čím? Že si lekár, že ja mám syna lekára, čo sa, aké on sa musel učiť blbosti, všelijaké naspamäť, toto, hento, všelijaké muskulus, muskulus, hentaké latifundus a neviem čo. (Reakcia z pléna.) Existuje také? No čiže v tomto smere memorovanie lekárov je niečo inšie ako napríklad matematikov, ktorí, matematik naozaj si jednu myšlienku hneď naplní, druhá, štrnásťstranový dôkaz a pomaly ti to napadá a dôjdeš až na tú štrnástu stranu. Ale keby si mal skočiť rovno na siedmu, tak si stratený.

Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.10.2015 13:10 - 13:19 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

176.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, tak ja ďakujem, že som bol až druhý, lebo tým pádom som si ten zákon mohol prečítať a mne sa tiež páči a samozrejme, aj keby som ho neprečítal, tak už pár slov povedať k tej myšlienke stojí za to. Ja som prekvapený, že liberáli dávajú dneska celkom rozumné zákony, to nebýva vždy tak, ale to si zlepšujem, či nejako môj vzťah k vám.
Domáce vzdelávanie, prečo nie? Teraz som mal vnučku tri týždne v Anglicku, bola na farme, kde bežalo všetko týmto spôsobom. Vraj bola z toho veľmi nadšená, proste bolo tam asi desať rodín v okolí a vlastne oni si sami učili tie svoje deti na tej farme, blízko prírody, blízko zvieratiek, veľmi so športom, záhradka, atď. Bola veľmi naozaj nadšená, pred týždňom sa vrátila, aj nejaký darček mi vraj doniesla, ale ešte mi ho nedala, no uvidíme. Som úplne za to.
Ja chcem povedať toto, že v svojej mladosti, niekedy v 70. rokoch sa mi dostala anglická knižka, to by si ju mohol poslať, od Neilla Summerhill a volala sa, že anti-authoritative ercium (pozn. red.: neoverený zápis), antiautoritná výchova, je to anglický experiment. To slovo antiautoritná výchova veľmi zle znie, mnohí sú proti, ale ja som si ju veľmi podrobne prečítal, výpisky vypísal, dávno, dávno, bohužiaľ, som ju niekomu požičal a tým pádom sa mi stratila, ale ešte by nebol až taký problém sa k nej dostať, ale proste na celý život ma to ako svojím spôsobom šmrnclo a môžem povedať, že svojho prvého syna som týmto smerom vychovával, no a tie knihy nie sú až také zlé, to teraz po rokoch vidieť.

Zaujímavé, že táto bola v tom čase, niekedy v 70., 60. rokoch, koncom 60., 70. rokov metóda veľmi odsudzovaná a vlastne v Anglicku vznikla preto, ten O´Neill sa s ňou zaoberal, vznikla preto, že existovali deti, s ktorými si rodičia nevedeli rady, grázli, lumpi, nechodili do školy, na všetko kašľali. A on si zobral práve takéto deti do svojej školy a vlastne pracoval len s týmto materiálom. Čiže v tom čase ešte nemal výsledky, že by si tam zobral aj deti, ktoré boli super, atď., vtedy ešte také veci nemal. Ale výsledky z tých detí boli naozaj zázračné v tom zmysle, že veľmi u nich odhalil talent, na čo sa hodia a skoro všetci z nich boli úspešní umelci, vedci, muzikanti a veľmi tvorivo boli naladení celí. Čiže to bol jeho veľmi zaujímavý záver a preto predpoklady boli také, že tie deti boli naozaj nevychovateľné deti a z nich toto urobil. Tak ja si tie zásady do dnešného dňa dobre pamätám, ale napríklad žiadne tresty. Ja svojim deťom občas po ušiach som dal, môj otec omnoho viacej mne, a tak sa to pomaly stráca, ale občas dám decku najavo, že proste toto nie, neni žiadna tragédia. Žiadne vyhrážky, že toto ti spravím, hento spravím, žiadne kupovanie tých detí, že ak spravíš toto, tak potom toto. Ak nespravíš, tak nespravíš, atď.
Partnerský vzťah k deťom, proste žiak a učiteľ boli temer na jednej rovine, hlasovalo sa v triede a proste takéto rôzne zásady, ktorý, samozrejme, o to viac musel byť ten učiteľ kvalifikovanejší. Ten jeden z toho Summerhillu učiteľ hovoril, že bežný učiteľ sa pripravuje hodinu a ja sa musím päť hodín pripravovať na svoju hodinu a na svoje hodiny, keď chcem týmto spôsobom vychovávať. Ale možnosť výberu predmetov, keď chalan povedal, že kašle na to, tak on im to dovolil, alebo keď povedal, že nechce chodiť do školy, tak mu to dovolil, za chvíľu prišiel. Ale to už nechcem hovoriť, ale hovorím, boli to vtedy deti nevychovateľné.

No k tomu sa už nechcem vracať, ale niektoré z týchto metód je dobré si prečítať a vedieť, že proste taký ten veľmi tvrdý prístup na tie, autoritatívny, vždy všetko zakazovať, stále sledovať a trestať a byť taký, to nie. No aj v domácom vzdelaní je otázka učiteľa tam. To, že má strednú alebo vysokú školu, je troška málo. Byť učiteľom, pedagógom je aj určitý dar, talent, proste mať obrovskú lásku k deťom, toleranciu proste, čiže málokto z ľudí to má a ja som napríklad v 50. rokoch skončil školu a vtedy boli zlé pomery aj v školstve, aj všade, päťdesiate roky, každý sa bál, čiže nespomínam si na svojich učiteľov s nejakou veľkou radosťou a láskou, lebo všetci boli vtedy vystrašení a nemal som tam nejaké veľké osobnosti, ktoré by ma nejako veľmi ovplyvnili, ale to sem moc nepatrí.
Ja by som chcel ešte záverom povedať toto, že v dnešných školách skutočne učíme deti veľa vecí, ktoré im nikdy nebudú v budúcnosti treba. Na druhej strane, treba trénovať mozog. Dneska samý (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) ľudský sen, že aj s Alzheimerom, keď to učíte tých starých trénovať mozog, a to stále, stále, tak sa to v mesiaci, dvoch takého tréningu podstatne ten Alzheimer zlepší. Čiže tréning mozgu je veľmi, veľmi dôležitý, čiže v tomto smere možno aj tie rôzne veci, ktoré nikdy človek nebude potrebovať, ale že si ich musel zapamätať, že si cvičil ten mozog, sú na niečo, ale ten mozog sa dal celkom ináč nejakým spôsobom uplatniť.

Viem, že Solženicyna keď po ôsmich rokoch pustili z väzenia a išiel von, vôbec nerozumel, obchodné domy, autá. On niekde na Sibíri bol a keď sa ho potom v obchodnom dome opýtala pani predavačka, že aké má číslo košele, on nemal šajnu, že košeľa môže mať aj nejaké číslo. Proste a povedal, že toto, keby som si v svojom mozgu zapamätal, číslo svojej košele, tak automaticky nejakú inú dôležitú informáciu by som odtiaľ musel vyhodiť. Čiže dnešní ľudia majú naozaj mozog plný vecí, ktoré vôbec im tam netreba, ale to všetci dobre vieme, že aj na schopnosť mozgu a všetky naše schopnosti sa používajú možno do 5 %, že všetko ostatné sa behom života nepoužíva.
Ďalej, veľmi veľa ľudí učíme memoralizovať, proste vedieť naspamäť a vyprávať atď., toto možno v cudzích jazykoch ide, ale inde určite by to nemalo byť. Ideálom školy je chodiaca encyklopédia, proste ľudia, ktorí všetko vedia, proste pamätajú si aj ešte rôzne testy, keď v televízii atď., chodiaca encyklopédia, dneska je tento moment dosť zbytočný, pretože keď je internet, si klikneš a všetko máš veľmi rýchlo a teda nemusíš byť ty chodiaca encyklopédia, musíš vedieť, jak sa k tomu dostaneš a musíš to správne použiť. Ďalej, veľmi dôležité je naučiť človeka myslieť, proste abstraktne myslieť, rýchlo sa dostať k informáciám, ktoré máš v hlave a v správny okamih ich použiť. Keď ťa žena hreší a tebe argumenty až za dve hodiny napadnú, čo si mal povedať, to je neskoro, musí ti to napadnúť hneď. Čiže tieto vlastnosti dnešná škola obávam sa, nedáva.
Štruktúrovať poznatky rýchlo, asociatívne prechádzať a najmä tvorivosť, proste nápady, iniciatíva, dotiahnuté nápady, to sú vlastnosti, ktorá sa rátajú aj v dnešnom svete vo všetkých oblastiach. Keď máš nápady, si tvorivý, tak z teba niečo bude, keď nemáš, keď sa uspokojíš s trojkou a proste viac nechceš, tak z teba nebude nič.

Dobre, vážení, ďakujem, aj tento zákon, zdá sa mi, že určite podporím, lebo je však krátky a umožňuje nejaký krok dopredu, tam, kde už svet je, aj keď hovorím to, že učiteľ môže byť naozaj len človek, ktorý má veľmi rád deti. To nemôže byť tyran alebo človek, ktorý naozaj bude svoju nadradenosť im stále dávať. V dnešnej škole tá nadradenosť sa, bohužiaľ, veľmi často od učiteľov, aj na vysokej škole tým žiakom dáva. A to je základný pedagogický problém a je chyba, keď ten učiteľ sa cíti vysoko, proste Einstein bol, učil svoje deti, svojich ľudí, ale proste bol ich kolega. Na amerických univerzitách, amerických, vedeckých, chodíš tam spolu s nimi, debatuješ, tykajú si, atď., a tak sa ten človek, naozaj ten tvorivý rozvíja. Takže prepáčte za dlhšie expozé, nepripravené, ale zákon budem podporovať určite a keby som vedel, že kde som dal dneska svoje okuliare, hneď by som lepšie čítal, lebo toto mám len do diaľky. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2015 12:54 - 12:55 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

166.
Veľmi pekne ďakujem. Tak ja som absolútne na vašej strane, budem za zákony obidva hlasovať, podporím ich. Samozrejme, že pes nie je vec, ale je to cítiaca osoba a ja sám som voľakedy mal osem psov v Nitre, dvoch, ktorí potom mali šesť a mali sme ich asi pol roka. Všetko nám roztrhali, ale pekné veci som o tom popísal. A teraz máme dvoch, teda nič moc, ale štekajú, keď niekto príde. Takže som plne na tvojej strane.
Týranie zvierat je určite aj hriechom cirkvi, to sa nemôže a úmerne to môže byť aj veľmi vážny hriech, keď je to vyslovene sadisticky robené, čo aj vidíme niekedy na cestách a chcem povedať, že cirkev má naozaj veľmi zaujímavý vzťah, lebo František z Assisi si bol so zvieratami veľmi, veľmi blízko. Je taký svätý Anton Abate, ktorý v Taliansku je veľmi oslávený. To bol, to je patrón zvierat. Bol som na takom požehnávaní zvierat všetkých druhov, tisíc druhov, kde biskup chodil, požehnával. Vždy, keď ich požehnal, psy prestali štekať, to povedal ten biskup, neviem, či to bola pravda, ale bol som pri tom, hneď prestalo pršať, ako sme to začali robiť, bolo to v Marano Equo, tam bol Slovák kňaz, čiže áno, zvieratám patrí miesto také, ako im patrí, Boh ich stvoril, sú tu na to, aby sme s nimi boli v priateľstve a aj mnoho pekných prípadov, keď pes, mačka sa po tisíc kilometroch vrátili domov a teda ďakujem našim liberálom, že toto urobili a ešte keby si aj tak deti trocha viac šanovali, tak by toto bolo lepšie a túto poslednú vetu som nemusel povedať. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2015 11:24 - 11:24 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

110.
Som sa prihlásil, ale...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Tak až odteraz mi ide čas. Ďakujem pekne. Samozrejme, aj mňa mrzí nízka volebná účasť. Aj sú krajiny, napríklad Amerika, kde, bol som tam počas volieb, sa tešili, že nízka volebná účasť, lebo sa báli určitých skupín, ktoré by mohli rozhodnúť o niektorých veciach. Ale je to hanba, keď naozaj u nás je tak veľmi málo ľudí.

Ja by som dal opak tohto, že doslova povinnú účasť, tak jak je to v iných krajinách, nech sa človek vyjadrí. Máme toľko strán. Je pravda, že mnohé majú veľmi podobné programy a že väčšinou rozhodujú o tom lídri, ale proste prinútiť občanov, aby sa naozaj vyjadrili, aby potom neplakali, lebo keď plačete potom, jak je všetko zlé, tak mali ste ísť voliť a prejaviť svoj názor. Aj v evanjeliu je napísané, že buď áno, alebo nie. Tí, čo sú ľahostajní, ktorým na ničom nezáleží, proste tí sú na tom najhoršie, no. Čiže v tomto smere to platí aj tuná vo voľbách.
Ja myslím, že by sa už mal nejakým spôsobom volebný systém zmeniť, Slovensko nie, by mal byť len jeden volebný okruh, ale najmenej tri až osem, tým by regióny mali väčšiu šancu. Ja by som navrhoval aj zmiešaný volebný systém, teda aj stranícky, ale zároveň aj osobnosti, tak je to niekde do senátov, ale aj v Amerike.

No a posledná poznámka, že to, že rodičia, ktorí majú školopovinné deti, že by mali voliť aj v mene tých detí, ktoré už chodia slušne do školy, to neni hlúpa myšlienka, párkrát už tu bola. Posledná poznámka je vlastne taká, že teraz beží na Devíne Dante preklad Pekla a je tam osem kruhov pekla, to je zaujímavé a v tom jednom v najoplzlejšom, najhoršom je práve, sú korupníci, podvodníci a nejakí klamári a tak ďalej, že takto Dante hodnotí ľudí na svete a teda iste, billboardy, politici, všetci kradnú a tak ďalej, navádzajú na to. Nie je to vôbec pravda, taký billboard, lebo nie všetci politici kradnú a teda tí, ktorí kradnú, by mali ísť do toho ôsmeho kruhu pekla, ale tí ostatní nie a je aj veľa takých, ktorí naozaj nekradnú a teda takéto billboardy prinácujú (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) ľudí, že aj tak nič nezmením, nepôjdem voliť, lebo všetci sú lumpi.

Ďakujem.

Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 1.10.2015 15:03 - 15:04 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Pánovi ministrovi dneska karta ide, mne, bohužiaľ, nejde, ale asi za to, že sa pletiem do vecí, do ktorých ma nič neni, ale prečo by ma nebolo, keď som aj ja daňový poplatník.
No mne sa zdá, že to je podobné, ako keď treba platiť DPH aj za neplatené faktúry. Tu to tri a pol roka hovoríme a stále sa to teda nevyriešilo, ale to je iná téma, teraz sa tuším už niečo pripravuje, pred volebným koncom obdobia. Dneska sa to dokonca schválilo, hurá.
No asi ja chcem toto povedať, že napríklad bola zriadená nová firma Slovenská reštrukturalizačná pre nezabezpečených veriteľov Váhostavu. Je rozumné, aby sme okrem nákladov, ktoré nás Váhostav bude stáť, ešte aj platili manažment tejto novej firme? Zdá sa mi, že sa to mohlo riešiť aj ináč, nielen takto. No a mne sa zdá sa, že Váhostav je naozaj veľmi privilegovanou firmou, pred chvíľou sme o tom tu už hovorili, kde štát ho ťahá z kaše za jeho chyby. Či nebolo naozaj lepším riešením to, že nakoľko Váhostav aj naďalej vyhráva verejné obstarávanie na rôznych iných veľkých stavbách, že z toho, čo mu štát za tie iné veľké stavby dáva, rovno sťahovať jeho dlh pomaličky. Ono sa to tiež dlho hovorilo, ale vláda sa nepriklonila k tomuto riešeniu.
Nemohlo to byť takto?
Skryt prepis
 

1.10.2015 14:49 - 14:51 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Tu sa jedná o vymožiteľnosť práva, ktoré tu v tejto republike, žiaľ, neexistuje, ja som o tom písal všelikomu aj ÚVO, teraz by mala NKÚ urobiť kontrolu v Žilinskej univerzite už asi pol roka. Aj nový predseda to sľúbil. Proste ide to stále ďalej.
Ten človek, ktorý do toho investoval peniaze, nedostal ani korunu za ten čas, ale tá firma, to nielen tu, ale stavia aj "autobahny", dostala teraz zákazku pre európske predsedníctvo budovu. Nedávno tu bola o tom debata, mnohí ľudia hovorili, že aj im neplatí, čiže je zvláštne, že verejné obstarávanie vyhrá firma, ktorá proste neplatí, a ja to pokladám za taký druhý Váhostav, aj keď podstatne v menšom. Žilinská univerzita dala 2,8 mil. tejto firme, ona ďalej neplatila vôbec nič a univerzita to stále využíva a ani korunu sa teda nikomu nevrátilo. No čiže mne je veľmi zvláštne, že proste napriek tomu, že som s ministrom hovoril, že som s jeho vedúcim úradu hovoril, že bol kontrolný deň, kde to mohli pripomenúť, že dajte do poriadku, že od nás dostanete 5 mil., že tam neviete trebárs 70-tisíc zaplatiť, ale nič sa v tomto smere stále nedeje.
Čiže ja som pánovi ministrovi povedal, že budem musieť vystúpiť s celým prípadom veľmi podrobne navonok, a teda zistiť, že kde sa stala chyba, že proste niekto, kto si všetko odovzdá, nakúpi kotle, techniku, zaplatí 18 pracovníkom, nedostane celkom nič a firma naďalej sa usmieva a berie verejné štátne zákazky a svojim bývalým týmto nezaplatí. Čiže otázka na vás teda prakticky nie je, za chvíľu bude nejaká iná (povedané so smiechom), ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2015 14:48 - 14:50 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Samozrejme, som za 10-percentnú daň na potraviny. Upozorňujem, že malo by to byť smerom k zdravej výžive, k zdravým potravinám. Upozorňujem, že keď sa na knihy dáva 10 %, tak sa to v cenách kníh nijako neprejavilo, ale to už bolo dávno, tu by sa to malo určite prejaviť, v cenách kníh, no.
Za zdravé potraviny po prvé pokladám: chlieb, mlieko, maslo, paradajky, papriky, ovocie, zeleniny, mäsové výrobky a tak ďalej, čo by sa dalo rýchlo deklarovať, a nie luxusné potraviny, no. Ďalej to, že chodíme do Rakúska nakupovať, do Maďarska, do Poľska, to je iste choré, ale to iste súvisí s DPH, to už tu bolo povedané. To, že nás zaplavujú zahraničné potraviny najmä z Nemecka, z Rakúska aj z ďalších štátov, je tiež choré a opačne to nevidím, ale to tiež súvisí s týmto.
A taký môj systémový návrh je, dokým sme mali 40 % dotácií z toho, čo dostávala, čo dávala Európska únia krajinám západným, teraz, myslím, že to je 60, ale stále to nie je toľko, koľko dostávajú poľnohospodári vonku, v západných krajinách.
Za druhé, proste sankcie na Rusko. Mlieko, päťsto miliónov teraz dáme euro, Európska komisia, na mlieko, aby sa kompenzovalo to, že sa musí vylievať, no a samozrejme, aj my by sme mohli žiadať nejaké kompenzácie, keď naše ovocie, zelenina, mlieko, mliečne výrobky nemôžeme Rusku vyvážať. Čiže ďalším systémovým krokom by bolo tie sankcie zmenšiť, odbúrať. A proste v tomto smere je veľa iniciatívy. Aj nedávny Putinov prejav v OSN si treba prečítať, teraz som ho dostal z ruskej ambasády, rád si ho prečítam, včera som už niečo čítal.
Čiže je tu veľa systémových vecí, ktoré treba tiež zmeniť, a, samozrejme, potraviny sú veľmi dôležité a teším sa, že táto tendencia na 10 % je tu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2015 18:28 - 18:34 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán aj predseda odchádzajúci, aj podpredsedníčka, aj minister, aj pán Abrhan, ktorý zaťažuje pána ministra, dobre... (Smiech v sále.) Mám všetky poznámky k tomu, môžem ich dať aj písomne, keď treba, dobre.
Vážení, nikto nepochybuje, že dôležitá inštitúcia je Horská záchranná služba, ktorá je plná obetavých ľudí, ktorí venujú veľa času, tejto dôležitej problematike. A keď vidno na svahoch a niekde červenú vetrovku, tak naozaj to vzbudzuje rešpekt a úctu vlastne u všetkých. Iste, je to štátna organizácia jediná, ktorá môže vykonávať záchrannú činnosť v horách, a taktiež jediná, ktorá môže školiť ľudí na výkon dovolania profesionálnej záchrany v horách. Ja mám to šťastie, že v rodine mám profesionála z Horskej služby, a teda vidím jeho aj vyťaženosť, aj nasadenosť, aj proste vo dne, v noci výjazdy a tak ďalej. Čiže som dosť zblízka informovaný o tomto. A on mi aj sprostredkoval dnešné stretnutie s pánom plukovníkom Jozefom Janigom, s ktorým som debatoval, informoval ma o všetkých týchto problémoch v tejto organizácii. A preto som tak naraz múdry, že si dovolím povedať k tejto problematike pár slov svojich.
Samozrejme, aj ja, tak ako mnohí z vás alebo všetci dostali viacero listov, by som povedal, aspoň päť listov mám tu na stole z rôznych tých dobrovoľníckych organizácií, sú tam podpísaní niekde ôsmi, niekde desiati, niekde šiesti, niekde sám niekto. Čiže troška som aj bol v rozpakoch, lebo viem, že keď taký list dôjde všetkým poslancom, tak potom naraz aj piati chcú to isté. No takže zo začiatku som nevedel, o čo vlastne sa jedná, no ale po tom rozhovore s tým pánom plukovníkom som teda lepšie pochopil, o čo sa jedná. A teda dovolím si to tu povedať, z čoho aj bude vyplývať, že tento zákon určite podporím. Týka sa to profesionálnej Horskej služby a že v podstate nie sú zásadné problémy v tejto inštitúcii profesionálov. Skôr sa mi zdá, že tie problémy sú, tak už to aj povedala aj pani podpredsedníčka, u dobrovoľníkov Horskej záchrannej služby, ktorých je momentálne dosť, sú nejednotní a iste robia veľkú činnosť, ale treba tú činnosť, ešte k tomu prídem, čo už tu tiež bolo povedané, nejakým aj zákonom proste ustanoviť.
K tomu zákonu vlastne som mal len chvíľu takú pochybnosť, či tých 15 rokov nie je málo, či by sa tam na tú povinnosť mať prilby nemal dať vek 18 rokov. Ale aj po týchto diskusiách, aj po prečítaní toho zákona vidím, že vlastne vedia tí ľudia, čo chcú, že tých 15 rokov teda tam ostane, aj keď sú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré snáď to ešte môžu aj zmeniť.
Teda, ako som už povedal, problém sa mi zdá, že sú dobrovoľníci, u ktorých tých inštitúcií je veľa, myslím, že ich je 25 len v jednom horskom masíve, neviem to teraz, zabudol som, v ktorej lokalite to je, a teda nikto nechce ísť proti nim, lebo skôr chcú ísť za nich, ale proste treba to nejakým spôsobom uzákoniť, ako na to ísť.
Samozrejme, všetci horskí záchranári musia byť vysoko odborne a fyzicky zdatní ľudia, vzdelaní, profesionálni a tak ďalej. To sa iste dá nejakým spôsobom dosiahnuť, alebo aj overiť.
Sú niektoré snahy dať tých dobrovoľných záchranárov pod gesciu Horskej záchrannej služby, tej štátnej, tak aby sa tu zabezpečilo jednotné vzdelávanie, ústroj, používanie záchranných techník.
Sú snahy získavať nejako licencie pre tých dobrovoľníkov a súhlasy na ich činnosti. Tu je otázka, že u jedných to je, u druhých to nie je. To zvádza na určitú možnosť kamarátstva však a tak ďalej. Ale o tom tam zákon nie je.
No a myslím si, že treba teda vypracovať zákon o dobrovoľníckej Horskej službe, čo tento zákon predkladaný neobsahuje, a teda, pokiaľ viem, tak splnomocnenec vlády pre občianske združenia pán Giertl bol poverený týmto. A podľa plukovníka Janigu už niekoľko mesiacov sa pokúšajú tento zákon napísať. A myslím, ak by bol čo najskôr napísaný, tým by to bolo lepšie. A nemusí sa na to rok alebo mesiace čakať. A proste nejakým spôsobom tak dajú sa pravidlá hry pre týchto dobrovoľníkov, teda zákon o dobrovoľníckej Horskej službe.
Áno, tak ja už len rýchlo to skončím. Teda, samozrejme, keby bol takýto zákon, keby bola jedna organizácia strešná pre všetkých tých dobrovoľníkov, tak by bol aj jeden reprezentant pre vládu, jeden reprezentant pre styk s touto štátnou organizáciou Horskej služby. A to by bolo iste dobré.
Takže v podstate som na konci, ale to, že som dneska hovoril so šéfom záchranárov, a to nie krátko, tak si cením a tak mi to troška otvorilo oči. A to som sa tu snažil povedať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 15:57 - 15:58 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja tiež som plne za príspevok pán Kadúca. Naozaj transparentnosť je nutná, najmä v takýchto veciach vnútrackých, policajtských a tak ďalej. Málo jej je, aj bolo. Mala by byť. V tých výberových komisiách naozaj mal byť nejaký cudzí prvok, ja by som povedal, teda nejaký opozičný prvok alebo nejaký konštruktívny prvok, ale taký, ktorý by vzájomne tých členov aj kontroloval.
Prednedávnom tu bol zákon o rozvojovej pomoci, ktorý dalo ministerstvo zahraničia. No a tam bola situácia veľmi rovnaká, vlastne minister menoval v mene troch ľudí komisiu, ktorá vlastne bude potom hovoriť o dotáciách pre rozvojové krajiny, o vyberaní tých krajín, o dotáciách aj bez žiadostí, o odpustení dlhov, o vyhodnotení investícií, zvýhodnených investícií, o rôznych zákazkách, stavbách, službách a tak ďalej. Čiže tiež má ministerstvo snahu to všetko mať vo svojich rukách, čo, samozrejme, v takýchto veľkých prierezových témach proste je nesprávne.
Čiže tiež sa prihováram za to, aby boli tam aj tzv. cudzie prvky, a to prvky, ktoré by naozaj seriózne, konštruktívne šachovali tie možné zneužitia takýchto komisií. Ďakujem.
Skryt prepis