Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.5.2015 o 16:40 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.5.2015 16:40 - 16:51 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, ide to k piatej, takže pomaly sa to bude napĺňať. Nebudem dlho, ale chcem oceniť, že pán minister tu už sedí, ešte keď sa hovorilo o strelných zbraniach, ja som myslel, že tiež je poľovník (povedané so smiechom), ale pravdepodobne nebol synchronizovaný s vedením parlamentu.
Tento zákon je naozaj dôležitý. Oceňujem kus veľkej práce tam, 99 strán som si prečítal, 193 paragrafov, nie všetkým som rozumel, ale ešte sa na niečo opýtam. Je to zákon dôležitý, ale aj zložitý. Určite vylepšuje našu situáciu, ale trošička aj komplikuje. Samozrejme, naša situácia je zlá v tomto smere v autorstve, v autorskom zákone. Len naozaj by bolo treba nejakého dobrého advokáta a dobrý vykonávací... Teda jak sa to volá? Vykonávací... (reakcia z pléna) predpis, ktorý potom vysvetlí, čo za všetkým tým paragrafom je.
Taká prvá poznámka je, že kultúra je kompetencia národného štátu, čo je dobré, ale tu citujeme desať smerníc Európskeho parlamentu a Európskej rady, či to našu situáciu troška aj nekomplikuje, lebo naozaj Európa je prebyrokratizovaná. Tam sa za všetko platí, len zakašlete a už musíte platiť autorský. No a potom je veľa súdnych sporov a neviem, že či k nám, ktorí sme toto tu veľmi zanedbali, či naraz takáto veľmi presná, precízna smernica bude len pozitívna. No, dosť málo sa mi tam zdá o literárnych dielach. Teda som člen Spolku spisovateľov aj člen predstavenstva, tuším aj pán minister je člen, minule som, myslím, tu aj pripomenul. Neviem, či už zaplatil členské (povedané so smiechom), ale môžem to sprostredkovať. Penzisti to majú lacnejšie. Spisovatelia... (Reakcie z pléna.) To neviem, neviem, len... (reakcie z pléna), prepáčte, chlapci, ešte neni diskusia. (Povedané so smiechom.)
Že spisovatelia to majú naozaj dnes u nás ťažké. Skôr by som povedal, ako ich poznám, že rezignovali, a obávam sa, že ani tento zákon ich situáciu nevyrieši. Máme tento týždeň aj tuším náš výbor. Nikto nedal žiadnu pripomienku, asi so všetkým sú spokojní, lebo to ani nečítali. No, spisovateľ napíše, potom naháňa vydavateľ, prosíka kdekade, hľadá sponzorov. Samozrejme, vôbec nečaká, že dostane nejaký honorár. Väčšinou nedostane, no. Ja som toto prekonal sedemkrát, ale som potom pochopil už pri prvom raze, že treba si knižku napísať, vydať, distribuovať, predávať, a teda nejde o zisk, ale ide o to, aby sa to šírilo, ale to už naozaj nemôžem hovoriť za tých, pre ktorých naozaj spisovateľstvo je jediný zdrojom obživy, a teda tí naozaj sú, no nechcem povedať, že chudáci, ale niekedy aj sú, pretože za tie knihy väčšinou nikto nezaplatí.
Ono je to tak, že v socializme naozaj boli spisovatelia často privilegovaní. Niektorí zásluhou, niektorí nie zásluhou, no a potom keď tu naraz stratili tie privilégiá, tak sa vlastne až do dnešného dňa poriadne nespamätali. Ale to už je – ani nezjednotili – ale to už je iná vec. Možná len za to, že patrím troška k nim, tak to tu spomínam. A ináč Budmerice, to sa potom opýtam potichu, že či sa opravujú, alebo ešte stále spia. Ale toto sem nepatrí. Určite to sem nepatrí. (Reakcia z pléna.) Opravujú sa. Výborne! Poznámka je moja takáto, že u nás naozaj je aj komunizmom, ale nielen, stratená úcta k autorstvu, k tvorivosti, k autoritám. Bo aj k starším ľuďom. No je to národný hriech a je to vážna chyba. Napríklad v Arménsku, teraz sme sto rokov genocídy spomínali, v Taliansku, v Gruzínsku a v iných krajinách naozaj starší človek, tvorivý človek, autor, umelec, spisovateľ, to je autorita, na ktorú si naozaj nikto nesiahne, a u nás to tak, žiaľ, bohužiaľ, neni. No musíme sa porozmýšľať, prečo to tak je. A s tým troška súvisí aj tá neúcta aj napríklad k spisovateľským dielam a tak ďalej.
Mne sa zdá, že internet sa v tom zákone málo rieši. Alebo temer nerieši. Samozrejme, nikto nevie, ako riešiť túto situáciu, ale tam sa všetko šíri rýchlo, bezplatne, stokrát viac ako cez papier, stokrát rýchlejšie. Neviem si predstaviť ani vlastne deň, ani poldeň, ani pár hodím bez internetu. Ale viem, že to zabíja noviny, časopisy a papierové knihy. Čiže ako tam riešiť autorstvo, klikanie, rozmnožovanie celých kníh a tak ďalej? Tade to všetko letí a vlastne nejaké právne normy na to asi nemáme. Ale to nemôžme očakávať ani od Slovenska, že by vyriešili, keď to veľké štáty nevedia. (Reakcie z pléna.) No, to je technické. Technickú poznámku potom si rád vypočujem.
Je tam hneď v úvode napísané, že autorské práva sú chránené autormi databázy, zhotoviteľmi databázy. Teda slovo databáza má v počítačovej terminológii svoj špeciálny, teda pojem je to. Až potom na..., omnoho neskôr sa definuje, že databázou sa tu rozumie aj zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava a tak ďalej. Temer všetko, no. Čiže v § 131 sa hovorí, že použitie diela je najmä zaradenie diela do databázy. A teda ako som spomenul, až potom neskôr sa tento pojem databázy zavádza. Môže sa to aj takto nazvať, ale v počítačovej terminológii databáza je niečo iné, no. Však k tým počítačom ešte chvíľočku, k nim prídem. Len takzvané dialógové systémy alebo expertné systémy, alebo prekladateľské systémy, alebo kognitívne systémy, znalostné alebo rozpoznávacie systémy, to sú všetko na úrovni databáz, by som povedal, omnoho, omnoho vyššie. O tých sa tu nehovorí. Ale to už je moc špeciálne, ale skôr-neskôr aj k tomu prídeme, že aj tuná je obrovská tvorivosť. A všade, všade tam, kde je teda tvorivosť, invencia, inteligencia alebo aj umelá inteligencia počítačová, všade tam by bolo treba hovoriť o autorstve. Ale to už tak troška teraz asi filozofujem, takže to nie je žiadna kritika, len poznámky.
Ešte pár konkrétnych poznámok záverom. Je zaujímavé, že v § 23 sa hovorí, že autor má právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia pri účasti dražobníka. Potom sa ďalej hovorí, že sa to týka aj rukopisov literárneho diela a rukopisov hudobného diela, že pri každom ďalšom predaji sa má právo žiadať odmenu maximálne 12,5-tisíc euro. Je to také niečo ako DPH, že aj keď desaťkrát predáte, vždy to DPH musíte platiť. To je zvláštne, že teda to sa tam dalo. Iste je to asi nejaká európska... ani smernica, ale zvyklosť. No u nás to tak doteraz nebolo takto asi.
V § 26 sa hovorí, že verejné vykonanie diela je aj recitácia, spev, hra, tanec výkonného umelca na verejnosti. To slovo výkonný umelec je tiež troška také zvláštne, lebo každý sa cíti umelcom aj výkonným, keď vystupuje. Ale tak ťažko to ináč napísať. Hneď mi napadlo, a čo kostol, škola, púť, hody a tak ďalej. Ale potom sú tam výnimky na náboženské obrady, úradné obrady a tak ďalej, knižnice nepatria do tohto. Aj podujatia v zahraničí cez ambasády na špeciálne dni, keď sa spieva, tancuje a neviem čo všetko robí, nepatria pod toto. A potom tých výnimiek je tam relatívne dosť veľa. Ale asi to tiež ináč nešlo, len teda výnimka, výnimka a ešte aj to, aj to, aj hento.
No potom idú paragrafy také dosť komplikované. Ja tam som sa úplne stratil, poviem vám úprimne. O licencii, organizácii kolektívnej správy a tak ďalej, kde asi to treba, keď máme jedného autora, máme autorov, autor dá práva niekomu inému, ten sa mu o to stará a tak ďalej. Len je to trošička komplikované. Určite ten vykonávací predpis bude nutné k tomu napísať alebo aj školenie ľudí, teda v reči ľudu to napísať, a nie takéto reči právnické, ktoré oceňujem, ale ktoré dosť ťažko sledovať.
Ešte záverom dovoľte tých pár slov o ustanoveniach v počítačovom programe. Tak už 50 rokov sa diskutuje, že aj autorstvo počítačových programov by bolo treba chrániť, zaplatiť a tak ďalej a tak ďalej. Je to veľmi zložité. Iste, na Západe sú ďaleko pred nami v tomto smere, zistiť, že kto vlastne odkiaľ sa okopčil alebo zobral ten, tá časť toho programu alebo celý program, je veľmi zložité. Tam je to napísané, že ak je to výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Samozrejme, počítačové programy sú vyslovene výsledkom tvorivej duševnej činnosti autorov, no. A zoberme si, že vtedy, keď ten program a príkazy a inštrukcie sú v zdrojovom kóde alebo strojovom kóde. Tak to je tiež už troška taký zastaraný pojem, lebo dneska je to, nakoniec všetko vždy je v zdrojovom kóde, len, samozrejme, sa to už automaticky robí, že sa to dá v nejakom vysokom jazyku a potom to ide do toho zdrojového kódu. Čiže v tomto smere je dobré, že taký paragraf tam je, aj keď troška sa obávam, že ešte nepomôže autorom počítačových programov k tomu, aby sa svojich práv domohli.
Ja budem, samozrejme, za tento zákon a otázka je – aj to navrhujem –, či by, či by sa prípadne nemal tento zákon, pretože sa týka práva, dať aj do výboru pre ľudské práva, kde by možná tiež mohla byť zaujímavá diskusia na túto tému. Čiže to navrhujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 16:14 - 16:16 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Nedá mi povedať troška od veci, tak ako jako ty si začal troška od veci s tými platmi duchovných, že je to teda 40-ročný relikt toho, keď tých duchovných utláčali a prenasledovali. No tak je to názor, ale bolo to troška ináč, lebo ten zákon o platoch duchovných už bol prvý raz spravený v Československu tuším v ’17. alebo ’18. ešte za prvej Čs. republiky. Po tom ’49. to aj komunisti prevzali, ale len preto, že tým si mysleli, že budú mať viac možností kontrolovať tú cirkev a ju proste nejakým spôsobom sledovať. A po tom ’89. sme tiež nevedeli žiadny iný model vymyslieť, tak to ostalo takto isto.
Dneska sa o tom diskutujeme, tak tie platy sú tak 350-600 euro farárov, biskup, myslím, 800. Čiže nie sú nejaké veľké platy. Ale diskutujeme o tom, ako ďalej. Prečo nie, no. Niektorí hovoria, prečo by sme to platili, keď nechodíme do kostola, neveríme a tak ďalej. Na druhej strane aj tí, čo nešportujú, čo nechodia do opery, čo sú zdraví, nechodia lekárovi, čo nemajú deti, nepodporujú vzdelanie a tak ďalej - aj tí dávajú zo svojich daní na tieto oblasti, ale to nechcem teraz o tom diskutovať.
Je tu tá zmluva s Vatikánom, možno až tiež sem nepatrí, ale tam je bod o budúcej dohode o financovaní. Tá dohoda ešte chýba, a to nielen s katolíckou, ale aj s ďalšími cirkvami, prečo by sa nemala urobiť. Mala by sa aj podľa ten zmluvy. A na druhej strane, je tam aj zmluva o výhrade svedomia. Viete, že to bola, na základe toho padla vláda, mne sa vtedy nezdalo, že to vtedy až tak bolo nutné. Ale dneska, keď pozeráme na Ameriku, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej, tak výhrada svedomia sa netýka len lekárov, ale aj iných pracovníkov, ktorí narážajú na výhradu vo svojom svedomí, a teda sú za to poťahovaní, zavieraní aj trestaní.
Čiže nie celkom zlý nápad, obe tieto zmluvy nejako spojiť a uzavrieť aj zmluvu s Vatikánom a vrátiť sa k obidvom aj vo výhrade vo svedomí, ktoré znie veľmi kacírsky alebo nejakým, sírou vonia. Ale je to vážna dohoda, ktorú proste by sme mali mať v našom právnom poriadku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 14:17 - 14:19 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Mrzí ma, že pán minister odišiel, lebo to bolo trošku aj pre neho. Samozrejme, budem za tento zákon, ktorý pokladám za dôležitý, a som bol na strane ministra, keď sa jednalo o Nočných vlkov, ale to je iná téma. Ovšem pripomínať Hlinovi Mečiara a vstup do KDH sa mi zdá, je úplne mimo a aj tuná prestrelka o policajtoch sem v podstate nepatrí, tak ja si myslím, že obidve strany v tomto smere majú svoju vinu.
Chcem povedať, že ja som zažil v Taliansku policajtov – karabinierov, elitu národa, vždy na strane ľudí, ľudia ich mali radi, doslova ich zbožňovali a vedeli prečo, a teda veľmi by som bol rád, keby to bolo aj u nás. Bohužiaľ, za komunizmu bolo policajti - my a oni a to troška pretrváva, ale už je to celkom inak a dneska tá mladá generácia policajtov je celkom iná a ja ich si cením, pochválim, pošpásujem, a keď treba, platím aj pokuty neraz, a teda nejaké urážky policajtov sú mi absolútne cudzie a aj každému normálnemu človeku.
Len pozor na to, ja som bol na strane Hlinu - aj budem - od okamihu, keď ho zmlátili ako psa. Ja som to, poslanca sa nemláti za žiadnych okolností a mne sa zdá, že vtedy, keď som dal interpeláciu na pána ministra, povedal, že je to O. K., videl som to na videách, jak ho mlátili s pelendrekmi, tak odvtedy som si povedal, že som si povedal, že tu niečo nehrá dobre, a toto budem stále pripomínať, dokiaľ tu ešte budem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.5.2015 13:12 - 13:13 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Prvýkrát sa mi podarilo aj písomne vám to odovzdať, pán predseda. Navrhujem, aby bod č. 75 schôdze Výročná správa o členstve Slovenska v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2015 (tlač 1467) ministerstvo zahraničia doplnilo aktuálnou písomnou informáciou o stanovisku Slovenska ku kvótam utečencov pre každú členskú krajinu Európskej únie, ktoré schválil minulý týždeň na samite premiérov a ktorému predchádzalo uznesenie Európskeho parlamentu v záväzných kvótach na rozdelenie žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Ide o aktuálnu tému solidarity a koordinácie členských štátov.
Poznamenávam, že k Európskemu programu migrácie sa venuje v bode 18 v prílohe správy iba pár riadkov s textom, ktorý je už neadekvátny súčasnej situácii.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2015 19:14 - 19:15 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ministrov referát nebol zlý, ale nepáči sa mi tá metóda práce pri každom odvolávaní, ktorá nie je dobrá, že my tu niečo kritizujeme, ale kritizovaný nespomína to, čo my kritizujeme, ale pripomína kauzy spred päť, desať rokov, ktoré teraz už ťažko vysvetliť. Napríklad vy beriete viacej médiá do úvahy ako parlament a jeho diskusiu. O ministrovi Pavlisovi sme tu veľa narozprávali a naraz niekto v médiách niečo otvoril a ani sme ho nemuseli odvolávať.
Vadí mi, že tu nikto nepovedal jasne, že oligarchovia do zdravotníctva nepatria. Ak Penta a J&T a ďalší sú všade, aj v zdravotníctve, ktorá musí vadiť. Nikto nepovedal, kto je majiteľ Dôvery. Teda keď to SIS nevie, parlament by to mal vedieť. Ja do lekárne napr. Dr. Max, či jak sa volá, nikdy nevstúpim a vždy sa opýtam: "Nedistribuuje tieto lieky Medical Group?" Keď distribuuje, radšej budem chorý, ale si ich nekúpim.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2015 15:51 - 15:52 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
K pánovi Balážovi, doktorovi, si ho ctím a vážim, keď nám tu vyšetroval srdce, bol veľmi empatický, ale ďakujem mu za to. No, ja, bohužiaľ, sa mi zdá, že veľmi často treba telefonovať, idem do tej nemocnice, zatelefonuj tam, tak, bohužiaľ, nemám tých známych medzi lekármi mnoho, ale občas to robím a pomáha to, že už vedia, že tento pacient je troška iný, proste, no. Bohužiaľ, to dneska takto chodí, no.
A čo sa týka konvergencie, divergencie, no, tak ja mám také, už po desiatich dňoch sa mi to troška zdivergovalo, to je pravda, horšie je, keby to oscilovalo, to je najhoršie v matematike, keď to osciluje hore-dole. Konvergencia je to, keď ide to k nejakému záveru, čo možno nešlo, divergencia, keď to trocha nejde k tomu záveru. Tak ja som nechcel ani nejaké závery robiť, aj tak by tu neprešli, ale chcel som len spomenúť, tak asociatívne, niektoré problémy, ktoré sa mi zdajú byť v zdravotníctve dlhodobé, a treba o nich debatovať. Čiže som vďačný, že sme si mohli dneska troška podebatovať, aj keď je piatok, a teda už všetci by radi išli domov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.4.2015 15:39 - 15:49 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

82.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážení spravodajcovia, tak Ottko Brixi ma prosil, aby to bolo krátke, päťminútové, lebo sa ponáhľa. Ale on už vystupoval aspoň v štyroch poznámkach, čiže aj ty musíš zmierniť razanciu svojich poznámok.
A teda Košice a zdravotníctvo je tiež téma, ktorú tu radšej neotváram, a netýka sa to pána Rašiho, ani teba. Dobre.
Niekoľko kacírskych vecí hneď na začiatok poviem, no. Minule nejaká moja rodina bola v nemocnici tuná v Ružomberku vo Vojenskej a bola veľmi nadšená úrovňou, ľuďmi, personálom, takže fajn, prečo by aj ostatné nemohli tak byť. Minule zas bol niekto v Nitre, odkiaľ pochádzam, tiež personál, vybavenie dobré. Čiže neni sú v zdravotníctve len zlé veci a iste je mnoho nemocníc, ktoré sú dobré, a všetci a mnohí sa to snažia, aj keď iste mnoho aj v systémovosti im v tom bráni.
Druhá vec je, tiež neodsudzujem aj tak, keď niekto pošle exministerku za referentku do Bruselu. No a čo sa také strašné stalo? Vyťahujeme to stále. Tak prečo by nemohla ísť tam robiť nejakú referentku? No dobre, v poriadku. Trocha moc to už vyťahujeme, no. Je tam, vonku je pár tisíc našich diplomatov, keby sme každého mali kádrovať, tak takých prípadov je tam veľa.
Za tretie. Pán Lipták, keď rozprával tuná otvorene, úprimne o svojich problémoch, všetci ho odsudzovali, ja som mu lajk poslal svojich priateľov na Facebooku, prečo by to nemohol povedať a otvoril mnohým oči, jak to dnes chodí v zdravotníctve.
A štvrtá poznámka, že tiež sa mi nezdalo celkom férové vytiahnuť nejaký smutný prípad z medicíny. Takýchto problémov je veľa. Keby sme zobrali onkológiu, každého by sme sem dali, by sme plakali všetci tri dni. Je to tajomstvo, prečo niekto je chorý a niekto je zdravý a niekomu sa darí, niekto zomrie skoro, niekto nie, je to tajomstvo. My kresťania na to tiež nemáme návod, ale je to tajomstvo, ktoré nerozriešime tu v parlamente.
No, iste zdravotníctvo je ťažký rezort, problémy sú dlhodobé, ale debata o zdravotníctve nikdy nezaškodí, a preto som sa ja prihlásil ešte pred desiatimi, či koľkými, desiatimi dňami do rozpravy, a už teda nechcem vycúvať, takže musel som to furt zlepšovať a teraz to bude možno najhoršie, ako to mohlo byť, keby to bolo v stredu minulú.
Teda nechcem byť len kritický, ako som už povedal, že je tam aj veľa pozitívneho, pracuje tam veľa poctivých, obetavých ľudí, metódy riešenia a lieky sa stále vylepšujú, ľudský vek sa stále predlžuje, ale aj skracuje, a neni to len vina lekárov, vôbec nie, ale aj našou vinou, zlou životosprávou, fajčením, alkoholom, naháňaním sa za peniazmi, kariérou, rôznymi privilégiami a tak ďalej atď. Čiže to je, napriek tomu sa každý rok o tri mesiace ľudský vek predlžuje. Čiže to je aj vďaka zdravotníctvu: novým metódam, novým liekom.
No, tak už som na druhej strane, neviem, koľko som už minul.
Ja chcem povedať pár slov k seniorom, potom chcem povedať niekoľko otázok z hľadiska radového občana a za tretie chcem si troška všimnúť prezidenta Kisku a jeho námietky, ktoré tuná vlastne neodzneli.
Ja často chodím medzi seniorov, je to aj mojou funkciou, ako predseda združenia, no, veľmi si sťažujú na postoj, častý postoj k seniorom, k starým ľuďom. Iste, starí ľudia sú niekedy precitlivelí, majú veľa chorôb, už sa ich nezbavia, sú už hrozní a tak ďalej, to je pravda, ale často sa s nimi zachádza zle, najmä keď už majú vážne choroby. Na toto mám veľa príkladov, a keby sme požiadali ľudí, aby nám napísali svoje skúsenosti starí ľudia, seniori zo zdravotníctva, tak to čítanie by nebolo dobré. Možná nie všetko by tam bolo stopercentné, ale naozaj je to tak. Kto nemá nejakú známosť, kto mu tam nezavolá, kto proste nepoprosí o špeciálnu starostlivosť, tak často to má veľmi zlé. No a v tomto smere najmä seniori, ale aj starí chudobní často nemajú peniaze na zdravotníctvo, na mnohé operácie, na drahé lieky, na zubárske zákroky. Ísť k zubárovi dneska, to treba zobrať doplnkovú pôžičku, ja neviem, prečo je to také drahé a prečo všetko sa skoro vlastne platí v keši. Radšej si dám vytrhnúť zub, to ešte donedávna bolo zadarmo, a nemusím platiť veľa peňazí, ale našťastie mňa sa to netýka. Našťastie ja málo chodím do nemocníc, Pán Boh mi dal ešte zdravie, možno zajtra to už nebude, a preto teda hovorím skôr toto z druhej ruky, ale aj z druhej ruky mojej rodiny.
Isto mnohí lekári a sestry dodržiavajú Hippokratovu prísahu, čo je veľmi vážna prísaha, zásadná, ale mnohí ju aj ignorujú, a ten, kto išiel na medicínu a nemá empatický vzťah k ľuďom, k tomu chudákovi, ktorý tam trpí, a proste napríklad chce rýchlo zbohatnúť, tak tam nemal ísť, zle spravil, no. Ja často hovorím prípad Gabyho Hoffmanna zo Sniny, to bol lekár, písal som o tom blog, aj v knižke som, v svojej jednej, o tom písal, ktorý, údajne aj jeho otec vymyslel penicilín, ale to je už iná história, dávno pred Flemingom, vedel o týchto, horúčku omladníc liečil, ale to tu nechcem spomínať, ale to bol príklad ľudového lekára, ktorý naozaj liečil, chodil medzi ľudí, vždy bol chudobný, zomrel ako chudobná myš. Ja som v Nitre mal takého, volá sa doktor Komár, to bol rodinný lekár, chodil atď., v živote tiež nebol bohatý, a toto bol môj ako ideál takého lekára obetavého, samozrejme, aj bohatého, nech si zaslúži dobrú mzdu za svoju dobrú prácu, ale musí byť humanisticky naladený, empatický a musí byť vždy na strane pacientov.
Oligarchia nepatrí do zdravotníctva, zdravotníctvo nie je biznis a v zdravotníctve sa nedá tunelovať, teda nemôže tunelovať, t. j. v slovenčine lepší výraz ako hyenizmus nepoznám, bohužiaľ, na toto je to troška kruté slovo.
No teraz pár slov k pozícii občana, snáď aj k tomu pánovi prezidentovi Kiskovi niečo poviem. Päť alebo šesť mesiacov pán minister je vo funkcii, ja by som očakával už nejaké zásadné systémové, aspoň pokus o zmenu. Ja som si teraz spočítal, že čo vlastne sme tu v parlamente mali, sme mali tri veci, pokiaľ sa pamätám, možnože i viacej. Zrušili sa poplatky za prednostné vyšetrenia, vzápätí Asociácia súkromných lekárov povedala, že vlastne tým pádom sa stráca 700 až 2-tisíc eur mesačne a že teda nebolo to len vnútorné riešenie, to ja neviem posúdiť. Za druhé sa zvýšili príjmy niektorých zamestnancov na základe zvýšenia minimálnej mzdy na rok 2015, to bola rutina, v podstate. A za tretie na protidrogové aktivity sa môžu dávať dotácie z MZV. No, o iných veciach neviem, ale toto v podstate boli také drobáky, ktoré keď vonku a v zdravotníctve horí, tak by sa očakávalo proste niečo aj zásadného. Už za toho polroka sa dá niečo spraviť, že došla tam nová metla, ktorá niečo robí.
Prezident Kiska, no, on aj sem došiel, mal pohovor, potom veľmi rýchlo reagoval, neviem, či mal ten prejav pripravený, ale ten prejav nebol hlúpy, lebo to, že povedal, že je tam príliš veľa škandálov a že vlastne len médiá na to upozorňujú, že nie kontrolné orgány, ktoré by po tom mali ísť, ale médiá upozorňujú a potom naraz je z toho škandál a hurá. Nebyť médií, tak všetko je stále v poriadku, no.
To, že pán minister, to mu už mnohí vyčítali, teda že pseudokauza a bežný biznis, to nemusel povedať, on sa snažil to už len zlepšiť, no, vtedy mu to ušlo. Nebola to pseudokauza, nebol to bežný biznis, no, to už nechcem to tu všetky cétečká spomínať.
To, že Kiska povedal aj, že nič sa neurobilo na zastavenie neefektívnych a nehospodárnych nakladaní peňazí v zdravotníctve, to je vážna výčitka. A to, že štátna poisťovňa preferuje súkromné zariadenia pred štátnymi, to je tiež vážne. Ja to neviem posúdiť, ale to sa mi zdalo vážnou námietkou, na ktorú by mal niekto reagovať.
Ja si myslím, že nedá sa len peniaze, peniaze dávať do zdravotníctva, to nesúvisí len s peniazmi. Podľa OECD alebo Európskej únie, nemám tu štatistiku rýchlo, ale sme na 9. mieste, čo sa týka počtu obyvateľov a peňazí, čiže peňazí je tam relatívne dosť, ale je to naozaj čierna diera, pretože sa to rýchlo minie, to už všelikto povedal a, bohužiaľ, koľko tam dáte, toľko sa rýchlo minie.
A ešte pár tých otázok na konci, čo sa týka občanov a zdravotníctva. No, premiér nedávno tu povedal tú vetu, a tá mi stále vŕta v hlave, že majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. Tak neviem, či je to pravda. Tu sa všeličo o tom vyprávalo, ale premiér nepovedal, že ich už pozná, a toto mi tak nejako vadí, že vlastne o mnohých firmách vlastne ani nevieme, kto je ich majiteľ. Krupica, ako je to možné? Jak je to možné? Keď je taký, ja som o tých atraktívnych "Curacaách" a neviem jakých spomínal tuná, ale nemôžme nepoznať majiteľov Dôvery. No.
Lieková politika. Nedávno sa niekto vrátil z Anglicka a dostal pilulku na každý deň v jednom sáčku. Lups! Jednu v pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, zbohom. Tuná sa robí veľký biznis s liekmi, predpisuje sa, plytvá sa, vracajú sa tony liekov, proste reklama v televízii je obrovská, neviem, 47 mil. bola tuším vlani, ale raz som tu tie čísla povedal, mám ich. Čiže lieková politika je zlá a naozaj asi najviac dávame na lieky. A sa masovo vyhadzujú, proste každá babka má sáčok liekov a nechce ich jesť, lebo jej škodia.
Požiadavky na zjednotené preplácanie výkonov v zdravotníckych poisťovniach. Dlho sa o tom hovorí, možnože je to vybavené, ale mne sa zdá, že neni ešte, že keď, aby proste taká a taká operácia bola všade, ja neviem, či to je, ale mne sa zdá, že som to ešte nevidel, že konečne sa to vyriešilo, aby v každej poisťovni a v každej nemocnici bolo to isté financovanie.
Preplácanie zubárov som už spomínal. Chudobní chudáci sú na tom zle.
No a čo keby tak raz štrajkovali pacienti a nešli do špitálov? Tak neviem, či by potom začali štrajkovať lekári a sestry. Ale toto je vlastne hlúpa poznámka, neviem, prečo mi sem padla.
Vážení, ďakujem, neviem, koľko to bolo minút. Bolo to desať minúť. Tak Briximu sa ospravedlňujem. Len dneska máme hody v Svätom Jure, tak dôjdite, srdečne vás vítam, do Svätého Jura.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 18:25 - 18:40 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Akosi nemám dobrý pocit z tohto nášho zasadnutia, lebo mrzí ma, čo to je za legislatívny proces. No voľakedy bol taký, že vláda ustanovila komisiu nie malú. V nej sedeli aj niekoľkokrát, napísali zásady zákona, tie išli do pripomienkového konania. Pamätám sa, vtedy bolo asi 90 pripomienkových miest, ku ktorým sa mohli vyjadriť. Odtiaľ išli na Legislatívnu radu vlády. Tam sa zásady uzavreli, tá komisia potom zasadala, urobila paragrafové znenie. To boli zas nejaké mesiace práce, zase pripomienkové konanie na deväťdesiatich miestach (a Legislatívna rada vlády). A potom to išlo do vlády aj do parlamentu. Takto som mal voľakedy asi 10 zákonov na starosti, ktoré potom prešli ešte vo federálnom parlamente. Nerozumiem tomu, čo to je za proces, keď takýto hrubý zákon, chvalabohu, som ho nestačil ani prečítať, dobre, že som ho nečítal, lebo je naozaj nesúvisiaci s reštrukturalizáciou, sa sem dá zo dňa na deň.
No a ešte teda si myslím, že teda vláda a parlament mal čítať nielen zvodky zo SIS, ale aj šifry našich veľvyslancov zo zahraničia lebo určite prichádzajú správy na to, čo sa tu dneska deje. Odporúčam aj čítať tie šifry, nielen zvodky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 14:25 - 14:41 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som sa bol aj pánu podpredsedovi ospravedlniť, že fakt toto nebolo vystúpenie na úvodné konanie. Ale už som mu sľúbil, že k tomuto viac už nevystúpim, všetko, čo som vedel, som povedal a už vlastne nemám viac čo povedať.
No ja si myslím, že treba to riešiť rýchlo. Len vidíte, tri dni sme zabili Figeľom, vonku horí svet a tuná sa vlastne pomaličky veľmi všetko ťahá, ale to nie je celkom naša vina. To je prvá poznámka.
U pána Keselého som si všimol, že na konci blogu mal napísané SDKÚ, to som si všimol, len sa mi to zdalo, keby som to bol tu povedal, že zaťahujem do toho nejaké strany. Teraz KDH som nikde nespomenul, len raz som spomenul, áno, keď tie zákony dali. Ale zase u nás naozaj tak skôr ma hrešia, keď vystupujem, ako keby ma chválili za to, takže nikto ma do toho netlačí, aby som vystúpil, to sa ešte nestalo za celé tri roky.
No Váhostav, samozrejme, nerobil len v stavebníctve, nerobil len autobahny, robí všeličo, všeličo iné a tie průsery, neviem, ako sa to povie po slovensky, sú všade, nielen tu.
Ten Cyprus nás mrzí. Je to krajina Európskej únie, kde veľvyslanec je veľmi sympatický, poznám ho dobre, má peknú manželku, ale to, čo sa tam deje, naozaj je strašné. A v tomto smere možno aj Európska únia by mohla viac zakročiť, pokiaľ jej nevyhovuje to, že tieto schránkové firmy a proste daňové raje tam existujú a jeden z jej členských štátov proste toto, by som povedal, podporuje. Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.4.2015 14:10 - 14:26 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Hlina, je vás tu toľko, ako keď sú noty na bubon, občas nejaká nota a potom dlho nič. (Reakcia z pléna.) A ty si tu aj Martvoň je tu, výborne. Tak môžeme to hovoriť aj menovite prípadne, Přidal, Galko, pani Žitňanská, Fronc, tam dozadu nedovidím, ale to bude asi Šebej, Hlina. A, tento pán, ako sa ty voláš? (Reakcia z pléna.) Panáček je tiež tuná, hurá, voliči, všimnite si to. Je taká gramoplatňa, Lasica, Satinský keď pripravovali veľkú výstavu, šou a všetko možné, vtedy nikto nedošiel vôbec, mali takú krásnu pesničku Nie je záujem. Aj som ju chcem zaspievať, ale zakázali, aby som hovoril vtipy na začiatku, takže začnem hovoriť radšej teda vážne o Váhostave. Je to urgentná záležitosť, vonku horí svet a my máme čas tri dni debatovať o odvolaní Figeľa.
Myslím si, že kauza Váhostavu je skutočne do očí bijúce prepojenie nejakej oligarchie s nejakými politikmi, so špičkami, a zaujímavé je, že z iných reštrukturalizácií a konkurzov, napríklad aj z Doprastavu, to bola takisto veľká firma, ako keby sme si nebrali vôbec nejaké skúsenosti z toho, sa mi zdá.
Tiež je zaujímavá skutočnosť, že keby nebol tlak opozície, ale aj veriteľov a všelikoho iného, veľmi sa obávam, že by sa toho moc nestalo a že by sa vlastne nič neriešilo. Chvalabohu, sa to rieši. Čiže to slovo ešte so sviečkou, pamätáte sa, keď tam tí papaláši hovorili „tlačiť, tlačiť, kropiť, kropiť“, vtedy to nevyšlo, ale teraz to vychádza. A to je dobre, že to vychádza, že vláda si všíma, čo sa tu hovorí, a snaží sa to riešiť, aj keď ja si myslím, že po anglicky sa to povie, že too late (troška neskoro).
Teda ja by som začal tým, že to slovo Váhostav sa už tu veľmi často spomína a je to skutočne taká až skrytá reklama. Aj negatívna reklama je reklama. A teda už dúfam, že to vyriešime a už viac o tom tu nebudeme hovoriť a že sa to vyrieši v prospech tých, ktorí na to čakajú.
Ja som sa prihlásil do rozpravy vlastne ešte pred týždňom, ten prejav som už viackrát musel zahodiť, lebo sa medzitým všetko ináč vyvinulo, aj tento môj by bol zajtra určite neaktuálny, lebo každá tlačovka prináša niečo nové, aj keď ako hovoria Slováci teda, mnohé veci tu odzneli už dávno predtým mnohokrát.
Teraz si dajme otázku, môže vláda vôbec vstúpiť do reštrukturalizácie? Jej šéf vládny, premiér, vyčíta, že opozícia nedáva žiadne návrhy, ale vieme, že aj tak neprejdú, ako neprešli už mnohokrát predtým.
Mal nedávno poslanec Hudacký tuná takú konferenciu, bol som na nej, na celej, volá sa Nezaplatili mi faktúru. Nebola politická ani volebná, bola to reálna akcia, na ktorú došlo veľa postihnutých, ktorí hovorili o svojich kauzách, o svojej druhotnej platobnej neschopnosti, o príčinách, prečo sa to tak stalo a kde sa to zaseklo. Ani nám nebolo ľahké postaviť sa pred týchto ľudí, ktorí v podstate mali pravdu, ale svoje peniaze nedostali. A obávam sa, že mnohí ich nikdy nedostanú.
Napríklad taký zákon o DPH až po prijatí faktúry, je to úplne logické a vlastne dlhé, možno aj roky sa už o tom hovorí a nič sa nedeje.
Návrh na ochranu subdodávateľov a zamestnancov. Pokiaľ sa pamätám, len KDH došlo štyrikrát s týmto, ale nemalo absolútne žiadnu šancu to zmeniť.
Mne sa zdá, že odkúpenie dlhov Váhostavu štátom, to sa tu už mnohokrát povedalo, by bolo veľkým precedensom a vlastne takéto poštátnenie by mohlo vyvolať poštátnenie mnohých iných firiem.
Dobrý návrh bol takýto, že Váhostav dostal 1,5 mld. na rozrobené objednávky od štátu a že teraz z každej tejto platby trebárs napríklad sťahuje 5 % a máme tak peniaze, ktoré potrebujeme. Nie je to zlý nápad, ale už kompetentní musia povedať, či je to reálne alebo nie je reálne.
Počúval som pána Kollára v doobedňajšom prejave, skutočne to bol fundovaný prejav národohospodára aj človeka, ktorý tomu dobre rozumie, iste aj tá metóda, ktorá sa využila v Amerike, štvorbodová, je dobrá, len akurát Ameriku by som za príklad ani nám moc nedával, tú metódu asi, áno, by som za príklad dával, lebo tam, kde sa tlačia doláre, tam, kde je obrovský dlh, ktorý stále rastie, tam, kde sa mimoriadne špekuluje na burzách, vlastne z toho sa žije (nie výroba, ale špekulácie, nie produkcia), tak tam tie podmienky sú celkom iné ako u nás, ale ako metóda robiť niečo je veľmi dobrá. Jasnejšie ešte s takýmto prídem o chvíľočku, mi ju pošuškal nejaký bloger.
Ja by som teraz povedal, prečo sa ja vlastne do tohto miešam, aj keď som v iných výboroch. Ja skutočne vychádzam s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, som už neraz dával otázky, interpelácie, listy na kdekoho, bezvýsledne.
Napríklad 17. októbra 2014 som dal interpeláciu na podpredsedu vlády pre investície pána Vážneho, čo sa týkalo vlastne čerpania z eurofondov a strácania sa peňazí po tej ceste, na ktoré je veľa príkladov. Ja som jeden konkrétny príklad napísal, ktorý nesúvisí nijako so stavárinou ani nesúvisí nijako s autostrádami, s diaľnicami. Zaujímavé je, tú interpeláciu, samozrejme, mám, na začiatku bolo 2,8 mil., pričom na konci na šiestom stupni verejného obstarávania sa nevedelo zaplatiť 136-tisíc ani sa to doteraz nevie zaplatiť. To sme na tom seminári neplatiteľa faktúry povedali, priamo ten postihnutý tam bol, ale už pán Vážny mi 12. novembra 2014 vlastne odpovedal, že ako keby vina bola v tom, že pán Figeľ dal nereálnu cenu za betón, 22 eur, pri trhovej cene 42, a že jeho scenár sa teraz napĺňa, pri zle nastavených cenách diaľnic spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť. Nijako to nesúviselo s mojím prípadom, išlo o plynofikáciu Žilinskej univerzity. Ale už vtedy pred skoro rokom pán Vážny vedel, že na vine je Figeľ. Čiže to naozaj bolo, vtedy darmo som protestoval, že to nie je o tom, samozrejme, to bolo schválené a nechcem to teraz pripomínať.
Potom som dal 9. novembra, keď sa odvolával pán premiér, podrobnú analýzu, čo nesúviselo s tým odvolávaním, ale s tým, čo sa stalo práve v tom prípade, veľmi podrobne, s menami firiem, s menami ľudí, s menami predstavenstva. Absolútne nebola na to žiadna reakcia, žiadne odpovede, nič.
Napísal som aj blog na SME-čko, ktorý bol veľmi čitateľný. Na obzore ďalší škandál, sa volal, kde som popísal toto, to tunelovanie behom cesty s tým, že na konci sa tomu, kto by mal dostať aspoň voľačo, nedá nič.
Potom som 26. 11. 2014 dal otázku na ministra Kaliňáka, ktorá znela takto, tú si dovolím prečítať, je krátka: „Veľkému množstvu malých a stredných podnikateľov nie sú za ich vykonané práce zaplatené faktúry. Napríklad zadlžená stavebná spoločnosť Váhostav – SK, ktorá sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na rekonštrukciu paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu za 26,1 mil. Spoločnosť vlani vykázala stratu 13,4 mil., jej výnosy sú 158 mil. a jej záväzky dosiahli 134 mil. Ako je možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získavajú vo verejnom obstarávaní ďalšie štátne zákazky?“
Tak čakal som, že pán minister mi niečo odpovie, neodpovedal mi nič. Citoval mi zákon, ktorý umožňuje aby firma alebo človek sa dostal do reštrukturalizácie, povedal mi 15 bodov zákonov a že na základe týchto zákonov sa mohli prihlásiť na reštrukturalizácie, stop. A odporúčal mi, že vlastne je tuná Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý takéto veci rieši.
Tak, samozrejme, hneď som napísal novú interpeláciu na predsedníčku Úradu na verejné obstarávanie vo veci účasti firmy Váhostav vo verejnom obstarávaní. Tu mám tú odpoveď, samozrejme, tiež, nič, absolútne nič, citovala mi zákon a povedala, že všetky tie dôvody sú splnené, takže ja doteraz som nie si istý, či naozaj sú splnené, či Váhostav nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, dôchodkové sporenie, evidované daňové nedoplatky, nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo iné odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny ako odplatu zo zmluvy s osobou, ktorá je... a tak ďalej, bola subdodávateľom. Čiže to je otázne? Mne sa práve zdá, že to nesplnil Váhostav, ale pani Táborská mi povedala, že všetko je absolútne v poriadku podľa zákona a proste nič sa nedeje.
V tomto smere na pani Táborskú by som bol aj to povedal, samozrejme, som protestoval, interpelácia bola odsúhlasená, zbytočne som protestoval, sú tuná stovky verejných obstarávaní, stovky aj fingovaných firiem v tých reťazcoch, ktoré skôr či neskôr skrachujú potom, a tak sa preruší reťazec a ďalej sa neplatí. Ale nepamätám sa, že by ona z titulu svojej funkcie na ÚVO niečo otvorila v médiách alebo priniesla s tým, že tam sa stala chyba, hentam zastavila verejné obstarávanie. Možno som o tom len neinformovaný, ale všetci nám stále otĺkajú o hlavu, že vlastne Táborská je naša, Táborská je naša, ale skutek utek.
Ja som spomínal už tu jednu firmu, ktorá nedostala zaplatené. A nedostala to od firmy OHL, ktorá keď videla, že sa tu niečo melie, zmenila meno nedávno. Firma REK+STAV, ktorá bola medzi tým, skrachovala, ale podniká ďalej. Čiže to je taká dobrá metóda, nechať skrachovať niekoho, pričom dopredu sa vie, že ten skrachuje. Ten zmení meno alebo aj ho nezmení alebo jedno písmeno tam pridá, beží ďalej. „Ale už si ma prerušil, tieto a už ďalší mi neplatia.“ Šesť stupňov bolo takto od začiatku až do konca.
Mňa už naštvalo, a to som už raz povedal a poviem to ešte raz, a tu som hovoril osobne aj dal písomné podklady ministrovi zahraničia Lajčákovi s tým, že firma OHL, hovoril o nej aj pán Stromček nedávno v televíznej besede, stavia budovu na ministerstve zahraničia, ktorá bude pre naše európske predsedníctvo. Za to len na tento rok má dostať okolo 5,6 mil. a vlani dostala tiež cez 4 mil. Čiže tam dostanú 5 mil. a nevedia zaplatiť 136-tisíc chudákovi, firme Inštalatér. Čiže to naozaj tu vyprávam asi rok a pol, ale absolútne nikoho to nezaujíma a nič sa v tomto smere nemení.
No koľko som sľúbil hovoriť, že to bude 15 minút? Ešte teda chvíľu na to mám, aby došiel aj pán tento, čo je za mnou. (Reakcia z pléna.) Už je tu? Aha, to si ty, ja som myslel, že to je Galko, pardon, lebo on mi hovoril, že musím dodržať tých 15 minút.
No ešte niekoľko neviem návrhov.
Je nejaký bloger. Volá sa Keselý. V živote som ho nevidel. Dňa 9. apríla 2015 dal blog, v ktorom navrhol zaujímavé veci, vraj sú to riešenia z Francúzska a Rakúska. Tak srdečne zdravým pána Keselého.
A budem teda citovaním Keselého hovoriť pár viet na tú tému, že ten námet nastrčiť firmu, ktorá vyhlási úpadok a nevyplatí nič, treba zastaviť (nezmyselný krach v reťazci firiem), fakt to takto chodí, ďalej, je nastavenie nízkych cien, tak sa to robí, potom vyhrajú nejaké firmy, nezaplatia nič, ale majú zisk z toho, prečo berú zákazky, ktoré nevedia realizovať alebo vyplatiť. Vo verejnom obstarávaní treba len tri stupne, nie sedem stupňov, ako som pred chvíľou povedal (generálny dodávateľ, firmy a živnostníci), viac nie, tak je to v Rakúsku. Investor by mal pred začatím stavby peniaze uložiť u notára. To je tiež zaujímavý fakt.
K tomu pridám niečo no na konci, ešte budem stále pri pánovi Keselom. Zaviesť stavebný dozor, tak ja myslím, že na stavbách bývajú iné stavebné dozory, ale ktorý dáva pokyn na výplaty, kontroluje reklamácie a pri ktorom nedá sa vydierať v tom, že firma spraví zmluvu, má na to právnikov, tam zašmodrchajú všelijaké body, chudák živnostník si ich nevšimne, potom reklamujú nejakú hlúposť a na základe tej hlúposti vlastne nezaplatia nič, táto metóda teda tiež veľmi platí.
A je ďalšia, posledná zásada, ktorú som si z toho blogu vyčítal, odvtedy už nejaký ten týždeň je, že faktúry treba platiť odspodu, od živnostníkov, teda nie odvrchu, ale odspodu. No, samozrejme, novely zákona o verejnom obstarávaní a zákona o reštrukturalizácii boli veľmi dôležité, ale sa naozaj zneužívajú obidve. Každý tender by sa mal vyhrať len u tých, kde sa ukáže, že vedia dodržať projektovú dokumentáciu, kvalitu práce a stanovený harmonogram. Nesmú byť špeciálne požiadavky, ktoré automaticky vylučujú aj ostatných záujemcov o tender. Dali takú požiadavku, čo iba jedna firma môjho kamaráta môže splniť. Tento vykonávateľ nemôže zmluvne žiadať penále v prípade, že sa s ním ukončí spolupráca na základe nedodržania zmluvných podmienok. To som pred chvíľou tiež spomínal, čo sa bežne robí. V tendri treba nebrať ohľad len na ceny, ale aj kvalitu a časový horizont, to už tu tiež odznelo, ale to treba do tých zákonov dať. No a potom nemôže nastať situácia, aby získal tender sprostredkovateľ, ktorý nie je priamo zúčastnený na vykonaní tých prác, teda aby ho nezískala žiadna schránková firma. Pritom firma, ktorá ho chce získať, musí dokladovať predošlé projekty. Proste firmy, ktoré neplnia zmluvné záväzky, musia z toho zmiznúť. O to sa snažia Francúzi aj Rakúšania a aj Nemci, Nemci možno ešte viac.
Posledná poznámka k tomuto je taká, som ju tiež dal ako otázku na ministra Pavlisa 12. 3., a nebola vylosovaná, ale znela tak, že v automobilovom priemysle na Slovensku funguje systém, v ktorom na základe zmluvy do všetkých finančných vzťahov a transakcií daného projektu, najmä uhrádzania faktúr vstupuje medzi subjekty dodávateľsko-odberateľských vzťahov vybraná banka, ktorá uskutočňuje finančné krytie finančných záväzkov na dodávky, subdodávky alebo služby vyplývajúce zo zmlúv. Týmto sa zamedzuje obchádzaniu finančného vyrovnania subdodávateľov zo strany objednávateľov vo verejných obstarávaniach. To nie je zlé, aby tu bola banka, ktorá má peniaze a ktorá rozhoduje, či to zaplatia alebo nezaplatia. Proste platí ona, nie nejaký hore pán papaláš, ktorý nechce platiť. Vraj táto možnosť, aby tam bola banka, niekto ma na to upozornil, je aj v našom zákone o verejnom obstarávaní. Nemal som čas si to už pozrieť. Ale sa to nevyužíva a mala by to byť povinnosť, aby to pri verejnom obstarávaní takto bolo.
Vážení, posledná strana, už len nie ani strana, len pár takých bodov. To sú také skôr záverečné otázky ľudí z ulice, by som povedal. Toto mi ani nikto nemusel hovoriť.
To v kostole každú nedeľu počúvame, že nevyplatenie alebo zadržanie mzdy je naozaj vážnym, ťažkým hriechom a takéto peniaze nikdy nedonesú úžitok. A to, bohužiaľ, je pravda.
Po druhé, to, že neplatenie faktúry je u nás národným športom, ukazuje, že „istoty“ podnikateľov a živnostníkov sú tu veľmi malé a ako je možné, že keď ja mám tuná faktúru, a to je pravda, za 16,70 na vodovod a už týždeň som ju nezaplatil, tak už sa trasiem, aby mi nedali za to pokutu. Podobné je to v prípade pokuty na mobil, na vodu, na plyn, na elektriku, na neviem čo všetko, telefón, pevnú linka. Ale faktúry bežne sa úplne beztrestne môžu neplatiť. Otázka je teda, prečo keď už je firma Váhostav zadlžená, nepredá svoj majetok, ale to už tu asi bolo, ale hotel a firmu DÔVERA, ako sa volá tá poisťovňa. Ale aj slovenský hokejový klub SLOVAN je vraj, tak nech pár hráčov predá a hneď môže zaplatiť všetkých. Ale toto už neviem či mi prinesie politické body, ale voľačo pravdy na tom je, ak pán Široký je majiteľom aj toho klubu.
Samozrejme, vôbec nerozumiem prečo tie schránkové firmy sú v tých rajoch, pričom Curacao, Belize, Kostarika, Kajmanie ostrovy, Bahamy, to sú krajiny, kde v živote som ani nebol a ani nepôjdem. Ale je to naozaj veľká vec, keby som to mal nazvať, tak je to svinstvo, keď tisíc našich podnikateľov ide tam, aby nemuselo platiť dane. A viete, že sú také tie švajčiarske kontá, nedávno veľké titulky alebo vrátenie peňazí z emisií, 47 mil. niekde došlo, vieme, kde to došlo? Naraz je tichučko a už sa o tom nehovorí. Môže sa naozaj stať, že schránky medzi veriteľov sa vnoria a že hrajú na toho neplatiča? Je toto vôbec možné? Mne sa zdá, že je to tak absurdné, ale hovoria, že to tak je.
Samozrejme, dlh musí garantovať firma, a nie štát, to už sa tu mnohokrát povedalo, lebo ináč platí vtip pani Merkelovej, ktorý som tu už tiež povedal, a nie je to až také smiešne, ale bol som v prítomnosti jej, keď povedala nám, takej partii seniorov, tento vtip: „Aký je rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom? Je medzi nimi rozdiel, ale nie až taký veľký, v socializme sa všetko najprv zoštátni a potom zruinuje,“ to sme zažili, „a v kapitalizme je to opak, sa všetko najprv zruinuje a potom zoštátni.“ A zdá sa mi, že k tomuto času práve prichádzame. Ďakujem. Nikto netlieska, čo sa dá robiť.
Skryt prepis