Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.10.2015 o 15:32 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2015 15:48 - 15:50 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja, my si to môžeme povedať niekde na futbale, ale na výbore som to tiež zopakoval, čiže vlastne ja, tam to bolo kratšie, tu to bolo troška dlhšie, no, čiže podobné argumenty.
Len kde o týchto témach a problémoch môžme hovoriť? Povedzte mi, kde je toto fórum? Čiže keď tu navrhneme jedno uznesenie, druhé, desiate, dvadsiate, ani jedno neprejde, no. Čiže tu musí byť nejaký priestor, keď volení poslanci sa môžu takéto veci dozvedieť, no. Napíšeme interpeláciu, to neni ten prípad pána ministra, interpelácia príde, nula bodov, ja by som povedal oničovka, vy protestujete, sa to odhlasuje a koniec. Nič, ide dostratena. Čiže takýchto prípadov už bolo veľa.
Čiže niekde sa o tomto musí debatovať. Nestačí, keď to so svojou ženou v kuchyni debatujeme, keď umývam riad, ja by som chcel, aby to niekto, ľudia počuli, ale aby aj vy ste to počuli tuná.
Pán Mikuš, ktorý je tu náš kolega, je teraz kádehák, on nechce kandidovať. A povedal jednu vetu, možnože to nepovedal celkom tak, ale je to v médiách, že "z tohto parlamentu sa vytratili hodnoty a program pre lepšie Slovensko". Čiže tuná, keď niečo je dobré pre Slovensko, či je to koalícia, alebo opozícia, tak by sme všetci mali byť za to. Bohužiaľ, tých tri a pol roka ukázalo, že to tak nie je, že proste nám nič neprejde a vám prejde všetko, no. Tak bodaj by ste, všetko, čo vám prejde, bolo dobré, no. Teraz vidíme, že niečo aj nie je dobré.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2015 15:32 - 15:46 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, tak debata ide troška takým tvrdým tempom, nie som zvyknutý na takýto celkom štýl, tak ja by som si dovolil pár pokojných otázok alebo poznámok k tomuto povedať, a teda dovoľte pár slov.
Obyčajne sa z médií dozvieme, že sa niečo deje, no, veď ja moc neverím, lebo tie rôzne veci nafúkajú, povedia nie všetko, ale, bohužiaľ, my sme odkázaní len na médiá. Ja by som rád bol, keby raz niektorý minister sám odhalil takéto, išiel do médií, povedal a proste potrestal ľudí, ktorí toto robia, no, toto možno ani naše vlády to predtým nerobili, ale tieto to tiež nerobia, no.
Mňa naštvalo napríklad to, keď som sa z médií dozvedel, že štátna agentúra, už neviem pre jaké veci, chce 1,4 mil. na konferenciu, tie startupy, plné noviny toho bolo. Nakoniec to z toho bolo milión, chválapánubohu, ale fakt je to strašné, no. Ja som kdekade napísal aj povedal, že často sa robia seniorské konferencie, teraz mali krásnu konferenciu európskeho rozvoja k migráciám v Ružomberku, 102 ľudí, 3 700 eur nás to stálo, bola to veľmi dobrá konferencia. Čiže ja za takýto, za ten milión som schopný zorganizovať 150 konferencií a seniori budú happy a všetci budú radi a dostanem tam hviezdne obsadenie.
Čiže je to tunel ako šľak, by som povedal, tento 1, či 1,4 mil., no. Byť ja ministrom hospodárstva, tak, samozrejme, okamžite na to šliapnem, poviem všetky položky, komu to vlastne išlo, kto je ten majiteľ, ten koncový, ktorý si rozdelil, že nech si to čítajú, bude to v novinách, možnože to neni až tak pravda, jak sa to písalo, ale bolo to strašné.
Čiže treba konať! Už je zas týždeň, dva odvtedy, a nič sa nedeje. Keď som tú startupovskú konferenciu pozeral v televízii, tak naozaj to bolo chudobné, tam tých pár mlaďasov sedelo v prvých radách a veličajzná sála s veličajzným servisom proste nobody, nikto tam nebol poriadne.
Čiže v kríze, keď nám naozaj ide o každé euro, keď sporíme atď., naraz dať milión na takéto, je naozaj, nechcem to nazvať, ale ja tu mám jedno slovo napísané, radšej to neprečítam.
Čiže vtedy som sa rozhodol, že dám svoj podpis na to, aby, na žiadosť o zvolanie tejto schôdze, lebo o týchto veciach sa treba naozaj systémovo porozprávať. Nemyslím si, že tu ide len o ministerstvo školstva alebo o chvíľu zdravotníctva a bohviečo všetko bude, ale tu ide o tunelovanie peňazí, systematické tunelovanie eurofondov. A sa to rozplemenilo tak, že je to, bohužiaľ, pravda a toto by sme mali všetci, teraz ide o Slovensko, nie o opozíciu, koalíciu, nechcem ju zastávať.
Pamätám sa na 47 mil. euro, či jak sa to volalo, misie, nie (reakcia z pléna), emisie, nie euromisie, emisie, no, tak už je to staré, tisíckrát sa to spomínalo, ale tých 47 mil. sa vrátilo na slovenské adresy a už je to v strate, už to išlo dostratena, nikomu sa nič nestalo, je to v poriadku. Ale ľudia vidia, keď oni môžu, tak aj my budeme, a teda každý na svojom mieste sa už snaží niečo uchmatnúť a stalo sa to metódou proste nášho života a to je, samozrejme, chyba.
A ja som teda chcel najmä na tejto schôdzi, aby sme tieto metódy práce nejakým spôsobom prediskutovali a aj sa poučili, že ako sa mohlo stať to, čo sa stalo. Ak niekto má, naozaj veľmi nízko postavený človek právo podpísať 460-tisíc nejakú faktúru na, však za chvíľu to poviem na čo, som si to opísal z toho materiálu, tak táto metóda práce je chorá. Naozaj, polmiliónovú faktúru by mal podpísať minister alebo štátny tajomník, alebo niekto naozaj zodpovedný, ale nie niekto tam dole niekde, kde tie peniaze potom mali isto začlenenie, pánbohvie.
Ja som 27 rokov robil teda vo vede, výskume, v školstve a v športe som bol nejaký reprezentant, 20 rokov som trénoval mládež v atletike, čiže táto tematika tohto ministerstva je mi veľmi blízka, a teda je to kľúčové ministerstvo, je to veľmi dôležité ministerstvo, lebo, povedal by som, kľúčové pre budúcnosť Slovenska, vzdelanie, šport atď., voľný čas pre deti, mládež.
To, že je to už tretí minister, to tiež nie je dobré, ale toto je ešte mladý, nový, čiže ja sa ku koncu aj za neho prihovorím, ale v tom zmysle, že iste tie tri zmeny, lebo svojím spôsobom boli z nejakých dôvodov nutné, ja do toho celkom nevidím, ale iste ani pre rezort neni dobré, keď tí ministri sa veľmi často striedajú aj za jedno volebné obdobie.
Tento minister má veľmi širokú náplň, pozrite sa na to, iste to nie je ľahké ukočírovať, a preto musí mať dobrý štátnych a musí mať dobrých riaditeľov odborov, ktorým dôveruje absolútne, aj keď niekto sa jeden, dvakrát pomýli, alebo umelo dá niečo podpisovať, to vyškrkáme a on to znova donesie, tak na druhý deň naozaj musí letieť, no, bohužiaľ.
Samozrejme, ide o tú odbornosť, aby tak ako je to inde, napríklad v Taliansku, že tí ľudia sú aj po dvadsiatich rokoch stále na tých funkciách rôznych odborných a iba špička sa mení, to by sme aj my mali k tomu dôjsť, žiaľ, 25 rokov to nevieme urobiť, je to chyba.
Ja som ministrovi, pánovi, dával otázky a interpelácie, to sa dá ľahko zistiť, a môžem povedať, že jeho odpovede boli vecné a pokojné, písomné aj ústne, čiže som bol v podstate s nimi spokojný. Aj nedávno podporil ten jako keby zákon o tých nepočujúcich, aspoň teda v odpovedi na interpeláciu doporučil, aby bol. Už že potom neprešiel, to je už niečo inšie a možno ho vylepšíme a dáme ho neskoršie.
Len ešte raz, že keď na sociálne balíky pre deti z osád dáme 460-tisíc, to je strašne veľa a to nemôže podpísať subalterný úradníček. Toto naozaj sa stalo, to treba si priznať a potom nejakého ekonóma vyhodiť z Metodicko-pedagogického centra a potom ešte dve finančné asistentky, čo to boli tam, tak sa mi zdá málo na to, aby sme ukázali, že toto naozaj sa s týmto nestotožňujeme a je to hrubá chyba, ale teda chyba náhodná, ktorá, ja obávam sa, že to tak nie je, no.
Financovanie, platenie faktúr. No, ja sa sem často vraciam takým školským iným príkladom, prepáčte, že ho ešte poviem, ale ten budem stále hovoriť, lebo tiež som zistil, že tie tunely sú všelikde inde, no. Ja som vám asi už asi desiatykrát povedal, už kto vie, môže vypnúť a čo si pozrie na internete, jak ministerstvo školstva svojho času tu za pána Čaploviča, a ten dal za pravdu mne a ten dá za pravdu tým ľuďom, ktorí nedostali tie faktúry, pán Čaplovič, aj na kontroly a všade a nepomohol si. Ministerstvo scucalo 2,8 mil. z europrojektu na Žilinskú univerzitu, elektrifikáciu. Tá dala tie peniaze OHL, teraz OHL ŽS, tí si vybrali Rekstav na realizáciu, samozrejme, oni to nevedeli spraviť, Rekstav dostal 250-tisíc. A potom finále faktúr za 126-tisíc - čiže z tých 2,8 mil. to bolo 11-krát menej - mali zaplatiť, už som to tu spomínal, pánovi Piatakovi z Ružomberka. No do dnešného dňa, tri roky je tomu, nezaplatili, ani podľa mňa nikdy nezaplatia.
Ale ja som písal premiérovi, ja som písal pánovi Vážnemu, pani Táborskej, pánovi Kaliňákovi, Lajčákovi, si neviem spomenúť ani komu všetkému. NKÚ som to osobne písal prvému, druhému. Ja si myslím, že, ja som vtedy bol vo funkcii, tak som dvihol telefón, tam zakričal, a keď to nebolo, tak som konal. Alebo mal list, hore napísal "vybaviť", bum, konal. Nič, nikto, všetci sa tvárili, že to je v poriadku. Tak to neni v poriadku.
Keď ten posledný chudák 126-tisíc euro nedostal, oni sa spokoja aj s polovicou, a nikto mu ju nedá.
Ja som išiel nedávno z Liptovského Mikuláša domov a vidím tam OHL ŽS, krásne žlté autá v nedeľu premávali, stavajú tam autostrádu, krásna tabuľa, mám ju ofotenú na mobile, europrojekt na stavbu autostrády tam. Fajn, túto OHL ŽS dostali zo Žilinskej univerzity od pani rektorky trikrát projekt nejaký. Mám to tiež vypísané niekde. Zvláštne, keď nedodržali tie prvé svoje. Oni to tiahli ďalej, ale keď si vybrali Rekstav, ktorý medzitým vraj skrachoval, ale je stále na zozname a stále, tí ľudia poutekali, sú tam dve chuderky nejaké ženy, nechcem hovoriť, že chuderky, možnože sú to sympatické dievky, ale prehrali súd a ništ! Nič sa nedeje.
Čiže na 126-tisíc nemáme právo dať príkaz, ide to z rezortu školstva, tento minister s tým nič nemá, ani pán Pellegrini s tým nič nemal, Čaplovič s tým mal, ten povedal, máte stopercentnú pravdu, pán poslanec. Tá OHL, že dostala postavenie budovy, ja to tu tiež spomínam, na predsedníctvo na ministerstve zahraničia, čiže to bola dobre zapísaná organizácia, ktorá dostala, hoci v predsedníctve je Španiel, Čech a aj Slovák. Dostali budovu. Napriek tomu nevedia toto vybaviť. Čiže tam naraz faktúra nejde a tuna môže pol milióna podpísať ekonóm z nejakého odboru ústavu. Dobre.
Ešte pár slov v závere by som povedal, no. Toto bolo k tomu prvému bodu, jak je to možné, a teda treba niečo robiť, aby toto už nebolo možné. A týka sa to mnoho ministerstiev, možno aj našich minulých, aj budúcich, ale toto nemôže proste byť, nemôže to byť.
Ja chcem niečo povedať o majetku SZM. Ja som bol dva roky za to zodpovedný. Veľa šedivých vlasov som skrz to získal, je tomu dvadsaťpäť rokov, popísal som to veľmi podrobne. Vtedy išlo o majetok troch až štyroch miliárd korún. To bolo veľa peňazí, aj veľa majetkov. Najmä federálnych, ktoré boli najmä v Čechách, ale bolo aj na Slovensku občas. Ten Junior hotel, čo teraz vyhorel, bohužiaľ, bol som tam pred pár dňami, som si to aj odfotil, tak ten tiež patrí k tomuto, ale tu nespochybujem žiadne ďalšie majetkové zmeny.
Ale Krnáčovo. Tam je krásny takýto istý hotel, možno aj omnoho, omnoho väčší, a získala ho Podbrezová svojho času a naraz je zarastený, pred dvoma rokmi som tam bol, a z balkónov rastú stromy. Veličajzný, veličajzný, no. Ale takýchto majetkov SZM v minulosti je tuná dosť, to by bol zaujímavý ten zoznam.
Nedávno som dostal z Čiech jednu hrubú knižku, tristostranovú, zajtra ju môžem doniesť, a oni zošit každý mesiac vydajú, čo sa s tým deje. Či si to nejako strážia, ale tam sa toto to schválilo 17. novembra, rok po revolúcii, 1990 - návrat majetku SSM lidu ČSFR. To bol krásny zákon, všetci sme boli nadšení. A ten majetok, čo sa dal lidu ČSFR, sa úplne rozfrckal kdekade, to by bola hrozne krásna kniha. Tí Češi mi to poslali, žiaľ, osobne nebol som schopný odpovedať, a týkalo sa to najmä českého majetku.
Ale veľmi sa obávam, že tá IUVENTA, ale to ja neviem presne, možnože to nie je pravda, ale že tiež bola v tomto majetku SZM voľakedy a že teda tých supov, ktorí sa vrhli na tieto majetky SZM, bolo naozaj už dvadsaťpäť rokov veľmi, veľmi veľa a bola by krásna vedecká práca alebo doktorandská, zistiť, že jak to pekne tieklo a kde to teraz ostalo. Malo to byť dané "lidu ČSFR", to znamená mládeži.
V personálnych veciach, no, to je ten tretí bod, tak ten tiež, samozrejme, nemôžem posúdiť, to neviem, jak to je, tí, ktorí sú bližšie, snáď to vedia, v médiách sa to nedozvieme.
Len svojho času Richetský, teraz je predseda Ústavného súdu, bol môj kolega voľakedy, tak keď niečo sa takéto stalo, len, len to bolo desaťkrát menšie alebo stokrát menšie, ako je toto, ale povedal: "Jozef, veď to je na vyhadzov, okamžite vyhodiť!" A teda už neviem, jak to skončilo, ale myslím, že sme ho nakoniec nevyhodili, ale to bolo omnoho niečo jednoduchšie, na list, ktorý, ministra napísal niekto nejakú vetu, iný, bol to Slovák, to už nechcem spomínať. Ale ja odvtedy to často povedám: "Jozef, veď to je na vyhadzov!"
Čiže toto tiež je na vyhadzov. Nehovorím, že ministra, ja nehovorím, že ministra, je tam krátko, ale je tam veľa hláv zainteresovaných a je tam veľa hláv, ktorí mali z tohto čerpať, ktorí tie balíčky mali naplniť nejakým, neviem čo, cukríky alebo keksami, alebo neviem čím. Za pol milióna sa dá všeličím toto naplniť.
No a ešte posledná veta je takáto, že na tej schôdzi, čo som hovoril, za ten milión, čo nedávno bola, ten pán Kawasaki, ktorý dostal 60-tisíc, vôbec mu to nezávidím, tak ten povedal peknú zásadu toho Steva Jobsa, ktorý, žiaľ, už umrel, ale bol iste vynikajúci manažér, že: "Šéf si musí vyberať ľudí, ktorí sú lepší, ako je on." To je zásada veľmi dôležitá. Ja môžem povedať, že som si túto zásadu v živote bral, možnože to nebolo až také ťažké nájsť lepšieho, ako som ja. Ale toto by si snáď mali aj ministri, aj pán minister, aj ďalší, že proste šikovných ľudí si tam treba zobrať, naozaj sa ich zastať a držať ich a dvíhať ich. Ale toto teda, bohužiaľ, za dvadsaťpäť rokov som málokde zbadal, ale u tejto vlády, žiaľ, tiež nie.
Dobre. Takže to by asi bolo všetko, dúfam, že som nikoho nepodráždil, a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2015 18:45 - 18:45 hod.

Jozef Mikloško
Ja by som navrhol, keby bolo aj uznesenie, že tento zákon by mohol prísť aj do výboru pre ľudské práva, lebo súvisí to s ľudskými právami. Čiže, keď by. (Reakcia z pléna.) Prosím? No čo keby došiel? Zázraky sa dejú, no. Najmä na 40. výročie pána predsedu parlamentu. Dobre, takže keby bolo možné prípadne tam dať aj ľudskoprávny výbor, kde sa takýmito vecami zaoberáme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2015 18:35 - 18:43 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

113.
Pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení skalní, dovoľte teda, aby som predstavil novelu zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
Zákon, ktorý novelizujeme, je zákon 149/1995 a pripravil ho vtedy človek, ktorý bol osem rokov expert Svetovej federácie nepočujúcich, volá sa Anton Uhrík. Dnes tento už 85-ročný pán, autor mnohých monografií na túto tému, tiež pomáhal a spolupracoval na predkladanom zákone, ktorý skutočne vylepšuje to, čo bolo, a dáva veci na pravú mieru.
Keď sme ten zákon o posunkovej reči nepočujúcich v ´95. prijali, boli sme treťou krajinou na svete, kde je výsledok takýto zákon v samostatnej podobe. Keď to svojho času vtedy Slovenský zväz nepočujúcich prezentoval na svetovom kongrese vo Viedni, vzbudil zákon veľkú pozornosť a obdiv. Žiaľ, a je to poľutovaniahodné, že jeho nerešpektovanie vo vzdelávaní nepočujúcich detí počas 20 rokov treba konštatovať. Ja som v tomto smere aj ministrovi školstva dal interpeláciu, kde som mu vec vysvetlil a navrhol som novelu takéhoto zákona, ktorý by ustanovil posunkovú reč za prostriedok dorozumievania a vzdelávania nepočujúcich osôb, aby táto reč bola rovnocenným jazykom, aký používa majoritná komunita počujúcich.
Pán minister mi na túto moju interpeláciu v podstate odpovedal rozsiahlou odpoveďou, ale kladnou na túto novelu, ktorá teraz prichádza.
Vzdelávanie úplne nepočujúcich, zdôrazňujem, že teraz ide o úplne nepočujúcich, je stálym problémom. Nemôžme sa snažiť naučiť úplne nepočujúce dieťa rozprávať a tak ho integrovať do majoritnej spoločnosti. To je tzv. obdobie oralizmu, v ňom pretrváva dodnes a napáchalo to škody na intelektovom a osobnostnom vývoji práve týchto úplne nepočujúcich detí. Aj vo vývoji vo svete v oblasti vzdelávania takýchto detí je stále poznačený bojom nepočujúcich za ich právo vzdelávať sa v ich posunkovej reči. Hovorí o tom aj nedávna petícia Svetovej federácie nepočujúcich, aj bruselská deklarácia napríklad z 19. novembra 2010, ktorú podpísali národné organizácie nepočujúcich Európskej únie a ktorá vyzýva k uznaniu posunkovej reči členskými štátmi Európskej únie a zavedenie bilingválneho vzdelávania nepočujúcich detí.
Situácia v oblasti vzdelávania týchto detí sa za posledné roky u nás zhoršila. Prejavom toho bolo napríklad rušenie špeciálnych škôl pre nich a integrácia alebo snaha o integráciu týchto detí do škôl normálneho typu, kde pre úplne nepočujúce dieťa nie sú vytvorené adekvátne podmienky pre jeho vzdelávanie.
Ja keby som chcel zdôrazniť len takú štatistiku, je to z roku 2012, že na Slovensku takýchto úplne nepočujúcich detí v tomto roku bolo 418, v stredných školách 124, v základných školách 243, v materských školách 51, čiže ide asi o 500 detí, ktoré sú úplne nepočujúce a ktoré naozaj nemajú adekvátne možnosti svojej výchovy.
Čo by som chcel zdôrazniť v tejto novele? Ide o dôležitosť a nutnosť diferenciálnej takzvanej diagnostiky. Sú štyri druhy sluchovo postihnutých a jedna z nich je tie totálne nepočujúce deti. Pre nich integrácia v škole, kde sú rôzne iné druhy postihov, nemá zmysel. A dnes sa to deje, pričom sa rušili viaceré tie špecializované školy a dnes máme v takej triede aj päť-šesť rôznych diagnóz, úplne odlišných, kde napríklad s totálne nepočujúcimi deťmi sú aj autisti a ďalšie proste diagnózy. Čiže ja veľmi zdôrazňujem, že vzdelávanie nepočujúcich by malo byť len v špeciálnych školách, pričom učitelia musia v takýchto školách ovládať posunkovú reč.
Ja by som ďalej chcel kratučko povedať, že čo teda v tom zákone sa mení. No, posunková reč nie je len prostriedkom dorozumenia, ale je aj prostriedkom vzdelávania. To tam doteraz nebolo. Ďalej je tam presná definícia, čo sú to úplne nepočujúce deti alebo osoby, sa považujú tie osoby, ktorým žiaden načúvací aparát ani kochleárny implantát neumožňuje komunikáciu a tak ďalej. Čiže je tam definícia, by som povedal, nová, týchto úplne nepočujúcich detí, o ktorých sa jedná. Ďalej sa zdôrazňuje, že posunková reč z pohľadu jazykovedného je rovnocenná jazykom, ktorý používa majoritná komunita počujúcich.
Ja teda verím, že táto krátka novela, ktorá nemá veľa paragrafov, by sa mohla dostať do druhého čítania. Nie som až taký odvážny, ako bol kolega Brixi pred chvíľou, že v druhom čítaní to vylepšíme. Ja by som to tiež rád v druhom čítaní vylepšil o dve maličké veci. Lebo chcem zdôrazniť, že v § 4 sa vlúdila tam chyba, že nie bod C sa ruší, ale bod B sa ruší. Bod C by znamenalo, že sa ruší posunková reč v televíziách a tak ďalej, čo, samozrejme, je hlúposť. Najmä keď v ďalšom paragrafe je zabezpečená týmto zákonom, ale nielen tým zákonom, ale aj minulým, že ľudia majú právo na posunkovú reč napríklad v televízii, ale aj niekde v iných zariadeniach, tak ako doteraz to bolo.
A druhá vec, a to nie je chybou, ale tá je skôr diskutabilná, že v § 5a bod 3 sa navrhuje, aby bolo nutné používať tlmočníka posunkovej reči na vyšších stupňoch vzdelávania, odborné učilištia, štúdium na vysokej škole. Tam majú úplne nepočujúce osoby právo na tlmočníka. Je diskutabilné, či by to nemali aj stredné školy alebo nejaké iné školy. Len na druhej strane, keď povieme, že tieto deti sa majú vychovávať v špecializovaných školách, tak tam je jasné, že tam sa bude vychovávať a vzdelávať v tejto posunkovej reči. Napriek tomu v základných školách, v stredných školách, prípadne gymnáziách tam keby takéto dieťa bolo, úplne počujúci s úplne nepočujúcimi, tak potom by muselo byť k nemu alebo k nim, pár deťom, stále tam tlmočník a, samozrejme, toto je aj nákladné, aj nie reálne zabezpečiť, lebo toľko tých tlmočníkov nie je.
Takže ešte posledná vec je, že doteraz to malo na starosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ja tam navrhujem v § 6, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu urobili po prípadnom schválení tohto zákona všeobecne záväzné nariadenie, právny predpis, ktorým sa upraví to, čo upraviť na základe tohto zákona treba.
To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.10.2015 17:08 - 17:09 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Pán predseda, ako najstarší, druhý najstarší poslanec som sa dozvedel cez moje tajné styky, že dneska máte štyridsať rokov, tak patrilo by sa teda, fľašku žiadnu nemám, ale prípadne zajtra to opravím, vám srdečne zablahoželať, zaželať veľa radosti, spokojnosti a my ako kresťania aj hojnosť božieho požehnania a potom po smrti kráľovstvo nebeské. (Smiech, potlesk.) Ešte mám tridsať sekúnd. No a, samozrejme, tešíme sa, že vás tu máme. Tešíme sa. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 15:44 - 15:46 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja som si nevšimol, že toľko faktických poznámok, takže už byť posledný, keď už všetci takto chválili, v podstate neviem, či niečo k tomu ešte pridám, ale tiež si myslím, že je to dobrý zákon. Už prvýkrát, keď ho tu predkladali a sa k nemu diskutovalo, som zjastril a škoda, že sa k nemu ešte nepodpísal niekto aj zo SMER-u. Mohlo to 100-percentne prejsť a mohlo to ako urobiť dobre.
No, často sa brečí, že Zem neuživí svojich občanov, pretože nemá toľko možností a tak ďalej. Ja som niekde čítal, že len Nemecko vyrobí toľko masla, že celý svet s ním môže zásobiť a nikde už to maslo netreba inde produkovať. Ja hneď potom, jak to tu prešlo, som aspoň dva-tri veľké reťazce navštívil, teda nie hlavných šéfov, ale ľudí, ktorí ale naozaj povedali, že takýto zákon im chýba a že ide o platenie DPH, že musia to oni zničiť komisionálne a tak ďalej, že to je hrozné, a teda keby taký zákon bol, by som sa tomu veľmi, veľmi tešili. A samozrejme, mohli by sa dať na starosť charitám, diakoniám a rôznym nevládnym organizáciám. Seniori, ktorí každý cent otáčajú, by to veľmi privítali, bezdomovci a mnohí iní, ktorí naozaj na to veľa nemajú.
Čiže podporme to a to by bolo také dobré gesto, že proste zákon napriek polarizácii spoločnosti, napriek utečencom, napriek neviem akým strašným témam, tak sme schopní na takomto jednoduchom a dobrom zákone sa aj tuná dohodnúť. Tak som za to. Neviem si predstaviť, že niekto by bol proti. Možno tá potravinová správa, ale tá mala povedať svoje dôvody, a tento zákon treba podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 12:37 - 12:39 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja len s krátkou reakciou. S pánom Martvoňom súhlasím. Áno, mnohé veci podporujeme a nikdy nebudeme ich využívať alebo nikdy s nimi nič nebudeme mať, ale ich podporujeme. Veď to vieme, že sú dobré a iným ľuďom pomôžu.
No ja som sa zaujímal o túto tému a budem sa naďalej zaujímať, ale s vami pri debatách som bol skôr tak, jak sa to povie, neviem latinčinu dobre, advokát diabolicus. To znamená, pripomínať aj iné parametre nepolitické tohto rozhodnutia, proste urobiť túto takzvanú asignačnú daň. Čiže študenti skutočne nemali v osemdesiatom deviatom proste nejaké ambície zasahovať do financií, bolo treba oddeliť, lebo to bolo silné študentské hnutie podzemnej cirkvi, ktorá veľmi tlačila na to, aj ten môj brat tam bol medzi nimi. Ktorá tlačila na to, aby proste cirkev sa odtrhla od štátu v tom zmysle, že nebude štát jej do všetkého kafrať, ako jej kafral štyridsať rokov. (Reakcia poslanca Brocku: Ten sľub bol splnený.) No ten sľub bol dávno splnený, áno, však boli veľké podpisovky vtedy.
Taliani majú otto per mille. To znamená, len 0,08 % z daní ide na toto, ale napriek tomu sú to naozaj veľké, veľké peniaze, čiže tých 0,38 tiež neni veľa, teda ja som aj nahováral, aby sme napríklad pri, odhliadnuc od tohto, dávali dvojpercentnú daň, možnosť, asignát napríklad svojim rodičom alebo na cirkevné veci, najmä kultúrne môžme, čiže zmeniť aj tú vec, ktorú skôr na nevládne organizácie dávame, aj pre nejaké iné možnosti, ale to, samozrejme, tu neprešlo ešte, ale ten čas príde, keď sa k tomuto dojde, ale pokojne, nepoliticky, a to si vyžaduje súhlas vlastne všetkých, nielen niekoho.
Ďakujem za príspevky všetky tri a to je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2015 12:17 - 12:30 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážený pán spravodajca, navrhovateľ, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia, väčšinou sú všetci už na obede, ale snáď nás ešte počúvajú. Ja by som si dovolil teda po viacerých vystúpeniach aj v televízii, v rozhlase, prípadne na Facebooku niečo k tejto téme povedať a zároveň aj pripomenúť, že teda po revolúcii dva roky som mal na starosti cirkvi federálne, kde sa mnohé veci, ktoré do dnešného dňa platia, teda odsúhlasili, reštrukturalizácia, rehabilitácia a mnoho iných vecí, nechcem to tu spomínať, čiže táto téma ma vždy zaujímala a proste viem, že voľačo o tom viem.
Na druhej strane bol som v Taliansku päť rokov, kde som videl, ako to tam funguje, tam Taliansko sa chváli tým, že je kresťanská krajina, samozrejme, je silne sekularizovaná a je to tam všelijaké aj po tejto stránke, ale cirkev má vážnu úctu, všetci ju uznávajú a tam tá asignačná metóda financovania cirkvi funguje. A chcem povedať, že 80, ale to je už pár rokov, 88 % ľudí dáva túto otto per mille, daň na cirkev, 88. Desať percent dáva na štátne organizácie a iba dve percentá na nevládne. A keď sa ľudí pýtate, v novinách sa diskutuje, v televízii, tak vedia, že tieto peniaze nejdú do stratena, idú na dobré veci, idú na charitu a rôzne iné verejnoprospešné veci, ktoré cirkev podporuje. To je taká prvá poznámka.
Odluka cirkvi od štátu v roku ´89, ktorú tuná pán navrhovateľ spomínal, samozrejme, v tom čase mala celkom iný náboj. Ja teda už som sa vtedy motal troška po tých tribúnach. Predtým boli cirkevní tajomníci, ktorí rozhodovali o všetkom, o tom, či farár si môže opraviť strechu, postaviť novú faru, ísť na zájazd, či tam bude, či nebude, či ho presunie, či ho úplne vyhodí, zoberie mu súhlas, nie, odsúhlasí jeho pobyt tam a tak ďalej. Čiže štát úplne kontroloval cirkvi a eštebáci na prvom mieste, čiže tá z tribún požiadavka bola prestať s týmto, odlúčiť kontrolu štátu nad cirkvami. Čiže tak sa to vtedy myslelo, vtedy iba málokto pomyslel na tie rôzne dôsledky, ktoré teraz, dneska, po 25 rokoch nám prichádzajú na um, ale proste nemôžeme sa celkom odvolávať na tie uznesenia, a že ten jediný bod nebol splnený. Ten bol splnený prakticky za pár mesiacov a celá eštebácka a štátna moc v súvislosti s kontrolou nad cirkvou sa zrútila a cirkev sa stala slobodná, dostala možnosti na svoj rozvoj, ktoré ani nevedela zo začiatku a ani do dnešného dňa poriadne nevie využívať, ale to je už iná téma.
Takisto tento zákon nebol len zo ´49., o ktorom tu hovoríme, ja pokiaľ sa pamätám, už za prvej republiky, za Masaryka bol tento model, že štát podporoval cirkvi, po tom ´49. to komunisti prijali najmä zato, že však tých pár tisíc alebo sto korún, to riešiť nás neza..., ale budeme mať pod kontrolou, budeme ich mať vlastne pod kontrolou. V ´89. naraz to nebol nikto pripravený ako zmeniť, čiže vlastne sa to prijalo automaticky, ale do dnešného dňa to takto funguje. Čiže samozrejme, nemusí to do smrti takto fungovať, alebo večne, ale je to, samozrejme, komplexná otázka mnoho, mnohoparametrická, neviem koľko parametrická, koľko tuná pán predkladateľ povedal. Na zmenu, samozrejme, je nutná vzájomná dohoda a nikdy sa nepodarí, ani sa nemôže podariť, aby cirkev bola úplne odstrihnutá od štátnych zdrojov, to, bohužiaľ, asi sa nepodarí.
Ďalší bod by bol asi taký, čítal som taký článok pána sociológa pána Čížika, už som ho aj spomínal, ktorý pred pár dňami v SME píše, že "cirkev sa snaží vytvoriť dojem o svojej užitočnosti", čo sa mi zdá také nekvalifikované, lebo aj najväčší ateista musí uznať, že cirkev nejakú užitočnosť má a proste po dvetisíc rokoch svojej činnosti vytvárať dojem o svojej užitočnosti, sa mi zdá, že je naozaj, len ten, čo nevie, o čo sa jedná, môže povedať.
A takisto povedal, že Slovensko v oblasti financovania cirkvi sa nachádza v situácii, ktorá nezodpovedá európskemu kultúrnemu priestoru. Tak to je tiež, treba povedať aj b, že u nás ten kultúrny európsky priestor bol narušený na 40 rokov totality, keď proste všetko cirkevné, keď ste niesol z Maďarska svätý obrážtek, tak ste mali s tým problémy, a tak ďalej a tak ďalej, čiže je zázrak že po 40 rokoch takejto totálnej represie cirkvi – raz menšej, raz väčšej, to je ešte také, aké je, a v Rusku je zázrak, že po 70 rokoch omnoho väčšej represie, keď sa vygumovali celé generácie aj veriaci, aj elita, stále to tam ešte nejako funguje a dúfam, že aj bude.
Iste mnohí sa nepamätajú, ale ja sa pamätám, jeden deň v apríli a jeden deň v máji, konkrétne v máji v Nitre to bolo, 4. mája v noci na piateho, naraz obsadili policajti, eštebáci, milicionári a neviem kto všetko, slovenskí chlapci to boli, možno českí, 914 kláštorov, ich uzavreli na 40 rokov a 10-, 15-tisíc rehoľníkov a kňazov pohádzali kdekade, niektorých do basy, niektorých do takých, by som povedal, koncentračných táborov, napríklad v Podolínci ich bolo pár tisíc dlhé roky a tak, potom pétepákov na pár rokov a tak ďalej, čiže to bola totálna likvidácia vtedy, všetkých tlačiarní, všetkých, a tak ďalej, čiže to naozaj bolo niečo také, čo ten kultúrny priestor Európy totálne narušilo a to by tá Európa, samozrejme, mala vedieť.
Potom tie majetky a tie budovy kláštorné a všeličo inšie, lúky, polia, 40 rokov sa využívali, aj sa poničili mnohé a potom sa to reštituovalo, najprv tzv. spiskovým zákonom, zoznamovým, kde každý musel požiadať a dokázať, že to bolo jeho a tak ďalej a tak ďalej, najprv to bolo 74 budov, to bol môj zákon, potom, bolo tesne pred voľbami v ´92., ešte asi 120 budov, tam Slováci lepšie na tom dopadli. A potom vo federácii bol zákon, že totálna reštitúcia, ale Slováci zablokovali aj českú časť, to treba tiež povedať, lebo pán Mečiar chcel, aby sa to reštituovalo u nás všetko totálne, čo sa aj stalo, ale Česi nám do dnešného dňa nevedia zabudnúť, že keď sme tam vtedy odsúhlasili, tak oni mali toto už mať dávno za sebou a teraz sa ešte stále o to vadia. No ale to už je iná téma.
Samozrejme, tá reštitúcia bola totálna a nebola totálna tak, že by proste sa naozaj vrátilo všetko, ale to nechcem teraz pripomínať. Len to uznesenie, čo tuná jeden pán, ktorý sa podobne volá ako ja, navrhol, tak to skutočne bolo, áno, a skutočne to je čiara, už sa viac nebude hovoriť, čiže kto niečo niekto spomína, že teda poďme ďalej, lebo však mnohé veci sa naozaj nevrátili a mnohé sa aj dajú dosť ťažko vrátiť, všeličo sa medzitým zmenilo, tak to už dnes sa, samozrejme, dá zmeniť, tak ako aj všeličo sa dá zmeniť v tomto svete, ale to nechcem pripomínať.
No, tak teraz som bol tuším tuná. (Rečník skúmal podklady.)
Jedna taká záležitosť, že mnohí hovoria, nie som v cirkvi, a teda neplatím na cirkev. Tak to je argument, ktorý oni môžu mať, ale ja vždy poviem, tak športovec nie si a na športové zväzy a tak ďalej dávaš. Do opery si v živote nebol a možno nepôjdeš, ale na kultúru, na hudbu dávaš. Si zdravý, dobre, dneska ešte, ale na zdravotníctvo dávaš. Školstvo, nemám deti, nikdy nebudem potrebovať, na školstvo dávaš. Penzie. Mnohí ľudia majú proste, sa im platí na penzie, hoci sú mladí a dávajú na svoje penzie, otázka troch, štyroch, piatich grošov a tak ďalej.
Čiže nedá sa povedať, že proste dávame len na to, čo sa naozaj nás osobne dotýka. To je ako teraz taká poznámka. Čiže už určite cirkev je verejnoprospešná inštitúcia, aj pán Maďarič povedal, myslím, včera či kedy, že si zaslúži, aby ich štát podporoval, lebo okrem školstva, zdravotníctva a domovov dôchodcov, detských domovov a rôznych iných vecí, skutočne charitu cirkev robí dosť veľkú, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia. Čiže myslím, že toto odstrihnúť od štátu nebude celkom nikdy možné.
Vatikánska zmluva. Má pravdu pán navrhovateľ, že, samozrejme, kvôli nej je možné toto urobiť, v tom má pravdu. Zas spochybňovať Vatikánsku zmluvu neni celkom múdre, lebo to, čo zas sa urobilo v oblasti napríklad armády, polície, hasičov a tak ďalej, to má svoj význam, to až teraz všetci vidíme, že to má význam, nechcem to tuná veľmi zdôrazňovať. Čo sa týka cirkevného školstva alebo školstva vôbec, to tiež malo svoj význam, táto zmluva. A tá zmluva nebola len pre katolícku cirkev a Vatikán, ale štát potom spravil, nie, pardon, pre štát a Vatikán, štát potom spravil, to iste dobre viete, so všetkými osemnástimi cirkvami, sedemnástimi ďalšími rovnaké zmluvy, veľmi rovnaké, podobné teda, doslova rovnaké, by som povedal.
Samozrejme, ostali tam ešte dve veci. Jedna je doriešiť financovanie cirkvi, tam taká zmluva by mala ešte byť, a za druhé výhrady vo svedomí. To je tiež celkom vážne. V tom neni žiadna katolícka totalita alebo neviem aká, kresťanská. Výhrada vo svedomí je vážna vec, no ale to tiež nechcem teraz tu spomínať. Čiže ja som svoju časť aj v televízii navrhol, keď sme debatovali, že obidve tie zmluvy zobrať a spraviť a máme pokoj s Vatikánskou zmluvou, nemusíme o nej viac diskutovať.
No mne sa celkom nepáčilo vaše heslo, keď ste začali, aj je troška už volebná kampaň, neni to dobré heslo, že neviem, jak sa to presne volá, nech si cirkev žije, ale zo svojho. No, je to také skôr volebné slovo päť mesiacov pred voľbami, čiže nevystihuje tú veľkú komplikovanosť tejto problematiky odluky, a teda je to troška volebné heslo, ale to sa už vy musíte nad tým zamyslieť, že či to tak je.
No, ešte pár poznámok. Cirkev a politika, tak cirkev by nemala preferovať jednu stranu a trebárs o nej nejako hovoriť. Samozrejme, oni sú cirkev, to sme aj my, ale aj biskupi, kňazi sú aj občania, čiže oni majú právo si povedať svoj názor, to každý uzná, tým, že sú predsa len závislí od toho štátu, napríklad tými platmi duchovných, hoci už som to tu ešte asi nepovedal, že tie platy sú naozaj minimálne, keby niekto z vás mal taký plat v normálnom zamestnaní niekde, tak by veľmi protestoval. No dobre. Čiže ale tým pádom, že je zviazaná so štátom, tak, samozrejme, nie vždycky si môže dovoliť povedať, aj povie to, čo by mohla, vystúpiť proti nešvárom, proti konkrétnym všelijakým korupciám a privatizáciám a mnohým veciam, čo sa tu valia, cirkev svojím spôsobom mlčí, tak to nehovorím, že je zlé, ale neni ani dobré.
Ale zase na druhej strane túto tému nechcem ani nejako dramatizovať, proste cirkev je tu nato, aby hlásala niečo, aby hovorila o morálnych hodnotách, aby poukázala na to, čo je dobré, aby sa starala o verejné dobro a, samozrejme, aj o veci okolo budúceho života, a teda o tom treba hovoriť, lebo je to vážna téma a neni, samozrejme, vyriešená a každý človek si to musí vyriešiť sám.
Ja by som takto povedal, že neni zlé, že tento zákon sa tu diskutuje, neni zlé, že boli predtým diskusie aj budú diskusie. Len skutočne teraz pred, štyri mesiace alebo päť pred voľbami tento zákon, obávam sa, že nemá žiadnu šancu prejsť. Upozorňujem na jeho veľkú mnohoparametrickosť, nie všetky parametre sú tam spomenuté. Ešte upozorňujem na veľa nutných diskusií na úrovni aj cirkví, aj teda nielen jedného, ale viacero, aby tie, máme malé cirkvi, neškodovali, lebo malé cirkvi, je ich tu osemnásť, tak tie naozaj by dosť ťažko z tejto zmluvy vyžili, keď majú pár stoviek alebo tisíciek svojich veriacich.
A upozorňujem na jednu vážnu vec, že napríklad dôchodcovia, je ich 1,3 milióna, tí neplatia dane, takže tí by pravdepodobne asi potom nemohli prispieť, tak to by sa potom nejako ináč muselo riešiť a väčšinou práve tí dôchodcovia sú veriaci a tí by chceli dať a dávajú iste aj nejakým spôsobom, ale táto by to neschválila.
Čiže ja tak poviem, že ja sa, nebudem za tento zákon, že sa zdržím hlasovania. Ďakujem za, môžem odísť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2015 9:22 - 9:30 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

24.
Tak ešte, našťastie, som starý športovec. Dobre.
Vážení, vážená pani podpredsedníčka, dneska je to moje posledné vystúpenie, sa ospravedlňujem, ale zjastril som, keď som počul túto tému, ktorá je mi svojím srdcom blízka, aj keď neni som v tom odborník. A teda dovolím si povedať niekoľko slov na tému rozpočtovej zodpovednosti aj vašej rady, ktorú uznávam, ktorá sa mi zdá naozaj, skôr by som povedal, apolitická, kontrolujúca, ak povie, čo namerala, tak to má byť, a proste nepozerá doľava, doprava a proste udržuje si tento nadhľad. Nadhľad je potrebný v dnešnej turbulentnej ekonomike a v dnešnej doslova chaotickej situácii na poli finančnom vo svete aj v Európe a čiastočne aj u nás.
Slovensko sa drží teda s tým dlhom 54,6 v druhom pásme, čo je iste dobré. Samozrejme, v prospech nás išli aj tie nové metodické pokyny, ale to už, myslím, že aj vlani sme hovorili a teraz sa aj hovorí, že aj náklady na utečencov sa nebudú do toho, včera som to čítal, rátať. Čo má tiež svojím spôsobom logiku, lebo to troška otvára väčšie možnosti na riešenie tejto neblahej situácie, s ktorou si vlastne nikto nevie rady.
Taká moja poznámka metodická je, ale isteže mi za pravdu nedáte, je rast. Proste hlavným kritériom je rast. Rast hospodárstva. Percentá. Hurá, ešte nula jedna, ešte tri, ešte toto, Amerika má toľko, tí toľko. Čiže všetci dobre vieme, že teda stály rast je svojím spôsobom nezmysel, nemôže to stále ísť, a potom dôsledky sú také, že proste všetko, čo prispeje k rastu, je výborné. Poistné udalosti, advokáti, spory, súdy, chladnička sa pokazí pár drôtikov, vymení celá, okamžite nakúpiť a tak ďalej a tak. Točenie, točenie, rast, rast, rast. Padne lietadlo, to je výborné, pretože je vtedy veľa poistných udalostí, ale to už troška som cynický, ale to neni z mojej hlavy.
Krízy. Tak kríza tu je už od roku 2008, nie veľmi sa to stále rieši. Stále sme v kríze, stále neni koniec teraz, včera som čítal, že jedenásť amerických bánk znova skrachovalo, už ich bolo cez stovku. Ak tam máte svoje penzie, tak budete, nedostanete žiadne. Čínska kríza, pred pár dňami boli titulky, padá to všetko a neviem, čo všetko za tým bolo, nikto nepovedal celkom, teraz sa to nejako zastavilo, ale vtedy sa povedalo, že za jednu noc sa stratili tri bilióny amerických dolárov. Amerika má 60 biliónov dlh, ktorý teda nikdy nesplatí, preto to už ani nie je dlh, ale tri bilióny US dolárov sa stratilo za noc. Tak otázka je, či sa nás to nedotklo nejako, či nemáme aj my s tými bankami alebo s niečím, iste v nejakých tých akciách máme aj my svoje tieto, lebo to sú také veci, ktoré sa povedia, bublina zmizla, tri bilióny sú v háji, ale proste nám sa to ako keby ne..., nie.
Dosť nebezpečná problematika: vojenské operácie. Tie prispievajú k rastu, samozrejme, keď sa vystrieľa všetko, ja to len, myslím, bomby spúšťajú hentam, tam, tam, tak je to, k rastu prispieva, a to je veľmi nebezpečné. A teraz vidíme, že v tomto smere všelikto toto využíva a mnohí sa boja, že proste mier je v Európe a vo svete vážne ohrozený a že niektoré štáty, keď si nevedia ako ďalej, tak vlastne svoj rast a svoj blahobyt a svoje točenie peňazí môžu takto relatívne ľahko, čo už aj v minulosti viackrát bolo, urobiť.
Dobre, tak, nech sa páči, ty si náš kolega, dobre. (Povedané poslancovi prechádzajúcemu okolo.)
Transparentnosť, to je tiež veľmi pekné, len proti mnohým veciam sa tiež nič nerobí.
Daňové raje, ja si myslím, že daňové raje naozaj je len prežitok, je hrozné, je cez tisíc ľudí našich tam vonku a týka sa to najmä Afriky a iných krajín, kde naraz ľudia, všetko tam využijú, suroviny, lacnú pracovnú silu a potom peniaze posielajú do daňových rajov. Čiže to je niečo tak nehorázne! To ja len, teraz vás neškolím, pán predseda, to viete, ale tieto otázky ostávajú troška bokom.
Verejné obstarávanie, to je tiež vec, ktorá u nás je, dovolím si povedať, chorá, keď jedna firma 50-krát vyhrá verejné obstarávanie, samozrejme, za to sú pekné provízie. Europrojekty, strácanie sa peňazí v piesku, dostane balík peňazí, ktorý je nadsadený, staré technológie, potom to ide dole pomaličky a ten chudák na konci, ktorý to všetko urobil, nedostane nič, lebo sa to medzitým potratilo kdekade. Čiže toto je tiež niečo také, čo metodicky treba jasne zmeniť a je to už úloha asi pre ďalšiu vládu, táto ale v tomto smere tiež veľa neurobila. Opozícia vykrikovala tri a pol roka, teraz idú niektoré veci, teraz napríklad nezdanenie tých transakcií v stavebníctve, keď faktúry nie sú zaplatené, to je dobré, ale o tom sa tu už hovorí dlho.
Obchody s derivátmi. To sa kritizuje 20 rokov vo svete. Bublina. Peniaze bez práce, špekulácie, "pure speculations", v Amerike som to mnohokrát tak počul, sa kritizuje, ale nič sa v tomto smere prakticky nezmenilo, aspoň ja neviem, že by sa niečo zmenilo. Hovorí sa o zdanení finančných transakcií, za každú transakciu, ktorú, cez noc môže byť cez počítač milióny, 0,01 %, by ani to neprešlo, neviem. Mnohé krajiny boli proti, ale tam by sa dali získať aj financie a zároveň tieto nekontrolovateľné, nezdanené a operácie, ktoré môžu zruinovať hocikoho, keď sa niekto na nás sústredí, najmä na malé krajiny, o nich sa nehovorí.
Tlačenie peňazí. Vola sa to kvantitatívne uvoľňovanie, tak ja keď to takto poviem, tak všetci sú spokojní, ale keď poviem že nekryté tlačenie peňazí, to je návrat k "Bretton Woods", návrat k zlatému tomuto, zlatým zásobám, to sa teraz veľa hovorí najmä v Rusku a v týchto krajinách, BRICS, ale to proste keď sa aj pýtam našich špecialistov, naraz im to vyhovuje, naraz sú tu peniaze, sú to lacné peniaze, 1 % dajú zákazníkom a 10 od neho pýtajú, keď si potrebuje niečo požičať, ale to s tým troška nesúvisí. Ale to tlačenie peňazí, až sypanie tam, kde sú krízové, to nemôže byť donekonečna, čiže možnože to na chvíľu ako zachráni niekoho a niečo, ale vlastne...
Ja som prekvapený, že Európa v týchto problémoch robí málo. Ja myslím, že každý tam má svoje "penízky", a teda ešte chvíľu čaká, kým sa mu vrátia, ale kým predsa tie akcie stúpnu, teraz klesajú, po čínskej kríze silne klesali a nikto nič.
No, hovoril som o bankovej kontrole, bankovej únii, zdanenie finančných transakcií, stop daňovým rajom a tak ďalej, ale ide to tak pomaličky všetko do stratena. A ešte keď si prečítate transparent, že peňazí je dosť, ale politici všetci kradnú, tak to protestujem, pretože ja som ešte momentálne nič neukradol a tu poznám kopu kamarátov, ktorí tiež nikdy nič neukradli alebo to ani nevedia, ani to nechcú, ani to nemôžu.
Dobre, vážený pán predseda, prepáčte za takú troška chaotickú túto, ale sú to expres témy, o ktorých veľa nehovoríme, ktoré sa v svete na rôznych WikiLeaks adresách dá veľa dočítať a, bohužiaľ, veľa z nich je pravdivých.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 9:02 - 9:04 hod.

Jozef Mikloško